Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Kristína Srnková

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 21P/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322201225
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:1322201225.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Kristínou Srnkovou vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako otec, toho času bytom ako matka,
v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa
rodičov: matky - C.. arch. M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, v konaní zastúpená: AK GG,
s.r.o., so sídlom Agátová 2513/15, Galanta, a otca - U.. Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. ulica XX/

XX, U. - R. dvor, v konaní zastúpený: 1/ Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka s.r.o., so sídlom
Leškova 3A, Bratislava, 2/ Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn,
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej
zložky Dentons Europe CS LLP, so sídlom Bottova 2A, Bratislava, o návrhu matky na úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloleté dieťa F. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti svojej matky.
II. Obaja rodičia maloletého dieťaťa sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho

majetok.
III. Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 280,-
Eur mesačne, počnúc od 17.03.2022, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
IV. Zročné výživné za čas od 17.03.2022 do 31.08.2023 činí sumu 2.495,45 Eur, ktorú sumu je otec
maloletého dieťaťa povinný zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Otec maloletého dieťaťa je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom:
- každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,
- každú stredu v týždni v kalendárnom roku od 15:00 hod. do 18:00 hod.,
- počas letných školských prázdnin každý rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od
15.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod.,
- počas Vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 24.12. od 16:00 hod. do 27.12. do 18:00
hod.akaždýnepárnykalendárnyrokod31.12.od10:00hod.do05.01nasledujúcehorokado18:00hod.

s tým, že otec maloletého dieťaťa si maloleté dieťa v stanovený čas v mieste bydliska matky maloletého
dieťaťaprevezmeanatomistommiestemaloletédieťamatkemaloletéhodieťaťavčasariadneodovzdá.
Matka maloletého dieťaťa je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom maloletého dieťaťa včas a
riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.

VI. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 21P/52/2022-224 zo dňa 01.07.2022 a

uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 21P/216/2022-41 zo dňa 02.12.2022.
VII. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia poukázala sumu vo
výške 219,52 Eur zo zaplateného preddavku, evidovaného pod položkou registra D14/13/2022, matke
maloletého dieťaťa: C.. arch. M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, na jej účet vedený v H. V.,
C.: F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
VIII. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia poukázala sumu vo
výške 175,78 Eur zo zaplateného preddavku, evidovaného pod položkou registra D14/15/2022, otcovimaloletého dieťaťa: U.. Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. ulica XX/XX, U. - R. Y., na jeho účet
vedený v F. sporiteľni, a.s., C.: F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
IX. Súd návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku zamieta.

X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 17.03.2022 a
postúpeným tunajšiemu súdu dňa 05.04.2022, domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej
starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok bude výlučne ona, určenia
výživného od otca maloletého dieťaťa na maloleté dieťa v sume 300,- Eur mesačne, počnúc dňom

podania žaloby a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti starej matky maloletého dieťaťa
U.. R. M., nar. XX.XX.XXXX, v rozsahu každého nepárneho týždňa v kalendárnom roku v sobotu od
9:00 hod. do 13:00 hod. a počas vianočných prázdnin dňa 26.12. od 16:00 hod. do 19:00 hod.. Svoj
návrh odôvodnila tým, že od 01.02.2022 nežije s otcom maloletého dieťaťa v spoločnej domácnosti,
keď spoločnú domácnosť aj s maloletým dieťaťom opustila, a to za pomoci svojej matky, ktorá jej prišla

pomôcť, keďže otec maloletého dieťaťa sa jej verbálne vyhrážal. Za účelom, aby sa jej odchod zo
spoločnej domácnosti podaril, tak navodila možnosť dohody o úprave styku s maloletým dieťaťom, a
to striedavou osobnou starostlivosťou, avšak otec maloletého dieťaťa nesúhlasil s jej odchodom ani za
daných navodených podmienok. Okolnosti odchodu zo spoločnej domácnosti boli sprevádzané tým, že
otec si maloleté dieťa vzal, aj napriek jej nesúhlasu a vydal sa s ním údajne do Bratislavy, pričom o

sebe nedal vedieť až do svojho návrhu o 17:15 hod.. Po návrate, jej otec maloletého dieťaťa uviedol,
že môže odísť, ale že dieťa jej nedá. Tvrdila, že v obave o svoj život a zdravie, nakoľko sa jej otec
maloletého dieťaťa vyhrážal zabitím, ale predovšetkým v obave o zdravie a život dieťaťa, privolala
políciu, pričom po príchode polície jej otec dieťa odovzdal. V deň odchodu zo spoločnej domácnosti
podala na otca maloletého dieťaťa trestné oznámenie, ktoré dňa 10.02.2022 doplnila. Odvtedy býva s

maloletým dieťaťom a so svojou matkou vo viacgeneračnom rodinnom dome jej matky a jej brata na
adrese U. XXX, v ktorom sú vytvorené vhodné podmienky a prostredie na bývanie, ako aj na zdravý
psychický, sociálny a fyzický vývin maloletého dieťaťa. K spolužitiu s otcom maloletého dieťaťa v jednej
domácnostiuviedla,žeužprednarodenímmaloletéhodieťaťasaniekoľkokrátpokúsilaodísť/odsťahovať
saodneho,alezakaždýmjejvtombolozjehostranyfyzickyzabránené,otecmaloletéhodieťaťaviackrát

zamkol obydlie a zobral jej kľúče, zobral jej kľúče od auta a rozbil jej mobilný telefón, aby si nemohla
privolať pomoc. Tvrdila, že otec maloletého dieťaťa sa jej vyhrážal zbitím, či dokonca zabitím, pričom
táto situácia sa opakovala pri všetkých pokusoch jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Za obdobie
ich spolužitia do narodenia maloletého dieťaťa sa trikrát rozišli a ona sa od otca maloletého dieťaťa aj
fakticky odsťahovala, pričom jej odchod vždy prebiehal s vážnymi problémami. Za dôvod ich rozchodu

označila neustále psychické a fyzické týranie zo strany otca maloletého dieťaťa, ktoré sa prejavovalo
fackami, údermi päsťou do tváre, kopancami, nadávkami, hrubými a vulgárnymi slovami na jej adresu a
jej opakovaním ponižovaním. O týchto skutočnostiach sa bála niekomu zdôveriť, a to z dôvodu hrozby
fyzického násilia zo strany otca maloletého dieťaťa. Dodala, že kvôli neustálemu psychickému násiliu a
permanentnému stresu bola hospitalizovaná v ružinovskej nemocnici už na prelome októbra a novembra

roku 2015 s diagnózou neurogénna tetánia. Po narodení maloletého dieťaťa sa pokúsila niekoľkokrát
odísť/odsťahovaťsaodotcamaloletéhodieťaťa,avšakbezvýsledne,nakoľkojejotecmaloletéhodieťaťa
v tom bránil s tým, že maloleté dieťa si zobrať nemôže s tým, že keď odíde, tak maloleté dieťa už
nikdy neuvidí a že ju zbije alebo dokonca zabije. Tvrdila, že maloleté dieťa bolo svedkom psychického
násilia,ktorénanejpáchalotecmaloletéhodieťaťa,dokonca,žeagresívne aintolerantnésprávanieotca

maloletého dieťaťa sa obrátilo aj voči maloletému dieťaťu, keďže nevedel psychicky zniesť detský plač.
Otec maloletého dieťaťa nie je schopný porozumieť potrebám maloletého dieťaťa a k dieťaťu sa správa
ako k dospelej osobe. Zdôraznila, že otec maloletého dieťaťa nikdy maloletému dieťaťu fyzicky neublížil,
avšak bolo vystavené psychickému násiliu na každodennej báze rovnako ako ona. Ďalej uviedla, že
má vlastné živobytie, živnosť od roku 2020 a keďže pracuje z domu, čo vedela aj počas tehotenstva a

materstva, tak je jednoznačne spôsobilá sa postarať o maloleté dieťa aj z finančnej stránky. Od augusta
2021 do februára 2022 bol z finančných dôvodov formálne na materskej dovolenke otec maloletého
dieťaťa, avšak o maloleté dieťa sa aj napriek tomu starala a stará ona, keďže otec maloletého dieťaťa sa
nikdy aktívne nepodieľal na výchove maloletého dieťaťa, a to ani počas jej štúdia na vysokej škole, kedy
jeho pomoc s maloletým dieťaťom najviac potrebovala. Dodala, že pracuje ako architekt - externista

ako SZČO pre spoločnosť CBRE s.r.o. s mesačnou mzdou v sume v priemere v sume X.XXX,- Eur.Zdôraznila, že z otca maloletého dieťaťa má panický strach a nevie, a ani nechce sa s ním z tohto dôvodu
stretnúť a ani písomne komunikovať.

2. Uznesením č. k. 21P/52/2022-34 zo dňa 29.04.2022 súd pribral do konania U.. R. M., nar.
XX.XX.XXXX.

3. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 18.05.2022, v ktorom navrhol,
aby súd zveril maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté dieťa a

spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, zaviazal matku maloletého dieťaťa povinnosťou prispievať
na výživu maloletého dieťaťa sumou 300,- Eur mesačne, a to odo dňa zverenia do starostlivosti
otca a upravil styk matky s maloletým dieťaťom v rozsahu každého nepárneho týždňa od stredy od
12:00 hod. do piatka do 18:00 hod., každého párneho týždňa od štvrtka od 12:00 hod. do nedele
do 18:00 hod. a každý utorok od 19:00 hod. do 20:00 hod. prostredníctvom videohovoru. Uviedol, že
vzhľadom na správanie sa matky maloletého dieťaťa, jej vymyslených a ničím nepodložených tvrdení,

jej neochoty akokoľvek s ním komunikovať a spolupôsobiť pri výchove maloletého dieťaťa po rozpade
rodiny, popieraním úlohy otca v živote maloletého dieťaťa, ale najmä vyfabulovaným skutkovým stavom,
ktorým matka nezákonne dosiahla významné obmedzenie otca v jeho právach k maloletému dieťaťu,
existujúdôvodnépochybnostiosamotnejrodičovskejkompetenciimatky.Namietal,žematkouuvádzané
skutkové tvrdenia v návrhu sa nezakladajú na pravde, sú v obrovskej miere vyfabulované a niektoré jej

vyjadrenia nevie vôbec pochopiť. Potvrdil, že ich vzťah bol dlhodobo, ešte pred narodením maloletého
dieťaťa, ako aj po jeho narodení, nestabilný, bez pevných základov potrebných pre funkčný vzťah
a bol charakteristický častými búrlivými prejavmi nespracovaných emócií v rámci konfliktov a hádok.
Tieto matka komunikačne zneužíva a používa v jeho neprospech, pričom ide o skreslené a ničím
nepreukázané tvrdenia matky za účelom zveličenia celej situácie v jeho neprospech. Bola to práve

matka, ktorá sa od neho niekoľkokrát v afekte odsťahovala a následne svoj čin oľutovala a vrátila sa k
nemu.Priznalpočetnénezhodymedzinímamatkoumaloletéhodieťaťaanarodeniemaloletéhodieťaťa,
ako aj rodinné spolužitie, vnímal ako priestor, kde majú obaja rodičia možnosť pri výchove dieťaťa
spracovať svoje traumy z minulosti, keďže obaja pochádzajú z rozpadnutých rodín. Mal veľkú snahu
udržať svoju rodinu. Poukázal na to, že od ich partnerského vzťahu výrazným spôsobom zasahovala

matka matky maloletého dieťaťa, ktorá má podľa jeho názoru zásadný vplyv na správanie sa a konanie
matky maloletého dieťaťa a ich vzťah je nezdravý. Domnieval sa, že rodinný mechanizmus starej matky
je výrazne poznačený rozpadom jej rodiny a rozvodom s jej manželom, pričom matka maloletého dieťaťa
nemala so svojím otcom od narodenia maloletého dieťaťa žiaden kontakt. Zdôraznil, že maloletému
dieťaťu nikdy nijako neublížil, práve naopak, vždy sa k nemu správal ako dobrý otec, čo sa prejavuje

tým, že maloleté dieťa sa typickým detským správaním dožaduje jeho prítomnosti. S maloletým dieťaťom
majú pekný, hlboký citový vzťah a maloleté dieťa iniciuje fyzický kontakt s ním, chce byť stále pri ňom.
Jeho prioritou je udržať a ďalej rozvíjať pekný vzťah s maloletým dieťaťom, podieľať sa na jeho výchove
a starostlivosti. Mal za to, že je nevyhnutné i s pomocou odborníkov hľadať riešenia vzniknutej situácie
dohodou a obnovou vzájomnej komunikácie tak, aby maloleté dieťa mohlo pokračovať v budovaní

vzťahov s oboma rodičmi tak, ako tomu bolo doteraz. Tvrdil, že matka maloletého dieťaťa mu zámerne
a opakovane bráni v styku s maloletým dieťaťom, čo pri dlhšej časovej intenzite môže zanechať na
vnútro-psychickom prežívaní maloletého dieťaťa nenapraviteľné nepriaznivé následky. Bol toho názoru,
že po posúdení rodičovských kompetencií je jedným z možných riešení porozchodovej starostlivosti o
maloleté dieťa aj striedavá osobná starostlivosť, ktorú už navrhoval i v konaní o vydaní neodkladného

opatrenia s tým, že i takáto forma starostlivosti o maloleté dieťa by mohla byť v jeho najlepšom záujme,
pričom tieto podmienky je povinný preskúmať súd. Navrhol, aby súd konanie voči U.. R. M. zastavil pre
nedostatok procesnej subjektivity. K svojím osobným a majetkovým pomerom uviedol, že má ukončené
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore management a marketing, od 08/2021 do 02/2022
bol na materskej dovolenke a poberal materské. Aktuálne pracuje na plný pracovný čas pre K., s.r.o. s

priemerným čistým mesačným príjmom v sume X.XXX,- Eur. Ja výlučným vlastníkom rodinného domu
v obci U. - R. dvor, ktorý kúpil v roku 2020 za kúpnu cenu 240.000,- Eur, pričom časť kúpnej ceny
financoval prostredníctvom hypotekárneho úveru vo výške 35.000,- Eur, s mesačnou splátkou 116,47
Eur a časť kúpnej ceny bola financovaná z finančných prostriedkov z predaja bytu, ktorý mu darovala
jeho matka. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf Variant, r. v. 2021. Iné úvery, okrem

vyššie uvedeného nemá. Aktuálne býva sám v rodinnom dome. Jeho zdravotný stav je dobrý, lieči sa
medikamentózne na vysoký krvný tlak.4. Matka maloletého dieťaťa sa v podaní zo dňa 08.06.2022 vyjadrila k svojím osobným a majetkovým
pomerom a uviedla, že je slobodná, má jednu vyživovaciu povinnosť, je SZČO a spoločníčkou a
konateľkou v F. D. s.r.o., pričom podľa verejne dostupných zdrojov spoločnosť nie je ekonomicky aktívna,

keďže v roku 2021 nevykazovala žiadne tržby. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf,
kúpna cena 5.000,- Eur. V roku 2022, konkrétne v mesiacoch január až jún, vystavila faktúry v celkovej
sume 12.412,60 Eur. Uviedla, že keďže po odchode zo spoločnej domácnosti si nevedela zobrať tak
svoje osobné veci, ako ani osobné veci maloletého dieťaťa a otec maloletého dieťaťa jej tieto veci
nevydal, musela nakúpiť kompletne nové oblečenie tak pre seba ako aj pre maloleté dieťa. Vyčíslila

mesačné výdavky na maloleté dieťa, ktoré zahŕňajú: plienky, vlhčené obrúsky v sume 50,- Eur, oblečenie
v sume 50,- Eur, drogériu v sume 20,- Eur, voľnočasové aktivity v sume 35,- Eur a výlety v sume 35,-
Eur. Ostatné mesačné výdavky matky maloletého dieťaťa zahŕňajú: hypermarket v sume 481,02 Eur,
lekáreň v sume 24,08 Eur, drogériu v sume 49,79 Eur, oblečenie a obuv v sume 128,91 Eur, PHM v
sume 117,32 Eur, zdravotnú poisťovňu v sume 79,31 Eur, telefón/internet v sume 29,20 Eur a nájomné
v sume 100,- Eur. V písomnom podaní na čl. 500 spisu vyčíslila mesačné výdavky nasledovne: výdavky

na domácnosť v sume 281,06 Eur, potraviny v sume 462,25 Eur, nakupovanie a služby v sume 349,53
Eur, doprava v sume 303,32 Eur, MŠ v sume 49,46 Eur a nájomné v sume 100,- Eur.

5. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 21P/52/2022-224 zo dňa 01.07.2022 bolo nariadené neodkladné
opatrenie, ktorým bolo zmenené uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo

dňa 29.04.2022 o úprave styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom nad rámec ich bežného
styku, počas letných prázdnin od 11.07. od 9:00 hod. do 18.07. do 18:00 hod. a od 15.08. od 9:00 hod.
do 22.08. do 18:00 hod. s tým, že otec maloletého dieťaťa si maloleté dieťa prevezme v určený čas
v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa a po skončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste
odovzdá. Matka maloletého dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom maloletého dieťaťa včas

a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie otcovi maloletého dieťaťa (I. výrok). Vo zvyšnej časti
bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý (II. výrok). Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.08.2022 a vykonateľnosť dňa 15.07.2022.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie najmä rodným listom maloletého dieťaťa, správami od kolízneho

opatrovníka maloletého dieťaťa zo dňa 25.05.2022 a 28.04.2023, správami Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec zo dňa 11.05.2022, 23.05.2022 a 04.05.2022 (správne mal
byť zrejme uvedený dátum 04.05.2023), záverečnou správou z prvého výchovného opatrenia zo dňa
26.01.2023, znaleckým posudkom č. 01/2023, potvrdeniami o príjmoch rodičov maloletého dieťaťa,
písomnými podaniami rodičov o ich výdavkoch, výsluchmi právneho zástupcu matky maloletého dieťaťa,

matky maloletého dieťaťa, právnych zástupcov otca maloletého dieťaťa, otca maloletého dieťaťa,
kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa a znalkyne PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD., pripojeným
spisom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XXP/XX/XXXX a pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.
zn. XXP/XXX/XXXX, sp. zn. XXP/XX/XXXX a sp. zn. XXP/XXX/XXXX, a zistil nasledovný skutkový a
právny stav:

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského
vzťahu rodičov.

8. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 15.02.2022 bolo nariadené

neodkladné opatrenie, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletým dieťaťom, každý týždeň v
kalendárnom roku vo štvrtok od 17:00 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti starej matky maloletého dieťaťa:
U.. R. M., nar. XX.XX.XXXX s tým, že stará matka maloleté dieťa vyzdvihne v určený čas v mieste
bydliska matky a odovzdá maloleté dieťa matke v určený čas v mieste bydliska matky (I. výrok). Matke
súd uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať (II. výrok). Vo zvyšku

súd návrh matky a otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (III. výrok). Súd uložil matke
povinnosť, aby na súd v lehote 30 dní od doručenia predmetného uznesenia, podala návrh na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, inak súd predmetné uznesenie zruší (IV.
výrok). Žiadnemu z účastníkov súd nepriznal nárok na náhradu trov konania (V. výrok). Na odvolanie
otca a matky proti tomuto uzneseniu, Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX

zo dňa 29.04.2022, napadnuté uznesenie vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom zmenil
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku od
soboty od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každú stredu v kalendárnom roku od 15:00 hod. do 18:00
hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky (I.výrok). Matke maloletého dieťaťa súd uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a
odovzdať otcovi (II. výrok). Odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh
matky a otca na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdil (III. výrok). Súd určil, že toto neodkladné

opatrenie bude trvať na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XXP/XX/XXXX (IV.
výrok). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.05.2022.

9. Uznesením Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 02.12.2022 bolo zmenené

uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 29.04.2022 o úprave styku
otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom nad rámec ich bežného styku, počas vianočných prázdnin
od 23.12. od 9:00 hod. do 24.12. do 16:00 hod. a od 31.12. od 9:00 hod. do 05.01. nasledujúceho roka
do 18:00 hod. s tým, že otec maloletého dieťaťa si maloleté dieťa prevezme v určený čas v mieste
bydliska matky maloletého dieťaťa a po skončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste odovzdá.
Matka maloletého dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom maloletého dieťaťa včas a riadne

pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie otcovi maloletého dieťaťa (I. výrok). Vo zvyšnej časti bol návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý (II. výrok). Žiadnemu z účastníkov súd nepriznal
nárok na náhradu trov konania (III. výrok). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2023 a
vykonateľnosť dňa 16.12.2022.

10. Uznesením Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 07.02.2023 boli zamietnuté
návrhy otca na zrušenie neodkladného opatrenia Okresného súdu Bratislava C. č. k. 37P/16/2022-53
zo dňa 15.02.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX
zo dňa 29.04.2022 (I. výrok), na zrušenie neodkladného opatrenia Okresného súdu Galanta č. k.
21P/52/2022-224 zo dňa 01.07.2022 (II. výrok), na zrušenie neodkladného opatrenia Okresného súdu

Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 11.11.2022 (III. výrok), na nariadenie neodkladného opatrenia
(IV. výrok) s tým, že žiadnemu z účastníkov súd nepriznal nárok na náhradu trov konania (V. výrok).
Na odvolanie otca proti tomuto uzneseniu, Krajský súd v Trnave ako odvolací súd, uznesením č. k.
XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 04.04.2023, odvolanie otca proti výrokom I., II., III. odmietol, uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. potvrdil a vo výroku V. zrušil. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 19.04.2023.

11. Na Okresnom súde Galanta sa vedie konanie o návrhu otca na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov
a o návrhu matky na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov, ktoré je vedené pod sp. zn. 19P/112/2022
(v ktorom sa rieši určenie MŠ, ktorú bude maloleté dieťa navštevovať) a ktoré konanie bolo uznesením

č. k. 19P/112/2022-120 zo dňa 16.02.2023, právoplatným dňa 27.02.2023, prerušené do právoplatného
skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 21P/52/2022. Uznesením
č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 18.07.2022, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu
v Trnave č. k. XXCoP/XX/XXXX-XX zo dňa 10.10.2022, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorý
bol udelený súhlas matke namiesto otca so zápisom a s navštevovaním predškolského zariadenia

maloletým dieťaťom s vyučovacím jazykom maďarským - Materská škola - Óvoda U. XXX, XXX XX U.,
od školského roka 2022/2023, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (I. výrok).
Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol (II. výrok). Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.10.2022.

12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec zo dňa 11.05.2022 z
účasti na styku otca s maloletým dieťaťom v mieste bydliska za prítomnosti starej matky vyplývalo, že
otec a pracovníci úradu sa samostatne dostavili na styk s dieťaťom dňa 05.05.2022 o 17:00 hod. na
adresu U. XXX, pričom účasť pracovníkov úradu bola na žiadosť otca maloletého dieťaťa. Na adrese
čakala stará matka s maloletým dieťaťom, ktorá chcela pôvodne styk otca s maloletým dieťaťom zrušiť

kvôli pretrvávajúcej migréne. Maloleté dieťa bolo na styk s otcom riadne pripravené a pri príchode otca
k nemu sa s radosťou rozbehlo, kričalo od radosti a dlhšiu dobu sa zvítavali. Dieťa bolo pokojné, veselé
a šťastné z prítomnosti otca. Stará matka bola nervózna, pracovníkom úradu vyjadrila svoje obavy z
prítomnosti otca s tým, že aj s matkou maloletého dieťaťa majú strach, že otec by mohol maloleté
dieťa uniesť. Styk prebiehal na dvore rodinného domu, kde boli rôzne hračky pre dieťa, detské ihrisko,

pieskovisko, priestor na sedenie a oddych. Počas dvoch hodín styku otca s dieťaťom sa spolu hrali rôzne
hry, dieťa často odbiehalo, menilo hry a činnosti, otec sa mu plne a s radosťou prispôsoboval. Ich vzťah
sa javí ako harmonický, plný lásky, na dieťati neboli badať známky nervozity, strachu, či odporu k otcovi,
dožadovalo sa jeho plnej pozornosti. Dieťa sa otca pýtalo, kedy s ním môže ísť na výlet, do jeho domu,nakoľko ich styk býva vždy iba v domácnosti starej matky. Otec mu odpovedal, že „čoskoro dostanú
papierik“, ktorý im dovolí ísť k nemu do domu a byť tam spolu. Otec uviedol, že vždy prinesie hračku,
darček alebo pozornosť. Vyživovaciu povinnosť si neplní, nakoľko mu nebola stanovená a s matkou sa

nedohodol na žiadnej sume, keďže s ním odmieta komunikovať. Chcel by s maloletým dieťaťom tráviť
viac času a opäť mu vytvoriť kompletnú rodinu a matkou.

13. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec zo dňa 23.05.2022 z
prešetrených pomerov na strane otca maloletého dieťaťa vyplývalo, že otec je zamestnaný v spoločnosti

ZaMED ako marketingový špecialista s čistým mesačným príjmom v sume 1.500,- Eur. S matkou
maloletéhodieťaťanežijúvspoločnejdomácnostiod01.02.2022.Otecžijev4-izbovomrodinnom dome,
ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Dom je zaťažený hypotekárnym úverom v celkovej výške 35.000,-
Eur, s mesačnou splátkou 116,- Eur. K výdavkom na domácnosť patrí aj elektrina v sume 133,- Eur
mesačne, internet v sume 20,- Eur mesačne, voda v sume 60,- Eur štvrťročne, smeti v sume 100,-
Eur ročne, daň z nehnuteľnosti v sume 100,- Eur ročne a poistenie domu v sume 300,- Eur ročne.

Dom je novostavba, kompletne zariadený moderným nábytkom, svetlý a čistý. Maloleté dieťa má v
dome svoju vlastnú izbu, ktorá je zariadená a plne prispôsobená potrebám dieťaťa v jeho veku. Otec
uvádzal mesačné náklady na maloleté dieťa v sume 100,- Eur, kde sú zarátané darčeky a oblečenie.
Od 01.05.2022 si plní svoju vyživovaciu povinnosť v sume 150,- Eur. Dňa 11.05.2022 bol neodkladným
opatrením zrušený jeho styk s dieťaťom za prítomnosti starej matky. Maloleté dieťa chodieva na styk

pripravené. Komunikácia otca s maloletým dieťaťom je láskavá, kamarátska s dodržiavaním pravidiel.
Matka podala prihlášku do MŠ v U., on ju nepodpísal, s MŠ v U. nesúhlasí. Komunikácia medzi ním a
matkou maloletého dieťaťa nie je žiadna. Komunikuje s nám iba stará matka. Uviedol, že zmenil svoj
návrh a bude požadovať zverenie maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, v prípade dohody
na oboch stranách je otvorený striedavej osobnej starostlivosti.

14. Z ďalšej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec zo dňa 04.05.2022
(správne mal byť zrejme uvedený dátum 04.05.2023) z prešetrených pomerov na strane otca maloletého
dieťaťa vyplývalo, že pomery na jeho strane sa nezmenili. Komunikácia medzi rodičmi je toho času
výlučne ohľadne potrieb maloletého dieťaťa. Dodal, že matka ho ohľadne maloletého dieťaťa vôbec

neinformujeariaditeľkaškôlkymutiežneposkytuježiadneinformácie,nakoľkomákvôlipretrvávajúcemu
rodičovskému konfliktu obavy, čo mu môže povedať a čo nie. Počas šetrenia pomerov bolo v domácnosti
otca prítomné aj maloleté dieťa, ktoré sa hralo spolu s otcom detskú hru na playstation-e. Maloleté
dieťa ukázalo pracovníkom úradu svoju detskú izbu a hračky v nej, volalo ich k hre. Maloleté dieťa
vyhľadávalo prítomnosť otca, komunikovalo s ním, na svoj vek veľmi rozumne a vyspelo (čistá reč,

počítanie, nadpriemerná komunikácia). Maloleté dieťa nepôsobilo ostýchavo, sociálnych pracovníkov
zapájalo do hier spolu s otcom. Z pozorovania interakcie medzi maloletým dieťaťom a otcom, úrad
konštatoval, že maloleté dieťa má s otcom vybudovaný veľmi blízky a pevný vzťah. Dieťa uviedlo, že sa
vždy k otcovi teší a čaká na „papierik“, aby mohli spolu bývať častejšie, „rovnako veľa ako u maminky“.
V závere správy sa uvádzalo, že maloleté dieťa má u svojho otca vytvorené veľmi dobré podmienky

na zabezpečovanie rovnomerného, priaznivého psychického a fyzického vývoja. V starostlivosti neboli
zistené žiadne nedostatky. Vzhľadom na rečový a sociálny prejav maloletého dieťaťa mal úrad za to, že
obaja rodičia sa maloletému dieťaťu plne venujú a venujú mu všetku svoju pozornosť.

15. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 25.05.2022 vyplývalo, že dňa 18.05.2022 bola vykonaná

návšteva v domácnosti matky a maloletého dieťaťa na adrese U. XXX. Jedná sa o trojpodlažný rodinný
dom, ktorý je vo vlastníctve starej matky maloletého dieťaťa zo strany matky a jej brata, ktorý v rodinnom
dome bývajú, spoločne aj s prastarou matkou zo strany matky. Matka má v rodinnom k dispozícii
prízemie, ktoré obýva s maloletým dieťaťom a svojou matkou. Zvyšné podlažia obývajú ostatní členovia
rodinného domu. Maloleté dieťa má k dispozícii spoločné lôžko s matkou a všetko potrebné pre dieťa v

jeho veku. Mesačné náklady na domácnosť (plyn, voda, elektrina) sú v sume cca 300,- Eur, na týchto
nákladoch sa podieľajú všetci obyvatelia domu a matka prispieva sumou 100,- Eur mesačne. Matka má
založenú živnosť v oblasti architektúry a stavebníctva, dlhodobo pracuje z domu. Jej mesačný príjem
je v sume cca 2.000,- Eur. Poberá prídavky na maloleté dieťa v sume 25,88 Eur mesačne a rodičovský
príspevok v sume 280,- Eur mesačne. Daňový bonus podľa jej slov poberá otec maloletého dieťaťa.

Stará matka maloletého dieťaťa je zamestnaná v Autoprofit-e s čistým mesačným príjmom v sume
2.100,- Eur, prastará matka poberá starobný dôchodok v sume 480,- Eur mesačne a brigádnicky si
privyrába v Múzeu v U., čo jej mesačne prináša príjem v sume 200,- Eur. Brat matky je zamestnaný
a spoločnosti Amazon ako operátor výroby s čistým mesačným príjmom v sume 1.000,- Eur. Maloletédieťabolovstarostlivostisvojejmatky,zatiaľnenavštevovaložiadnezariadenie.Maloletédieťajezdravé,
podľa vyjadrenia matky nebýva ani choré. Matka ďalej uviedla, že od vydania neodkladného opatrenia
sa maloleté dieťa so svojím otcom stretávalo každý štvrtok od 17:00 hod. do 19:00 hod., vždy za

prítomnosti starej matky. Dodala, že voči neodkladnému opatreniu sa obaja rodičia odvolali a súd vydal
nové rozhodnutie, v ktorom rozšíril styk otca s maloletým dieťaťom, bez prítomnosti starej matky. Matka
verbalizovala, že má opäť v pláne sa odvolať kvôli tomu, že súd opätovne nezveril maloleté dieťa
do jej osobnej starostlivosti, resp. ani jednému z rodičov. Dodala, že maloleté dieťa má svojho otca
rado a fyzicky mu otec nikdy neublížil. Záverom uviedla, že na otca maloletého dieťaťa podala trestné

oznámenie za prečin týrania blízkej a zverenej osoby a vo veci je začaté trestné stíhanie. Podala aj
návrh na zákaz priblíženia sa otca maloletého dieťaťa k nej, ktorý bol Okresným súdom v Bratislave
zamietnutý. Z vykonaného pohovoru s maloletým dieťaťom vyplývalo, že maloleté dieťa chodí k otcovi a
tam aj spinká. Otec tam má veľkú bielu posteľ, aj biele okno a bielu izbu. K otcovi chodí v stredu. Chodí
tam rado a je mu tam dobre, aj sa spolu hrajú. Maloleté dieťa sa počas pohovoru usmievalo, ukazovalo
hračky a primerane veku bolo komunikatívne.

16. Z ďalšej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 28.04.2023 vyplývalo, že matka maloletého dieťaťa
pracuje na trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa CBRE v oblasti architektúry s čistým mesačným
príjmom v sume 1.500,- Eur a poberá rodinné prídavky na maloleté dieťa v sume 60,- Eur mesačne.
Maloleté dieťa navštevuje MŠ v U., v ktorej sa mu páči. Matka uviedla, že styk otca s maloletým dieťaťom

prebieha podľa aktuálneho súdneho rozhodnutia, bez väčších problémov. Maloleté dieťa k svojmu otcovi
chodiť chce, otec ľúbi a vo chvíľach, kedy k otcovi nechce ísť, maloleté dieťa presviedča, aby išlo. Matka
naďalej trvá na styku maloletého dieťaťa s otcom podľa aktuálneho súdneho rozhodnutia (neodkladného
opatrenia), kým nedôjde k rozumným návrhom zo strany otca, avšak v rozšírenom styku, nie v striedavej
osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch. Z pohovoru vykonaného s maloletým dieťaťom (bez

prítomnosti matky) vyplývalo, že maloleté dieťa sa má dobre, v MŠ sa mu páči a do MŠ a j z MŠ ho
vyzdvihuje matka, Agika alebo prababka Omika. U matky je dieťaťu dobre. Chodí aj k otcovi, ako samé
uviedlo, v stredy, iné dni uviesť nevedelo. U otca aj prespáva a je mu tam dobre. Dieťa uviedlo, že sa
otec snaží, aby „vyhrali“, aby bolo rovnako s matkou aj s otcom. K tomu dieťa dodalo, že by chcelo byť s
rodinou, avšak na otázku, kto by mal tvoriť rodinu, koho má na mysli uviedlo, že zabudlo. Následne dieťa

oznámilo, že už chce ísť za matkou, čo mu bolo umožnené a dieťa sa rozbehlo za matkou na chodbu.
Počas pohovoru bolo maloleté dieťa roztopašné, viac sústredené na hranie sa, avšak pri príchode aj
odchode slušne pozdravilo.

17. Právny zástupca matky maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 06.06.2022 uviedol, že matka

maloletého dieťaťa má z otca maloletého dieťaťa panický strach a lieči sa u psychológa, ktorý jej
odporučil, aby obmedzila všetok svoj styk s otcom maloletého dieťaťa. Popisoval okolnosti opustenia
spoločnej domácnosti matkou maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom tak ako v podanom návrhu.
Poukázal na to, že otec maloletého dieťaťa si začal plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému
dieťaťu až po troch mesiacoch, po tom, čo matka s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť, pričom dobre

poznal účet matky.

18. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 06.06.2022 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava
písomne podaného návrhu. Za posledných sedem rokov sa medzi ňou a otcom maloletého dieťaťa
stalo veľa nepekných vecí a obáva sa, aby negatívne pôsobenie neprenášal otec na maloleté dieťa.

S otcom maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti od 01.02.2022, kedy sa odsťahovala zo
spoločnej domácnosti aj s maloletým dieťaťom za asistencie polície do domácnosti svojej matky do U..
Stykmaloletéhodieťaťasjehootcomprebiehavzmysleúpravyneodkladnéhoopatrenia,bezprítomnosti
starej matky maloletého dieťaťa. Pri odovzdávaní a preberaní maloletého dieťaťa od jeho otca nikdy
nie je sama. Dodala, že z otca maloletého dieťaťa má panický strach, ktorý je spôsobený tým, že otec

maloletého dieťaťa ju psychicky a fyzicky týral. Kvôli fyzickému týraniu lekára nenavštívila, pretože
sa bála otca maloletého dieťaťa. Trestné oznámenie na neho podala iba raz, a to za týranie zvieraťa
(kocúra) a dopadlo to tak, že polícia sa prišla pozrieť, ale ďalej sa nič nedialo. Dňa 01.02.2022 na otca
maloletého dieťaťa podala trestné oznámenie, ktoré doplnila dňa 10.02.2022. Trestné oznámenie bolo
podané z dôvodu vyhrážania sa. Raz bola na polícii na výsluchu a bola aj u znalca - psychológa v

Bratislave. Komunikácia medzi ňou a otcom maloletého dieťaťa nie je žiadna. Pokiaľ otec maloletého
dieťaťa žiada o kontakt s maloletým dieťaťom prostredníctvom videohovorov, tieto zabezpečuje jej
matka. Na otázku súdu, či sa snažila maloletému dieťaťu vysvetliť aktuálnu situáciu, resp. primerane
veku predmet súdneho konania uviedla, že maloletému dieťaťu vysvetlila prečo a ako takto fungujú. Naďalších pojednávaniach matka maloletého dieťaťa uviedla, že psychologičku Mgr. L. U. nenavštevuje
a na presný dátum poslednej návštevy si nepamätala. Je zdravá, nenavštevuje žiadnych odborných
lekárov a neužíva žiadne lieky. Je zamestnaná v Bratislave s príjmom v sume 1.500, Eur mesačne/

netto. Na otázku súdu, aby sa vyjadrila k položke „Ostatné príjmy“, ktoré vyplývajú z potvrdenia o príjme
od jej zamestnávateľa, uviedla, že ide o bonusy a jedenkrát v roku majú ročné odmeny, a to 10% z
jej ročného príjmu a štvrťročne v sume 200,- Eur/brutto. Je živnostníčka s pozastavenou živnosťou a
živosť pozastavila z toho dôvodu, lebo na živnosť aktuálne nepracuje. Je aj spoločníčkou v spoločnosti
Square One s.r.o. so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, avšak z tejto spoločnosti nemá

žiadny príjem. Poberá rodinné prídavky na maloleté dieťa v sume 60,- Eur mesačne, ktoré sú počas
nariadeného výchovného opatrenia poukazované na obec a potom sú jej vyplácané. V roku 2022 si
uplatnila daňový bonus na maloleté dieťa. Iné príjmy neuvádzala. Nehnuteľné veci nevlastní. Nevlastní
ani hnuteľné veci, ale užíva osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Tiguan, ktorý si vzala na leasing
jej matka. Býva na adrese U. XXX s maloletým dieťaťom, svojou matkou v jednej bytovej jednotke. Jej
stará matka býva na ďalšom podlaží rodinného domu a strýko obýva najvyššie podlažie tohto rodinného

domu. Ide o viac generačný rodinný dom. Aktuálne je situácia taká, že minulý týždeň, dňa 02.09.2023,
im vyhorela ich bytová jednotka, preto aktuálne bývajú v bytovej jednotke, resp. na podlaží, kde býva
jej stará matka. K svojím mesačným výdavkom zahrnula: príspevok matke na chod domácnosti v sume
100,-Eur,príspevokmatkenaleasingovúsplátkunaosobnémotorovévozidlovsume50,-Eur(nevedela
uviesť aká je celková suma mesačnej leasingovej splátky na toto vozidlo), telefón v sume do 40,- Eur,

drogéria, pracie prostriedky a, napr. nákup komody (výdavky na domácnosť pre ňu a maloleté dieťa) v
sume 281,06 Eur, potraviny pre ňu, maloleté dieťa a aj pre jej matku, s ktorou sa striedajú vo veľkých
nákupoch v sume 462,25 Eur, oblečenie pre ňu a maloleté dieťa, výlety, keď sa niekam ide a platí sa
(nakupovanie a služby) v sume 349,53 Eur, doprava (tankovanie a cestovné do práce, a to vlak, alebo
MHD) v sume 303,32 Eur. Maloleté dieťa má t. č. 4 roky a 3 mesiace a navštevuje MŠ - Óvoda U. XXX,

U. s maďarským jazykom. Maloleté dieťa každé ráno do MŠ odovzdáva ona o 07:30 hod. a dieťa je v
MŠ do 16:00 hod., kedy dieťa z MŠ vyzdvihuje jej stará matka. Matka uviedla, že dva alebo niekedy
aj viac dní v týždni pracuje z domu a vtedy dieťa vyzdvihuje z MŠ sama. Maloleté dieťa nenavštevuje
žiadne záujmové krúžky. Dieťa je zdravé, máva iba bežné detské ochorenia. Neužíva žiadne lieky a
nenavštevuje žiadnych odborných lekárov. Uviedla, že mesačné výdavky na maloleté dieťa zahŕňajú:

poplatok za MŠ a poplatok za stravu v MŠ v sume cca 49,46 Eur, stravu doma v sume 100,- Eur,
drogériu v sume 20,- Eur, oblečenie a obuv v sume 100,- Eur, výlety (bez cestovného) v sume cca
50,- Eur. Na otázku súdu aká je komunikácia medzi ňou a otcom maloletého dieťaťa uviedla, že minulý
piatok sa stretli v o.z. TENENET, v rámci výchovného opatrenia, pričom na stretnutí bola prítomná ona
a otec maloletého dieťaťa, ale nemyslí si, že sa niekam posunuli. Maloleté dieťa nebolo prítomné na

tomto stretnutí. Dodala, že maloleté dieťa už bolo u psychologičky tohto o. z. samé a jedenkrát prebehla
individuálna konzultácia s ňou, ako matkou maloletého dieťaťa. Uviedla, že otec sa stretáva s maloletým
dieťaťompodľanariadenéhoneodkladnéhoopatrenia,avšakzopárkrátsastalo,žemaloletédieťaostalo
usvojhootcaajdlhšie,napr.cezletnéprázdninysamalomaloletédieťavrátiťodsvojhootcavutorok,ale
zostalo u neho do stredy, na čom sa s otcom dohodli telefonicky, keďže ona kontaktovala maloleté dieťa.

Na otázky právneho zástupcu otca maloletého dieťaťa (JUDr. Repku) odpovedala, že, keď sa otec vrátil
s maloletým dieťaťom z dovolenky z Maldív, čo bolo v utorok, tak ju kontaktovali, že sú veľmi unavení a či
by mohli v domácnosti otca prespať, s čím však nesúhlasila, lebo maloleté dieťa nevidela týždeň a tešila
sa naň. V stredu 19.07. dala maloleté dieťa do MŠ, po 14-hodinovej ceste, pretože dieťa sa vyspalo a
ráno bolo úplne v poriadku a bolo pripravené ísť do MŠ. Dodala, že maloleté dieťa na stretnutia s otcom

balí pripravené, čo sa týka oblečenia aj z toho sa niečo niekedy nevráti naspäť, čo sa týka celkového
šatstva, spodné prádlo, ponožky, komplet. Poprela, že by jej maloleté dieťa hovorilo, že si chce deliť veci,
ktoré má u nej a ktoré má u otca. Otca maloletého dieťaťa ani ona, ani nikto z jej blízkych nepožiadal, aby
kúpil oblečenie pre maloleté dieťa, keďže sa nevedia dohodnúť ani na základných veciach, tak sa o to
nepokúša. Maloletému dieťaťu nechýba nič z hmotných potrieb od kedy majú rozdelené domácnosti. Aj

po uplynutí 1,5 roka od začiatku súdneho konania sa v prítomnosti otca maloletého dieťaťa necíti dobre.
Dodala, že má obavy z výchovy otca, a to vzhľadom na jeho povahu. Nevedela sa vyjadriť akým otcom
je otec maloletého dieťaťa, keďže ho pri rodičovstve nevidí. Či môže byť výborným otcom, môže byť,
ale veľmi silno o tom pochybovala. Maloleté dieťa svojho otca ľúbi, ale bližšie do ich vzťahu nevidí, aj
keď by chcela, ale nie za takýchto podmienok a okolností, teda ak by sa nič z toho zlého neudialo, že by

to riešili takouto cestou 1,5 roka a rozišli by sa v kľude a vedeli by sa dohodnúť. Pri opúšťaní spoločnej
domácnosti s maloletým dieťaťom volala policajtov preto, lebo jej otec nedovolil odísť aj s maloletým
dieťaťom. Pri odchode zo spoločnej domácnosti ponúkla otcovi rodičovskú dohodu o striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov o maloleté dieťa, ale iba pod zámienkou toho, aby odtiaľ mohla rýchlo odísť,keďže sa jej vyhrážal smrťou. Túto dohodu pripravovala, resp. stiahla z internetu, v momente, keď sa
hádali a otec po nej kričal. Hádka trvala 4 hodiny a už nevidela iné východisko zo situácie. Verí, že je
najlepšou matkou pre maloleté dieťa. Nespomínala si na to, či informovala otca o zápise maloletého

dieťaťadoMŠpredtým,akopodávalaprihlášku.Otcaozmenelekáramaloletéhodieťaťaneinformovala.

19. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 06.06.2022 uviedol, že mu je veľmi ľúto, že
navrhovateľka prišla s takýmto návrhom. Mal pochybnosti, kto s takýmto návrhom prišiel, či matka
dieťaťa alebo stará matka dieťaťa. Je mu ľúto najmä toho, že maloleté dieťa nebude vyrastať v

kompletnej rodine. Je mu ľúto aj toho, aké obvinenia padajú na jeho osobu. Dodal, že maloleté dieťa trpí.
S matkou maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti od 01.02.2022. Potvrdil, že bola prítomná
polícia pri tom, ako matka s maloletým dieťaťom opúšťali spoločnú domácnosť. On sa vracal domov s
dieťaťom,pretožepredtýmnežsmaloletýmdieťaťomodišiel,takstarámatkamaloletéhodieťaťananeho
tlačila, že si chce maloleté dieťa zobrať do U.. Potreboval chvíľku čas, pretože to boli na neho veľké tlaky.
Poprel, že by si matka maloletého dieťaťa zavolala na pomoc svoju matku, pretože ju privítala slovami:

„Na čo si sem chodila“. Poprel, že by sa matke maloletého dieťaťa pred svedkami vyhrážal. Na maloleté
dieťa kričal len vtedy, keď mu hrozilo nebezpečenstvo. Komunikácia medzi ním a matkou maloletého
dieťaťanieježiadna.Vsúvislostistrestnýmoznámením,ktorénanehopodalamatkamaloletéhodieťaťa
som vypovedať na polícií v Senci dňa 08.03.2022. Nemal žiadne informácie o tom, ako ďalej postupuje
vybavovanietohtotrestnéhooznámenia.Uviedol,ženedávnonamatkumaloletéhodieťaťapodaltrestné

oznámeniepredôvodnépodozreniezospáchaniatrestnéhočinukrivéobvineniepodľa§345ods.1,ods.
2 písm. a/ Trestného zákona a trestného činu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného
zákona. Navrhol, aby súd zveril maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti, pretože mal za to, že
momentálne vie dieťa lepšie ochrániť pred týmto všetkým, čo sa deje. Do úvahy by pripadalo zverenie
maloletéhodieťaťadostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičov.Nesúhlasilsozverenímmaloletého

dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ani ak by mal upravený široký styk s maloletým dieťaťom. Na
ďalšom pojednávaní otec maloletého dieťaťa na otázku súdu, či by vedel zročné výživné na maloleté
dieťa zaplatiť jednorazovo odpovedal, že asi áno, nejako, nevedel. Je zamestnaný ako marketingový
špecialista s priemerným čistým mesačným príjmom necelých 1.500 Eur a máva aj odmeny, ktoré nie
sú pravidelné. Má flexibilný pracovný čas. Je aj spoločníkom spoločnosti Square One, s.r.o., z ktorej

spoločnosti nemá žiadny príjem. Mal za to, že spoločnosť za čas od svojho vzniku, od roku 2021,
doposiaľ nevystavila jedinú faktúru. Uviedol, že aktuálne prebieha súdne konanie, týkajúce sa zákazu
konkurencie, čo je aj dôvod, prečo matka maloletého dieťaťa prerušila živnosť, pretože vystavovala
faktúry, ktoré boli predmetom podnikania tejto spoločnosti, čím porušila zákaz konkurencie. Predmetom
živnosti matky maloletého dieťaťa bol interiérový dizajn a kvôli tomu, teda podnikaniu s internetových

dizajnom, vznikla aj táto firma. Súd z daňového priznania za rok 2021 zistil, že otec mal príjmy v sume
214.500 Eur a výdavky v tej istej sume za prevod vlastníctva nehnuteľnosti, na čo otec uviedol, že v tom
čase predával byt v Bratislave, v ktorom býval s matkou i maloletým dieťaťom a následne sa kupoval
dom, v ktorom sám žije doposiaľ. Je vlastníkom tohto rodinného domu, ktorý sa nachádza na adrese
jeho trvalého pobytu a osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf Variant, r. v. 2021. Je zdravý,

odborných lekárov nenavštevuje, ale dlhodobo užíva lieky na vysoký krvný tlak. K svojím mesačným
výdavkom zahrnul: elektrinu v sume 133,- Eur, vodu v sume 22,- Eur, internet a telefón v sume 65,-
Eur, PHM v sume 300,- Eur, splátku hypotekárneho úveru v sume 116,47 Eur, stravu v sume 400,-
Eur. Oblečenie a obuv si dlhšiu dobu nekúpil. Lieky na vysoký krvný tlak si kupuje v trojmesačných
intervaloch a poplatok za ne je zanedbateľný. Ročné výdavky špecifikoval nasledovne: PZP a havarijné

postenie v sume cca 1.200,- Eur, poistenie domu v sume 250 - 260,- Eur, daň z nehnuteľnosti v sume
50,- Eur. K jeho výdavkom patria ešte aj výdavky týkajúce sa starostlivosti o záhradu, ako polievanie,
kosenie, a pod., ale ich výšku nevedel uviesť. Okrem tých výdavkov, na maloleté dieťa, ktoré uvádzal
v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 02.05.2023 (čl. 398 spisu), mal ešte ďalšie výdavky, keďže
maloletému dieťaťu kúpil plný šatník, pretože dieťa v jeho domácnosti odmietalo nosiť veci z U., teda

z domácnosti svojej matky. Maloleté dieťa si chcelo deliť veci s tým, že veci, ktoré má v U., majú ostať
v U., a ktoré má v U. u neho, majú zostať u neho. Na otázku súdu, aká je komunikácia medzi ním a
matkou maloletého dieťaťa odpovedal, že toho času ho už matka nemá v telefóne zablokovaného a
komunikujú spolu formou SMS vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Táto komunikácia nie je
pravidelná. Naposledy matke maloletého dieťaťa telefonoval z dovolenky, pretože maloleté dieťa bolo

choréadoktorkanamiestepovedala,žedieťastoutochorobouužmuseloprísť,týkalosatohrdla.Takýto
kontakt s matkou maloletého dieťaťa je však minimálny. Na otázky právneho zástupcu matky maloletého
dieťaťa odpovedal, že prvé výživné na maloleté dieťa v sume 150,- Eur zaplatil dňa 05.06.2022, čo však
nemalo súvis s tým, že na druhý deň malo prebiehať súdne pojednávanie, ale s tým, že do toho momentus ním matka maloletého dieťaťa nekomunikovala a mala ho zablokovaného. Bol zároveň obviňovaný
z rôznych vecí a pre svoje dieťa, keď bolo s ním zabezpečil všetko potrebné. Netreba spochybňovať
to, že by mal problém zaplatiť výživné na maloleté dieťa, čo nebolo sporné, keďže maloleté dieťa sa

má nadštandardne. Matka maloletého dieťaťa požiadala prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý sa
zúčastnil na valnom zhromaždení o vystúpenie zo spoločnosti Square One, s.r.o., resp. nepožiadala o
vystúpenie zo spoločnosti, ale svoj podiel ponúkla na odpredaj vo výške svojho vkladu. Dodal, že vklad
do tejto spoločnosti poskytla jeho matka, aj keď papierovo to tak nie je, ale reálne to bolo tak. Uviedol,
že on voči matke inicioval jedno súdne konanie týkajúce sa MŠ maloletého dieťaťa, ktoré bolo súčasne

podané aj protistranou. Na otázky svojho právneho zástupcu (JUDr. Repku) ozrejmil aké je obľúbené
jedlo maloletého dieťaťa, hračka a rozprávka, čo ho zvykne potešiť a rozplakať a aké sú jeho ranné
a večerné rituály. Dieťa zvykne plakať pravidelne každú stredu, keď idú do U., keď odchádzajú do U.
(matka maloletého dieťaťa poprela, že by maloleté dieťa chodievalo do jej domácnosti uplakané). Čo sa
týka strachov dieťaťa uviedol, že dieťa má najväčší strach z toho, že nebudú spolu rovnako. Mal za to,
že obaja rodičia majú dôležité postavenie v živote maloletého dieťaťa.

20. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky,
keďže striedavá osobná starostlivosť určite nie je vhodná, z dôvodu, že rodičia sa nevedia dohodnúť, a
teda si ani nevedel predstaviť, ako by to fungovalo. Čo sa týka výživného, tak navrhol, aby otec prispieval
na výživu maloletého dieťaťa 20 % z jeho príjmu, ktorý je 1.500,- Eur, teda v sume 300,- Eur mesačne.

Navrhol, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom v rozšírenej forme, čo si predstavuje tak, že cez
týždeň nie, ale od piatka do nedele, cez prázdniny každý druhý týždeň v júli a v auguste by bolo maloleté
dieťa v starostlivosti jedného zo svojich rodičov, cez Vianoce a Veľkú noc a cez prázdniny v MŠ (keďže
v MŠ sú cez leto prázdniny vždy jeden celý mesiac) tak, aby bolo maloleté dieťa dva týždne s matkou
a dva týždne s otcom. Dodal, že komunikuje s matkou aj s otcom a je v kontakte aj so psychologičkou

Mgr. U. z o.z. TENENET, s ktorou je v pravidelnom kontakte. Dodal, že taktiež nedisponuje priebežnou
správou z výchovného opatrenia za mesiac august 2023. Poukázal na to, že komunikácia medzi rodičmi
maloletého dieťaťa je veľmi zlá a nevedia sa dohodnúť vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa.
Na otázky právnych zástupov otca maloletého dieťaťa a otca maloletého dieťaťa odpovedal, že nemá
vedomosť o súdnom spore medzi rodičmi o určení, ktorú MŠ bude maloleté dieťa navštevovať. Mal na

mysli, že styk otca s maloletým dieťaťom by mal byť upravený v rozsahu každého druhého víkendu,
pretože maloleté dieťa chodí do MŠ a nemalo by mať narušený ten chod, kedy ho matka môže celý
týždeň pripravovať na chodenie do MŠ. Nepochyboval o tom, že otec by nevedel maloleté dieťa pripraviť
na chodenie do MŠ, ale poukázal na to, že rodičia dieťaťa nevedia spolu komunikovať a chcel, aby
sa čo najmenej zasahovalo do vývoja maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že sú tam prítomné rôzne

slovné ataky medzi rodičmi, pri ktorých je dieťa prítomné. Túto informáciu má od matky, pričom k
týmto atakom dochádza pri odovzdávaní dieťaťa, teda, keď ho otec donesie matke. Tieto skutočnosti si
však u otca neoveroval. Príčinu nekomunikácie medzi rodičmi pripísal dlhodobo rozvrátenému vzťahu
medzi rodičmi, ktorí už stratili vôľu medzi sebou komunikovať a vôbec ich nezaujíma záujem maloletého
dieťaťa,teda,abymalomaloletédieťazdravývývojbeznegatívnychpostojov,čiužzostranymatkyalebo

otca. Nepoprel, že obaja rodičia sa vedia o maloleté dieťa postarať a zabezpečiť mu všetky vývinové,
fyziologické alebo sociálne potreby. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta pracuje 27 rokov
a konkrétne na tomto oddelení je od marca 2023. Na otázku, či rodičia nepotrebujú spolu komunikovať
aj pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z nich, keď teda neodporúča zverenie
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov odpovedal, že mu ide hlavne o to,

aby sa naučili spolu komunikovať, pretože v tomto prípade, pokiaľ by bola striedavá osobná starostlivosť,
tak oni medzi sebou pravidelne musia komunikovať, keď sa niečo stane napr. v MŠ, alebo v budúcnosti
v ZŠ. Pýtal sa, ako má zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pokiaľ oni nevedia
spolu komunikovať. Na otázku čím rodičov ním navrhované zverenie maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti lepšie a viac naučí komunikovať, než otcom navrhované zverenie do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov odpovedal, že nie je psychológ a nepozná rodinné zázemie a minulosť
rodičov, avšak rodičia medzi sebou komunikovať nevedia, čo preukazuje aj skutočnosť, že matka otcovi
neoznámila zmenu lekára maloletého dieťaťa a otec neoznámil matke, že dal dieťaťu spraviť pas. Keďže
je dieťa malé a matka s ním má dobrý vzťah, čím nepovedal, že otec s dieťaťom nemá dobrý vzťah, tak
preto navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Usudzoval, že dieťa viacej inklinuje

k matke, a to z rozhovoru s matkou.

21. Právny zástupca otca maloletého dieťaťa (JUDr. Kubina) v záverečnej reči uviedol, že by rád upriamil
pozornosť na jednu vec, a síce, že rozsah styku verzus úprava styku v neodkladnom opatrení, ktorá vsúčasnostiplatí,bolastanovenánazákladeprebiehajúcichtrestnýchkonanívočiotcovinapodnetmatky,
tedaotecbolprešetrovanýakopodozrivý.Tietotrestnékonaniasúdnesužvšetkyprávoplatneskončené,
pričom nebolo vôbec preukázané, že by sa stali skutky, pre ktoré tieto trestné konania matka voči otcovi

iniciovala. Keďže toto bol jediný dôvod toho, aby bol rozsah osobnej starostlivosti verzus rozsah styku
stanovený tak, ako v súčasnosti platí a z dokazovania vykonaného na pojednávaní nevyplynuli, žiadne
relevantné okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od nimi navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti,
ktorá, podotkol, mala by byť štandardom v týchto konaniach, pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, tak z tohto dôvodu navrhol, aby bolo maloleté

dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

22. Právny zástupca otca maloletého dieťaťa (JUDr. Repka) v záverečnej reči uviedol, že v konaní
bolo už všetko povedané. Pridržal sa všetkých nimi podaných písomných vyjadrení. Čo sa týka
procesných hľadísk, mal za to, že boli dodržané všetky procesné návrhy, hoci samotný návrh bol
podaný na nepríslušný súd. Poukázal na to, že otec aktívne predkladal dôkazy, spolupracoval so

všetkými účastníkmi konania. V neposlednom rade neporušil žiadne súdom vydané rozhodnutie vo
forme neodkladného opatrenia. Vyjadril sa k právnemu zástupcovi matky, kde ich snaha o dohodu od
počiatku stroskotávala práve na tomto mieste, kde pri prvom telefonáte mu bolo povedané, že pôjdu
kto z koho. V podstate, aj spôsobom komunikácie aj práce právneho zástupcu matky, jeho následkom
je to, že rodičia komunikujú veľmi ťažko a za tým si stál. Čo sa týka kolízneho opatrovníka, pôvodný

kolízny opatrovník sám, mimo pojednávacej miestnosti, navrhoval striedavú osobnú starostlivosť vo
forme, že však skúste sa dohodnúť aspoň na forme striedavej osobnej starostlivosti a neskôr sa
snažil motivovať pozitívne rodičov, vykonal aj potrebné pohovory a boli aj prešetrené domácnosti a
nenašiel žiaden zásadný dôvod, ktorý by bránil vo výkone striedavej osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k
novému kolíznemu opatrovníkovi a jeho vyjadreniam na pojednávaní, pri všetkej úcte, považoval jeho

vyjadrenia za absurdné, s ohľadom na doterajšie dokazovanie a výsledky konaní, bohužiaľ, aj vysoko
neprofesionálne, keďže nemal vedomosť aj o iných konaniach. Pričom vyjadrenie kolízneho opatrovníka
v tejto veci, považoval za vzájomne si protirečiace, a teda v úplne protichodnom záujme maloletého
dieťaťa, kde z mnohých práv uviedol právo na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom, o čo
sa aj otec celé konanie snaží. Vo vzťahu k súdu vnímal celé konanie, v podstate ako spravodlivé, ktorý

detailne viedol dokazovanie, vrátane vyhotovovania zápisníc. Mal za to, že rovnosť účastníkov bola
zaručená, čo je predpokladom aj nestranného rozhodovania. Voči súdu otec vníma iba jediné procesné,
nechcel povedať slovo pochybenie, akurát odchýlenie sa od bežnej praxe tým, že otec nemal možnosť
bezprostredného výsluchu matky na prvom pojednávaní, a to čisto len z časových dôvod súdu. Napriek
tomu vníma otec postup súdu ako snahu o rýchle rozhodnutie, čo súdu mimoriadne skomplikovalo

znalecké dokazovanie. Čo sa týka znalkyne, tam poukázal na ich písomné vyjadrenie. K znaleckému
dokazovaniu uviedol, že znalkyňa porušila svoje povinnosti podľa zákona o znalcoch a tlmočníkoch,
tým, že spôsobila prieťahy v konaní o viac ako 30 dní, tým, že prekročila rozsah svojich oprávnení, čo sa
týka vyhodnocujúcich výrokov a rovnako znalecký posudok obsahoval aj formálne pochybenia, pričom
na predmetnú znalkyňu bol podaný podnet na MS SR, o ktorom dodnes nie je rozhodnuté. Z celého

výsluchu zdôraznil, že znalkyňa vlastne nedokázala odpovedať na zásadnú otázku, akým spôsobom sa
majú rodičia dohodnúť, a teda ich nekomunikácia by mala byť vlastne jediným dôvodom pre obmedzenie
rovnocenného vzťahu maloletého dieťaťa s oboma rodičmi. K tej nekomunikácii dodal, že komunikácia
je sociálna interakcia, pri ktorej sa vedome alebo nevedome odovzdávajú informácie, a keď človek
komunikuje, tak sa delí s inými ľuďmi o svoje myšlienky a podľa úplne bežných psychologických

postupov, je kľúčom k úspechu pri náprave komunikácie jej jednoduchosť. T. j. v tomto konkrétnom
prípade nájsť efektívne riešenie, eliminovať konflikt medzi rodičmi aj tým spôsobom, že rodičia si
budú maloleté dieťa, napr. odovzdávať a preberať v predškolskom zariadení a zároveň sa naplní,
napr. aj kompromis, požadovaný otcom, a to striedavo sa osobne starať o maloleté dieťa. Poukázal
na judikáty predložené do ich vyjadrenia z mája 2023, kde iba zdôraznil, že medzi rodičmi dieťaťa

pretrváva síce určitá miera napätia, nezhody a rôzne antipatie, avšak určite neprekračuje rozumnú
mieru a takáto skutočnosť nekomunikácie sama o sebe nemôže predstavovať prekážku pre zverenie
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. A práve naopak, práve v takýchto prípadoch,
v rámci bežnej praxe, kde niet pochybností o žiadnej z rodičovskej schopnosti jedného či druhého
rodiča vo vzťahu k maloletému dieťaťu, s výnimkou problematickej vzájomnej komunikácie sa určením

striedavej osobnej starostlivosti vzťahy zvyknú bezproblémovo naprávať. Záverom uviedol, že klient má
určitú predstavu, ako funguje súdny systém, ktorú, napriek všetkému, sa snažili ho presvedčiť o tom,
že existujú súdy, ktoré majú snahu zmeniť, doslova zaužívanie rigidné zmýšľanie, ktoré dnes načrtol
aj kolízny opatrovník, a to, že dieťa patrí matke. S čím otec súhlasí, za predpokladu, že je malé, žesi to vyžaduje jeho každodenná prítomnosť matky, avšak maloleté dieťa ide do veku, kedy potrebuje
oveľa viac otca a takéto rozhodnutie, v súlade so závermi znalca, by vnímali ako moderné a spravodlivé.
Navrhol preto, aby vzhľadom na rok a pol trvajúce konanie, súd vo veci čo najskôr rozhodol a rozhodol aj

o predbežnej vykonateľnosti, a teda, aby zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, pričom maloleté dieťa by bolo v starostlivosti otca od piatka nepárneho kalendárneho týždňa od
15:30 hod. do najbližšieho piatka 15:30 hod. a v starostlivosti matky od piatka párneho kalendárneho
týždňaod15:30hod.donajbližšiehopiatkado15:30hod.,stým,žeprekrátkosťčasustarostlivosťpočas
osobitých období by ponechali na rozhodnutí súdu v zmysle zásady rovnocenného a rovnoprávneho

pôsobenia na dieťa. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a zásadne rovnakej životnej úrovne oboch
rodičov, rovnakých príjmov i schopností, navrhol, aby súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
výživné neurčil.

23. Otec maloletého dieťaťa v záverečnej reči uviedol, že ho mrzí a berie za to aj svoj kus zodpovednosti,
že maloleté dieťa dňa 01.02.2022 stratilo možnosť mať plnohodnotnú rodinu. Poukázal na obviňovanie

jeho osoby matkou maloletého dieťaťa s tým, že súdy v Bratislave sa správne vysporiadali s návrhom
matky maloletého dieťaťa na zákaz priblíženia sa k nej, ktorý v celom rozsahu zamietli. Popisoval pocity
bezmocnosti, keď sa musel pozerať ako maloleté dieťa plače, aby neodišiel, stavalo sa do dverí a prosilo
ho, aby išli domov. V decembri obdržal rozhodnutia vyšetrovateľky, prokurátorky a Okresného úradu
v Senci, čím bolo právoplatne skončené vyšetrovanie údajného týrania, v ktorom mu nebola uložená

žiadna sankcia, nebol ani len v postavení obvineného. Očakával, že znalecké dokazovanie nemôže
dopadnúť inak, ako odporúčaním minimálne striedavej starostlivosti. Vzhľadom na závery znalkyne,
veľmi zvláštny priebeh samotného vyhotovovania znaleckého posudku a nepresvedčivý výsluch na
pojednávaní, kedy znalkyňa okrem nevysvetlenia zjavných rozporov zakončila výsluch odpoveďou, že
maloleté dieťa bude pripravené, keď sa rodičia dohodnú, čim poprela všetky svoje doterajšie tvrdenia,

malzato,žedošlominimálnekzaujatostivočijehoosobe.Uviedol,žeprávnyzástupcamatkymaloletého
dieťaťa, bývalý minister spravodlivosti, je obvinený z korupcie, ktorému nepomohol ani § 363, pričom
o ňom kolujú rôzne informácie, že je mafián, že rozkrádal náš štát, avšak nakoľko sa stará matka
viackrát vyjadrovala aké má kontakty na politikov, policajtov, sudcov, dokonca pre pána T., ktorý má
byť údajne skrytým spoločníkom spoločnosti R., kde je stará matka zamestnaná, mala údajne nosiť

úplatkypriobchodochtejtospoločnostisoštátom,sidovolilpovedať,žeznaleckédokazovanienemuselo
takto dopadnúť kvôli zaujatosti, ale ak kvôli možnému úplatku. Na znalkyňu bol podaný podnet, ktorým
sa aktuálne zaoberá MS SR a aj keď toto konanie už neovplyvní, veril, že sa už nikdy viac takýmto
spôsobom nepokúsi zničiť fungujúci vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Ďalej uviedol, že mu maloleté
dieťa svojím príchodom na svet radikálne zmenilo život. Zaprisahal sa, že tu vždy bude pre maloleté

dieťa, že ho bude viesť životom najlepšie ako bude vedieť, že bude pri ňom, keď bude vyrastať, že
nepostaví nič pred dieťa a nezopakuje žiadne chyby, ktorých sa dopustili jeho rodičia. Záleží mu na
tom, aby sa z maloletého dieťaťa stal sebavedomý, cieľavedomý, samostatný, slušný a hlavne šťastný
človek, ktorý má radosť zo života, založí si rodinu a vždy bude vedieť, že sa môže obrátiť na svojich
rodičov. Bez ohľadu na všetky spory, by bol rád, aby na tomto spolupracovali spoločne s matkou. Dodal,

že aktuálne sa všetko uberá úplne iným smerom. Maloleté dieťa je nešťastné, dezorientované, kladie
otázky prečo sa toto muselo stať práve jemu, prečo nemôže tráviť čas rovnako so svojím otcom ako so
svojou matkou, prečo nemôže bývať rovnako v U. ako v U.. Dodal, že aj keby to mala byť posledná vec,
ktorú v živote urobí, aj keby ho to malo stáť všetky sily a financie, bude tu pre maloleté dieťa a spraví
maximum, aby to nemalo taký koniec, ako posledný rok a pol, lebo maloleté dieťa si ho naozaj nezaslúži.

24. Uznesením č. k. 21P/52/2022-202 zo dňa 17.06.2022 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, poradenská psychológia a znalkyňu ustanovil
PhDr. Alenu Kopányiovú, PhD..

25. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplývalo, že otec maloletého dieťaťa využíva skôr stabilné
schémy správania, než prispôsobivé správanie. Na jednej strane bol zistený potenciál vnútornej
psychickej vyrovnanosti s primeranou situačnou vzrušivosťou, na druhej strane nestále neregulovamé
schémy prispôsobivého správania s impulzivitou v konaní. V záťažových situáciách je skôr riešiaci
typ, racionálne pristupuje k životným situáciám, v prežívaní boli zistené aj tendencie situácie viac

prežívať ako riešiť. V interpersonálnych vzťahoch sa prejavuje ako egocentrický a súťaživý typ
osobnosti s prevahou ráznych, niekedy až výrazne mocenských prejavoch, ako osobnosť je zameraný
predovšetkým na svoju osobu, ktorou si vyjadruje sebalásku, spokojnosť so sebou, nadradenosť
a sebadôveru. V prejavoch ide o správanie prejavujúce sa nezávislosťou a sebadôverou, niekedyaž v smere vyvolávania sebapodceňovania u druhých. Je súťaživý, rád sa presadzuje. Je pre
neho typické rozhodné, pevné, niekedy až rázne konanie. Otec maloletého dieťaťa vie bazálne
zabezpečiť potrebnú starostlivosť ako na úrovni inštrumentálnych, funkčných potrieb, menej v oblasti

veku primeranej emočnej podpory. V správaní matky maloletého dieťaťa je prítomná anticipácia s
emocionálnou rezistenciou a sebaovládaním, tak aj vnútorná psychická vyrovnanosť s primeranou
situačnou vzrušivosťou. Na druhej strane boli zistené tendencie ku konvenčne stiahnutému správaniu,
s prejavmi sebapodceňovania a potlačeného Ja. V prejavoch je cieľavedome regulované správanie,
je emocionálne stabilná s prejavmi zníženej emotivity v kognitívnej a konatívnej oblasti. V záťažových

situáciách je riešiaci typ, racionálne pristupuje k životným situáciám. Je zodpovedná voči úlohám i
ľuďom, vie sa pohotovo správať podľa požiadaviek a noriem. V životných situáciách a pri záťaži sa
spolieha skôr na seba, v takýchto situáciách je psychicky odolná, s integrovaným správaním. Volí
riešiaci, racionálny prístup k životný situáciám. Vyhľadáva skôr kľud, ako podnetový tak i akčný, vyhýba
sa riziku a výrazným zmenám. Matka vie bazálne zabezpečiť potrebnú starostlivosť ako na úrovni
inštrumentálnych, funkčných potrieb, tak aj v oblasti emočnej podpory. Vzťah maloletého dieťaťa k

obom rodičom je pozitívny. Matka je pre dieťa primárnou emocionálnou vzťahovou osobou, stará sa
o dieťa nepretržite od narodenia, je s dieťaťom naviazaná emocionálne a empaticky, je nositeľkou
bezpečia a istoty. Pre maloleté dieťa je emocionálnym, sociálnym aj regulačným zdrojom rozvoja
osobnosti dieťaťa, ktorá sýti jeho potreby od malička. Vytvorila dieťaťu nový domov v domácnosti
svojej matky. Obaja rodičia majú k maloletému dieťaťu pozitívny vzťah. Záujem matky oboch rodičov

o dieťa je skutočný a trvalý. Obaja rodičia pre maloleté dieťa predstavujú rôzne zdroje rozširovania si
zručností a poznávania sveta ako jej primárne vzťahové osoby pozitívne vplývajú na rozvoj maloletého
dieťaťa. Rodičia k maloletému dieťaťu pristupujú vzhľadom na svoje osobnostné charakteristiky odlišne
- prejavy správania otca uvedené vyššie je pre dieťa náročnejšie spracovávať v prežívaní, najmä
z pohľadu nepredvídanosti emocionality a prejavov rodiča, resp. skratové reakcie s emocionálnym

nábojom. Do role a prejavov otca sa mu premietajú aj osobnostné vlastnosti s prevahou egocentrického
zamerania (na vlastnú osobu zamerané vnímanie a potreby a pod.), s rozhodným niekedy až ráznym
konaním, ktoré sa vo vzťahu k dieťaťu premietajú najmä do foriem autoritatívnejších foriem výchovného
pôsobenia. Pokojné emocionálne prejavy a prístup bol pozorovaný v kontakte vo vzťahu matky k dieťaťu,
keďže matka uplatňuje skôr anticipáciu s emocionálnou rezistenciou a sebaovládaním, je vnútorne

psychicky vyrovnaná s primeranou situačnou vzrušivosťou, čo jej umožňuje kontrolovanejšie správania
a tým väčšiu predvídateľnosť reakcii pre svoje dieťa. V spoločnej domácnosti rodičov sa odlišnosti
vo výchovnom pôsobení rodičov väčšinou vzájomne dopĺňajú. Z pohľadu dieťaťa to má možnosť
vlastného rozhodnutia, ktorý rodič bude sanovať jeho aktuálne potreby a vyhľadá ho. V rozdelených
domácnostiach toto nie je pre dieťa možné, a preto saturáciu niektorých potrieb musí odložiť, resp.

dlhodobejšie odkladať. Dobrá vzťahová väzba maloletého dieťaťa mu umožňuje bezpečné vzďaľovanie
sa o jedného rodiča k druhému bez konfliktu lojality. Dynamika rodinných väzieb je aktuálne rozdelená
do dvoch koalícií - v prvej je matka s maloletým dieťaťom, ktorá realizuje vlastnú sebarealizáciu a
autonómnosť v oddelenej rodine od otca dieťaťa a druhá koalícia - otca s maloletým dieťaťom, kde dieťa
sýti potrebu vzťahu s otcom a následne sa vracia do svojej primárnej koalície k matke. U rodičov neboli

zistené žiadne patologické sklony, ktoré by mali vplyv na správanie dieťaťa. Ani u jedného znalkyňa
nezistila prejavy psychických porúch, ktoré by mali vplyv na vzťah a správanie sa k dieťaťu alebo
k druhému rodičovi. Znalkyňa nezistila, že by bolo maloleté dieťa vo svojich názoroch a postojoch
výrazneovplyvnenéniektorýmzrodičov,aleboinouosobou.Maloletédieťavoverbálnychineverbálnych
prejavoch prejavuje voči svojím rodičom, matke aj otcovi, pozitívne prežívanie. Počas znaleckého

vyšetrenia maloletého dieťaťa s matkou, prevažovala v správaní aktivita, spontánne zameranie na
spoznávanie nového prostredia, hračiek a predmetov, ktoré mohlo v bezpečnom prostredí v prítomnosti
matky objavovať. Samé sa pokúšalo nájsť spôsob ako s hračkami manipulovať, matka ho nechala
sa samostatne hrať, pomoc mu poskytla, keď sa dieťa na ňu obrátilo. Prevažovala samostatná hra
dieťaťa, do ktorej zapájalo aj matku, aj znalkyňu. Na záver hrania postavili spolu s matkou vysokú

vežu z kociek a tešili sa zo spoločného výsledku. Počas znaleckého vyšetrenia maloletého dieťaťa s
otcom, bola u dieťaťa pozorovaná potreba emocionálnej saturácie prostredníctvom plyšovej hračky (ide
o prenos emocionálnej osoby do symbolu). Otcovi dieťa vyjadrovalo pozitívne city verbálne i neverbálne,
tešilo sa z jeho prítomnosti. Dieťa už bolo v prostredí, ktoré mu bolo známe. Vo vzťahu k otcovi volilo
hru, kde malo pravidlá vo svojej moci. Niektoré činnosti, či témy rozhovoru s otcom dieťa odmietalo

(počítanie, chýbajúce číslo). Znalkyňa za vhodnejšiu možnosť úpravy výchovného prostredia maloletého
dieťaťa považovala zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, pretože matka je pre
dieťa primárna vzťahová osoba, ktorá dieťaťu poskytuje potrebnú starostlivosť, bezpečie, istotu, tak aj
významnú podporu v oblasti emočnej saturácie. Neodporučila zverenie maloletého dieťaťa do striedavejosobnej starostlivosti. V znaleckom posudku znalkyňa poukázala na to, že rodičia maloletého dieťaťa nie
sú schopní vzájomnej komunikácie. Matka maloletého dieťaťa emocionálne ešte nie je schopná priamej
komunikácie s otcom, ani prejavov dôvery a otvorenosti v otázkach spoločnej výchovy dieťaťa. V prípade

vyriešenia ich vzájomného partnerského konfliktu je možný posun aj v ich vzájomnej komunikácii.

26. V písomnom podaní zo dňa 02.05.2023 otec maloletého dieťaťa nesúhlasil s konkrétnymi závermi
znaleckého posudku. Namietal záver znalkyne o tom, že dieťa nie je vo svojich názoroch a postojoch
výrazne ovplyvnené žiadnym z rodičov, ani inou osobou, ktorý nie je kompatibilný so základnými

vedeckými teóriami vývinovej psychológie a znalkyňa neodôvodňuje na čom zakladá svoje jednoznačné
tvrdenie. Znalkyňa nikde neuvádza, že by otec pre maloleté dieťa predstavoval nebezpečnú vzťahovú
väzbu. Mal za to, že za nepravdivý je treba označiť výrok znalkyne, že maloleté dieťa neovplyvňujú
iné osoby, pretože vplyv nijakých osôb na dieťa znalkyňa neskúmala a najmä, matka s maloletým
dieťaťom žijú v spoločnej domácnosti so starou matkou (matkou matky) i prastarou matkou. Považoval
za nepresné štruktúrovanie rodinného systému do koalícií. Dodal, že prvú koalíciu netvorí iba

matka s maloletým dieťaťom, ale stará matka a prastará matka. V prípade, ak dynamika rodinného
systému dospela do koaličnej štruktúrovanosti, potom treba skúmať, čo spôsobuje pre dieťa emočne
nonkonformné prežívanie. S touto zásadnou otázkou sa znalkyňa nevysporiadala, preto jej závery
nemožno vnímať objektívne, bez pochybnosti o určitej miere predpojatosti. Namietal odpoveď č. 18
znaleckého posudku, že vhodnejšou možnosťou úpravy výchovného prostredia maloletého dieťaťa je

zverenie do osobnej starostlivosti matky, čím znalkyňa prekročila svoju kompetenciu, pretože znalec sa
nesmie vyjadrovať k právnym otázkam. Znalkyňa neuviedla žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý
by striedavá osobná starostlivosť nebola v záujme maloletého dieťaťa. Znalkyňa neuviedla príčiny a
dôvody,prektorémábyťprávematkaosobou,ktorámaloletémudieťaťuposkytujeemočnúpodporu.Mal
za to, že v danom prípade je potrebné skúmať, či matka maloletého dieťaťa nie je zo strany svojej matky

vystavená gaslightingu. Uviedol, že tvrdenia o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti považuje za
extrémne účelový subjektívny názor, ktorý nie je podložený znaleckými zisteniami a je v rozpore nielen
s daným stavom v rodine, ale aj rozhodovacou praxou súdov. Zavádzajúcim postupom je rezignácia
znalkyne na skúmanie tretieho účastníka súdneho konania - starej matky, ktorej vplyv na vzťah matka -
dieťa - otec je neprehliadnuteľný. Poukázal na ním predložený znalecký posudok č. 52/2022 od znalca

RNDr. Mgr. Dušana Kešického PhD., a to v trestnom konaní začatom na základe trestného oznámenia
matky, pričom oba sa zaoberali psychologickým vyšetrením matky, ako aj odborným zhodnotením jej
osobnosti a v tejto časti sa znalecké posudky zásadným spôsobom rozchádzajú, čo podľa jeho názoru
len potvrdzuje neobjektívnosť a zaujatosť znaleckého posudku PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD. voči
nemu ako otcovi. S poukazom na § 207 ods. 3 CSP navrhol nariadenie znaleckého dokazovania

znaleckým ústavom. Ďalej navrhol, aby súd vyslúchol účastníkov, znalkyňu, kolízneho opatrovníka
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, kolíznu opatrovníčku Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Mgr. Petru Hladkú a maloleté dieťa. Navrhol, aby súd zastavil
konanie vo vzťahu k starej matke, keďže jeho styk s maloletým dieťaťom sa realizoval v zmysle všetkých
uvedených neodkladných opatrení bez prítomnosti tretej osoby a prebiehal bez problémov. Neexistuje

žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť vôbec upravovaný v predmetnej veci jeho styk s maloletým dieťaťom
za prítomnosti starej matky.

27. Otec maloletého dieťaťa predložil súdu znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný
znalcom RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD., klinickým psychológom, znalcom z odboru psychológia,

odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, ktorý posudok bol vypracovaný vo veci
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona na poškodenú
- matku maloletého dieťaťa, s ktorými závermi sa súd oboznámil. Z psychologického vyšetrenia
poškodenej a zo záverov tohto znaleckého posudku, vyplývalo, že u poškodenej sa neprejavujú
tendencie ku klamstvu, skresľovaniu prežitých udalostí, konfabulovaniu, príp. k nadmernej fantázii,

ako prevažný spôsob spracovania reality, resp. pamäťového materiálu. Jej výpoveď u znalca možno
považovať za dôveryhodnú. Spolužitie s otcom maloletého dieťaťa hodnotila ako pre ňu neuspokojivé a
vzťahy v rodine narušené s ohľadom na konfliktné spolužitie s partnerom. Poškodená vnímala konkrétne
správanie podozrivého ako neuspokojivé, pociťovala ho negatívne, vyvoláva u nej stres a následne
strach, pričom táto záťaž za nechala na psychike poškodenej následky v podobe miernej reakcie na

stres, ktoré nemajú zásadný vplyv na jej schopnosť pracovať, resp. starať sa o dieťa. Psychologické
vyšetrenie nenasvedčovalo tomu, že by mohla trpieť psychickými poruchami v zmysle choroby.28. Znalkyňa vyslúchnutá na pojednávaní dňa 15.05.2023 zotrvala na záveroch uvedených v znaleckom
posudku a na otázky právneho zástupcu otca (JUDr. Repku) vo vzťahu k znaleckému posudku RNDr.
Kešického, s ktorým sa oboznámila, vo vzťahu k protichodnosti výrokov odpovedala, že prvý zásadný

rozdiel je ten, že znalecký posudok RNDr. Kešického je klinický znalecký posudok, posúdený klinickým
psychológom dospelých, kým ona ako znalkyňa pristupovala k vypracovaniu znaleckého posudku ako
poradenský psychológ. Boli rôzne otázky v uznesení pre znalcov. Druhý zásadný rozdiel je, že ona
posudzovala osobnosť rodičov štandardnými psychodiagnostickými testami pre normálnu osobnosť,
kým v klinickej, v zadaní pre klinického psychológa je skúmať patológiu, a teda využiť inú databázu

psychodiagnostických nástrojov, preto je znalecký posudok p. Kešického detailnejší. Znalecký posudok
tento poradenský, jeho závery dopĺňa. Prečítali ste všeobecný generalizovaný záver toho znaleckého
posudku, ale znalkyňa ako psychológ čítala aj jednotlivé charakteristiky, na základe ktorých znalec došiel
k tomuto záveru a tie nie sú v rozpore s tým, čo zistila ona, ako napr. str. 15 - psychodiagnostický test
hand test, kde je charakteristika výsledok svedčí pre preferenciu sociálneho aspektu pred praktickým
s dopadom na bežnú adaptáciu pri neuspokojení sociálnej interakčnej oblasti. Testom ďalej zisťuje

sociálna závislosť, ako aj vysoká citlivosť a precitlivenosť, všetko na str. 15. ďalej v hand teste zisťuje
nízku pozitivitu sebaobrazu, čo sú aj jej zistenia a ďalšie. Na otázku ako matka vníma otca a jeho vzťah
k maloletému dieťaťu v rámci prejavov matky týkajúcich sa sebapodceňovania a potláčania vlastnej
sebahodnoty, odpovedala opierajúc sa o závery znaleckého dokazovania, že rodičia po rozpade svojej
spoločnej domácnosti majú dve úrovne vzťahu, jedna je tá partnerská a jedna je rodičovská. V tej

partnerskej, ako uvádza v záveroch, ešte nie je schopná komunikácie s otcom dieťaťa a je voči nemu
skôr negatívna, ale v rodičovskej role práve vplyvom svojej vlastnosti osobnosti sebapodceňovania,
zostáva neutrálna. Dôkazom je vzťahová väzba dieťaťa s otcom. Matka dokáže otca rešpektovať ako
plnohodnotného rodiča. Dodala, že žiadny rodič nie je osobnostný úžasný rodič, všetci sa snažia byť
dosť dobrými rodičmi a popísané osobnostné vlastnosti nie sú prekážkou dosť dobrého rodičovstva.

Poukázala na to, že závery v poradenskej psychológii sa snaží postaviť najmä na záveroch psychického
prežívania detí, pretože o ne ide, rodičov im nevieme vymeniť, ale všetci vieme byť dosť dobrými rodičmi,
takže závery vychádzajú najmä z prežívania maloletého dieťaťa, pozorovania jeho správania, opisov
správania jeho rodičmi v súlade s vývinovou psychológiou a teóriou vzťahovej väzby a bezpečného
pripútania sa. Obaja rodičia sú pre dieťa primárne vzťahové osoby a obaja odvádzajú perfektnú

rodičovskú prácu aj po rozchode a maloleté dieťa sprevádzajú oddelenými domácnosťami. Obaja rodičia
sú bezpečnou vzťahovou osobou k dieťaťu. Na otázku, či skúmala aj iné osoby, ktoré môžu mať vplyv
na výchovu maloletého dieťaťa v domácnosti jeho matky odpovedala, že iné osoby neskúmala, pretože
matka je vo svojich kompetenciách dostatočne presvedčivá, takže si nemusela verifikovať nejakými
inými osobami jej rodičovské kompetencie. Neskúmala vplyv starej matky v rámci koalície dieťa - matka,

jejotázkouneboloskúmaťdôvodypartnerskéhorozchoduakonfliktov.Matkamaloletéhodieťaťajeurčite
pozitívne ovplyvňovaná svojou matkou. Ďalej uviedla, že právny názor aktuálne neodporúčanie zverenia
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je výsledkom odborného názoru. V súlade s vývinovou
psychológiou ako aj teóriou pripútania ako aj odbornými názormi o vzťahovej a vývinovej teórie Dr.
Poteho dieťa reflektuje, že ak nie je v blízkosti matky na emocionálnu saturáciu používa plyšovú hračku

a má rôzne ďalšie adaptačné stratégie a mechanizmy, ako sa vysporiadava s absenciou kontaktu
jednotlivo k rodičom a svojím správaním a prejavmi dáva najavo svoju potrebu emocionálnej saturácie
viac matkou ako otcom v tomto veku. Maloleté dieťa prišlo s plyšovou hračkou do zariadenia ku znalkyni,
nestalo sa tak pri vyšetrení s matkou. Keď bolo na vyšetrení s otcom, malo ju v rukách a stískalo ju.
Otec maloletého dieťaťa poprel, že by maloleté dieťa malo v rukách a stískalo plyšovú hračku počas

vyšetrenia, keď tam bol prítomný s maloletým dieťaťom, keďže vyšetrenie malo dve časti. Znalkyňa
aj v znaleckom posudku uvádza, že toho zajaca si maloleté dieťa zobralo so sebou a stískalo počas
vyšetrenia,počasktoréhoprítomnýnebolanion.Znalkyňadodala,žezáujmommaloletéhodieťaťajebyť
viacej časovej dotácie s matkou, ale samozrejme rozširovať styk s otcom na viac časovej dotácie, ako
má teraz. Máme tu rodičov, ktorí sa nevedia dohodnúť, chvíľu mama, chvíľu otec a signály momentálne

ukazujú, že teraz to má dieťa viac mama ako otec. Poukázala na to, pre dieťa je psychologicky dôležitá
kvalita vzťahu s rodičmi, ako ten časový úsek naplní kvalitne psychologicky a niekedy je to jedno, či je
to jedno dopoludnie alebo celý víkend. Skôr, čo u maloletého dieťaťa funguje, je nejaká predvídavosť a
štruktúrovanosť. Obaja rodičia rôznymi spôsobmi prispievajú k rozvoju maloletého dieťaťa. Na otázku,
či otec spôsobuje maloletému dieťaťu nekomfortné prežívanie, znalkyňa odpovedala, že každý rodič

spôsobujesvojmudieťaťunekomfortnéprežívanie,čosavolávýchova.Odporučilaotcoviväčšiuempatiu
k informáciám, ktoré sú v znaleckom posudku vo vzťahu k prežívaniu emocionálnej vzťahovej osoby. Na
otázku právneho zástupcu matky maloletého dieťaťa, ako by vysvetlila ten prejav maloletého dieťaťa,
čo sa týka stískania plyšovej hračky v kontexte ako to vysvetľuje otec, že hračku dieťa stískalo až keďpočas vyšetrenia išlo so znalkyňou do druhej miestnosti znalkyňa odpovedala, že v tejto otázke sú dve
úrovne. Keď prišlo dieťa s matkou, tak prišlo bez plyšovej hračky a hralo sa s hračkami, ktoré boli vo
vyšetrovacej miestnosti. Dieťa, keď ide z emocionálne saturovaného prostredia, tak si zoberie nejakú

vec, ktorá mu pripomína tú základnú vzťahovú osobu, v tomto prípade matku, kým, keď príde s tou
vzťahovou osobou, tak to potrebné nie je. To zase, keď sa dieťa vzdialilo od otca, tak si vzalo so sebou
plyšovú hračku ako zástupný symbol otca ako vzťahovej osoby, pretože ona ako znalkyňa bola pre
dieťa cudzou osobou. To sú také úžasné detské stratégie a dieťa má tieto adaptačné mechanizmy.
Na otázku právneho zástupcu matky maloletého dieťaťa v súvislosti s tým, že neskúmala vplyv alebo

ovplyvňovanie maloletého dieťaťa tretími osobami, s poukazom na vyjadrenie otca o gaslightingu zo
strany starej matky maloletého dieťaťa z matkinej strany, či by sa počas vyšetrenia tento negatívny jav
neprejavil u matky maloletého dieťaťa odpovedala, že určite by sa prejavil. Má skúsenosti s tým, že ak sú
deti výchovne alebo inak ovplyvňované inou osobou rodiny, tak o tom verbalizujú, hovoria to, spomínajú
meno tej osoby, snažia sa aj inému človeku povedať, že to majú zosobnené. A toto sa neudialo. Mala
pocit, že dieťa spomenulo meno starej matky, keď sa pýtala, s kým býva. Znalkyňa uviedla, že matka

je primárnou vzťahovou osobou pre dieťa, čo zistila z posúdenia, pozorovania, prejavov správania,
vývinovej psychológie a poznatkov o potrebe emočnej vzťahovej väzbe. Konkrétne, keďže ide o maloleté
dieťa, prítomnosťou plyšového symbolu iba pri vyšetrení s otcom a spomínanej kontrole svojej hry počas
znaleckého dokazovania. Na otázku právneho zástupcu matky maloletého dieťaťa, či má z odborného
hľadiska význam tá skutočnosť, že počas vyšetrenia s otcom si dieťa zvolilo hru, kde malo pravidlá hry

pod kontrolou, zatiaľ čo pri matke sa hralo samostatne znalkyňa odpovedala, že hra alebo kvalita hry,
keď dieťa prišlo s matkou, tak ich nepotrebovala mať pod kontrolou, preto využilo to, že samé mohlo
objavovať hračky, kooperovalo s matkou, kým, keď dieťa prišlo s otcom, situáciu už nemalo emocionálne
pod kontrolou nevedome, vtedy deti volia hru, ktorá im dáva istotu, teda ktorá má pravidlá, lebo to im
dodáva istotu. Obaja rodičia perfektne zareagovali na tieto potreby dieťaťa.

29. Vo vzťahu k otcom namietaným výhradám voči vypracovanému znaleckému posudku ustanovenou
znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, poradenská psychológia súd
uvádza, že v rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania podľa ustálenej súdnej praxe od iných
dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho

hodnoteniu (podľa § 191 CSP) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd
pritom hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie
znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný
dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí
vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré príslušná osoba alebo osoby

vnímajú svojimi zmyslami. Znalkyňa v prejednávanej veci musela vychádzať z odbornej verifikácie
relevantných skutkových okolností, lebo v danom prípade bolo potrebné predovšetkým zistiť, aká forma
starostlivosti je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a ktorý z rodičov má lepšie predpoklady k
výchove maloletého dieťaťa. Súd konštatuje, že znalkyňa ustanovená vo veci so zreteľom na svoje
odborné znalosti a skúsenosti a zistené informácie a výsledky psychologických vyšetrení, prehľadným a

logickým zdôvodnením vyložila svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní jej zadanej
odbornej otázky postupovala.

30. So znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD.
vypracovaným v trestnom konaní, ktorý je znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia

dospelýchsasúdoboznámil,avšakspoukazomnavyhláškuMSSRč.228/2018Z.z.saznaleczapísaný
v odbore psychológia a v odvetví klinická psychológia dospelých z hľadiska obsahového vymedzenia
odborov a odvetví znaleckej činnosti nemôže vyjadrovať k otázkam zameraným na spôsobilosť rodiča
na výchovu maloletého dieťaťa, na vzťah rodiča s maloletým dieťaťom, na vhodný model starostlivosti o
maloleté dieťa alebo rozsah styku maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, keď takýto znalec nie je oprávnený vyjadriť sa v znaleckom posudku k otázkam,
ktorésúpredmetomkonaniacivilnéhosúduoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletým
deťom a ktoré majú súvis výlučne s otázkou starostlivosti rodiča o maloleté dieťa, pretože na tieto otázky
môže odpovedať výlučne znalec zapísaný v odbore psychológia a v odvetví poradenská psychológia.
Súd preto neprihliadol na námietku otca maloletého dieťaťa o protichodnosti tohto znaleckého posudku

so znaleckým posudkom vypracovaným v prejednávanej veci a jeho spochybňovaniu, keďže ide o
znaleckého posudky vypracované v dvoch odlišných konaniach (trestné a civilné/poručenské), pri
ktorých znalci z hľadiska vymedzenia ich odborov zodpovedali odborné otázky, ktoré im boli zadané,
nevyhnutné v tej ktorej (odlišnej veci). Nemožno stotožňovať a porovnávať závery dvoch rôznychznaleckých posudkov vypracovaných síce znalcami z odboru psychológia, ale z rôznych odvetví, ktorých
závery sú relevantné v tej ktorej veci. Navyše každý zo znalcov skúmal a posudzoval osobnosť matky
maloletého dieťaťa inými metódami zodpovedajúcimi ich zameraniu.

31. Uznesením č. k. 21P/52/2022-564 zo dňa 15.05.2023 súd zastavil konanie vo vzťahu k starej matke
maloletého dieťaťa U.. R. M., nar. XX.XX.XXXX.

32. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

33. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

34. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

35. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

36. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

37. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b/ zastupovanie maloletého dieťaťa,

c/ správa majetku maloletého dieťaťa.

38. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

39. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

40. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

41.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

42. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.43. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

44. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

45. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

46. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

47. Predmetom tohto konania je úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v ktorom matka
navrhovala zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, otec navrhoval zveriť maloleté dieťa do
jeho osobnej starostlivosti, prípadne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

48. Súd vykonaným dokazovaním, teda zhodnotením dôkazov podľa svojej úvahy, jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach, s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo zistil, že rodičia
maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 01.02.2022, kedy matka aj s maloletým dieťaťom
opustila spoločnú domácnosť. Odvtedy býva matka aj s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti so

svojou matkou v trojpodlažnom rodinnom dome v U., kde jedno podlažie obývajú ony, ďalšie podlažie
obýva prastará matka matky maloletého dieťaťa a ďalšie podlažie obýva brat starej matky maloletého
dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve v U. - R. dvor.
Rodičia maloletého dieťaťa sa nevedeli dohodnúť o úprave ich práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Súd uvádza, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z

rodičov zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane rodičov, jednak na strane maloletého dieťaťa.
Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je nevyhnutné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého
dieťaťa. Zásadne na rozhodnutie o zverení majú vplyv viaceré okolnosti, predovšetkým ide o osobnosť
rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, vzťah dieťaťa ku každému rodičovi, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa
s druhým rodičom, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, ako aj všetky ostatné

dôležité okolnosti ovplyvňujúce základné právo dieťaťa na to, aby vyrastalo v harmonickom prostredí.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti
oboch rodičov. Zároveň je však potrebné uviesť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a
harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takého prostredie zabezpečiť. V prípade,
ak medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobým nezhodám, prípadne obaja, alebo jeden z nich sa

správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné,
ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich a upravia sa rodičovské práva a povinnosti.
Základné podmienky pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
vyžadujú, aby rodičia boli spôsobilí dieťa vychovávať, aby mali o výchovu dieťaťa záujem, aby bolo
zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v jeho záujme a aby

touto úpravou boli lepšie zabezpečené potreby dieťaťa. Samotná skutočnosť, že obaja rodičia majú o
osobnú starostlivosť záujem a že sú z hľadiska fyzického, psychického a existujúcich vhodných bytových
podmienok obaja spôsobilí sa o dieťa starať, nevedie ešte opodstatnene k záveru, že striedavá osobná
starostlivosť je pre dieťa vhodná, pokiaľ nie je preukázané aj splnenie ďalších zákonnom stavených
podmienok kumulatívne právnou úpravou požadovaných. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa

nemožno postupovať podľa vopred danej schémy, pričom striedavá osobná starostlivosť nemôže byť
paušálne využívaná ako forma „spravodlivého“ rozdelenia starostlivosti o maloleté dieťa medzi rodičov.
Záujem a potreby konkrétneho dieťaťa súd musí posudzovať v každom jednotlivom prípade zvlášť
so snahou o minimalizáciu negatívnych následkov pre dieťa. To potvrdzuje aj Komentár Výboru OSN
pre práva dieťaťa, ktorým interpretoval čl. 3 ods. 1 Dohovoru: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je

flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú
situáciu, v ktorej sa dieťa, ktorého sa vec týka, nachádza, pričom pozornosť by mala byť venovaná jeho
osobným pomerom, situácii a potrebám.“ Súd vykonaným dokazovaním, najmä zo záverov znaleckého
posudku, výsluchom rodičov na pojednávaní a preloženými správami od kolízneho opatrovníka i Úradupráce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec zistil, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať a o osobnú starostlivosť o dieťa majú záujem. Obaja rodičia majú k dieťaťu vytvorený
pozitívny vzťah, ich záujem o dieťa je skutočný a trvalý a pre dieťa predstavujú primárne vzťahové

osoby. Obaja rodičia odvádzajú skvelú rodičovskú prácu a obaja sú dosť dobrými rodičmi. Maloleté dieťa
sprevádzajúoddelenýmidomácnosťami.Vzťahmaloletéhodieťaťajekobomrodičompozitívny.Otecvie
bazálne zabezpečiť potrebnú starostlivosť o dieťa najmä na úrovni inštrumentálnych, funkčných potrieb,
vzhľadom na jeho osobnostné predpoklady menej v oblasti emočnej podpory. Matka vie zabezpečiť
potrebnú starostlivosť o maloleté dieťa na úrovni inštrumentálnych, funkčných potrieb i v oblasti

emočnej podpory. Matka je s maloletým dieťaťom naviazaná emocionálne a empaticky. Aktuálna potreba
maloletého dieťaťa je byť viacej časovej dotácie so svojou matkou. Vo svetle vývinovej psychológie i
teórie pripútania dieťa aktuálne potrebuje emocionálnu saturáciu viac matkou ako otcom. V správaní
matky maloletého dieťaťa je prítomná vnútorná psychická vyrovnanosť, ktorá pre dieťa predstavuje
potrebnú emocionálnu stabilitu. Zo strany otca maloletého dieťaťa by mala byť prítomná väčšia empatia
k aktuálnemu prežívaniu maloletého dieťaťa, ktorým dáva najavo, že potrebuje väčšiu časovú, resp.

emocionálnu dotáciu s matkou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a najmä s ohľadom na
emocionálnu orientáciu dieťaťa, ktoré je k svojej matke citovo pripútané, súd nemal za preukázané, že
by zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nehovoriac zverení
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, boli zaistené potreby dieťaťa lepšie než jeho zverením
doosobnejstarostlivostimatky.Súdprisvojomrozhodovanízohľadnilosobnosťdieťaťaahodnotudanou

stálosti výchovného prostredia. Matka vie aktuálne lepšie zabezpečiť citovú výchovu dieťaťa a pre dieťa
by jej dlhšia neprítomnosť bola frustrujúca a nevhodná.

49. Aj z otcom maloletého dieťaťa predložených nálezov Ústavného súdu ČR a SR vyplýva, že
striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloleté dieťa je obecne vhodným riešením z hľadiska

nevyhnutného zásahu do ústavne zaručených práv rodičov a maloletých detí, nejde však o riešenie
jediné a v žiadnom prípade o riešenie automatické. Prioritným meradlom pre zverenia maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie je ani (mnohokrát subjektívne) prianie jedného z rodičov,
ale najlepší záujem dieťaťa. Posúdenie naplnenia tohto meradla prislúcha obecným súdom, ktoré sú
povinné posudzovať vec individuálne s prihliadnutím k jej konkrétnym okolnostiam a zvláštnostiam.

Striedavá osobná starostlivosť pripadá do úvahy vtedy, pokiaľ obaja rodičia prejavujú o zverenie dieťaťa
do ich starostlivosti úprimný a skutočný záujem (subjektívne kritérium) a obaja napĺňajú relevantné
objektívne kritéria zhruba v rovnakej miere. V prípade, ak jeden z rodičov napĺňa relevantné kritéria
výrazne lepšie, je spravidla v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti tohto rodiča (zároveň s
nastavením vhodného styku druhého rodiča s dieťaťom). Vo výnimočných prípadoch môže byť dôvodom

k vylúčeniu striedavej osobnej starostlivosti aj nevhodná, či absentujúca komunikácia medzi rodičmi,
ale je nevyhnutné pokúsiť sa zistiť príčinu tohto stavu komunikácie a tento stav za pomoci vhodných
opatrení napraviť a zlepšiť. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 216/2018 z 19.09.2018 v ktorom ústavný súd uviedol, že pokiaľ ide o záujem maloletého
dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, aj s ohľadom na

in concreto okolnosti spočívajúce v danosti, prípadne absencii nielen „technických“ podmienok na
výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo
na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne
alebo negatívne) väzby maloletého dieťaťa ku každému z rodičov, tobôž ak o kvalite týchto väzieb
vypovedá nestranné znalecké posúdenie. V prejednávanej veci zo záverov znaleckého posudku, od

ktorých súd nemal dôvod sa odkloniť, keďže závery v poradenskej psychológii sú postavené najmä na
záveroch psychického prežívania detí a vychádzajú najmä z prežívania maloletého dieťaťa, pozorovania
jeho správania, opisov správania jeho rodičmi v súlade s vývinovou psychológiou a teóriou vzťahovej
väzby a bezpečného pripútania sa, vyplývalo že zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov sa aktuálnej nejaví ako vhodné riešenie úpravy práv a povinností rodičov k

maloletému dieťaťu, a to práve vzhľadom na to, že hoci obaja rodičia sú pre maloleté dieťa primárne
vzťahové osoby, matka maloletého dieťaťa je pre dieťa primárnou emocionálnou vzťahovou osobou,
stará sa o dieťa nepretržite od narodenia a dieťaťu poskytuje nielen potrebnú starostlivosť, bezpečie
a istotu, ale aj významnú podporu v oblasti emočnej saturácie. Pre maloleté dieťa je emocionálnym,
sociálnym aj regulačným zdrojom rozvoja osobnosti dieťaťa, ktorá sýti jeho potreby od malička. Tomuto

záveru plne zodpovedá aj skutočnosť, že maloleté dieťa vo verbálnych i neverbálnych prejavoch
prejavuje voči svojím rodičom, matke aj otcovi, pozitívne prežívanie, avšak počas znaleckého vyšetrenia
maloletého dieťaťa zvlášť s matkou a zvlášť s otcom, bola pri znaleckom vyšetrení s otcom na
dieťati pozorovaná potreba emocionálnej saturácie prostredníctvom plyšovej hračky, pričom išlo oprenos emocionálnej osoby do symbolu. Súd prihliadol aj na to, že dieťa počas znaleckého vyšetrenia
s matkou zvolilo hru, počas ktorej samé objavovalo hračky, teda situáciu nepotrebovala mať pod
kontrolou, zatiaľ, čo pri vyšetrení so svojím otcom, situáciu už dieťa nemalo emocionálne pod kontrolou

nevedome a vtedy dieťa zvolilo hru, ktorá má pravidlá, lebo im dodáva istotu. Znaleckým dokazovaním
mal súd za preukázané, že rodičia k maloletému dieťaťu pristupujú vzhľadom na svoje osobnostné
charakteristiky odlišne, pričom prejavy správania otca je pre dieťa náročnejšie spracovávať v prežívaní,
najmäzpohľadunepredvídanostiemocionalityaprejavovrodiča,resp.skratovéreakciesemocionálnym
nábojom. Do role a prejavov otca sa mu premietajú aj osobnostné vlastnosti s prevahou egocentrického

zamerania (na vlastnú osobu zamerané vnímanie a potreby a pod.), s rozhodným niekedy až ráznym
konaním, ktoré sa vo vzťahu k dieťaťu premietajú najmä do foriem autoritatívnejších foriem výchovného
pôsobenia. Pokojné emocionálne prejavy a prístup bol pozorovaný v kontakte vo vzťahu matky k dieťaťu,
keďže matka uplatňuje skôr anticipáciu s emocionálnou rezistenciou a sebaovládaním, je vnútorne
psychicky vyrovnaná s primeranou situačnou vzrušivosťou, čo jej umožňuje kontrolovanejšie správania
a tým väčšiu predvídateľnosť reakcii pre svoje dieťa. V spoločnej domácnosti rodičov sa odlišnosti vo

výchovnom pôsobení rodičov väčšinou vzájomne dopĺňajú. Z pohľadu dieťaťa to má možnosť vlastného
rozhodnutia,ktorýrodičbudesanovaťjehoaktuálnepotrebyavyhľadáho.Vrozdelenýchdomácnostiach
toto nie je pre dieťa možné, a preto saturáciu niektorých potrieb musí odložiť, resp. dlhodobejšie
odkladať.

50.Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,žematkamaloletémudieťaťuvytvorilanovýdomovvdomácnosti
svojej matky v rodinnom dome U., kde aj maloleté dieťa navštevuje materskú školu, pričom možno
povedať, že maloleté dieťa sa uplynutím času na nové podmienky života v domácom prostredí v
U., v predškolskom prostredí, v rámci sociálnych väzieb dostatočne adaptovalo. V zabezpečovaní
starostlivosti o maloleté dieťa zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky, matka v plnom rozsahu

napĺňanieleninštrumentálne,funkčnépotreby,aleajemočnépotrebydieťaťa,pretozvereniemaloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, prípadne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je
namieste.

51. Súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj ďalšiu relevantnú skutočnosť brániacu zvereniu

maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a síce, že vzťah medzi rodičmi
maloletého dieťaťa je negatívny a vážne narušený, matka maloletého dieťaťa nie je aktuálne
emocionálne ešte schopná priamej komunikácie s otcom maloletého dieťaťa (čo sa prejavovalo aj tým,
že počas dyadickej konzultácie rodičov u psychológa v rámci prvého výchovného opatrenia mala matka
maloletéhodieťaťaslzyvočiachabolauzavretá),aniprejavovdôveryaotvorenostivotázkachspoločnej

výchovy a otec maloletého dieťaťa vníma odchod matky zo spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom
zaokolnosť,ktorámuzväčšilavzdialenosťkmaloletémudieťaťuaakoreakciunatožiadazveriťmaloleté
dieťa do svojej starostlivosti (prípadne striedavej osobnej starostlivosti) a tým obmedziť styk maloletého
dieťaťa s jeho matkou, jeho primárnou emocionálnou osobou. Negatívny vzťah rodičov maloletého
dieťaťa je dôsledkom nevyriešeného vážneho vzájomného partnerského konfliktu, čo sa prejavuje aj

podávaním vzájomných trestných oznámení, žalôb a spochybňovaním rodičovskej kompetencie matky
maloletého dieťaťa zo strany otca maloletého dieťaťa. Obaja rodičia maloletého dieťaťa popisovali
spolužitie v spoločnej domácnosti ako nestabilné, konfliktné sprevádzané búrlivými výbuchmi emócií
a následnými hádkami, pričom matka maloletého dieťaťa hodnotila toto spolužitie ako neuspokojivé,
konanie otca maloletého dieťaťa pociťovala negatívne (popisovala fyzické a psychické násilie zo strany

otca maloletého dieťaťa, s ktorým sa bála niekomu zdôveriť, keďže sa otca maloletého dieťaťa bála)
a vyvolávalo u nej stres a táto záťaž ponechala na jej psychike následky v podobe miernej reakcie
na stres. Aj znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD., ktorý vykonal psychologické posúdenie matky
maloletého dieťaťa ako poškodenej v trestnej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, konštatoval,
že u poškodenej sa neprejavujú tendencie ku klamstvu, skresľovaniu prežitých udalostí, konfabulovaniu,

prípadne k nadmernej fantázii, ako prevažný spôsob spracovania reality. Obaja rodičia sa snažia byť
pred maloletým dieťaťom a pre maloleté dieťa vo vzájomnom vzťahu neutrálni a zameraní hlavne na
podporu vlastných pozitívnych vzťahov maloletého dieťaťa. Ich vedomé a nevedomé reakcie vo vzťahu k
druhému rodičovi môžu mať vplyv najmä na emocionálne prežívanie maloletého dieťaťa. To sa prejavilo
aj počas zisťovania názoru, resp. realizácie pohovoru s maloletým dieťaťom, ktoré sa pred kolíznym

opatrovníkom vyjadrilo, že by chcelo byť s rodinou, avšak na otázku, kto by mal tvoriť rodinu, koho má
na mysli uviedlo, že zabudlo. Následne dieťa oznámilo, že už chce ísť za matkou, čo mu bolo umožnené
a dieťa sa rozbehlo za matkou na chodbu. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, súd dospel
k záveru, že je len veľmi málo pravdepodobné, že by striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťamohla prispieť k zlepšeniu, ozdraveniu vážne narušeného vzťahu medzi rodičmi. Takýto vzťah medzi
rodičmi nedáva ani dostatočnú záruku na to, aby striedavá osobná starostlivosť fungovala uspokojivo.

52. Berúc na zreteľ negatívny vzťah medzi rodičmi maloletého dieťaťa s absentujúcou komunikáciou sa
súd snažil v rámci svojich zákonných možností obnoviť komunikáciu medzi rodičmi maloletého dieťaťa
tým, že im (aj maloletému dieťaťu) uložil výchovné opatrenie, a to uznesením č. k. 21P/52/2022-154
zo dňa 06.06.20222, ktoré spočívalo v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu v
trvaní 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré bude realizované Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Galanta, Referátom poradensko-psychologických služieb v intenzite po
dohode so psychológom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2022. Zo záverečnej
správy zo dňa 26.01.2023 vyplývalo, že obaja rodičia spolupracovali, avšak uskutočnila sa len jedna
dyadická konzultácia, pričom ostatné prebiehali individuálne. Na dyadickej konzultácii komunikácia
medzi rodičmi maloletého dieťaťa viazla. Na nej bol v komunikácia aktívnejší otec maloletého dieťaťa,
matka maloletého dieťaťa bola uzavretá a v očiach mala slzy, odpovedala iba na otázky psychológa.

Bolo evidentné, že komunikácia medzi rodičmi sa obmedzila a prebieha iba formou textových správ
(SMS), ktoré mali zo strany otca maloletého dieťaťa na začiatku výchovného opatrenia veľakrát
deštruktívny charakter (návraty do minulosti, vťahovanie príbuzných do sporu a pod.) Rodičia navzájom
deklarovali nedôveru, z ktorej pramenili negatívne pocity strachu, zranenia, krivdy. V iných smeroch
komunikácia medzi nimi absentuje, čo je nepostačujúce na to, aby boli ciele výchovného opatrenia

zhodnotené ako splnené. Podľa psychológa je akákoľvek komunikácia medzi rodičmi do značnej miery
podmienená prebiehajúcimi súdnymi konaniami v iných oblastiach. Pre otca maloletého dieťaťa sú
kľúčové závery súdnoznaleckého dokazovania a pre matku zasa závery z vyšetrovania podaného
trestného oznámenia. Maloleté dieťa nebolo do poradenského procesu vôbec zapojené, keďže dieťa je
vo vývinovom období, kedy je potrebné, aby získalo pocit istoty a bezpečia s postupným uvoľňovaním

väzby k matke a „otváraniu sa“ svetu. Keďže sa ciele prvého výchovného opatrenia naplniť nepodarilo a
komunikácia medzi rodičmi maloletého dieťaťa sa neobnovila, súd uznesením č. k. 21P/52/2022-565 zo
dňa 15.05.2023, právoplatným dňa 30.05.2023, nariadil rodičom a maloletému dieťaťu v poradí druhé
výchovné opatrenie, na obdobie 6 mesiacov, ktoré prebieha aj v súčasnosti.

53. Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť a upozorniť oboch rodičov na to, že rodičovská vyspelosť,
zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť
k obnoveniu narušených väzieb medzi rodičmi. Záujem nielen maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja
rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadanie roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si,
že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa. Akýkoľvek súd

nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Českej
republiky, sp. zn. IV. ÚS 60/04). V predmetnom prípade na jednej strane stojí právo rodiča realizovať
svoje rodičovské práva v rozsahu, v akom mu tieto prislúchajú (ktorú skutočnosť súd nijako nepopiera),
na druhej strane však stojí záujem maloletého dieťaťa vyrastať v pokojnom a harmonickom prostredí v
súlade s jeho najlepším záujmom.

54. Súd prvej inštancie nedá nepoukázať na uznesenie NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa
26.08.2020, z ktorého záveru vyplýva, že určenie, ktorému z rodičov súd zverí maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti, príp. zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci

(možností a schopností oboch rodičov zabezpečiť podmienky pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa,
potrieb, osobnosti, citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov). Vďaka tomu
potom môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery „šité na mieru“ pre ten ktorý prípad a
dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší
záujem maloletého dieťaťa a zachovanie práva oboch rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu.

Preto ani nemôže reálne existovať, resp. vznikať ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu ohľadne
určenia - zverenia maloletého dieťaťa tomu ktorému z rodičov do osobnej starostlivosti, resp. striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov a na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani prípadná existujúca
rozhodovacia činnosť súdov v obdobných veciach, pretože každé jedno rozhodnutie je individuálne pre
daný prípad nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady i keby formálne vykazovali rovnaké

skutkové okolnosti.

55. Otec maloletého dieťaťa predložil súdu čestné vyhlásenia jeho rodičov, priateľov, susedov, jeho
zamestnávateľa, v ktorých sa uvedené osoby vyjadrovali k osobe otca maloletého dieťaťa, spolužitiurodičov maloletého dieťaťa a otec otca maloletého dieťaťa odporúčal zverenie maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otca maloletého dieťaťa popisovali ako starostlivého a
pokojného otca, ktorý sa k matke maloletého dieťaťa nikdy nesprával násilnícky, ani agresívne. Vzťah

medzi rodičmi maloletého dieťaťa vnímali ako harmonický. Súd sa s týmito čestnými vyhláseniami
oboznámil, avšak na ne neprihliadol, keďže sú v rozpore s tvrdeniami rodičov maloletého dieťaťa o ich
vzťahu, ktorí zhodne popisovali spoločné spolužitie ako nestabilné, charakteristické častými búrlivými
prejavmi nespracovaných emócií v rámci konfliktov a hádok. Skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa je
starostlivý, ktorý vie bazálne zabezpečiť potrebnú starostlivosť na úrovni inštrumentálnych a funkčných

potriebasmaloletýmdieťaťommávytvorenýpozitívnyvzťah,nebolovprejednávanejvecispochybnené,
ani znaleckým posudkom, ani kolíznym opatrovníkom a ani samotnou matkou maloletého dieťaťa.

56. V súvislosti s oznámením matky maloletého dieťaťa o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
bol spáchaný trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť otec maloletého
dieťaťa, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie, súd konštatuje, že toto sa nepotvrdilo, keďže OR PZ v

Senci, odbor kriminálnej polície uznesením ČVS: D.-XX/X-VYS-SC-XXXX zo dňa 03.10.2022 postúpilo
túto vec Okresnému úradu v Senci, odboru všeobecnej vnútornej správy, keďže výsledky vyšetrovania
preukázali, že nešlo o trestný čin, ale o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Okresný úrad v Senci, odbor všeobecnej vnútornej
správy záznamom č. OU-SC-D.-XXXX/XXXXXX zo dňa 30.12.2022 odložilo vec z dôvodu, že došlé

oznámenie podľa § 67 ods. 2 Zákona o priestupkoch neodôvodňovalo začatie konania o priestupku
alebo postúpenie veci podľa § 71 Zákona o priestupkoch.

57. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia len vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo
zo zákona narodením dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásadne rovnoprávnom

postavení matky aj otca pri ich výkone. Maloletému dieťaťu zákon poskytuje špeciálnu ochranu, a to
tak v rovine súkromného, ako aj verejného práva. Až dospievaním sa z dieťaťa postupne stáva subjekt
schopný samostatne o sebe rozhodovať, spravovať svoje veci, rastie miera jeho primeranej spôsobilosti
na právne úkony. Preto je nevyhnutné zabezpečiť mu vo všetkých uvedených oblastiach pomoc až
do nadobudnutia plnoletosti. Túto úlohu plnia bežne rodičia v rámci komplexu rodičovských práv a

povinností. Najvyšším princípom rodičovských práv a povinností je záujem dieťaťa. K rodičovským
právam a povinnostiam patrí sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú
rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Keďže na základe vykonaného dokazovania súd nezistil žiaden

relevantný dôvod, pre ktorý by mal byť niektorí z rodičov vylúčený z výkonu jeho rodičovských práv a
povinností vo vzťahu k zastupovaniu maloletého dieťaťa a spravovaniu jeho majetku, rozhodol tak, že
obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

58.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti

nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť (§ 62 zákona o rodine).

59. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jak na strane výživou oprávneného, tak
aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú
iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia
predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba
a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné
výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady.

Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu
a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto
výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodičaje nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob
už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti

iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

60. Matka maloletého dieťaťa je živnostníčka a má jednu vyživovaciu povinnosť. Matka maloletého
dieťaťa je živnostníčka s pozastavenou živnosťou od 30.09.2022 do 31.12.2027. Z daňového priznania

k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2021 vyplývalo, že základ dane bol v sume 8.126,16 Eur, daňová
povinnosť v sume 668,05 Eur, t. j. 8.126,16 - 668,05 = 7.458,11 Eur : 12 mesiacov = 621,51 Eur, čo
by prestavovalo mesačný príjem matky maloletého dieťaťa. Z daňového priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2022 vyplývalo, že základ dane bol v sume 4.297,81 Eur, daňová povinnosť v
sume 832,35 Eur, t. j. 4.297,81-832,35 = 3.465,46 Eur : 12 mesiacov = 288,79 Eur, čo by prestavovalo
mesačný príjem matky maloletého dieťaťa Od 01.07.2022 je zamestnaná u zamestnávateľa CBRE s.r.o.,

so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto s priemerným čistým mesačným príjmom vrátane
ostatných príjmov za pomernú časť roka 2022 (júl až december) v sume 1.390,37 Eur (potvrdenie o
príjme na čl. 489 spisu) a za obdobie január 2023 až apríl 2023 v sume 1.493,80 Eur (potvrdenie o
príjmenačl.568spisu).JespoločníčkouvspoločnostiSquareOne,s.r.o.,sosídlomBratislava-mestská
časť Staré Mesto, z ktorej nemá žiadny príjem. V období od 01.10.2021 do 22.12.2022 bola zároveň

aj konateľkou v tejto spoločnosti. Poberá rodinné prídavky na maloleté dieťa v sume 60,- Eur mesačne
a uplatňuje si daňový bonus na maloleté dieťa. Nevlastní žiadne hnuteľné, ani nehnuteľné veci. Je
zdravá. Z potvrdenia o príjme starej matky maloletého dieťaťa, s ktorou matka s maloletým dieťaťom
žije v spoločnej domácnosti, od jej zamestnávateľa vyplývalo, že jej priemerný čistý mesačný príjem je v
sume 2.400,16 Eur (potvrdenie o príjme na čl. 499 spisu). Mesačné výdavky matky maloletého dieťaťa

zahŕňajú:príspevokmatkenachoddomácnostivsume100,-Eur,príspevokmatkenaleasingovúsplátku
naosobnémotorovévozidlovsume50,-Eur(nevedelauviesťakájecelkovásumamesačnejleasingovej
splátky na toto vozidlo), telefón v sume do 40,- Eur, drogéria, pracie prostriedky a, napr. nákup komody
(výdavky na domácnosť pre ňu a maloleté dieťa) v sume 281,06 Eur, potraviny pre ňu, maloleté dieťa
a aj pre jej matku, s ktorou sa striedajú vo veľkých nákupoch v sume 462,25 Eur, oblečenie pre ňu a

maloleté dieťa, výlety, keď sa niekam ide a platí sa (nakupovanie a služby) v sume 349,53 Eur, doprava
(tankovanie a cestovné do práce, a to vlak, alebo MHD) v sume 303,32 Eur.

61. Otec maloletého dieťaťa je slobodný a má jednu vyživovaciu povinnosť. Otec maloletého dieťaťa
bol zamestnaný:

- od 07.09.2020 do 31.08.2021 ako marketingový špecialista u zamestnávateľa A.I.C., a.s., so sídlom
Bratislava s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie máj 2021 až august 2021 v sume 300,21
Eur (potvrdenie o príjme na čl. 69 spisu)
- od 08.09.2020 do 31.08.2021 a od 18.02.2022 doposiaľ u zamestnávateľa ZaMED, s.r.o., so sídlom
Komárno s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od mája 2021 do júla 2021 v sume

1.165,73Eur(potvrdenieopríjmenačl.123spisu),odfebruára2022aždecembra2022vsume1.418,28
Eur (potvrdenie o príjme na čl. 123, 408 spisu) a od januára 2023 do júla 2023 v sume 1.499,90 Eur
(potvrdenie o príjme na čl. 408, 662 spisu)
- od 12.03.2021 do 31.03.2021 u zamestnávateľa ZaMED Komárno, s.r.o., so sídlom v Komárne.
Materské dávky poberal v období od júla 2021 do januára 2022, v celkovej sume 7.305,70 Eur, t. j. v

sume 1.043,67 Eur. Je spoločníkom v spoločnosti Square One, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, z ktorej nemá žiadny príjem. V období od 01.10.2021 do 22.12.2022 bol zároveň aj
konateľom v tejto spoločnosti. Vlastní rodinný dom, v ktorom býva a ktorého časť kúpnej ceny financoval
z predaja bytu v sume 214.500,- Eur a časť kúpnej ceny v sume 35.000,- financoval prostredníctvom
hypotekárneho úveru, ktorý mesačne spláca. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf

Variant, r. v. 2021. Je zdravý, nenavštevuje odborných lekárov, ale užíva lieky na vysoký krvný tlak.
Jeho mesačné výdavky zahŕňajú: elektrinu v sume 133,- Eur, vodu v sume 22,- Eur, internet a telefón v
sume 65,- Eur, PHM v sume 300,- Eur, splátku hypotekárneho úveru v sume 116,47 Eur, stravu v sume
400,- Eur. Oblečenie a obuv si dlhšiu dobu nekúpil. Lieky na vysoký krvný tlak si kupuje v trojmesačných
intervaloch a poplatok za ne je zanedbateľný. Jeho ročné výdavky zahŕňajú: PZP a havarijné postenie

v sume cca 1.200,- Eur, poistenie domu v sume 250 - 260,- Eur, daň z nehnuteľnosti v sume 50,- Eur.
K jeho výdavkom patria ešte aj výdavky týkajúce sa starostlivosti o záhradu, ako polievanie, kosenie,
a pod., ale ich výšku nevedel uviesť. Na výdavky maloletého dieťaťa (darčeky a oblečenie) vynakladá
sumu 100,- Eur mesačne. Okrem toho predložil súdu rozpis výdavkov a oblečenia na maloleté dieťaod 01.02.2022 do 01.04.2023 spolu v sume 8.130,- Eur (čl. 398 spisu), z ktorého rozpisu mal súd za
preukázané, že otec kupuje maloletému dieťaťu nákladné značkové oblečenie (napr. značky ako BOSS,
Karl Lagerfeld, Givenchy, Kenzo a pod.), absolvoval s maloletým dieťaťom dovolenku v Grécku, kúpil

mu bicykel a elektrické auto.

62. Z internetovej stránky https://finstat.sk súd zistil, že spoločnosť Square One, s.r.o. v roku 2022
zverejnila tržby 0,- Eur, so stratou -1.875,- Eur. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby
(spoločnosti Square One, s.r.o.) za rok 2022 vyplývalo, že spoločnosť vykázala daňovú stratu - 1924,82

Eur.

63. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku (4 roky a 3 mesiace) a
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje MŠ v U. a jeho zdravotného stavu (maloleté
dieťa je zdravé), a jednak z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov. Súd výživné
zo strany otca na maloleté dieťa určil sumou 280,- Eur mesačne, počnúc od 17.03.2022, t.j. od podania

návrhu na súd, nakoľko vychádzal z jeho priemerného čistého mesačného príjmu dosahovaného u
zamestnávateľa, ktorý je v sume 1.499,90 Eur (pričom podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť
príjem povinnému rodičovi v rozsahu 20% z jeho čistého mesačného príjmu na výživné na maloleté
dieťa), ako aj z jeho životnej úrovne, ktorého majetkové a zárobkové možnosti sú nadštandardné, čo
mal súd za preukázané tým, že maloletému dieťaťu kupuje oblečenie luxusných značiek a absolvuje s

ním dovolenky, či už dovolenka v Grécku alebo dovolenka na Maldivách. Sám otec maloletého dieťaťa
sa na pojednávaní vyjadril, že sa má maloleté dieťa nadštandardne, pričom súd nezistil dôvod, aby
tento nadštandard nebol dieťaťu aj naďalej zabezpečovaný. Otec maloletého dieťaťa má len jednu
vyživovaciu povinnosť. Je vlastníkom rodinného domu, ktorého kúpu prevažne financoval z prostriedkov
z predaja bytu v sume 214.500,- Eur, ktorý byt mu darovala jeho matka. Je vlastníkom aj takmer

nového osobného motorového vozidla s rokom výroby 2021. Po vyhodnotení zárobkových pomerov a
majetkových pomerov otca a jeho životnej úrovne, súd dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach a
možnostiach prispievať výživným na maloleté dieťa tak, ako bolo uvedené v III. výroku rozsudku, pričom
súd prihliadol aj na pravidelné základné mesačné výdavky maloletého dieťaťa zahŕňajúce poplatok za
MŠ a poplatok za stravu v MŠ v sume cca 49,46 Eur, stravu doma v sume 100,- Eur, drogériu v sume

20,- Eur, oblečenie a obuv v sume 100,- Eur, výlety (bez cestovného) v sume cca 50,- Eur. Vyživovacia
povinnosť na maloleté dieťa pritom prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá
vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, u matky je však táto povinnosť v prevažnej
miere vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému dieťaťu poskytuje. Po zvážení
všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že výživné vo výške 280,- Eur na dieťa, na

ktorého platenie zaviazal otca, počnúc od 17.03.2022, je adekvátne a malo by postačovať na vykrytie
všetkých základných, pravidelných i nadštandardných potrieb dieťaťa, zodpovedajúc tomu, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, v tomto prípade výživou povinného rodiča. Súd mal
za to, že ustálená výška výživného zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.

64. Otcovi maloletého dieťaťa vznikol dlh na výživnom za obdobie od 17.03.2022 (odo dňa začatia
konania) do 31.08.2023 na maloleté dieťa vo výške 2.495,45 Eur (alikvotná časť výživného za mesiac
marec 2022 predstavuje 280,- Eur : 31 dní v mesiaci = 9,03 Eur/ deň, teda 15 dní x 9,03 Eur = 135,45 Eur
+ výživné vo výške 280,- Eur za mesiace 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12/2022, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8/2023, teda
280,- Eur/mes. x 17 mesiacov = 4.760,- Eur, odrátajúc výživné dobrovoľne uhrádzané otcom maloletého

dieťaťa od mája 2022 do augusta 2023 v sume po 150,- Eur mesačne (čl. 401-407, 659-660 spisu), t.
j. 150,- Eur x 16 mesiacov = 2.400,- Eur), súd mu v súlade s ustanovením ) § 232 ods. 3, prvej vety
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uložil povinnosť zaplatiť ho do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

65. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj
dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi;
považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine.
Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to
najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s

maloletými deťmi. Právna úprava v § 25 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť
o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým
dieťaťom. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd,
vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn.PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k
obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a
preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva

z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ale z ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde v
článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8 je
upravené právo dieťaťa na zachovávanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením
nezákonnýchzásahov.Včlánku29ods.1jeupravenéprávovychovaťdieťaťaaviesťkposilňovaniuúcty
dieťaťa k rodičom, v článku 9 bod 3 podľa ktorého, štáty ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru uznávajú

právodieťaťavzdialenéhoodjehojednéhoaleboobidvochrodičovudržiavaťpravidelnéosobnékontakty
s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho
výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“
je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od
svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01) dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť
rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek

vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).

66. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd upravil styk otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom v
rozsahu uvedenom vo výroku V. tohto rozsudku, teda počas týždňa, párnych víkendov, letných prázdnin
a vianočných sviatkov. Takouto úpravou styku bude mať maloleté dieťa aktuálne primerané možnosti

tráviťčassosvojímotcom,sktorýmmávytvorenýblízkyvzťah,ktoréhoľúbi,tešísazjehoprítomnostiaje
muuotcadobreaktorýnadieťabudemôcťvplývaťsvojímvýchovnýmpôsobenímaspoňvtakejtomiere.
Súd mal za to, že úprava styku v takomto rozsahu je primeraná aj k veku a režimu maloletého dieťaťa,
ktoré navštevuje predškolské zariadenie. Je teda nevyhnutné, aby malo dieťa zabezpečený pravidelný
styk so svojím otcom, ktorý je schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, za súčasného

rešpektovanianajlepšiehozáujmumaloletéhodieťaťa.Nietpochýbotom,žeotecmaloletéhodieťaťamá
o maloleté dieťa záujem, má k nemu vytvorený vrúcny citový vzťah a s maloletým dieťaťom sa stretával v
rozsahuupravenomvneodkladnýchopatreniach.Vdomácnostiotcasúvytvorenévynikajúcepodmienky
na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa. Pre dieťa je dôležité, aby malo príležitosť rozvíjať a
prehlbovať svoj vzťah ku každému z rodičov, teda nielen k svojej matke, ktorá bude zabezpečovať

osobnústarostlivosťomaloletédieťa,aleajksvojmuotcovi,ktorýjepredieťablízkouvzťahovouosobou.

67. Súd prvej inštancie poznamenáva, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Túto požiadavku
zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza:
„Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.
Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny

prípad“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale
zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval
na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty),
ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok
vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé
súdne konanie (m. m. III. ÚS 209/04, IV. ÚS 112/05).

68. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté otcom maloletého dieťaťa, resp. jeho právnym zástupcom,

konkrétne výsluchom svedkov, a to najmä spoločných známych rodičov, susedov, nariadením
znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, výsluchom kolízneho opatrovníka Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, Mgr. Petry Hladkej a výsluchom maloletého dieťaťa
súdom. Tieto dôkazy súd nevykonal z toho dôvodu, že nemohli byť relevantným podkladom pre iné
rozhodnutie súdu v danej veci, pričom všetky dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci

súd v konaní vykonal. V poručenských konaniach sa kladie dôraz na najlepší záujem maloletého
dieťaťa, ktorý bol v konaní dostatočným spôsobom zistený a preukázaný vykonaným dokazovaním.
Čo sa týka výsluchu svedkov - spoločných známych, rodičov a susedov, súd poukazuje na to, že
konkrétne osoby, ktorých výsluch by mal súd uskutočniť navrhnuté neboli. V spise sú založené dvesprávy od Mgr. Petry B., jedna zo dňa 11.05.2022 (čl. 110 spisu), ktorá sa zúčastnila styku otca s
maloletým dieťaťom a ktorá detailne popísala priebeh styku a druhá zo dňa 04.05.2022 (správny
dátum mal zrejme byť uvedený 04.05.2023) na čl. 526 spisu, v ktorej bolo konštatované, že maloleté

dieťa má u otca vytvorené veľmi dobré podmienky na zabezpečovanie rovnomerného, priaznivého
psychického a fyzického vývoja, má s otcom vybudovaný blízky vzťah a obaja rodičia sa maloletému
dieťaťu plne venujú a venujú mu všetku svoju pozornosť, pričom tieto správy súdu postačovali na
rozhodnutie v prejednávanej veci, bez potreby ďalšieho výsluchu Mgr. Petry B.. Súd sa nestotožnil so
žiadosťou otca maloletého dieťaťa na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, nakoľko

predložený znalecký posudok č. 01/2023 zo dňa zo dňa 05.03.2023, vypracovaný znalkyňou PhDr.
Alenou Kopányiovou, PhD. je dostatočným dôkazom, na ktorý súd pri svojom rozhodovaní prihliadol,
keďže jeho odbornosť a pravdivosť nemožno spochybňovať. Súd konštatuje, že znalkyňa ustanovená vo
veci so zreteľom na svoje odborné znalosti, skúsenosti a zistené informácie a výsledky psychologických
vyšetrení, prehľadným a logickým zdôvodnením vyložila svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri
zodpovedaní jej zadanej odbornej otázky postupovala. Skutočnosť, že účastník konania nie je spokojný

so závermi prezentovanými v znaleckom posudku, nakoľko nekorešpondujú s jeho očakávaniami,
nie sú dôvodom pre nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania. Výsluch maloletého dieťaťa, resp.
zisťovanie jeho názoru, bol v prejednávanej veci vykonaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka a súd
nevzhliadol dôvod jeho opätovného výsluchu, resp. zisťovania jeho názoru. Súd musí vždy s ohľadom
na okolnosti prípadu dbať predovšetkým na to, aby jeho postupom pri zisťovaní názoru dieťaťa nedošlo

k zbytočnému stresu a psychickej záťaži dieťaťa, osobitne to platí u detí predškolského veku. Zákon
ponecháva v tomto smere sudcom procesný priestor pri zisťovaní názoru dieťaťa, ktorý môže dieťa
vypočuť sám, alebo získava informácie o názore dieťaťa sprostredkovane, na základe interpretácie
treťou osobou, najčastejšie orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, príp. znalcom,
a pod.. Postavenie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže byť v zmysle zákona

č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele v pozícii kolízneho opatrovníka na
základe rozhodnutia súdu (ako je tomu v prejednávanej veci), ale tiež má v kompetencii vykonávať aj
opatrenia sociálnoprávnej ochrany, teda aj zisťovanie názoru maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých
súd skonštatoval, že Civilný sporový poriadok, ktorého ustanovenia sa použijú aj na konania podľa

Civilnéhomimosporovéhoporiadku,aktentoneustanovujeinak,ukladajúúčastníkomkonaniapovinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 185 ods. 1 CSP však súd rozhodne o
tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých
navrhnutýchdôkazov,pretoniejevadouspôsobujúcouúčastníkovikonaniaodňatiemožnostikonaťpred

súdom (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti
konať pred súdom nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči
dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z18.04.2012,sp.zn.6Cdo51/2012).Súdprivykonávanídokazovanianiejeviazanýnávrhmiúčastníkov

a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie
je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia
§ 185 ods. 1 CSP je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie
súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn.
6 Cdo 153/2011).

69. S poukazom na ust. § 363 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli
dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Právne účinky neodkladného opatrenia zanikajú právoplatnosťou
rozhodnutia o jeho zrušení. Vzhľadom k tomu, že súd vo výroku V. tohto rozsudku upravil styk otca s

maloletým dieťaťom, by úprava styku otca s maloletým dieťaťom obsiahnutá v dvoch tunajším súdom
vydaných neodkladných opatreniach už (po nadobudnutí právoplatnosti tohto výroku) bola obsolentná
(keďže by odpadol dôvod, pre ktoré boli nariadené), súd rozhodol tak, že zrušil uznesenie Okresného
súdu Galanta č. k. 21P/52/2022-224 zo dňa 01.07.2022 a uznesenie Okresného súdu Galanta č. k.
21P/216/2022-41zodňa02.12.2022,ktoréupravujústykotcasmaloletýmdieťaťomnadrámecbežného

styku, a to počas letných a vianočných prázdnin. Keďže v týchto neodkladných opatreniach nebola
určená doba ich platnosti, na rozdiel od neodkladného opatrenia vydaného Krajským súdom Bratislava
(uznesenie č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 29.04.2022), súd postupoval tak, ako je uvedené vo
výroku VI. rozsudku.70. Tunajší súd uznesením č. k. 21P/52/2022-202 zo dňa 17.06.2022 nariadil vo veci znalecké
dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, poradenská
psychológia, za znalkyňu ustanovil PhDr. Alenu Kopányiovú, PhD. a súčasne zaviazal rodičov

maloletého dieťaťa na zloženie preddavku, každého vo výške 600,- Eur. Súdom ustanovená znalkyňa
dňa 09.03.2023 predložila súdu vypracovaný znalecký posudok spolu s vyúčtovaním odmeny a náhrady
hotových výdavkov. Tunajší súd uznesením č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 13.03.2023 priznal znalkyni
za vypracovanie znaleckého posudku č. 01/2023 odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške
760,96 Eur, ktorú súd vyplatil z preddavku zloženého rodičmi maloletých detí, každý z rodičov v

sume 380,48 Eur. Otec maloletého dieťaťa navrhol vypočuť znalkyňu na pojednávaní, preto odmena
a náhrada hotových výdavkov za vykonanie znaleckého úkonu (účasť znalkyne na pojednávaní) bola
znalkyni priznaná uznesením tunajšieho súdu č. k. 21P/52/2022-633 zo dňa 15.06.2023 v celkovej výške
43,74 Eur, ktorú súd vyplatil z preddavku zložené otcom maloletého dieťaťa. Keďže matka maloletého
dieťaťa zložila preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 600,- Eur, pričom znalečné bolo vo výške
380,48 Eur, súd rozhodol o vrátení nespotrebovanej časti preddavku, a to sumy vo výške 219,52 Eur

(600-380,48 = 219,52) matke maloletého dieťaťa zo zaplateného preddavku s tým, že táto suma bude
poukázaná matke maloletého dieťaťa, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Keďže otec maloletého
dieťaťa zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 600,- Eur, pričom znalečné bolo vo výške
380,48 Eur + 43,74 Eur = 424,22 Eur, súd rozhodol o vrátení nespotrebovanej časti preddavku, a to
sumy vo výške Eur (600-424,22 = 175,78) otcovi maloletého dieťaťa zo zaplateného preddavku s tým,

že táto suma bude poukázaná otcovi maloletého dieťaťa, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

71. V súvislosti s návrhom právneho zástupcu otca, aby súd rozhodol o predbežnej vykonateľnosti
rozsudku, ktorý návrh preniesol v rámci záverečnej reči, súd uvádza, že vykonateľnosť je vlastnosť
súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a

bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami (§ 232 ods. 1 CSP). O vykonateľnosti v priamom
zmysleslovajemožnéhovoriťibaprirozsudkochnaplnenie.Rozsudkystatusové,čirozsudkyurčovacie,
príp. iné druhy súdnych rozhodnutí, nijakým spôsobom nemožno vynútiť, preto sa v týchto prípadoch
o vykonateľnosti hovoriť nedá. Rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť, sú zásadne vykonateľné, len
čo uplynutie lehota na plnenie. Lehota na plnenie v procesnej teórii nazývaná aj paričná lehota, začína

plynúť od momentu právoplatnosti rozhodnutia. Predbežne vykonateľné sú také rozsudky, pri ktorých
lehota na plnenie začína plynúť od ich doručenia, nie až od momentu právoplatnosti rozhodnutia, ako
je to v prípadoch podľa § 232 CSP. Rozsudok predbežne vykonateľný sa stáva exekučným titulom
bez ohľadu na otázku jeho právoplatnosti. V zmysle § 44 CMP rozsudky o výživnom sú predbežne
vykonateľné doručením. To znamená, že rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné, a to už

doručením. Podľa § 233 CSP na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej
alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný
doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie. Z citovaného ustanovenia CSP
vyplýva, že predbežne vykonateľné sú tiež rozsudky, pri ktorých tak stanoví súd, môže to však urobiť iba
na návrh strany. Avšak aj predbežnú vykonateľnosť rozsudku na návrh strany je možné súdom vysloviť

lenvprípaderozsudkovnaplnenie.Vprejednávanejveciideorozsudokonárokunausporiadaniepráva
povinnostístrán(medzirodičmiadieťaťom),pričomspôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplýva
z osobitného predpisu, ktorým je Zákon o rodine. Rozsudok súdu o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti matky, o práve zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok oboma rodičmi
však nie je rozsudkom na plnenie, preto ohľadne týchto výrokov nemožno hovoriť o vykonateľnosti

ako vlastnosti súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, a preto neprichádza do úvahy ani
rozhodovanie o predbežnej vykonateľnosti na návrh strany podľa § 233 CSP (porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCoP/XX/XXXX zo dňa 08.03.2023). Čo sa týka úpravy
styku otca s maloletým dieťaťom, súd poukazuje na to, že tento je v súčasnosti upravený troma
neodkladnými opatreniami (uznesenie Krajského súdu Bratislava č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa

29.04.2022, uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 21P/52/2022-224 zo dňa 01.07.2022 a uznesenie
Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 02.12.2022), podľa ktorých sa styk otca s
maloletým dieťaťom aj dlhodobo realizuje. Súd po starostlivom zvážení nezistil žiaden dôvod, žiadne
nebezpečenstvoťažkonahraditeľnejaleboznačnejujmy,abyúpravastykusmaloletýmdieťaťommusela
byť predbežne vykonateľná. Ten, kto navrhol vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku je povinný

nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy súdu preukázať, to znamená, uniesť ohľadne
tejto skutočnosti dôkazné bremeno. V prejednávanej veci otec nepreukázal hrozbu nebezpečenstva
ťažko nahraditeľnej (značnej) ujmy vo vzťahu k záujmom maloletého dieťaťa, preto súd rozhodol tak, že
návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku zamietol.72. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995

Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.