Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/77/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421201111
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1421201111.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu:
F. K., J.. XX.X.XXXX, Č. XXXX/X, N., zastúpeného: AdvokAAt advokátska kancelária s.r.o., Pri
Habánskom mlyne 16, Bratislava, IČO: 52 998 215, proti žalovaným: X/ F.. H. V., J.. XX.X.XXXX, N.
I. XXXX/XX, G., zastúpenému: SCHUBERT & partners, s.r.o., Vansovej 2, Bratislava, IČO: 34 117
709, X/ Z.. N. N., U.., J.. XX.X.XXXX, V. XXXX/XXA, G., o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C/20/2021-270,
zo dňa 31.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomzamietajúcomvýrokuavsúvisiacomvýroku
o trovách p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1/ priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému 1/ zamietol (výrok I.),
žalovanému 1/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.), konanie
proti žalovanému 2/ zastavil (výrok III.) a žalovanému 2/ proti žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov
konania (výrok IV.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.4.2021, doplnenou podaním
zo dňa 23.12.2021 domáhal určenia, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.4.2020 je neplatná a
neúčinná z dôvodu neexistencie dlhu, resp. z dôvodu neexistencie predmetu zmluvy. Žalobu odôvodnil
tým, spoločnosť SolarLand1, s. r. o. postúpila neexistujúcu pohľadávku voči žalobcovi a to údajnú
sumu 10.000 eur, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.4.2020 na žalovaného 1/.
Argumentoval neexistenciou údajného dlhu 10.000 eur s tým, že predmetná suma je neoddeliteľnou

súčasťou pôžičky v sume 1.500.000 eur, poskytnutej mu na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27.6.2013
spoločnosťou SolarLand1, s. r. o. ako veriteľom, pričom celú pôžičku vo výške 1.500.000 eur vložil do
obchodnej spoločnosti ROMAG spol. s r.o., (v súčasnosti INGEMAR s.r.o.). Požadovanie sumy 10.000
eur považoval až za vydieranie a dôvodil, že žalovaný 1/ zapríčinil, že na základe neexistujúceho dlhu je
voči žalobcovi neoprávnene a nezákonne vedené exekučné konanie, v ktorom pôvodná pohľadávka vo
výške 10.000 eur enormne narastá. Bol názoru, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.4.2020
je nepravdivá, neoprávnená a nezákonná, tak ako aj vytvorenie neexistujúceho dlhu a v skutočnosti

neexistujúcej sumy 10.000 eur. Mal za to, že ide o vopred naplánované vydieranie jeho osoby, za účasti
rôznych subjektov, spoločne aj s exekútorským úradom. Dodal, že poskytnutie sumy 1.500.000 eur na
základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27.6.2013 bolo podmienené tým, že celú sumu vloží do obchodnej
spoločnosti INGEMAR s.r.o. (predtým ROMAG spol. s r.o.), čo aj uskutočnil.3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 27.6.2013 uzavretej medzi

spoločnosťou SolarLand1, s. r. o. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, spoločnosť SolarLand1, s.
r. o. poskytla žalobcovi pôžičku vo výške 1.500.000 eur, ktorú sa žalobca zaviazal vrátiť najneskôr do
31.12.2013. V Článku IV bod 9 (bod 4.9 - poznámka odvolacieho súdu) žalobca prehlásil, že si finančné
prostriedky požičiava za účelom podnikania. V notárskej zápisnici zo dňa 11.7.2013, spísanej pod č. N
470/2013, NZ 23489/2013, NCRIs 23972/2013 na notárskom úrade JUDr. Miriam Hronekovej, žalobca

ako povinná osoba uznal svoj záväzok voči oprávnenej spoločnosti SolarLand1, s. r. o. čo do dôvodu
a výšky a súhlasil s tým, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom. Následným
dodatkom k zmluve o pôžičke zo dňa 30.9.2015, sa žalobca zaviazal spoločnosti SolarLand1, s. r. o.
zaplatiť pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.6.2013, vo výške 10.000 eur vrátane
príslušenstva, do 30.4.2016.

4. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 48Er/781/2017-99, zo dňa 12.6.2019 vyplynulo, že
v exekučnej veci oprávneného SolarLand1, s. r. o. proti povinnému Igor Podmanický, súd námietky
povinného proti exekúcii zamietol.

5. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.4.2020, spoločnosť SolarLand1,

s. r. o. (ako postupca) postúpila F.. H. V. (ako postupníkovi) pohľadávku voči F. K.É. vo výške 10.000
eur s príslušenstvom, vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel postupca ako veriteľ a dlžník dňa
27.6.2013, pričom pohľadávka pozostávala z časti istiny pôžičky, ktorú postupca ako veriteľ poskytol
dlžníkovi vo výške 1.500.000 eur a z príslušenstva k nej prislúchajúceho.

6. Ďalej zistil, že Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu Igor Podmanický proti žalovanému
SolarLand1, s. r. o. rozsudkom č. k. 12C/10/2017-35, zo dňa 17.1.2018 zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal určenia, že uznanie dlhu urobené žalovaným vo forme notárskej zápisnice zo dňa
11.7.2013, č. N 470/2013, NZ 23489/2013, NCRIs 23972/2013, vyhotovenej notárkou JUDr. Miriam
Hrotekovou, je voči žalovanému ako veriteľovi neplatné.

7. Súd prvej inštancie ozrejmil, že postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva,
týkajúci sa zmeny v osobe účastníka záväzkovo-právneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v
Občianskom zákonníku v § 524 a nasl. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe
ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník).

Podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky (okrem iných) je spôsobilý predmet postúpenia,
teda aby išlo o postúpiteľnú pohľadávku, aby bolo zrejmé o akú pohľadávku sa jedná a aby žalovaný
bol o postúpení pohľadávky informovaný.

8. Ďalej objasnil, že podľa § 137 písm. c) C. s. p. sa žalobou sa možno domáhať rozhodnutia „o určení,

či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu“. Podľa § 137 písm. d) C. s .p. sa žalobou
možno domáhať rozhodnutia o „určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“ Podľa
dôvodovej správy bolo záujmom zákonodarcu pri tomto rozdelení vylúčiť „vylúčiť všetky nepotrebné a
nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré

vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Inými slovami, zámerom zákonodarcu bolo
podľa písm. c) pripustiť len žaloby o určenie „práva“, teda napr. vlastníckeho práva k veci, nie však
právnej skutočnosti, teda napr. neplatnosti zmluvy. Žaloby o určenie právnej skutočnosti sú prípustné
len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis, napr. určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
podľa Zákonníka práce, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka, uznesenia valného

zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka, alebo dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných
dražbách. V iných prípadoch sú žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti neprípustné, teda nie
je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Sumarizujúc
uviedol, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ako žaloba o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d) C. s. p. nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a preto nie je

možné od účinnosti C. s. p. takejto žalobe vyhovieť.

9. Záverom dodal, že aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že dlžník nemôže
byť úspešný v konaní o žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože jehopostavenie sa postúpením pohľadávky a zmenou veriteľa nemení. Pri postúpení pohľadávky totiž
dochádza k zmene veriteľa bez toho, aby sa súčasne zmenil obsah doterajšieho záväzkového vzťahu,
preto nie je dlžník oprávnený právne účinným spôsobom zasahovať do právneho pomeru medzi

postupcom a postupníkom, predovšetkým nie je oprávnený skúmať platnosť právneho titulu medzi
nimi. Dôvodil, že rozhodnutie v danej veci nie je ani spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dlžníka,
keďže dlh žalobcu existuje, nakoľko žalobca dlh uznal v notárskej zápisnici slúžiacej ako exekučný
titul. Pohľadávka bola postúpená na žalovaného 1/ v súlade so zákonom a právne postavenie žalobcu
sa navrhovaným určením nijako nezmení. Doplnil, že aj v prípade určenia, že predmetná zmluva

o postúpení pohľadávky je neplatná, nemalo by takéto rozhodnutie súdu vplyv na už prebiehajúce
exekučné konanie, keď žalobca nie je povinným subjektom v exekučnom konaní na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 29.4.2020, ale na základe notárskej zápisnice zo dňa 11.7.2013, č. N
470/2013,NZ23489/2013,NCRIs23972/2013.Poznamenaltiež,ženemoholnárokžalobcuposudzovať
ani podľa iného ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď pre takýto postup neboli splnené procesné
podmienky. Ďalšie argumenty žalobcu považoval súd prvej inštancie pre rozhodnutie za nerozhodné,

bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.

10. Na uvedenom základe za použitia § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 137 písm. c), písm. d) C. s. p.; súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému 1/ zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a keďže žalovaný 1/ bol v konaní úspešný, priznal

mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

11. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým v priebehu konania (podaním zo dňa 11.10.2022,
pozn. odvolacieho súdu) vzal žalobu voči žalovanému 2/ späť, súd prvej inštancie za použitia § 144, §

145 a § 146 ods. 1 C. s. p. konanie v tejto časti zastavil. Pri rozhodovaní o trovách konania s poukazom
na § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. posudzoval procesnú zodpovednosť strán sporu na zastavení
konania, keď žalobca vzal žalobu voči žalovanému 2/ späť nakoľko uvážil, že žalovaný 2/ nie je v spore
pasívne vecne legitimovaný. Procesne teda žalobca zavinil zastavenie konania voči žalovanému 2/,
ktorý by tak mal právo na náhradu trov konania, avšak súd prvej inštancie žalovanému 2/ náhradu trov

konania nepriznal, keďže ich náhradu výslovne nežiadal.

12. Proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu proti žalovanému 1/ a proti súvisiacemu
výroku o trovách (výroky I. a II. rozsudku) podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným

zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka,
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Namietal, že napadnuté rozhodnutie trpí skutkovými vadami, keďže nebolo správne vyhodnotené

vykonanie dôkazov. Dôvodil, že žalobu podával ako spotrebiteľ a súd prvej inštancie sa touto otázkou
vôbec nezaoberal a nevzal do úvahy tvrdenia obsiahnuté v poslednom písomnom vyjadrení zo dňa
11.10.2022. Zdôraznil, že v spore sa domáhal preskúmania zmluvy o pôžičke a jej označenia za
spotrebiteľskú zmluvu, čím sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a zotrval

na tom, že naliehavý právny záujem spočíva hlavne v tom, že na základe neplatných ustanovení
zmluvy o pôžičke a samotných postúpení sa voči žalobcovi vedú exekučné konania, ktoré sa voči nemu
nemajú viesť, pretože samotný exekučný titul je neplatný. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil platnosť a účinnosť postúpenia pohľadávky. Poukázal na § 59a ods. 1 až ods. 5 Obchodného
zákonníka v znení do 31.12.2015 a od 1.1.2016 a tiež na to, ktoré subjekty boli spoločníkmi, štatutárom

a prokuristom spoločnosti SolarLand1, s. r. o., IČO: 44 453 035, spoločníkmi a štatutármi spoločnosti
Elisson, s. r. o., IČO: 36 791 407 a štatutárnymi orgánmi spoločnosti Portofino Holding, a.s., IČO: 35
828 731 a argumentoval, že z uvedeného vyplýva, že žalovaní boli vzájomne previazaní a vystupujú
v spoločnostiach ako zakladatelia, spoločníci alebo sú osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebospoločníkom spoločností alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov
alebo spoločníkov spoločností.

14. Ďalej uviedol, že dňa 27.6.2013 uzavrel so spoločnosťou SolarLand1, s. r. o. zmluvu o pôžičke vo
výške 1.500.000 eur. Následne dňa 1.7.2013 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi
SolarLand1, s. r. o. ako postupcom a Elisson, s. r. o. ako postupníkom, na základe ktorej bola časť
pohľadávkyvovýške1.490.000eurzozmluvyopôžičkepostúpenánaElisson,s.r.o..Daldopozornosti,
že zmluva o postúpení pohľadávky je zmluvou, na základe ktorej spoločnosť nadobúda majetok a tým,

že sa jednalo o spriaznené osoby, tak na účinné postúpenie pohľadávky musela byť hodnota predmetu
zmluvy určená znaleckým posudkom a uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín, avšak
podľa dostupných údajov tieto podmienky neboli splnené, teda nebol dodržaný postup podľa § 59a
Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu bol názoru, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi
SolarLand1, s. r. o. a Elisson, s. r. o. je neúčinná a spoločnosť Elisson, s. r. o. sa nikdy nestala vlastníkom
danej pohľadávky.

15.Argumentovaltiež,žedňa26.8.2016bolauzatvorenázmluvaopostúpenípohľadávkymedziElisson,
s. r. o. ako postupcom a Portofino Holding, a.s. ako postupníkom, na pohľadávku vo výške 2.000.000
eur zo zmluvy o pôžičke, pričom bol názoru, že Elisson,
s. r. o. sa nikdy nestala vlastníkom pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, a teda nemohla ďalej túto

pohľadávku postupovať. Dodal, že ak by aj postúpenie na Elisson, s. r. o. bolo v súlade so zákonom, tak
zmluva o postúpení pohľadávky je zmluvou, na základe ktorej spoločnosť nadobúda majetok a tým, že
sa jednalo o spriaznené osoby, musel byť dodržaný postup podľa § 59a Obchodného zákonníka, ktorý
však dodržaný nebol, nakoľko hodnota predmetu zmluvy nebola určená znaleckým posudkom, preto
mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi Elisson, s. r. o. ako postupcom a Portofino Holding,

a.s., ako postupníkom je neúčinná. Doplnil, že dňa 29.4.2020 bola uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávky medzi SolarLand1, s. r. o., ako postupcom a Ing. Karolom Rumanom, ako postupníkom,
na základe ktorej mala SolarLand1, s. r. o. postúpiť pohľadávku vo výške 10.000 eur zo zmluvy o
pôžičke, pričom mal za to, že aj uvedená zmluva je neúčinná z rovnakého dôvodu ako zmluva medzi
Elisson, s. r. o. a Portofino Holding, a.s. Sumarizujúc uvedené mal za to, že nikdy neprišlo k platnému a

účinnému postúpeniu pohľadávky na ďalšie osoby a samotná pohľadávka zo zmluvy o pôžičke zostala
v spoločnosti SolarLand1, s. r. o., s čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Uviedol tiež, že
súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s jeho argumentami, keď tieto v odseku 22 napadnutého
rozhodnutia označil za nepodstatné pre rozhodnutie. Takýto postup považoval za rozporný so zákonom,
nakoľko ak aj súd prvej inštancie nejaké argumenty vyhodnotil ako irelevantné pre rozhodnutie, bol

povinný ich v rozsudku konkrétne špecifikovať. Bol názoru, že súd prvej inštancie svojím postupom
zasiahol do jeho práva na spravodlivý súdny proces. Dôvodil, že konanie súdu prvej inštancie spočíva
v chybnom postupe pri dokazovaní, pretože neboli vykonané podstatné dôkazy, ktoré navrhoval, keď
súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že ako žalobca nemá v spore naliehavý právny záujem.
Nesprávne právne posúdenie videl v tom, že žaloba bola zamietnutá a namietal tiež, že napadnuté

rozhodnutie trpí skutkovými vadami, pretože bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Zdôraznil,
že súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť
ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje
dôkaznú pozíciu strany sporu (v tomto prípade žalobcu), čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení
jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového

stavu. Záverom uviedol, že počas konania preukázal svoj naliehavý právny záujem a súd prvej inštancie
mal v konaní pokračovať a vykonávať dôkazy, ktoré navrhol. Dodal, že odvolaním napáda aj výrok o
trovách, nakoľko je názoru, že mal byť v konaní úspešný, preto mala byť náhrada trov konania byť
priznaná žalobcovi.

16. Žalovaný 1/ sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že
žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní žaloby v zmysle
§ 137 písm. c) C. s. p. a dodal, že súd je povinný existenciu naliehavého právneho záujmu skúmať,
k čomu poukázal na právne závery obsiahnuté v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 6.10.2017, č.
k. II.ÚS 590/2017-19, ako aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2009 a sp. zn.

5Cdo/31/2011. Zdôraznil, že postavenie žalobcu ako dlžníka vo vzťahu k žalovanému 1/ nie je sporné
ani neisté, ale je nespochybniteľné a potvrdené notárskou zápisnicou N 470/2013, NZ 23489/2013,
zo dňa 11.7.2013 (exekučným titulom) a právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k.
12C/10/2017-35, zo dňa 17.1.2018, ktorým súd potvrdil, že uznanie dlhu zo strany žalobcu urobenév notárskej zápisnici je platné. Argumentoval, že rozhodnutie súdu o tom, že zmluva o postúpení
pohľadávky je neplatná, by nemalo vplyv na postavenie žalobcu ako dlžníka, pretože jeho dlžnícke
postavenie vyplýva z notárskej zápisnice ako exekučného titulu, k čomu dal do pozornosti uznesenia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3ECdo/154/2013 a sp. zn. 3Cdo/63/2009. Stotožnil sa so záverom súdu
prvej inštancie, že naliehavý právny záujem žalobcu na podaní žaloby podľa § 137 písm. c) C. s. p.
neexistuje, resp. žalobca ho nepreukázal a zmluva o postúpení pohľadávky nie je v zmysle § 137 písm.
d) C. s. p. právnou skutočnosťou, ktorú je potrebné určiť podľa osobitného predpisu.

17. Odmietol tvrdenia žalobcu o neplatnosti exekučného titulu a vo vzťahu k návrhu žalobcu na
preskúmanie zmluvy o pôžičke a jej označenia ako spotrebiteľskej zmluvy uviedol, že predmetom sporu
nie je zmluva o pôžičke, ale platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, preto súd prvej inštancie nemal
dôvod skúmať zmluvu o pôžičke zo dňa 27.6.2013 ani to, či ju možno považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, keďže vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby nemal potrebu osobitne sa zaoberať ďalšími
dôkazmi. Navyše doplnil, že skúmanie zmluvy o pôžičke a jej prípadné označenie za spotrebiteľskú

zmluvu by nemalo vplyv na postavenie žalobcu ako dlžníka, pretože jeho dlžnícke postavenie vyplýva z
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom samotná zmluva o postúpení pohľadávky má všetky
náležitosti platného právneho úkonu a neexistuje žiadny právny dôvod, pre ktorý by mala byť vyhlásená
za neplatnú a neúčinnú.

18. K argumentácii žalobcu o neplatnom a neúčinnom postúpení pohľadávky zo zmluvy o pôžičke
na žalovaného 1/ uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tieto svoje tvrdenia.
Dôvodil, že podmienky uvedené v § 59a Obchodného zákonníka treba posudzovať na strane obchodnej
spoločnosti, ktorá nadobúda majetok a skúma sa, či zmluva bola uzavretá so zakladateľom alebo
spoločníkomspoločnosti,ktoránadobúdamajetokalebočisazmluvauzatvárasosobami,ktorésúblízke

zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti, ktorá nadobúda majetok (pričom blízku osobu definuje
§ 116 Občianskeho zákonníka) alebo sú ovládajúcimi alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo
spoločníkov spoločnosti, ktorá nadobúda majetok, preto je irelevantný údaj o tom, kto je štatutárnym
orgánom spoločnosti, ktorá nadobúda alebo prevádza majetok. V súvislosti so zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 1.7.2013 medzi SolarLand1, s. r. o. (postupca) a Elisson, s. r. o. (postupník) ozrejmil,

že SolarLand1, s. r. o. nebola k dátumu uzavretia zmluvy vo vzťahu k Elisson, s. r. o. ani jej zakladateľom,
ani spoločníkom, ani blízkou osobou a nebola ani ovládanou alebo ovládajúcou osobou zakladateľov
alebo spoločníkov Elisson,
s. r. o. a uzavretím predmetnej zmluvy nebol porušený § 59a Obchodného zákonníka. Taktiež vo vzťahu
k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 26.8.2016 medzi Elisson, s. r. o. (postupca) a žalovaným 2/

(postupník), nebola Elisson, s. r. o. k dátumu uzavretia zmluvy vo vzťahu k žalovanému 2/ ani jeho
zakladateľom, ani spoločníkom, ani blízkou osobou a nebola ani ovládanou alebo ovládajúcou osobou
zakladateľov alebo spoločníkov žalovaného 2/. Zároveň dal do pozornosti, že pri zmluve o postúpení
pohľadávky zo dňa 29.4.2020 medzi SolarLand1, s. r. o. (postupca) a žalovaným 1/ (postupník) nemohlo
dôjsť k porušeniu § 59a Obchodného zákonníka, keďže nadobudol pohľadávku ako fyzická osoba.

19. Žalobca v odvolacej replike nesúhlasil s tvrdením žalovaného 1/ o nepreukázaní naliehavého
právneho záujmu. Dôvodil, že žalobu na ochranu svojich práv musel podať, nakoľko kým súd
nerozhodne, že postúpenie bolo neplatné, bude sa voči nemu viesť exekučné konanie na základe
neplatného exekučného titulu, čím aj osvedčuje svoj naliehavý právny záujem. Doplnil, že súd prvej

inštancie ani žalovaný 1/ nereflektovali na fakt, že vo svojom podaní zo dňa 11.10.2022 zmenil petit
žaloby na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.4.2020. Dal do pozornosti,
že jeho naliehavý právny záujem spočíva hlavne v tom, že zmluvu o pôžičke zo dňa 27.6.2013
považuje za spotrebiteľskú a v takom prípade by obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
by ju zneplatňovali. Na základe tejto zmluvy boli urobené ďalšie právne úkony, ktoré žalobcu ukrátili

na právach spotrebiteľa. Bol názoru, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.4.2020 je neplatná
aj z dôvodu, že pohľadávka, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27.6.2013 a ktorej
vlastníkom bola SolarLand1, s. r. o., nebola nikdy postúpená/prevedená zákonným spôsobom, pretože
nebolo postupované podľa § 59 a ods. 1 až ods. 5 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2015.
Poukázal na to, že na ochranu svojich práv musel podať predmetnú žalobu, pretože inak hrozí, že sa

voči jeho osobe bude viesť exekučné konanie na základe neúčinne postúpenej pohľadávky, keď mal za
to, že vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27.6.2013 je SolarLand1,
s. r. o. a nie žalovaný 1/.20. Odmietol tvrdenie žalovaného 1/, že jeho postavenie ako dlžníka nie je sporné ani neisté práve
preto, že žalovaný 1/ sa nikdy nestal vlastníkom pohľadávky voči žalobcovi a to kvôli nedodržaniu
zákonného postupu. Dodal, že naliehavý právny záujem spočíva aj v tom, že žalovaný 1/ tvrdí, že

je nespochybniteľným vlastníkom pohľadávky voči žalobcovi, ale sú veľké pochybnosti o právnom
postavení žalovaného 1/ ako veriteľa, preto žiadal, aby mu súd v konaní poskytol jednoznačný právny
záver o tom, či je žalovaný 1/ vlastníkom uvedenej pohľadávky alebo nie, pretože pokiaľ by súd
rozhodol, že zmluva o postúpení pohľadávky na žalovaného 1/ je neplatná, nemohol by žalovaný 1/ proti
nemu viesť exekučné konanie. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného 1/, že rozhodnutie o neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky by nemalo vplyv na postavenie žalobcu ako dlžníka, keď jeho dlžnícke
postavenie vyplýva z notárskej zápisnice a to z dôvodu, že žiadal, aby ako prejudiciálnu otázku súd
vyriešil, či je zmluva o pôžičke spotrebiteľskou zmluvou, keďže ak by bola spotrebiteľskou, bezúročnou
a bezpoplatkovou a žalobca by mal postavenie spotrebiteľa, tak by jeho dlh voči pôvodnému veriteľovi
(SolarLand1, s. r. o.) v tejto dobe už neexistoval, pretože by bol celý zaplatený. Dal do pozornosti, že
jeho dlh nevznikol na základe notárskej zápisnice, ale na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27.6.2013,

takže notárska zápisnica nevytvára žiadne ďalšie práva alebo povinnosti, ale iba osvedčovala určitú
skutočnosť. Rozporoval aj tvrdenie žalovaného 1/ o neunesení dôkazného bremena s odvolaním sa na
§ 59a Obchodného zákonníka, nakoľko poukázal na obchodný register, ktorý ako verejný register
preukazuje jeho tvrdenia, pričom v odvolaní uviedol a označil osoby, ktoré sú vzájomne prepojené,
čo žalovaný 1/ ničím nevyvrátil. Nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného 1/, že v čase postúpenia

pohľadávok neboli osoby vzájomne previazané, pretože v čase postúpenia pohľadávky (dňa 26.8.2016)
z Elisson, s. r. o. na žalovaného 1/, bol žalovaný 1/ konateľom Elisson, s. r. o. a Portofíno Holding, a.s.
bola v tom čase jej spoločníkom.

21. Žalovaný 1/ v odvolacej duplike vo vzťahu k argumentácii žalobcu o existencii jeho naliehavého

právneho záujmu na podaní žaloby poukázal na to, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vedie
exekučné konanie EX 8964/2017 na majetok žalobcu v prospech žalovaného 1/ na základe exekučného
titulu, ktorým je Notárska zápisnica N 470/2013, zo dňa 11.7.2013, v ktorej žalobca súhlasil, aby táto
notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom, a to na všetok majetok osoby povinnej,
a teda zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.4.2020, ktorej neplatnosti sa žalobca žalobou

domáha, nie je exekučným titulom. Dodal, že uznanie dlhu žalobcom v predmetnej Notárskej zápisnici
je platným právnym úkonom, ako to potvrdil aj právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.
k. 12C/10/2021-35, zo dňa 17.10.2018. Za nepravdivé označil tvrdenia žalobcu o tom, že sa nikdy
nestal vlastníkom pohľadávky voči žalobcovi pre nedodržanie zákonného postupu a uviedol, že zmluva o
postúpení pohľadávky zo dňa 29.4.2020 spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a pri prevode

pohľadávky nebol porušený § 59a Obchodného zákonníka, pričom žalobca nepreukázal opak. Bol
názoru, že o jeho právnom postavení ako veriteľa voči žalobcovi nie sú žiadne pochybnosti, pretože (i)
dlh žalobcu voči žalovanému 1/ existuje a svoje postavenie veriteľa voči žalobcovi nadobudol na základe
platnej a účinnej zmluvy o postúpení pohľadávky v súlade so zákonom, (ii) že žalobca uznal svoj dlh
vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke v uvedenej Notárskej zápisnici, ktorá je platným exekučným titulom,

(iii) že zmluva o pôžičke zo dňa 27.6.2013 nie je spotrebiteľskou zmluvou a naviac (iv) ani prípadné
posúdenie tejto zmluvy ako spotrebiteľskej by nemalo vplyv na dlžnícke postavenie žalobcu, ktoré je
dané Notárskou zápisnicou N 470/2013, zo dňa 11.7.2013. Zhrnul, že žalobca nepreukázal naliehavý
právny záujem na podaní žaloby v zmysle § 137 písm. c) C. s. p. a teda súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

22. Bez výzvy na vyjadrenie sa žalobca k odvolacej duplike uviedol, že žalovaný 1/ odvodzuje svoj
právny titul a jeho nespochybniteľnosť od notárskej zápisnice zo dňa 11.7.2013, avšak mal za to, že
súd sa bude musieť vysporiadať aj s prejudiciálnou otázkou, či je táto notárska zápisnica platným alebo
neplatným právnym úkonom, pričom bol názoru, že nejde o platný právny úkon, lebo nie je založená

na hmotnom práve. Dal do pozornosti, že v notárskej zápisnici vyhlásil, že dňa 27.6.2013 uzatvoril s
veriteľom SolarLand1, s. r. o. zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej sa zaviazal vrátiť (veriteľovi) SolarLand1,
s. r. o. pôžičku vo výške 1.500.000 eur a zaplatiť dohodnuté úroky. Neplatnosť notárskej zápisnice videl
v tom, že dňa 1.7.2013 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi SolarLand1,
s. r. o. ako postupcom a Elisson, s. r. o. ako postupníkom, na základe ktorej bola časť pohľadávky

vo výške 1.490.000 eur zo zmluvy o pôžičke postúpená na Elisson, s. r. o., teda v čase vyhotovenia
notárskej zápisnice (dňa 11.7.2013) už SolarLand1, s. r. o. nebola vlastníkom predmetnej pohľadávky,
a preto sa nemohol zaviazať tejto spoločnosti ako veriteľovi zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.6.2013.
Namietal aj denný úrok z omeškania vo výške 0,15 % za sumy zodpovedajúcej nesplatenej časti pôžičkyako rozporný so zákonom, pretože v takom prípade by bol ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy
vo výške 54,75 %, avšak sadzba zákonných úrokov z omeškania je stanovená podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a v roku 2013 bola vo

výške 5,75 %, preto aj z tohto dôvodu bol názoru, že notárska zápisnica zo dňa 11.7.2013 je neplatným
právnym úkonom, pričom dodal, že predmetná zápisnica odporuje aj dobrým mravom. K vyjadreniu
pripojil odpis notárskej zápisnice N 470/2013, NZ 23489/2013, NCRIs 23972/2013.

23. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1

C. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil
(§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.7.2024 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

24. Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.4.2020 je
neplatná a neúčinná.

25. V súvislosti s námietkou žalobcu o preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení neplatnosti dotknutej zmluvy odvolací súd v zhode s ustálenou praxou najvyšších súdnych autorít

(viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2022, sp. zn. 1Obdo/51/2021, publikované v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2023 pod č. 1)
konštatuje, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je žalobou o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137
písm. d) C. s. p., ktorej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu oprávňujúceho

určenú osobu podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu, nie je teda podmienená
preukázaním naliehavého právneho záujmu, ktorý je procesnou podmienkou prípustnosti žaloby na
určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c) C. s. p..

26. Pretože ustanovenie § 137 C. s. p. je procesnoprávnej povahy, týka sa procesnej prípustnosti tam

uvedených žalôb a tým súčasne vytvára procesnú podmienku konania vedúcu k možnosti vecného
prejednania žaloby, ktorú je súd povinný skúmať ex offo počas celého konania, odvolací súd v zhode
so závermi súdu prvej inštancie (odsek 20 rozsudku) konštatuje, že pokiaľ sa žalobca domáha určenia
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, nie je podmienka prípustnosti podanej žaloby splnená,
keďže oprávnenie na podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva

zo žiadneho právneho predpisu, pričom ani sám žalobca neuviedol a ani z obsahu spisu nevyplýva, z
ktorého právneho predpisu takéto oprávnenie odvodzuje.

27. K argumentácii žalobcu o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o pôžičke žalobcu, pohľadávka z
ktorej bola predmetom zmluvy o postúpení, odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní nepredložil

ani nenavrhol vykonať také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu, pričom ani takéto posúdenie by bez ďalšieho nezakladalo dôvodnosť podanej
žaloby, keď žalobca neuviedol, z akej právnej normy odvodil oprávnenie domáhať sa neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky, ktoré je nevyhnutnou podmienkou pre procesnú prípustnosť žaloby o určenie
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) C. s. p..

28. Je potrebné tiež uviesť, že nakoľko súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o procesnej
neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorého nevyhnutným
dôsledkombolozamietnutietaktouplatnenéhonárokuvočižalovanému1/,neboldôvod,abysazaoberal
ostatnou argumentáciou žalobcu týkajúcou sa opodstatnenosti podaného návrhu na určenie neplatnosti

a aby vykonával dôkazy vo vzťahu k vecnej stránke podanej žaloby, preto nevykonanie dokazovania
navrhnutého žalobcom k preukázaniu uplatneného nároku nemohlo založiť dôvodnosť námietky žalobcu
o porušení jeho práva na spravodlivý proces.

29. V súvislosti s námietkou žalobcu o nesprávnom vyhodnotení účinnosti postúpenia pohľadávky,

ktorú odôvodnil nesplnením podmienok uvedených v § 59a Obchodného zákonníka z dôvodu, že
hodnota predmetu zmluvy nebola určená znaleckým posudkom odvolací súd konštatuje, že z obsahu
spisu vyplýva, že ide o novú argumentáciu, ktorú žalobca uplatnil až v podanom odvolaní, keď v
konaní pred súdom prvej inštancie sa zhodnou argumentáciou domáhal určenia tak neplatnosti akoaj neúčinnosti zmluvy o postúpení, pričom vo vzťahu k neúčinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
netvrdil žiadne skutkové okolnosti, ktoré by zakladali dôvodnosť žalobcom požadovaného určenia.
Argumentáciu nesplnením podmienok uvedených v § 59a Obchodného zákonníka uplatnil žalobca až

v odvolaní, pričom neuviedol žiaden relevantný dôvod, prečo túto neuplatnil už v konaní pred súdom
prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu takáto argumentácia žalobcu predstavuje neprípustnú novotu v
zmysle § 366 C. s. p., na ktorú odvolací súd neprihliadal.

30. Na základe vyššie uvedených právnych východísk odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému 1/, ktorý mal v odvolacom konaní
plný úspech, priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom odvolací súd dodáva, že
odvolanie žalobcu smerovalo len voči zamietnutiu žaloby voči žalovanému 1/ a súvisiacemu výroku o

trovách, keď vo vzťahu k žalovanému 2/ už rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a
teda v tejto časti nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).