Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119212546
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8119212546.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Marianna Hirková, v sporovej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpenej: Mgr. Marcel Kandrik, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080
01 Prešov, IČO: 50005871, proti žalovanému: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX E.,
zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3,

080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
oboch sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 8C/31/2019-631 z 9.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvosporovýchstrán
tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal rodinný dom, súpisné č. XXX, nachádzajúci sa na

parcele CKN XXX/X, evidovaný na LV XXXX, k. ú. G. a súvisiace parcely a zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni na úplné vyrovnanie sumu 48.349,83 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Nepriznal
žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že zánikom manželstva strán konania dňa 23.7.2018 zároveň došlo k zániku
aj ich bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré strany konania nevysporiadali medzi sebou dohodou.

3. Strany konania nežiadali vyporiadať hnuteľné veci. Rozsah masy bezpodielového spoluvlastníctva,
ako aj zostatkovú hodnotu nehnuteľností vo výške 155.000,- eur, súd považoval za nespornú. Do
vyporiadania bolo potrebné zahrnúť aj zostatok na účte žalovaného v H. A. E., I. (E. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX), ktorý ku dňu zániku manželstva bol vo výške 505,85 eur. Celkový rozsah BSM tak činí
155.505,85 eur (155.000,- eur + 505,85 eur).

4. Vzhľadom k stanoviskám strán konania, súd prikázal nehnuteľnosti žalovanému, ktorý v predmetnom
rodinnom dome v súčasnosti aj býva. Žalobkyni tak vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

5. V danom prípade nebolo sporné, že otec žalovaného previedol na účet syna finančné prostriedky
vo výške 100.000,- eur vo forme daru, ktorých výšku žalobkyňa nerozporovala, avšak namietala, že sa

jednalooprostriedkydarovanéobommanželom.Vzhľadomktomu,žeotecžalovanéhodarovalfinančné
prostriedky aj ďalším deťom, má súd za to, že tieto prostriedky nepatria do BSM.

6. Pri výpočte vyrovnávacieho podielu žalobkyni súd postupuje tak, že od výšky celkového majetku
tvoriaceho masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa odpočítajú vnosy (t. j. prostriedky z
výlučného majetku niektorého z manželov, ktoré boli vynaložené na spoločný majetok) a pripočítajú

investície vynaložené z bezpodielového spoluvlastníctva manželov na výlučný majetok jedného z nich.7. V danom prípade súd akceptoval vnos žalovaného vo výške 50.000,- eur, nakoľko dňa 21.11.2017
žalovaný poukázal sumu vo výške 50.000,- eur naspäť na účet svojho otca č. E. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, čo žalovaný potvrdil aj na pojednávaní dňa 1.2.2022, pričom podľa jeho tvrdenia malo

ísť o vrátenie daru pre ich dve deti. Uvedené súhlasí s tvrdením žalobkyne, že bývalý svokor sľúbil
dar v sume 50.000,- eur a po 25.000,- eur na každé vnúča. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil,
že brat žalovaného D. má dve deti a ďalší brat J. jedno dieťa. Možno dôvodne predpokladať, že otec
žalovaného by, tak ako deťom žalovaného, daroval finančné prostriedky v rovnakej výške aj ďalším
svojim vnúčatám. Ak by to malo byť po 25.000,- eur, tak celkovo by tak musel darovať sumu v celkovej

vo výške 425.000,- eur (podľa darovacích zmlúv na nehnuteľnosti 3 x 100.000,- eur a 5 x 25.000,- eur
pre vnúčatá). Je otázne, či zisk z predaja podielových listov by pokryl uvedenú čiastku. Podľa názoru
súdu suma vo výške 50.000,- eur vložená na termínovaný vklad na základe zmluvy zo dňa 30.12.2015
nepochádzala z peňazí darovaných starým otcom, nakoľko v tom čase ešte ani nedisponoval finančnými
prostriedkami z predaja podielových listov družstvu, pričom ako sám pri výsluchu uviedol, na ich kúpu
si potreboval požičať od žalovaného 17.000,- eur. Darovaciu zmluvu súd nepovažoval za hodnoverný

dôkaz vzhľadom k tomu, že dátum uzavretia zmluvy nebol úradne overený, resp. potvrdený.

8. Vnosy do spoločného majetku sa zásadne hradia vo výške, v akej boli počas BSM skutočne
vynaložené. Na základe uvedeného tak, súd odpočítal vnos žalovaného vo výške 50.000,- eur a sumu
vo výške 943,20 eur (t. j. náklady vynaložené na nehnuteľnosť žalovaným po rozvode manželstva),

pričom pripočítal sumu 7.875,- eur, t. j. sumu, ktorá šla zo spoločných prostriedkov z predaja bytu a bola
daná žalobkyni do jej výlučnej dispozície (16.000,- eur - 8.125,- eur). Takto zistená suma je určujúca
pre základné vyčíslenie výšky podielov pre každého z účastníkov (155.505,85 - 50.000,00 - 943,20 +
7.875,00 = 112.437,65). Vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní BSM tak ideálny podiel
každej zo strán konania činí po zaokrúhlení 56.218,83 eur (112.437,65 / 2).

9. K podielu každej zo strán konania na čistom majetku súd následne pripočítal výšku ňou
uskutočneného vnosu a odpočítal sumu, ktorá bola z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vynaložená na ich výlučný majetok. Súčet oboch takto zistených čiastok
potom musí dať vo svojom súhrne celkovú hodnotu aktív masy bezpodielového spoluvlastníctva. Podiel

žalobcu tak činí 107.162,03 eur (56.218,83 + 50.000,00 + 943,20) a podiel žalovanej 48.343,83 eur
(56.218,83 - 7.875,-). Na základe uvedeného súd teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom
vyrovnania sumu vo výške 48.343,83 eur.

10. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. V rámci vyporiadania

BSM sa môžeme stretnúť s odchýlkou od tohto princípu, t. j. disparitou podielov, ktorá spočíva
v rozdielnom určení podielov pre jednotlivých manželov. Nerovnomerné určenie podielov by malo
byť výnimočné a odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu. Pri rozhodovaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určení výšky podielu každého z manželov sa prihliada
na potreby maloletých, zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu,

deti a obstarávanie spoločnej domácnosti, negatívne okolnosti v manželstve, príp. na ďalšie okolnosti.
Dôvodom na priznanie podielov v rôznej výške nie je napríklad skutočnosť, že manželia dlhšiu dobu žijú
oddelenie a spoločne nehospodária (ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450 Komentár,
Praha: C. H. Beck, 2015, str. 1137). Obdobne Najvyšší súd ČR vo svojom uznesení zo dňa 21.1.2004,
sp. zn. 30Cdo/1342/2002, okrem iného uviedol, že okolnosť oddeleného hospodárenia účastníkov,

aj keď trvajúca dlhší čas, nemusí viesť k záveru o potrebe určenia rozdielnych podielov účastníkov
na spoločnom majetku, ak nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré sú predpoklady pre
zvýhodnenie jedného z účastníkov oproti druhému. V prejednávanej veci iné súd nezistil dôvody pre
určenie disparity podielov bezpodielových spoluvlastníkov, resp. dôvody odklonu od zásady rovnosti
podielov.

11. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním,
sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých
manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke
vyporiadanianiejeviazanýnávrhmistrán,bezpodielovýchspoluvlastníkov,alepostupujepodľacitovanej

právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 216 ods. 2 CSP,
§ 150 Občianskeho zákonníka). Nie je rozhodujúce, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku
BSM podal návrh vo veci podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd, a zaujal tak procesné
postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Preto podľa názorusúdu nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou.
V konaní súd aplikoval citované ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, a to z dôvodu, že každej zo strán sa
dostala polovica spoločného majetku (po zohľadnení vnosov a toho, čo šlo na výlučný majetok jedného

z bývalých manželov) a ani jedna zo strán nemala vo veci plný úspech, a tak súd rozhodol, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

12. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obe sporové strany.

13. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať žalovaného zaplatiť jej na úplné
vyrovnanie 77.028,40 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

14. Odvolanie odôvodila ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j.,
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Poukázala na to, že spoločné hospodárenie bývalých manželov vyzeralo tak, že žalobkyňa všetko
čo zarobila minula na chod domácnosti a výdavky spojené s maloletými deťmi, žalovaný jej mesačne
poukázal sumu 200,- eur a po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti len 50,- eur. Suma 200,-
eur predstavovala prakticky 1/5 a menej z pravidelného čistého príjmu žalovaného, pričom celkový čistý

príjem žalovaného počas manželstva od roku 2008 od 28.6.2018 predstavuje sumu 124.000,- eur a pri
tomto podstatne vyššom príjme žalovaný mesačne poukazoval len 200,- eur na chod domácnosti. Je
zrejmé, že žalovaný musel pri výstavbe domu disponovať značným množstvom našetrených peňazí zo
spoločných prostriedkov, pričom otec žalovaného potvrdil vo svojej výpovedi, že syn je šetrnejší a dom
bol postavený z nasporených peňazí.

16. Pokiaľ ide o bankové účty žalovaného, treba poukázať na to, že zriadenie termínovaného vkladu
žalovaným vo výške 50.000,- eur zložením v hotovosti, na základe zmluvy z 30.12.2015, kde žalovaný
uviedol, že malo ísť o peniaze, ktoré otec zložil pre vnúčatá, pričom termínovaný vklad založil žalovaný
a v čase, kedy otec ešte nedisponoval výplatou z družstva, treba hodnotiť ako hotovosť, ktorou

disponoval žalovaný a uzavrel zmluvu s bankou 7 mesiacov pred darovaním 100.000,- eur od otca.
Je zrejmé, že išlo o peniaze patriace do BSM a pochádzali z úspor žalovaného, ktorý si prevažnú
časť svojho príjmu nechával vrátane preddavkov a daňového bonusu. V žiadnom prípade nemohlo ísť
o platnú darovaciu zmluvu v prospech maloletých osôb pre nedostatok písomnej formy a následného
schválenia tohto právneho úkonu.

17. Dňa 18.7.2016 bola prijatá úhrada 100.000,- eur na účet žalovaného od otca. Následne došlo
k prevodu istiny z účtu žalovaného 26.8.2016 vo výške 50.000,- eur na termínovaný vklad podľa zmluvy
z 28.6.2016. Podľa výpovede žalovaného malo ísť pravdepodobne o peniaze pochádzajúce z daru, na
výstavbu použil 50.000,- eur, zvyšnú časť za účelom zhodnotenia financií a po zrušení aj tieto mali ísť

na dom.

18. Dňa 25.5.2017 prijal žalovaný 10.000,- eur, 16.6.2017 a 23.6.2017 prijal žalovaný na účet sumu
65.000,- eur z predaja spoločného bytu v E., následne odoslal žalobkyni sumu 16.000,- eur, z ktorej
polovica sumy predstavovala podiel na byte, ktorý žalovaná zdedila. Z uvedeného vyplýva, že do

spoločnej nehnuteľnosti boli z predaja bytu investované peniaze v hodnote 49.000,- eur.

19. Treba tiež vyhodnotiť prevod sumy 50.000,- eur z účtu žalovaného na účet jeho otca dňa 21.11.2017,
o ktorom žalovaný vypovedal, že si ich otec vyžiadal a tento prevod je potrebné hodnotiť ako účelový
v snahe odčerpať z BSM spoločné prostriedky, ktoré žalovaný zo svojho zárobku nasporil a navyše

v čase, kedy už manželské vzťahy nefungovali. Mohlo ísť o prostriedky z predaja spoločného bytu.
Žalovaný počas celého konania nepreukázal odkiaľ tieto prostriedky pochádzali, či z daru od otca pre
vnučky alebo z predaja bytu.

20. Dňa 21.11.2017 si žalovaný nechal vyplatiť z Termínovaného vkladu pod č. XXXXXXXXXX istinu

50.000,- eur práve z toho vkladu, ktorý realizoval z darovaných 100.000,- eur. Z poznámok žalovaného,
ktoré súdu predložil, vyplýva, že 25.8.2017, teda 3 mesiace pred vyplatením istiny 50.000,- eur
z darovaných peňazí, sa manželia sťahovali do rodinného domu. Poznámky k výstavbe domu končia pri
dátume 26.9.2017. Je zrejmé, že 1 darovaných peňazí nemohla tvoriť vnos do rodinného domu.21.Zapodstatnévovzťahukdeklarovanémuvnosužalovanéhovovýške100.000,-eurtrebapovažovať,
že podľa ustálenej rozhodovacej činnosti vnosy do spoločného majetku sa zásadne hradia vo výške,

v akej boli počas BSM skutočne vynaložené. Žalovaný predložil výpisy z účtu, svoje vlastné poznámky,
ktoré chronologicky opisujú postupnú výstavu domu a z ktorých je zrejmé, aká časť domu už bola
postavená, vrátane murovania obvodových múrov a nosnej priečky a materiálov, ktoré už boli zakúpené
pred darovaním a pred výplatou z termínovaného vkladu dňa 21.11.2017. Z uvedeného je zrejmé, že
masu BSM by mala tvoriť hodnota domu 155.000,- eur, avšak nie znížená o domnelo darované peniaze

len žalovanému, kde absentujú akékoľvek iné listinné dôkazy o skutočnom vnesení len žalovanému
darovaných peňazí do výstavby domu.

22. Treba zohľadniť skutočnosť, že žalovaný vytvoril z hotovosti termínovaný vklad ešte pred darovaním,
a to v hodnote 50.000,- eur, ktoré mu boli vyplatené 4.7.2016 a ponechal si minimálne 49.000,- eur
z predaja spoločného bytu. A práve z týchto peňazí v súhrne vo výške 99.000,- eur bol rodinný

dom postavený. Je potrebné si uvedomiť, že dom sa staval v rokoch 2016 a 2017, jeho hodnota
v sume 155.000,- eur z roku 2022 je daná vplyvom trhových podmienok na nárast všeobecnej hodnoty
nehnuteľností a inflácie, pričom nepredstavuje skutočné náklady na jeho výstavbu, je len obrazom
aktuálnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností v čase vyporiadania, podľa stavu ku dňu zániku BSM.

23. Peniaze, ktoré mal žalovaný vrátiť titulom akéhosi domnelého vrátenia daru za svoje dcéry, považuje
žalobkyňa za krajne účelové a neplatné, pričom najskôr tieto peniaze pochádzali z darovanej sumy
100.000,- eur výlučne v snahe odčerpať z BSM spoločné peňažné prostriedky. Žalovaný neuniesol
bremeno tvrdenia o vnose 100.000,- eur do rodinného domu, a preto záver o vnose 50.000,- eur do
výstavby domu je nesprávny.

24. Súd mal vyhodnotiť vklady a výbery žalovaného v spojení s domnelým a účelovým vracaním
darovaných peňazí ako neplatné, obchádzajúce zákon s cieľom odčerpať spoločné peňažné prostriedky
z BSM. Žalovaný z listinných dôkazov nepreukázal a nevyplýva z nich, že by suma 100.000,- eur, ktorá
mu bola poukázaná na účet, skončila v rodinnom dome. V skutočnosti dom bol postavený z peňazí, ktoré

našetril žalovaný na termínovanom vklade z 30.12.2015 a vyplatenom 4.7.2016, ako aj z finančných
prostriedkov za predaj bytu v E. vo výške 49.000,- eur, čo spolu predstavuje sumu 99.000,- eur.

25. Žalobkyňa predložila kópiu písomného vyjadrenia advokáta žalovaného pred cirkevným súdom
z 1.6.2020. Z obsahu tohto vyjadrenia, ktoré vypracoval advokát žalovaného pred cirkevným súdom

vyplýva, že po vzájomnej dohode manželia predali byt v E., ktorý si odkúpili od matky žalobkyne
a postavili si v G. nový rodinný dom, na ktorý im otec žalovaného daroval 100.000,- eur. Hodnovernosť
a pravdivosť uvádzaných skutkových tvrdení v predmetnom vyjadrení znásobuje okolnosť, že toto
vyjadrenie vypracoval cirkevný advokát v konaní pred cirkevným súdom.

26. Žalobkyňa považuje predloženú písomnú darovaciu zmluvu za dodatočne vypracovanú s cieľom
vyňať darované peniaze pôvodne obom manželom z masy BSM.

27. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobkyňa aj v posudzovaní namietanej disparity podielov v rámci
vyporiadania BSM. Okolnosti a spôsob ako strany sporu hospodárili počas celého manželstva len na

úkor celého príjmu žalobkyne zakladajú podmienky pre vyslovenie navrhovanej disparity podielov.

28. Prekvapivé je aj posúdenie sumy 7.875,- eur, ktorú súd pripočítal žalovanému s odôvodnením, že
tieto peniaze išli zo spoločných prostriedkov do výlučnej dispozície žalobkyne. Žalovaný jej ich odoslal
na účet 19.7.2017, teda 10 mesiacov pred zánikom BSM pri spoločnom hospodárení. Strany uhrádzali

z účtu žalobkyne všetky bežné náklady na chod domácnosti a na účet mesačne prispieval konkrétnou
sumou aj žalovaný, čo potvrdil vo svojej výpovedi. Uvedené nemožno hodnotiť inak ako spoločné
hospodárenie len za zvláštnych podmienok a v zjavnom nepomere, ktorý si sám žalovaný zvolil.

29. Žalovaný si počas celého trvania BSM ponechával vo svojej výlučnej dispozícii 4/5 svojej

každomesačnej výplaty, preto je záver súdu o vyššie uvedenej sume prekvapivý. Inak by mal žalovaný
vrátiť z každej výplaty tú časť, ktorú nepoukázal žalobkyni na chod domácnosti a ponechal si ju vo svojej
výlučnej dispozícii. Je však spoľahlivo zistené, že zvyšok predaja spoločného bytu v sume 49.000,- eur
a 50.000,- eur nasporených žalovaným, boli do výstavby rodinného domu investované.30. Preto do BSM strán sporu má patriť celá hodnota spoločných nehnuteľností znížená o sumu 943,20
eur a podiel žalobkyne má predstavovať sumu 154.056,80 eur.

31. Žalovaný vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného na
zaplatenie 23.343,83 eur žalobkyni na úplné vyrovnanie.

32. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Poukázal na to, že súd nedostatočne zhodnotil predložené dôkazy a len na základe ničím
nepodložených domnienok dospel k záveru, že vnos žalovaného predstavuje sumu 50.000,- eur a sumu
943,20 eur, pričom medzi vnosy nezarátal ďalšiu sumu 50.000,- eur. Vnos žalovaného tak celkom

predstavoval sumu 100.943,20 eur.

34. Treba totiž poukázať na to, že žalovaný uviedol, že suma 50.060,83 eur zo 4.7.2016 predstavuje
peniaze, ktoré daroval jeho otec dvom deťom strán sporu, každému po 25.000,- eur a uvedené
peniaze prišli z termínovaného účtu, ktorý žalovaný založil v prospech detí. Rovnako na jeho účet jeho

otec previedol sumu 100.000,- eur, a teda predmetom konania mal byť vnos vo výške 100.000,- eur
pochádzajúci ako dar od otca a nielen suma 50.000,- eur. O tom, že na stavbu domu išla darovaná
suma 100.000,- eur vypovedala 23.9.2020 na pojednávaní matka žalobkyne, ktorá uviedla, že dcéra jej
povedala, že so svokrom boli na obede, kde im povedal, že prispeje na výstavbu domu sumou 100.000,-
eur. Ďalej uviedla, že aj neskôr počas výstavby domu sa spomínalo, že svokor dal sumu 100.000,- eur.

35. Na pojednávaní 23.9.2020 rovnako sestra žalobkyne F. J. uviedla, že sestra jej povedala, že svokor
im oznámil, že im daruje sumu 100.000,- eur na výstavbu domu.

36. Z darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako obdarovaným a jeho otcom ako darcom,

uzavretej 5.7.2016, vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je finančná hotovosť 100.000,- eur výlučne pre
syna F. C. a tento dar môže byť použitý výhradne na výstavbu rodinného domu.

37. Z výpisu z účtu žalovaného z H. A. E., I. za mesiac júl 2016 vyplýva, že v časovej nadväznosti
na darovaciu zmluvu z 5.7.2016 otec žalovaného žalovanému zaslal sumu 100.000,- eur. Zároveň

z dôkazov, ktoré žalovaný predložil a ktoré súd nesprávne vyhodnotil, je zrejmé, že 30.12.2015 uzavrel
žalovaný Zmluvu o termínovanom vklade na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý v hotovosti vložil
sumu 50.000,- eur, čo bola suma darovaná jeho otcom v prospech detí žalovaného. Suma 50.060,83
eur, ktorá sa objavuje na výpise za mesiac júl 2016, je výplatou sumy z tohto termínovaného vkladu
spolu s úrokmi. Je zrejmé, že sumu 100.000,- eur na výstavbu domu darovanú otcom žalovaného

žalovanému a sumu 50.000,- eur darovanú otcom žalovaného deťom žalovaného nemožno zmiešavať,
pričom predmetom konania bol vždy žalovaným tvrdený vnos vo výške 100.000,- eur.

38. Na základe toho treba vychádzať, že masu BSM, ktorá je daná domom v hodnote 155.505,85
eur treba znížiť o sumu 100.000,- eur, ktorá predstavuje vnos žalovaného, ďalej o sumu 943,20 eur,

ktorá je taktiež vnosom žalovaného a o sumu 7.875,- eur, ktorá je investíciou z BSM na výlučný
majetok žalobkyne. Celková masa BSM preto predstavuje sumu 62.437,65 eur a v závislosti od toho po
zohľadnení sumy 7.875,- eur, ktorú žalobkyňa už dostala, môže táto dostať na výplatu sumu 23.343,83
eur.

39. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 1, 2, 3 CSP) zotrvali strany na svojich doterajších
stanoviskách.

40. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu

rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj
nepreskúmateľný. Nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho procesného
postupu znemožňujúceho stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, žedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom
konaní.

41. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

42. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

43. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

44.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

45. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.
k. 29P/57/2018-34 z 25.6.2018, bolo manželstvo sporových strán rozvedené, pričom toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 23.7.2018 a k tomuto dňu zároveň došlo k zániku ich BSM.

46. Súd prvej inštancie správne zistil na základe zhodných stanovísk sporových strán rozsah masy BSM

vo výške 155.000,- eur pokiaľ ide o predmetný rodinný dom a zostatok na účte žalovaného v H. A. E.,
I. v sume 505,85 eur, čo spolu predstavuje sumu 155.505,85 eur.

47. Pokiaľ ide o výpočet podielov, ktoré pripadajú na sporové strany a vyporiadanie sa so skutočnou
hodnotou masy BSM, však nemožno konštatovať správnosť postupu súdu prvej inštancie pokiaľ tento

zahrnul do masy BSM sumu 7.875,- eur, ktorá mala byť k dispozícii žalobkyne.

48. V tomto kontexte súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tvrdením produkovaným žalobkyňou
v priebehu konania, že ide o zvyšok z pôvodnej sumy 16.000,- eur, ktorú jej poukázal za trvania
manželstva žalovaný ako sumu pochádzajúcu z predaja ich bytu v E., pričom žalobkyňa časť tejto sumy

použila na zariadenie novej domácnosti po skončení spolužitia so žalovaným a zvyšok v sume 7.875,-
eur (podľa úvah súdu prvej inštancie) jej mal zostať. Takéto závery súdu prvej inštancie však nie sú
podložené, nakoľko je nepochybné, že žalobkyňa počas trvania manželstva musela finančné prostriedky
použiť aj na chod domácnosti a na rôzne výdavky, ktoré sú spojené s bežným životom, a preto pri
zvažovaní sumy, ktorá by eventuálne mohla byť započítaná do celkovej masy BSM, musia tieto úvahy

vychádzať len do skutočne preukázanej sumy, ktorá sa nachádza na účte alebo v preukázanej, teda
nielen domnelej, dispozícii niektorého z bývalých manželov a to ku dňu zániku BSM. V tejto súvislosti
treba konštatovať, že žalovaný nepreukázal, že by celá suma 7.875,- eur práve so zreteľom na nutnosť
rôznych výdavkov, ktoré sú spojené s bežným chodom domácnosti, mala táto suma zostať žalobkyni
k dispozícii v celej výške a mala by takto predstavovať časť masy BSM.

49. Vo vzťahu k tejto sume sa súd prvej inštancie taktiež nevyporiadal s okolnosťou, že byt v E., ktorý
bol predaný a z výťažku predaja ktorého bola vyplatená žalobkyni spomínaná suma 16.000,- eur, bol
bytom, v ktorom mala výlučný podiel, ktorý nepatril do BSM a táto okolnosť nijako nebola zohľadnená
pri sume 16.000,- eur, ktorá jej bola v súvislosti s týmto predajom žalovaným poukázaná. To znamená,

že žalobkyňa v priebehu konania nepochybne tvrdila, že suma 16.000,- eur nemôže byť v celosti
zhodnotená ako patriaca do BSM, ktorá sa následne dostala do jej dispozície práve so zreteľom na
podiel na danom byte, ktorý patril do jej výlučného vlastníctva.

50. Touto okolnosťou sa však súd prvej inštancie bližšie nijako nezaoberal a v odôvodnení rozhodnutia

sa s ňou nevyporiadal.51. Pochybnosti pretrvávajú o správnosti záverov súdu prvej inštancie pokiaľ ide o tzv. vnos žalovaného
do spoločného majetku, t. j. na výstavbu rodinného domu z dôvodu, že v tomto smere trpí rozsudok
značnými vadami nepreskúmateľnosti.

52. Súd prvej inštancie totiž konštatuje, že otec žalovaného previedol na účet svojho syna, t. j.
žalovaného, finančné prostriedky vo výške 100.000,- eur vo forme daru, ktorý nebol žalovanou
rozporovaný. Zároveň súd prvej inštancie konštatuje, že 50.000,- eur, ktorá suma mala predstavovať
dar pre vnúčatá, t. j. deti sporových strán, bola vrátená otcovi žalovaného a suma 50.000,- eur vložená

na termínovaný vklad na základe zmluvy z 30.12.2015 nepochádzala z peňazí darovaných otcom
žalovaného, ktorý v tom čase týmito prostriedkami podľa všetkého nedisponoval.

53. Ak súd prvej inštancie uzavrel, že suma 50.000,- eur vložená na termínovaný vklad na základe
zmluvy z 30.12.2015 nepochádzala z peňazí darovaných starým otcom, t. j. otcom žalovaného a zároveň
konštatuje, že sumu 50.000,- eur, ktorá mala byť darom pre deti sporových strán (vnúčatá F. C. st.),

nie je preskúmateľné, z akých zdrojov pochádza tzv. vnos žalovaného vo výške 50.000,- eur, ktorý súd
prvej inštancie zároveň zohľadňuje v rámci celkovej masy BSM ako odpočítateľnú položku, pretože tento
„vnos“ by mal predstavovať finančné prostriedky, ktoré do BSM nepatrili a boli vynaložené žalovaným
na BSM z jeho majetku, teda zo zdrojov, ktoré do BSM nepatria, teda napríklad na základe daru.

54. V tomto kontexte treba sa zaoberať tvrdeniami žalobkyne, ktorá od počiatku konania i v odvolaní
argumentuje tým, že v skutočnosti predmetné prevody finančných prostriedkov a ukladanie na
termínované účty mali len znepriehľadniť situáciu pri identifikácii finančných prostriedkov v tom zmysle,
ktoré z nich patria do BSM a ktoré nie za tým účelom, aby žalovaný mohol umelo navodiť situáciu, že
predmetný rodinný dom bol financovaný z iných prostriedkov ako tých, ktoré boli získané a našetrené

z príjmov počas trvania manželstva. Inými slovami, pri danom odôvodnení nie je preskúmateľné z akých
prostriedkov vlastne pochádza tzv. vnos vo výške 50.000,- eur (v bode 36. napadnutého rozsudku
označený ako záporná položka), ktorý podstatným spôsobom ovplyvnil výšku masy BSM a o ktorom
v skutočnosti žalobkyňa tvrdí, že predstavuje prostriedky, ktoré do BSM patria.

55. Všetky tieto okolnosti robia napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, a preto bol tento rozsudok
zrušený postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

56. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne sa vyporiadať s jednotlivými položkami,

ktoré zohľadňoval pri výpočte celkovej masy BSM. Ako bolo vyššie naznačené pokiaľ ide o sumu
155.505,85 eur táto je ustálená správne a je základom pre výpočet masy BSM.

57. V zmysle vyššie uvedeného však treba venovať pozornosť sume 7.875,- eur, u ktorej by malo byť
bezpečne preukázané (napríklad výpisom z účtu), že ku dňu zániku BSM sporových strán skutočne

existovala a bola k dispozícii žalobkyne, ako to tvrdí žalovaný a uzavrel súd prvej inštancie. Dôkazné
bremeno v tomto smere leží na žalovanom, aby preukázal, že tieto finančné prostriedky ku dňu zániku
BSM žalobkyňa mala, nakoľko táto hodnoverným spôsobom poukázala na to, že o ich existencii ku dňu
zániku BSM sporových strán neexistujú dôkazy a naviac pri danom systéme hospodárenia sporových
strán sa tieto finančné prostriedky minuli na bežný život. Pokiaľ by v tomto kontexte bolo preukázané,

že celá táto suma, prípadne jej časť, v skutočnosti zostala k dispozícii žalobkyne, bude potrebné
zohľadňovať a bezpečne zistiť výšku podielu, ktorý individuálne na byte, ktorého predajom bola táto
suma získaná, žalobkyňa mala a túto zohľadniť, nakoľko sa javí, že celá suma 7.875,- eur (a teda aj
suma 16.000,- eur, ktorá jej bola poukázaná) nemohla na základe doterajších zistení tvoriť v celosti BSM
sporových strán.

58. Ďalej bude potrebné sa zaoberať položkou, ktorú súd prvej inštancie označil v bode 36. napadnutého
rozsudku ako tzv. vnos žalovaného do BSM, pričom by malo ísť o finančné prostriedky patriace
výlučne žalovanému, ktoré boli použité na výstavbu rodinného domu, naproti čomu žalobkyňa tvrdí, že
vskutočnostiišloopeniazepochádzajúcezBSM.Súdprvejinštanciepriúvahách,ktorérozviedolvbode

35. napadnutého rozsudku, neuviedol náležite a preskúmateľne odkiaľ a akým spôsobom túto sumu
žalovaný nadobudol tak, aby ju bolo možné kvalifikovať ako finančné prostriedky, ktoré do BSM nepatria.59. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie aj touto sumou sa zaoberať, v prípade potreby
dať priestor sporovým stranám, aby preukázali skutočný pôvod týchto finančných prostriedkov a až
v závislosti na takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne

rozhodnúť. Dôkazné bremeno o tom, že určité finančné prostriedky, či vec nepatria do BSM leží na tej
sporovej strane, ktorá takéto tvrdenie produkuje.

60. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).