Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-20C/170/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522209682
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7522209682.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: BS SECTOR s.r.o., IČO: 47

561 033, so sídlom v Bardejove, Ťačevská 39, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., F. XX, zast.: JUDr. Blanka Nagyová, advokátka, so
sídlom v Košiciach, Štúrova 44, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutému
vydržaním, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalované v 1/ a 2/ rade majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi s tým,

že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na súde domáhal voči žalovaným určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
nadobudnutému vydržaním a jeho trpenie.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - parcely č. 726, zapísanej na LV č.
XXXX, katastrálne územie : G., druh pozemku : orná pôda, parcela registra „E“, vlastnícke právo
nadobudol kúpnou zmluvou. Žalované v 1/ a v 2/ rade sú vlastníkmi parcely č. 512/14, zapísaná
na LV č. XXXX, katastrálne územie C., druh pozemku : orná pôda, parcela registra „E“. Za účelom

realizácie poľnohospodárskych prác a obhospodarovania pozemku žalobcu bola ako vstup na pozemok
žalobcu dlhoročne využívaná trasa cez pozemok žalovaných. Uvedené bolo všeobecne rešpektované s
odkazom na dlhoročné nerušené užívanie. Takéto priestorové usporiadanie vstupu na pozemok žalobcu
prechodom cez pozemok žalovaných nerušene a v dobrej viere využívali právny predchodcovia žalobcu.
V rodine H. bolo všeobecné známe, že im toto právo patrí. Faktický prechod cez pozemok žalovaných
predstavuje prechod pešo, povozom, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi. Vzhľadom
k tomu žalobca v spojení s ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka splnil vydržaciu dobu v podobe

nerušeného výkonu práva po dobu dlhšiu ako desať rokov. Dal do pozornosti súdu, že v lokalite „Jutrá"
je vstup na parcely riešený cez parcelu č. 521/38, zap. na LV č. XXX, kat. územie: C., v nadväznosti na
parcelu č. 512/27, zap. na LV č. XXX, kat. územie : C., ktorá končí tesne v blízkosti parcely žalobcu. Obe
uvedené parcely sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a predstavujú cestu ku jednotlivým parcelám
v súkromnom vlastníctve. Tento stav reflektuje stav dlhoročného faktického vstupovania na súkromné
parcely v tejto lokalite. Vydržané právo žalobcu na prechod cez pozemok žalovaných pešo, povozom,
motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi preto de facto nadväzuje na toto usporiadanie, čo

dokazuje, že na vstup na pozemok žalobcu sa dlhoročne využíva prechod cez parcelu žalovaných. Je
mu však toho času v realizácii práva prechodu cez pozemok žalovaných pešo, povozom, motorovými
vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi zo strany žalovaných bránené. Toto právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktoré nadobudol vydržaním v katastri nehnuteľnosti zapísané nie je. Žalobcavydržané právo zodpovedajúce vecnému bremenu mieni do katastra nehnuteľností zapísať. Z týchto
dôvodovmánaliehavýprávnyzáujemnajehourčení.Vzhľadomnaskutočnostiuvedenévyššievzáujme
zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností a zosúladenia faktického stavu so stavom právnym

a uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa zásahov do práva žalobcu podal túto žalobu.

3. K žalobe pripojil čiastočný výpis z LV č. XXXX, k. ú. G., čiastočný výpis z LV č. XXXX, k. ú. C.,
čiastočný výpis z LV č. XXX, k. ú. C., náčrt pozemku „Jutrá“ s vyznačením pozemkov vo vlastníctve
SR, pozemkov vo vlastníctve žalobcu a pozemok vo vlastníctve žalovaných, navrhol vypočuť žalobcu

ako stranu v konaní a výsluch svedka.

4. Žalovaná v 1/ rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že o žalobcovi nemá žiadnu vedomosť. Nikdy
s ňou nespolupracovala, nik ju z tejto spoločnosti nekontaktoval, ani neprejavil žiadnu spoluprácu.
Navrhovaného svedka nepozná.

5. Žalovaná v 2/ rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nesporné je jedine to, že žalobca je podielový
spoluvlastník v podiele 9/320 k parc. č. 726, o celkovej výmere 1.177 m2, pričom jeho spoluvlastnícky
podiel predstavuje iba 33,10 m2 a súčasne, že žalovaná v 2/ rade je podielovou spoluvlastníčkou
v podiele 1 k parcele č. 512/14, o výmere 1.695 m2. Za sporné skutočnosti označila nedostatok vecnej
legitimácie na strane žalobcu, keďže nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov žalobcom

požadovaného právneho vzťahu, či parcela č. 726 bezprostredne susedí (je priľahlou parcelou)
s parcelou č. 512/14, kedy cez parcelu č. 512/14 vznikla prístupová cesta žalobcom tvrdeným spôsobom
formou prechodu pešo, povozom, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi, v prospech
parcely č. 726, či cez parcelu č. 512/14 vznikol žalobcom tvrdený prechod, teda žalobcom tvrdený vstup
v prospech parcely č. 726, alebo v prospech právnych predchodcov žalobcu so súhlasom právnych

predchodcov žalovaných, prípadne aj za akých podmienok, na aký účel a v akom rozsahu, že žalobca
neosvedčil ním tvrdenú vydržaciu dobu, ani jej existenciu, že žalobca neosvedčil nerušený výkon práva
zodpovedajúceho požadovanému vecnému bremenu ním tvrdených právnych predchodcov žalobcu,
že žalobca neosvedčil dobrú vieru výkonu práva zodpovedajúceho požadovanému vecnému bremenu
zo strany právnych predchodcov žalobcu, pretože v jeho žalobe len uvádza, že v rodine H. bolo

všeobecne známe, že im toto právo patrí a napokon, že žalobca neosvedčil tvrdenie uvedené v jeho
žalobe, že žalovaná v 2. rade t. č. bráni žalobcovi v realizácii práva prechodu cez parcelu č. 512/14.
Uviedla ďalej, že o žalobcom tvrdenom vecnom bremene, ktoré podľa jeho tvrdenia malo vzniknúť
titulom vydržania, teda dlhodobým umožnením prechodu cez parcelu č. 512/14, na parcelu č. 726
nikdy od svojich právnych predchodcov nepočula, pričom svoje podielové spoluvlastníctvo nadobudla,

v podiele 1 k predmetnej parcele č. 512/14 na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností, v súlade s Darovacou zmluvou uzatvorenou dňa 08. 12. 2015 medzi
právnym predchodcom žalovanej v 2/ rade , ktorým bol jej neb. otec, ako darujúcim a žalovanou v 2/
rade, ako obdarovanou. Z čl. 3 cit. Darovacej zmluvy vyplýva, že ku dňu podpisu tejto zmluvy na
prevádzanom podiele (1/2) nehnuteľností (parcely č. 512/14) neviazli žiadne ťarchy ani vecné bremená.

K spoluvlastníckemu podielu na predmetnej parcele č. 512/14 uzatvorila dňa 14. 02. 2016 nájomný
vzťah so spoločnosťou AGRO PLUS spol. s. r. o., ktorý trvá dodnes, pričom je zároveň vyznačený aj na
I.. J. XXXX. Nakoľko nárok uplatňovaný žalobným návrhom, ktorý opísaním jeho skutkových okolností
neosvedčuje v spojení s jeho petitom ani základ nároku uplatneného žalobcom jeho návrhom, ktorý má
byť predmetom konania, považovala preto tento žalobný návrh za nedôvodný v celom rozsahu. Naviac,

pri rozhodovaní o žalobnom návrhu je konajúci súd viazaný návrhom žalobcu, je teda viazaný znením
petitu, ktorý nie je možné prekročiť a ktorý musí byť formulovaný tak, aby bol vykonateľný, t. j. aby bol
reálne spôsobilý vyriešiť spornú situáciu medzi stranami sporu, čo však zo žalobného návrhu žalobcu
nemožno ani zrozumiteľne vyčítať. Nehovoriac ani o tom, že žalobca je len podielovým spoluvlastníkom
v podiele 9/320 k parcele č. 726, pričom jeho spoluvlastnícky podiel k tejto parcele č. 726 predstavuje len

výmeru 33,10 m2, a preto nie sú splnené ani základné podmienky vecnej legitimácie žalobcu, a to ani pre
začatie daného konania. Žalobný návrh je preto nedôvodný a nepravdivý, lebo žalobca okrem už vyššie
uvedených sporných skutočností opomína aj na jedno z ďalších nevyhnutných podmienok na zriadenie
vecného bremena (§ 151o ods. 3 Obč. zák.) v prospech vlastníka stavby (nehnuteľnosti), a to, že prístup
vlastníka k stavbe (k nehnuteľnosti), nemožno zabezpečiť inak. Ak je totiž k stavbe – k nehnuteľnosti

priamyprístupzverejnejkomunikácie,nemožnoprostredníctvomprávacestyvynucovaťprístupkstavbe
– k nehnuteľnosti aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol
pre vlastníka stavby výhodnejší. Mala za to, že prístup žalobcu k jeho spoluvlastníckemu podielu (33,10
m2) na parcele č. 726 možno zabezpečiť inak, a to cez parcelu č. 17117/1 nachádzajúcu sa v kat. ú. G.a nie v kat. ú. C., alebo aj cez parcelu č. 1716, nachádzajúcu sa tiež v kat. ú. G. a nie v kat. ú. C. (kde sa
nachádza parcela č. 512/14, ktorá je v spoluvlastníctve žalovaných). Priamo priľahlé parcely č. 17117/1
a č. 1716 k parcele č. 726, ktorá je v spoluvlastníctve žalobcu sú vo výlučnom vlastníctve Slovenskej

republiky, zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX a teda bezprostredne susedia, t. j. sú aj priľahlými
parcelami k parcele č. 726, ktorá je v spoluvlastníctve žalobcu. Poukázala tiež aj na to, že súčasťou
návrhu na zriadenie vecného bremena súdom by mal byť aj geometrický plán, ktorý by mal deklarovať,
resp. presne špecifikovať, aké vecné bremeno a v akom rozsahu, resp. v akej veľkosti sa má zriadiť, čo
však v prípade žalobného návrhu žalobcu absentuje, lebo žalobcom doložený náčrt, ktorý je obsiahnutý

v samotnej žalobe absolútne nič nepreukazuje. Žalobca nepredložil žiadny geometrický plán, ktorý by
dokumentoval, čoho sa domáha, resp. čo v súdnom konaní vlastne navrhuje, a preto ani ním navrhovaný
petit nemožno označiť za vykonateľný Návrh na zriadenie vecného bremena podaný žalobcom, ako
spoluvlastníkom, v prospech ktorého by mal konajúci súd zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve
cesty - prechodu pešo, povozom, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi cez pozemok
žalovaných, ktorý ani nie je priľahlým pozemkom k žalobcovej parcele je nedôvodný, lebo sa žalobca

môže dostať k inému pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa aj ku komunikácii, a to bez obmedzenia
pozemku v spoluvlastníctve žalovaných, a preto ani nemožno zriadiť právo zodpovedajúce vecnému
bremenu v prospech žalobcu a na ťarchu žalovaných, ako jediného spoluvlastníka s podielom 9/320,
spomedzi ďalších viacerých (13) podielových spoluvlastníkov, pričom žalobca nadobudol jeho podielové
spoluvlastníctvo k parcele č. 726 kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol katastrom nehnuteľností povolený

dňa 22. 10. 2020, pod V 412/20.

6. Žalobca v replike uviedol, že v predmetnej veci je vylúčená aplikácia ust. § 151o ods. 3 Obč. zák.,
ktorouargumentuježalovanáv2/rade,užlenzdôvodu,ženapozemkužalobcuniejepostavenástavba.
Navyše je nedôvodná aj argumentácie ohľadne vstupu cez parcely č. 1717/1 a č. 1716. Takto nie je

zabezpečený vstup zo štátnej cesty ( verejného priestoru ), keďže tieto parcely sú obklopené ďalšími
parcelami vo vlastníctve súkromných subjektov. V súlade so žalobným návrhom je riadne zabezpečený
plynulý vstup na pozemok žalobcu zo štátnej cesty č. 3337, čo predstavuje jediný možný vstup na
pozemok žalobcu z voľne prístupného verejného priestranstva. Čo sa týka nerušenosti výkonu práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu, jedná sa o otočenie dôkazného bremena na stranu žalovaného,

aby žalovaný preukázal opak. Navyše, v zmysle negatívnej dôkaznej teórie takúto dôkaznú povinnosť
žalobca v dôsledku absencie rušenia ani nemá. Ostatné skutkové okolnosti sa zistia z dôkazov,
ktoré navrhol žalobca. Mal za to, že na predmetný spor sa neaplikuje ust. § 78 CSP, teda že sa na
strane žalobcu nejedná o nútené spoločenstvo. Vydržané právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa
vzťahuje na konkrétneho spoluvlastníka v súvislosti s jeho spoluvlastníckym podielom a jeho užívaním.

Analogicky je možné poukázať na rozhodovaciu prax súdov, kedy je stabilizované, že je možné vydržať
aj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti len jedným z podielových spoluvlastníkov inej nehnuteľnosti.
Žalobca dal súdu na vedomie, že doručí príslušný geometrický plán v súlade s petitom žaloby. Naliehavý
právny záujem osvedčil tým, že poukázal na skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu
medzi stranami a k potrebe určiť súdom či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Podaná žaloba

je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.

7. Žalovaná v 1/ rade sa k replike žalobcu nevyjadrila.

8. Žalovaná v 2/ rade v duplike zotrvala na svojom vyjadrení. Vo vzťahu k namietaným nedostatkom

vecnej legitimácie na strane žalobcu (s poukazom na ust. § 78 ods. 2 CSP), ku ktorému žalobca v jeho
vyjadrení zo dňa 24. 03. 2023 uviedol, že cit.: „na predmetný spor sa neaplikuje ust. § 78 CSP teda,
že sa na strane žalobcu nejedná o nútené spoločenstvo, lebo vydržané právo zodpovedajúce vecnému
bremenu sa vzťahuje na konkrétneho spoluvlastníka v súvislosti s jeho spoluvlastníckym podielom a
jeho využívaním“, poukázala na to, že pre danú právnu vec (žalobný nárok žalobcu, ktorý je len jedným z

13-ich spoluvlastníkov) je určenie vecnej legitimácie podstatné, lebo dôsledok účinku rozhodnutia súdu
o žalobe na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa musí vzťahovať na všetky subjekty,
ktorých spoločných práv a povinností sa prípadný výsledok požadovaného prechodu, či jeho zamietnutia
(alebo jeho strpenia, či zamietnutia tohto strpenia) cez pozemok žalovaných má týkať. Pokiaľ žalobca
vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že analogicky je možné poukázať na rozhodovaciu prax súdov, kedy

je stabilizované, že je možné vydržať aj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti len jedným z podielových
spoluvlastníkov inej nehnuteľnosti, tak mala za to, že žiadny judikát k tomuto svojmu vyjadreniu ani
neuviedol.9. Žalobca v ďalšom podaní navrhol prikázanie veci inému súdu (konkr. Okresnému súdu Prešov)
v zmysle ust. § 39 CSP z dôvodu vhodnosti.

10. Žalovaná v 1/ rade sa k návrhu nevyjadrila a žalovaná v 2/ rade s týmto návrhom vyslovene
nesúhlasila.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Ndc/3/2024 zo dňa 27.02.2024 návrh žalobcu
na prikázanie sporu Okresnému súdu Prešov nevyhovel.

12. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 27.06.2024, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani žalované.
Dostavila sa právna zástupkyňa žalovanej v 2/ rade. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal v
neprítomnosti strán sporu. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovanej v 2/ rade zotrvala na svojej
procesnej obrane a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súd na pojednávaní uviedol predbežné
právne posúdenie, návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu zamietol z dôvodu neúčelnosti

a hospodárnosti konania s poukazom na predbežné právne posúdenie a následne v spore rozhodol.

13. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

14. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely reg. „E“ č. 726, o výmere 1.177 m2 v podiele

9/320, zap. na LV č. XXXX, kat. úz. G., obec K. B. L., okres Košice - okolie. Žalované sú podielové
spoluvlastníčky parcely reg. „E“ č. 512/14, o výmere 3390 m2, parc. č. 521/34, o výmere 3356
m2, v spoluvlastníctvom podiele 1, zap. na LV č. XXXX, kat. úz. C., obec C., okres Košice –
okolie. Žalobca sa domáha zápisu vecného bremena prechodu pešo, povozom, motorovými vozidlami
a poľnohospodárskymi strojmi cez parcelu č. 512/14 titulom vydržania, keďže za účelom realizácie

poľnohospodárskych prác a obhospodarovania pozemku žalobcu bola na vstup na pozemok dlhoročne
využívaná trasa cez pozemok žalovaných, čo bolo všeobecne rešpektované s odkazom na dlhoročné
nerušené užívanie, pričom toho času mu je bránené na vstup na pozemok. Žalobca navrhol vypočuť
seba ako stranu v konaní a svedka. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že žalobcu nepozná a nikto zo strany
žalobcu ju nikdy nekontaktoval, ani neprejavil žiadnu spoluprácu. Žalovaná v 2/ rade namietala aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu, keďže je len spoluvlastník pozemku, namietala naliehavý právny záujem, ako
aj nepreukázanie vydržania, či už nerušeného výkonu práva zodpovedajúci vecnému bremenu ako aj
dobrej viery ako aj absenciu geometrického plánu, čím je petit nevykonateľný.

15. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. G., obec K. B. L., F. E. – F., parc. reg. „E“ č. 726, o výmere 1.177

m2, orná pôda, mal súd za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedeného
pozemku v podiele 9/320 titulom kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2020.

16. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. C., obec C., F. E. – F., parc. reg. „E“ č. 514/12, o výmere 3.356 m2,
orná pôda, mal súd za preukázané, že žalované sú podielovými spoluvlastníčkami vyššie uvedeného

pozemku v podiele 1, žalovaná v 1/ rade titulom D1949/94 – č. z. 14/96, zápis REOP, rozhodnutie
katastrálneho odboru č. 45/99 R – č. z. 20/99 a žalovaná v 2/ rade titulom darovacej zmluvy zo dňa
08.01.2016.

17. Podľa ust. § 129 ods. 1 a 2 Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto

vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

18. Podľa ust. § 130 ods. 1 až 3 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,

najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má voči
vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v
rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a
prevádzkou sa však nenahrádzajú.

19.Podľaust.§134ods.1až4Obč.zák. oprávnenýdržiteľsastávavlastníkomveci,akjumánepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do dobypodľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre
začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

20. Podľa ust. § 151n ods. 1 až 3 Obč. zák. vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci
na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie
a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

21. Podľa ust. § 151o ods. 1 až 3 Obč. zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť
vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak
nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby

spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

22. Podľa ust. § 78 ods. 1 a 2 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný
predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne,
ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

23. Žalobca sa v tomto konaní domáha určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu titulom
vydržania. Jedná sa o vecné bremeno in rem.

24. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP, súd skúma

naliehavý právny záujem.

25. Existencii naliehavého právneho záujmu na určovaní, či právo zodpovedajúce vecnému bremenu
tu je alebo nie je, žalobca argumentoval, že zamedzením výkonu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu zo strany žalovaných sa stalo jeho právo ohrozené ba až porušené (nemožnosť, resp. bránenie

vstupu na jeho pozemok zo strany žalovaných), keďže mu bolo znemožnené ho vykonávať. Dôvodom
podania návrhu je spor so žalovanými o to, či tu je alebo nie je právo žalobcu, ktoré súvisí s vlastníckym
právom k nehnuteľnosti evidovaným v katastri nehnuteľností a nemožnosť dosiahnutia zápisu tohto
práva do katastra nehnuteľností v záujme zabezpečenia tohto práva už v budúcnosti bez rozhodnutia
súdu sa javí ako dostatočne naliehavým právnym záujmom pre podanie žaloby. Ak navrhuje žalobca

určenie svojho práva, ktoré sa zapisuje do Katastra nehnuteľností SR, je na požadovanom určení vždy
naliehavý právny záujem. Neistotu navrhovateľov nie je možné odstrániť inak ako touto určovacou
žalobou.

26. Súd ďalej skúmal vecnú legitimáciu strán sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou

súčasťou súdneho konania, keď súd vecnú legitimáciu skúma bez návrhu, i keď ju žiadna strana
nenamieta (porovnaj Najvyšší súd SR 2Cdo/205/2009). Úspech žalobcu v spore závisí od toho, či je
účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna sporová strana subjektom práva a opačná
procesná strana subjektom povinnosti, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná

legitimácia. Táto vždy závisí od hmotnoprávneho vzťahu, nie od subjektívneho presvedčenia sporovej
strany. Aktívnou vecnou legitimáciou je teda také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
právo si takýto nárok uplatňovať v konaní pred súdom.

27.Ajvprípadeurčovacíchžalôbourčenieprávazodpovedajúcehovecnémubremenutitulomvydržania

je aktívne vecne legitimovaný vlastník pozemku, s ktorým je spojené právo zodpovedajúce vecnému
bremenu. Vzhľadom k tomu, že žalobca je len jedným zo spoluvlastníkov pozemku, čo mal súd za
preukázané z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. G., je súd toho názoru, že na strane žalobcov musia vystupovať
všetci spoluvlastníci a nie len samotný žalobca. Táto podmienka v prejednávanom spore splnená nie je.Vdanomprípadeideonútenéspoločenstvovzmysleust.§78CSP,nakoľkoprípadnézriadenievecného
bremena by sa dotklo práv a povinností všetkých spoluvlastníkov. Z tohto dôvodu, že nebola splnená
podmienka účasti všetkých subjektov na právnom vzťahu na strane žalobcu (z dôvodu nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu), súd žalobu zamietol.

28. Navyše podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno v spore, neosvedčil podmienky
vydržania.

29. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi
nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva (§ 130, § 134 Obč. zák.). Ako je predpokladom dobrej
viery u oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak predpokladom
dobrej viery u oprávneného držiteľa práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je presvedčenie,
že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží. Toto presvedčenie musí byť podložené
konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu

vecnému bremenu musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že právo, ktoré k
cudzej veci vykonáva mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Posúdenie, či držiteľ je
v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného
presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti,
ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo

nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Treba
zdôrazniť, že dobrá viera vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť
predmetom dokazovania, no toto vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne sa navonok prejavuje
jeho konkrétnym správaním, čo už ale predmetom dokazovania a posudzovania byť môže.

30. Žalobca neosvedčil vyššie uvedené predpoklady (resp. žiadny z vyššie uvedených predpokladov),
keďže ich žalovaná v 2/ rade rozporovala, preto dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu. Nariadeného
pojednávania sa žalobca bez ospravedlnenia nezúčastnil (ani sa dodatočne neospravedlnil), pričom
chcel k tomu vypovedať. Ďalšie dôkazy súdu predložené neboli, jedine navrhnutý výsluch svedka.

31. Tiež má súd za to, že petit žaloby je nevykonateľný, absentuje geometrický plán, nevedno ako sa má
zriadiťvecnébremeno,pričomžalobcasámuviedol,žegeometrickýplánpredloží,pričomdorozhodnutia
súdu sa tak nestalo.

32. Súčasne podľa názoru súdu sa javí, že ani nie sú splnené podmienky o zriadení vecného bremena,

keďže prístup k pozemkom a stavbe v spoluvlastníctve žalobcu možno zabezpečiť aj inak ako cez
pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a to v naznačenom smere žalovanou v 2/ rade, t.
j. cez parcelu č. 17117/1 v k. ú. G..

33. Z vyššie uvedených dôvodov, najmä z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (resp.

na strane žalobcov), súd žalobu zamietol.

34. Čo sa týka navrhovaných dôkazov zo strany žalobcu – výsluch žalobcu a svedka, tieto návrhy súd
nevykonal vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, vzhľadom na ich
neúčelnosť a hospodárnosť konania. Výsluch žalobcu ako strany v konaní súd nevykonal z dôvodu jeho

neospravedlnenej neúčasti na nariadenom pojednávaní, pričom naň bol riadne a včas predvolaný.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

36. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 263 ods. 1 CSP, Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
tak, že žalovaným v 1/ a 2/ rade na základe zásady úspechu v spore priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi, keďže boli v konaní úspešné v plnom rozsahu protineúspešnému žalobcovi. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).