Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoPr/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322205010
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1322205010.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Miroslavy Saxovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkýň: X/ M. U., G.. XX.X.XXXX, X/ K..
T. U.Á., G.. X.X.XXXX, obidve L. L. XXX, obidve zastúpené advokátom: B.. M. C., Q.. K. X, P., proti
žalovanému: E., Q..A.., T.: XX XXX XXX, R. na C. XX, K., zastúpený: I., A..P..U.., T.: XX XXX XXX,
W. X, K., a O. L. A..P..U.., T.: XX XXX XXX, W. X, K., za účasti intervenienta na strane žalovaného:

A. O., O. K., T.: XX XXX XXX, XX. Q. X-XX, K., zastúpený advokátkou: B.. V. C., G.. K. C. X, K., o
určenie miery zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri smrteľnom pracovnom úraze zamestnanca,
na odvolanie intervenienta proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23.4.2024, č.k.
B3-21Cpr/13/2022-175, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že intervenientovi priznáva
proti žalobkyniam 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov konania.

Intervenientovi priznáva proti žalobkyniam 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (I.) a žalovanému a intervenientovi
nepriznal proti žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania (II.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 27.10.2022 domáhali určenia
miery zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za škodu pri smrteľnom pracovnom úraze, ktorý
sa stal dňa 19.7.2021 zamestnancovi T. U., nar. X.X.XXXX, naposledy L. L. XXX, v rozsahu 100 %.

3. Nakoľko žalobkyne 1/ a 2/ podaním doručeným súdu dňa 17.4.2024 vzali žalobu pred prvým
pojednávaním v celom rozsahu späť z dôvodu, že stav veci zle znášajú, súd prvej inštancie, za súčasnej

aplikácie § 144, § 145, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), konštatujúc, že
súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, konanie zastavil.

4. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného, ktorí procesne nezavinili
zastavenie konania, náhradu trov konania proti žalobkyniam 1/ a 2/ nepriznal, nakoľko žalovaný náhradu

trov konania nežiadal priznať.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým nebol intervenientovi priznaný nárok
na náhradu trov konania, podal odvolanie intervenient a žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť
a priznať mu proti žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie
odôvodnil tým, že v zmysle § 262 ods. 1 a § 257 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex

offo, a teda aj bez návrhu; nie je preto správny záver súdu prvej inštancie nepriznať mu náhradu trovkonania z dôvodu, že o to žalovaný nežiadal. Dodal, že o späťvzatí žaloby nemal ani vedomosť a voči
súdu neučinil žiadny procesný úkon, ktorým by sa nároku na náhradu trov konania vzdal.

6. Žalobkyne 1/ a 2/ ani žalovaný sa k odvolaniu intervenienta písomne nevyjadrili.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) preskúmal
napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie intervenienta bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné

v napadnutej časti zmeniť.

8. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že
žalovanému a intervenientovi, ktorí procesne nezavinili zastavenie konania, proti žalobkyniam 1/ a 2/
nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zohľadnil výslovnú požiadavku žalovaného náhradu
trov konania mu nepriznať. Vo vzťahu k intervenientovi však svoje rozhodnutie o náhrade trov konania

neodôvodnil.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. V sporových konaniach vo všeobecnosti platí, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
sa uplatňuje zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady
zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu súdneho konania môže dôjsť z rôznych
procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania,

z dôvodu späťvzatia žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre riešenie otázky
náhrady trov konania podstatné zistenie, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinila. Procesné zavinenie sa posudzuje z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi
tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou,
pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je

preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom,
či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je možné nájsť súvislosť, a
teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto
prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je
správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj

ustálenej judikatúre (k tomu aj R 49/1993, tiež bod 15 nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 196/09).

11. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k intervenientovi, odvolací súd konštatuje, že
vo všeobecnosti má nárok na náhradu trov konania aj intervenient, pričom tento sa primárne viaže na
procesný úspech tej sporovej strany, popri ktorej sa na konaní intervenient zúčastňuje. Pre priznanie

nároku na náhradu trov konania sa preto aj v tomto prípade uplatňuje zásada úspechu vo veci (§
255 CSP), resp. zásada procesného zavinenia na zastavení konania (256 ods. 1 CSP). Intervenient v
konaní vystupuje relatívne samostatne, a teda uplatňuje prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany samostatne, resp. so súhlasom strany, popri ktorej sa na konaní zúčastňuje, ak s ňou
netvorí nerozlučné spoločenstvo; má tiež právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom. Vznikajú mu tak i

samostatné trovy konania, na náhradu ktorých má v prípade úspechu procesnej strany, popri ktorej sa na
konaní zúčastňuje, nárok, rovnako ako úspešná strana. Keďže intervenient nepochybne nie je sporovou
stranou, je súd povinný osobitne vyhodnotiť dôvod a iné okolnosti účasti intervenienta na konaní a jeho
výdavky posúdiť prísnejšie, pokiaľ ide o zákonné kritériá vymedzené v § 251 CSP; uvedené však súd
vyhodnocuje v konaní o výške náhrady trov konania (k tomu aj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa

20.9.2022, sp. zn. IV. ÚS 442/2022).

12. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne 1/ a 2/ vzali žalobu v celom rozsahu
späť, čo odôvodnili tým, že stav veci zle znášajú. Nemožno teda dospieť k záveru, že by tak urobili
pre správanie sa žalovaného v súlade so žalobným návrhom; súd prvej inštancie preto žalobkyniam

1/ a 2/ správne pričítal procesné zavinenie na zastavení konania. Žalovaný v podaní doručenom súdu
prvej inštancie dňa 18.4.2024 oznámil, že dňa 17.4.2024 prevzal list od právneho zástupcu žalobkýň
1/ a 2/ o tom, že žalobu vzali späť a z toho dôvodu požiadali o zastavenie konania, s ktorým úkonom
žalovaný súhlasil. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 19.4.2024 doplnil, že sa vzdáva právana náhradu trov konania a požiadal súd uvedené zohľadniť, a teda žalovanému náhradu trov konania
nepriznať. Z obsahu súdneho spisu však nevyplýva, že by bolo podanie žalobkýň 1/ a 2/, ktorým vzali
žalobu v celom rozsahu späť, doručované aj intervenientovi; tento sa o späťvzatí žaloby dozvedel až

z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania. Pokiaľ sa žalovaný svojho nároku
na náhradu trov konania vzdal, ktorej výslovnej požiadavke súd prvej inštancie vyhovel, odvolací súd
uvádza, že nemožno takúto požiadavku zo strany žalovaného automaticky vztiahnuť aj na intervenienta
na strane žalovaného. Keďže intervenient v predmetnom konaní neprejavil vôľu vzdať sa nároku na
náhradu trov konania, bol súd prvej inštancie povinný o jeho nároku na náhradu trov konania rozhodnúť

podľa § 256 ods. 1 CSP, a teda, zohľadniac, že žalovaný, popri ktorom sa intervenient zúčastňoval na
konaní, zastavenie konania procesne nezavinil, priznať intervenientovi proti žalobkyniam 1/ a 2/ plný
nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd preto viazaný rozsahom odvolania zmenil v zmysle § 388
CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že intervenientovi priznal proti žalobkyniam
1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov konania.

13. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že intervenientovi, ktorý mal v odvolacom konaní
úspech, priznal proti žalobkyniam 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).