Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. august 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/185/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222206173
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1222206173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré počas
konania nadobudlo plnoletosť: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., dieťa rodičov –
matky: A. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., a otca: E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom D. F. G., toho času umiestnený v Ústave na výkon väzby, Chorvátska 5, Bratislava, o návrhu
otca – povinnej osoby platiť výživné na zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava II, č.k. 23P/1/2022-76 zo dňa 6.9.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej
povinnosti voči vtom čase maloletej A. B., nar. X.X.XXXX, pričom výrokom II. rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.
Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 75
ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) a § 153 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP).

3.

Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/153/2020-53 dňa 9.2.2022, kedy bola otcovi určená vyživovacia
povinnosťkmaloletejvovýške100eurmesačne.VtomčasemaloletáA.navštevovalastrednúškolu,tak
ako aj doposiaľ, pričom výživné v tom čase neplatil. Ďalej bolo zistené, že otec sa o maloletú nezaujímal
od veku, kedy mala 2,5 roka, matka maloletej bola v tom čase nezamestnaná, iné vyživovacie povinnosti
nemala. K výdavkom na maloletú v tom čase uviedla mesačný výdavok na thajský box vo výške 53 eur.
Otec bol v čase posledného rozhodnutia nezamestnaný, nepoberal žiadne dávky a ani nemal žiaden

príjem a nevlastnil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Z odôvodnenia prvoinštančného súdu ďalej
vyplýva, že aktuálne osoba oprávnená z výživného naďalej navštevuje strednú školu, posledný ročník,
býva v spoločnej domácnosti s mamou a babkou, pričom ich jediným príjmom je dôchodok, ktorý poberá
jej babka, z ktorého sa hradia výdavky na bývanie a stravu. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, žesamotné dieťa sa podieľa na úhrade niektorých nákladov na bývanie (internet), ďalej na výdavkoch na
stravu, sama si platí električenku, mobilný telefón, mesačný poplatok v škole na stužkovú slávnosť,
posilňovňu a uhradila si aj výdavok na dioptrické okuliare. Ďalej bolo zistené, že matka osoby oprávnenej

na výživné aktuálne nemá žiaden príjem, otec sa momentálne nachádza v Ústave na výkon väzby,
kde nie je zaradený na prácu, a to z kapacitných dôvodov. Iné vyživovacie povinnosti rodičia osoby
oprávnenej na výživné nemajú.

4.

Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu
osobných potrieb dieťaťa. V tejto súvislosti bolo ďalej konštatované, že vyživovacia povinnosť rodičov
k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu.
Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti –
deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp.
uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje

teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napríklad na zdravotný starostlivosť, lieky, ošatenie,
hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní
o výživnom prihliadal a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov,
ich životnú úroveň, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a tak isto i to, ako sa ktorý z rodičov
a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravené na

základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito
všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené
potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. V tejto súvislosti bolo
ďalej v rozhodnutí uvedené, že súd pri svojom rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti
zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti

podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov
účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti.
Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného
rodiča, pripadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti – výchovy, pribudnutie, či ukončenie

vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie
ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. V súvislosti s návrhom
otca na zníženie vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu SR (viď. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 14.2019). „Skutočnosť, že sa otec
maloletého dieťaťa povinný platiť naň výživné dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho

znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až k strate príjmov, nemôže byť na úkor
maloletého dieťaťa.“

5.

Súd prvej inštancie teda vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak
v pôvodnom ako i terajšom konaní a dospel k záveru, že nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zníženie vyživovacej povinnosti otca k toho času už plnoletej dcére. Bolo zistené, že otec rovnako
ako v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, tak aj teraz nemá žiaden príjem, nevlastní žiaden
hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Tento neplatil výživné ani v čase, keď bol na slobode, s dcérou sa

nestretával, resp. len veľmi sporadicky, nestaral sa o ňu, pričom celá starostlivosť v tom čase bola na
pleciach jej matky. Prvoinštančný súd poukázal aj na skutočnosť, že otec na pojednávaní uviedol, že dlh
na výživnom vo výške cca 2.800 eur, ktorý mal zaplatil až potom, ako naňho podal prokurátor obžalobu
pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, pričom tento dlh uhradil z úspor, ktoré mal a ktoré získal
z brigád, na ktoré chodil. Okrem toho otec nepreukázal, že mu neostali žiadne úspory, z ktorých by už aj

tak pomerne nízke výživné mohol platiť aj v čase, keď sa nachádza v Ústave na výkon väzby. Súd prvej
inštancie považoval za zarážajúce, že otec pristúpil k úhrade dlžného výživného až potom, ako bola na
neho podaná obžaloba pre zanedbanie povinnej výživy, čo zároveň vzbudzuje pochybnosti o tom, či
otec skutočne aktuálne nemá žiadne finančné prostriedky, z ktorých by mohol platiť výživné počas jeho
umiestnenia vo väzbe. V priebehu konania osoba oprávnená z výživného dosiahla plnoletosť, táto však

je stále dieťaťom, ktoré chodí na strednú školu, má ambíciu študovať na vysokej škole a vyživovacia
povinnosť otca voči nej naďalej trvá. Súd prvej inštancie za absolútne zarážajúcu skutočnosť považoval
to, že osoba oprávnená na výživné popritom, ako si plní svoje školské povinnosti chodí na brigády,
aby pomohla uhrádzať náklady na domácnosť, resp. aby sa mohla venovať svojim záľubám, napriektomu, že by sa prioritne mala venovať štúdiu a nie chodiť na brigády za účelom hradenia nákladov na
domácnosť. Na základe týchto skutočností prvoinštančný súd dospel k záveru, že zníženie vyživovacej
povinnosti otca k plnoletej dcére by bolo v rozpore s jej najlepším záujmom a okrem toho súd nezistil

takú zmenu pomerov, ktorá by zníženie vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu odôvodňovala. Súd
preto návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.

6.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu na zníženie výživného vyhovieť na minimum. Mal za to, že
splnil všetky náležitosti na zníženie vyživovacej povinnosti, nakoľko sa nachádza vo veľmi zlej finančnej
situácii a tiesni a nedokáže momentálne platiť tak vysokú vyživovaciu povinnosť. Poukázal na to, že
dňa 2.8.2022 bol vzatý do väzby „aj keď svojim zavinením“, stratil zamestnanie a akúkoľvek možnosť si
zarobiť brigádnickou formou na živobytie a platenie svojich povinností. Ďalej uviedol, že všetky peniaze,
ktoré mal ušetrené dal na zameškané výživné, momentálne nemá žiadne finančné úspory, aby mohol

platiť tak vysoké výživné.

7.
K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila osoba oprávnená na výživné a žiadala rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie otca považovala za účelové, pričom aj samotnú

výšku určeného výživného považuje za smiešnu.

8.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§
383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
(§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9.
Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zníženie výživného na maloletú A. B., nar. X.X.XXXX,

ktorá v priebehu konania dovŕšila plnoletosť. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie
zamietol návrh otca na zníženie výživného a rozhodol o nároku na náhrade trov konania postupom podľa
§ 52 CMP.

10.

Predmetom odvolania konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie
v celom rozsahu.

11.
Keďžesúdprvejinštancievdostatočnomrozsahuvykonaldokazovaniepotrebnénazistenieskutočného

stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne
vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil
a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, nemôže preto dať za pravdu

odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

12.
V zmysle súdom prvej inštancie použitého ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením §
157 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho

súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,
ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.13.
Súd prvej inštancie sa správne zameral na zistenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
výživou odkázaného dieťaťa a výživou povinných rodičov od ostatnej úpravy výživného vykonanej

rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/153/2020-53 zo dňa 9.2.2022 a podrobne skúmal
pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnal ich s aktuálnymi
pomermi.

14.

Je neprípustné, aby v konaní o zmene (zvýšenie alebo zníženie) výživného dochádzalo
k prehodnocovaniu správnosti predchádzajúceho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností, pretože posudzovať správnosť rozhodnutia súdu možno len v odvolacom konaní. Súd
rozhodujúci o zmene výživného musí vychádzať z predchádzajúceho rozhodnutia súdu a z prezumpcie
správnosti určeného výživného, ktoré je potrebné považovať za zodpovedajúce zákonným kritériám
v čase jeho vyhlásenia.

15.
Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie správne
skonštatoval, že v danom veci nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného otca na toho času
plnoletú A. B.. Súd prvej inštancie správne porovnal pomery v čase ostatnej úpravy výživného, ktorá bola

realizovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/153/2020-53 zo dňa 9.2.2022 a náležite
vyhodnotil neexistenciu dôvodov pre zmenu ostatného rozsudku o výživnom v zmysle ustanovenia §
62 a v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie v postačujúcom rozsahu vykonal
všetkyrelevantnédôkazy,zktorýchzistilpotrebnéskutkovéokolnosti,zktorýchvyvodilsprávnyskutkový
záver, na ktorý aplikoval správne príslušné právne normy. Pri zvážení celkovej finančnej a majetkovej

situácii otca nemožno v jeho prospech zohľadniť skutočnosť, že tento je naďalej vo väzbe. Ako už bolo
vyššie konštatované skutočnosť, že sa otec dieťaťa, ktorý má naň platiť výživného dopustil úmyselného
protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu
bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo
až k strate jeho príjmov, nemôže byť na úkor dieťaťa. Táto skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorý by

sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliadal len na skutočné
príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej
potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu
práce (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/236/2018).

16.
Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého
výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého) podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

17.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov
pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

18.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).