Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208566
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123208566.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a
členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobkyne: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., právne zast.: JUDr. Branislav Kahanec, advokát so sídlom
Vajanského 33, Prešov, IČO: 42 084 792, proti žalovanému: A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X,
XXX XX E., právne zast.: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16,

080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, o vyporiadanie BSM, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/70/2023 zo dňa 10.06.2024,
takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak,

že cit.:
„I.Nariaďujeneodkladnéopatrenie,ktorýmžalovanémuakobezpodielovémuspoluvlastníkovistavby
so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele registre C KN č. XX/XXX, popis stavby: G., zapísanej
na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie: H., obec: I., okres: C., ukladá povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon vlastníckeho práva žalobkyne k uvedenej nehnuteľnosti.
II. U k l a d á žalovanému povinnosť vydať žalobkyni funkčné kľúče od stavby so súpisným číslom

XXX, postavenej na parcele registre C KN č. XX/XXX, popis stavby: G., zapísanej na liste vlastníctva č.
XXX, katastrálne územie: H., obec: I., okres: C., ako aj funkčné kľúče k príslušenstvu prináležiacemu k
predmetnej stavbe v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2,
§ 328 ods. 2, § 329 ods. 1 a 2, § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“); § 123, §
143 a § 144 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že vo veci samej sa žalobkyňa domáha
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktoré vzniklo uzavretím
manželstva medzi stranami sporu dňa 28.06.2003 a ktoré bolo právoplatne rozvedené dňa 06.12.2022.
Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXX, katastrálne územie H., obec I., J. C., a to chata súpisné číslo XXX, postavená na parcele
registra C KN č. XX/XXX, ktorá je predmetom vyporiadania BSM. Súd vychádzal z pripojených listín, a to

e-mailových správ zo dňa 05.04.2024, 07.05.2024 a 20.05.2024, ktorými žalobkyňa žiadala žalovaného
o sprístupnenie chaty.
Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa dostatočne osvedčila tvrdené skutočnosti. Je zrejmé, že aj
keď predmetné nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností zapísané ako výlučné vlastníctvo žalovaného,
tento predmetné nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou po uzatvorení manželstva so žalobkyňou,
a teda patria do BSM strán sporu. Opak zatiaľ súdu nebol preukázaný. Obaja bývalí manželia majú

právo na užívanie predmetnej chaty, nakoľko doposiaľ o vyporiadaní tejto časti majetku v BSM nebolo
rozhodnuté. Z listín predložených žalobkyňou, ako aj z jej tvrdení vyplýva, že žalovaný jej neumožňujeužívanie chaty, neodovzdal jej funkčné kľúče, ktoré sú nevyhnutne potrebné na jej užívanie a nereaguje
ani na výzvy. Takýmto spôsobom dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne na nehnuteľnosť
zatiaľ patriacu do BSM. Preto je potrebné bezodkladne a naliehavo upraviť pomery medzi sporovými

stranami tak, aby sa žalovaný zdržal akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon vlastníckeho práva
žalobkyne a odovzdal jej funkčné kľúče od nehnuteľnosti. Súd dodal, že toto rozhodnutie nepredstavuje
absolútne výlučné právo žalobkyne na užívanie celej nehnuteľnosti, ale predpokladá jej spoločné
užívanie, keďže nehnuteľnosť patrí do BSM.
4. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v rámci konania vo veci

samej, súd prvej inštancie konštatoval, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne vo veci samej.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
6. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom o porušení práva na spravodlivý proces, k nevykonaniu navrhnutých
dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a k nesprávnym skutkovým zisteniam
súdu prvej inštancie žalovaný uviedol, že otázka vlastníctva, resp. bezpodielového spoluvlastníctva

k predmetnej nehnuteľnosti je sporná. Žalovaný v priebehu konania rozporoval tvrdenia žalobkyne
o tom, že chata patrí do BSM. Podľa žalovaného súd nevzal do úvahy ním uvádzané skutočnosti,
že chata nepatrí do BSM a svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil. Tiež namietal, že konajúci
súd prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, nakoľko vo výroku uznesenia vyslovil, že žalobkyňa je
bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, čím znesporil skutkové tvrdenia žalovaného.

Podľa žalovaného má konanie inú vadu a tiež súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keďže postupoval v rozpore s ustanovením § 70 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon), podľa ktorého údaje katastra týkajúce sa vlastníka nehnuteľností sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v katastri nehnuteľností

je zapísaný ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný tiež namietal, že súd postupoval
nesprávne pri vytváraní skutkového základu pre prijatie uznesenia, nakoľko vlastnícke právo žalobkyne
k predmetnej nehnuteľnosti nebolo doposiaľ v konaní preukázané. Okrem toho argumentoval tým,
že nemal inú možnosť, ako zabezpečiť svoju nehnuteľnosť, len formou výmeny zámkov, nakoľko
žalobkyňa viackrát navštívila nehnuteľnosť a odniesla odtiaľ rôzne hnuteľné veci dôležité pre údržbu

nehnuteľností. Žalovaný preto nepovažuje za vhodné, aby do skončenia konania o vyporiadaní BSM
mala žalobkyňa neobmedzený prístup do predmetnej nehnuteľnosti, pretože tým narúša jeho súkromie.
Poukázal aj na to, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo neobýva, keďže býva v byte,
ktorý je spoločným nehnuteľným majetkom bývalých manželov patriaci do BSM. Súd nevychádzal
z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže žalobkyňa nemá

záujemtrvalobývaťvpredmetnejnehnuteľnosti.Podľažalovanéhonebolapreukázanáexistenciatakých
jeho úkonov, ktoré by viedli k nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujme na strane žalobkyne.
Žalovaný namietal aj zmätočnosť výrokov napadnutého uznesenia. Totiž výrok, ktorým konajúci súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon vlastníckeho práva
žalobkyne k chate, z časového hľadiska predchádza povinnosti vydať žalobkyni kľúče. Súdom uložená

povinnosť vo výroku I. tak vedie k bezvýslednosti. Formulácia výrokov v napadnutom uznesení je
zmätočná, čo vyvoláva stav právnej neistoty. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario).
9. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s námietkami žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva

14. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu (por.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010). Pojem „potreba

bezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu“jepotrebnévykladaťtak,žebeztejtoúpravyvzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
15. O nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie v relatívne krátkej zákonnej
lehote, počas ktorej nie je možné vykonať vlastné dokazovanie tak, ako sa uskutočňuje pri prejednaní
a rozhodovaní vo veci samej, preto vychádza zo skutočností zistených z listinných resp. iných dôkazov,

ktoré sú mu známe, z ktorých musia byť minimálne osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. potreba bezodkladne upraviť pomery
strán a dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej.
16. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach má osobitný význam ust. § 329 ods. 2
CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Bez ďalšieho je vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na
skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd
neprihliada.
17. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby navrhovateľ jednoznačne preukázal

oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od
dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Povinnosť tvrdenia a

dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k
osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do
záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.
18. V danom prípade podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vo
veci samej o vyporiadanie BSM. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaného žiadala, a to aj písomnými

výzvami, aby jej umožnil užívanie rekreačnej chaty, ktorá je predmetom vyporiadania BSM. Keďže
žalovaný vymenil zámky na predmetnej nehnuteľnosti, žiadala, aby jej odovzdal funkčné kľúče potrebné
pre vstup a ďalšie užívanie nehnuteľnosti a príslušenstva. Žalobkyňa argumentovala aj tým, že
v nehnuteľnosti má hlásený prechodný pobyt. Správne súd prvej inštancie rozhodol, keď návrhu
žalobkyne vyhovel.

19. Žalovaný namietal, že chata nepatrí do masy BSM a že nariadeným neodkladným opatrením súd
prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. V tejto súvislosti je potrebné uviesť že neodkladné opatrenie
zásadne neprejudikuje záujmy strán sporu. O tom, čo patrí do BSM a ako sa majetok patriaci do BSM
vyporiada, rozhodne vo veci samej súd. Spor o vyporiadanie BSM nie je doposiaľ právoplatne ukončený.
20. Žalovaný tiež namietal, že užívanie chaty zo strany žalobkyne by mohlo narušiť jeho súkromie,

keďževchatemáhlásenýprechodnýpobyt.Prechodnýmpobytomrovnakoargumentovalaajžalobkyňa,
pričom žalovaný jej tvrdenia popieral dôvodiac tým, že to nezodpovedá faktickému stavu. Bez ohľadu
na to, ktorá zo strán má v chate evidovaný prechodný pobyt, je potrebné zdôrazniť, že chata je aj
naďalej predmetom vyporiadania BSM. Žalovaný namietal, že chata nepatrí do BSM, avšak za tohto
stavu a dôkaznej situácie nebolo bezpečne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti, preto do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM má žalobkyňa a rovnako
tak aj žalovaný právo užívať predmet patriaci do BSM.
21. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd nerešpektoval hodnovernosť a záväznosť zápisov v katastri
nehnuteľností, t.j. že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, k uvedenému odvolací súduvádza, že titulom nadobudnutia rekreačnej chaty zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne
územie H., obec I., okres C. postavenej na parcele C KN XX/XXX so súpisným číslom XXX, je
kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V 363/04 a tiež darovacia zmluva V 219/13 zo dňa

14.06.2013. Keďže manželstvo strán sporu vzniklo dňa 28.06.2003, je zrejmé, že kúpna zmluva ako titul
nadobudnutia k predmetnej chate bola uzavretá za trvania manželstva. Dokazovanie o tom, kto je
vlastníkomchatyačitátopatrídoBSM,budezávisieťodvykonanéhodokazovaniasúdomprvejinštancie
vovecisamej.Uvedenéskutočnostivšaknaterazdostatočnezakladajúpodkladprebezodkladnúúpravu
pomerov medzi stranami, keďže aj žalobkyňa ako bezpodielový spoluvlastník tejto chaty má právo

na výkon svojho vlastníckeho práva k nej.
22. Odvolateľ tiež namietal, že užívanie chaty zo strany žalobkyne narúša jeho súkromie. V tejto
súvislosti však žalovaný neprodukoval takú odvolaciu argumentáciu a k odvolaniu nepripojil také listiny,
ktoré by svedčali o tom že uvedenú chatu trvale užíva a že na základe dohody medzi stranami práve
jemu prioritne patrí užívacie právo.
23. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného o nevykonateľnosti výrokov napadnutého uznesenia,

s touto sa odvolací súd nestotožnil nakoľko obsah nariadeného neodkladného opatrenia je dostatočne
zrozumiteľný s presným uložením povinností žalovanému v podobe zdržania sa úkonov znemožňujúcich
výkon vlastníckeho práva žalobkyne k chate a zároveň v povinnosti vydať žalobkyni funkčné kľúče
na prístup do chaty a jej príslušenstva. Argumentácia žalovaného o tom, že ak prvý výrok rozhodnutia
prechádza druhému, je rozhodnutie zmätočné a vedie k bezvýslednosti, nie je namieste. Totiž žalovaný

je povinný počínať si tak, aby neznemožňoval pokojný výkon vlastníckeho práva žalobkyne a súčasne je
povinný odovzdať jej kľúče k chate a príslušenstvu, aby došlo k reálnemu naplneniu obsahu základného
práva vlastniť majetok, ktorého súčasťou je aj právo vec užívať.
24. V okolnostiach takýchto prípadov je zásadné zodpovedanie otázky, či nariadením neodkladného
opatrenia je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Podľa názoru odvolacieho súdu

je bezodkladná úprava pomerov medzi stranami potrebná, pretože opačný názor by znamenal zásah
do vlastníckeho práva žalobkyne bez reálneho právneho dôvodu.
25. Aj keď súd prvej inštancie neohraničil časové obdobie trvania neodkladného opatrenia, z povahy
veci (spor o vyporiadanie BSM) vyplýva, že toto bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. V zásade platí, že neodkladné opatrenie je nezlučiteľné s procesným neúspechom žalobcu vo

veci samej.
26. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii
s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Odvolací súd zároveň nezistil takú vadu
konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež nezistil iný nedostatok

v procese rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorý by viedol k záveru vyúsťujúcemu do zmeny,
či zrušenia napadnutého uznesenia. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom
zhodnotení relevantných skutočností uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 1 CSP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)