Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120212027
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8120212027.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. O. XXX, zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov, IČO:
42 039 720, proti žalovanej: X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O. XXX, zastúpená JUDr. Viera
Straková, advokátka, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov s prísl., o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa 14.06.2023 č.k. 29C/92/2020-820, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a
žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX , kat. úz.
W. O. a nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX, kat. úz. W. O.. Do vlastníctva žalobcu prikázal aj hnuteľné
veci, a to hnuteľné veci, a to zariadenie rodinného domu s príslušenstvom - motorku M. M. XXX, O. T., rok
výroby XXXX, práčku S., chladničku, televízor z roku 2009, mrazničku, mikrovlnnú rúru, skriňu - spálňa,
manželskú posteľ, gauč z roku 2003, vitrínu v obývačke, drevotrieskovú skriňu v izbe dcéry, vitrínu v

hale, stôl v kuchyni, knihovníčku, písací stôl v izbe dcéry, skriňu v izbe syna, písací stôl v izbe syna,
gauč z roku 2005, hrubkovačku, zrovnávačku, pílu, cirkulár, dlabačku, frézu, formátovaciu pílu, pásovú
brúsku, odsávač pilín, pílu s ramenom, brúsku na nože, frézy na výrobu okien, kompresor, reťazovú pílu
Stihl, kosačku, okružnú pílu Festol, vŕtačku Makita, vŕtačku Bosh, pokosovú pílu Dewalt, rotačnú brúsku
Festol, ručnú frézu Festol, vyrezávačku Bosh, vibračnú brúsku Festol, tlakový čistič Kärcher.

2. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. F., vrátane

rekreačnej chaty s príslušenstvom bez súpisného čísla postavenej na parc. KNE XXX, ako aj hnuteľné
veci (zariadenie chaty), a to gauč, menič, stôl a truhlicu.

3. Žalobcovi uložil povinnosť za účelom úplného vyporiadania BSM vyplatiť žalovanej finančnú náhradu
za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 46. 916,98 eur v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

4. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené
rozsudkom, ktorý bol vydaný v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 30Pc 19/2019 s dátumom
právoplatnosti 05.07.2019. Vec právne posúdil podľa § 149 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zdôraznil,že v zmysel uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo 53/2019 za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu
je potrebné považovať právny názor, podľa ktorého pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného
BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy k vyporiadaniu

dochádza. Ak súd pri určovaní ceny vychádzal s takmer trojročného znaleckého posudku, odklonil sa
od vyššie uvedeného právneho názoru, podľa ktorého bol povinný vychádzať z ceny nehnuteľností,
s príslušenstvom v čase vyporiadania BSM. Zdôraznil, že bolo nesporné, že do bezpodielového
spoluvlastníctva patria nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX a XXXX, kat. úz. W. O., vrátane rodinného
domu. Hodnotu tohto rodinného domu súd prvej inštancie ustálil v rozsahu 214.000 eur a to podľa

znaleckéhoposudkuč.XXX/XXXX,ktorývypracovalvkonaníznalecIng.N.J..Pokiaľideonehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, kat. úz. F., vrátane chaty bez súpisného čísla, opäť v tejto súvislosti poukázal
prvoinštančný súd na závery plynúce zo spomínaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom na
to, nemohol ustáliť hodnotu týchto nehnuteľností podľa znaleckých posudkov predložených žalovanou
č. X/XXXX a XXX/XXXX a nemohol vychádzať z potvrdenia o trhovej cene nehnuteľnosti vypracovanej
realitnou kanceláriou HALO reality, s.r.o., č.l. 9 s poukazom na stanovisko jej majiteľa, z ktorého

vyplynulo, že potvrdenie o trhovej cene ich spoločnosť prostredníctvom maklérov vydáva pre účely
dedičského konania. Pokiaľ žalovaná rozporovala ďalšie potvrdenia realitných kancelárií o trhovej cene
týchto nehnuteľností, ktoré predložil žalobca, a to správu z 08.09.2021 s uvedením trhovej ceny 119.900
eur a z 09.09.2022 vo výške 138.000 eur, súd prvej inštancie poukázal na článok 15 ods. 2 CSP, podľa
ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Ak žalovaná nepredložila aktualizáciu všeobecnej

hodnoty nehnuteľností vedených na LV č. XXX, kat. úz. F. v zmysle ňou predložených znaleckých
posudkov a nenavrhla doplnenie dokazovania na aktualizáciu tejto ceny, súd prvej inštancie vychádzal
zo správ spomínaných realitných kancelárií, ktorých tvrdená nezákonnosť preukázaná nebola. Uviedol,
že nemôže na základe návrhu žalovanej ukladať povinnosť žalobcovi, aby predložil znalecký posudok v
predmete ocenenia nehnuteľností vedených na LV č. XXX, kat. úz. F., keďže takúto povinnosť ukladať

stranám sporu nemôže. Poukázal na výsluch realitnej maklérky realizovaný na návrh žalovanej, ktorá
vypracovala stanovisko v predmete ocenenia týchto nehnuteľností dňa 09.09.2022. Všeobecnú hodnotu
týchto nehnuteľností z dôvodu, že iné dôkazy za účelom preukázania všeobecnej hodnoty neboli
predložené, ustáli. Ako priemer týchto stanovísk a teda v sume 128.500 eur.

6. Vykonaným dokazovaním zistil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu nepatrí
nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. W. O.. Podrobným spôsobom sa potom súd prvej
inštancie venoval vyporiadaniu jednotlivých hnuteľných vecí, ktoré tvorili predmet bezpodielového
spoluvlastníctva a ich zostatkovým hodnotám popísaným v bode 117. a nasledujúce rozsudku.

7. Do predmetu BSM súd prvej inštancie zahrnul aj finančné prostriedky na účtoch strán sporu, a to
žalovanej vo výške 683,50 eur a žalobcu z účtu ku dňu zániku manželstva v sume 24,52 eur. V prospech
žalobcu pri vyporiadaní prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. W. O. vedené na LV č. XXX
a XXXX, motorku M., motorové vozidlo O. T. a zariadenia rodinného domu, ako aj stolárske a elektrické
náradia a zariadenia. Žalovanej prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. F. vedené na LV

č. XXX, vrátane neskolaudovanej chaty spolu s hnuteľnými vecami tvoriacimi jej zariadenie. Podľa
výsledkov dokazovania nedospel k záveru, aby podiely strán sporu na spoločnom majetku mali byť
vyjadrené rozdielne v neprospech jednej zo strán sporu. Hodnota BSM tak predstavuje podľa súdu
prvej inštancie sumu 353.800,07 eur ako súčet všeobecnej hodnoty nehnuteľností, odpredanej motorky
Honda,finančnýchprostriedkovnaúčtežalovanejanaúčtežalobcuahodnotyhnuteľnýchvecítvoriacich

zariadenie rodinného domu a chaty vrátane stolárskych a elektrických náradí a zariadení, ktoré súd
zahrnul do BSM.

8. Uviedol, že pokiaľ žalovanej boli prikázané nehnuteľnosti vedené v kat. úz. F. so zariadením a
finančnými prostriedkami v zostatkovej hodnote 683,50 eur, potom jej bol prikázaný z bezpodielového

vlastníctva majetok v hodnote 129.983,05 eur. Vzhľadom na celkovú hodnotu majetku bol žalobcovi
prikázaný zostávajúci majetok v sume 223.817,02 eur. Zákonný podiel každej zo strán sporu je
176.900,03 eur. Žalobcovi bol prikázaný majetok v hodnote vyššej a žalovanej v hodnote nižšej ako bol
ich zákonný podiel. Preto žalobcovi vznikla povinnosť vyplatiť žalovanej finančnú náhradu za jej zákonný
podiel v sume 46.916,98 eur a s ohľadom na výšku vyrovnacieho podielu a skutočnosť, že žalobca

nedisponuje finančnými prostriedkami, na vyplatenie náhrady určil lehotu na zaplatenie tejto náhrady v
rozsahu 6 mesiacov. O trovách konania sporu rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obe strany sporu.10. Žalovaná v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vrátil mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že bode 3. rozsudku sa uvádza, že k uzavretiu dohody o

vyporiadaní BSM nedošlo najmä kvôli neprimeraným a nereálnym požiadavkám žalovanej. Žalovaná
tvrdí, že iniciatíva na uzavretie dohody bola výlučne na jej strane. Uviedla, že sa opakovane pokúšala
kontaktovať žalobcu za účelom uzavretia dohody pred podaním žaloby, a to od februára 2020 až do mája
2022. Toto bolo žalovanou preukázané a na uvedené konanie žalovanie súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom nereagoval. Má za to, že uplatnenie si nároku na vyšší zákonný a spravodlivý vyrovnávací

podiel nie je neprimeraný a nereálny. Súd sa nezaoberal obsahom návrhu dohody na vyporiadanie BSM,
ktorý bol predkladaný žalobcovi aj súdu na vedomie. Žalovaná poukazuje na hodnotu nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. F., s ktorou nesúhlasí. Zdôrazňuje, že si dala vyhotoviť znalecký posudok z
dôvodu prieťahov v konaní zo strany súdu. Bolo spôsobené, že konanie trvalo takmer 4 roky. Dôsledkom
toho súd následne účelovo považoval znalecké posudky predložené žalovanou k hodnote chaty za staré
a neaktuálne a vychádzal z hodnôt určených realitnými kanceláriami, ktoré neboli vyhotovené pre účely

súdneho konania čo potvrdila svedkyňa na pojednávaní 17.05.2023, ale vychádzal aj z tých listín, ktoré
súd vylúčil s tým, že na ne prihliadať nebude. Od mája 2020 vytýčil nový termín pojednávania o viac ako
10 mesiacov neskôr, napriek tomu, že zabezpečené dôkazy boli k dispozícii pre súd aj strany konania
už niekoľko mesiacov vopred. Súd ďalej podľa žalovanej nevzal do úvahy tú stránku veci, ktorá vyplýva
z § 150 OZ a teda že pri vyporiadaní sa vychádza a prihliada sa na to, ako sa každý staral o rodinu a

zaslúžil sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Strany konania majú spolu dve deti. Keď podal
žalobca návrh na rozvod, syn bol v maturitnom ročníku, bol nútený odsťahovať sa z rodinného domu
spolu s ňou a sestrou M.. Dcéra M. má ťažké zdravotné postihnutie, ktoré si vyžaduje starostlivosť 24/7
a je na invalidnom dôchodku a túto starostlivosť poskytuje výlučne žalovaná a aj syn W.. Žalobca dlhé
roky pracoval v zahraničí. Žalovaná sa starala o deti, domácnosť, záhradu pri dome, pri chate a na to súd

nereflektoval. Žalovaná bola nútená z dôvodu agresívneho správania sa žalobcu opustiť rodinný dom
a toho času bývajú spolu s deťmi u jej matky. Napriek tomu súd rozhodol v prospech žalobcu a ani len
nezvážil možnosť disparity alebo aspoň zákonného spravodlivého rozhodnutia vo veci, čím dcére M. boli
upreté jej práva v súlade so základnými ľudskými právami, keďže bola nútená sa z domu odsťahovať.
V bode 23. rozsudku sa podľa žalovanej súd oprel výlučne o vyjadrenia a návrhy žalobcu. Konal a

rozhodoval jednostranne, zaujato, v prospech žalobcu. Zdôraznila, že viac ako 3 roky pred rozvodom
manželstva nemala prístup k bankovému účtu. Žalobca vkladnú knižku vedenú v SLSP zrušil a sumu
5.187,21 eur bez jej súhlasu previedol na svoj osobný účet. Nešlo len o prevod, ale aj zrušenie vkladnej
knižkyk05.01.2017.Totojejzatajilžalobca.Uvedenúskutočnosťsúduuviedlaaajdokladovala.Tvrdí,že
preukázalanekalýúmyselžalobcupripredkladanífiktívneanezákonnevyhotovenýchlistinnýchdôkazov

- ohodnotení nehnuteľností bývalým pracovníkom realitnej kancelárie HALO reality, s.r.o., tak na rodinný
dom, ako aj chatu, ktoré sú predmetom vyporiadania. Ohodnotenia realitných kancelárií, ktoré predložil
žalobca, neboli vyhotovené pre účely súdneho konania o vyporiadanie BSM, súd napriek tomu, že si bol
toho vedomý, nesprávne prihliadal na tieto dôkazy, pokiaľ ide o určenie hodnoty tej-ktorej nehnuteľnosti.
Súd teda pri určení hodnoty chaty sa oprel o dôkaz, ktorý je neprípustný, samotným súdom bol vylúčený

a teda nie je možné vychádzať z jeho obsahu. Pýta sa, ako je možné, že súd prihliadne na ohodnotenie
realitných kancelárií, ktoré vylúčil, ale na znalecké posudky, ktoré boli vyhotovené v súlade s právnymi
predpismi a ktoré žalovaná predložila, súd neprihliadal. Uvádzal, že obsah rozsudku obsahuje odstavce
o statických posudkoch, ktoré pre účely tohto konania nemajú žiaden význam. Znaleckým posudkom,
ktoré sa vyjadrovali k hodnote chaty, sa však súd vyjadril len okrajovo a bez náležitého poukázania

na ich obsah. Je otázne, akým postupom žalobca získal ohodnotenia realitných kancelárií. Žalobca,
s výnimkou svedkyne E. V., nepredložil súdu generálie tých osôb - svedkov, a preto ani súd tieto
dôkazy nevykonal. Žalobca podľa jej názoru účelovo nepredložil súdu tieto informácie, nakoľko by sa
opätovne preukázalo nezákonné postupovanie žalobcu v súvislosti so zabezpečovaním dôkazov a na
túto okolnosť súd prvej inštancie nereagoval. Žalovaná nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie

v zmysle tom, že pozemok CKN XXX/X nebol pojatý do masy BSM s tým, že finančné prostriedky na jeho
kúpu mala zabezpečiť matka žalobcu. Má za to, že táto nehnuteľnosť nemohla byť nadobudnutá ako
výlučné vlastníctvo žalobcu a už vôbec nie z jeho výlučných prostriedkov, ale z prostriedkov patriacich
do masy BSM. Výpovede svedkýň a reálny stav sa nezhodujú. Svedkyne boli pripravené na výpoveď
a s tým sa súd prvej inštancie nevyporiadal. Ak by mal žalobca nadobudnúť tento majetok do svojho

výlučného vlastníctva, bolo by potrebné vykonať úkon pred notárom z dôvodu zúženia BSM, avšak
takýto úkon vykonaní nebol. Žalobcom predložené odhady realitných kancelárii na rodinný dom boli
v značne nižšej výške ako boli určené znaleckým posudkom, boli vyhotovené v rovnakom čase ako
ohodnotenia na chatu, z ktorých vychádzal aj súd, teda 89.000 eur, 119.900 eur a 138.000 eur. Žalobcaani v jednom prípade nepreukázal právoplatnosť a oprávnenosť týchto posudkov pre účely súdneho
konania. Aj z výpovede svedkyne V. bolo zrejmé, že takto vyhotovené podklady nemajú primeranú
odbornosť a ani oprávnenie pre účely súdneho konania. Žalovanou predložené znalecké posudky č.

X/XXXX a č. XXX/XXXX boli predložené včas a na ich podklade mohol súd konať a rozhodnúť. Je
otázke, čo viedlo súd k tomu, že aj napriek týmto podkladom rozhodol o veci až o tri roky neskôr. Ak aj
vzrástli ceny nehnuteľností, ich navýšenie nebolo o 300 % až 400 %, tak ako sa navýšili hodnota chaty
podľa správ realitných kancelárií. Súd svojim nekonaním spôsobil, že žalovanou predložené dôkazy
následne vnímal ako staré a oprel sa len o dôkazy predložené žalobcom, ktoré však neboli spôsobilé

pre účely súdneho konania, no zrazu súdu prvej inštancie pre rozhodnutie o veci postačovali. Súd ďalej
po výsluchu svedkov na pojednávaní 17.05.2023 bez ukončenia dokazovania a bez možnosti ďalšieho
doplnenia návrhov vyzval stany na záverečné reči a žalovanej strane neumožnil procesne sa brániť. Nie
je zrejmé, podľa akých kritérií súd v danom prípade postupoval, keď si sám protirečí vo svojich záveroch
vyjadrených v bodoch rozsudku 101., 102. a 107. Takéto rozhodnutie vníma žalovaná ako závažné
pochybenie zo strany súdu prvej inštancie. Vytýka súdu prvej inštancie, že vo viacerých prípadoch

nedôvodne ponechal dôkazné bremeno na jej strane, napriek tomu, že išlo o informácie, ktoré objektívne
ona nemohla preukázať. Rovnako mohla postupovať aj ona a tvrdiť, že jej rodina poskytla finančné
prostriedky v akejkoľvek výške a oprieť sa výlučne o výpoveď rodinných príslušníkov. Tvrdí opakovane,
že celá suma kúpnej ceny na pozemok XXX/X, kat. úz. W. O. bola použitá z finančných prostriedkov,
ktoré patria do masy BSM. Preto aj sporný pozemok je nevyhnutné vnímať ako súčasť masy BSM. Nie

je pravdou, že obe strany znižovali hodnotu tých-ktorých vecí, žalobca dokonca popieral existenciu vecí,
ktoré boli preukázané na podklade fotodokumentácie, alternatívne určil ich hodnotu ako nulovú, napriek
tomu, že s týmto hnuteľným majetkom - náradím pracoval a vyrábal aj samotné zariadenie domu. Súd
dôkazné bremeno výlučne prenášal na žalovanú a od žalobcu mu postačovali jeho verbálne vyjadrenia.
Nerozumie záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu zostatkovej hodnoty veci v rozsahu 10 % z

ich nadobúdacej ceny. Nie je zrejmé, na podklade akých výpočtov dospel súd k takémuto záveru. Nie
je zrejmé, z akého titulu súd prvej inštancie vykonal pojednávanie 13.03.2023 za účelom zjednotenia
cien hnuteľného majetku, keď aj tak konal výlučne na podklade vyjadrení žalobcu. Toto pojednávanie
bolo nanajvýš zbytočné. Opäť obmedzil procesnú obranu žalovanej na výsluch svedkov, ktorých mená
vedel len žalobca. Žalovaná teda nemala ako týchto svedkov zabezpečiť a teda nemohla tieto dôkazy

vykonať. Nesúhlasí ani so záverom, že garážová brána a miešačka nepatria do masy BSM s tým, že
ich mala kupovať matka žalobcu. Nesúhlasí ani s ohodnotením a zostatkovými hodnotami hnuteľných
vecí, tak ako ich pomenovala v bode 43. a 44. odvolania. Súd prvej inštancie podľa jej názoru rozhodol
zhodne s návrhom žalobcu z roku 2020, ktorý navrhoval vyrovnací podiel vo výške 40.000 eur ešte
predtým ako bol zabezpečený akýkoľvek znalecký posudok k hodnote nehnuteľností. Od toho času

prešlo niekoľko rokov, zmenili sa ceny nehnuteľností a je na uvážení, či je možné, aby cena funkčného
rodinného domu, ktorý sa nachádza 5 km od hlavného mesta, stúpla takmer o necelých 100 %, zatiaľ
čo hodnota chaty, ktorá sa nachádza vyše 50 km od krajského mesta, stúpla na hodnote o 300 % až
400 %, súd teda opätovne konal v záujme a podľa predstáv žalobcu. Nehodnotil nestranne vykonané
dokazovanie. Žalovaná zdôrazňuje, že vždy mala záujem o nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v kat.

úz. F.. Žalovaná bola priamo súdom nútená hodnotu tej-ktorej položky hnuteľných vecí znížiť, nakoľko
súd nesúhlasil s ich výškou. Nie je teda pravdou, že žalovaná si sumy menila, ale zo strany súdu
bola pod takým nátlakom, že k takýmto krokom bola tzv. dotlačená. Má za to, že súd bol voči nej
osobne zaujatý. Zámerne sú vytiahnuté vyjadrenia žalobcu, v ktorých žalovanú obviňuje a osočuje.
Uvedené s rozhodnutím vo veci samej nemá nič spoločné. Ide o príliš osobné zainteresovanie sudkyne

vo veci samej. Sudkyňa na pojednávaniach žalobcovi poskytla bohatý priestor k vyjadreniam a to aj na
podklade námietok právneho zástupcu žalovanej, že mu nie je umožnené vypovedať jednu vetu bez
prerušenia žalobcom, neopomínajúc to, že v prípade, keď sa chcela vyjadriť žalovaná, súd jej takýto
priestor neposkytol. Poukázala aj na to, že neboli rešpektované záujmy zdravotne postihnutej dcéry M.,
pokiaľ ide o zabezpečenie jej osobných potrieb v súvislosti s týmto vyporiadaním majetku manželov.

Pokiaľ ide o nepriznanie trov konania, má za to, že by bolo spravodlivé, aby polovicu nákladov na úhradu
znaleckého posudku znášal žalobca, a teda aby žalovanej bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu
ňou uhradených preddavkov na zabezpečenie a vykonanie dôkazov, z ktorých súd vychádzal, a to pokiaľ
ide o znalecký posudok vyhotovený Ing. J.. Na základe týchto dôvodov navrhla žalovaná podanému
odvolaniu vyhovieť.

11. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, tento vyjadril nesúhlas s napadnutým rozsudkom. Poukázal na
podanú žalobu, repliku a všetky jeho písomné podania, z ktorých vyplýva dôvodnosť jeho tvrdení.
Navrhol rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd vyporiada BSM strán sporu zákonným spôsobom,zaviaže žalobcu k vyplateniu spravodlivého vyrovnacieho podielu žalovanej a k náhrade trov konania,
alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že
prvoinštančné konanie vykazuje prvky zbytočných prieťahov a nesústredenú a neefektívnu činnosť a

postup konajúceho súdu. Na pojednávaní 24.01.2022 sa podrobne a rozsiahlo prejednala masa BSM.
Na pojednávaní 13.03.2023 sa znovu prejednávala rovnaká masa BSM, kde medzitým už žalovaná
predložila podanie, v ktorom výrazne upravila nadobúdacie a zostatkové hodnoty jednotlivých položiek
patriacich do BSM. Má za to, že súd ignoroval všetky dôkazy, ktoré žalobca predložil, pokiaľ ide o
hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXXX, kat. úz. W. O.. Keďže obaja znalci Ing. J.

a Ing. O. potvrdili, že stavebno-technický stav nehnuteľností sa od zániku BSM zásadne nezmenil, bol
súd povinný vychádzať aj z ocenení predložených žalobcom. Súd pri určení VHN vychádzal výlučne
zo spochybneného znaleckého posudku Ing. J. na nereálnu hodnotu 214.000 eur. Znalec v júli 2019
neobhliadol predmetné nehnuteľnosti a tak jeho tvrdenie, že ocenenie v jeho posudku urobil podľa ich
stavebno-technického stavu ku dňu zániku BSM je fiktívne a nepravdivé. Znalec k tejto otázke vychádzal
len z tvrdení žalovanej z 24.10.2022, ktoré sa týkali len zariaďovacích predmetov. Znalec ignoroval

informácie od žalobcu. Nemožno na závery tohto znaleckého posudku prihliadať, naopak, podľa jeho
názor treba prihliadať aj na dôkazy, ktoré žalobca v tomto smere ako ďalšie predložil. Znalec pri výsluchu
nedokázal presvedčivo obhájiť ním použité koeficienty, len sucho konštatoval, že ich použil a je to jeho
odborný názor. Predmetné nehnuteľnosti sú reálne podľa neho predajné možno za 130.000 až 150.000
eur, to potvrdili aj realitné kancelárie a aj všeobecná hodnota nehnuteľností určená znalcom Ing. O.om

je vo výške 163.000 eur a je to už nad tento rámec. Podľa žalobcu závery znaleckého posudku č. XX/
XXXX sú plne použiteľné, ale súd ich nezohľadnil. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.
úz. F., žalobca tvrdí, že ich hodnota mala byť určená rozsahom 138.000 eur. Išlo o najnovšie ocenenie,
ktoré sa blíži okamihu vyporiadania, avšak súd prvej inštancie takto nepostupoval. Pokiaľ ide o hnuteľné
veci, žalobca tvrdí, že mu boli prikázané do vlastníctva veci, ktoré zobrala žalovaná, či veci, ktoré nikdy

neboli v mase BSM, alebo už v čase jeho zániku neexistovali. Pokiaľ ide o výsluch svedka W.a V., pri
niektorých veciach - náradiach, súd vychádzal z výpovede tohto svedka - syna žalovanej, ktorý potvrdil
jeho negatívny vzťah k žalobcovi - otcovi. Svedok bol žalovanou na výsluch pripravený a odprezentoval
naučený text, čo však súd prvej inštancie nezohľadnil. Svedok sa vyjadroval k veciam, ktoré mali mať
strany sporu v minulosti, keď bol mladý - XX - XX rokov, teda dávno pred rozvodom, pričom už v júli

2019 nežil v spoločnej domácnosti rodičov a nemôže potvrdiť, či ním uvádzané veci v čase zániku BSM
existovali. Svedok uvádzal ceny nového náradia a nie stav týchto vecí a ich zostatkovú hodnotu v čase
vyporiadania BSM. Súd bez dostatočného preukázania prisúdil žalobcovi neexistujúcu frézu, duplicitne
pílu s ramenom, frézy na výrobu okien, ktoré boli kúpené pred 15 rokmi za podstatne nižšiu cenu, v
čase zániku BSM už neexistovali, okružná píla Festol, vŕtačka, či pokosová píla, ručná brúska a fréza

s nesprávnymi zostatkovými hodnotami. Súd nevyporiadal hnuteľné veci, ktoré uviedol žalobca v bode
4.1 repliky zo dňa 22.12.2020 okrem vecí z chaty. Išlo o tieto hnuteľné veci, ktoré žalovaná neuviedla vo
vyjadrení k žalobe, ktoré zobrala alebo nimi disponuje spolu v zostatkovej hodnote 8.675 eur, ktoré mal
súd prikázať do jej vlastníctva a ktoré presne popísal v záverečnej časti odvolania. Na základe týchto
dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

12. Žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu žalobcu podaním z 20.08.2023. Vyjadrila sa, že nesúhlasí s
odvolaním žalobcu a poukázala na svoju doterajšiu argumentáciu vo vzťahu ku skutkovému a právnemu
posúdeniu veci, tak ako sa vyjadrila v priebejhu prvoinštančného konania aj v podanom odvolaní.
Zdôraznila, že znalecký posudok bol vypracovaný znalcom, ktorého určil súd, žalovaná zaplatila odmenu

za jeho vypracovanie, čo nebolo zohľadnené pri rozhodovaní o trovách konania. Súd podľa jej názoru
správne hodnotu nehnuteľnosti určil podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX. V tomto znaleckom
posudkuvšakniejezhodnotenépríslušenstvoatogaráž,stolárskadielňa,jazierkoaďalšiepríslušenstvo
technických a hospodárskych stavieb. Podľa jej názoru súdu nemohol vychádzať zo záverov znaleckého
posudkuIng.O.a,tentonebolurčenýsúdomanemoholsazaoberaťhodnotounehnuteľnostístanovenou

realitnými kanceláriami. Naďalej zotrváva na tom, že súd prvej inštancie nesprávne uzavrel rozhodnutie
ohľadom nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. W. O. v tom zmysle, že nepatrí do BSM.
Podľa jej názoru táto parcela bola nadobudnutá počas trvania manželstva, patrí do BSM a musí byť
tam zaradená. Nemôže to zmeniť ani prehlásenie matky žalobcu. Žalovaná tvrdí, že predložila vkladnú
knižku,zktorejbolakúpnacenauhrádzaná.Tvrdí,ževyporiadaniehnuteľnýchvecíjechaotické,zoznam

vecí, ktoré predkladá žalobca majú nulovú hodnotu a nie 8.675 eur. Na druhej strane žalobcove hnuteľné
veci sú oveľa vyššej hodnoty, pretože mu slúžia na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Vo vzťahu k
nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. F., vrátane rekreačnej chaty bez súpisného čísla, tvrdí,že tieto nemôžu mať hodnotu 138.000 eur a to vzhľadom na lokalitu a účel, na ktorý sú, resp. majú byť
užívané.

13. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním z 28.08.2023. Naďalej trvá na tom, že hodnota
rodinného domu a súvisiacich pozemkov bola ohodnotená správne súdnym znalcom Ing. O.om. Ing. J.,
ktorývypracovalznaleckýposudokvoveci,rodinnýdomvčasezánikumanželstvanevidelanemoholtak
posúdiť objektívne stavebno-technický stav domu k tomuto okamihu. Dom podľa jeho názoru si vyžaduje
vysoké náklady na rekonštrukciu. V takom stave akom je, by sa dal odpredať podľa jeho názoru tak za

145.000 eur a takto bol ohodnotený aj realitnými kanceláriami.

14. Žalovaná sa vyjadrila k odvolacej replike žalobcu podaním zo 17.09.2023. Naďalej trvá na svojej
argumentácii v zmysle tom, že pozemok v W. O.i CKN XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX bol zakúpený
počas manželstva, a preto mal byť zahrnutý do vyporiadania BSM. Taktiež tvrdí, že pozemky CKN XXX/
X a CKN XXX/X pod rodinným domom v W. O.i boli kúpené v roku 1992 počas manželstva, avšak

za jej výlučné finančné prostriedky, o čom svedčí dôkaz vkladná knižka s heslom, že použité finančné
prostriedky na kúpu boli financované z týchto prostriedkov. Nemôže byť ta pravdou, že pozemok, na
ktorom stojí rodinný dom, bol zakúpený počas trvania manželstva za žalobcove peniaze, ktoré mal
ušetrené pred uzavretím manželstva. Námietku žalobcu o vysokej cene týchto nehnuteľností, rodinného
domu a pozemkov, nepovažuje za opodstatnenú. Žalobca mylne uvádza, že znalecký posudok Ing. O.a

v roku 2020 bol vypracovaný správne a úplne. Hodnota týchto nehnuteľností podľa znaleckého posudku
Ing. J. bola podľa jej názoru určená správne. Pozemok CKN XXX/X v kat. úz. W. O. má patriť podľa jej
názoru do BSM. Naopak, za nesprávne ohodnotené považuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz.
F., ktoré boli prikázané do jej výlučného vlastníctva v rámci vyporiadania. Navrhuje zrušiť rozsudok a
vrátiť vec súdu prvej inštancie tak ako to uviedla v podanom odvolaní.

15. Žalobca sa vyjadril k odvolacej duplike žalovanej podaním z 25.09.2023. Uviedol, že počas
manželstva so žalovanou mali úspory finančných prostriedkov na tzv. zaheslovanej vkladnej knižke,
ktoré použili na výstavbu domu. Pozemok pod rodinným domom bol zakúpený z jeho úspor
nadobudnutých pred manželstvom a on nikoho nechce poškodiť, ale stojí si za svojím. Zdôraznil, že

celá starostlivosť a zabezpečenie rodiny bolo na ňom. K znaleckému posudku Ing. J. opätovne uvádza,
že jeho závery sú neobjektívne a v tomto smere podal na znalca aj trestné oznámenie. Nerozumie,
prečo sa nevychádzalo z cenových relácií, tak ako to predložil podľa ohodnotenia realitných kancelárií
a znaleckému posudku Ing. O.a, ktorý hodnotil rodinný dom, ktorý patrí do BSM strán sporu. Ohľadom
chaty zdôraznil, že ide o upravený viac ako 50 árový pozemok s okrasnými drevinami a chovným

rybníkom, grilom a altánkom. Ide o okrasný rekreačný objekt s novou poschodovou chatou napojený na
fotovoltaiku a vodu z vlastného rezervoára. Dodáva, že všetky ním zarobené finančné prostriedky išli do
výstavby novej chaty a úpravy rekreačnej záhrady okolo chaty. Na údržbu domu nebol čas, ani peniaze,
a preto tvrdí, že rodinný dom je v zlom technickom stave a vyžaduje si rozsiahlu rekonštrukciu.

16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolania strán sporu dôvodné nie sú.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda či súd prvej
inštancie postupoval procesne správne, či vykonal všetky relevantne navrhované dôkazy, či na zistený
skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil a to s
prihliadnutím k tomu, že v odôvodnení rozhodnutia súd nemusí poskytnúť odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba n a tie, ktoré majú zásadný a rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

18. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci, vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zo zistených skutočností vyvodil
správnyprávnyzáver.Zároveňodvolacísúdneidentifikovalžiadnuvadu,ktorábymohlamaťzanásledok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Na skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa ani v rámci
odvolacieho konania nič nezmenilo, preto si odvolací súd osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.19. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom spoluvlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s
výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

20. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.

21. Podľa § 149 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

22. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenia

o tom, ako sa vyporiadali.

23. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

24. Ust. § 150 Občianskeho zákonníka sa týka vyporiadania BSM rozhodnutím súdu, nemá hypotézu

určenú priamo právnym predpisom, ale ponecháva ju súdu, aby podľa svojej úvahy túto sám vymedzil.
Pri vyporiadaní súd vychádza z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Výnimočne
prichádza do úvahy odklon od tejto zásady, ale len v prípadoch, ak sa preukáže také konanie alebo
nečinnosť jedného z bývalých manželov, ktoré významne ovplyvnilo manželské spolužitie a súčasne sa
odzrkadlilo aj pri hospodárení so spoločným majetkom.

25. V naznačených súvislostiach je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za dostatočne
a presvedčivo zdôvodnené. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej na určenie disparity podielov strán
sporu na ich spoločnom majetku pri vyporiadaní BSM, aj odvolací súd konštatuje, že na takýto postup
dôvody zistené neboli. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba prihliadnuť na

skutočnosti, ktoré mali vplyv na hospodárenie rodiny a teda aj na to, akou mierou sa ten - ktorý manžel
zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Spravidla sa vychádza z toho, že v manželstve
majú obaja manželia rovnakú zásluhu na nadobúdaní majetku buď tým, že obaja sú zárobkovo činní
alebo tým, že zárobkovo činný je len jeden z nich a druhý sa stará o spoločnú domácnosť. Odklon od
zásady rovnosti podielov prichádza do úvahy len výnimočne, ak konanie, resp. nečinnosť jedného z

manželov významne ovplyvňuje manželské spolužitie a hospodárenie so spoločným majetkom. Takéto
okolnosti podstatného charakteru v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania zistené neboli. Je
zrejmé, že žalobca dlhodobo pracoval v zahraničí a žalovaná sa starala o ich spoločné deti a domácnosť.
Samotná okolnosť, že každý z manželov má iné predpoklady na výkon zárobkovej činnosti, bez ďalšieho
k nerovnomernému určeniu podielov nevedie. Úvahu o rozdielnom určení podielov by mohlo založiť, ak

by jeden z manželov nepracoval, hoci by pracovať mohol a to najmä v prípadoch, keď sa práci vyhýbal
(R 70/1965). V tomto konaní tak nebol zistený dôvod na odklon od zásady rovnosti, preto bývalí manželia
majú právo podieľať sa na spoločnom majetku v rovnakom pomere.

26. Vo všeobecnosti platí, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné (hnuteľné

i nehnuteľné) veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov alebo manželia spoločne, zákonom
dovoleným spôsobom, za trvania manželstva s výnimkou vecí definovaných v už spomínanom ust.
§ 143 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž v tomto ustanovení z bezpodielového
spoluvlastníctva vyníma veci, u ktorých je na mieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo
účel tvorili oddelený (samostatný) majetok manželov.

27. Je zrejmé, že strany sporu boli manželmi v čase od 15.06.1991 do 05.07.2019, kedy manželstvo bolo
právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 30Pc 19/2019. Z tohto manželstva
pochádzajú v súčasnosti dve plnoleté deti.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi stranami v štádiu prvoinštančného konania nebolo sporné, že
do ich bezpodielového spoluvlastníctva patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. W. O. a to
parcely CKN XXX/X, CKN XXX/X, ako aj rodinný dom postavený na parcele CKN XXX/X, ďalej parcela
CKN XXX/X - orná pôda vedená na LV č. XXXX, kat. úz. W. O., ako aj nehnuteľnosti nachádzajúce sav kat. úz. F., zapísané na LV č. XXX, a to parcela S. XXX - orná pôda vo výmere 2687 m2 a EKN XXX
- orná pôda vo výmere 2672 m2, vrátane rekreačnej chaty postavenej na parcele EKN XXX. Strany
sporu zároveň súhlasili, aby nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. W. O. (LV č. XXX a LV č. XXXX)

boli prikázané v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalobcu
a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. úz. F. do výlučného vlastníctva žalovanej.

29. Pokiaľ ide o určenie hodnoty takto vyporiadavaných nehnuteľností, súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil v zmysle tom, že pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza

zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k ich vyporiadaniu. Odvolací
súd sa s týmto záverom stotožňuje, nemá dôvod na ňom nič meniť, predovšetkým s poukazom na
ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu k tejto problematike (do pozornosti napr. R 2/70, R
42/1972, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 174/2012, 7MCdo 1/2011). S poukazom na závery vyjadrené
v uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo 53/2019 súd prvej inštancie správne zdôraznil, že pokiaľ pri určovaní
ceny nehnuteľností sa vychádza zo záverov takmer trojročného znaleckého posudku, tento znalecký

posudok nebolo možné považovať za aktuálny pre účely určovania ceny prejednávaných nehnuteľností
v čase vyporiadania BSM.

30. V konaniach o vyporiadanie BSM je významná otázka dôkazného bremena zaťažujúca povinnosťou
preukázať skutkové tvrdenia, ktoré viac ako v iných veciach budú založené na rozporných tvrdeniach

bývalých bezpodielových spoluvlastníkov. Dôkazné bremeno bude zaťažovať toho z bývalých manželov,
ktorý tvrdí rozhodnú skutočnosť.

31. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti

prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.

32. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na ust. § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí

podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetka dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného
dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

33. Súd prvej inštancie preto pri určení ceny nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXXX, kat.

úz. W. O., nemohol vychádzať zo záverov znaleckého posudku Ing. W. O.a č. XX/XXXX (hodnota
týchto nehnuteľností určená rozsahom 122.000 eur), ako ani zo správy realitnej kancelárie zo dňa
25.10.2019, podľa ktorej všeobecná hodnota nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným č. XXX má
predstavovať sumu 120.000 eur. Súd prvej inštancie opodstatnene nezohľadnil ďalšie správy realitných
kancelárií, ktoré sa týkali ocenenia týchto nehnuteľností a ktoré predložil žalobca v konaní (správy

realitnýchkanceláriizodňa06.09.2021,27.12.2022,30.12.2022a02.03.2023),keďžeichobsahombolo
ocenenie predmetných nehnuteľností v aktuálnom stavebno-technickom stave a teda nezohľadňovali
vyššie spomínanú základnú zásadu vyporiadania vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
tak, že ich oceňovanie sa vykonáva v stave ku dňu zániku manželstva. Uvedené sa týka aj znaleckého
posudku, ktorý predložil žalobca, ide o znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec Ing.

W. O., keď nebolo sporné, že ohodnotenie nehnuteľnosti vypracoval znalec so zohľadnením stavebno-
technického stavu ku dňu 10.02.2023 a teda nie v stave ku dňu zániku BSM strán sporu.

34. Súd prvej inštancie vychádzal správne zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Ing. N.
J. č. XXX/XXXX s určením všeobecnej hodnoty nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. W. O. v

hodnote 214.000 eur. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo stavebno-technického
stavu nehnuteľností ku dňu zániku BSM a v cenách ku dňu jeho vypracovania. Tento znalecký posudok
vypracoval znalec za súčinnosti oboch strán sporu, ktoré vyzval na predloženie vyhlásenia k stavebno-
technickému stavu nehnuteľnosti ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva a ktoré vyhlásenie
predložila iba žalovaná a žalobca na výzvu znalca nereagoval. Zo záverov tohto znaleckého posudku

tak nesporne vyplynulo, že technické vyhotovenie stavby je uvažované k termínu právoplatnosti rozvodu
bývalých manželov, východisková hodnota stavieb, technická hodnota stavieb a technický stav stavby
k termínu vyporiadania, teda ako by vyzerali ku dňu ohodnotenia za predpokladu bežnej údržbybez zohľadnenia prípadných rekonštrukcií a teda s technickým vyhotovením k termínu právoplatnosti
rozsudku príslušného súdu o rozvode bývalých manželov.

35. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. F., opätovne s ohľadom na právny názor
dovolacieho súdu vyjadrený v spomínanom uznesení sp. zn. 6Cdo 53/2019 nemohol súd prvej inštancie
v dobe rozhodovania o veci vychádzať z hodnoty týchto nehnuteľností tak, ako vyplývala zo znaleckých
posudkov predložených žalovanou, ktoré vypracovali Ing. W. č. X/XXXX a Ing. W. č. XXX/XXXX.

36. Podľa týchto znaleckých posudkov, všeobecná hodnota nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz.
F., vrátane rekreačnej chaty, predstavovala sumu 29.200 eur a 294,20 eur. Tieto znalecké posudky boli
vyhotovené ku dňu 02.10.2020 a 11.10.2020 a podstatné je, že žalovaná mala do doby rozhodovania
prvoinštančného súdu o veci samej vytvorený dostatočný časový priestor, v priebehu ktorého mohla
predložiť aktualizáciu všeobecnej hodnoty daných nehnuteľností. Súd prvej inštancie v dôsledku tejto
dôkaznej situácie pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. F., správne

vychádzal z obsahu časovo aktuálnych správ realitných kancelárií, ktoré predložil v konaní žalobca (č.l.
210 a 562) a všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností určil ako priemer uvedených stanovísk, teda
v sume 128.500 eur. K odvolacím námietkam žalovanej sa tiež žiada dodať, že jej návrh v priebehu
prvoinštančného konania, aby aktualizovaný znalecký posudok k predmetu ocenenia nehnuteľností
vedených na LV č. XXX, kat. úz. F., predložil žalobca neobstojí, keďže dôkazná povinnosť v tejto

súvislosti bola na jej strane, pokiaľ nesúhlasila a rozporovala obsah spomínaných správ realitných
kancelárií k tam uvedeným hodnotám predmetných nehnuteľností.

37. V prípade pozemku KN XXX/X zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. W. O. je zrejmé, že tento
nadobudol do vlastníctva žalobca na základe kúpnej zmluvy zo 04.03.1998 a teda za trvania manželstva.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či pozemok patrí do BSM, keďže podľa žalobcu nehnuteľnosť bola
zakúpená za jeho výlučné finančné prostriedky poskytnuté jeho matkou a podľa žalovanej pozemok bol
nadobudnutý z ich spoločných finančných prostriedkov.

38. Ak cena nadobúdanej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov a len

tento manžel bol účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ale je jeho osobným vlastníctvom (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 980/2003).

39. Aj odvolací súd poukazuje na obsah výpovede svedkyne K. V., matky žalobcu, ktorá nepochybne
potvrdila, že kúpnu cenu za uvedené pozemky vyplatila ona osobne s tým, že sumu 90.000,- Sk uhradila

z finančných prostriedkov požičaných od sestry a ostávajúcu časť z jej vlastných finančných prostriedkov
a takýto postup odôvodňovala tým, že kúpnu zmluvu uzatvoril priamo jej syn - žalobca ako kupujúci,
tak aby sa daný pozemok nemusel vyporiadavať v konaní o dedičstve, ale aby ho nadobudol priamo
on. Tieto vyjadrenia korešpondujú aj s výpoveďou svedkyne G. W., sestry matky žalobcu a svedkyne
Q. W., sestry žalobcu. Menovaná svedkyňa tiež potvrdila, že dôvodom takéhoto postupu bola vôľa jej

matky (a matky žalobcu), tak aby v rámci dedičského konania nemuselo dochádzať k ďalšiemu „prepisu
majetku“. Aj keď žalovaná namietala obsah výpovedí týchto svedkýň, z jej strany nebol predložený
dôkaz, ktorý by preukázal, že táto nehnuteľnosť bola nepochybne zakúpená zo spoločných finančných
prostriedkov bývalých manželov. Súd prvej inštancie sa dostatočne vyporiadal aj s námietkou žalovanej,
ktorá spochybňovala vierohodnosť výpovede týchto svedkýň (bod 115. rozsudku) a opäť v dôsledku

tejto dôkaznej situácie správne ustálil, že táto nehnuteľnosť nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu, keďže nebola nadobudnutá z ich spoločných finančných prostriedkov, v dôsledku čoho ani
nemohla byť predmetom vyporiadania v tomto konaní.

40. Tento záver je plne aplikovateľný aj pokiaľ ide o namietané vlastníctvo hnuteľných vecí - miešačka a

garážová brána. Matka žalobcu totiž vo svojej výpovedi potvrdila, že pokiaľ ide o garážovú bránu, táto je
jej vlastníctvom, keďže ju kupovala ona osobne a miešačka bola vlastníctvom jej a nebohého manžela.
Ani v tomto prípade žalovaná neprodukovala dôkazy, ktoré by spochybnili výpoveď menovanej svedkyne
a nepreukázala, že by tieto hnuteľné veci boli zakúpené zo spoločných finančných prostriedkov jej a
žalobcu.

41. V závislosti od existujúcej dôkaznej situácie prvoinštančný súd správne ustálil rozsah hnuteľných
vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a v závislosti od ich vyjadrení a
výpovede svedka W.a V., syna účastníkov, určil rozsah ich zostatkových hodnôt, zistil, či tieto hnuteľnéveci reálne existujú a kde konkrétne sa nachádzajú. Opäť platí, že dôkazy, ktoré by preukazovali
inú než prvoinštančným súdom ustálenú hodnotu týchto hnuteľných vecí, strany v priebehu konania
nepredložili. Tento postup prvoinštančný súd veľmi presným spôsobom popísal v bodoch 119. až 172.

preskúmavaného rozsudku a zároveň pri ich prikázaní do výlučného vlastníctva žalobcu, resp. žalovanej
dôsledne aplikoval zachovanie zásady účelného využitia týchto vecí v budúcnosti.

42. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov boli aj finančné
prostriedky na účtoch strán sporu, a to u žalovanej vo výške 683,50 eur a v prípade žalobcu podľa výpisu

z účtu ku dňu zániku manželstva účastníkov, na tomto bola vedená suma 24,52 eur. V závislosti od
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nezistil nakladanie s finančnými prostriedkami zo strany
žalobcu takým spôsobom, ktoré by odporovalo bežným nákladom za tovary a služby bežnej spotreby,
či nákladov na bývanie v K., kde pracovne pôsobil počas trvania manželstva.

43. Celkovú masu BSM súd prvej inštancie v závislosti od uvedeného správne ustálil rozsahom

sumy 353.800,07 eur ako súčet všeobecnej hodnoty nehnuteľností patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov, ceny odpredanej motorky Honda 1.950 eur, finančných prostriedkov na
účte žalovanej v sume 683,50 eur a na účte žalobcu vo výške 24,52 eur, ako aj hodnoty hnuteľných
vecí tvoriacich zariadenie rodinného domu a chaty, vrátane ďalších hnuteľných vecí - stolárskych a
elektrickýchnáradíazariadení,ktorétaktiežzahrnuldomasyBSM.Zákonnýpodielkaždejzostránsporu

predstavuje 176.900,03 eur a pokiaľ bol žalobcovi prikázaný do jeho výlučného vlastníctva majetok v
hodnote vyššej, nad rozsah jeho zákonného podielu, potom má povinnosť vyplatiť žalovanej finančnú
náhradu na úplné vyporiadanie BSM za jej zákonný podiel sumou 46.916,98 eur. S ohľadom na výšku
tohto finančného plnenia prvoinštančný súd nepochybil, keď žalobcovi určil lehotu na vyplatenie tejto
finančnej náhrady rozsahom 6 mesiacov za účelom zabezpečenia týchto finančných prostriedkov (§ 232

ods. 3 CSP).

44. Odvolací súd ďalej konštatuje, že podľa obsahu spisu obe strany konania mali vytvorený dostatočný
časový priestor, aby sa mohli vyjadriť k veci samej, k úkonom realizovaným prvoinštančným súdom a
navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z postupu prvoinštančného súdu nemožno vyvodiť,

že by akceptoval výlučne vyjadrenia žalobcu, ako to namieta žalovaná, ale postupoval a o veci rozhodol
tak, ako to vyplynulo z dokazovania, ktoré navrhovali obe strany sporu. Pokiaľ žalovaná namieta
zaujatosť sudkyne provinštančného súdu voči jej osobe, je zrejmé, že v tomto smere poukazovala na
okolnostispočívajúcevprocesnompostupesúduajehorozhodovacejčinnosti,ktoréniesúdôvodompre
vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci (§ 49 ods. 3 CSP) a súd na takúto námietku neprihliada

(§ 53 ods. 3 CSP).

45. So zreteľom na všetky uvádzané dôvody je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie správnym
spôsobomustálilrozsahvyrovnaciehopodielu,ktorýježalobcaztituluzaniknutéhoBSMpovinnývyplatiť
žalovanej a odvolací súd konštatuje, že správnym výrokom rozhodnutiu o veci samej zodpovedá aj

správny výrok o trovách konania strán sporu. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil dôvody, pre
ktoré vo veci rozhodol spôsobom uvedeným v preskúmavanom rozhodnutí a odôvodnenie rozhodnutia
zodpovedá kritériám určeným v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno konštatovať, že by rozhodovacím procesom
súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti strán konania konať pred súdom a k porušeniu ich práv na
spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý

súdny proces nemožno považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní rozhodnutie podľa predstáv
odvolateľov.

46. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1,
2 CSP.

47. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 2 CSP. So zreteľom na výsledok odvolacieho konania v závislosti od odvolaní, ktoré podali proti
rozsudku súdu prvej inštancie obe strany konania platí, že ani jedna zo strán sporu nebola v danom
štádiu konania úspešná, a preto im náhrada trov priznaná nebola.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).