Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721204420
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6721204420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej
veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr.
Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, proti
žalovanej: D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr.
Gabrielou Trnkovou, advokátkou, so sídlom Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen, IČO: 52 518 639, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/50/2021-463 zo dňa 11. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
rozvedených manželov – žalobcu a žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal „gola
sadu kľúčov“ v zostatkovej hodnote 10,- Eur a zostatok na účte žalobcu vedenom v G. H., I., odštepný
závod J. H., Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava (špecifikovanom vo výroku rozsudku) v sume 1,54
Eur ; spolu majetok v hodnote 11,54 Eur (výrok I.). Do výlučného vlastníctva žalovanej okresný súd

prikázal zostatok na účte žalovanej vedenom v G. H., I., odštepný závod J. H., Hodžovo nám. 3, 811
06 Bratislava (špecifikovanom vo výroku rozsudku) v sume 276,00 Eur, náhradu za osobné motorové
vozidlo Audi A4 Avant, 1.9Td, rok výroby 2002 v sume 150,- Eur a náhradu za pozemok C-KN parc. č.
86/12 o výmere 134 m2, trvalý trávnatý porast, v katastrálnom území A. (ďalej aj „k. ú.“) v sume 3.147,66
Eur; spolu majetok v sume 3.573,66 Eur (výrok II.). Zároveň okresný súd žalovanej uložil povinnosť
vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 5.182,41 Eur, do 3 dní do právoplatnosti rozsudku
(výrok III.); o trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov

konania (výrok IV.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou
voči žalovanej domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po
rozvode manželstva. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom č. k. 37P/168/2018-82 zo dňa 08.11.2018
Okresný súd Banská Bystrica rozviedol ich manželstvo so žalovanou. Za trvania manželstva došlo k
zúženiu BSM Dohodou o zúžení BSM zo dňa 18.06.1999 (ďalej len „dohoda“) uzatvorenou vo forme

notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Pavla Zubáka, notára so sídlom v Banskej Bystrici pod
č. NZ67/99 tak, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území A., Obec
Poniky, okres H. H., zapísaným na LV č. XXXX, a to k pozemku - parcele registra “C“ č. XX/X o výmere
243 m2, zastavaná plocha a nádvorie, k pozemku - parcele registra “C“ č. XX/X o výmere 113 m2,zastavaná plocha a nádvorie, k pozemku - parcele registra “C“ č. XX/X o výmere 52 m2, zastavaná
plocha a nádvorie a k stavbe - rodinnému domu súpis. č. 53, postavenému na pozemku - parcele
registra “C“ č. XX/X nadobudla do svojho výlučného vlastníctva žalovaná v celosti, t. j. v 1/1. Tieto

nehnuteľnosti boli predmetom kúpy v roku 1999 za sumu vo výške 190.000,- Sk (6.306,84 Eur) a
predané boli „spolu s dvoma ďalšími pozemkami patriacimi do masy BSM (parcely registra „C“ č. XX/
XX I. K. XXXX/XX, k. ú. A.)“ za cenu približne 100.000,- Eur. Za trvania manželstva došlo ku komplexnej
rekonštrukcii stavby – chátrajúceho rodinného domu so súpis. č. 53, postaveného na pozemku - parcele
registra “C“ č. XX/X, k. ú. A., Obec A., spočívajúcej v kompletnej renovácii strechy spolu s murovanými

vencami, vikiermi a zobytnením podkrovia, boli vymenené elektrické obvody, vodoinštalácia, odpadová
inštalácia, tiež bola nanovo vybudovaná a zariadená kotolňa spolu s radiátormi po celej stavbe, ďalej bol
vybudovaný veľký rohový krb, na celom rodinnom dome došlo k výmene okien, bola vybudovaná nová
príjazdová brána do dvora a vykonaná úprava a vyštrkovanie celého dvora. V nadväznosti na uvedené
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe
zo dňa 14.01.2022 uviedla, že žalobca pravdivo v žalobe uviedol, že počas trvania manželstva došlo

k „prerábke“ (rekonštrukcii) rodinného domu súpis. č. 53 v Obci Poniky, ktorý patril do jej výlučného
vlastníctva v 1/1, resp. k stavebným úpravám na tomto rodinnom dome. Nesúhlasila však s tvrdením
žalobcu, že na rekonštrukciu tohto rodinného domu bola vynaložená suma 90.000,- Eur. Uviedla,
že táto suma je nadhodnotená, nebola doložená zo strany žalobcu žiadnymi dokladmi. Predmetná
stavba nebola skolaudovaná a ani kompletne prerobená. Počas trvania manželstva rodinný dom užívali

spoločne „ako bývanie pre rodinu“, pričom za užívanie tohto rodinného domu žalobcom nevyžadovala
od žalobcu žiadne nájomné. „K predaju rodinného domu bola donútená finančnými okolnosťami“,
pretože žalobca prestal prispievať na výchovu a výživu ich maloletého syna, ktorý žil s nimi v spoločnej
domácnosti, pričom takýto výpadok financií v rodinnom rozpočte spôsobil, že „nebola schopná zo svojho
príjmu rodinný dom udržať“. Aj počas trvania manželstva sa starala o tri spoločné deti (z ktorých dve

deti boli v čase rozvodu manželstva plnoleté) a viedla domácnosť predovšetkým ona. Vo vzťahu k
pozemkom - parcelám registra „C“ č. XX/XX I. K. XXXX/XX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území
A., žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že dohľadala doklady a zistila, že pozemok parc. registra „C“
č. XX/XX bol nadobudnutý za kúpnu cenu 268,- Eur; pokiaľ ide o pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/
XX, nepodarilo sa jej nájsť žiadne doklady. Odmietla tvrdenie žalobcu, že nebola ochotná vyporiadať

ich spoločné záležitosti; „naopak práve žalobca bol neochotný vyporiadať spoločné záležitosti, pretože
si bol vedomý, že si brával rôzne pôžičky, pričom o niektorých z nich nemala žiadnu vedomosť. Tieto
pôžičky žalobcu sa splácali zo spoločného rozpočtu, avšak rodina z nich nemala nič; skonzumoval ich
výlučne žalobca. Išlo o pôžičky od VÚB, a. s., Triangel, Slovenské kreditné karty, Slovenská požičovňa
a Quatro, pričom sa jej podarilo dohľadať doklady o úhrade splátok v čiastke 1.729,59 Eur“.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 136 ods. 2, §
148 ods. 1, § 149 ods. 1 a ods. 3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a uviedol, že z rozvodového spisu strán sporu sp.
zn. 37P/168/2018 (vedeného Okresným súdom Banská Bystrica) zistil, že žalobca a žalovaná uzatvorili

manželstvo dňa 10.02.1996, za trvania manželstva sa im narodili 3 deti E. B., nar. XX.XX.XXXX, I. B.,
nar. XX.XX.XXXX a G. B. nar. XX.XX.XXXX. Návrh na rozvod manželstva podal žalobca na Okresnom
súde Banská Bystrica dňa 23.07.2018. Manželstvo žalobcu a žalovanej zaniklo rozvodom manželstva
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37/168/2018 - 82 zo dňa 08.11.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22.11.2018. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej vzniklo uzavretím

manželstva dňa 10.02.1996, tak ako to vyplýva z ust. § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zaniklo
rozvodom ich manželstva dňa 22.11.2018 podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď rozsudok
o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť. V čase rozvodu manželstva žalobcu a žalovanej
bolo maloletý len G. B.; ostatné dve deti boli už plnoleté. Po rozvode manželstva sa rozvedení
manželia nedohodli na celkovom vyporiadaní BSM, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná, preto bolo

dôvodné na základe žaloby žalobcu vyporiadať zaniknuté BSM rozvedených manželov súdom. Žaloba
o vyporiadanie BSM bola na súde podaná dňa 07.11.2021, teda do 3 rokov od zániku BSM, ktoré zaniklo
rozvodom manželstva bývalých manželov dňa 22.11.2018.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na základe vykonaného

dokazovania ustálil masu BSM tak, že do masy BSM pokiaľ ide o hnuteľné veci patrí „gola sada
kľúčov“ a osobné motorové vozidlo značky Audi A4 Avant 1.9Td, rok výroby 2002 (ďalej len „osobné
motorové vozidlo“); žiadne iné hnuteľné veci rozvedení manželia svojou vôľou neučinili za predmet
vyporiadania BSM s tým, že o vyporiadaní ostatných hnuteľných vecí sa po rozvode manželstvadohodli. Okresný súd sa priklonil k názoru, že takáto dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM je možná
a platná, t. j. podmienkou platnosti takejto dohody nie je komplexné vyporiadanie všetkého hnuteľného
majetku patriaceho do BSM. Konštatoval, že prípustnosť takejto dohody vedie k efektívnejšiemu

usporiadaniu majetkovoprávnych vzťahov medzi bývalými manželmi. Obidvaja rozvedení manželia v
súdnom konaní zhodne potvrdili, že pokiaľ ide o ostatné hnuteľné veci patriace do masy BSM, tak
ohľadne ich vyporiadania uzatvorili čiastočnú dohodu o vyporiadaní BSM, a preto z tohto dôvodu
učinili za predmet vyporiadania BSM len dve hnuteľné veci – „gola sadu kľúčov“ a vyššie uvedené
osobné motorové vozidlo. Konštatoval, že účelom vyporiadania BSM je to, aby bol „čím väčší“ majetok

tvoriaci masu BSM vyporiadaný dohodou a aby čím menej majetku zostalo medzi bývalými manželmi
nevyriešeného a sporného. Strany sporu si čiastočnou dohodou o vyporiadaní BSM vyporiadali len
hnuteľný majetok, nespochybnili správnosť rozdelenia časti tohto spoločného hnuteľného majetku alebo
dohody o vyrovnaní podielov v rámci tohto čiastočného vyporiadania hnuteľného majetku. V uvedenej
súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že ide o rešpektovanie
princípu zmluvnej voľnosti a účelnosti vyporiadania BSM medzi rozvedenými manželmi ohľadne takého

spoločného majetku, ktorého vyporiadanie nie je medzi nimi sporné (viď rozsudok NS ČR sp. zn.
22Cdo/1622/1998 zo dňa 27.11.1998, rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cz/45/1989 zo dňa 28.09.1989).

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na základe zhodne
prejavenej vôle strán sporu ustálil, že do masy BSM patria i spoločné majetkové práva rozvedených

manželov, a to peňažné prostriedky na účte každého z manželov vedenom v tom istom peňažnom
ústave G. H., I., odštepný závod J. H., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava Konštatoval, že zistené
a preukázané boli peňažné prostriedky len na dvoch účtoch vedených na každého z rozvedených
manželov v tom istom peňažnom ústave, žiadne iné spoločné majetkové práva v podobe peňažných
prostriedkov, či už na iných účtoch alebo vkladoch rozvedených manželov v konaní neboli zistené a

ani preukázané. Ide o účet žalovanej vedený v G. H., I. na žalovanú ako majiteľku účtu, číslo účtu: L.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (č. l. 165-167 spisu), pričom strany sporu zhodne žiadali vychádzať zo
zostatku na tomto účte v sume 276,- Eur, a o účet žalobcu vedený v tom istom peňažnom ústave na
žalobcu ako majiteľa účtu, číslo účtu: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (č. l. 280-281 spisu), pričom
strany sporu zhodne žiadali vychádzať zo zostatku na tomto účte v sume 1,54 Eur. Tieto spoločné

majetkové práva bývalých manželov okresný súd zaradil do masy BSM v súlade s vôľou strán sporu,
pričom tieto skutočnosti boli v konaní preukázané výpismi z účtov strán sporu za november 2018.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca žiadal do masy
BSM zahrnúť i dve nehnuteľnosti, pozemky - parcely registra “C“ č. XX/XX o výmere 134 m2, trvalý
trávnatý porast a č. 1341/39 o výmere 12 m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúce sa v k.

ú. A., Obec A., okres H. H., ktoré nehnuteľnosti boli zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor; podľa súčasného stavu sú zapísané na LV č. XXXX pre k.
ú. A., pričom spoluvlastníkmi týchto dvoch pozemkov sú M. G. E., bytom N. O. XXX/XX, J. a M. D.
H., bytom P. XXX/XX, J., každý v 1/2 titulom kúpnej zmluvy č. V5085/2019, ako bolo v konaní zistené z
výpisu z tohto LV zo dňa 14.06.2021. Žalobca tvrdil, že tieto dva pozemky nadobudli so žalovanou za

trvania manželstva, po zániku BSM, teda po rozvode manželstva žalovaná tieto dva pozemky bez jeho
súhlasu predala, kúpnu cenu za ne prevzala sama; tieto pozemky však podľa tvrdenia žalobcu pôvodne
patrili do BSM. Žalovaná vo vzťahu k týmto dvom pozemkom uviedla, že pozemok C-KN parc. č. XX/
XX, nachádzajúci sa v k. ú. A. nadobudla kúpnou zmluvou od Obce Poniky, ktorá jej tento pozemok
predala za kúpnu cenu 268,- Eur v roku 2015. Na preukázanie svojich tvrdení predložila žalovaná

súdu prvej inštancie Kúpnu zmluvu zo dňa 27.05.2015, z obsahu ktorej vyplynulo, že na základe tejto
kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, Obec Poniky ako
predávajúca predala žalovanej ako kupujúcej predmetný pozemok v 1/1 do jej vlastníctva za kúpnu
cenu 268,- Eur. Žalovaná tiež doložila súdu prvej inštancie príjmový doklad č. A. zo dňa 04.06.2015
vystavený F. A. ako príjemcom, ktorým dokladala úhradu kúpnej ceny za tento pozemok v sume 268,-

Eur. Žalovaná v konaní nepoprela, že tento pozemok patril do BSM, napriek tomu, že kúpnu zmluvu
ohľadne tohto pozemku ako kupujúca uzatvorila sama, bez účasti žalobcu, hoci v čase nadobudnutia
tohtopozemkubolimanželmi.Pozemokbolnadobudnutýkúpouzatrvaniamanželstva,uznala,žekúpna
cena za pozemok bola vyplatená zo spoločných finančných prostriedkov, a teda že pozemok patril do
BSM. Tiež nepoprela tvrdenia žalobcu, že tento pozemok po rozvode manželstva predala, tak ako to

vyplýva z LV ohľadne tohto pozemku, ktorý v konaní predložil ako dôkaz žalobca. V rámci vyporiadania
BSM, žalovaná pôvodne žiadala vo vzťahu k určeniu náhrady za tento (predaný) pozemok vychádzať
zo sumy 268,- Eur, za ktorú sumu (kúpnu cenu) bol pozemok žalovanou pôvodne nadobudnutý. Žalobca
s takouto hodnotou predmetného pozemku nesúhlasil, navrhol v rámci vyporiadania BSM pri určenínáhrady za tento pozemok vychádzať z hodnoty predmetného pozemku, tak ako bola táto ustálená
znaleckým posudkom vypracovaným ku kúpnej zmluve, ktorou žalovaná pozemok kupujúcim predávala
a tak ako bola táto uvedená v kúpnej zmluve, ktorou žalovaná pozemok kupujúcim spolu s ostatnými

nehnuteľnosťami predávala. Na návrh žalobcu žalovaná predložila súdu prvej inštancie v kópii Kúpnu
zmluvu zo dňa 16.08.2019 číslo B., ktorá bola uzatvorená podľa § 588 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka a ktorou predmetný pozemok (a spolu s ním aj ďalšie nehnuteľnosti, konkrétne rodinný dom
súp. č. XX, postavený na C-KN parcele č. XX/X, pozemky C- KN parc. č. XX/X o výmere 113 m2,
zastavané plochy a nádvoria, C-KN parc. č. XX/X o výmere 54 m2, zastavané plochy a nádvoria, C-KN

parc. č. XXXX/XX o výmere 12 m2, zastavané plochy a nádvoria a C-KN parc. č. XX/X výmere 243 m2,
zastavané plochy a nádvoria nachádzajúce sa v k. ú. A.) predala žalovaná ako predávajúca kupujúcim:
M. G. E. a M. D. H., každému do podielového spoluvlastníctva v 1/2 za dohodnutú kúpnu cenu
115.000,- Eur spolu za všetky nehnuteľnosti, tiež predložila Znalecký posudok č. 142/2019, vypracovaný
znalcom Ing. Štefanom Sviržovským, Jesenského 27, Žiar nad Hronom zo dňa 26.07.2019, ktorý bol
vyhotovený ku Kúpnej zmluve zo dňa 16.08.2019 za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty všetkých

nehnuteľností, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2019, z ktorého vyplýva všeobecná
hodnota všetkých týchto nehnuteľností spolu v sume 115.000,- Eur a konkrétne všeobecná hodnota
pozemku C-KN parc. č. XX/XX je tam stanovená v sume 3.147,66 Eur. Žalobca pri určení výšky náhrady
za pozemok C-KN parc. č. XX/XX žiadal vychádzať zo všeobecnej hodnoty predmetného pozemku,
tak ako bola táto ustálená v Znaleckom posudku č. 142/2019 zo dňa 26.07.2019, vypracovanom

znalcom Ing. Štefanom Sviržovským, teda 3.147,66 Eur. Žalovaná s takouto všeobecnou hodnotou
predmetného pozemku nesúhlasila. Tvrdila, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy zo
dňa 16.08.2019 predala kupujúcim za celkovú kúpnu cenu 104.000,- Eur, nie tak, ako je uvedené v
Kúpnej zmluve zo dňa 16. 08. 2019 za 115.000,- Eur. Kúpna cena bola podľa tvrdenia žalovanej v kúpnej
zmluve navýšená na žiadosť kupujúcich, ktorí hradili kúpnu cenu za kupované nehnuteľnosti sčasti aj

z úverových prostriedkov získaných prostredníctvom hypotekárneho úveru. Ako dôkaz na preukázanie
svojho tvrdenia predložila žalovaná súdu prvej inštancie SMS komunikáciu (č. l. 274 spisu), z ktorej
vyplýva, že žalovanej dňa 06.06.2019 „Zlatka“ oznámila, že „dom je predaný za 104.000,- Eur“. Žalovaná
v konaní nevedela špecifikovať, koľko z kúpnej ceny za všetky nehnuteľnosti pripadlo práve na pozemok
C-KN parc. č. XX/XX. V priebehu súdneho konania žalovaná menila hodnotu, z ktorej žiadala vychádzať

pri ustálení náhrady za tento pozemok; najprv navrhla cenu 5,- Eur za 1 m2, čo predstavovalo pri
výmere pozemku sumu 670,- Eur, ktorú ďalej navýšila na 7,- Eur za 1 m2, čo predstavovalo pri výmere
pozemku sumu 938,- Eur. Žalobca nesúhlasil s takýmito sumami náhrady za predmetný pozemok,
trval na tom, že jeho všeobecná hodnota je taká, ako vyplýva zo záverov Znaleckého posudku
4. 142/2019, vypracovaného Ing. Sviržovským ku Kúpnej zmluve zo dňa 16. 08. 2019. Vychádzajúc

z toho, že všeobecná hodnota predmetného pozemku bola medzi stranami sporu sporná, predložila
žalovaná súdu prvej inštancie súkromný Znalecký posudok č. 56/2022, vypracovaný dňa 19.08.2022
znalkyňou Ing. Jarmilou Kaššovou, ktorým preukazovala všeobecnú hodnotu predmetného pozemku
vo výške 640,- Eur, z ktorej všeobecnej hodnoty žiadala pri vyporiadaní BSM vychádzať. Žalobca
s takto určenou všeobecnou hodnotou predmetného pozemku nesúhlasil, trval na tom, že jeho

všeobecná hodnota je všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom, ktorý bol podkladom Kúpnej
zmluvy zo dňa 16.08.2019. Všeobecná hodnota tohto pozemku zostala preto v konaní medzi stranami
sporu sporná. Po ustálení, že pozemok C- KN parc. č. XX/XX nachádzajúci sa v k. ú. A. patrí do
BSM a za nesporného zistenia, že po rozvode manželstva žalovaná tento pozemok predala a prijala
zaň kúpnu cenu, bolo podľa okresného súdu dôvodné v rámci vyporiadania BSM vysporiadať už len

náhradu za tento pozemok, ktorá zostala medzi stranami sporu sporná. V uvedenej súvislosti okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že je dôvodné ustáliť výšku tejto náhrady za predmetný pozemok na sumu 3.147,66
Eur. Konštatoval, že pri zisťovaní ceny veci, ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva, je
určujúca jej všeobecná cena stanovená v závislosti od situácie na trhu v danom mieste a čase, ku

ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadava. Aplikácia inej než trhovej ceny by neoprávnene
zvýhodňovala toho z bývalých manželov, do výlučného vlastníctva, ktorého by vec v rámci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva vlastnícky pripadla. V súdenom prípade nie je už možné rozhodovať
o prikázaní pozemku C- KN parc. č. XX/XX do výlučného vlastníctva jedného z rozvedených manželov
vzhľadom na jeho predaj žalovanou po rozvode manželstva. Žalovaná podľa Kúpnej zmluvy zo dňa

16.08.2019 predala všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tohto prevodu vrátane pozemku C-KN
parc. č. XX/XX kupujúcim za celkovú kúpnu cenu 115.000,- Eur, ktorá je podľa názoru súdu cenou
trhovou. Táto má odraz i vo všeobecnej hodnote týchto nehnuteľností zistenej Znaleckým posudkom
č. 142/2019 zo dňa 26.07.2019, vypracovaným znalcom Ing. Štefanom Sviržovským, ktorým bolastanovená všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy na sumu 115.000,-
Eur a v rámci nich bola stanovená všeobecná hodnota pozemku C-KN parc. č. XX/XX v sume 3.147,66
Eur, t. j. na sumu 23,49 Eur za m2 s tým, že i všeobecná hodnota ostatných priľahlých pozemkov, ktoré

boli predmetom prevodu podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2019 bola týmto znaleckým posudkom
stanovená tiež na sumu 23,49 Eur za m2. Žalovaná potom podľa okresného súdu Znaleckým posudkom
č.56/2022zodňa19.08.2022, vyhotovenýmznalkyňouM.Q.P.nepreukázalatrhovúcenupredmetného
pozemku ku dňu uzavretia Kúpnej zmluvy dňa 16.08.2019 v sume 640,- Eur, nakoľko týmto znaleckým
posudkom bola stanovená všeobecná hodnota tohto pozemku tak, že nie je odrazom jeho trhovej ceny.

Vuvedenejsúvislostiokresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudkukonštatoval,ženižšiu
trhovú cenu predmetného pozemku, ako je uvedená v Kúpnej zmluve zo dňa 16.08.2019 žalovaná
nepreukázala ani SMS komunikáciou zo dňa 06.06.2019 (č. l. 274 spisu), keďže tento dôkaz bez ďalších
dôkazov nebol spôsobilý preukázať uvedené tvrdenie žalovanej. Z predloženej SMS komunikácie nie
je zrejmé od koho pochádza, ani to, či sa v nej uvedená suma 104.000,- Eur vzťahuje na všetky
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2019 a tiež, či medzičasom nedošlo

k nejakej zmene. Žalovaná súdu prvej inštancie nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že jej
bola kupujúcimi vyplatená nižšia kúpna cena, a tak neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho
tvrdenia. „Napokon, ak bola žalovanej vyplatená nižšia kúpna cena, žalovaná sa môže domáhať od
kupujúcichjejdoplatenia,ktoráskutočnosťnemôžeísťnaťarchužalobcu,ktorýnebolúčastníkomkúpnej
zmluvy, ktorou žalovaná predala nehnuteľnosti, vrátane predmetného pozemku, ktorý patril do BSM, bez

súhlasu žalobcu“. Na základe posúdenia všetkých uvedených skutočností a vyhodnotenia vykonaných
dôkazov mal okresný súd za to, že je dôvodné pri vyporiadaní BSM ustáliť náhradu za predmetný
pozemok v sume 3.147,66 Eur. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ žalobca žiadal do masy BSM zahrnúť i ďalší pozemok, a to
C- KN parc. č. XXXX/XX o výmere 12 m2, zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v k. ú.

A., ktorý žalovaná tiež predala Kúpnou zmluvou zo dňa 16.08.2019 č. V5085/2019, resp. žiadal pri
vyporiadaní BSM zohľadniť náhradu za tento pozemok, ktorý už nebolo možné ako nehnuteľnú vec
v rámci vyporiadania BSM vyporiadať z dôvodu jej predaja žalovanou po rozvode manželstva, tak z
dôkazov predložených žalovanou vyplýva, že tento pozemok nepatril do masy BSM. Konkrétne, podľa
geometrického plánu pre k. ú. A., číslo plánu: 32010087-24/2012, vyhotoveného dňa 23.07.2012 B. D.,

GeoSpol, Skuteckého 32, Banská Bystrica, IČO: 32 010 087, autorizačne overeného dňa 24.07.2012
M. M. H. a úradne osvedčeného dňa 11.09.2012 bývalou Správou katastra Banská Bystrica pod č.
(nečitateľné), predmetný pozemok C-KN parc. č. XXXX/XX o výmere 12 m2 vznikol reálnym odčlenením
od pozemku E-KN parc. č. XXX o výmere 16 m2, ktorý bol zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. A..
Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. A. zo dňa 22.05.2012, výlučným vlastníkom v celosti t. j. v 1/1-ine

predmetného pozemku je žalovaná, a to na základe Kúpnej zmluvy č. V2183/1999 a rozhodnutia SKBB
č. OT/00233/2010 z 26.03.2010 o schválení ROEP. Nakoľko pozemok E-KN parc. č. XXX žalovaná
nadobudla do výlučného vlastníctva v 1/1-ine a nakoľko pozemok C-KN parc. č. XXXX/XX vznikol
reálnym odčlenením od pozemku E-KN parc. č. XXX, žalovaná preukázala, že pozemok C-KN parc. č.
XXXX/XX nepatril do BSM. Napokon žalobca po predložení uvedených dôkazov zo strany žalovanej

uznal, že tento pozemok C-KN parc. č. XXXX/XX nepatril do masy BSM, preto sa súd v konaní o
vyporiadanie BSM s náhradou za predaj tohto pozemku, resp. s jej vyporiadaním nezaoberal.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca v zmysle
zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka navrhol pri vyporiadaní BSM zohľadniť to, čo

sa zo spoločného majetku vynaložilo na výlučný majetok žalovanej v podobe spoločných investícií
do rodinného domu žalovanej súp. č. XX, nachádzajúceho sa v k. ú. A.. Tento rodinný dom s
priľahlými pozemkami nadobudla žalovaná kúpou za trvania manželstva v celosti do svojho výlučného
vlastníctva za svoje výlučné finančné prostriedky, o ktorej skutočnosti svedčí Dohoda o zúžení zákonom
stanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 18.06.1999 a napokon i

samotná Kúpna zmluva zo dňa 18.06.1999 č. V2183/99. Počas trvania manželstva žalobca a žalovaná
rekonštruovali tento rodinný dom a vynakladali na rekonštrukciu tohto rodinného domu spoločné
peňažné prostriedky. V uvedenej súvislosti žalobca uvádzal, že tento rodinný dom s pozemkami C-KN
parc. č. XX/X, K. XX/X I. K. XX/X spolu s ďalšími pozemkami nadobudla žalovaná kúpou v roku 1999
za kúpnu cenu 190.000,- Sk (6.306,84 Eur), pričom podľa jeho vedomosti, všetky tieto nehnuteľnosti

žalovaná predala za kúpnu cenu približne 100.000,- Eur. Tvrdil, že vložením spoločných investícií do
predmetného rodinného domu za trvania manželstva, ktorý patril do výlučného vlastníctva žalovanej
došlo k zhodnoteniu tohto rodinného domu ako majetku vo výlučnom vlastníctve žalovanej, pričom
toto zhodnotenie predstavuje sumu 90.000,- Eur. Bol toho názoru, že výšku týchto spoločných investíciímožno ustáliť a tým aj preukázať porovnaním všeobecnej hodnoty predmetného rodinného domu
podľa znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený ku Kúpnej zmluve zo dňa 18.06.1999 so všeobecnou
hodnotou tohto rodinného domu podľa znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený ku Kúpnej zmluve

zo dňa 16.08.2019 a „znaleckým dokazovaním vykonaným znalcom z odboru stavebníctvo na otázku
zhodnotenia predmetného rodinného domu týmito spoločnými investíciami“. V uvedenej súvislosti
okresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudkukonštatoval,žepodľaZnaleckéhoposudku
č. 22/1999 zo dňa 15.06.1999, vyhotoveného znalcom Ing. Viliamom Košálkom, Nemčianska cesta
73, Nemce, Banská Bystrica ku Kúpnej zmluve zo dňa 18.06.1999, všeobecná hodnota rodinného

domu súp. č. 53 s príslušenstvom bola 149.457,- Sk (4.961,06 Eur). Podľa Znaleckého posudku č.
142/2019 zo dňa 26.07.2019, vyhotoveného znalcom Ing. Štefanom Sviržovským ku Kúpnej zmluve zo
dňa 16.08.2019, všeobecná hodnota predmetného rodinného domu s príslušenstvom bola 102.003,23
Eur. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že žalovaná v rámci
svojej procesnej obrany správne poukázala na to, že v zmysle súdnej judikatúry sa investície do
výlučného (oddeleného) majetku niektorého z manželov, vynaložené zo spoločného majetku manželov

vracajú vo výške v akej boli vynaložené, t. j. nevracajú sa vo vyššej sume, než v akej boli vynaložené.
„Zhodnotenie oddeleného vlastníctva manžela tak nemá vplyv na výšku podielov pri vyporiadaní BSM“.
Nie je teda rozhodujúce, o akú sumu sa oddelený majetok jedného z manželov spoločnými investíciami
zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných prostriedkov. Účelom
navrátenia peňazí vynaložených z BSM na majetok jedného z manželov totiž nie je kreovanie akejsi

„investície“, ktorá by sa stala súčasťou BSM, ale len vrátenie toho do BSM ako majetkovej podstaty to,
o čo bola ochudobnená. „Tým, že sa investícia nekreuje ako osobitné aktívum, nemôže dochádzať ani
k nárastu, ale ani k poklesu jej hodnoty“. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaná počas konania nepoprela tvrdenie žalobcu, že za trvania
manželstva došlo k spoločným investíciám do jej rodinného domu, ktorý sa nachádzal v jej výlučnom

vlastníctve.Počastrvaniamanželstvaprebiehaladlhodobárekonštrukciapredmetnéhorodinnéhodomu,
ktorá nebola ukončená do zániku BSM. Z potvrdenia F. A. zo dňa 25.06.2019, ktoré je súčasťou
Znaleckého posudku č. 142/2019 zo dňa 26.07.2019, vypracovaného Ing. Štefanom Sviržovským
vyplýva, že ku dňu vystavenia potvrdenia stále prebiehala rekonštrukcia predmetného rodinného domu,
na ktorú bolo vydané platné stavebné povolenie zo dňa 21.09.2005 s predĺženou lehotou platnosti

do 30.11.2021. Časť peňažných prostriedkov, vynaložených na rekonštrukciu predmetného rodinného
domu bola z výlučných peňažných prostriedkov žalovanej, ktoré žalovaná získala z predaja bytu v
jej výlučnom vlastníctve. Predmetný rodinný dom nadobudla žalovaná za časť kúpnej ceny získanej
za predaj bytu; zvyšná časť peňažných prostriedkov získaných predajom bytu bola použitá aj na
rekonštrukciu predmetného rodinného domu, aj na spotrebu. Žalovaná kúpila predmetný rodinný dom

ako starý veľký gazdovský dom, ktorý bol sedem rokov neobývaný. Za trvania manželstva so žalobcom
ho začala prerábať. Byt, ktorý vlastnila predala v roku 1998 alebo v roku 1999; išlo o byt v Sásovej,
v Banskej Bystrici, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve. So žalobcom sa nasťahovali do predmetného
rodinného domu bez vody, bez elektriny. S rekonštrukciou predmetného rodinného domu začali niekedy
v marci 2000. Prerábali ho „za chodu“, teda za stavu, že v ňom už bývali. Rekonštrukčné práce neboli

za trvania manželstva ukončené, nebolo dokončené podkrovie. V skutočnosti obývali len spodnú časť
rodinnéhodomu.Tentorodinnýdompredalažalovanávroku2019adoužívaniakupujúcimhoodovzdala
koncom augusta 2019. Nakoľko rekonštrukcia domu nebola do rozvodu manželstva ukončená a nebola
ukončenáanidopredajapredmetnéhorodinnéhodomu,kukolaudáciinedošlo.Prácenarodinnomdome
vykonávali väčšinou sami dvaja so žalobcom, teda svojpomocne. Ak bolo potrebné vykonať náročnejšie

stavebné práce, zavolali si firmu. „Na strechu“ bola zavolaná firma, tiež na výmenu okien, na elektriku;
prípojku vody zhotovil kamarát žalobcu. Materiál sa kupoval väčšinou za peňažné prostriedky získané
z poskytnutých úverov, ktoré strany sporu čerpali za trvania manželstva. Na rekonštrukciu predmetného
rodinného domu boli použité peňažné prostriedky z dvoch hypotekárnych úverov; prvý úver čerpali
strany sporu v L. L., I.. v sume 700.000,- Sk (23.235,74 Eur). Tento úver splatili za trvania manželstva.

Finančné prostriedky z tohto úveru boli použité na opravu strechy, bolo to v roku 2005. Druhý úver bol
čerpaný v sume 42.921,- Eur; z tejto sumy bola suma 22.000,- Eur použitá na refinancovanie prvého
úveru, zvyšok bol použitý na rekonštrukciu predmetného rodinného domu; druhý úver nebol splatený za
trvania manželstva. Po rozvode manželstva splácala úver zo svojich výlučných peňažných prostriedkov
žalovaná; splátky úveru boli vo výške 211,- Eur mesačne. Žalovaná nevedela uviesť koľko splátok

úveru uhradila po rozvode manželstva; okrem splátok úveru však žalovaná na tento úver uhradila po
rozvode manželstva z vlastných peňažných prostriedkov aj sumu 36.174,98 Eur.1.6 Žalovaná počas konania pred súdom prvej inštancie vyjadrila nesúhlas „výplatou z masy BSM
pre žalobcu“. Argumentovala pritom tým, že žalobca uzatváral sám, bez jej vedomia zmluvy o úvere
a zmluvy o poskytnutí pôžičky. Na ich základe získané peňažné prostriedky nepoužil pre rodinu a

ani na nadobudnutie spoločného majetku; použil ich výlučne pre svoju potrebu, pričom rodina trpela
neustálymi finančnými problémami, nechodievali na dovolenky, „žili z ruky do úst“, pretože peniaze išli
na splácanie dlhov žalobcu. Mala za to, že práve žalobca po zohľadnení toho, čo zo spoločného majetku
bolo vynaložené na splácanie jeho pôžičiek, „by jej mal vyplatiť podiel z masy BSM vo výške 6.859,- Eur“.

1.7 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že na oddelený majetok žalovanej, rekonštrukciu rodinného domu súp. č.
XX, nachádzajúceho sa v Obci A., boli zo spoločných prostriedkov manželov za trvania manželstva
vynaložené peňažné prostriedky v sume 45.023,51 Eur. Konštatoval, že bolo nepochybne zistené, že
za trvania manželstva strany sporu vykonávali rozsiahlu rekonštrukciu rodinného domu vo výlučnom
vlastníctve žalovanej. Táto rekonštrukcia prebiehala niekoľko rokov, na rekonštrukciu bolo vydané

právoplatné stavebné povolenie. Ku dňu, kedy žalovaná rodinný dom predala, rekonštrukcia nebola
dokončená a nebola dokončená ani ku dňu zániku BSM. Rozsah rekonštrukcie predmetného rodinného
domu vyplýva z výpovedí strán sporu v súdnom konaní. „Rekonštrukcia spočívala jednak vo vykonávaní
stavebných prác a jednak v zakupovaní a dodávke materiálu“. Za vykonané práce neboli stranami
sporu realizované žiadne úhrady. Pokiaľ ide o ustálenie výšky spoločných investícií do rodinného domu

žalovanej, pri nej (výške spoločných onvestícií) bolo podľa okresného súdu dôvodné vychádzať z
úverových prostriedkov, ktoré manželia čerpali prostredníctvom dvoch dokladovaných úverov, a ktoré
manželia čerpali spoločne za trvania manželstva na základe uzatvorených úverových zmlúv s tým,
že tieto úverové prostriedky boli nesporne použité na rekonštrukciu rodinného domu vo výlučnom
vlastníctve žalovanej. Konštatoval, že strany sporu čerpali za trvania manželstva úverové prostriedky

na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0303533744, ktorá bola uzatvorená dňa 12.05.2005 medzi
Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava ako veriteľom na jednej strane a žalobcom a žalovanou
ako dlžníkmi na strane druhej, podľa ktorej poskytla banka žalobcovi a žalovanej úver na bývanie
vo výške 700.000,- Sk (23.235,74 Eur) zabezpečený nehnuteľnosťou. Z obsahu predmetnej zmluvy
vyplýva, že úver bol stranám sporu poskytnutý na rekonštrukciu rodinného domu. Tieto úverové

prostriedky tak možno zadefinovať ako reálne vynaloženú spoločnú investíciu manželov do oddeleného
majetku žalovanej, konkrétne na rekonštrukciu rodinného domu žalovanej. Tieto úverové prostriedky
boli stranami sporu banke vrátené za trvania manželstva zo spoločných peňažných prostriedkov,
ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. Úver bol sčasti splatený z úverových prostriedkov
poskytnutých obidvom manželom na základe Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie reg.

č.: 001/198011/13-001/000, ktorá bola uzatvorená za trvania manželstva dňa 15.08.2013 medzi VÚB,
a. s. Bratislava ako veriteľom a obidvomi manželmi ako dlžníkmi. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva,
že VÚB, a. s., Bratislava na jej základe poskytla žalobcovi a žalovanej ako manželom spoločný úver
v podobe flexihypotéky na refinancovanie v celkovej výške 42.971,20 Eur, z ktorého časť vo výške
21.012,23 Eur bola použitá na refinancovanie úveru poskytnutého manželom Slovenskou sporiteľňou,

a. s., na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0303533744 zo dňa 12.02.2005, zvyšné úverové
peňažné prostriedky v sume 21.787,77 Eur boli určené na dokončenie rekonštrukcie predmetného
rodinného domu, čo žiadna zo strán sporu nespochybnila. Na základe uvedených skutkových zistení
potom okresný súd ustálil, že na rekonštrukciu rodinného domu žalovanej, teda na oddelený majetok
žalovanej, boli vynaložené peňažné prostriedky z majetku patriaceho do BSM spolu v sume 45.023,51

Eur, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obidva úvery sú spoločnými úvermi; prvý z nich bol
splatený za trvania manželstva zo spoločných peňažných prostriedkov, druhý z nich bol sčasti splatený
za trvania manželstva zo spoločných peňažných prostriedkov, zvyšná časť bola splatená po rozvode
manželstva žalovanou. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že úverové prostriedky poskytnuté stranám sporu na základe týchto dvoch úverových

zmlúv predstavujú reálnu výšku investícií vynaložených na rekonštrukciu rodinného domu vo výlučnom
vlastníctve žalovanej, ktorú sumu bolo dôvodné podľa okresného súdu pri vyporiadaní BSM v
zmysle zásad uvedených v § 150, druhá veta Občianskeho zákonníka zohľadniť. Konštatoval, že
zuvedenýchdôvodovnevykonalžalobcomnavrhnuté dokazovanieznaleckýmposudkomnastanovenie
„zhodnotenia“ rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej, pretože zodpovedanie tejto otázky

by bolo v konaní bezpredmetné, nesvedčiace o skutočne vynaložených peňažných prostriedkoch na
rekonštrukciu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej.1.8 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že v rámci vyporiadania BSM bolo potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že po zániku BSM sa žalovaná
podieľala na zaplatení spoločného dlhu, vyplývajúceho zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na

refinancovanie reg. č.: 001/198011/13-001/000 zo dňa 15.08.2013 zo svojich výlučných peňažných
prostriedkov, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná a napokon bola nepochybne zistená, preto
má právo na ich náhradu podľa § 150, druhá veta Občianskeho zákonníka. Spoločný dlh vyplývajúci
z predmetnej zmluvy o úvere nepochybne trval aj ku dňu zániku BSM, pričom išlo o spoločný dlh, na
ktorý rozvedená manželka po rozvode manželstva a po zániku BSM uhradila z výlučných peňažných

prostriedkov sumu 36.174,98 Eur, pričom krátko pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva zaplatila žalovaná ešte za trvania manželstva, ale už v čase ekonomického oddelenia
so žalobcom, v novembri 2018, na tento úver sumu 230,- Eur a žalobca uhradil na tento úver
sumu 100,- Eur. Všetky uvedené sumy žalovaná žiadala pri vyporiadaní BSM zohľadniť s tým, že v
tomto ohľade žalobca nevzniesol žiadne námietky. „Napriek tomu, že žalovaná žiadala neprihliadnuť
v konaní na dôkaz, ktorý si vyžiadal sám súd prvej inštancie od banky ohľadne tej skutočnosti, koľko

peňažných prostriedkov bolo zaplatených po rozvode manželstva na tento spoločný úver manželov, súd
prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal aj z tohto dôkazu, pretože tento dôkaz podľa jeho názoru
preukazuje, že žalovaná po rozvode manželstva na spoločný úver uhradila z výlučných finančných
prostriedkov nielen sumu 37.916,98 Eur (36.174,98 Eur plus 1.742,- Eur), ale v skutočnosti uhradila
spolu sumu 38.090,81 Eur (č. l. 364 spisu), z toho na istine sumu 37.174,60 Eur a na úrokoch sumu

916,21 Eur. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že pri vyporiadaní BSM treba zohľadniť nielen tú sumu, ktorú žalovaná uhradila na istinu úveru po
rozvode manželstva, ale aj sumu ktorú uhradila na príslušenstvo, teda na úroky. Konštatoval, že tento
dôkaz (dôkaz vyžiadaný súdom prvej inštancie) žalobca v konaní nenamietal, nenamietal ani skutočnosti
z neho vyplývajúce, tento dôkaz je navyše v prospech žalovanej, nie v jej neprospech, preto bolo podľa

okresného súdu potrebné v rámci vyporiadania BSM zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalovaná po rozvode
manželstva uhradila na spoločný úver z výlučných peňažných prostriedkov spolu sumu 38.090,81 Eur.

1.9 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalovaná žiadala
pri vyporiadaní BSM, poukazujúc na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka, zohľadniť

sumu vo výške 14.754,05 Eur, ktorá suma mala byť vynaložená za trvania manželstva a trvania
BSM zo spoločného majetku na výlučné záväzky, resp. dlhy žalobcu. Tvrdila, že peňažné prostriedky
z pôžičiek a z úverov, ktoré žalobca čerpal prostredníctvom zmlúv o pôžičkách a zmlúv o úveroch
a ktoré uzatváral s veriteľmi sám ako dlžník, bez jej účasti a bez jej vedomia, žalobca nepoužil pre
rodinu, ani na nadobudnutie spoločného majetku, ale použil tieto peňažné prostriedky výlučne pre seba.

Argumentovala tým, že „tieto výlučné záväzky, prípadne dlhy žalobcu boli splácané zo spoločných
finančných prostriedkov za trvania manželstva“. Takto žalobca podľa tvrdenia žalovanej čerpal úver v
sume 2.000,- Eur od VÚB, a. s. na základe zmluvy zo dňa 21.08.2014, úver v sume 3.000,- Eur od VÚB,
a. s. na základe zmluvy zo dňa 23.06.2014, úver v sume 4.700,- Eur od VÚB, a. s. na základe zmluvy zo
dňa 12.02.2014 a úver v sume 3.300,- Eur od VÚB, a. s. na základe zmluvy zo dňa 10.05.2013, z ktorého

úverové prostriedky boli použité na refinancovanie iných dlhov žalobcu, a to podľa špecifikácie uvedenej
vo vyjadrení žalovanej zo dňa 14.06.2022. Zo spoločných peňažných prostriedkov za trvania manželstva
bol uhradený úver žalobcu čerpaný v sume 1.100,- Eur od spoločnosti CFH, a. s. (Triangel), keď
celková uhradená suma vynaložená na tento úver zo spoločných peňažných prostriedkov bola 1.771,20
Eur, ďalej úver na kreditnej karte žalobcu od spoločnosti Cetelem, keď zo spoločných peňažných

prostriedkovbolauhradenánatentoúversuma1.091,64Eur,tiežbolauhradenápohľadávkaspoločnosti
Pôžičkomat.sk voči žalobcovi v čiastke 266,88 Eur, ako aj úver žalobcu z kreditnej karty spoločnosti
GeMoney v sume 676,65 Eur. Žalobcovi za trvania manželstva vznikli podľa tvrdenia žalovanej tiež dlhy
voči spoločnosti Provident Financial s. r. o. v sume 570,43 Eur, voči spoločnosti Slovak Telekom, a. s. v
sume 377,10 Eur a voči spoločnosti T-mobile Slovensko, a. s. v sume 248,95 Eur, ktoré boli uhradené

zo spoločných peňažných prostriedkov počas trvania manželstva. Voči žalobcovi bola tiež súdnym
exekútorom JUDr. Máriom Mičákom vedená exekúcia pod sp. zn. EX 48/06; aká suma bola v rámci tejto
exekúcie žalobcom ako povinným uhradená zo spoločných peňažných prostriedkov žalovaná nevedela
špecifikovať; v tomto smere navrhla doplniť dokazovanie, rovnako ako navrhla doplniť dokazovanie za
účelom zistenia koľko peňažných prostriedkov bolo vrátených zo spoločných peňažných prostriedkov na

úver žalobcu, čerpaný na základe zmluvy zo dňa 21.08.2014 a zmluvy zo dňa 13.02.2014. V priebehu
konaniapredsúdomprvejinštanciežalovanádoplnilauvedenýnávrhnavykonaniedokazovania onávrh
navykonaniedokazovaniaohľadnezisteniakoľkopeňažnýchprostriedkovbolovrátenýchzospoločných
peňažných prostriedkov na úver čerpaný žalobcom na základe zmluvy zo dňa 10.05.2013. Žalovanána preukázanie svojich tvrdení, týkajúcich sa vyššie uvedených úverov a z nich vyplývajúcich dlhov
žalobcu, obsiahnutých v jej vyjadrení zo dňa 14.06.2022, predložila súdu prvej inštancie listinné dôkazy
(č. l. 116-165 spisu). Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprel, že tieto zmluvy o úvere a

zmluvy o pôžičkách uzatvoril ako dlžník sám, bez účasti žalovanej, o niektorých úveroch a pôžičkách
však žalovaná mala podľa žalobcu vedomosť, pričom úverové prostriedky na ich základe poskytnuté
boli podľa žalobcu použité na spotrebu v domácnosti a na chod domácnosti. Mal preto za to, že pri
vyporiadaní BSM nie je dôvodné zohľadniť vynaloženie akejkoľvek sumy zo spoločných peňažných
prostriedkov na splatenie týchto úverov a pôžičiek.

1.10 Nazákladevykonanéhodokazovaniadospelokresnýsúdkzáveru,žežalovanáneuniesladôkazné
bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že úverové prostriedky získané žalobcom na základe zmlúv
o úvere a zmlúv o poskytnutí pôžičky, ktoré žalobca uzatvoril za trvania manželstva s veriteľmi sám,
bez účasti žalovanej, boli spotrebované výlučne žalobcom. Tiež nebolo podľa okresného súdu dôvodné
opomenúť, že peňažné prostriedky získané takouto pôžičkou, či úverom patria podľa súdnej praxe do

bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,pretoniejeprivyporiadaníBSMmožnéadôvodnézohľadniť
akúkoľvek sumu vynaloženú zo spoločných peňažných prostriedkov na splatenie, resp. na splácanie
týchto úverov a pôžičiek, poskytnutých žalobcovi na základe zmlúv uzatvorených žalobcom. V uvedenej
súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že strany sporu ako
manželia hospodárili počas trvania manželstva spoločne; táto skutočnosť vyplynula z vykonaného

dokazovania a potvrdili ju obidve strany sporu. Každý z manželov mal založený svoj účet v banke,
na ktorý boli poukazované peňažné prostriedky z príjmov každého z manželov; žalobca pracoval
dlhší čas (niekoľko rokov) v zahraničí. K účtu žalobcu mala prístup žalovaná, žalobca nemal prístup
k účtu žalovanej. V domácnosti strán sporu mala úhradu všetkých platieb na starosti žalovaná, čo
sama žalovaná v koní pred okresným súdom potvrdila. Táto skutočnosť vyplynula i zo svedeckej

výpovede sestry žalovanej R. P., ktorú ako svedka na otázky týkajúce sa hospodárenia v domácnosti
sporových strán, čase keď boli manželia, navrhla vypočuť žalovaná. Svedkyňa uviedla, že žalovaná
zabezpečovala hospodárenie s finančnými prostriedkami v rodine osobne a štandardným spôsobom.
Žalovaná v konaní nevedela uviesť, na akú výlučnú spotrebu by mal žalobca pre seba, t. j. mimo rámca
domácnosti a mimo rámca ich hospodárskeho a spotrebného spoločenstva použiť získané úverové

prostriedky. Nepreukázali sa ani tvrdenia žalovanej o tom, že by žalobca bol gambler, alebo že by hrával
hazardné hry. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani zo svedeckej výpovede sestry žalovanej R. P. a napokon
ani zo svedeckej výpovede brata žalovanej, D. P., ktorého žalovaná tiež navrhla v konaní vypočuť ako
svedka.

1.11 Po ustálení masy BSM okresný súd vyporiadal zistený majetok patriaci do BSM, vrátane zistených
majetkových práv a pri veciach, u ktorých neprichádzalo do úvahy už ich vyporiadanie v podobe
prikázania veci jednému z manželov z dôvodu, že po rozvode manželstva a po zániku BSM boli
žalovanou predané (osobné motorové vozidlo, pozemok C-KN parc. č. XX/XX) okresný súd vyporiadal
za ne náhradu. V súlade s vôľou strán sporu „gola sadu kľúčov“ v hodnote 10,- Eur okresný súd prikázal

do vlastníctva žalobcu, ktorý túto hnuteľnú vec užíva po rozvode manželstva, náhradu za motorové
vozidlo v sume 150,- Eur, ktoré žalovaná predala po rozvode manželstva a za ktoré prijala kúpnu cenu
150,- Eur, okresný súd prikázal do vlastníctva žalovanej, rovnako do vlastníctva žalovanej prikázal i
náhradu za pozemok C-KN parc . č. XX/XX, trvalý trávnatý porast o výmere 134 m2, nachádzajúci sa
v k. ú. A. v sume 3.147,66 Eur, pretože tento pozemok po rozvode manželstva žalovaná predala a tiež

prijala zaň kúpnu cenu. Zostatky na účtoch strán sporu, vedených v peňažnom ústave G. H., I., odštepný
závod J. H., Bratislava okresný súd pri vyporiadaní BSM prikázal každému z rozvedených manželov
podľa toho, ktorého účtu majiteľom bol každý z rozvedených manželov. Uviedol, že celková masa BSM
má spolu hodnotu 3.585,20 Eur; žiaden iný aktívny majetok, než okresný súd vyporiadal, strany sporu v
konanínežiadalivyporiadať.PrivyporiadaníBSMbolopodľaokresnéhosúduvzmyslezásaduvedených

v § 150 Občianskeho zákonníka dôvodné prihliadnuť na to, aby sa každému z manželov uhradilo to,
čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a aby každý z manželov nahradil to, čo sa zo spoločného
majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že ustálil, že na ostatný majetok žalovanej bola zo spoločného majetku
vynaložená suma 45.023,51 Eur, z oddeleného majetku žalovanej bola na spoločný majetok vynaložená

suma 38.320,81 Eur a z oddeleného majetku žalobcu bola na spoločný majetok vynaložená suma
100,- Eur.1.12 Na základe uvedeného potom okresný súd dospel k záveru, že pri vyporiadaní BSM strán sporu
nie je v danom prípade dôvodné uplatniť disparitu vyrovnacích podielov, keďže pre uplatnenie tohto
princípu neboli v súdnom konaní žalovanou tvrdené a ani preukázané žiadne skutočnosti odôvodňujúce

uplatnenie tohto princípu, preto okresný súd uzavrel, že pri vyporiadaní BSM vychádzal z podielu
žalobcu 50 % a z podielu žalovanej 50 %. Konštatoval, že žalovaná neodôvodňovala uplatnenie
disparity podielov rozvedených manželov pri vyporiadaní BSM potrebami spoločného maloletého syna
pochádzajúceho z manželstva, netvrdila, že by sa žalobca nestaral o rodinu, i keď starostlivosť o rodinu
zabezpečovala v prevažnej miere ona, naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca

dlhodobo (niekoľko rokov) pracoval v zahraničí, podľa vyjadrenia žalovanej dosahoval dosť vysoký
príjem, ekonomické fungovanie v rodine zabezpečovala žalovaná, táto mala prístup k účtu žalobcu,
kde bol poukazovaný príjem žalobcu. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, že by
sa žalobca počas trvania manželstva nestaral riadne o deti. Príjem žalobcu, ktorý dosahoval z práce
slúžil pre potreby rodiny. Na rekonštrukciu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej slúžili
aj peňažné prostriedky z dvoch úverov, ktoré strany sporu čerpali a splácali počas trvania manželstva

spoločne, a to aj z príjmu žalobcu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej
konštatoval, že žalovaná v konaní nepreukázala, že by peňažné prostriedky poskytnuté na základe
úverových zmlúv a zmlúv o pôžičkách, ktoré uzatváral žalobca za trvania manželstva sám, bez účasti
žalovanej boli použité len pre výlučnú potrebu žalobcu. Navyše, napriek tomu, že žalobca uzatváral
zmluvy o pôžičke a zmluvy o úvere ako dlžník sám, peňažné prostriedky poskytnuté na základe týchto

zmlúv o úvere a zmlúv o poskytnutí pôžičiek, boli nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Žalovaná v konaní nepreukázala, na akú konkrétnu výlučnú spotrebu by mal žalobca tieto
peňažné prostriedkypoužiť,nepreukázalaanisvojetvrdenie,žebyžalobcabolgamblerom,rovnakoako
nepreukázala tvrdenie, že žalobca sa nijako a žiadnym spôsobom nepričinil o nadobudnutie, či udržanie
spoločnéhomajetku.VzhľadomnavyporiadanieaktívpatriacichdomasyBSMžalobcoviprisúdilokresný

súd aktíva v hodnote spolu 11,54 Eur, žalovanej v hodnote spolu 3.573,66 Eur. Konštatoval, že žalobca
by mal z aktív vyplatiť žalovanú sumou 5,77 Eur a žalovaná by mala z aktív vyplatiť žalobcu sumou
1.786,83Eur.Privzájomnomzápočtetýchtosúm, určenýchnavýplatuzostranykaždéhozrozvedených
manželov pre druhého manžela, je potom žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.781,06 Eur, ku
ktorej okresný súd dospel tak, že suma jej výplaty pre žalobcu 1.786,83 Eur znížená o výplatu žalobcu

pre žalovanú 5,77 Eur predstavuje 1.781,06 Eur. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že zo spoločného majetku na výlučný majetok žalovanej bola
vynaloženásuma45.023,51Eur,ktorádelená dvomisarovnásume22.511,76Eur,ktorútrebazohľadniť
pri vyporiadaní BSM v prospech žalobcu. Žalovaná uhradila po rozvode manželstva na spoločný úver
spolu sumu 38.320,81 Eur, táto suma delená dvoma sa rovná sume 19.160,41 Eur, ktorú treba pri

vyporiadaní BSM zohľadniť v prospech žalovanej, pretože túto sumu žalovaná zaplatila na spoločný
úver aj za žalobcu zo svojich výlučných peňažných prostriedkov. Žalobca na spoločný úver uhradil sumu
100,- Eur, na ktorej je povinná sa podieľať žalovaná delené dvomi, čo sa rovná sume 50,- Eur. „Žalovaná
jetakpovinnázaplatiťžalobcovi,resp.žalobcamusídostaťodžalovanej sumu22.561,76Eur(22.511,76
Eur + 50,- Eur = 22.561,76 Eur), žalovaná musí dostať od žalobcu sumu 19.160,41 Eur“. Po vzájomnom

započítaní uvedených súm predstavuje ich rozdiel sumu 3.401,35 Eur (22.561,76 Eur - 19.160,41 Eur
= 3.401,35 Eur), ktorú sumu je žalovaná povinná na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobcovi a ktorú
sumu treba pripočítať k sume 1.781,06 Eur, keď potom výsledná suma predstavuje sumu 5.182,41 Eur.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná odvolala a v odvolaní uviedla, že

rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a predovšetkým za nespravodlivý,
a preto podáva proti všetkým jeho výrokom odvolanie, ktoré odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. b),
f) a g) Civilného sporového poriadku. Žalovaná v odvolaní ďalej uviedla, že prvý výrok rozsudku súdu
prvej inštancie napáda odvolaním ako výrok súvisiaci s celkovým vyporiadaním BSM strán sporu, avšak
nemá k nemu výhrady. Súhlasí tak s prikázaním v ňom uvedených hnuteľných vecí žalobcovi, ako aj

s ich hodnotou. Pokiaľ však súd prvej inštancie druhým výrokom rozsudku prikázal do jej výlučného
vlastníctva okrem iného aj náhradu za pozemok C-KN parc. č. XX/XX o výmere 134 m2, druh pozemku
trvalý trávnatý porast, nachádzajúci sa v k. ú. A. v sume 3.147,66 Eur, tak s takýmto rozhodnutím
súdu prvej inštancie nesúhlasí. Zdôraznila, že spornou medzi stranami sporu ostala práve náhrada za
predmetný pozemok C-KN parcela č. XX/XX, keď žalobca navrhol vychádzať z jeho hodnoty v sume

3.147,- Eur a žalovaná navrhla vychádzať z jeho hodnoty v sume 640,- Eur. Vzhľadom na skutočnosť,
že pozemok C-KN parcela č. XX/XX nebol ku dňu vyporiadania BSM vo vlastníctve strán sporu,
pretože došlo k jeho predaju, súd prvej inštancie mal podľa žalovanej pri vyporiadaní BSM vychádzať
„z kúpnej ceny za tento pozemok“. „Problémom v tomto prípade však je, že kúpnu cenu za tentopozemok nie je možné jednoznačne určiť, pretože kúpna cena za všetky nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom predaja na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2019, bola stanovená súhrnne za všetky
predávané nehnuteľnosti, t. j. vrátane tých, ktoré boli výlučným vlastníctvom žalovanej“. V nadväznosti

na uvedené poukázala žalovaná v odvolaní na odsek 20. odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku, kde súd prvej inštancie uviedol, že určujúcou je všeobecná cena veci (pozemku) v mieste
a čase ku dňu vyporiadania. Vyslovila nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je
potrebné za trhovú cenu nehnuteľností, ktoré boli predmetom predaja na základe Kúpnej zmluvy zo
dňa 16.08.2019 považovať v zmluve uvedenú kúpnu cenu vo výške 115.000,- Eur. Ďalej vyslovila

nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že nemožno vychádzať zo záverov Znaleckého posudku č.
56/2022, vyhotoveného znalkyňouIng.JarmilouKaššovou,ktorýmbolastanovenávšeobecná hodnota
predmetného pozemku v sume 640,- Eur s odôvodnením, že suma 640,- Eur nie je odrazom jeho trhovej
hodnoty a rovnako vyjadrila nesúhlas s tým ako súd prvej inštancie vyhodnotil ňou predložený dôkaz -
SMS komunikáciou zo dňa 06.06.2019, ktorú posúdil ako neurčitú a nevierohodnú. V uvedenej súvislosti
žalovaná v odvolaní uviedla, že podľa jej názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov, konkrétne na základe Znaleckého posudku č. 142/2019, Znaleckého posudku č. 56/2022,
Kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2019 a SMS komunikácie zo dňa 06.06.2019, k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ktoré zakladajú odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

2.1 V nadväznosti na uvedené žalovaná v odvolaní poukázala na ust. § 151 ods. 1 a 2 a na §

186 ods. 2 CSP a uviedla, že nemala žiadny dôvod na preukázanie svojich tvrdení predkladať ďalšie
dôkazy za situácie, keď protistrana jej tvrdenia o mimozmluvnej dohode s kupujúcimi, týkajúcej sa
výšky kúpnej ceny a vyplatenia nižšej kúpnej ceny ako bola v zmluve uvedená ani raz výslovne
nepoprela a predloženú SMS komunikáciu zo dňa 06.06.2019 nerozporovala, len žiadala vychádzať z
ceny predmetného pozemku uvedenej v Znaleckom posudku č. 142/2019 a v Kúpnej zmluvy zo dňa

16.08.2019. Spochybnila skutkové závery súdu prvej inštancie, že nepreukázala prijatie nižšej kúpnej
ceny, pričom uviedla, že takto súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí, „pretože sú tu
ďalšie prostriedky procesnej obrany žalovanej, konkrétne dôkaz výpisom z účtu žalovanej, ktorý nebol
uplatnený“. Naplnený je tak podľa žalovanej odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP,
pretože súd prvej inštancie rozumným spôsobom nevysvetlil, prečo všeobecnú hodnotu nehnuteľností

a hlavne pozemku C-KN parcela č. XX/XX, uvedenú v Znaleckom posudku č. 142/2019 považoval za
správnu a za reálnu trhovú hodnotu predmetného pozemku a na strane druhej prečo všeobecnú hodnotu
pozemku C-KN parcela č. XX/XX, stanovenú Znaleckým posudkom č. 56/2022 považoval za takú, ktorá
neodráža jeho trhovú hodnotu. V uvedenej časti odôvodnenia žalovaná v odvolaní onačila rozsudok
súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnený, čo podľa žalovanej zakladá odvolací dôvod podľa

§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.

2.2 Vo vzťahu k výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná v odvolaní uviedla, že „nesúhlasí
s tým, že by mala v zmysle zásad pre vyporiadanie BSM žalobcovi čokoľvek vyplácať na vyrovnanie
jeho podielu, pretože to považuje za nespravodlivé“. Ďalej uviedla, že sa stotožňuje so súdom prvej

inštancie ustálenou výšku „spoločných investícií“ strán sporu do výlučného majetku žalovanej vo výške
45.023,51 Eur, tiež súhlasí s tým, že bolo potrebné zohľadniť podiel žalovanej na úhrade spoločného
dlhu strán sporu po rozvode manželstva (t. j. to čo uhradila na spoločný záväzok strán sporu z výlučných
finančných prostriedkov, spolu vo výške 38.320,81 Eur), ale nesúhlasí s tým, k akým skutkovým
zisteniam, súvisiacim s čerpaním pôžičiek a úverov žalobcom dospel súd prvej inštancie na základe

vykonaných dôkazov, čím je podľa žalovanej naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP. V uvedenej súvislosti žalovaná v odvolaní uviedla, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že
žalobca sa sám zadlžoval (sám uzatváral úverové zmluvy a zmluvy o pôžičke), čo vyplýva zo zhodných
tvrdení strán sporu, nielen v tomto konaní, ale aj v konaní o rozvod manželstva. Žalobca sám
uvádzal, že mali v rodine nedostatok financií kvôli tomu, že sa dosť zadlžil. Aj ona uvádzala, že zistila

početné dlhy žalobcu, keď chceli požiadať o spoločný úver, že sľuboval, že sa to už nestane a napriek
tomu si bral ďalšie pôžičky. Spornou podľa odvolacej argumentácie žalovanej bola tiež skutočnosť,
na čo boli použité žalobcom čerpané finančné prostriedky, poskytnuté žalobcovi na základe zmlúv
o pôžičkách a úveroch, resp. aký bol účel pôžičiek a úverov, z ktorých vyplývajúce záväzky na seba
žalobca preberal. Zdôraznila, že trvá na tom, že žalobca finančné prostriedky získané „výlučnými úvermi

a pôžičkami“ (minimálne tými, ktorých existenciu sa v konaní podarilo preukázať) minul pre vlastnú
potrebu, resp., že peňažné prostriedky takto získané neboli použité pre rodinu a jej potreby, alebo
na chod domácnosti, tak ako to tvrdil žalobca. V uvedenej súvislosti žalovaná v odvolaní uviedla, že
nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojhotvrdenia o použití poskytnutých úverových prostriedkov výlučne žalobcom, ani so záverom súdu prvej
inštancie, že peňažné prostriedky získané úverom jedného z manželov patria do BSM, a preto nebolo
možné ani dôvodné pri vyporiadaní BSM zohľadňovať akúkoľvek sumu vynaloženú zo spoločných

peňažných prostriedkov na splatenie pôžičiek, úverov a dlhov žalobcu. Zdôraznila, že dôkazné
bremeno o tom, na aký účel si žalobca bral pôžičky, v akých množstvách a v akom rozsahu, ako aj
otom,načopôžičkamizískanépeňažnéprostriedky použil,zaťažuježalobcu,nieju(žalovanú).Uviedla,
že nie je v jej schopnostiach a možnostiach preukázať použitie peňažných prostriedkov žalobcom,
ktoré plynuli žalobcovi z poskytnutých úverov a pôžičiek, ktoré čerpal sám na vlastný bankový účet.

Otázkou podľa žalovanej je to ako mala preukázať, na čo žalobca výlučne (sám) použil tieto peňažné
prostriedky. Naopak bolo povinnosťou žalobcu, aby preukázal svoje tvrdenia o použití týchto peňažných
prostriedkov na chod domácnosti a rodiny. V uvedenej súvislosti poukázala žalovaná v odvolaní na to,
že sám žalobca súdu prvej inštancie uvádzal, že doloží výpisy zo svojho bankového účtu z obdobia
manželstva strán sporu; žiadne výpisy zo svojho bankového účtu však nedoložil. Súd prvej inštancie
nesprávne podľa žalovanej vyhodnotil vykonané dokazovanie, a to konkrétne a predovšetkým výsluch

žalobcu, výsluch žalovanej, ale aj výsluchy svedkov, či listinné dôkazy predložené žalovanou ako
prílohy jej podania zo dňa 14.06.2022. Uviedla, že je síce pravdou, že mala prístup k bankovému účtu
žalobcu, „ale ako vo svojej výpovedi uviedla (strana 14. zápisnice o pojednávaní konanom na súde
prvej inštancie dňa 26.01.2023), prístup k účtu žalobcu mala cca až od roku 2016, pritom mala len
bankomatovú kartu a nie aj prístup k internetbankingu a vždy z účtu vyberala len vopred so žalobcom

dohodnuté sumy po tom, čo jej oznámil, že mu nabehla výplata“. Zdôraznila, že nikdy netvrdila, že
by účet žalobcu a zostatky na ňom, či pohyby na ňom kontrolovala, iba z neho vyberala, lebo mala
bankomatovú kartu. Podľa žalovanej minimálne dve okolnosti vylučujú to, aby dokázala preukázať
použitiepeňažnýchprostriedkovzískanýchzvýlučnýchzáväzkovžalobcu žalobcom, atozdôvodužea)
mala obmedzený prístup k účtu žalobcu – mala len bankomatovú kartu a nie prístup k internetbankingu,

b) mala prístup k účtu žalobca až cca od roku 2016, pričom záväzky žalobcu boli z rokov 2012,2013,
2014, prípadne staršie. Súd prvej inštancie nesprávne podľa žalovanej vyhodnotil prenos dôkazného
bremena, resp. povinnosť preukázať popreté skutkové tvrdenie, čo zakladá odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. b/ CSP. Súd prvej inštancie v neprospech žalovanej vyhodnotil podľa žalovanej
tiež to, že viedla finančné hospodárenie rodiny. V uvedenej súvislosti žalovaná v odvolaní uviedla,

že to tak bolo z dôvodu, že žalobca dlhé roky pracoval v zahraničí, ale predovšetkým z dôvodu, že
žalobca bol v hospodárení nezodpovedný, preto bolo nevyhnutné, aby poučená nezodpovednosťou
žalobcu v otázkach financií, financie viedla ona, keď chcela mať pod kontrolou úhrady hlavne
spoločných dlhov a záväzkov, a preto sama hradila rôzne záväzky, prípadne za účelom hradenia
niektorých záväzkov v súvislosti s chodom domácnosti vyberala prostriedky z účtu žalobcu podľa

ich vzájomnej dohody. Zdôraznila, že nezodpovedné finančné hospodárenie žalobcu jednoznačne
preukázala množstvom upomienok na úhradu dlhov žalobcu, ktoré prišli žalobcovi poštou domov.
Vyjadrila nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že na splatenie záväzkov voči spoločnostiam
Slovak Telekom alebo T-mobile Slovensko zo spoločných peňažných prostriedkov nebolo možné
pri vyporiadaní BSM prihliadať, pretože tieto záväzky žalobcu vznikli za užívanie mobilného telefónu,

jednalo sa teda o bežnú spotrebu v rámci spoločného hospodárenia manželov. Súd prvej inštancie
vykonaním listinných dôkazov preukazujúcich existenciu týchto dlhov žalobcu dospel podľa žalovanej
knesprávnymskutkovýmzisteniam,ktorémalidopadnajehorozhodnutie.„Vznikomaexistencioutýchto
dlhov bola preukázaná hlavne finančná nezodpovednosť žalobcu a jeho laxný prístup k povinnostiam
súvisiacim s úhradou záväzkov“. Zdôraznila, že takýmto prístupom žalobcu dochádzalo k zbytočnému

zadlžovaniu žalobu a k navyšovaniu pôvodnej výšky jeho záväzkov. Podobne to bolo podľa žalovanej
s vymáhaním blokovej pokuty, ktorá bola uložená žalobcovi a dostala sa až do štádia exekúcie. Uviedla,
že „platenie trov exekúcie nemožno hodnotiť ako bežnú spotrebu v spoločnom hospodárení, pretože
akékoľvek nútené vymáhanie nesplnených záväzkov má nepriaznivý vplyv na rodinný rozpočet a nie je
bežným, správnym a normálnym ekonomickým správaním“. V závere odvolania žalovaná zdôraznila,

že považuje za nespravodlivé, aby bola povinná žalobcovi vyplácať nejaký vyrovnávací podiel, keď
dlhoročne v manželstve trpela jeho zadĺženosťou, spoliehala sa na jeho nekonečné nesplnené sľuby, že
si už požičiavať nebude, doplácala na to celá rodina, vrátane detí. Pokiaľ ide o IV. výrok rozsudku súdu
prvej inštancie o trovách konania, žalovaná v odvolaní uviedla, že v prípade, že by súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, dosiahla by plný úspech

vo veci, a teda by mala nárok na náhradu trov konania. Navrhla, aby „odvolací súd zmenil I. a II. výrok
rozsudku súdu prvej inštancie tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje „gola sadu kľúčov“
v zostatkovej hodnote 10,- Eur, zostatok na účte žalobcu špecifikovanom v petite odvolania v sume 1,54
Eur; spolu majetok v hodnote 11,54 Eur a do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje zostatok na účtežalovanej špecifikovanom v petite odvolania v sume 276,- Eur, náhradu za osobné motorové vozidlo
Audi A4 Avant, 1.9Td, rok výroby 2002 v sume 150,- Eur, náhradu za pozemok C-KN parc. č. XX/XX
o výmere 134 m2, trvalý trávnatý porast, k. ú. A. v sume 640,- Eur; spolu majetok v sume 1.066,- Eur, aby

zrušil III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie a aby o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania
rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, tak, ako budú tieto trovy vyčíslené samostatným uznesením“.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,

že „odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie vec riadne posúdil, vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu a toto vykonané dokazovanie dalo odpovede na všetky nastolené
otázky“. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo sprevádzané zákonnosťou, prebiehalo v súlade
so zavedenými procesnými postupmi; rozsudok vo veci samej je výsledkom koherentne a odborne
posúdených žalovanou tvrdených skutočností. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v dostatočnej
miere, tak po rozsahovej, ako i po kvalitatívnej stránke odôvodnil. Vo vzťahu k žalovanou v odvolaní

namietanej výške náhrady za pozemok C-KN parcela č. XX/XX, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu
žalovanej uviedol, že tvrdenia žalovanej ohľadne výplaty kúpnej ceny v nižšej sume ako bolo dohodnuté
v kúpnej zmluve, ktoré žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie preukazovala predloženou
SMS komunikáciu, už počas konania pred súdom prvej inštancie prostredníctvom svojho právneho
zástupcu rozporoval. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej spochybnil tiež tvrdenie žalovanej, že

súd prvej inštancie dostatočne rozumným spôsobom nevysvetlil, prečo všeobecnú hodnotu žalovanou
predávaných nehnuteľností, hlavne pozemku C-KN parcela č. XX/XX uvedenú v Znaleckom posudku
č. 142/2019 považoval za správnu a všeobecnú hodnotu pozemku C-KN parcela č. XX/XX stanovenú
Znaleckým posudkom č. 56/2020 za nesprávnu, ktoré spochybnenie tvrdenia žalovanej odôvodnil
žalobca tým, že „súd prvej inštancie svoje závery jasne prezentoval v odsekoch 19. a 20. odôvodnenia

rozsudku“.

3.1 Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že žalobca si za trvania manželstva bral úvery a pôžičky výlučne pre
svoju potrebu, pričom zmluvy uzatváral sám, bez jej účasti, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej
uviedol, že prostriedky z týchto úverov a pôžičiek sa využívali na chod rodiny – pritom je podľa žalobcu

irelevantné, či a odkedy žalovaná disponovala prístupom k jeho účtu. Za mimoriadne nesprávne označil
žalobca tvrdenie žalovanej, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania, či sa peňažné prostriedky
získané z týchto bezúčelových úverov a pôžičiek použili na chod spoločnej domácnosti alebo nie,
zaťažuje osobu žalobcu a zdôraznil, že je to práve žalovaná, ktorá tvrdí túto skutočnosť, a preto na jej
pleciach viazne dôkazná povinnosť preukázať to, že predmetné úvery a pôžičky spotreboval žalobca

výlučne pre svoju potrebu. V nadväznosti na uvedené žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej
uviedol, že tvrdenie žalovanej, že bol gemblerom, bolo vyvrátené výpoveďami svedkov, ktorí boli
vypočutí v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku fundovane vyjadril i k týmto skutočnostiam, tvrdeným žalovanou, pričom
konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by tieto bezúčelové úvery a pôžičky boli použité

žalobcom len na jeho osobný prospech. Zdôraznil, že jeho povinnosťou nie je preukazovať, či spoločný
dlh patrí do BSM, ale je povinnosťou žalovanej preukázať, že takýto dlh do BSM nepatrí. Z výpovedí
svedkov a strán sporu v tejto právnej veci tiež podľa žalobcu vyplynulo, že o domácnosť sa starala
výhradne žalovaná a táto s finančnými prostriedkami výhradne nakladala. „Z dôvodu jej nesprávneho
nakladania s financiami a neschopnosti túto činnosť riadne vykonávať, vznikali rodine výdavky, ktoré

bolo potrebné pokrývať bezúčelovými pôžičkami. To je podľa žalobcu pravý dôvod ich vzniku“. V závere
vyjadrenia k odvolaniu žalovanej žalobca uviedol, že nemožno opomenúť, že žalovaná sa celú dobu
snažila o zohľadnenie disparity podielov pri vyporiadaní BSM, no možnosť akceptácie disparity podielov
žiadnym spôsobom nepreukázala. S odkazom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.

5. Podľa ust. 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebealebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

6. Podľa ust. § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť
zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva . Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe
spoločného majetku.

7.Podľaust.§147ods.1a2Občianskehozákonníka,pohľadávkaveriteľalenjednéhozmanželov,ktorá
vznikla za trvania manželstva môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov,
ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý
nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

8. Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

9. Podľa ust. § 149 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

10. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to ako sa

zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba tiež vziať zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

11. Po prejednaní odvolania žalovanej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm.
b), g) f) CSP) odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, vychádzajúce

z v dostatočnej miere zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia. Odvolací súd sa
v zmysle ust. § 378 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a na zvýraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie dodáva:

12. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jasne a zreteľne vyplynulo, že v čase vyporiadania

BSM už pozemok C-KN parcela č. XX/XX, trvalý trávnatý porast o výmere 134 m2, k. ú. A. z objektívnych
dôvodov nepatril do masy BSM, pretože ho v roku 2019 žalovaná na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 16.
08. 2019 spolu s ostatnými nehnuteľnosťami (ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej), tvoriacimi
predmet uvedenej kúpnej zmluvy, predala. Pozemok C-KN parcela č. XX/XX, trvalý trávnatý porast
o výmere 134 m2, k. ú. A., nemohol byť teda predmetom vyporiadania, a preto nebol daný žiadny

relevantný dôvod zisťovať a preukazovať (napr. predložením súkromného znaleckého posudku) jeho
všeobecnú hodnotu v čase vyporiadania. Súd prvej inštancie vo vzťahu k predmetnému pozemku
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku správne uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti
(predaj pozemku) bolo v rámci vyporiadania BSM dôvodné vysporiadať už len náhradu za tento
pozemok, ktorej výška však bola medzi stranami sporu sporná. Pri určení výšky náhrady, súd prvej

inštancie správne vychádzal z kúpnej ceny, uvedenej v Kúpnej zmluve zo dňa 16. 08. 2019, ktorá bola
určená a v zmluve dojednaná na základe Znaleckého posudku č. 142/2019, vyhotoveného znalcom
Ing. Štefanom Sviržovským. Po prejednaní odvolania žalovanej v časti týkajúcej sa výšky náhrady
za predmetný pozemok, ktorú súd prvej inštancie v rámci vyporiadania BSM prikázal do výlučného
vlastníctva žalovanej, tak ako je to uvedené vo výroku II. odvolaním napadnutého rozsudku, odvolací

súd uvádza, že sa nemožno stotožniť s odvolacou argumentáciou žalovanej, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza v časti určenia výšky náhrady za predmetný pozemok z nesprávnych skutkových
záverov a že je v tejto časti nedostatočne odôvodnené, pretože a) tak ako správne v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol súd prvej inštancie, ak žalovaná prijala nižšiu kúpnu cenu za
predmetný pozemok ako bola v zmluve dojednaná, uvedená skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu,

b) keďže predmetom vyporiadania BSM nebol pozemok, ale len náhrada zaň, nebol daný žiadny
relevantný dôvod na „spätné prehodnocovanie“ v zmluve dohodnutej kúpnej ceny novým znaleckým
posudkom, vyhotoveným tri roky po uzavretí Kúpnej zmluvy zo dňa 16. 08. 2019, konkrétne Znaleckým
posudkom č. 56/2022, vyhotoveným M. Q. P. v roku 2022 (t. j. v čase vyporiadania), preto súd prvejinštancie správne považoval za smerodajné závery Znaleckého posudku č. 142/2019, vypracovaného
ku Kúpnej zmluve zo dňa 16. 08. 2019 M. S. L., c) žalovanou predložená SMS komunikácia nie je
spôsobilá preukázať tvrdenie žalovanej, že jej bola v súvislosti s predmetným pozemkom vyplatená

nižšia kúpna cena ako bola dohodnutá, čo súd prvej inštancie v odseku 20. odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku jasne a zreteľne vysvetlil a svoje skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaných
dôkazov(súčasťouktorýchbolaajžalovanoupredloženáSMSkomunikácia),premietnutédoskutkových
záverov vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP tak jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom
mu v tomto zmysle nemožno vytknúť žiadne pochybenia, čo znamená, že odvolanie žalovanej nie je

v tejto časti dôvodné.

13. Rovnako nedôvodné je odvolanie žalovanej aj v časti týkajúcej sa nároku na vrátenie toho, čo
sa zo spoločných prostriedkov vynaložilo na splácanie úverov a pôžičiek poskytnutých žalobcovi
na základe zmlúv uzatvorených žalobcom bez účasti žalovanej za trvania manželstva, pretože na
to, aby došlo v tomto zmysle k naplneniu tzv. hypotézy právnej normy - ust. § 150, veta druhá

Občianskeho zákonníka, t. j. k splneniu predpokladov na jej aplikáciu, musí byť splnená podmienka,
že žalobca peňažné prostriedky získané z poskytnutých pôžičiek a úverov v sumách uvádzaných
žalovanou (viď odsek 35. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku) použil pre svoju osobnú
potrebu, čo v konaní vykonaným dokazovaním, vrátane dokazovania vykonaného výsluchom žalovanou
navrhnutých svedkov preukázané nebolo. V uvedenej súvislosti odvolací súd zvádza, že pokiaľ žalovaná

v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie dospel v tomto smere k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
bolo na žalobcovi, aby preukázal, že peňažné prostriedky získané na základe zmlúv o poskytnutí
úverov a pôžičiek, uzatvorených za trvania manželstva, bez účasti žalovanej, nepoužil pre svoju osobnú
potrebu, tak je potrebné poukázať na to, že rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
stranami sporu závisí od toho, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán sporu. Platí,

že skutočnosti navodzujúce tvrdené právo, musí preukázať ten kto si ho uplatňuje. Žalovaná bola tou
stranou sporu, ktorá tvrdila, že žalobca peňažné prostriedky získané z pôžičiek a úverov poskytnutých
na základe zmlúv uzatvorených za trvania manželstva, bez účasti žalovanej použil pre svoju osobnú
potrebu,bolotedananej,abytietotvrdeniapreukázala.Súdprvejinštancievykonalžalovanounavrhnuté
dokazovanie výsluchom svedkov (R. P. a D. P.), zo svedeckých výpovedí ktorých žalovanou tvrdené

skutočnosti, vrátene toho, že žalobca bol počas trvania manželstva so žalovanou gamblerom, neboli
preukázané. Žalovaná závery súdu prvej inštancie, uvedené v odseku 48. odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku právne relevantným spôsobom nespochybnila, preto jej tvrdenie, že súd prvej
inštancie ju výrokom III. odvolaním napadnutého rozsudku nedôvodne a nespravodlivo zaviazal titulom
vyrovnania podielov na zaplatenie sumy 5.182,41 Eur žalobcovi, nemožno považovať za opodstatnené

a odvolanie žalovanej aj v tejto časti za podané dôvodne.

14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, tak ako je vyššie uvedené, ako vecne správny podľa ust. § 378 ods. 1 a 2 CSP potvrdil
konštatujúc, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj pokiaľ ide o trovy prvoinštančného konania,

keď výrokom IV. odvolaním napadnutého rozsudku rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok
na náhradu trov konania, pretože konanie o vyporiadanie BSM je tzv. iudicium duplex, t. j. konanie,
v ktorom majú strany sporu tak postavenie žalobcu ako aj postavenie žalovaného, ktorá skutočnosť sa
prejavuje najmä tým, že podaním žaloby je uplatnené i právo žalovaného subjektu na vyporiadanie BSM
súdom, nielen právo žalobcu, preto nemožno v zmysle ust. § 255 CSP jednoznačne konštatovať, kto

mal v konaní úspech; z rovnakých dôvodov rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.