Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123201997
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123201997.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: A. B., C.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., F. C., právne zast. ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o.,
so sídlom, Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, IČO: 47 245 841, proti žalovanému: E. E. G., C. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, H., právne zast. JUDr. Martin Olos, so sídlom Karola Kašjaka 1, Rajecké
Teplice, o vydanie majetku z dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.03.2023 domáhal uloženia povinnosti žalovanému vydať

žalobcovi majetok, ktorý nadobudol z dedičstva po poručiteľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel
XX.XX.XXXX na základe uznesenia Okresného súdu Žilina 9D/410/2022-27, Dnot 220/2022 zo dňa
10.10.2022, právoplatného 04.11.2022 a to:
nehnuteľnosti
1/ zapísané v katastri nehnuteľností v okrese Banská Bystrica, obec I., katastrálne územie I., zapísané
na LV č. XXX, spoločné nehnuteľnosti, parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu:
parcela číslo XXXX/X lesný pozemok vo výmere 462909 m2

parcela číslo XXXX/X lesný pozemok vo výmere 658 m2
parcela číslo XXXX lesný pozemok vo výmere 10269 m2
parcela číslo XXXX lesný pozemok vo výmere 13866 m2
parcela číslo XXXX lesný pozemok vo výmere 2274 m2
parcela číslo XXXX lesný pozemok vo výmere 2723 m2
pod B744 v podiele 17/100000
2/ zapísané v katastri nehnuteľností v okrese Banská Bystrica, obec I., katastrálne územie I., zapísané

na LV č. XXX, spoločné nehnuteľnosti,
parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape číslo XXXX/X lesný pozemok vo výmere 1145 m2
parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu
parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 10158 m2
parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 2211 m2
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 190 m2 3 / 6
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 847 m2

parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 8527 m2
parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 4275 m2
parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 4000 m2
parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 2436 m2parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 3178 m2
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 2899 m2
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 1493 m2

parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 3564 m2
parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 1794 m2
parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 3915 m2
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 152937 m2
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 313 m2

parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 385 m2
parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 7345 m2
parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 15416 m2
parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 3463 m2
pod B661 v podiele 17/100000
3/zapísané v katastri nehnuteľností v okrese Banská Bystrica, obec I., katastrálne územie I., zapísané

na LV č. XXXX, spoločné nehnuteľnosti,
parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 87 m2
parcela registra ,,E“ evidovaná na mape určeného operátu číslo 2572/1 trvalý trávny porast vo výmere
172523 m2
pod B663 v podiele 17/100000

4/ zapísané v katastri nehnuteľností v okrese Banská Bystrica, obec I., katastrálne územie I., zapísané
na LV č. XXXX, parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape
parcela číslo XXXX/XX trvalý trávny porast vo výmere 1245 m2
parcela číslo XXXX/XX lesný pozemok vo výmere 43 m2
pod B292 v podiele 17/100000

5/ zapísané v katastri nehnuteľností v okrese Banská Bystrica, obec I., katastrálne územie I., zapísané
na LV č. XXXX, spoločné nehnuteľnosti
parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape
parcela číslo XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 11 m2
parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu

parcela číslo XXXX lesný pozemok vo výmere 620244 m2
pod B628 v podiele 17/100000
6/ zapísané v katastri nehnuteľností v okrese Banská Bystrica, obec I., katastrálne územie I., zapísané
na LV č. XXXX, spoločné nehnuteľnosti
parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape

parcela číslo XXXX/XXX trvalý trávny porast vo výmere 1029 m2
parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 1885 m2
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 5333 m2
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 1123 m2

parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 8755 m2
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 1723 m2
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 292 m2
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 898 m2
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 222 m2

parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 2493 m2
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 1701 m2
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 5351 m2
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 4303 m2
parcela číslo XXXX/XX trvalý trávny porast vo výmere 57 m2

parcela číslo XXXX/XX trvalý trávny porast vo výmere 150 m2
parcela číslo XXXX/XX trvalý trávny porast vo výmere 146 m2
parcela číslo XXXX/XX trvalý trávny porast vo výmere 697921 m2
pod B558 v podiele 17/100000
7/ zapísané v katastri nehnuteľností v okrese Banská Bystrica, obec I., katastrálne územie I., zapísané

na LV č. XXXX, spoločné nehnuteľnosti
parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 336466 m2
pod B558 v podiele 17/1000008/ zapísané v katastri nehnuteľností v okrese Banská Bystrica, obec I., katastrálne územie I., zapísané
na LV č. XXXX, spoločné nehnuteľnosti
parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast

vo výmere 182 m2
parcela číslo XXXX/XX trvalý trávny porast vo výmere 13815 m2
pod B 558 v podiele 17/100000
9/ zapísané v katastri nehnuteľností v okrese Banská Bystrica, obec I., katastrálne územie I., zapísané
na LV č. XXXX, spoločné nehnuteľnosti

parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu
parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 548 m2
pod B 559 v podiele 17/100000 5 / 6
10/ zapísané v katastri nehnuteľností v okrese Banská Bystrica, obec I., katastrálne územie I., zapísané
na LV č. XXXX, spoločné nehnuteľnosti
parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu

parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 382254 m2
pod B 546 v podiele 17/100000
11/ zapísané v katastri nehnuteľností v okrese Banská Bystrica, obec I., katastrálne územie I., zapísané
na LV č. XXXX, spoločné nehnuteľnosti
parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu

parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 6407 m2
parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 26461 m2
parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 6719 m2
parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 1027 m2
pod B 546 v podiele 17/100000

12/ zapísané v katastri nehnuteľností v okrese Banská Bystrica, obec I., katastrálne územie I., zapísané
na LV č. XXXX, spoločné nehnuteľnosti
parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu
parcela číslo XXXX trvalý trávny porast vo výmere 112112 m2
parcela číslo XXXX/X trvalý trávny porast vo výmere 542 m2

pod B 546 v podiele 17/100000
zapísané v katastri nehnuteľností v okrese Banská Bystrica, obec I., katastrálne územie I., zapísané na
LV č. XXXX, spoločné nehnuteľnosti
parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape
parcela číslo XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1 m2

parcela číslo XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1 m2
pod B 540 v podiele 17/100000
a hnuteľnosti, práva a iné majetkové hodnoty:
Termínovaný vklad č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Československej obchodnej banke,
a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IĆO: 36854140, vedený na mene poručiteľa, vrátane všetkých

prostriedkov na účte (oznámený zostatok ku dňu úmrtia vo výške 1 580,28 eur)
Bežný účet č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Československej obchodnej banke,
a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IĆO: 36854140, vedený na mene poručiteľa, vrátane všetkých
prostriedkov na účte (oznámený zostatok ku dňu úmrtia vo výške 1 371,52 eur)

2.Žalobuskutkovoodôvodniltým,žeuznesenímOkresnéhosúduŽilina9D/410/2022-27,Dnot220/2022
zo dňa 10.10.2022, právoplatným dňa 4.11.2022, poverený notár ako súdny komisár JUDr. Alexandra
Vrlíková v dedičskej veci po poručiteľovi A. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX rozhodol tak, že súd
vydáva nepatrný majetok poručiteľa pozostávajúci z nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností
v okrese Banská Bystrica, obec I., katastrálne územie I. a termínovaného vkladu vedeného v ČSOB,

a.s. a bežného účtu vedeného v ČSOB, a.s. osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa a to osobe
menom E. E. G. – žalovaný. Napriek tomu, že notárka zistila, že jediným oprávneným dedičom po
poručiteľovi je A. B., nar. XX.XX.XXXX, s týmto dedičom nekonala a majetok poručiteľa, ktorý vzhľadom
na jeho rozsah jednoznačne nepredstavuje majetok nepatrnej hodnoty, vydala žalovanému, pre žalobcu
osobe neznámej. Žalovaný v zápisnici o predbežnom vyšetrení zo dňa 6.10.2022 uviedol, že nie je v

príbuzenskom vzťahu k poručiteľovi, že pán B. bol v čase úmrtia vdovec a jeho manželka D. B. zomrela
dňa XX.XX.XXXX, že žil sám a o jeho žiadnych 2/ potomkoch nevie, avšak jednoznačne sa vyjadril, že
poručiteľ žiadny závet alebo listinu o vydedení nezanechal. Žalobca sa o smrti svojho otca dozvedel
až začiatkom roka 2023 a následne sa bol informovať na súde, či už prebehlo aj dedičské konanie pojeho otcovi a vtedy zo spisu zistil vyššie uvedené skutočnosti. Žiadal preto, aby súd s poukazom na ust.
§ 485 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24.10.2023 so žalobou nesúhlasil. S poukazom
na znenie ust. § 132 a § 485 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 187 ods. 1, § 188 ods. 1 až 3
CMP uviedol, že je nesporné, že sa kompletne postaral o celý pohreb poručiteľa, znášal všetky náklady
a pohreb aj plne zafinancoval (časť výdavkov za pohreb uhradil aj bez vystavenia dokladu). Navyše
uhradil za poručiteľa aj jeho dlhy, napriek tomu, že na to nebol povinný. Žalobca bol nielenže pasívny,

ale o jeho neb. otca vo vyššom veku sa navyše dlhodobo absolútne nijak nezaujímal a ani nestaral,
i keď mal vedomosť o tom, že jeho otec žije a že je v staršom veku. Uvedené vyplýva aj z obsahu
samotnej žaloby. O poručiteľa (strýka) sa dlhodobo staral výlučne on a zabezpečoval mu bežné a
životné potreby (nákupy, návštevy u lekára a pod.). Najmä posledné 2 - 3 roky, po smrti poručiteľovej
manželky, sa zdravotný stav poručiteľa začal zhoršovať, mal problémy s chôdzou a bol slabý. Žalobcu
osobne nepoznal, nikdy v živote ho nevidel a nemal o ňom žiadne informácie a vedomosti, čo aj uviedol

pri predbežnom vyšetrení dedičstva. Majetok poručiteľa nenadobudol z titulu dedenia po poručiteľovi
(ako tvrdí žalobca), ale rozhodnutím štátneho orgánu - právoplatným uznesením OS Žilina sp. zn. 9D
410/2022, Dnot 220/2022 zo dňa 10.10.2022, právoplatným dňa 04.11.2022 o zastavení dedičského
konania a o vydaní majetku tomu kto sa postaral o pohreb. V predmetnom rozhodnutí súdu ani nebol
súdom označený a považovaný za dediča - univerzálneho právneho nástupcu poručiteľa (strýka), tým je

stále žalobca (ak by sa napr. objavil novoobjavený majetok, ten si žalobca môže predediť). Žalobca ani
nebol opomenutým dedičom, súd o jeho existencii a bydlisku (pobyte) po vykonaní lustrácie totiž vedel,
avšak s ním nekonal, pretože dedičské konanie bolo zastavené a dedičstvo nebolo prejednané. Súd
totiž ani nezačal vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k meritórnemu prejednaniu dedičstva,
ktoré upravuje CMP od § 189 a nasl. Postup súdu bol zákonný a vyplýval z ustanovení CMP. Preto treba

zdôrazniť, že dedičstvo po poručiteľovi nebolo prejednané, t.j. nie sú splnené základné kumulatívne
podmienky pre možnosť podania žaloby podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka - meritórne
prejednanie dedičstva a následné zistenie, že oprávneným dedičom je niekto iný (o existencii žalobcu
ako dediča - syna poručiteľa súd vedel, čo vyplýva aj zo spisu 9D 410/2022; otázne je či súd vedel
o adrese pobytu žalobcu). Skončenie prejednania dedičstva je upravené v ust. § 202 a nasl. CMP.

Predmetné dedičské konanie však bolo zastavené uznesením vydaným podľa § 188 CMP. Ide o
nadobudnutie vlastníckeho práva nie dedením, ale procesným rozhodnutím štátneho orgánu (vydaním
majetku súdom). Civilný súd aktuálne nie je oprávnený posudzovať správnosť a dôvodnosť vydania
právoplatného uznesenia súdu o zastavení dedičského konania a vydaní nepatrného majetku. Ide o
úplne inú hmotnoprávnu situáciu, než predpokladá ust. § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Petit

žaloby, podľa ktorej má vydať žalobcovi majetok, ktorý mal nadobudnúť z dedičstva po poručiteľovi je
tak zmätočný. Ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok, uznesenie o zastavení konania sa doručuje
účastníkom, ktorí sú známi a ktorých pobyt je známy. Proti nemu je prípustné odvolanie a rovnako platí
aj fikcia doručenia podľa § 111 CMP. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, alebo ak majetok
poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, súd ho môže

vydať tomu, kto sa postaral o pohreb a konanie o dedičstve zastaviť podľa § 188 CMP. Za nepatrný
majetok sa považuje aj nehnuteľnosť. Ak táto osoba s prevzatím nesúhlasí, alebo ak je sporné, ktoré
sa postaral o pohreb, notár ho prejedná ako dedičstvo. Ako uvádza dôvodová správa, prax súdov pri
doručovaní uznesenia o zastavení konania pre nemajetnosť doteraz nebola jednotná. Kým niektoré súdy
doručovali uznesenie všetkým „potenciálnym“ dedičom (v prípade, že poručiteľ nezanechal majetok,

účastníci neboli poučovaní o dedičskom práve, keďže neexistoval jeden z predpokladov dedenia –
zanechaný majetok poručiteľa), iné ho doručovali len usporiadateľovi pohrebu a ďalšie ho len založili
v spise. Nová úprava odstránila aj tento problém, navyše znenie, s úmyslom zbytočne nepredlžovať
konanie, a s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti, počíta s prípadmi, kedy nebudú známe adresy
pobytov všetkých dedičov. Takáto situácia však nenastala. Žaloba oprávneného dediča podľa ust. § 485

Občianskeho zákonníka je právnym prostriedkom, ktorým sa oprávnený dedič môže domôcť ochrany
svojho dedičstva. Žaloba oprávneného dediča podľa § 485 Občianskeho zákonníka nie je žalobou na
určenie existencie či neexistencie právneho pomeru, opiera sa výslovne o ustanovenie hmotného práva.
Dedičské právo je pritom právom majetkovým, nie vlastníckym. Žaloba v zmysle ust. § 485 Občianskeho
zákonníka môže byť úspešná, iba ak sa žalobcovi podarí, pri splnení zákonných predpokladov, vyvrátiť

právnu domnienku subjektívneho dedičského práva žalovaného ako nepravého dediča tým, že preukáže
svoje dedičské právo a tak vylúči, aby nepravý dedič nadobudol dedičstvo úplne alebo sčasti. Povinnosť
nepravého dediča pri vydávaní dedičstva sa riadi zásadami o bezdôvodnom obohatení, z ktorých
vyplýva, že v prvom rade pôjde o naturálnu reštitúciu a ak to nie je dobre možné, má sa pravémudedičovi poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Obč. zák.). Konanie o vydanie dedičstva je osobitným
konaním, v ktorom sa opomenutý dedič domáha podľa zásad platných pre vydanie bezdôvodného
obohatenia toho, o čo prišiel tým, že nebol účastníkom dedičského konania. Pre konanie o vydanie

dedičstva je rozhodujúci právny stav v čase, kedy súd rozhoduje o vydaní veci, t.j. v čase vyhlásenia
rozsudku. Z tohto právneho stavu sa vychádza aj pri stanovení peňažnej náhrady v prípade, že by
vydanie dedičstva nebolo možné (Rč 99/2007). Petit je navyše zjavne formálne nesprávny a zmätočný.
Vydanie termínovaného vkladu č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 1.580,28 Eur a vydanie
prostriedkov na bežnom účte I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 1.371,52 Eur už ani nie

je možné, nakoľko tieto už neexistujú a boli spotrebované. Vydanie in natura je tak nereálne. Navyše
právne ide o pohľadávky z účtu a nie o peniaze. K zastaveniu dedičského konania by malo dôjsť aj vtedy,
ak po zosnulom zostane len tzv. nepatrný majetok. Ten súd zjednodušeným postupom vydá tomu, kto
sa postaral o pohreb poručiteľa. Za takýchto okolností nemá význam ani upovedomenie dedičov o ich
dedičskom práve, ani poučenie o tom, že dedič má možnosť do stanovenej doby dedičstvo odmietnuť a
pod. V takom prípade totiž nemá kto za poručiteľove dlhy zodpovedať. Vydanie nepatrného majetku sa

pritom musí týkať všetkého majetku poručiteľa. K vydaniu nepatrného majetku však nemôže dôjsť proti
vôli toho, kto sa postaral o pohreb. V danej súvislosti tiež možno poukázať na Zborník č. I Najvyššieho
súdu ČSSR o občianskom súdnom konaní a konaní pred štátnym notárstvom, r. 1974, str. 532, v ktorom
je prezentovaný nasledovný právny názor: „Za dlhy poručiteľa nezodpovedá ten, komu štátne notárstvo
vydalo nepatrný majetok poručiteľa podľa ustanovenia § 32 ods. 2 NP (teraz § 175h ods. 2 OSP). Ten,

kto sa postaral o poručiteľov pohreb, nie je dedičom a nenadobudol dedičstvo v zmysle ustanovenia
§ 470 OZ.“ Vychádzajúc z citovaného judikátu je zrejmé, že pri uplatnení inštitútu vydania nepatrného
majetku osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, nejde o dedenie v pravom zmysle slova. Takáto
osoba totiž ani nie je označovaná ako dedič, nakoľko dedičské konanie sa pri uplatnení tohto inštitútu
zastavuje. Z uvedeného teda vyplýva, že takáto osoba ani nezodpovedá za poručiteľove dlhy, a to

ani v rozsahu vydaného nepatrného majetku. Je zrejmé, že podmienky určené v ust. § 485 ods. 1
Občianskehozákonníkaobjektívnenenastalianemohlinastať,ideoúplneinúhmotnoprávnuaprocesnú
situáciu a žaloba je plne nedôvodná. Žaloba je navyše značne špekulatívna a proti dobrým mravom,
žalobca napr. ani nemá záujem uhradiť pohrebné trovy a dlhy poručiteľa, ktoré uhradil žalovaný.

4. Žalovaný doručil súdu dňa 18.12.2023 doplnenie vyjadrenia k žalobe, ku ktorému priložil Aktuálne
otázky dedičského práva (Justičná akadémia SR, Omšenie 14.-15.10.2019) vypracovaného autormi :
JUDr. Radoslav Svitana, PhD., sudca občiansko-právneho kolégia, Krajský súd v Trenčíne a J. D. A.
E., K., notárka, členka Vzdelávacej komisie a Medzinárodnej skupiny Prezídia Notárskej komory SR.
Závery plne podporujú jeho procesnú obranu. Je tak zrejmé, že on nie je dedičom (ani oprávneným

ani nepravým), nededil po poručiteľovi, predmetný majetok ktorý mu bol súdom vydaný nie je ex lege
dedičstvom, žiaden majetok nebol ako dedičstvo po poručiteľovi meritórne vôbec prejednaný, preto sa
žalobca ani nemôže v zmysle § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať vydania „dedičstva“ odo
žalovaného ako od „nepravého dediča.“ Civilný súd nemôže v civilnom sporovom konaní negovať či
preskúmavať právoplatné procesné uznesenie o zastavení konania a o vydaní majetku a zasahovať

do právomoci súdu a jeho procesného postupu v konaní o dedičstve. Je v neposlednom rade na určitú
ťarchu žalobcu, že sa ako jediné dieťa nijak nepostaral ani o pohreb svojho otca, s čím boli spojené
náklady, výdavky a vybavovanie, ktoré on osobne vynaložil.

5. Dňa 24.01.2024 žalovaný súdu doručil podanie označené ,,Vyjadrenie, zaslanie listín, kompenzačná

námietka“. Opätovne poukázal na to, že vydanie termínovaného vkladu (sporiaceho účtu) vo výške
1.580,28 Eur a vydanie prostriedkov na bežnom účte vo výške 1.371,52 Eur už ani nie je možné,
nakoľko tieto vklady a účty už fakticky ani právne neexistujú a boli zrušené. Termínovaný vklad (sporiaci
účet) bol zrušený ku dňu 10.11.2022 a bežný účet bol zrušený ku dňu 14.11.2022, t.j. ešte pred
doručením predžalobnej výzvy a podaním žaloby. Vydanie in natura je tak nereálne. Navyše právne ide o

pohľadávkyzúčtuanieopeniaze.VSRneexistuježiadnerozhodnutie,kdebysadedičdomáhalvydania
“dedičstva” pri zastavení dedičského konania, bez meritórneho prejednania dedičstva. I v prípade
možnosti takejto žaloby by však ekonomický význam podanej žaloby bol pre žalobcu bezpredmetný.
Po smrti poručiteľa žalovaný totiž uhradil pohrebné trovy a nájom hrobového miesta, navyše ešte za
života poručiteľa poručiteľovi na jeho požiadanie poskytol dňa 17.02.2022 plnenie (pôžičku) v sume

2.970,50 Eur zo svojich vlastných prostriedkov tak, že predmetnú sumu vyplatil na záväzok poručiteľa
voči Justičnej pokladnici – Krajskému súdu v Bratislave (súdne trovy štátu) v sume 2.970,50 Eur,
nakoľko poručiteľovi hrozili exekučné zrážky z dôchodku. O týchto skutočnostiach žalobca nemal žiadne
vedomosti, keďže s jeho otcom nebol v kontakte. Predmetnú platbu v sume 2.970,50 Eur na požiadanieporučiteľa vykonal dňa 17.02.2022 bezhotovostným prevodom z jeho účtu v F., L. č. IBAN : I. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na účet Justičnej pokladnice č. IBAN : I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
(na detaile platby je v účele platby jasne uvedené meno poručiteľa : A. B., predmet : súdne poplatky,

číslo predmetného exekučného konania E 5140011217 a príjemca : Krajský súd Bratislava justičná
pokladnica). Žalovaný predmetnú pohľadávku neuznáva z dôvodu, že nemala byť zahnutá do pasív
v dedičskom konaní. Dedičské konanie po poručiteľovi však meritórne ani vôbec neprebehlo a bolo
zastavené (súd nezisťoval okruh dedičov, dedičské právo a postupnosť a vôbec neriešil dlhy poručiteľa).
Pokiaľbysúdprijalhmotnoprávnuargumentáciužalobcu,ktorýtvrdí,žejeoprávnenýdedičomadomáha

sa v (deklaratórnom) petite vydania dedičstva v určitej hodnote, je následne logické, že podľa § 470
ods. 1 OZ by ex lege priamo zodpovedal do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Z
dôvodu opatrnosti (s plným zachovaním procesnej obrany) preto uvedenú pohľadávku v sume 2.970,50
Eur špecifikovanú v bode 2. týmto započítal proti žalovanému nároku na vydanie peňažných vkladov v
sume 1.580,28 Eur a 1.371,52 Eur (t.j. spolu v sume 2.951,80 Eur) uvedených v petite žaloby v rozsahu,

v akom sa tieto vzájomné nároky vzájomne kryjú, t.j. v rozsahu 2.951,80 Eur.

6. Žalobca sa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.01.2024 nestotožnil s právnou argumentáciou
žalovaného, týkajúcou sa neopodstatnenosti návrhu žalobcu ako pravého dediča na vydanie dedičstva
po jeho otcovi. Žalovaný účelovo deformuje pojem dedičstvo, keď tvrdí, že majetok, ktorý nadobudol,

nie je považovaný za dedičstvo, lebo tento majetok je dedičstvom len vtedy, keď ho súd ako dedičstvo
prejedná. Na rozdiel od žalovaného, žalobca zastával názor, že dedičstvo (hereditas) je masa majetku
(aktíva a pasíva), ktorá v prípade smrti fyzickej osoby zostane ako jeden celok po poručiteľovi a
tento majetok je predmetom dedenia. Dedičstvo sa nadobúda ipso iure, to znamená, že k prechodu
majetku z poručiteľa na dedičov dochádza priamo zo zákona v momente smrti poručiteľa a teda dedič

nemusí urobiť nijaký prijímací prejav a dedičstvo prechádza na dediča bez toho, aby sa mu muselo
dedičstvo odovzdať. Podmienkou nadobudnutia dedičstva k zdedenému majetku nie je rozhodnutie
súdu, či osvedčenie o dedičstve. Potvrdenie o dedičstve má len deklaratórny význam a umožňuje
dedičovi de facto aj de iure so zdedeným majetkom nakladať a využívať v celom rozsahu obsah tohto
vlastníckeho práva k zdedenému majetku a to bez ohľadu na to, či ide o majetok veľký, alebo majetok

nepatrnej hodnoty. Žalovaný sa mýli aj v tom, že v tomto prípade ide o to, resp. by sa malo riešiť,
akým spôsobom on nadobudol majetok poručiteľa (rozhodnutím súdu). V tomto prípade ide o to, že
jediný, kto má absolútne právo na majetok poručiteľa, je len a len oprávnený dedič, čo je v tomto
prípade len žalobca, ako jediný syn poručiteľa, čo napokon uviedla aj notárka v dedičskom konaní v
odôvodnení uznesenia 9D/410/2022-27 zo dňa 10.10.2022, avšak s týmto jediným dedičom notárka

nekonala, napriek zistenému majetku poručiteľa. Žalobca ako jediný dedič nebol prizvaný do dedičského
konania po poručiteľovi, nemal žiadnu možnosť sa vyjadriť k postupu notárky a žalovaného a uplatňovať
svoje práva ako dedič. Práve pre tieto účely slúži ochrana pravého dediča vyjadrená v § 485 OZ, podľa
ktorého ten, kto dedičstvo nadobudol a nie je dedičom, je povinný oprávnenému dedičovi vydať majetok,
ktorý z dedičstva má a to podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na

ujmu pravého dediča a to bez ohľadu na skreslený názor žalovaného, že dedičstvo nebolo prejednané.
Žaloba oprávneného dediča z dôvodu podľa § 485 OZ má vždy prednosť pred akoukoľvek určovacou
žalobou. Notárka prejednávajúca dedičstvo svojvoľne a neoprávnene určila, že majetok poručiteľa je
nepatrnejhodnoty,hociišloopeniazevsumenajmenej2.951,80Euranehnuteľnostivspoluvlastníckych
podieloch v rozsahu celkovej výmery 1 362 m2 v zastavanom území a celkovej výmery 3 135 898 m2

mimo zastavaného územia obce Selce v okrese Banská Bystrica, bez relevantného ohodnotenia týchto
nehnuteľností, resp. zisťovania stavu reálnej hodnoty nehnuteľností ku dňu smrti poručiteľa a v rozpore
so zákonom. V rozhodnutí, ktorým notárka skončila dedičské konanie, neuviedla ani celkovú hodnotu
majetku, ktorý považovala za majetok nepatrnej hodnoty a neuviedla ani výšku nákladov na pohreb,
ktoré mal žalovaný údajne vynaložiť a z ktorých po predložení dokladov dňa 16.1.2024 vyplýva, že

žalovaný reálne zaplatil sumu cca 337,20 Eur, z čoho časť mu pravdepodobne bola kompenzovaná
štátnou sociálnou dávkou, čo notárka mala jednoznačne overiť. Notárka dokonca nezisťovala ani žiadne
hnuteľné veci poručiteľa a ani to, v akej výške a komu bol napr. pred smrťou poručiteľa odovzdaný jeho
starobný dôchodok, ako hodnota jednoznačne patriaca do majetku po poručiteľovi (poručiteľ zomrel dňa
XX.X.XXXX, takže mal nárok na dôchodok aj za tento mesiac). Konanie notárky je v takom príkrom

rozpore so zákonom a zreteľne v prospech žalovaného, že to až vzbudzuje dôvodné podozrenie,
že notárka konala v zhode a v súčinnosti so žalovaným, za účelom zabezpečenia neprimeraného
prospechu žalovanému na úkor žalobcu ako oprávneného dediča, ktorého v konaní dokonca stotožnila,
avšak v rozpore so zákonom s ním nekonala a tak mu znemožnila realizovať jeho ústavné právo dediť.V tomto dedičskom konaní, v ktorom žalovaný získal majetok poručiteľa ,,rozhodnutím štátneho orgánu“
nebolo všetko v poriadku a zákonné a to nielen postupom notárky, ale najmä správaním sa žalovaného.
V tomto súdnom konaní sa žalovaný o poručiteľovi vyjadruje ako o strýkovi, o ktorého sa s láskou

staral, v konaní o dedičstve poprel, že by s ním bol príbuzenskom vzťahu. V odôvodnení uznesenia o
zastavení konania o dedičstve zo dňa 10.10.2022 notárka uviedla aj záväzok poručiteľa voči veriteľovi
BYTTERM, a.s. v sume 194,46 Eur z titulu neuhradených nákladov spojených s užívaním bytu č. XX M.
N. O. v Žiline za obdobie od 1.1.2021 do 28.2.2021. Žiadny iný záväzok voči žiadnemu inému veriteľovi
notárka nezistila, to znamená, že do skončenia dedičského konania, si nikto iný voči poručiteľovi žiadnu

pohľadávku neuplatnil. Žalovaný, ktorý bol jediným účastníkom tohto konania sa notárke nezveril s tým,
že on požičal poručiteľovi počas jeho života dňa 17.2.2022 sumu 2.970,50 Eur. Žalovaný v zápisnici
o predbežnom vyšetrení zo dňa 10.10.2022 dokonca uviedol, že údaje o majetku a dlhoch poručiteľa
nevie a vyhlásil, že sa postaral o pohreb poručiteľa. Aj v tomto súdnom konaní, svoju údajnú pohľadávku
voči poručiteľovi z titulu pôžičky, uviedol až v roku 2024, v treťom písomnom podaní na súd, hoci tvrdí,
že požičal poručiteľovi dňa 17.2.2022. Pokiaľ by si žalovaný v konaní pred notárkou prihlásil túto svoju

údajnú pohľadávku v sume 2.970,50 Eur z titulu poskytnutej pôžičky, pohľadávku z titulu preukázaných
pohrebných nákladov v sume 337,20 Eur, ďalej by bola prihlásená pohľadávka veriteľa BYTTERM,
a.s. v sume 194,46 Eur, išlo by o dlhy poručiteľa v hodnote 3.502,16 Eur, pričom hodnota majetku
zistená notárkou bola v sume 2.951,18 Eur, to znamená, že by išlo o dedičstvo predĺžené a notárka
by musela zvoliť procesný postup, kde by jednoznačne musela konať aj s dedičom a to pani notárke

a žalovanému (ktorý správne dôvodí, že dedičom nie je), zjavne nevyhovovalo. Takže aj toto môže
byť dôvod, pre ktorý sa žalovaný svojej údajnej pohľadávky domáha až v roku 2024. Žalobca údajnú
pohľadávku žalovaného voči poručiteľovi v sume 2 970,50 Eur z titulu pôžičky a ani z iného právneho
titulu neuznáva, nakoľko táto pohľadávka je pochybná a žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz o
poskytnutí pôžičky poručiteľovi. Ním predložený výpis z ČSOB, a.s. nie je dôkazom o poskytnutí takejto

pôžičky poručiteľovi. Je nutné poznamenať, že v čase, kedy mal žalovaný údajne poskytnúť poručiteľovi
pôžičku, žalobca už vlastnil byt poručiteľa, v ktorom poručiteľ počas celého svojho života býval -
výpis z LV č. XXXX, kde predmetný byt č. XX, ktorý vlastnil poručiteľ (uvedené vyplýva z pohľadávky
uplatnenej veriteľom BYTTERM, a.s.) dňa 26.8.2022 získala pani M. G. (podľa zhodného priezviska,
zrejme príbuzná žalovaného) darovacou zmluvou od žalovaného, ktorý predmetný byt nadobudol od

poručiteľa v januári alebo vo februári 2021 a to v čase, kedy vznikla aj údajná pohľadávka za nezaplatené
náklady za užívanie bytu v sume uplatnenej veriteľom BYTTERM, a.s.. Z výpisu listu vlastníctva je
zrejmé, že žalovaný bezprostredne po smrti, alebo tesne pred smrťou poručiteľa, tento byt, ktorého
vlastníkom bol ešte niekoľko mesiacov pred smrťou sám poručiteľ, previedol darovacou zmluvou na
pani G., zrejme s úmyslom zakryť pôvodný prevod bytu z poručiteľa na žalovaného, aby predišiel tomu,

že by notárka v dedičskom konaní mohla zisťovať, kde sa nachádzajú finančné prostriedky poručiteľa,
ktorý by mal dostať za prevod bytu, keďže k prevodu tohto majetku na žalovaného došlo len niekoľko
mesiacov pred smrťou poručiteľa a je zjavné, že finančný obnos za predaj bytu v hodnote nad 150 000,-
Eur poručiteľ do dňa svojej smrti spotrebovať nemohol. Uvedené podporuje aj fakt, že termín spísania
zápisnice o predbežnom vyšetrení majetku, ktorý mal byť dňa 11.8.2022, bol účelovo presunutý až na

6.10.2022, kedy už v tom čase bol byt prevedený a v katastri nehnuteľností zapísaný na pani G. (vklad
povolený dňa 26.8.2022). Žalobcovi nie sú známe zmluvné podmienky prevodu bytu z poručiteľa na
žalovaného, avšak predpokladá, keďže žalovaný nebol v príbuzenskom vzťahu s poručiteľom, že išlo o
prevod odplatný a podmienky zaplatenia za tento prevod je možné overiť len zo zmluvy o prevode bytu z
poručiteľa na žalovaného. Údajná pohľadávka žalovaného z titulu poskytnutia pôžičky a preukazovaná

výpisom z účtu žalovaného v ČSOB, a.s. je pravdepodobne čiastkovým plnením žalovaného voči
poručiteľovi z titulu prevodu vlastníckeho práva bytu poručiteľa na žalovaného. Žalobca preto žiadal súd,
aby vyzval žalovaného, aby zmluvu, na základe ktorej on nadobudol byt poručiteľa, predložil prípadne
aby ju vyžiadal z Okresného úradu Žilina odbor katastra. Taktiež žalobca žiadal súd, aby pripojil celý spis
týkajúci sa dedičského konania po poručiteľovi 9D/4/2022, Dnot 220/2022 na preukázanie, na základe

akej skutočnosti notárka uviedla v súpise záväzkov poručiteľa záväzok voči veriteľovi BYTTERM, a.s.
za obdobie 1.1.2021 až 28.2.2021, keď už v tomto čase bol byt poručiteľa prevedený na žalovaného
a teda poručiteľ nemohol zodpovedať za tento záväzok. Navrhoval aj predvolanie ako svedka notárku
JUDr. Alexandru Vrlíkovú, ktorá vydala uznesenie o zastavení konania a o vydaní majetku nepatrnej
hodnoty, aby sa vyjadrila k spôsobu zisťovania majetku a to aktív aj pasív poručiteľa, ako zisťovala okruh

dedičov a aby sa vyjadrila k súčinnosti so žalovaným, výsledkom ktorej bolo poškodenie ústavných práv
žalobcu.Taktiežžalobcažiadal,abysúdpožiadalovyjadreniespoločnostiBYTTERM,a.s.otom,dokedy
bol poručiteľ vlastníkom bytu a kedy došlo k prevodu bytu na tretiu osobu. Pokiaľ ide o preukázanie
nákladov na pohreb poručiteľa, zo strany žalovaného je predložený jediný doklad o úhrade nákladov a tov sume 337,20 Eur. Túto pohľadávku žalobca taktiež bez ďalšieho nie je ochotný akceptovať, nakoľko sa
dôvodne domnieva, že žalovaný, ako osoba, ktorá zabezpečovala pohreb, si na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny uplatnil aj tzv. pohrebné, v zmysle zákona č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb, čím

sa mu táto pohľadávka kompenzovala. Preto žalobca žiadal, aby súd zabezpečil vyjadrenie ÚPSVaR
Žilina, či si žalovaný túto štátnu sociálnu dávku uplatnil a v akej výške mu bola vyplatená. Pokiaľ ide o
ostatnéúdajnénáklady,tietoniesúriadnepreukázanéatietopohľadávkyžalobcaneakceptuje.Poručiteľ
zomrel po svojej manželke (tá zomrela v roku 2019) a nie je vylúčené, že uvádzané náklady sa týkajú aj
hrobového miesta manželky poručiteľa, ktorá nie je v príbuzenskom vzťahu so žalobcom a preto žalobca

ako dedič po poručiteľovi nemôže zodpovedať aj za náklady, ktoré vznikli v súvislosti s pochovaním
tejto osoby. Tvrdenie žalovaného, že vklady a účty neexistujú (pozn.: zrušil ich žalovaný) a nie je reálne
vydanie in nátura, je opäť len jeho účelovou špekuláciou zo strany žalovaného. Zároveň vzhľadom
na to, že výrok rozsudku musí byť spôsobilým titulom pre zápis nehnuteľností v katastri nehnuteľností,
žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu, resp. opravu žalobného petitu tak, že výrok bude znieť tak,
že súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti uvedené v žalobe a zároveň určuje

žalovanému povinnosť vydať žalobcovi tento majetok, ktorý nadobudol z dedičstva po poručiteľovi A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi aj ostatný majetok, ktorý
nadobudolzdedičstvapoporučiteľoviatofinančnéprostriedkyztermínovanéhovkladuč.I.XXXXXXXX
XXXX XXXX XXXX vedený v Československej obchodnej banke, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava,
IČO: 36854140 ku dňu smrti poručiteľa v sume 1 580,28 Eur a finančné prostriedky z bežného účtu č.

I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Československej obchodnej banke, a.s., Žižkova 11, 811
02 Bratislava, IČO: 36854140 ku dňu smrti poručiteľa v sume 1 371,52 eur a tieto finančné prostriedky
v celkovej sume 2.951,80 Eur je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na jeho účet, do troch dní po
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

7. Súd vo veci samej vykonal pojednávanie dňa 29.01.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol
v prítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne a právneho zástupcu žalovaného. Súd na pojednávaní
zároveň pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu doručeného súdu dňa 26.01.2024.

8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že notárka určila

masu majetku, ktorú zistila ako majetok nepatrnej hodnoty, s čím nesúhlasia, pretože suma 3.000,-
Eur vydaná z účtov v banke a rozsah spoluvlastníckych podielov na jednotlivých parcelách, ktoré sú
uvádzané v počte niekoľkých strán, nie je možné považovať za nepatrný majetok. Žalobca ako jediný
dedič po poručiteľovi A. A. B. nebol upovedomený ani o tomto dedičskom konaní a rovnako nebol
upovedomený ani o výsledku tohto dedičského konania a o zastavení dedičského konania, preto keďže

následne zistil už po právoplatnosti uznesenia, že notárka takýmto spôsobom rozhodla, podal žalobu
o vydanie tohto majetku. Pokiaľ ide o kompenzačné námietky, tieto neuznávali z dôvodov uvedených
v tomto vyjadrení. Či už sú to náklady spojené s kremáciou a s pohrebom ako takým, ktoré reálne sú aj
zaplatené zo strany žalovaného, avšak na druhej strane spochybnila práve to, že určitá kompenzácia
týchto nákladov prichádza do úvahy zo štátnej sociálnej dávky, ktorú vypláca ÚPSVaR. Keby dedičské

konanie prebehlo normálne, ako malo prebehnúť, tak takúto vec vždy notárka zisťuje. Čo sa týka
ostatných pohľadávok, ktoré v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 16.1.2024, žalovaný uviedol, nejaké
kamenárske práce a pod., jednak nie je preukázané žiadnym dokladom, že tieto práce boli aj zaplatené,
ide len o objednávky, a ďalšia vec, tým že poručiteľa predumrela jeho manželka, ktorá je pochovaná
v Trenčíne, je predpoklad, že tieto kamenárske práce sa týkajú aj jej náhrobku a z nákladov v súvislosti

s jej pochovaním, ktoré žalobca ako dedič po poručiteľovi A. B. znášať nemôže, nakoľko nebol vôbec
v príbuzenskom vzťahu s pani B.. Nie je to jeho matka. Započítanie takisto neakceptovala vzhľadom
na to, že žalovaný mal dostatok možností si túto pohľadávku prihlásiť už v dedičskom konaní, ktoré
bolo začaté u notárky Vrlíkovej, kde vyslovene pri predbežnom zisťovaní majetku je mu kladená otázka,
či má vedomosť o nejakých pohľadávkach a záväzkoch, pán žalovaný odpovedal, že nemá. Dokonca

v tomto konaní pred notárkou tvrdil, že pán B. nie je jeho príbuzný, v týchto vyjadreniach hovorí,
že je to jeho strýko, čo takisto popierala. Z tohto dôvodu aj vzhľadom na návrh právneho zástupcu
žalovaného trvala na výsluchu žalovaného, aby sa vyjadril ku všetkým okolnostiam najmä, pokiaľ ide
o začaté dedičské konanie, akým spôsobom toto dedičské konanie prebiehalo, akým spôsobom bol
zisťovaný celý majetok v rámci teda šetrenia a takisto, aby bola vypočutá aj notárka Vrlíková vzhľadom

na to, že bude nevyhnutné, aby uviedla, z akých okolností vychádzala pri určení tzv. majetku nepatrnej
hodnoty pri 3.000,- Eur, ktoré vydala z bankových účtoch a pri rozsahu nehnuteľností, ktoré sú uvedené
v petite uznesenia. Vo vyjadrení zo dňa 26.1. navrhli aj ďalšie dokazovanie vo vzťahu k uplatneným
pohľadávkam žalovaného, kde prebiehali určité kontrakty medzi poručiteľom ešte za jeho života a žalovaným a v zásade bude potrebné zistiť, či okolnosti, ktoré žalovaný uvádza, nie sú vytrhnuté
nejak z kontextu a v podstate nesúvisia práve s tými kontraktami, ktoré uzavrel s poručiteľom ešte počas
života. Po predbežnom právnom posúdení uviedla, že pokiaľ ide o nadobudnutie majetku z dedičstva

poručiteľa žalovaným, nie je otázkou toho, akým spôsobom nadobudol tento majetok žalovaný. Mala za
to, že dedičstvo ako také sa nadobúda smrťou poručiteľa a je jedno, či to dedičstvo je majetok nepatrnej
hodnoty,alebomajetokveľkéhorozsahu,notárakosúdnykomisárjepovinnýtakétodedičstvoprejednať.
V tomto prípade zdôraznila, že nešlo o majetok nepatrnej hodnoty, pretože tento majetok ďalej presahuje
náklady, ktoré v tomto konaní napríklad žalovaný predostrel ako pohrebné náklady. Takže v zásade

rovnako tak pokiaľ ide o pohľadávky, notár je povinný zisťovať všetky pohľadávky, či záväzky poručiteľa,
čo v tomto prípade teda aj robil. Zistil záväzok vo vzťahu k Bytterm, a.s., iné záväzky nezistil. Žalovaný
napriek tomu, že od apríla 2023 vie o tejto žalobe a vie o skutkových okolnostiach tejto žaloby, sa vydania
finančnej hotovosti vo výške 2.975,- Eur nedomáhal doteraz, ale toto predložil až v poslednom vyjadrení
v januári 2024, čo aj z hľadiska koncentrácie súdneho konania považovala za absolútne neprípustné.
Mala za to, že § 485 je jediné ustanovenie, alebo jediná možnosť zo zákona ako sa takýto dedič, ktorý ani

nevie o tom, že sa dedičstvo prejednáva, ani súdny komisár s ním nekoná a je jediným dedičom, ako sa
má možnosť brániť a domôcť sa späť majetku, ktorý mu prináleží ako dedičstvo po jeho otcovi. Takže inú
možnosťlegitímnunemá,takvtomtoprípadejedôvodné,abysúdrozhodolvzmysle§485ovydanítohto
dedičstva oprávnenému dedičovi. V rámci záverečnej reči zotrvala na doterajšej argumentácii, žalobu
považovala za dôvodnú vzhľadom na to, že neexistuje iný procesný inštitút na ochranu práv dediča,

ktorý v dedičskom konaní nebol prizvaný do dedičského konania, nekonalo sa s ním a svojvoľným
rozhodnutím notárky bez akéhokoľvek zákonného podkladu bol majetok, ktorý prejednávala, určený ako
majetok nepatrnej hodnoty. V tomto smere je nevyhnuté, aby súd rešpektoval § 485 ako jediný inštitút
na ochranu dediča v tomto konaní.

9. Žalobca na pojednávaní v rámci záverečnej reči uviedol, že sa dozvedel o smrti otca asi s pol ročným
omeškaním, jeho vnučkou. A potom sa dozvedel, že v dedičskom konaní nebol s týmto oboznámený.
Preto sa rozhodol podať žalobu.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiaval písomných vyjadrení.

Poukázal, že v danom prípade došlo k vydaniu uznesenia o zastavení dedičského konania. Súd
ani v rámci tohto dedičského konania meritórne neprejednával dedičstvo, neupovedomoval dedičov
o ich dedičskom práve, ani veriteľov o tom, že môžu prihlásiť svoje pohľadávky. Je nesporné, že
žalovaný uhradil pohrebné trovy, to znamená, jednak sú to náklady kremácie, spopolnenia, taktiež
aj v kamenárstve náklady za pomník a za tie tabuľky. Čo sa týka ďalších nákladov, tak platil aj

iné veci, aj v hotovosti bez dokladov, čiže nie je možné povedať, že by neplatil žiadne náklady
a tie primerané náklady s pohrebom boli vynaložené. Nenašiel súdne rozhodnutie, kde by v prípade
uznesenia o zastavení konania podával dedič žalobu vydanie dedičstva, tieto boli vždy realizované iba
vtedy, ak bolo dedičstvo meritórne vydané a buď sa našiel nejaký pravý opomenutý dedič, na ktorého sa
tzv. zabudlo, alebo nejaký dedič zo závetu a závet bol následne nájdený, ale nikdy to nebol prípad, že

by došlo k zastaveniu dedičského konania pre nepatrný majetok. Žalobca nemôže napádať, ani civilný
súd toto uznesenie o zastavení dedičského konania. Je ním viazaný. Iné by to bolo v prípade keby došlo
k prejednaniu dedičstva a jednoducho by boli účastníkmi aj samotní dedičia a bolo by aj toto dedičstvo
meritórne prededené. Hospodársky význam tejto žaloby je absolútne nulový, pretože i pokiaľ by súd
pripustil argumentáciu žalobcu, tak je nesporné, že žalovaný počas života žalobcu, pretože dožil počas

života poručiteľa, pretože sa o neho staral na rozdiel od žalobcu, zaplatil viaceré pohľadávky, a napríklad
jednou z tých pohľadávok bola pohľadávka v rámci exekúcie vymáhanej justičnou pokladnicou vo výške
2.970,50 Eur, ktorá bola neskôr uhradená z účtu žalovaného, čo vyplýva aj z potvrdení banky a bolo to
platené na samotnú exekúciu, kde je jasne uvedený účel platby, súdne poplatky, A. B., spis exekučný,
príslušné číslo, justičná pokladnica. Čiže pokiaľ by aj žalobca mal právo na vydanie dedičstva, čo

popieral, tak by zodpovedal ako každý dedič za dlhy a záväzky poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva. Tieto dlhy sú dokonca vyššie ako samotné aktíva, samotný majetok. Čiže v podstate nie
je hospodárne, aby sa domáhal jednak vydania dedičstva a súčasne zodpovedal za dlhy samotného
poručiteľa. Na kompenzačnej pohľadávke zotrval. Žalobca si podal žalobu o vydanie taktiež zostatkov
na účtoch. Tieto účty boli pritom už zrušené a neexistujú. Nejde pritom o samotné hotovostné peniaze,

ale zostatok na účte. Samozrejme je to pohľadávka voči banke, ale tieto účty už neexistujú a boli
zrušené ako zbytočné ešte dávno pred podaním predžalobnej výzvy a pred podaním žaloby. Pokiaľ by
žalobca aj namietal tie prevody, tak treba vykonať ďalšie dokazovanie - správu z justičnej pokladnice.
V konaní navrhoval vypočuť žalobcu. K pomeru žalovaného k poručiteľovi uviedol, že nie je blízkouosobou podľa zákona, ale jeho bývalá manželka, s ktorou sa nedávno rozviedol, tak bola krstňaťom,
čiže poručiteľ bol jej krstný otec. A mali spolu veľmi dobrý vzťah. Čo sa týka dedičského práva, tak
dedičské právo je právo majetkovým nie vlastníckym. Toto dedičské právo ako každé majetkové právo

sa premlčuje v premlčacej dobe. Nie je to priame vlastnícke právo. Dedenie je len jeden zo spôsobov
nadobudnutia vlastníckeho práva a pri dedení sa vždy vyžaduje vydanie teda samotného dedičského
rozhodnutia v ingerencii štátu. Nie je možné dedič vždy automaticky tvrdiť, že ihneď momentom smrti
je vlastníkom. Vyžaduje sa tu vždy jednoducho dedičské rozhodnutie. Nenamietal vykonanie dôkazov,
ktoré navrhol žalobca, čo sa týka výsluchu notárky, to v procese nie je možné, pretože notár vystupoval

ako súdny komisár a v podstate vykonával právomoc súdu. Navrhoval vykonanie dokazovania, okrem
oboznamovania dedičského spisu, a to vyžiadaním si správy z justičnej pokladnice, prípadne spis
ohľadom exekučného konania E5140011217, kde bol povinný samotný poručiteľ. Či teda boli vymáhané
tieto poplatky a ako dopadla táto exekúcia. Čo sa týka ďalších nejakých námietok ohľadom prevodu bytu
a pod., to čo previedol samotný poručiteľ za života, tak to nemá žiaden vplyv na toto konanie, takže to
považoval za nadbytočné. Po predbežnom právnom posúdení uviedol, že v danom prípade ešte nedošlo

ani k prejednaniu dedičstva, pretože prejednanie dedičstva je ukončené právoplatnosťou uznesenia
v zmysle § 203 CMP a v tomto ustanovení sa nenachádza uznesenie o zastavení dedičského konania.
Tam sa nachádzajú meritórne rozhodnutia, v ktorých sa prejednáva už dedičstvo rôznym spôsobom
s dedičmi, prípadne s veriteľmi, alebo manželkou, alebo manželom poručiteľa. Argumentácia, ktorú
produkovali spočiatku, je dôvodná. Nepredpokladali, že bude žalobca namietať dokonca tie platby ako

kremácia, pohrebnému ústavu, taktiež výpis z účtu, preto aj produkovali kompenzačnú námietku. Z
dôvodu opatrnosti zotrval na vyžiadaní si spisu z justičnej pokladnice, avšak mal za to, že žaloba je
od počiatku nedôvodná a žalobca nie je ani aktívne legitimovaný za daného štádia na podanie takejto
žaloby. V prípade, že by sa vyskytol nejaký majetok poručiteľa, nič nebráni tomu, aby žalobca tento
majetok mal prededený v rámci meritórneho prejednania dedičstva, avšak dedičstvo v zmysle CMP

nebolodoposiaľanimeritórneprejednané. Vzáverečnejrečiuviedol, žežalobcanapádaprávnuúpravu,
tak hmotno-právnu, ako aj procesno-právnu dedenia ako takú. Je zrejmé, že žalobcovi neprináleží
aktívna vecná legitimácia, ani nemôže, pretože nedošlo k prejednaniu dedičstva.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a oboznámením

sa s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z výpisu z Listov vlastníctva č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, vedených pre okres Banská Bystrica, obec I., k. ú. I. vyplýva, že spoluvlastníkom
tam zapísaných nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu –je žalovaný. Titulom nadobudnutia je

uznesenie 9D/410/2022 zo dňa 10.10.2022 (č. l. 8- 30 spisu).

13. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9D/410/2022 súd zistil, že A. A. B., C.
B., nar. XX.X.XXXXX, bytom N. XXXX/X, H. zomrel dňa XX.XX.XXXX. V poznámke v Oznámení o úmrtí
zo dňa 22.06.2022 je uvedené žiadateľ o pohrebné: E. E. G.. Uznesením Okresného súdu Žilina sp.

zn. 9D/410/2022 zo dňa 20.07.2022 bolo začaté dedičské konanie vo veci poručiteľa A. A. B., pričom
dňa 20.07.2022 bolo vydané poverenie pre súdneho komisára JUDr. Alexandru Vrlíkovú na konanie
a rozhodovane v dedičskom konaní. Podľa lustrácie poručiteľa v Notárskom centrálnom registri závetov
nebol zistený závet poručiteľa. Bola vykonaná a lustrácia v katastri nehnuteľností a vykonaný súpis
nehnuteľného majetku poručiteľa. Lustrácia v evidencii vozidiel a lustrácia v Centrálnom registri exekúcií

boli s negatívnym výsledkom. Do pasív dedičstva bola prihlásená pohľadávka správcu bytového domu
s. č. 1678 na ul. Ľubľanská v Žiline vo výške 194,46 Eur za neuhradené vyúčtovanie nákladov spojených
s užívaním bytu č. XX M. O. N. XXXX/XX za obdobie od 01.01.2021 do 28.02.2021. Z lustrácie v Registri
fyzických osôb bolo zistené, že potomkom poručiteľa je A. B., nar. XX.XX.XXXX, bez uvedenia adresy.
Rovnako bola vykonaná lustrácia v elektronickom systéme bánk a zistený účet na meno poručiteľa

-termínovaný vklad č. I. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX so zostatkom 1.580,28Eur a bežný účet č.
I. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX so zostatkom 1.371,52 Eur. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení
napísanej na notárskom úrade dňa 06.10.2022 súd zistil, že sa k vypočutiu dostavil žalovaný, bez
príbuzenského vzťahu k poručiteľovi. Meno, priezvisko a pobyt potomkov, rodičov alebo súrodencov
poručiteľa a ich detí nevedel uviesť. Poručiteľ žil sám, jeho manželka D. B. zomrela dňa XX.XX.XXXX.

Podľa udania žalovaného poručiteľ nezanechal závet, ani listinu o vydedení. Údaje o majetku a dlhoch
poručiteľa nevedel uviesť. Zároveň vyhlásil, že sa postaral o pohreb poručiteľa a s prevzatím majetku
poručiteľa na základe uznesenia vydaného podľa § 188 ods. 1 CMP súhlasí.14. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 9D/410/2022 zo dňa 10.10.2022, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.11.2022 bol nepatrný majetok poručiteľa pozostávajúci u nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. I., okres E. E., vedených na LV č. XXX, XXX,XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a termínovaný vklad č. I.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX na meno poručiteľa vrátane všetkých prostriedkov na účte ku dňu
úmrtia 1.580,28 Eur a bežný účet č. I. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vedený na meno poručiteľa
vrátane všetkých prostriedkov na účte ku dňu úmrtia vo výške 1.371,52 Eur, vydaný osobe, ktorá sa
postarala o pohreb poručiteľa – osobe žalovaného a konanie o dedičstve bolo zastavené. Uznesenie

bolo doručované osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa- žalovanému.

15. Žalobca predložil súd výpis z Listu vlastníctva č. XXXX k. ú. H., podľa ktorého byt poručiteľa
bol prevedený na M. G. na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bolo povolený dňa 26.08.2022;
komunikáciu právnych zástupcov strán sporu, ako aj výzvu adresovanú žalovanému na dobrovoľné
vydanie majetku z dedičstva zo dňa 24.03.2023, doručenú dňa 04.04.2023 (č. l. 121-126 spisu).

16. Žalovaný predložil potvrdenie ČSOB banky, a. s, o zrušení účtov poručiteľa k 10.11.2022
a 14.11.2022; potvrdenie o platbe sumy 2.970,50 Eur dňa 17.02.2022 v prospech justičnej pokladnice
titulom súdnych poplatkov – s poznámkou A. B. spis E5140011217; faktúru č. 220900166 zo dňa
21.06.2022 vystavenú pohrebnou službou Universus, s.r.o. v sume 337,20 Eur spolu s dokladom

o úhrade faktúry dňa 21.06.2022; potvrdenie o príjme objednávky zo dňa 12.07.2022 na vyhotovenie
tabule na pomníku s tým, že uhradená záloha 500,-Eur (č. l. 107-110 spisu).

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa ust. § 485 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (Ďalej len „Občiansky zákonník“): (1) Ak sa po
prejednanídedičstvazistí,žeoprávnenýmdedičomjeniektoiný,jepovinnýten,ktodedičstvonadobudol,
vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak,
aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. (2) Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený

dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva.
Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu
nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.

Podľa ust. § 487 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 485 a 486 platia i vtedy, ak dedičstvo pripadlo

štátu.

Podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust. § 132 Občianskeho zákonníka: (1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ust. § 188 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“):
(1) Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku
primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o
pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.

(2) Ak ten, kto sa postaral o pohreb poručiteľa, s prevzatím majetku nesúhlasí alebo ak je sporné, kto
sa postaral o pohreb, súd majetok prejedná ako dedičstvo.
(3) Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje účastníkom, ktorí sú známi a ktorých pobyt je známy, a tomu,
kto sa postaral o pohreb poručiteľa.

Podľa § 189 ods. 1 CMP, ak konanie nebolo zastavené, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno
dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote
jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môžesúd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia
dedičstva.

Podľa ust. § 203 ods. 1 CMP, súd v uznesení o dedičstve
a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,
b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
c) schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa
vyporiadava jeho pohľadávka,

d) schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
e) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode,
alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol,
f) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských
podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.

Podľa § 204 ods. 1 CMP, prejednanie dedičstva je skončené právoplatnosťou uznesenia podľa § 203.

Podľa ust. § 212 CMP: (1) Nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné,
do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou. (2) Skončenie konania o
dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, aby sa domáhal svojho práva

žalobou okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva.

18. Žalobca sa podanou žalobou domáha vydania majetku z dedičstva po poručiteľovi A. A. B., ktorý
mal z dedičstva nadobudnúť on ako oprávnený dedič. Nebolo sporné, že po poručiteľovi bolo vedené
dedičské konanie pred súdnym komisárom JUDr. Vrlíkovou Alexandrou, pričom uvedené konanie bolo

ukončené uznesením zo dňa 10.10.2022 tak, že nepatrný majetok poručiteľa bol vydaný osobe, ktorá sa
postarala o jeho pohreb a konanie bolo zastavené v zmysle ust. § 188 CMP. Nesporné bolo, že žalovaný
sa postaral o pohreb poručiteľa a rovnako nesporné bolo aj to, že žalobca ako potomok poručiteľa nebol
účastníkom dedičského konania po poručiteľovi, jeho otcovi.

19. Keďže sa žalobca sa domáhal podanou žalobou vydania dedičstva v zmysle ust. § 485 Občianskeho
zákonníka, súd sa v prvom rade zaoberal posúdením, či sú splnené podmienky pre aplikáciu ust.
§ 485 Občianskeho zákonníka v podmienkach prejednávanej veci. Inak povedané, či v prípade, ak
dedičskékonanieskončilozastavenímkonaniaavydanímnepatrnéhomajetkuosobe,ktorásapostarala
oporučiteľovpohreb,možnosadomáhaťvydaniamajetkuvočitejtoosobeakovočinepravémudedičovi.

20. Predpokladom uplatnenia práva dediča na vydanie dedičstva je právoplatnosť uznesenia o
dedičstve alebo osvedčenie o dedičskom práve t. j. nadobudnutie právoplatnosti uznesenia vydaného
podľa § 203 ods. 1 CMP v prospech nepravého dediča, resp. o pripadnutí dedičstva štátu ako
odúmrť. Keď sa až po skončení dedičského konania zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný,

oprávnenému a neoprávnenému dedičovi vznikajú vzájomné práva a povinnosti, ktoré sú upravené
v § 485 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Predpokladom pre postup podľa ustanovenia § 485
Občianskeho zákonníka je teda skutočnosť, že prejednanie dedičstva bolo skončené právoplatnosťou
uznesenia podľa § 203 CMP (204 ods. 1 CMP). Kým hmotnoprávna úprava používa na časové
vymedzenie slovné spojenie „po prejednaní dedičstva“, procesnoprávna úprava používa slovné spojenie

„skončenie prejednania dedičstva“. V ust. § 202 až 204 CMP so spoločným názvom „skončenie
prejednania dedičstva“ sú upravené spôsoby, ako môže súd rozhodnúť o dedičstve. Podľa § 204 ods.
1 CMP je prejednanie dedičstva skončené právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia o dedičstve. Podľa
hmotnoprávnejúpravyjededičstvopovinnývydaťten,ktodedičstvonadobudol,akoprávnenýmdedičom
je niekto iný. Podľa procesnoprávnej úpravy sa môže svojho práva domáhať žalobou ten, kto nebol

účastníkom konania o dedičstve. Aj keď v procesnoprávnej úprave nie je výslovne uvedené, kto je
pasívne vecne legitimovaný, na základe logického výkladu ním nemôže byť nikto iný ako ten, kto
nadobudol dedičstvo na základe súdneho rozhodnutia, hoci mu toto právo neprislúchalo alebo mu
prislúchalo v menšom rozsahu. Ochrana oprávneného dediča spočíva v práve domáhať sa majetku od
nepravého dediča, resp. štátu, ak dedičstvo pripadlo štátu (§ 487 Občianskeho zákonníka). Nepravým

dedičom je ten, kto v rozpore s hmotným právom nadobudol dedičstvo na základe rozhodnutia o
dedičstve, hoci ho vôbec nemal nadobudnúť, pretože mu nesvedčil žiaden dedičský titul alebo ho mal
nadobudnúť v menšom rozsahu, v akom ho skutočne nadobudol. Nepravým dedičom tak môže byť
fyzická osoba, právnická osoba alebo štát. Oprávneným (pravým) dedičom sa rozumie ten, kto mal nazáklade dedenia zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto titulov nadobudnúť dedičstvo namiesto toho,
komu bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva (odúmrť) súdom v konaní o dedičstve. Žaloba na vydanie
dedičstva je vo všeobecnosti chápaná ako prostriedok nápravy nesprávneho, resp. nedostatočného

zistenia skutkového stavu v dedičskom konaní a nachádza svoje uplatnenie najmä v situáciách, keď sa
poskončenídedičskéhokonaniaobjavízávetalebodedič,ktorývčasededičskéhokonanianebolznámy
(prípadne bolo známe, že nejaký dedič ešte existuje, ale bol na neznámom mieste). Avšak podstatou
žaloby o vydanie dedičstva je vydanie majetku, ktorý žalovaný nadobudol ako dedičstvo.

21. Podľa názoru súdu predpokladom ochrany oprávneného dediča v zmysle § 485 Občianskeho
zákonníka je právoplatné skončenie konania o dedičstve, z ktorého vzniklo uznesenie o nadobudnutí
dedičstva nepravého dediča, teda táto ochrana prichádza do úvahy v prípade, ak by súd rozhodol
vo vzťahu k osobám odlišným od skutočných (oprávnených) dedičov, vydaním uznesenia o dedičstve
vzmysle§203ods.1CMP. Platípreto,žeten,komusícebolodedičstvopotvrdené,alejeneoprávneným
(nepravým) dedičom, je povinný vydať majetok, ktorý z dedičstva má, oprávnenému dedičovi, a to podľa

ustanovení o bezdôvodnom obohatení (§ 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

22. Hoci dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka), na to, aby nastali
účinky prechodu práv a povinností vrátane vlastníckeho práva, je nevyhnutné dedičské rozhodnutie.
Túto skutočnosť teda potvrdzuje následné rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve (§ 203 CSP). V

ňom sa – potvrdzuje nadobudnutie dedičstva (jedinému dedičovi alebo viacerým podľa ich dedičských
podielov), alebo – vykoná vyporiadanie medzi dedičmi buď dohodou, alebo rozhodnutím súdu, alebo –
prenechá predlžené dedičstvo na úhradu dlhov, alebo – potvrdí pripadnutie dedičstva štátu.

23. Naproti tomu vlastníctvo k veciam tvoriacim nepatrný majetok poručiteľa nenadobúda obstarávateľ

pohrebu dedením, ale ich vydaním, pričom k ich vydaniu dochádza na základe rozhodnutia súdu, ktorým
sa súčasne konanie o dedičstve zastavuje. Z toho vyplýva, že sa jedná o nadobudnutie vlastníctva k
veciam, resp. majetku, nepatrnej hodnoty rozhodnutím štátneho orgánu podľa ust. § 132 Občianskeho
zákonníka.Vprípadevydanianepatrnéhomajetkutomu,ktosapostaralopohrebporučiteľaazastavenia
konania, teda táto osoba nenadobúda majetok z titulu dedenia, ako dedič, ale na základe rozhodnutia

súdu. Ten, kto sa postaral o pohreb poručiteľa a z tohto dôvodu nadobudol podprahový majetok,
nemá postavenie dediča a neprechádzajú na neho dlhy poručiteľa . Táto osoba má právo zvoliť si,
či bude s vydaním majetku súhlasiť, pričom sa musí vydať celý majetok poručiteľa, nielen jeho časť,
alebo súhlasiť nebude a súd nepatrný majetok prejedná ako dedičstvo. Osobu, ktorá sa postarala
o poručiteľov pohreb, nemožno totiž nútiť k prevzatiu nepatrného majetku poručiteľa (obdobne napr.

uznesenie Najvyššieho súdu 2XOboE/2/2019, uznesenie Ústavného súdu SR z 15. októbra 2013, č. k.
II. ÚS 525/2013-29.).

24. V prípade, že súd v konaní o dedičstve neprikročil k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva dedičom,
pretožekonanieodedičstvebolozastavené,nezisťujesadedičsképrávo,pretožeksamotnémudedeniu

nedochádza, nestanovujú sa dedičské podiely a započítanie na dedičské podiely je za tejto situácie
pojmovo vylúčené. Z uvedeného taktiež vyplýva, že v prípade prenechania majetku nepatrnej hodnoty
neprichádza do úvahy zodpovednosť dedičov za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľovedlhyvzmysleustanovenia§470Občianskehozákonníka.Taktiežplatí,žeakbolokonanieo
dedičstvezastavenéamajetoknepatrnejhodnotybolvydanývcelostiosobe,ktorásapostaralaopohreb

poručiteľa,vtakomtoprípadeporučiteľnemámajetkovýchprávnychnástupcov.Vyplývatoajzosúčasnej
právnej úpravy, keďže ustanovenie § 189 ods. 1 CMP uvádza, že „... ak konanie nebolo zastavené,
upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve...“
Súd teda upovedomuje dedičov o ich dedičskom práve až vtedy, keď nie sú dané dôvody na zastavenie
konania. Súd konanie o dedičstve zastaví z už uvedených dôvodov, teda pre nemajetnosť poručiteľa

– ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku
primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa.

25. Podľa názoru súdu uvedené vylučuje, aby sa v prípade zastavenia konania a vydania nepatrného
majetku mohol oprávnený dedič domáhať žalobou podľa § 485 Občianskeho zákonníka vydania

dedičstva voči osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa ako voči nepravému dedičovi, nakoľko
táto osoba nie je dedičom, nikdy mu nesvedčalo dedičské právo. K rozhodnutiu o vydaní nepatrného
majetku a k zastaveniu konania o dedičstve dochádza bez prejednania dedičstva. Uvedené potvrdzuje
aj to, že Občiansky zákonník v ust. § 487 osobitne pamätal v súvislosti s ochranou oprávneného dedičaaj na situácie, keď dedičstvo pripadlo štátu ako odúmrť, hoci štát v takom prípade tiež nebol dedičom.
Situáciou, kedy bolo konanie zastavené a nepatrný majetok vydaný zákon, sa zákon na tomto mieste
nezaoberá. Uznesenie o zastavení konania o dedičstve podľa § 188 CMP nemá vplyv na hmotnoprávne

vzťahy dedičov. Uznesenie o zastavení konania o dedičstve nie je prekážkou podania určovacej žaloby,
že určitá vec alebo právo patrí do dedičstva po poručiteľovi a ani prekážkou pre podanie návrhu na
dodatočné konanie o dedičstve (§ 211). Podľa názoru súdu však dedičia nedisponujú žalobou o vydanie
dedičstva voči tomu, kto nadobudol majetok podprahovej hodnoty, a to ani vtedy, ak sa neskôr zistí, že
poručiteľ zanechal aj iný majetok, prípadne ak sa zistí, že o pohreb poručiteľa sa postarala iná osoba.

26. Súd preto na základe vyššie uvedeného žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Hoci
v danom prípade je vylúčená možnosť oprávneného dediča domáhať sa obnovy konania o dedičstve,
oprávnenémudedičovizostávazachovanéprávonanáhraduškody,zaktorúprípadnemôžezodpovedať
štát podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 3916/2011).

27. Na doplnenie súd poznamenáva, že zamietol návrhy na vykonanie dokazovania produkované
stranami sporu – výsluch strán sporu, výsluch súdnej komisárky, vyžiadanie si správy od spoločnosti
Bytterm, a.s a ÚPSVaR pripojenie si exekučného spisu, ako aj vyžiadanie si zmlúv od katastra
nehnuteľností z dôvodu, že ich vykonanie vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu by bolo nadbytočné.

Rovnako pokiaľ ide o listinné dôkazy predložené súdu a ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, súd sa
vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby nimi bližšie nezaoberal, iba ich stručne uviedol v ods. 15 a ods.
16 odvodnenia rozsudku.

28. O kompenzačnej námietke vznesenej žalovaným v podaní doručenom súdu dňa 24.01.2024 súd

nerozhodoval, nakoľko žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietal.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný a preto mu vznikol nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

32. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.