Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/86/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118350147
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:6118350147.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX,
zastúpenej advokátkou: JUDr. Nadežda Boľová, so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, proti žalovanému:
B. D., nar. X.X.XXXX, bytom E. F. XXX, zastúpenému splnomocnencom: Čibrik & Blazsek advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, IČO: 46 255 010, o zaplatenie 18.000 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20. júla 2023 č.k. 17C/9/2019 -
179, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom
II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 48 ods. 1, 2, § 488, § 489, § 558, § 631, § 633
ods. 1, § 642 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo
„OZ“).

3. Vecne dôvodil, že predmetom konania bol žalobkyňou uplatnený nárok (ako objednávateľa diela)
za to, že žalovaný (ako zhotoviteľ) dňa 22.8.2017 podľa ust. § 558 OZ písomne uznal svoj záväzok
voči žalobkyni vo výške 18.000 eur, ktorá suma predstavuje jeho dlh voči žalobkyni spočívajúci v
sume nevykonaných stavebných prác na diele. Uplatnený nárok žalobkyňa odôvodňovala tým, že
dňa 17.3.2017 ako objednávateľ uzatvorila so žalovaným ako zhotoviteľom písomnú zmluvu o dielo,
predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vyhotoviť rodinný dom - novostavbu v prevedení holodom

a jej záväzok zaplatiť za vyhotovené dielo 61.000 eur spôsobom a za podmienok bližšie uvedených v
zmluve s tým, že žalovanému uhradila časť kúpnej ceny za dielo v splátkach dňa 20.3.2017 sumu 15.000
eur, dňa 31.3.2017 sumu 20.000 eur, dňa 15.5.2017 sumu 15.000 eur, avšak dielo nebolo odovzdané
v lehote 31.8.2017.

4. V prejednávanej veci neboli sporné skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadne uzatvorenia písomnej
zmluvy o dielo dňa 17.3.2017, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vyhotoviť rodinný dom -

novostavbu v prevedení holodom a jej záväzok zaplatiť za vyhotovené dielo 61.000 eur. Rovnako nebolo
sporné,žežalobkyňauhradilačasťkúpnejcenyzadielovsplátkachdňa20.3.2017sumu15.000eur,dňa
31.3.2017 sumu 20.000 eur, dňa 15.5.2017 sumu 15.000 eur, ani to, že žalobkyňa listom zo dňa 1.9.2017
odstúpila od zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 17.3.2017 z dôvodu, že doposiaľ vykonané stavebné prácena diele nezodpovedajú požadovaným kritériám a dielo nie je do 1.9.2017 zhotovené riadne, v obvyklej
kvalite a bez vád. Tiež nebolo sporným, že ku dňu odstúpenia od zmluvy dielo zhotovené nebolo, pričom
súd prvej inštancie vychádzal aj zo skutočnosti, že uvedená otázka zaťažuje dôkazným bremenom

žalovaného, ktorý však v priebehu konania súdu nepreukázal, že by dielo ku dňu odstúpenia od zmluvy
riadne, včas a bez vád zhotovil.

5. Spornou otázkou v konaní bolo, či žalovaný dňa 22.8.2017 uznal podľa § 558 OZ čo do dôvodu aj
výšky, že stavebné práce na diele zodpovedajú výške 38.000 eur, čím splátka 18.000 eur predstavuje

dlh zhotoviteľa voči objednávateľovi, keďže žalobkyňa tvrdila, že žalovaný svoj dlh 18.000 eur čo do
dôvodu aj výšky uznal, listinu podpísal a vedel čo podpisuje, čo žalovaný popieral a tvrdil, že predmetný
dokument uznania dlhu bol podpísaný v čase 22.8.2017, avšak odstúpenie od zmluvy došlo až 1.9.2017,
čiže 22.8.2017 nemohol platne uznať neexistujúci dlh. Dokument podľa žalovaného nemožno považovať
za uznanie dlhu aj preto, že tento tvoril druhú stranu prípisu a v jeho texte sa výslovne uvádza, že
žalobkyňa žiada o uznanie rozpočtu zrealizovaných prác vo výške 32.000 eur. Predmetné dokumenty

na seba nadväzujú, prvá strana je označená č. 1 s podpisom žalobkyne, a druhá strana je označená č.
2 s podpisom žalovaného. Zároveň predmetný dokument podľa ust. § 558 OZ nemožno považovať za
uznanie dlhu, pretože v ňom absentuje písomný prísľub na zaplatenie dlhu.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný

veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon
okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ) musí mať písomnú formu, musí byť
z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a
napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať,
že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania

neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. Všeobecne
možno za ustálený (v literatúre aj judikatúre) považovať záver, že zásada o rešpektovaní a dodržiavaní
uzavretých zmlúv je prelomená výnimočným ustanovením, ktoré formuluje oprávnenie účastníka zmluvy
odstúpiť od tejto zmluvy v prípadoch, v ktorých to v hypotéze právnej normy predvída zákon, alebo keď
sa na tom účastníci zmluvy vopred dohodli. Ak dôjde k platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy,

zmluva sa od začiatku zrušuje.

7. V prejednávanej veci v rámci skutkového stavu súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa a žalovaný
uzatvorili zmluvu o dielo dňa 17.3.2017, predmetom ktorej bolo vykonanie diela - výstavba holodomu v k.
ú. C. na parc. č. 2836/1, cena diela 61.000 eur, v termíne do 31.8.2017, pričom súdu boli preložené dve

verzie zmluvy; na pôvodnej verzii bol uvedený účet, na ktorý má byť poukázaná cena za dielo IBAN: F.
XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX; na druhej verzii bol uvedený aj ďalší účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX
XXXXXXXX s tým, že majiteľom oboch účtov je G. H.. Žalobkyňa dňa 20.3.2017 uhradila prvú splátku vo
výške 15.000 eur na účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX (č. l. 42), dňa 31.3.2017 druhú splátku
vo výške 20.425 eur na účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX (č. l. 42 rub), t. j. na účet uvedený

v druhej verzii zmluvy o dielo, a dňa 15.5.2017 tretiu splátku vo výške 15.000 eur na účet IBAN: F.
XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX (č. l. 43), t. j. účet uvedený na pôvodnej verzii zmluvy o dielo podpísanej
stranami sporu. Dňa 22.8.2017 žalovaný podpísal listinu vyhovenú žalobkyňou s nasledovným textom:
„Týmto prehlasujem a uznávam podľa § 558 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čo do dôvodu
a výšky, že stavebné práce na vyššie uvedenom diele zodpovedajú k dnešnému dňu, t. j. 22. 8. 2017

výške 32 000,- eur, čím splátka vo výške 18 000,- eur predstavuje dlh zhotoviteľa voči objednávateľovi z
dôvodu, že v uvedenej výške neboli vykonané stavebné práce podľa Zmluvy o dielo zo dňa 17. 3. 2017.
V C., dňa 22. 8. 2017“. Listom zo dňa 1.9.2017 (č. l. 68) žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo z dôvodu,
že doposiaľ vykonané stavebné práce nezodpovedajú požadovaným kritériám a dielo nie je do 1.9.2017
zhotovené riadne a v obvyklej kvalite a bez vád a požiadala žalovaného s poukazom na jeho prehlásenie

zo dňa 22.8.2017, aby jej do 15 dní uhradil sumu 18.000 eur. Žalovaný vzal odstúpenie od zmluvy na
vedomie v odpovedi adresovanej žalobkyni v liste zo dňa 7.9.2017 s tým, že finančné prostriedky mu
nikdy neboli poskytnuté, a teda žiadosti o ich vrátenie nevie vyhovieť.

8. Podľa súdu prvej inštancie, žalobkyňu zaťažovalo bremeno tvrdenia a s tým súvisiace dôkazné

bremeno o tom, že žalovaný platne uznal čo do dôvodu i výšky dlh z uzatvorenej zmluvy o dielo stranami
sporu dňa 17.3.2017, keďže žalobou uplatnený nárok odvodzovala od uznania dlhu žalovaným listom
zo dňa 22.8.2017. Ako dôkaz predložila listinu zo dňa 22.8.2017. Obrana žalovaného v tej súvislosti
spočívala v tom, že dokument uznania dlhu bol podpísaný dňa 22.8.2017, nemožno ho považovať zauznanie dlhu, pretože tvoril druhú stranu prípisu a v jeho texte sa výslovne uvádza, že žalobkyňa žiada o
uznanie rozpočtu zrealizovaných prác vo výške 32.000 eur, pričom v ňom absentuje písomný prísľub na
zaplatenie dlhu. Zároveň poukazoval na to, že k odstúpeniu od zmluvy došlo až 1.9.2017, čiže 22.8.2017

nemohol žalovaný platne uznať neexistujúci dlh.

9.Súdprvejinštanciemalzato,žezvykonanéhodokazovania,predovšetkýmztextuuznania,nevyplýva
veriteľ, dôvod (kauza) vzniku pohľadávky a neobsahuje ani prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uvedený
právny úkon je neurčitý, keďže jeho výkladom nemožno odstrániť vady, ktorými uznanie disponuje.

Dôvod dlhu nemusí byť v uznávacom prejave uvedený výslovne; stačí, ak je určený poukazom na
uzatvorenú zmluvu, v ktorej je dôvod dlhu obsiahnutý. Všeobecná argumentácia žalobkyne, že žalovaný
si bol vedomý a vedel čo podpisuje (druhú stranu listiny zo dňa 22.8.2017), neobstojí. Z uvedených
dôvodov súd žalobu zamietol.

10. V súvislosti s argumentáciou žalovaného spočívajúcej v odstúpení od zmluvy o dielo listom zo dňa

1.9.2017 a nemožnosťou žalovaného platne uznať neexistujúci dlh (o uznaní rozpočtu zrealizovaných
prác vo výške 32.000 eur) súd prvej inštancie uviedol, že obrana žalovaného je dôvodná. Bolo
nepochybné, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami došlo predčasne platným odstúpením
od zmluvy o dielo objednávateľom - žalobkyňou, a to listom zo dňa 1.9.2017, pričom ku dňu odstúpenia
od zmluvy dielo zhotovené nebolo, teda žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo podľa ust. § 642 ods. 1

OZ (aplikácia ust. § 642 ods. 2 OZ vzhľadom na zistený skutkový stav neprichádzala do úvahy vzhľadom
na skutočnosť, že neboli naplnené podmienky v ňom uvedené, a teda žalobkyňa ako objednávateľ
neposkytla žalovanému ako zhotoviteľovi primeranú lehotu na vykonanie prípadnej nápravy na včasné
vykonanie diela alebo jeho riadne vykonanie), keď následkom takéhoto odstúpenia je len povinnosť
zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na už vykonané práce, ak zhotoviteľ nemôže použiť inak ich

výsledok, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Pre vyporiadanie strán teda platí táto osobitná
právnaúprava.Účinnýmodstúpenímodzmluvyžalobkyňoupredzhotovenímdielažalovanýmsazmluva
o dielo v zmysle § 48 ods. 2 OZ od začiatku zrušila, teda zanikli súčasne i všetky práva a povinnosti
účastníkov zmluvy o dielo, ktoré im z nej vyplývajú, vrátane práv zo zodpovednosti za vady a za
omeškanie. Ak žalobkyňa ako objednávateľ platne odstúpila od zmluvy o dielo, môže sa domáhať

len vysporiadania zo zaniknutej zmluvy o dielo z titulu tohto odstúpenia. Náhrady škody by sa mohla
domáhať, len pokiaľ ide o ďalšiu (následnú) škodu, ktorá jej vznikla porušením povinností zo zmluvy, a
to nad rámec uvedeného vysporiadania. Nároky, ktoré si možno uplatniť titulom vád, nemožno priznať
z iného právneho dôvodu. Tzv. následná škoda, ktorá by za určitých okolností na strane objednávateľa
prichádzala do úvahy, by musela byť až následkom vadného plnenia, t. j. nepredstavuje náklady na

odstránenie nereklamovaných vád diela. Uvedené nároky však neboli predmetom konania na základe
ich skutkového vymedzenia v žalobe.

11. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že pokiaľ ide o zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným,
žalobkyňa si pri podaní žaloby ani nesplnila svoju povinnosť v zmysle § 132 CSP, a to uviesť pravdivo

a úplne všetky podstatné a rozhodujúce skutočnosti, keďže už v čase uhradenia ceny za dielo v čase
prvej a druhej splátky vedela, že cenu za dielo neuhrádza na účet uvedený v prvej verzii zmluvy o dielo,
navyše nie žalovanému, ale svedkovi G. H.. Na účet uvedený v prvej verzii zmluvy (patriaci tiež svedkovi
H.) uhradila iba sumu 15.000 eur dňa 15.5.2017. Podrobnosti ohľadne predzmluvných a zmluvných
rokovaní a dojednaní zostali v spore s poukazom na vyjadrenia strán i svedkov neobjasnené. A ani ďalší

výsluch svedka H. (po zrušení veci odvolacím súdom) doposiaľ zistený skutkový stav neobjasnil, keď
žiadna zo strán nemala na svedka ďalšie otázky.

12. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne plným procesným úspechom

žalovaného.

13. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm.
f/, h/ CSP. V odvolaní žalobkyňa zopakovala svoje skutkové tvrdenia, opísala priebeh konania na súde

prvej inštancie, ako aj výsledok predchádzajúceho odvolacieho konania s tým, že súd prvej inštancie
po vrátení veci na ďalšie konanie postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a opätovne
predvolal svedka H. za účelom doplnenia jeho výsluchu. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie napriek
svojmu vlastnému tvrdeniu v zápisnici z pojednávania z 19.11.2019, kde uviedol, že opätovne vypočujesvedka k predloženým dokumentom a následne vo veci zvolí ďalší postup, nemal na svedka žiadne
otázky a ukončil výsluch svedka. V priebehu konania žalovaný začal namietať, že dokument, na ktorý
sa odvoláva žalobkyňa, nemožno považovať za uznanie dlhu, pretože tento tvoril druhú stranu prípisu a

v jeho texte výslovne uvádza, že dokument uznania dlhu bol podpísaný 22.8.2017, avšak k odstúpeniu
od zmluvy o dielo došlo až 1.9.2017, čiže dňa 22.8.2017 nemohol žalovaný platne uznať neexistujúci
dlh. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku plne stotožnil s právnym
názorom žalovaného, a to aj napriek vykonanému dokazovaniu a v odôvodnení sa vôbec nevysporiadal
s tvrdeniami žalobkyne, že v čase podpisu uznania dlhu žalovaný mal ukončenú podnikateľskú činnosť.

Ďalej s poukazom na § 558 OZ uviedla, že základným prvkom je, že dlžník v písomnej forme vyhlasuje,
že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu a výšky, pričom nie je nutné uhradiť dlh dlžníka peniazmi. Dlžník môže
uznať akýkoľvek svoj dlh, resp. záväzok, či už týkajúci sa peňažného alebo nepeňažného plnenia. V
prípade nepeňažného plnenia tak otázka výšky dlhu bude predstavovať rozsah jeho povinnosti splniť
záväzok, napr. vykonať alebo zhotoviť dielo v určitom rozsahu. V čase, kedy žalovaný podpisoval
uznanie dlhu dňa 22.8.2017 a zmluvný vzťah žalobkyne a žalovaného trval, mohol žalovaný uhradiť

svoj dlh aj vo forme vykonania prác na diele, ktoré bolo predmetom ich zmluvného vzťahu, pretože
odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalobkyne bolo realizované až 1.9.2017. Skutočnosť, že
uznanie dlhu predchádzalo odstúpeniu od zmluvy o dielo, sama o sebe nespôsobuje podľa názoru
žalobkyne nejasnosť alebo neurčitosť právneho úkonu, keďže k uznaniu dlhu môže dôjsť aj počas
trvania zmluvného vzťahu, pričom dôkazné bremeno zániku dlhu prechádza na žalovaného. Uznanie

dlhu zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania trval a povinnosť preukázania neexistencie
dlhuprechádzanažalovaného.Preneseniedôkaznéhobremenaozánikudlhunažalovanéhospôsobuje
práve listina uznanie dlhu zo dňa 22.8.2017, pričom žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz, v tomto
smere sa nebránil, a to ani vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o ukončení podnikateľskej činnosti v čase
vykonávania diela. Ak nebola v konaní domnienka existencie uznaného záväzku vyvrátená, čo nebola,

súd musí mať túto skutočnosť za preukázanú. Žalobkyňa tiež v tomto smere poukázala na odbornú
literatúru, ako aj rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 79/2005.

14. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o ust. § 642 ods. 1 OZ, avšak v
priebehu konania žalovaný nepreukázal účelne vynaložené náklady na dielo žalobkyne, ale popieral

akékoľvek svoje konanie na diele žalobkyne. Žalovaný nepreukázal, že ponechaním si finančných
prostriedkov žalobkyne, ktoré mu žalobkyňa zaplatila, boli uhradené jeho účelne vynaložené náklady,
ktoré mal so stavbou diela. Tvrdenie súdu, že žalobkyňa bezdôvodne plnila v prospech G. H., s ktorým
nebola v zmluvnom vzťahu (plnenie potvrdil aj sám svedok), a teda žalovaný nebol pasívne vecne
legitimovaný, a preto musel súd žalobu zamietnuť, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný

totiž zmluvný vzťah medzi ním a žalobkyňou nespochybnil, ale len zmenil postoj k prejednávanej
veci s tým, že začal popierať prevzatie finančného plnenia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
nezaoberal ani skutočnosťou, či nešlo o subdodávateľský vzťah medzi žalovaným a svedkom, teda
práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo by zostali zachované obom účastníkom konania.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že žalovaný je jej povinný zaplatiť sumu 18.000 eur
s príslušenstvom na ňou prezentovanom právnom základe. Odmietol tvrdenie, že v priebehu konania
menil svoj postoj, pretože v priebehu celého konania odmietal nárok žalobkyne a tvrdil, že žiadny
záväzok (dlh) voči žalobkyni nemá. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne ohľadom posúdenia

dokumentu uznanie dlhu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil predmetný dokument, keď uviedol, že
nemožno platne uznať neexistujúci dlh. V písomnom uznaní dlhu, ktorý bol vypracovaný žalobkyňou,
sa text dokumentu odvoláva na § 558 OZ. Z predmetného dokumentu je však zrejmé, že v ňom
absentuje výslovný prísľub na zaplatenie dlhu, následkom tohto úkonu preto vyvrátiteľná domnienka
trvania dlhu v zmysle § 558 OZ nenastane. Žalobkyňa v priebehu konania uvádzala, že na diele boli

vykonané práce v celkovej výške 32.000 eur a toto písomne uviedla aj do dokumentu - odstúpenie od
zmluvy zo dňa 1.9.2017. Znie preto zmätočne tvrdenie žalobkyne v odvolaní, keď uvádza, že žalovaný
nepreukázal účelne vynaložené náklady na dielo žalobkyne, keď výšku účelne vynaložených nákladov
ustálila sama žalobkyňa a tieto žalovaný nespochybnil. Predmetným aj odôvodnila svoj uplatnený nárok,
teda prečo si uplatňuje voči žalovanému sumu 18.000 eur s príslušenstvom. Z uvedeného dôvodu výška

vynaložených nákladov spornou nezostala. Žalovaný sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť pravdivo a úplne uviesť všetky podstatné a rozhodujúce
skutočnosti. Žalobkyňa si bol vedomá, že uhrádza druhú a tretiu splátku na účet, ktorý v prvej verzii
zmluvy nie je a tento patrí inej osobe ako žalovanému. V súvislosti s dvomi verziami zmluvy, žalovanýzotrval na svojom tvrdení, že s jeho vedomím a súhlasom nikdy nedošlo k zmene pôvodnej verzie zmluvy
o dielo, nikdy o zmene zmluvy o dielo nerokoval a o tvrdenej zmene sa dozvedel v konaní, a to na
pojednávaní 19.11.2019. Žalobkyňa teda svojvoľne plnila na účet tretej osoby – v rozpore so zmluvou

o dielo - preto jej nárok voči žalovanému nemohol vzniknúť.

16. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§

380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo

výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387
ods. 1 CSP.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného

dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu
žalobkyne domáhajúcej sa zaplatenia sumy 18.000 eur s príslušenstvom (titulom nevykonaných
stavebných prác na diele, ktorý dlh žalovaný písomne uznal) zamietol, keď dospel k záveru, že uznanie
dlhu žalovaným je neurčité, pretože z neho nevyplýva veriteľ, dôvod (kauza) vzniku pohľadávky a ani
prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. V ďalšom mal za to, že účinným odstúpením od zmluvy žalobkyňou

pred zhotovením diela žalovaným podľa ust. § 642 ods. 1 OZ sa zmluva o dielo v zmysle § 48 ods. 2 OZ
od začiatku zrušila, teda zanikli súčasne i všetky práva a povinnosti účastníkov zmluvy o dielo, ktoré im
z nej vyplývajú, vrátane práv zo zodpovednosti za vady a za omeškanie.

19. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie

k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.

20. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 18.000
eursprísl.anenachádzadôvod,prektorýbysamalodskutkovýchzáverovsúduprvejinštancieodchýliť,

a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

21. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 18.000 eur s prísl., ktorá
suma predstavuje jeho dlh voči žalobkyni spočívajúci v sume nevykonaných stavebných prác na diele,
pričom žalovaný tento dlh dňa 22.8.2017 podľa ust. § 558 OZ písomne uznal. Zo zisteného skutkového

stavu vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo dňa 17.3.2017, predmetom ktorej
bolo vykonanie diela - výstavba holodomu za cenu 61.000 eur, v termíne do 31.8.2017. V konaní boli
preložené dve verzie zmluvy; na pôvodnej verzii bol uvedený účet, na ktorý má byť poukázaná cena
za dielo IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX; na druhej verzii bol uvedený aj ďalší účet IBAN: F.
XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX s tým, že majiteľom oboch účtov je G. H.. Žalobkyňa dňa 20.3.2017

uhradila prvú splátku vo výške 15.000 eur a dňa 31.3.2017 druhú splátku vo výške 20.425 eur na účet
IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX, t. j. na účet uvedený v druhej verzii zmluvy o dielo, a dňa
15.5.2017 tretiu splátku vo výške 15.000 eur na účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX, t. j. účet
uvedený na pôvodnej verzii zmluvy o dielo podpísanej stranami sporu. Dňa 22.8.2017 žalovaný podpísal
listinu vyhovenú žalobkyňou s nasledovným textom: „Týmto prehlasujem a uznávam podľa § 558 zák.

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čo do dôvodu a výšky, že stavebné práce na vyššie uvedenom
diele zodpovedajú k dnešnému dňu, t. j. 22. 8. 2017 výške 32 000,- eur, čím splátka vo výške 18 000,-
eur predstavuje dlh zhotoviteľa voči objednávateľovi z dôvodu, že v uvedenej výške neboli vykonané
stavebné práce podľa Zmluvy o dielo zo dňa 17. 3. 2017. V C., dňa 22. 8. 2017“. Listom zo dňa 1.9.2017žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo z dôvodu, že doposiaľ vykonané stavebné práce nezodpovedajú
požadovaným kritériám a dielo nie je do 1.9.2017 zhotovené riadne a v obvyklej kvalite a bez vád a
požiadala žalovaného s poukazom na jeho prehlásenie zo dňa 22.8.2017, aby jej do 15 dní uhradil sumu

18.000 eur. Žalovaný vzal odstúpenie od zmluvy na vedomie v odpovedi adresovanej žalobkyni v liste
zo dňa 7.9.2017 s tým, že finančné prostriedky mu nikdy neboli poskytnuté, a teda žiadosti o ich vrátenie
nevie vyhovieť.

22. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dokument zo dňa 22.8.2017 nemožno považovať za

uznanie dlhu, pretože tento tvoril druhú stranu prípisu a v jeho texte sa výslovne uvádza, že žalobkyňa
žiada o uznanie rozpočtu zrealizovaných prác vo výške 32.000 eur. Predmetné dokumenty na seba
nadväzujú, prvá strana je označená č. 1 s podpisom žalobkyne, a druhá strana je označená č. 2
s podpisom žalovaného. Predmetný dokument nemožno považovať za uznanie dlhu, pretože v ňom
absentuje písomný prísľub na zaplatenie dlhu, z textu uznania nevyplýva ani veriteľ, dôvod (kauza)
vzniku pohľadávky. Súd prvej inštancie preto považoval uvedený právny úkon za neurčitý, keďže jeho

výkladom nemožno odstrániť vady, ktorými uznanie disponuje.

23. Žalobkyňa s týmto právnym posúdením súdu prvej inštancie nesúhlasila a mala za to, že v čase,
kedy žalovaný podpisoval uznanie dlhu dňa 22.8.2017 a zmluvný vzťah žalobkyne a žalovaného trval,
mohol žalovaný uhradiť svoj dlh aj vo forme vykonania prác na diele, pretože odstúpenie od zmluvy

o dielo zo strany žalobkyne bolo realizované až 1.9.2017. Skutočnosť, že uznanie dlhu predchádzalo
odstúpeniu od zmluvy o dielo, sama o sebe nespôsobuje podľa názoru žalobkyne nejasnosť alebo
neurčitosť právneho úkonu, keďže k uznaniu dlhu môže dôjsť aj počas trvania zmluvného vzťahu, pričom
dôkazné bremeno zániku dlhu prechádza na žalovaného. Uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú domnienku,
že dlh v čase uznania trval a povinnosť preukázania neexistencie dlhu prechádza na žalovaného.

Prenesenie dôkazného bremena o zániku dlhu na žalovaného spôsobuje práve listina uznanie dlhu zo
dňa 22.8.2017, pričom žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz, v tomto smere sa nebránil, a to ani vo
vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o ukončení podnikateľskej činnosti v čase vykonávania diela.

24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

26. Uznanie dlhu nie je v Občianskom zákonníku podrobnejšie upravené. Uznanie dlhu okrem

všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu,
vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Na základe uvedeného možno
vyvodiť, že uznanie dlhu musí obsahovať: označenie účastníkov a dlhu, príp. práva, ktoré má byť
predmetom uznania, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie uznávaného dlhu (čo do dôvodu vzniku
a výšky).

27. Občiansky zákonník rozlišuje medzi uznaním práva (§ 110 ods. 1) a uznaním dlhu (§ 558). V oboch
prípadoch ide o právny úkon dlžníka voči veriteľovi, ktorý musí mať písomnú formu a musí obsahovať
právny dôvod dlhu a jeho výšku. Uznanie dlhu musí okrem toho obsahovať ešte vyhlásenie dlžníka, že
uznaný dlh zaplatí. Účinkom uznania dlhu je právna domnienka, že dlh trvá a ktorá posilňuje pozíciu

veriteľa; ten nemusí dokazovať vznik a trvanie dlhu v dobe uznania.

28. Ak písomný prejav vôle dlžníka obsahuje uznanie dlhu čo do dôvodu aj výšky a absentuje v ňom
výslovný prísľub zaplatenia dlhu, je dôsledkom tohto úkonu len pretrhnutie premlčacej doby podľa § 110
ods. 2 druhej vety OZ a vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle § 558 OZ nevznikne. Inými

slovami povedané, ku kvalifikovanému uznaniu práva podľa § 110 ods. 2 OZ s dopadom na plynutie a
dĺžku premlčacej doby nie je vyžadované na rozdiel od uznania dlhu podľa § 558 OZ vyjadrenie prísľubu
zaplatiť dlh dlžníkom. Veriteľovo právo na zaplatenie dlhu sa potom síce premlčuje v desaťročnejpremlčacej dobe, ale v prípadnom súdnom konaní ho stíha dôkazná povinnosť preukázať existenciu a
výšku dlhu.

29. Odvolací súd nemá dôvod nesúhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že dokument zo dňa
22.8.2017 nemožno považovať za uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ. Ako vyplýva z obsahu uvedenej
listiny, jednoznačne v nej absentuje výslovný prísľub zaplatenia dlhu (ceny nedokončených stavebných
prác), teda táto listina nezakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania, ako sa mylne
domnieva žalobkyňa. Pokiaľ žalovaná poukazovala na skutočnosť, že uznanie dlhu predchádzajúce

odstúpeniu od zmluvy o dielo, sama o sebe nespôsobuje nejasnosť alebo neurčitosť právneho úkonu,
týmto súd prvej inštancie nedôvodil. Súd prvej inštancie totiž považoval predmetný dokument za neurčitý
z dôvodu absencie písomného prísľubu na zaplatenie dlhu, označenia veriteľa a dôvodu (kauzy) vzniku
pohľadávky, keďže jeho výkladom nemožno odstrániť vady, ktorými uznanie disponuje. S týmto právnym
posúdením však nemožno úplne súhlasiť. Je potrebné rozlišovať medzi uznaním dlhu a záväzkom zo
zmluvy. Na uznanie dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že splní svoj dlh, uviedol právny dôvod

jeho vzniku (§ 495 OZ) a výšku (rozsah), v akej uznáva dlh. Nie je síce potrebné výslovne uviesť dôvod
vzniku dlhu priamo v uznávacom prejave (napr. stačí poukaz na výzvu, v ktorej je uvedený dôvod vzniku
dlhu), avšak uznávací prejav musí obsahovať také údaje, z ktorých hoci aj pomocou výkladu podľa § 35
OZ dôvod dlhu nepochybne vyplýva. Uvedenie dôvodu dlhu znamená označenie, akého dlhu sa uznanie
týka alebo v čom dlh (skutkovo) spočíva. Predmetom zmluvy o uznaní dlhu môže byť nielen peňažný

alebo nepeňažný dlh, ktorý vznikol zo zmluvy alebo inak (zo strany dlžníka). Pokiaľ ide o uznanie práva
čo do dôvodu, nemusí síce byť tento dôvod vždy v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený výslovne,
ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný, napr. poukazom na upomienku o zaplatení dlhu, v ktorej je dôvod
dlhu výslovne obsiahnutý. Rovnako tak uznanie práva čo do jeho výšky musí byť vyjadrené tak, aby
výška bola objektívne určiteľná (Ro NS ČR z 12. 2. 2002, sp. zn. 33 Odo 507/2001).

30. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že dokument zo dňa 22.8.2017 nemožno považovať
za neurčitý, keďže je z neho možné vyvodiť dôvod a výšku dlhu (nevykonané stavebné práce vo výške
18.000 eur v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 17.3.2017 v nadväznosti na list žalobkyne z 22.8.2017), avšak
nie je uznaním dlhu podľa § 558 OZ, pretože v ňom absentuje v ňom výslovný prísľub zaplatenia dlhu.

Na základe tejto listiny podpísanej žalovaným nedošlo k uznaniu dlhu, a teda na žalovaného neprešlo
dôkazné bremeno preukázať zánik dlhu a naopak žalobkyňu stíhala dôkazná povinnosť preukázať
existenciu a výšku dlhu. Žalobkyňa však toto dôkazné bremeno v spore neuniesla.

31. V konaní nebolo sporu o tom, že žalobkyňa platne od zmluvy o dielo zo dňa 17.3.2017 listom zo dňa

1.9.2017 odstúpila, pričom dielo nebolo v tom čase zhotovené.

32. Podľa § 642 ods. 1 OZ, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však
povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich
výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

33. Podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy,
ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí
nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

34. Ustanovenie § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka pripúšťa možnosť, aby objednávateľ odstúpil
od zmluvy kedykoľvek až do okamihu zhotovenia diela, a to bez uvedenia dôvodu, pričom toto právo
objednávateľa nemožno zmluvou účastníkov celkom vylúčiť. Uvedené odstúpenie objednávateľa od
zmluvy o dielo, t.j. bez dôvodu, je osobitným prípadom odstúpenia od zmluvy, a preto z neho vyplýva
i osobitný režim vysporiadania strán zmluvy o dielo. Osobitosť tohto odstúpenia ďalej spočíva v tom,

že nejde o následok porušenia zmluvy a zákon ho neobmedzuje žiadnymi podmienkami ani dôvodmi.
Následkom takéhoto odstúpenia je len povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá už na
vykonané práce, ak zhotoviteľ nemôže použiť inak ich výsledok, a nahradiť mu účelne vynaložené
náklady. Pri určení výšky náhrady na už vykonané práce sa vychádza z ceny diela a prihliada sa na mieru
rozpracovania, hodnotu spracovaného materiálu a iné okolnosti. Podkladom pre určenie už vykonaných

prác je najmä vzájomne uznaný rozsah prác uvedený v preberacom protokole s určitými percentami
rozostavanosti alebo stav zachytený v stavebnom denníku. Výška sumy pripadajúcej na už vykonané
práce môže v krajnom prípade prevýšiť aj pôvodne dojednanú cenu za dielo, resp. jeho dokončenú
časť, najmä pokiaľ už pri uzavretí zmluvy o dielo zhotoviteľ pristúpil na nižšiu ako obvyklú cenu dielaalebo pokiaľ od uzavretia zmluvy o dielo do odstúpenia od zmluvy o dielo uplynula dlhšia doba, keď
pri stavebných prácach každoročne dochádza k pomerne vysokému nárastu cien stavebných prác a
materiálov. Podmienka, že výsledok práce nemôže byť použitý inak, predpokladá, že zhotoviteľ nemôže

rozpracované dielo použiť na zhotovenie diela pre iného objednávateľa, že ho nemožno predať a pod.
Ustanovenie § 642 ods. 1 OZ o odstúpení od zmluvy o dielo je osobitným ustanovením, ktoré vylučuje
aplikáciu všeobecných ustanovení o vrátení bezdôvodného obohatenia (porov. napr. rozsudok NS ČR
z 26. 9. 2001, sp. zn. 30 Cdo 2053/2000).

35. Žalobkyňa nedôvodne vyčítala súdu prvej inštancie aplikáciu ust. § 642 ods. 1 OZ, pretože i podľa
názoru odvolacieho súdu je potrebné odstúpenie od zmluvy žalobkyňou z 1.9.2017 posúdiť podľa
tohto ustanovenia so všetkými dôsledkami z neho vyplývajúcimi, a to napriek tvrdeniam žalobkyne,
že odstúpila od zmluvy o dielo z dôvodu omeškania zhotoviteľa a vád vykonávaného diela, ktoré
neodstránil.Aktakvšakžalobkyňavzmyslezákona(§642ods.2Občianskehozákonníka)chcelaurobiť,
mala rešpektovať uzatvorenú zmluvu a zákon. Odstúpenie objednávateľa podľa § 642 ods. 2 OZ je

spojené s nedostatkami na strane zhotoviteľa. Ide o preventívne právo na odstúpenie od zmluvy, ktorým
môže objednávateľ zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov ohľadne pracovného postupu
zhotoviteľa. Právo odstúpiť od zmluvy predpokladá vadnosť budúceho diela alebo omeškanie s jeho
vykonaním, čo musí byť zrejmé v dobe odstúpenia, ďalej poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi
objednávateľomnazjednanienápravyato,žezhotoviteľneurobilnápravuanipočasnej(napr.uznesenie

NS ČR z 28. 2. 2007, sp. zn. 33 Odo 1528/2006).

36. Ak žalobkyňa ako objednávateľka platne odstúpila od zmluvy o dielo, avšak bez poskytnutia
primeranej lehoty zhotoviteľovi na nápravu nedostatkov, nemožno aplikovať § 642 ods. 2 OZ, ale je
potrebné aplikovať § 642 ods. 1 OZ, a teda žalobkyňa sa môže domáhať len vysporiadania zo zaniknutej

zmluvy o dielo z titulu tohto odstúpenia. Preto i dokument zo dňa 22.8.2017 (v ktorom žalovaný pred
odstúpením žalobkyne od zmluvy uznal, že stavebné práce na diele zodpovedajú k 22.8.2017 výške
32.000 eur, čím splátka vo výške 18.000 eur predstavuje dlh zhotoviteľa voči objednávateľovi z dôvodu,
že v uvedenej výške neboli vykonané stavebné práce podľa zmluvy o dielo), by mohol predstavovať len
podklad pre následné vyporiadanie zmluvných strán z titulu odstúpenia od zmluvy, ale nepredstavuje

titul, na základe ktorého by sa žalobkyňa mohla domáhať voči žalovanému zaplatenia sumy 18.000 eur.
Vkonanínebolosporným,ženadielebolivykonanéprácevcelkovejvýške32.000eur,pričomžalobkyňa
uhradila na účet označený v zmluve dielo (patriaci svedkovi H.) sumu 15.000 eur dňa 15.5.2017.
Žalobkyňou predloženú verziu zmluvy o dielo, v ktorej je uvedený aj iný ďalší bankový účet (patriaci tiež
svedkovi H.), na ktorý žalobkyňa uhradila časť ceny diela, žalovaný poprel, keď tvrdil, že s jeho vedomím

a súhlasom nikdy nedošlo k zmene pôvodnej verzie zmluvy o dielo, nikdy o zmene zmluvy o dielo
nerokoval a o tvrdenej zmene sa dozvedel až v konaní pre súdom. Sama žalobkyňa na pojednávaní dňa
19.11.2019 uviedla, že prvá strana zmluvy obsahujúca údaj o platobnom mieste bola vymenená. Bolo
preto na žalobkyni, aby preukázala, že medzi stranami bola dohoda o úhrade časti ceny diela aj na tento
ďalší účet. Dôkazné bremeno však v tomto smere neuniesla, keď podrobnosti ohľadne predzmluvných

a zmluvných rokovaní a dojednaní zostali v spore neobjasnené. Ani ďalší výsluch svedka H. (po zrušení
veci odvolacím súdom) doposiaľ zistený skutkový stav neobjasnil, keď žiadna zo strán nemala na svedka
ďalšie otázky.

37. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na chybný procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý napriek

svojmu vlastnému tvrdeniu v zápisnici z pojednávania z 19.11.2019, kde uviedol, že opätovne vypočuje
svedka k predloženým dokumentom a následne vo veci zvolí ďalší postup, nemal na svedka žiadne
otázky a ukončil výsluch svedka, táto námietka nebola dôvodná. Je potrebné uviesť, že súd bez návrhu
dokazovanie nevykonáva, a je len na stranách sporu, aby sami formulovali otázky pre svedka. Je to
odôvodnené práve kontradiktórnosťou civilného sporového konania, keď strany musia preukázať svoje

tvrdenia. Neobstojí ani námietka žalobkyne, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal
skutočnosťou, či nešlo o subdodávateľský vzťah medzi žalovaným a svedkom, pretože samotná
žalobkyňa zanedbala svoje procesné bremená, keď v rámci dokazovania výsluchom svedka H. nemala
na svedka žiadne otázky, pričom práve jeho výsluchom mohli byť preukázané neobjasnené a sporné
skutočnosti.

38. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keďurčitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom

určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

39. Dôvodnou nebola ani námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej tvrdeniami,

že v čase podpisu uznania dlhu žalovaný mal ukončenú podnikateľskú činnosť (a ako vyplýva z obsahu
spisu, ďalej v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdila, že žalobkyňa nemala preto inú možnosť ako
pristúpiť k tomuto kroku), pretože sa jedná nesubstancované tvrdenie. Substancované tvrdenie je také
skutkové tvrdenie, ktoré je možné substancovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné
vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie
žaloby bez dokazovania. Ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo týmto nesubstancovaným tvrdením

chcela žalobkyňa preukázať, keďže ukončením podnikateľskej činnosti fyzickej osoby podnikateľa ako
zhotoviteľa diela nezaniká jeho záväzok zhotoviť dielo a ani jeho zodpovednosť ako zhotoviteľa diela.
V tejto časti teda samotná žalobkyňa porušila svoju povinnosť substancovane tvrdiť, a preto nemôže
vyčítať súdu prvej inštancie, že sa jej nesubstancovaným tvrdením podrobnejšie nezaoberal.

40. V konaní bola preukázaná zo strany žalobkyne ako objednávateľky diela len úhrada sumy 15.000
eur žalovanému ako zhotoviteľovi v zmysle o dielo, resp. na platobné miesto dohodnuté zmluvnými
stranami v zmluve o dielo (keďže žalobkyňa nepreukázala existenciu platnej dohody zmluvných strán
o ďalšom platobnom mieste na zaplatenie ceny diela), pričom na diele boli vykonané práce v nespornej
výške 32.000 eur. Za takejto dôkaznej situácie nie je potom možné dospieť k záveru o dôvodnosti

nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 18.000 eur od žalovaného ako zhotoviteľa titulom vysporiadania
zozaniknutejzmluvyodielozdôvoduodstúpenia.Žalobkyňatedavkonaníneuniesladôkaznébremeno,
a preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

41. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka

konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalobkyne, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny,

vrátane vecne správneho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, odvolacími dôvodmi
žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodolodvolacísúdexoffopodľa§255ods.1CSPavodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešnému

žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov konania
v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).