Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/304/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239062
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4113239062.43

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, zast.

Mgr. Štefan Slováčik, advokát, Mostná 46, Nitra, proti žalovanému: Casareal, s.r.o., Teplická 2294/70,
Piešťany, IČO: 46 478 264, zast. Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o. (skrátený názov AK
JUDr. Eckmann, s. r. o.), Mierové námestie č. 14, Trenčín, IČO: 47 241 110, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobca A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, št. občan SR je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Lužianky, kat. úz. B., zapísané na LV č. XXXX v reg. „C“ ako parc.
č. 111/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2 s rodinným domom s.č. XXX a parc. č. 111/2

– zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 v celosti.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania (pred súdom 1. inštancie
a pred odvolacím súdom) v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením do
60 dní po právoplatnosti rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

15C/304/2013

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 21.11.2023 domáhal určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom
vyššie uvedených nehnuteľností, keď dňa 20. júna 2013 s právnym predchodcom žalovaného pánom D.
E. uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom, ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam pričom v článku 3 zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 28 000 eur, ktorú
sa kupujúci zaviazal zaplatiť v deň podpisu kúpnej zmluvy a to formou bezhotovostného prevodu na
jeho účet. Uvedenú kúpnu cenu nezaplatil a po telefonických výzvach a márnych sľuboch kupujúceho
vyzval kupujúceho dňa 17. septembra 2013 na okamžité zaplatenie kúpnej ceny. Predmetný list bol

doručený 18. septembra 2013. Vzhľadom k tomu, že kupujúci prerušil akúkoľvek komunikáciu a kúpnu
cenu neuhradil, odstúpil od kúpnej zmluvy, pričom odstúpenie bolo kupujúcemu doručené 24. septembra
2013. Na základe informácií z katastrálneho portálu zistil, že dotknuté nehnuteľnosti boli v krátkom čase
prevedené na ďalšiu osobu. Ďalšie podozrenie z protiprávneho konania, ktorým mu mala byť spôsobená
škoda, vystali z následného prevodu nehnuteľnosti na nového vlastníka - žalovaného. Takéto urýchlené
prevody sú vo všeobecnosti typickým znakom podvodného konania. Kúpna zmluva zo dňa 20. júna
2013 bola účinným doručením písomného odstúpenia od zmluvy zo dňa 23. septembra 2013 zrušená.

Vlastníckeprávokprevádzanýmnehnuteľnostiamtakpatrížalobcovi.Mázato,žeanijedenzosubjektov
pri následných prevodoch vlastníckeho práva nekonal dobromyseľne, ale na jeho škodu, keďže im bolo
známe, že D. E. mu dohodnutú kúpnu cenu nezaplatil. Jeho právne postavenie ako vlastníka je tohočasu neisté a vlastnícke právo je ohrozené neoprávneným zápisom v evidencii nehnuteľností, preto má
za to, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.
2. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 17.7.2014, na ktorom žalobca uviedol, že nehnuteľnosti

predal za kúpnu cenu 28.000 eur D. E., F. - G., D. XXX/X. Zmluva bola podpísaná 20.6.2013. D. E.
z videnia poznal, bol jeho priateľom. Nemá vedomosť, že mohlo dôjsť k nejakému prevodu z D. E.
na ďalšiu osobu D. H.. D. E. si nesplnil svoju povinnosť a kúpnu cenu dohodnutú vo výške 28.000
eur mu doposiaľ nezaplatil. Nebol podaný návrh na zaplatenie kúpnej ceny 28.000 eur. Žalovaný
na predmetnom pojednávaní uviedol, že nadobudol nehnuteľnosť kúpnou zmluvou 16. septembra

2013 od predávajúceho D. H., ktorý bol vlastníkom ku dňu 16. septembra 2013. Treba chrániť tretiu
osobu t.j. žalovaného, lebo na nehnuteľnosti nadobudol v dobrej Viere poukazuje na § 3 ods. 1 -
dobré mravy a na článok 20 Ústavy slovenskej republiky, ktorý zaručuje vlastnícke právo. Žalovaný
je vlastníkom nehnuteľnosti na základe platného právneho úkonu, mysleli si, že sa žalobca nemôže
domáhať zaplatenia kúpnej ceny.

3. Súd na predmetom pojednávaní rozhodol vo veci samej v poradí 1. rozsudkom, ktorým žalobu
zamietol. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol tak,
že predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že v konaní
o určenie vlastníckeho práva žaloba smeruje len proti tomu kto je ako vlastník zapísaný v katastri
nehnuteľností. Otázku určenia neplatnosti kúpnej zmluvy si súd bude musieť vyriešiť ako predbežnú

otázku.

4. Súd po zrušení a vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie v súlade s ustanovením § 177 ods. 1
CSP vo veci nariadil pojednávanie.
5. Zástupca žalobcu na jednotlivých pojednávaniach uviedol, že táto žaloba je jediným právnym

prostriedkom ochrany vlastníckeho práva žalobcu, ktoré mu svedčí vo vzťahu k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v obci a k.ú. B. zapísaných na LV č. XXXX a to potom ako účinne odstúpil od kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného. Odstúpenie od zmluvy bolo
doručené právnemu predchodcovi žalovaného p. E. dňa 24.9.2013. V tom momente došlo k zrušeniu
kúpnej zmluvy a jej účastníci t.j. žalobca a právny predchodca žalovaného p. D. E. boli povinní podľa §

457 Občianskeho zákonníka, vrátiť si navzájom všetko čo podľa zmluvy dostali. Keďže došlo k účinnému
zrušeniu kúpnej zmluvy žalobca sa opätovne stal vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Zápis v
katastrinehnuteľnostívšakvtomčasesvedčalužsúčasnémužalovanému.Ztohtodôvodumánaliehavý
právny záujem na určení, že je výlučným vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, nakoľko jeho právne
postavenie ako vlastníka nehnuteľnosti je ohrozené a je potrebné zosúladiť skutkový stav so stavom

právnym. Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom A. B. a D. E. považuje za absolútne neplatnú a to podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Nebola naplnená hospodárska funkcia tejto zmluvy, pretože nedošlo
k vyplateniu kúpnej ceny. Od uvedenej zmluvy žalobca odstúpil a uvádza, že v čase odstúpenia zmluvy
považovali túto zmluvu za platnú a žalobca až neskôr s ohľadom na následné skutočnosti, ktoré vyšli
najavo, dospel k záveru že táto zmluva je neplatná. Opravuje predchádzajúce vyjadrenie pokiaľ tvrdil,

že zmluvu považuje za absolútne neplatnú. Má na mysli zmluvu medzi pánom E. a pánom H. a následne
zmluvu medzi H. a žalovaným. Chce teda opraviť svoju predchádzajúcu výpoveď tak, že zmluvu medzi
žalobcom a pánom E. považuje za platnú. Zmluvu medzi E. a H. považuje za neplatnú pre rozpor
s dobrými mravmi ako aj pre to, že nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny resp. nebolo preukázané, že by
kúpna cena bola vyplatená. Zároveň poukazuje na vyjadrenie pána E. pred dožiadaným súdom, kde

uviedol,ženeviečítaťapísať,takžekúpnazmluvajeneplatnáajspoukazomna§40ods.6Občianskeho
zákonníka,pretoževtakomtoprípadebymuselabyťzmluvauzatvorenáformouzápisnice.Zmluvumedzi
pánom H. a žalovaným považuje za neplatnú s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, keďže je
v rozpore s dobrými mravmi a tiež preto, že predchádzajúca zmluva je neplatná a teda pán H. nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a nemohol tieto nehnuteľnosti ako nevlastník previesť

na žalovaného. Za rozpor s dobrými mravmi považuje to, že p. E. nemienil za nehnuteľnosť zaplatiť ako
aj spôsob, akým bola nehnuteľnosť prevedená ďalej a ďalej.
6. Zástupca žalovaného na jednotlivých pojednávaniach uviedol, že zotrváva na právnom názore,
podľa ktorého prejav vôle žalobcu, ktorý odstúpil od kúpnej zmluvy dňa 26.6.2013 a ktorý bol
v druhej zmluve strane doručený až 24.9.2013 nemá žiadny vplyv a dosah na vlastnícke práva

žalovaného predmetným nehnuteľnostiam. Poukazuje najmä nato, že žalovaný nadobudol vlastnícke
práva k príslušným nehnuteľnostiam už dňa 18.9.2013 teda v čase kedy prejav žalobcu - odstúpenie
kúpnej zmluvy zo dňa 20.6.2013 nebol druhej zmluvnej strane tohto právneho úkonu doručený. Má
preto zato, že predávajúci podľa kúpnej zmluvy na základe, ktorej žalovaný nadobudol vlastníckepráva k príslušným nehnuteľnostiam bol v celom rozsahu oprávnený. S príslušnými nehnuteľnosťami
nakladať a realizovať tzv. triádu vlastníckych oprávnení, vrátane oprávnenia predmetnej nehnuteľnosti
previesť do vlastníctva akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe. Pred odstúpením od kúpnej zmluvy

vlastnícke právo k príslušným nehnuteľnostiam už svedčal žalovanému, ktorý toto vlastnícke právo
riadne nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.9.2013. Z tohto dôvodu je názoru, že nebolo
možné ani aplikovať ustanovenia § 457 OZ, pretože kupujúci podľa kúpnej zmluvy zo dňa 20.6.2013
už predmetné nehnuteľnosti nemal vo svojom vlastníctve, z tohto dôvodu kupujúci podľa označenej
kúpnej zmluvy nemohol ani v teoretickej rovine previesť späť toto „vlastnícke právo“ na žalobcu

v zmysle uvádzaného ustanovenia § 457 OZ, nakoľko by takýmto spôsobom nepochybne došlo k
celkom nezákonnému a protiústavnému zásahu do vlastníckych práv ďalších vlastníkov predmetných
nehnuteľností. Súčasne poukazuje nato, že ani zo strany žalobcu nebol preukázaný a dokonca ani
tvrdení žiadny dôvod zakladajúci neplatnosť kúpnej zmluvy na základe ktorej žalovaný nadobudol
vlastnícke právo k príslušným nehnuteľnostiam. Poukazuje nato, že je potrebné aj v prejedávaní danej
veci brať do úvahy a dodržiavať zásadu platnú z čias rímskeho práva, podľa ktorého práva patria

bdelým. Podľa neho totiž žalobca, ktorý svojim postupom a prístupom pri uzatváraní zmluvy 20.6.2013
konal čo do spôsobu výplaty kúpnej ceny zo strany kupujúceho zjavne ľahkovážne a neopatrne. Táto
okolnosť a takéto konanie žalobcu nemôže mať vplyv na riadne navrhnuté vlastnícke právo žalovaného
predmetnou nehnuteľnosťou. Z týchto dôvodov navrhuje, aby súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol. Zástupca žalobcu tvrdí, že zmluva uzatvorená medzi pánom E. a H. je neplatná pre rozpor

s dobrými mravmi, ale doteraz nebolo jasne konkretizované, v čom došlo pri uzatváraní tejto zmluvy
k rozporu s dobrými mravmi alebo na čom zakladá svoje tvrdenie o rozpore s dobrými mravmi. Nie je
možné bez toho aby boli tieto veci konkretizované opierať neplatnosť iba o samotné tvrdenie existencie
rozporu s dobrými mravmi. Čo sa týka vyjadrenia k zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a pánom E.
tak na jasnú otázku súdu bolo jasne odpovedané, že túto zmluvu považuje za absolútne neplatnú,

pričom v tomto smere poukazuje aj ja na skutočnosť, že od neplatnej zmluvy nie je možné odstúpiť.
Až na základe ďalších otázok zo strany súdu zástupca žalobcu svoje vyjadrenie prispôsobil a opravil
ho v tom zmysle, že zmluvu medzi žalobcom a pánom E. považuje za platnú. Tiež by sa chcel vyjadriť
k tomu, že zásada, že nikto nemôže previesť na inú osobu viac práv ako sám má, bola na základe
vývoja judikatúry prelomená v tom zmysle, že to neplatí pokiaľ došlo k dobromyseľnému nadobudnutiu

nehnuteľnosti. Pri korelácii dvoch takýchto vlastníckych práv je potrebné poskytnúť ochranu práv tomu,
kto bol dobromyseľný. Tvrdí, že žalovaný bol dobromyseľný pri nadobudnutí nehnuteľnosti, uzatvoril
riadnuzmluvuavyplatilkúpnucenu,pričomkuzatvoreniukúpnejzmluvydošloeštepredtýmakožalobca
od zmluvy s pánom E. odstúpil. Tu poukazuje aj na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená dokonca
ešte predtým ako žalobca vyzýval pána E. na úhradu kúpnej ceny, čo urobil 17.9.2013 teda viac ako

dva mesiace od uzatvorenia kúpnej zmluvy a odstúpil od kúpnej zmluvy až 23.9.2013, čiže tu by chcel
poukázať aj na to, že žalobca nebol dostatočne obozretný k svojim právam a začal riešiť nevyplatenie
kúpnej ceny, ktorá podľa zmluvy mala byť uhradená v deň podpisu až po dlhšej dobe. Čo sa týka §
40 ods. 6 Občianskeho zákonníka tento zo strany žalobcu nebol prečítaný celý, keď je v ňom uvedené
aj to, že forma zápisnice nie je potrebná v prípade ak je obsah zmluvy tejto osobe prečítaní a ak sa

vie podpísať. Z výpovede pána E. pred dožiadaným súdom vyplýva, že zmluva mu bola prečítaná zo
strany pána H. a to, že sa vie podpísať je zrejmé i z toho, že i v spise sa nachádza viacero dokladov
podpísaných pánom E.. Považujú zmluvu, ktorou nadobudol žalovaný nehnuteľnosť za platnú a z toho
dôvodu žalobu za neopodstatnenú.
7. Svedok D. H. na pojednávaní dňa 10.11.2015 uviedol, že bol vlastníkom RD, kúpil ho od D. E.. D. E.

nepozná, nevie povedať kde teraz býva. Vyplatil D. E. spolu 69 000 eur alebo 70 000 eur. Peniaze mu
nevyplatil v hotovosti, ale dával ich E. cez účet. E. navrhol kúpnu cenu. Bol vypracovaný ZP, podľa ZP
bola cena 103 000 alebo 104 000 eur. Cena bola znížená vzhľadom k tomu, že v okolí bývali občania
cigánskeho pôvodu a dom potreboval opraviť. Išiel na políciu a obecný úrad nahlásiť trvalý pobyt. Potom
to predal žalovanému za 70 000 eur. Kúpna cena mu bola uložená na účet, žalovaný mu vyplatil kúpnu

cenu 70 000 eur, E. dal 69 000 alebo 70 000 eur. Pre prípad potreby predloží všetky prevody. S E. ho
skontaktovali spolupracovníci. On sa nemohol dostať do domu tak ho predal. Pred podpisom zmluvy
s E. si bol obzrieť dom. Potom sa dozvedel, že v RD býva rodina I., ktorá má nájomnú zmluvu od
žalobcu. Neskúmal kto bol pred tým majiteľ. Pod tým treba rozumieť D. E.. O tom, že tam niekto býva sa
dozvedel mesiac po podpise zmluvy. Neviem presne povedať časový odstup keď to kúpil a potom ako

to predal. Postupoval tak, lebo v okolí bývali neprispôsobiví občania. Nezaujímalo ho, čo bolo pred tým.
Na žalovaného ho nakontaktoval jeho známy, ktorý sa tým zaoberá. Jednal s advokátom žalovaného.
Priateľ, ktorý mu to poradil je G. A. t.č. bytom J. XX F.. Kúpna cena mi bola vyplatená v deň podpisu.
Nezaoberá sa činnosťou kúpa a predaj nehnuteľnosti. Je pravda, že v NR kúpil dom, na ktorý si zobralhypotéku. Spresňuje, že RD je v Lužiankach to bola jeho prvá kúpa a druhá Nitra- Šúdolie. Nikdy nebol
vypočúvaný políciou ohľadne sporu.
8. Svedok K. I. na pojednávaní dňa 10.5.2016 uviedol, že žalobca je jeho krstný syn. Na adrese L. XX,

B., býva od roku 2000 asi. Dom postavil a aj do RD investoval. Stavba bola dokončená v roku 2000.
Ide o poschodový RD. Za pol roka bol postavený, mal veľkú stavebnú firmu. A. B. previedol dom na
D. E.. Na základe toho nakoľko p. E. nevyplatil finančný obnos, zabezpečil toto vyhlásenie. Potvrdzuje,
že toto vyhlásenie napísal, potvrdzuje, že E. toto vyhlásenie podpísal. Napriek týmto skutočnostiam sa
E. dopustil podvodu a túto nehnuteľnosť previedol na pána H., bolo to v malom časovom rozhraní, za

nejakých 500 eur. Týmto čestným prehlásením dal D. E. horeuvedené nehnuteľnosti do jeho zálohy.
70 000 eur požičal D. E.. Bola to pôžička, bola to písomná pôžička, za túto pôžičku považuje listinu
na čl. 180. Obsah Čestného vyhlásenia nebol zapísaný do evidencie do nehnuteľnosti. Urobil to ako
zábezpeku, preto lebo žalobca nie je v takýchto veciach zbehlý. Prvými vlastníkmi RD bol on a jeho
manželka M. I.. Po mozgovej príhode vykonal prevod na krstného syna- A. B.. Žalobca mal problémy s
manželkou a chcel sa tomu vyhnúť a preto RD previedol na D. E.. Pravdepodobne asi sa poznali, teda

žalobca a D. E.. Spresňuje, že RD bol v dražbe. Dražbu vykonávala Pamaša, s.r.o. Kpt. Nálepku Levice,
ktorá následne vyhotovila ZP právnickej osobe Znalectvo, s.r.o. H.. Kolaudačné rozhodnutie vydala obec
Lužianky. Voči nemu bola vedená dražba, ktorú vyplatil asi 30 000 eur. Je mu známe, že D. E. to prepísal
na A.. Všetko sa odohralo za 9 dní. Podľa neho H. nie je príbuzný žalobcovi nevie, či H. je príbuzný E..
Nikto v jeho živote nebol prehliadnuť spornú nehnuteľnosť. H. nepozná. D. E. mal povedať žalobcovi,

že H. mu dal za dom 500 eur. Dal pôžičku 50 000 eur D. E. lebo potreboval peniaze, nepovedal mu,
prečo potrebuje 50 000 eur. Peniaze mu doteraz nevrátil. Peniaze mal vrátiť do doby, keď nehnuteľnosť
zaplatí žalobcovi. Mal zaplatiť 28 000 eur. K tomu nedošlo a preto došlo k odstúpeniu od zmluvy. Od
zmluvy odstúpil žalobca a z druhej strany asi D. E.. D. E. mu dlhuje 70 000 eur. Žalobu nedal lebo D.
E. je ujdený, je v Čechách. Nevie koho má žalovať. Bola poskytnutá hotovostne. Existuje listinný dôkaz

- Čestné prehlásenie, iný dôkaz neexistuje. Nespomína si lebo má mozgové výpadky, či s D. E. uzavrel
aj inú zmluvu. Nevidel kúpne zmluvy medzi osobami. Nevie odpovedať akou formou zmluvy previedol
nehnuteľnosti na žalobcu.
9. Svedok D. E. na pojednávaní dňa 15.7.2020 uviedol, že chcel kúpiť dom od pána B., pretože mali
nevyhovujúce bytové podmienky a hľadal si niečo lepšie. S kúpou domu mu pomáhal bratranec H. N.

s tým, že všetky záležitosti okolo kúpy domu od pána B. vybavoval on. Vie len toľko, že dom mal byť
kúpený za 27 000 eur, pričom tieto peniaze vyplatil H. N.. Dom, ktorý kupoval, nikdy nevidel a ani
tam nikdy nebol. Zmluvu o predaji domu nečítal, iba ju podpísal. Neprečítal mu ju ani pán N., ktorý
povedal, že je všetko v poriadku a že stačí iba aby túto zmluvu podpísal. K tomu či došlo skutočne
k vyplateniu kúpnej ceny pánovi B. vie povedať len toľko, že H. N. mu povedal, že on to vyplatil. Do

domu sa nenasťahoval, pretože H. N. ho presviedčal, že ešte má čas, ale potom nastala situácia,
že pán žalobca chcel dom naspäť a začal za ním chodiť. Z tohto dôvodu sa musel schovávať. Od H.
N. bol informovaný, že nehnuteľnosť sa vráti pánovi B. a v tejto súvislosti mu N. a H. predložili nejaký
papier s tým, že dom sa má vrátiť majiteľovi a chceli od neho, aby tento papier podpísal. Ani tento
doklad nečítal a neprečítali ho ani pán N. ani pán H.. Všetko bolo robené na rýchlo s tým, že má iba

listinu podpísať. Podpisoval ju pred notárom. Aká bola kúpna cena v zmluve uvedená nevie, podľa neho
tam malo byť 27 alebo 28 000 eur, ale on nedostal vyplatené nič. Od tej doby o celej záležitosti nebol
informovaný až kým nezačal byť kontaktovaný súdom. Čo sa týka rozporu medzi tým, čo vypovedal dnes
a pred dožiadaným súdom, tak jednoznačne potvrdzuje, že pravdu hovorí teraz. Ak pred dožiadaným
sudom hovoril, že zmluvy, ktoré sa uzatvárali mu prečítali pán N. a tu ďalšiu pán H., tak to pravda nie

je, nikto mu zmluvy nečítal. Žiadnu kúpnu cenu nikomu nevyplácal a ani žiadnu od nikoho nedostal.
Pred dožiadaným sudom vypovedal inak zo strachu. Má dve malé deti a bojí sa. Práve z dôvodu strachu
sa nakoniec odsťahoval do Čiech. Má strach z D. H., že by ho mohol napadnúť a že by ho mohol nútiť
vypovedať niečo čo nie je pravda. Osobne ho nepozná, videl ho iba dva krát v tejto súvislosti, ale má
pred ním rešpekt. Jeho bratranec H. N. sa so H. pozná, ale myslí si, že pán N. by mu neublížil, ale pokiaľ

by vznikol nejaký konflikt, tak by sa ho asi nezastal. D. H. sa mu zatiaľ nevyhrážal a ani mu neublížil.
Či pán H. prípadne pán N. v minulosti podobne prevody realizovali, k tomu sa ja vyjadriť nevie. Pred
výpoveďou v Hodoníne ho nikto nekontaktoval. Pán B. ho naháňalo preto, že chcel dom naspäť s tým,
že vráti aj peniaze. Vtedy ho schovávali v Lužiankach pán N. a pán H. z dôvodu, aby ho pán B. nenašiel.
Držali ho tam 2 dni s tým, že oni dovtedy vybavia papiere, aby sa mu to vrátilo naspäť a chceli od neho na

týchto papieroch podpis. Uvedenú skutočnosť oznámil na polícii pod Zoborom, kde bol aj vypočúvaný.
Prítomný pri podpise druhej zmluvy bol pán N. a pán H.. Žiadne peniaze od nikoho nedostal. Nevie čo
pán H. robil s touto nehnuteľnosťou ďalej, nevie či sa nehnuteľnosť vrátila alebo čo sa dialo ďalej. Do
Čiech sa vysťahoval v roku 2013 po tom čo sa diali tieto veci. Bratranec N. má stavebnú firmu ale nevidelho 2 roky. Býva vo Svätoplukove ale nevie kde. Pri podpise druhej zmluvy mu bratranec, že prečo je tam
pán H. nepovedal nič, iba to, že pán H. je jeho kamarát. Po podpise zmluvy žiadne papiere nedostal, oni
si zobrali všetko. Od vtedy čo vypovedal pred dožiadaným súdom sa zmenilo to, že mu mama povedala,

že má povedať pravdu, aby nemal problémy. Pri výpovedi v Hodoníne mal strach. Teraz na základe toho
čo mu povedala mama sa rozhodol, že bude hovoriť pravdu, lebo doteraz s tým má len samé opletačky,
hoci on chcel kúpiť iba dom a nič z toho nemá ani dom ani peniaze. Dom na predaj mu ponúkol H. N.,
ktorý mu povedal, že pozná nejaký barák, ktorý by mohol kúpiť. Tento dom mu bol ukázaný iba z ulice
pred bránou, pričom prítomný bol H. N., pán H. a pán B.. Vtedy bolo povedané, že v dome niekto býva,

ale že do týždňa sa vysťahujú. Hneď mu dali podpísať papiere, ktoré podpísal. Následne po uplynutí
jedného týždňa mu pán N. povedal, že sa nemá ponáhľať, že má ešte počkať. Potom nastala tá situácia,
že pán B. pýtal naspäť ten dom. Nebolo mu povedané prečo pán B. pýta dom naspäť. Zmluvu podpisoval
tam pred domom, pamätá si, že to bola ulica Obežná, číslo nevie.

10. Svedok H. N. na pojednávaní dňa 9.1.2024 uviedol, že nemá vedomosť na koho podnet bola

vyhotovená zmluva medzi žalobcom a pánom E., či bola zo strany pána E. obhliadnutá nehnuteľnosť
pred uzatvorením predmetnej zmluvy, za akým účelom kupoval pán E. predmetné nehnuteľnosti, nebol
súčinný pri predaji nehnuteľnosti alebo pri podpise zmluvy, nevie akým spôsobom mala byť vyplatená
kúpna cena a či a kedy bola vyplatená kúpna cena za tieto nehnuteľnosti žalobcovi zo strany pána E..
Uviedol, že má vedomosť, že predmetnom zmluvy je dom v Lužiankach, ktorý patril rodine I. a že vie,

že došlo nakoniec k predaju týchto nehnuteľností pánovi E.. Ďalej uviedol, že D. E. sa dostlal nejako
k domu a predal ho pánovi D. H. a nemá akúkoľvek vedomosť o prevode nehnuteľnosti od pána E. na
žalovaného, keď nebol prítomný pri podpise niektorej z kúpnych zmlúv.

11. Zástupca žalobcu v záverečnej reči na pojednávaní dňa 9.1.2024 uviedol, že žalobou sa domáhajú

určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej v petite žaloby. V čl. 3 kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalobcom a D. E. bola uvedená kúpna cena, pričom D. E. sa zaviazal uhradiť túto cenu, avšak
ani po opakovaných výzvach zo strany žalobcu k úhrade nedošlo. Z uvedeného dôvodu žabca v zmysle
§ 517 ods. 1 OZ odstúpil od kúpnej zmluvy. D. E. následne predmetné nehnuteľnosti postúpil na tretiu
osobu a následne na žalovaného. Z uvedeného dôvodu, aby sa zosúladil skutočný a právny stav, máme

naliehavý právny záujem na určení, že žalobca je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Máme za to, že
kúpna zmluva uzatvorená medzi D. E. a D. H. a kúpna zmluva uzatvorená medzi D. H. a žalovaným je
absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ, nakoľko sa prieči drobným mravom. V dôsledku odstúpenia od
kúpnej zmluvy žalobcom nemohli byť nehnuteľnosti ďalej postúpené, keď platí, že nik nemôže previesť
na iného viac práva, ako má on sám. S poukazom na uvedené navrhujeme žalobe vyhovieť a v prípade

úspechu priznať náhradu trov konania.

12. Zástupca žalovaného v záverečnej reči na pojednávaní dňa 9.1.2024 uviedol, že pokiaľ ide o
zásadu, že nikto nemôže previesť na druhého viac práv, ak má on sám, uvedená nemôže byť aplikovaná
v danom prípade, kdeže právny úkon - kúpna zmluva medzi žalobcom a D. E. netrpela vadami

platnosti a iba ak by trpela vadou, by sme mohli v teoretickej rovine hovoriť o uvedenej zásade. Tu
poukazujem na rozhodnutie NS SR zo dňa 20.12.2021 sp. zn. 6Cdo/221/2010 a zo dňa 30.03.2010
sp. zn. 2Cdo/311/2008, ktoré riešia túto situáciu, keď v čase medzi dostupením od zmluvy došlo k
prevodu nehnuteľnosti právnym úkonom. Tento právny úkon nemá žiaden právny následok v spore.
Kúpne zmluvy medzi pánom E. a pánom H. a medzi pánom H. a žalovaným boli urobené ešte predtým

ako žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy, uzavretej s pánom E.. Máme za to, že nie je možné poskytovať
ochranutomuktosasprávanedbanlivoanechránisisvojepráva.Sámžalobcasvojímkonanímsapričinil
k zavkladovaniu nehnuteľnosti a podotýkam, že až po 3 mesiacoch si spomenul, že nemá uhradenú
kúpnu cenu. Tu poukazujem na rímsku zásadu právo patrí bdelým a pri strete dvoch práv - právo žalobcu
a žalovaného, mám za to, že ochranu je potrebné poskytnúť vlastníckemu právu žalovaného. Posledné

pojednávanie bolo odročené za účelom vypočutia svedka, ktorý mal odhaliť akési podvodné konanie,
avšak svedok na dnešnom pojedovaní žiadne skutočnosti neuviedol, myslím si, že ak by svedok mal
vedomosť takéhoto podvodného konania, by ho uviedol. S poukazom na uvedené navrhujeme žalobu
zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.
13. Žalobca v záverečnej reči na pojednávaní dňa 9.1.2024 uviedol, že uviedol, že nebola pravda, ako

bolo na pojednávaní uvádzané, že sa s pánom N. a s pánom H. stretol na obhliadke a uvedené sa
nebolo pýtané ani svedka. Rovnako nebolo sa pýtané svedka, že pán E. si požičal od pána N. peniaze,
a to rovnako nebolo uvedené.14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka D. E., H. N., D. H., K. I., oboznámil
sa so žalobou, s vyjadreniami zástupcov strán sporu, s predloženými listinnými dôkazmi – LV č. XXXX,
kúpnymi zmluvami zo dňa 20.6.2013, 6.9.2013 a 16.9.2013, výzvou zo dňa 17.9.2023, odstúpením

od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.6.2013, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, pričom z vykonaného
dokazovania mal ustálený skutkový a právny stav.

15. Žalobca sa žalobou podanou dňa 21.11.2023 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnostinachádzajúcejsavobciB.,kat.úz.B.,zapísanénaLVč.XXXXvreg.„C“akoparc.č.111/1

–zastavanéplochyanádvoriaovýmere122m2srodinnýmdomoms.č.XXXaparc.č.111/2–zastavané
plochy a nádvoria o výmere 103 m2 v celosti. Dňa 20.6.2013 žalobca uzavrel s právnym predchodcom
žalovaného, s D. E. kúpnu zmluvu, predmetom, ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam pričom v článku III. zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 28 000 eur,
ktorú sa kupujúci zaviazal zaplatiť v deň podpisu kúpnej zmluvy a to formou bezhotovostného prevodu
na jeho účet. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím V 4147/13

zo dňa 25.7.2013. Dňa 6.9.2013 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi D. E. a D. H., vklad vlastníckeho
práva bol povolený rozhodnutím V 6061/13 zo dňa 10.9.2013. Dňa 16.9.2013 bola uzatvorená kúpna
zmluva medzi D. H. a žalovaným Casareal, s.r.o., vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím
V 6256/13 zo dňa 18.9.2013. Podaním zo dňa 17.9.2013 vyzval žalobca D. E. na zaplatenie kúpnej
ceny v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Predmetný list bol D. E. doručený 18.9.2013. Podaním zo dňa

23.9.2013 žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy, pričom odstúpenie bolo kupujúcemu doručené 24.9.2013.

16. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

18. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 48 ods. 1 a 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

20. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

21. V prejednávanej veci bola podaná určovacia žaloba, preto sa súd ako prvoradou otázkou zaoberal
existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase
rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento je daný spravidla v prípade, keď sa nemožno
domáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté. Žaloba

podaná žalobcom je v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia žalobou určovacou a žalobca
sa jej môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak existuje
aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom
odstrániť a právne postavenie žalobcu je ohrozené. V danom prípade mal súd preukázaný naliehavý
právny záujem na žalobou požadovanom určení, keď žalobca sa domáha určenia, že je výlučným

vlastníkom nehnuteľností uvedených v petite žalobného návrhu, z dôvodu, že kúpne zmluvy uzatvorená
dňa 6.9.2013 a 16.9.2013 sú absolútne neplatným právnym úkonom a v dôsledku odstúpenia od
kúpnej zmluvy zo dňa 20.6.2013 pre nezaplatenie kúpnej ceny má byť výlučným vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti.

22. Súd následne pristúpil k meritu veci a zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná, keď súd právny úkon –
kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi D. E. a D. H. zo dňa 6.9.2013 vyhodnotil ako absolútne neplatný právny
úkon. K uvedenému súd dospel vykonaným dokazovaním, keď z neho vrámci svedeckej výpovede D.
E. vyplynulo, že ten nemal vôľu predmetnú nehnuteľnosť, ktorú nadobudol od žalobcu ďalej previesťna pána D. H. ale predmetná nehnuteľnosť pre nezaplatenie kúpnej ceny a pre komplikácie, ktoré mu
s touto nehnuteľnosťou vznikli mali byť vrátené späť žalobcovi. Tu súd uvádza, že neplatnosť právneho
úkonunastávavšadetam,kdezákon,prípadnedohodastrán,spájasurčitouvadnosťouprávnehoúkonu

jeho neplatnosť. Neplatný právny úkon (negotium nullum) síce vznikne, nevyvoláva však žiadne právne
následky, to znamená, že na jeho základe nemôžu vzniknúť subjektívne práva a povinnosti. Právny úkon
je neplatný, ak má chyby v písaní a počítaní, ak ho vykoná osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne
úkony; ak je úkon neuskutočniteľný; ak nie je podpísaný, alebo je podpísaný neoprávnenou osobou; ak
je podpísaný neslobodne, nie zreteľne, ak chýbajú obligátne náležitosti, bez ktorých sa neobíde (Vojčík,

P. 2010, Občianske právo hmotné I., Košice: UPJŠ).
23. Absolútna neplatnosť (negotium nullum) podľa Feketeho nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona
(ex lege). Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať ktokoľvek. Okrem účastníkov
právneho úkonu každý, kto má na tom právny záujem. Právny úkon sa podľa súdnej praxe za absolútne
neplatný nevyhlasuje, ale hľadí sa naň tak, ako keby nebol vôbec urobený. Podľa rozsudku Najvyššieho
súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010 absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez

ďalšieho úkonu - zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená
dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Odporovateľnosť právneho
úkonu je na rozdiel od predchádzajúcich sankcií špecifickým inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov.

Nepostihuje vady právneho úkonu neplatnosťou - naopak, úkon, ktorý je odporovateľný, sa považuje
za platný. Postihuje však právne dôsledky resp. následky právneho úkonu, a to vo vzťahu k veriteľom
dlžníka (http://najpravo.sk, 14.12.2013).
24. Paragraf 37 OZ ustanovuje zákonné predpoklady na náležitosti vôle a prejavu vôle tak, aby na jej
základe bol vykonaný platný právny úkon. Na základe uvedeného musí byť vôľa smerujúca k vykonaniu

platného právneho úkonu slobodná a vážna a navonok musí byť prejavená určito a zrozumiteľne. Pokiaľ
právny úkon nesplňuje niektorú z vád vôle alebo jej prejavu, je absolútne neplatný.
25. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc)
a bez ohľadu, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Z tohto dôvodu právne účinky takéhoto právneho
úkonu ani nevzniknú – teda nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a povinností, ktoré s nimi zákon

spája. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré
existovali v čase jeho urobenia, dodatočné okolnosti nemajú vplyv na jeho platnosť. Znamená to, že
skutočnosti, ktoré nastali po vzniku právneho úkonu, nemôžu mať za následok dodatočnú neplatnosť
právneho úkonu (a naopak). V prípade, ak je na neplatný právny úkon viazaný iný, akcesorický (vedľajší)
právny úkon, týka sa absolútna neplatnosť súčasne aj tohto úkonu. Na vyvolanie účinkov absolútnej

neplatnosti právneho úkonu nie je potrebné rozhodnutie súdu. Keďže absolútna neplatnosť vzniká zo
zákona, nie správaním účastníka, nemôže byť odvrátená ani s poukazom na dobré mravy (§ 3 ods. 1).
Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže úspešne dovolať každá osoba, ktorá má na tom právny
záujem, pričom môže ísť aj o tretiu osobu, ktorej hmotnoprávne postavenie (majetkové právo) je týmto
právnym úkonom dotknuté. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť z úradnej povinnosti v prípade, ak

skutočnosti, ktoré sú spojené s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, vyjdú v konaní najavo.
26. Platná právna úprava neustanovuje žiadnu lehotu, v ktorej je potrebné prihliadať na vadu právneho
úkonu, a to z dôvodu, že takýmto úkonom nevznikne žiadne právo, a teda ani právo, ktoré by sa mohlo
premlčať.
27. Subjekt pri vykonaní právneho úkonu, ktorý má byť platný, musí navonok prejaviť tú vôľu, ktorú

má a ktorá je výsledkom jeho vlastného slobodného vytvorenia. Nedostatkom slobody vôle môže byť
postihnutá ako vôľa smerujúca ku konaniu (vôľa prejavovacia), tak aj vôľa, ktorá je prejavená navonok
(vôľa prejavená). Právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle, ak účastník koná pod nedovoleným
nátlakom zo strany druhého účastníka (prípadne tretej osoby), ak o tom druhý účastník vedel a aj to
využil.Oslobodnýúkonnepôjdevprvomradetam,kdejeúkonvýsledkompriamehofyzickéhodonútenia

(vis absoluta), ide o vadu vôle prejavovacej, keďže v tomto prípade je vôľa konajúceho nahradená
vôľou osoby, ktorá konajúceho k úkonu donútila – vôľa konajúceho teda nie je ani slobodná, ani daná.
Možno povedať, že v tomto prípade ide o vôľu donucujúceho, nie konajúceho. Vôľa konajúceho nie je
daná ani v prípade, ak niekým podpísaná predtlač, ktorá nie je vyplnená podpísaným, nie je vyplnená
v súlade s jeho pokynmi alebo bez jeho vedomia. V praxi sa však častejšie vyskytujú práve úkony,

ktoré sú následkom psychického donútenia, a to predovšetkým prostredníctvom bezprávnej vyhrážky
(vis compulsiva). Bezprávnou vyhrážkou je pôsobenie na psychiku konajúceho, v dôsledku ktorého
je konajúci prinútený vykonať svoj prejav vôle vzbudením dôvodného strachu s prihliadnutím na jej
druh a intenzitu. Vyhrážka musí pôsobiť na konajúceho v čase vykonania úkonu. Vyhrážka musí byťprotiprávna, t. j. jej prostredníctvom sa vynucuje niečo, čo týmto spôsobom nesmie byť vynucované,
vyhrážka nesmie byť právne podložená ani právne vymáhateľná, napríklad ak zmluvná strana uzavrie
zmluvu v znení stanovenom jej budúcim spolukontrahentom z dôvodu vyhrážky, že spolukontrahent

vypovie zmluvu, od ktorej je táto osoba závislá. Od psychického donútenia je potrebné odlišovať tieseň
(pozri § 49). Tieseň je objektívny stav, ktorý dolieha na konajúceho takou intenzitou, že uzavrie zmluvu,
ktorú by za iných okolností neuzavrel, a to za nápadne nevýhodných podmienok. Tieseň musí tiež
pôsobiť v čase uzatvárania zmluvy. Ani v prípade tiesne konajúci nekoná slobodne, avšak jeho konanie
nie je ovplyvnené ani fyzickým donútením, ani bezprávnou vyhrážkou. Preto takýto úkon nie je absolútne

neplatný, vzniká len právo na odstúpenie od zmluvy.
28. Právny úkon nie je vykonaný vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolností daného prípadu konajúci
nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Nedostatok
vážnosti vôle sa prejavuje tým, že sa pri právnom úkone zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti
neexistuje alebo vôľa, ktorá síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. Medzi
poruchy vážnosti prejavu vôle sa zaraďujú prípady vnútornej výhrady, predstieraných právnych úkonov

(simulácie) a právnych úkonoch vykonaných žartom alebo v prípade inej situácie, z ktorej má byť
adresátovi zrejmé, že vôľa konajúceho nie je vážna. Tieto vady vážnosti vôle sa označujú aj ako
vedomé vady vážnosti vôle. Od tohto je potrebné odlišovať nevedomé vady vážnosti vôle, kedy
konajúca strana (alebo aj obe strany) nevie o nezhode medzi vôľou a jej prejavom, napríklad omyl
– § 49a. Vnútorná výhrada (reservatio mentalis) je prejav vôle vykonaný s vnútorným presvedčením,

aby nenastali právne následky právneho úkonu s nádejou, že jeho následky nenastanú. Vnútorná
výhrada spočíva v obmedzení alebo podmienení vôle, ktoré nie je prejavené, prejav sa tak s vôľou
čiastočne prekrýva. V súlade s teóriou ochrany dôvery v takýchto prípadoch nepôjde o neplatný právny
úkon. Pokiaľ však o vnútornej výhrade vedel konajúci aj adresát, pôjde o prípad spoločnej simulácie
a právny úkon bude neplatný z tohto dôvodu. Prípad simulácie tiež nie je osobitne upravený právnym

poriadkom, v prípade simulácie však ide jednu z vád vôle. Simulovaný, predstieraný právny úkon je
taký, kedy prejav vôle má pôsobiť ako vážny, ale ktorým konajúci nechce vykonať navonok prejavený
alebo žiaden prejav vôle. Tým sa simulácia líši od vnútornej výhrady, lebo pri vnútornej výhrade konajúci
úkon navonok vykonať chce. Simulácia môže byť jednostranná alebo spoločná. Pri jednostranne
simulovaných právnych úkonoch sa postupuje v súlade s teóriou ochrany dôvery. Pri spoločnej simulácii

musia byť splnené predpoklady, ktorými sú uzrozumenie oboch strán (t. j. vedomosť oboch účastníkov
o simulácii) a chýbajúca vôľa byť právnym úkonom viazaný. Za prípady simulácie nemožno považovať
antidatovanie zmluvy, nesprávne označenie právneho úkonu (platí tu zásada falsa demonstratio non
nocet).Súčasťoupredpokladovsimulácieniejejejmotív.Osimuláciutedapôjdeajvprípade,akzmluvné
strany chcú vzbudiť zdanie právneho úkonu navonok u tretích osôb (absolútna simulácia) alebo chcú

zakryť iný právny úkon (relatívna simulácia, dissimulácia). Od simulácie je potrebné odlíšiť konanie in
fraudem legis, kedy sa konajúci snažia vyhnúť právnym prekážkam tým, že ich následky chcú dosiahnuť
iným spôsobom – keďže v tomto prípade sa strany chcú viazať. V prípade simulácie vôbec nejde
o právny úkon a zákon s ním viaže za následok absolútnu neplatnosť. Neplatnosť môže namietať aj
tretia osoba. V tomto prípade je však potrebné rozlišovať, či simulovaný právny úkon bol vykonaný

na ťarchu tretej osoby (napr. predstierané zmenšenie majetku dlžníka), kedy vyslovená neplatnosť
pôsobí na prospech tretej osoby prípadne neplatnosť môže pôsobiť aj na ťarchu tretej osoby, a v takom
prípade jej je poskytnutá ochrana tak, že simulovaný právny úkon aj tak spôsobí právne následky voči
tretej osobe, ktorá konala v dobrej viere (napr. ak tretia osoba splnila dlh osobe, ktorá s veriteľom
predstierala postúpenie pohľadávky – aj v takom prípade dôjde k zániku pohľadávky). Pri úkonoch, ktoré

sú vykonané pri hre, vyučovaní, v divadle by mala byť nevážnosť prejavu vôle vzhľadom na okolnosti,
za ktorých k prejavu vôle došlo, všeobecne zrejmá. Takýto právny úkon je Občianskym zákonníkom
považovaný za absolútne neplatný. Na rozdiel od predošlých prípadoch konajúci adresáta alebo tretiu
osobu nechce uviesť do omylu. V niektorých prípadoch však môžu vzniknúť o vážnosti vôle pochybnosti
– a to predovšetkým vtedy, ak nevážnosť vôle vzhľadom na okolnosti celkom zrejmá nebola (napr.

ak jedna strana nepochopila a vzhľadom na okolnosti nemohla pochopiť, že ide o žart). V takomto
prípade by konajúca osoba mala vykonať všetky úkony smerujúce k tomu, aby adresáta oboznámila
s tým, že nejde o vážnu vôľu. Ak to však neurobí a ide podľa konkrétnych okolností prípadu o situáciu,
kedy druhej strane nebolo a ani objektívne nemohlo byť známe, že prejav konajúceho nie je vážny,
je potrebné v záujme ochrany právnej istoty a dobrej viery druhej strany považovať právny úkon za

platný a pochybnosti o tom, či išlo o žart, pripočítať osobe, ktorá ich vyvolala a právny úkon je potrebné
považovať za platný. Napriek tomu, že vôľa konajúceho v tomto prípade chýba, právny úkon je spôsobilý
vyvolaťnásledky,ktorésnímprávospája.Takýtoprístupzodpovedápožiadavkámprincípuprávnejistoty
v súkromnom práve, ako aj ochrane dôvery jeho účastníkov – ide o tzv. poňatie prejavu vôle.29. Súd mal teda v danom spore za preukázané, že tento právny úkon, t.j. kúpna zmluva uzatvorená
medzi D. E. a D. H. je absolútne neplatným právnym úkonom. Právny úkon nie je vykonaný
vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolností daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré

s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Z uvedeného je zrejmé, že D. E. v pozícii
predávajúceho nikdy nemal vôľu previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na D. H.
v pozícii kupujúceho. Svedecká výpoveď D. E. nebola spochybnená žiadnou zo strán a súd nemal
pochybnosti o pravdivosti jeho výpovede. Z konania D. E. je zrejmé, že právny úkon – kúpna
zmluva má vady a to v podobe absencie vážnosti vôle a preto kúpna zmluva je v zmysle § 37

OZ absolútne neplatným právnym úkonom. Súd v danom prípade posudzoval neplatnosť zmluvy
podľa § 37 OZ, nakoľko okolnosti tohto prípadu nasvedčujú tomu, že vôľa D. E. uzatvoriť s D.
H. kúpnu zmluvu nebola vážna a preto nemohla v konečnom dôsledku spôsobiť právne následky,
t.j. previesť vlastnícke právo na D. H. a následne na žalovaného. Pri posudzovaní tejto veci bolo
potrebné aj posúdiť, či ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť
viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa. Spravidla ide len

o celkom výnimočné prípady, pokiaľ bude nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je
dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 2.10.2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom
poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti
posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch

prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe. Právne inštitúty
vydržania a všeobecného nadobudnutia od nevlastníka sa vyznačujú jedným zásadným spoločným
znakom – spôsobujú prevod vlastníckeho práva za neštandardných podmienok na základe dobrej viery.
Vzhľadom na to, že všeobecné nadobudnutie od nevlastníka nemá v slovenskom práve prakticky žiadnu
históriu, nemožno z dostupnej literatúry vyvodiť jednoznačné závery, akými charakteristickými znakmi

a limitmi sa všeobecné nadobudnutie od nevlastníka vyznačuje. Nie každý, kto je ako vlastník zapísaný
do katastra nehnuteľností, si môže byť svojim vlastníctvom stopercentne istý. Zápis vlastníctva v
katastri nehnuteľností nie je „nepriestrelný“, požíva len vyvrátiteľnú domnienku správnosti. Nadobúdateľ
nehnuteľnosti, dôverujúci v zápis v katastri nehnuteľností, sa tak môže dostať do situácie, že jeho
vlastnícke právo bude spochybnené, pokiaľ tretia osoba právoplatne spochybní nadobúdací titul

prevodcu. Ochrana práv dobromyseľného nadobúdateľa sa poskytuje iba v mimoriadne výnimočných
prípadoch a prioritne sa k tejto otázke pristupuje zdržanlivo. Preto sa nadobúdateľovi odporúča pri
nadobudnutí nehnuteľností skúmať titul nadobudnutia prevodcu a nespoliehať sa výlučne len na zápis
v katastri nehnuteľností. V danom prípade dobrá viera žalovaného ako nadobúdateľa hodnoverne
preukázaná nebola, a to s poukazom na jednotlivé prevody vlastníckeho práva, ktoré boli vykonané

v enormne krátkej dobe. Keby žalovaný skúmal titul nadobudnutia D. H., zistil by, že predmetná
nehnuteľnosť bola nadobudnutá vkladom do katastra nehnuteľností dňa 10.9.2013 a teda by uvedené
mohlo vzbudzovať pochybnosti, prečo D. H. kúpnou zmluvou zo dňa 16.9.2013 opätovne vykonáva
prevod. Takýto postup vzbudzuje pochybnosti o úmysle jednotlivých osôb nadobudnúť vlastnícke právo
k vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Z výpisu obchodného registra žalovaného vyplýva okrem iného, že

predmetom jeho podnikateľskej činnosti je sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností
(realitná činnosť), t.j. podniká s nehnuteľnosťami a preto sa vyžaduje práve od týchto osôb vyššia
obozretnosť. Uvedené má tak za následok, že súd z konania žalovaného nemal za preukázané konanie
v dobrej viere, pre ktorú by súd žalovanému poskytol ochranu jeho vlastníckeho práva. Poskytnutie
ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej

veci musí javiť ako spravodlivé, čo v danom prípade nebolo s poukazom na vyššie uvedené, možné. Súd
teda konštatuje, že ak právny úkon – kúpnu zmluvu zo dňa 8.9.2013 považoval za absolútne neplatným,
aj nasledujúci právny úkon urobený medzi D. H. a žalovaným v podobe kúpnej zmluvy súd považuje za
absolútne neplatný právny úkon a to s poukazom na vyššie spomenutú rímsku zásadu, že nikto nemôže
na druhého previesť viac práv ako má on sám.

30. Súd v rámci vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca odstúpil od platne uzatvorenej
kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi ním a D. E., čím sa zmluva zrušila od počiatku.
31. Odstúpenie od zmluvy jednostranný právny úkon, pri ktorom sa žiadne osobitne náležitosti
nevyžadujú a na inštitút odstúpenia sa vzťahujú všeobecne ustanovenia o právnych úkonoch.

Odstúpenie od zmluvy sa môže realizovať ústne, písomnou formou musí byť vykonané vždy v prípade,
ak samotná zmluva, od ktorej sa odstupuje bola uzavretá písomne. Možno zhrnúť, že neexistencia
dôvodov odstúpenia deklarovaných v odstúpení spravidla nemusí vylučovať platnosť odstúpenia z iných
skutočne existujúcich dôvodov. Vždy je však potrebné skúmať, či vôbec dôvody na odstúpenie aj reálneexistujú, či už zmluvne alebo zákonné. Na nastúpenie účinkov odstúpenia je nevyhnutné jeho riadne
doručenie druhej zmluvnej strane ako adresátovi, ak ten nebol fyzicky prítomný pri jeho vykonaní. Od
zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi

dohodnuté.
32. Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 29/97
z 20.10.1997: „Predávajúci môže po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty odstúpiť od zmluvy pre
nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, aj keď to nebolo medzi účastníkmi dohodnuté.“
33. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
34. Kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujalo podľa § 16 písm. b) zákona č. 335/1991
Zb. k jednotnému výkladu tohoto ustanovenia toto stanovisko: „Odstúpenie od zmluvy je jednostranným
právnym úkonom adresovaným druhej zmluvnej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah.

Uvedený právny úkon nadobúda účinnosť okamihom, kedy dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu.
Jeho účinnosť nie je podmienená súhlasom druhého účastníka, ani rozhodnutím súdu. Odstúpiť možno
len od platnej zmluvy. Odstúpiť od zmluvy je možné len vtedy, ak je to v zákone stanovené, alebo
účastníkmi dohodnuté (§ 48 ods. 1 OZ). Zákon upravuje právo odstúpiť od zmluvy jednak pre prípad
uzavretia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 OZ) a ďalej predovšetkým ako

sankciu za omeškanie dlžníka (§ 517 ods. 1 OZ), či za iné porušenie zmluvných povinností (napr. § 597,
§ 623, § 679 OZ). Okrem prípadov zákonom stanovených je možné od zmluvy odstúpiť aj vtedy, ak to
bolo jej subjektami dohodnuté, či už pri uzavretí zmluvy alebo dodatočne (porov. § 48 ods. 2, § 497 OZ).
35. Z uvedeného vyplýva, že treba rozlišovať možnosť odstúpenia od zmluvy, ktoré v určitých prípadoch
pripúšťa zákon (napr. § 517 ods. 1 OZ.) a ktoré sa zakladá na zmluve podľa § 497 OZ. Preto v dôsledku

omeškaniadlžníka,ktorýnesplnildlhanivdostatočneprimeranejlehote,ktorúmuveriteľposkytol,vzniká
veriteľovi právo od zmluvy odstúpiť, aj keď si túto možnosť s dlžníkom nedohodli.
36. Výzvou zo dňa 17.9.2013 žalobca vyzval D. E., aby v lehote 3 dní od doručenia výzvy uhradil kúpnu
cenu, s tým, že ak v uvedenej lehote nezaplatí, v zmysle § 517 ods. 1 OZ je oprávnený odstúpiť od
zmluvy. Predmetná výzva bola D. E. doručená 18.9.2013 (č.l. 7)

37. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca platne odstúpil od kúpnej zmluvy, keď podaním zo dňa
23.9.2023 oznámil žalobca D. E., že nakoľko ani na základe výzvy zo dňa 17.9.2023 neuhradil kúpnu
cenu, odstupuje od predmetnej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.6.2013 v zmysle § 517 ods. 1 OZ
a žiada o vrátenie nehnuteľností, vlastnícke právo ktorých bolo na neho predmetnou kúpnou zmluvou
prevedené. Odstúpenie od zmluvy bolo D. E. doručené 24.9.2013 (č.l. 8)

38. Keďže odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušila, vzniká nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, keďže právny dôvod plnenia odpadol. V danom prípade žalobca previedol na D. E.
nehnuteľnosť avšak plneniu zo strany D. E. v podobe uhradenia kúpnej ceny nedošlo, má súd za to,
že žalobca v dôsledku zrušenia kúpnej zmluvy sa opätovne stal vlastníkom predmetných nehnuteľností,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a D. E. a teda súd žalobe, ktorou sa

žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti, vyhovel..
39. Nakoľko výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že kúpna zmluva zo dňa 6.9.2013 je
absolútne neplatným právnym úkonom, a teda aj aj kúpna zmluva uzatvorená následne 16.9.2013 je
z uvedeného titulu absolútne neplatná, súd žalobe podanej žalobcom v plnom rozsahu vyhovel, keďže
v spore preukázal, že platne odstúpil od platnej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.6.2013, čím sa kúpna

zmluva zrušila a súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v petite
žaloby.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal

plný úspech vo veci priznal proti žalovanému náhradu trov konania (pred súdom 1. inštancie a pred
odvolacím súdom, keďže uvedené sa posudzuje ako jedno konanie) v rozsahu 100%, o výške ktorých
rozhodne súdny úradník samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

15C/304/2013

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.