Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/44/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310202380
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8310202380.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne Slovenská republika - Slovenský
pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, proti žalovanému X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., V. XX,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Humenné zo dňa 27.01.2016 č.k. 12C/36/2010-251, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Mení rozsudok a určuje, že vlastníkom parcely CKN XXX/X - záhrada vo výmere 2527 m2, zapísanej na
LV č. XXXX, kat. úz. O., je Slovenská republika - v správe Slovenského pozemkového fondu, so sídlom
v Bratislave, Búdkova 36, IČO: 17 355 345.
Žalovaný je povinný vypratať parcelu CKN XXX/X - záhradu vo výmere 2527 m2, zapísanú na LV č.
XXXX, kat. úz. O. a odovzdať ju žalobcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah zámennej zmluvy z 27.7.2001, ktorá bola uzatvorená
medzi žalobkyňou a JUDr. P. V. - DREVOPLAST, B. nad C., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti parcela
KN XXX/X vo vlastníctve žalobkyne vedená na LV č. XXXX, kat. úz. O. a parcela KN XXXX/XX zapísaná
na LV č. XXXX kat. úz. Q. vo vlastníctva JUDr. P. V. - DREVOPLAST. Na základe podnetu Katastrálneho
odboru v Q., Katastrálny úrad v X. rozhodnutím z 24.1.2002 zrušil rozhodnutie Okresného úradu v
Humennom z 27.7.2001, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k parcele KN XXX/X, kat. úz. O.
v prospech JUDr. P. V.. Predmetom konania je tak žaloba o určenie vlastníckeho práva k tejto parcele
CKN XXX/X, kat. úz. O.. Z dokazovania vyplynulo, že táto parcela sa previedla z vlastníctva JUDr. P. V.
následnenajehodcéruD.A.anáslednenapôvodnežalovanýchV.F.aF.F.,napokonsavlastníkomtejto
nehnuteľnosti stal žalovaný. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 243d ods. 2 OSP v znení platnom
do 30.6.2016. Má za to, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby.
Poukázal však aj na princíp právnej istoty, ktorého súčasťou aj dôvera subjektov práva v platné právo a
ochrana nadobudnutých práv. Je zrejmé, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti
od predchádzajúcich vlastníkov V. F. a F. F. v dobrej viere a dobromyseľne s poukázaním na to, že títo
vystupovali ako vlastníci tejto nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva. O dobromyseľnosti a dobrej
viere žalovaného svedčí aj to, že sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vo vzťahu k tejto
parcele, kde v právoplatne skončenom konaní súd vyhovel jeho žalobe a určil, že dobrovoľná dražba
parcely CKN XXX/X, kat. úz. O. konaná dňa 22.11.2010 je neplatná. Žalovaný nadobudol vlastníckeprávo dobromyseľne, v dobrej viere, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania strán
si vymienil rozhodnúť postupom podľa § 151 ods. 3 OSP v znení platom do 30.6.2016.
3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhla zmeniť rozsudok tak, aby žalobe
bolo v celom rozsahu vyhovené. Nesúhlasí s dôvodmi rozhodnutia, ktoré v preskúmavanom rozsudku
uviedol súd prvej inštancie. Namieta záver, že by nebol daný naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o skutkovú podstatu veci, poukázala taktiež na obsah zámennej zmluvy
z 27.7.2001 a následne v súvislosti s povolením vkladu vlastníckeho práva k predmetnej zámennej
zmluve je zrejmé, že zápis vlastníckeho práva k parcele CKN XXXX/XX v prospech žalobkyne vykonaný
nebol, a to z dôvodu nesúladu medzi druhom pozemku XXXX/XX uvedenom v zámennej zmluve a
na origináli listu vlastníctva. Táto skutočnosť mala podstatný vplyv na samotnú zámennú zmluvu a
na jej platnosť (neurčitosť právneho úkonu, pretože predmetom prevodu bola iná parcela, napr. aj na
rozpor v cene), ako aj na samotný vklad predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa
tvrdí, že v čase uzatvárania zámennej zmluvy JUDr. V. vedel, že došlo k zmene druhu pozemku,
napriek tomu prevádzal pozemok č. XXXX/XX ako zastavanú plochu v cene znaleckého posudku,
ktorý vychádzal z druhu pozemku zastavaná plocha. V prípade ostatnej plochy cena tejto parcely je
podstatne nižšia. V danom prípade by takto predstavovalo celkovú cenu tohto pozemku 73.447,- Sk
a nie 734.467,50 Sk, ako sa to uvádza v zámennej zmluve. Táto skutočnosť má podstatný vplyv
na posúdenie primeranosti zamieňaných pozemkov. Zamieňané pozemky musia byť porovnateľné,
pričom porovnateľnosť sa posudzuje najmä z ceny pozemkov a celý tento stav bol vyvolaný účelovo.
Zámenná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorej vklad bol z dôvodu nezákonnosti
právoplatne zrušený, čomu nasvedčujú listiny nachádzajúce sa v spise. Vklad zámennej zmluvy do
katastranehnuteľnostíbolprávoplatnezrušenýzdôvodurozporusprávnymipredpismi,vlastníckeprávo
kspornejparceleKNCXXX/XJUDr.V.nazákladezmluvynenadobudolanenadobudolhoaninazáklade
žiadneho iného titulu v súlade s platnými právnymi predpismi. Potom ďalšie osoby nadobúdali túto
nehnuteľnosť od nevlastníka a tieto právne úkony sú absolútne neplatné, pretože tieto osoby nemohli
nadobudnúť viac práv ako ich mal ich predchodca. Žalobkyňa nesúhlasí ani s názorom, že žalovaný
nadobudol vlastnícke právo k danej parcele dobromyseľne. Žalovaný ani jeho predchodcovia vlastnícke
právo nemohli nadobudnúť a ani skutočnosť, že žalovaný sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby súvisiacej s daným pozemkom nepotvrdzuje, že nadobudol nehnuteľnosť dobromyseľne. Právni
predchodcovia žalovaného JUDr. V. a jeho dcéra D. A. nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľní. Darovacia zmluva uzatvorená medzi JUDr. V.om a jeho dcérou bola formálnym aktom,
následne kúpna zmluva medzi D. A. a V. F. a F. F. bola podpísaná 5.2.2004, vklad do KN bol povolený
24.2.2004. D. A. zastupoval JUDr. V. pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva sa uzatvárala v čase,
kedy sa rozhodovalo o podanom proteste prokurátora proti rozhodnutiu o povolení vkladu zámennej
zmluvydokatastranehnuteľnostíatiežsarozhodovaloopodanompodnetenapreskúmanierozhodnutia
úradu Geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 25.7.2002 mimo odvolacieho konania. Na základe
tohto podnetu predsedníčka UGKK SR rozhodnutím z 9.2.2004 zrušila napadnuté rozhodnutie, čo
znamenalo, že vklad zámennej zmluvy bol zrušený. Z uvedeného je zrejmé, že všetky právne úkony boli
formálneaúčelovénazákladeiniciatívyJUDr.V.,nazákladečohoboložalobkynisťaženéaznemožnené
domôcť sa vlastníctva k spornej parcele v správnom konaní. Následne počas súdneho konania V. a
F. F. nakladali s touto parcelou a previedli ju na tretiu osobu, teda žalovaného v čase pred vydaním
rozhodnutia NS SR o dovolaní, ktoré podala žalobkyňa proti predchádzajúcemu rozhodnutiu Krajského
súdu v X. a o tejto skutočnosti právni predchodcovia žalovaného mali vedomosť. Zo strany doterajších
žalovanýchdošloknakladaniusospornouparcelounazákladekúpnejzmluvynažalovaného.Naspornú
parcelu bolo zriadené exekučné záložné právo povinného X. B. a zároveň bola zaťažená záložným
právom v prospech K., a.s., záložca V. F. a F. F.. Na základe tejto kúpnej zmluvy bol realizovaný prevod
spornej parcely opäť od nevlastníka a takýto právny úkon je absolútne neplatný. Tento prevod nie je v
súlade s dobrými mravmi, preto že účelom tohto prevodu bolo poškodiť žalobkyňu a znemožniť nápravu
nezákonného stavu a domôcť sa spornej parcely na základe podanej žaloby, čo je zrejmé z okolnosti
celého prípadu. Súd prvej inštancie sa zameral len na právnu istotu žalovaného, jeho dobromyseľnosť
bez vyjadrenia samotného žalovaného. Pre uplatnenie princípu právnej istoty a ochrany vlastníckych
práv k spornej parcele nadobudnutých v dobrej viere žalovaným a jeho právnymi predchodcami
je nevyhnutné, aby vlastnícke právo bolo nadobúdané od skutočného vlastníka. Aplikácia § 243d
ods. 2 OSP sa na daný prípad nevzťahuje. Žalobkyňa tiež tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného navrhla žalobkyňa podanému
odvolaniu vyhovieť.4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správny a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôrazňuje, že čo sa
týka dokazovania, strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd pri hodnotení
dôkazov zvážil potrebu navrhovaného dôkazu - vypočutie žalovaného nepovažoval vykonanie tohto
dôkazu za potrebné a zdôraznil reálne možnosti žalovaného zúčastniť sa pojednávania. Žalovaný
zároveň uvádza, že nežije a nepracuje na území Slovenskej republiky, tu sa vôbec nezdržiava, keďže
natrvalo pôsobí v zahraničí. Žalovaný zdôrazňuje to, že kúpil nehnuteľnosť od V. a F. F. v dobrej viere,
že sa stal ich vlastníkom. Neskúmal rodinné alebo iné vzťahy medzi právnymi predchodcami a kúpnu
cenu riadne zaplatil. Keďže nemal dostatok finančných prostriedkov, na kúpu si vzal úver, aj to svedčí
o tom, že nehnuteľnosť kupoval v dobrej viere v zmysle tom, že nehnuteľnosť netrpí vadou. O tom
ho neupovedomili predávajúc a uvedené nevyplýva ani z rozhodnutia katastrálneho úradu, ktorý vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovaného povolil. Tým žalovaný vstúpil dobromyseľne do vlastníckeho
práva. Uzatvorenie kúpnej zmluvy a zaplatenie kúpnej ceny, dobromyseľnosť a dobrá viera a vklad
vlastníckeho práva v jeho prospech sú dôvodmi, pre ktoré je potrebné žalobu zamietnuť. Tomu svedčí
aj dlhotrvajúca držba súdene nehnuteľnosti a konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktoré spomínaj
aj súd prvej inštancie.
5. O takto podanom odvolaní zo strany žalobkyne rozhodol Krajský súd v X. ako súd odvolací rozsudkom
z23.10.2017č.k.2Co83/2016-277,potvrdilrozsudoksúduprvejinštancieapriznalžalovanémunáhradu
trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. V tomto rozhodnutí sa odvolací súd stotožnil
s argumentáciou žalobkyne v zmysle tom, že na jej strane existuje naliehavý právny záujem domáhať
sa určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne jej vlastníctvom, žalobkyňa v
konaní spochybňuje skutočnosť, že žalovaný mohol nadobudnúť vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti,
a preto uplatnením tohto práva na súde sa dosiahne odstránenie spornosti toho, ktorej zo strán sporu
patrí vlastníctvo k danej nehnuteľnosti. Bolo konštatované, že v čase uzatvorenia zmlúv o prevode
nehnuteľností existoval právoplatne povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pre
prevodcov sporného pozemku CKN XXX/X, kat. úz. O. s tým, že dobromyseľnosť nadobúdateľov v
konaní preukázaná nebola. Odvolací súd zdôraznil, že zrušujúce rozhodnutie Predsedníčky Úradu
geodézie, kartografie a katastra SR z 09.02.2004 teda v podobe takmer troch rokov od povolenia vkladu
vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti na základe zámennej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou
a právnym predchodcom žalovaného s ohľadom na uvedené nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho
práva pôvodných žalovaných v 1. a 2. rade V. a F. F. a následne terajšieho žalovaného, už aj so
zreteľom na to, že dobromyseľne nadobudnuté práva sú chránené, ochranu poskytuje tak Občiansky
zákonník, ako aj ust. § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a bolo tiež poukázané na závery
nálezu vyjadrené Ústavným súdom SR v rozhodnutí I. ÚS 549/2015, ktorý sa zaoberal hľadiskom
ústavnoprávnej ochrany vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa. Odvolací súd zdôraznil,
že žalovaný sa k predmetu konania podrobne vyjadril, popísal, akým spôsobom nadobudol spornú
nehnuteľnosť od pôvodných vlastníkov, zdôraznil, že kúpnu cenu zaplatil z úveru a v tejto súvislosti sa
bránil proti výkonu dobrovoľnej dražby daného pozemku iniciovanej bankou, ktorá mu úver na zaplatenie
kúpnej ceny poskytla. Žalobkyňa v konaní neoznačila iné dôkazy a podľa odvolacieho súdu okolnosti
danej veci nesvedčia o tom, aby žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia neboli dobromyseľní pri
nadobúdaní vlastníctva tejto parcely. Odvolací súd preto rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP a o trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
6. Proti uvádzanému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa a o takto podanom
dovolaní rozhodol Najvyšší súd SR uznesením z 25.04.2023 č.k. 3Cdo 1/2021 - 318, ktorým rozsudok
Krajského súdu v X. z 23.10.2017 sp. zn. 2Co 83/2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto
uznesenie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.06.2023.
7. Dovolací súd v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že v zmysle judikátu R71/2018 patria do
pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia
najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax
vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo aj v
jednotlivom nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu
názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska
vecného na ne nadviazali. Uviedol, že právne názory ústavného súdu (I.ÚS 549/2015), ktoré prevzaldo odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd, predstavujú odklon od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu. To by samo o sebe odvolaciemu súdu vytknúť nešlo, pretože Ústavný súd je
potrebné považovať za jednu z najvyšších súdnych autorít z pohľadu hierarchického usporiadania
sústavy súdov a možnosti revidovania jedným výsledkom rozhodovacej činnosti druhého postavenú
dokonca nad najvyšší súd. Odvolaciemu súdu však dovolací súd vytkol, že do značnej miery mechanicky
prevzal závery ústavného súdu z tohto nálezu, ktorého vydaním ani ústavný súd neurobil z ochrany
dobromyseľného nadobúdateľa pravidlo, ale vymedzil len priestor, v ktorom sa má všeobecný súd
posudzujúci prípadný konflikt zásady „nemo plus iuris“ a zásady ochrany dobromyseľného nadobúdateľa
pohybovať. Uvedené podľa názoru dovolacieho súdu spôsobilo neudržateľnosť záveru, podľa ktorého
z pohľadu zachovania dobromyseľnosti nadobúdateľov sporného pozemku odchýlnych od JUDr. P. V.,
boli celkom bez významu časové súvislosti prevodov vlastníctva a skratkovitosť ďalšieho záveru, podľa
ktorého aj v prípade posledného prevodu na dnešného žalovaného v roku 2009 bola splnená podmienka
evidovania vlastníckeho práva v prospech jeho priamych právnych predchodcov a aj ponúkajúca sa
charakteristikaspornéhopozemkuakovecipríliščastomeniacejvlastníkaužzpohľadudobromyseľnosti
význam malo. Dovolací súd sa zaoberal otázkou dobromyseľnosti prvotného nadobúdateľa sporného
pozemku, uviedol, že nemožno konštatovať dobromyseľnosť zmluvnej strany zámennej zmluvy JUDr.
P. V. pri označení druhu pozemku, ktorý chcel na základe zámennej zmluvy vymeniť za iný pozemok
vo vlastníctve žalobkyne. Mal za preukázané, že pred povolením vkladu zámennej zmluvy V. bolo
rozhodnuté o zmene druhu pozemku parcely č. XXXX/XX a číslom zmeny XXXX/XX bola zmena druhu
uvedenej parcely zo zastavanej plochy na ostatnú plochu aj zapísaná. Pri povoľovaní vkladu zámennej
zmluvy do katastra nehnuteľností bolo prehliadnuté, že rozhodnutím Krajského úradu v X., katastrálneho
odboru č. Y. bol zmenený druh pozemku - parcely č. KN XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz.
Q. z pôvodne zastavanej plochy na ostatnú plochu a takýmto postupom bolo porušené pri rozhodovaní
o povolení vkladu ust. § 39 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 79/1996 Z.z. Podľa dovolacieho súdu na
základe takto zisteného porušenia platných právnych predpisov príslušného správneho orgánu v čase
konania o povolenie vkladu zámennej zmluvy, nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva
zo žalobkyne na právneho predchodcu žalovaného k predmetu zámennej zmluvy tvorenému sporným
pozemkom, keďže druhý predmet zámeny sa v čase konania o povolenie vkladu zámennej zmluvy v
katastri nehnuteľností nenachádzal a prevodca takéhoto druhého predmetu zámeny JUDr. V. o spornosti
druhu predmetného pozemku v čase podpísania zámennej zmluvy vedel. Táto zrejmá nesprávnosť
v druhu pozemku viedla k neurčitosti zámennej zmluvy z pohľadu druhu pozemku a neadekvátneho
určenia jej ceny. Zámenná zmluva bola preto absolútne neplatným právnym úkonom, ktorej vklad do
KN bol z dôvodu rozporu s právnymi predpismi zrušený, preto zmluvná strana zámennej zmluvy JUDr.
V. na základe tejto zmluvy nemohla platne nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku, čoho
dôsledkom bolo, že ďalšie osoby - právni predchodcovia žalovaného a žalovaný nadobúdali spornú
nehnuteľnosť od nevlastníka a tieto ich právne úkony sú absolútne neplatné, pretože uvedené osoby
nemohli nadobudnúť viac práv ako mal ich predchodca.
8. Dovolací súd tak vyhodnotil opodstatnenosť námietky dovolateľky v zmysle tom, že rozsudok sa
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a neposkytol dostatok pádnych dôvodov,
prečo na nadobúdateľov sporného pozemku, vrátane žalovaného, treba hľadieť ako na dobromyseľných
nadobúdateľov. Dovolanie žalobkyne vyhodnotil ak prípustné, keďže bolo opodstatnene namietané, že
napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke, pri riešení ktorej sa
odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
9. V ďalšom štádiu konania Krajský súd v X. ako súd odvolací opätovne preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporovéhoporiadku,ďalejlenCSP,spoluskonaním,ktoréjehovydaniupredchádzalo,vecprejednalbez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené.
10. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednal vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.12. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR
spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá
povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,
poskytnutáochranavmedziachzákonov,ktorétentočlánokústavyozákladnomprávenasúdnuochranu
vykonávajú (článok 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s článkom 51 Ústavy SR).
13. Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať v civilnom súdnom
konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).
14. Ako je zrejmé z obsahu spisu, predmetom konania je žaloba žalobkyne o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, a to konkrétne k parcele CKN XXX/X - záhrada vo výmere 2527 m2, zapísaná vo
výlučnom vlastníctve žalovaného na LV č. XXXX, kat. úz. O. a žalobkyňa zároveň žiadala o vypratanie
tejto nehnuteľnosti.
15. Podľa § 80 písm. c/ OSP v znení platnom do 30.06.2016, návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
16. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
17. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ OSP v znení platnom do 30.06.2016, ako aj podľa § 137
písm. c/ CSP, je preventívneho charakteru a má miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav
ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a
jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah
a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy tvoriace určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby
korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu.
18. Ako už odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí uvádzal, na strane žalobkyne existuje naliehavý
právny záujem domáhať sa určenia vlastníckeho práva k spomínanej nehnuteľnosti a jej vypratania,
ktorá bola pôvodne jej vlastníctvom. Žalobkyňa v tomto konaní spochybňuje skutočnosť, že žalovaný
mohol nadobudnúť vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, a preto uplatnením tohto práva na súde sa
dosiahne odstránenie spornosti toho, ktorej zo strán patrí vlastníctvo k predmetu sporu.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20.Podľa§47ods.1Občianskehozákonníka,akzákonustanovuje,žekzmluvejepotrebnérozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
21. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, práva k nehnuteľnostiam zo
zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
23. Ako je zrejmé z obsahu spisu, medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného JUDr. P. V.om
- DREVOPLAST, so sídlom B. nad C., bola dňa 28.06.2001 uzatvorená zámenná zmluva, predmetom
ktorej bol pozemok vo vlastníctve žalobkyne, a to parcela CKN XXX/X, kat. úz. O. a pozemok vo
vlastníctve JUDr. P. V. - L., kat. úz. Q., parcela CKN XXXX/XX, druh pozemku - zastavaná plocha vo
výmere 5265 m2. Na základe tejto zmluvy sa mala žalobkyňa stať vlastníkom pozemku CKN XXXX/
XX, kat. úz. Q. a JUDr. P. V. - DREVOPLAST mal do vlastníctva nadobudnúť parcelu CKN XXX/X,
kat. úz. O.. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto zámennej zmluvy bol povolený dňa 27.07.2001,avšak následne Okresný úrad v Q. - Katastrálny odbor prípisom z 02.10.2001 vrátil zámennú zmluvu
ako nezapísateľnú z dôvodu, že parcela CKN XXXX/XX - zastavaná plocha sa v evidencii katastra
nehnuteľností nenachádza. Uviedol, že v evidencii katastra nehnuteľností v kat. úz. Q. sa nachádza
parcela KN XXXX/XX - ostatná plocha vo výmere 5265 m2, čo je zrejmá nesprávnosť v druhu tohto
pozemku.
24. Ako bolo už spomínané, účastníci uvádzanej zámennej zmluvy požiadali o vklad vlastníckeho práva
k zamieňaným nehnuteľnostiam a Okresný úrad, odbor Katastrálny v O. rozhodnutím z 27.07.2001 vklad
vlastníckeho práva z tohto titulu povolil. Týmto dňom nastali účinky vkladu vlastníckeho práva a JUDr. V.
bol na LV č. XXXX, kat. úz. O. zapísaný ako vlastník parcely CKN XXX/X. V nasledujúcom období však
z podnetu Správy katastra v Q., Katastrálny úrad v X. rozhodnutím z 24.01.2002 pod č. VO XX/XXXX
zrušil rozhodnutie Okresného úradu v Humennom o povolení vkladu v katastri nehnuteľností týkajúce sa
predmetnej zámennej zmluvy. Rozhodnutím Úradu geodézie a kartografie a katastra SR z 25.07.2002
pod č. E./XXXX/SA bolo toto rozhodnutie zrušené. Po rozhodnutí tohto úradu, kedy ostal v platnosti
vklad vlastníckeho práva z predmetnej zmluvy, JUDr. V. previedol dňa 17.10.2002 danú nehnuteľnosť
darovacou zmluvou na svoju dcéru D. A., a táto kúpnopredajnou zmluvou uzatvorenou s právnymi
predchodcami žalovaného a pôvodnými účastníkmi tohto konania V. F. a F. F. dňa 05.02.2004 previedla
vlastnícke právo k uvádzanej nehnuteľnosti v ich prospech.
25. Predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra SR revidovala pôvodné rozhodnutie č. E.
XXXX/XXXX/SA zo dňa 25.07.2002 a to rozhodnutím z 09.02.2004 a zrušila pôvodné rozhodnutie z
25.07.2002 č. E. XXXX/XXXX/SA a stalo sa tak v čase, keď práva k nehnuteľnosti nadobudli V. F. a F. F.,
pôvodní žalovaní v 1. a 2. rade v tomto konaní. Kúpnou zmluvou z 11.03.2009 pôvodní žalovaní v 1. a
2. rade previedli vlastnícke právo na aktuálne žalovaného, ktorý je aj v súčasnosti zapísaný ako vlastník
parcely CKN XXX/X - záhrada vo výmere 2527 m2 v kat. úz. O..
26. Je tiež zrejmé, že z dôvodu zrušenia vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na základe
pôvodnej zámennej zmluvy z 28.06.2001 vlastníkom pozemku CKC XXXX/XX - ostatná plocha vo
výmere 5265 m2 je na LV č. XXXX, kat. úz. Q. zapísaný JUDr. P. V. - DREVOPLAST so sídlom B. nad C..
27. Podľa záverov dovolacieho súdu vyjadrených v spomínanom uznesení sp. zn. 3Cdo 1/2021 odvolací
súd do značnej miery mechanicky prevzal závery ústavného súdu z nálezu I. ÚS 549/2015, ktorého
vydaním ani ústavný súd neurobil z ochrany dobromyseľného nadobúdateľa pravidlo, ale vymedzil
len priestor, v ktorom sa má všeobecný súd posudzujúci prípadný konflikt zásady „nemo plus iuris“ a
zásadyochranydobromyseľnéhonadobúdateľapohybovať,pričomtakýmtovymedzenímpriestorutreba
rozumieť práve dôraz na individuálne a konkrétne okolnosti toho-ktorého posudzovaného prípadu.
28. Vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v Slovenskej
republike v zásade založené na princípe, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má. Inak
povedané, ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod
vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom.
29. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na jeden z ostatných nálezov IV. ÚS 65/2019 z 26.01.2021
a na aplikačnú a záväznú judikatúru veľkého senátu Najvyššieho súdu SR vyjadrenú v uznesení sp.
zn. 1VObdo 2/2020 z 27.04.2021, ktorý zjednotil rozhodovaciu prax dovolacieho súdu a uviedol, že
na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo a to ani
v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má,
nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne
neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti.
30. Prelomenie zásady „nemo plus iuris“ je potrebné vykladať reštriktívne, a preto nadobudnutie
vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonoch upravených prípadoch
predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka a len
v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje
prelomenie uvádzanej zásady. Rozširovanie ochrany dobromyseľného nadobúdateľa nad konkrétne
zákonné výnimky je preto neprípustné.31. Postup žalovaného a jeho právnych predchodcov s ohľadom na uvedené nemožno priradiť medzi
výnimky z nadobudnutia vlastníctva, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka, ktoré sú
nasledovné:
1.neoprávnený dedič (§ 486 Občianskeho zákonníka),
2. obchodnoprávne vzťahy (§ 446 Obchodného zákonníka),
3. konkurzné konanie (§ 93 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii),
4. prevod cenných papierov (§ 19 ods. 3 Zákona o cenných papieroch),
5. exekúcia (upravené nepriamo v § 140 ods. 2 písm. l) v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku).
32. Dobromyseľnosť nadobúdateľa sa teda má posudzovať prísne, či so zreteľom na všetky okolnosti
danej veci mohol byť nadobúdateľ dobromyseľný v čase nadobudnutia nehnuteľnosti, že predmetné
nehnuteľnosti boli vo vlastníctve jeho právneho predchodcu a nie inej osoby (do pozornosti rozsudok
KS Prešov sp. zn. 20Co 17/2022).
33. V súvislosti s otázkou dobromyseľnosti prvotného nadobúdateľa (právneho predchodcu žalovaného
JUDr. P. V.), ako to akcentoval dovolací súd, je potrebné uviesť, že podľa obsahu spisu menovaný právny
predchodca v čase podpísania zámennej zmluvy, ktorej predmetom bola aj jeho parcela CKN XXXX/
XX (druh pozemku - zastavaná plocha, kat. úz. Q.) vedel o prebiehajúcom konaní o jeho odvolaní proti
rozhodnutiu Okresného úradu Q., katastrálny odbor č. X-XX/XX z XX.XX.XXXX, ktorým Okresný úrad
Q., katastrálny odbor vo veci opravy chyby zápisu druhu pozemku u parcely CKN XXXX/XX vo výmere
5265 m2 zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Q. rozhodol, že mení druh pozemku uvedenej parcely zo
zastavanej plochy na ostatné plochy v zmysle prílohy č. X vyhl. ÚGKK SR č. 79/1996 Zb., časť C, bod
3 písm. h). Na základe uvedeného nemožno konštatovať dobromyseľnosť zmluvnej strany zámennej
zmluvy(č.XZXXXXXX)JUDr.P.V.prioznačenídruhupozemku,ktorýchcelnazákladezámennejzmluvy
vymeniť za iný pozemok vo vlastníctve žalobkyne. Krajský úrad v X., katastrálny odbor o odvolaní JUDr.
P. V. rozhodol 04.07.2001 rozhodnutím č. Xo XX/XXXX tak, že zmenil výrok rozhodnutia Okresného
úradu Q., katastrálneho odboru č. X-XX/XX z 13.03.2001 takto: „Okresný úrad v Q., katastrálny odbor
podľa § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona mení druh pozemku parcela KN XXXX/XX vo výmere
5265 m2, zapísanú na LV č. XXXX, kat. úz. Q. zo zastavanej plochy na ostatnú plochu v zmysle Prílohy
č. 1 vyhlášky ÚGKK SR č. 79/1996 Zb., časť C, bod 3, písm. h) a kód príslušnosti k zastavanému
územiu z „1“ na „2“. Krajský úrad v X., katastrálny odbor na základe zisteného skutkového stavu dospel k
záveru, že prvostupňový správny orgán rozhodol vecne správne, bolo však potrebné zmeniť formuláciu
časti výroku rozhodnutia. Následne 24. júla 2001 číslom zmeny XXXX/XX bola Okresným úradom Q.,
katastrálnym odborom zapísaná zmena druhu uvedenej parcely do LV č. XXXX, kat. úz. Q..
34. Bolo tak preukázané, že pred povolením vkladu zámennej zmluvy V-XXXX/XXXX bolo rozhodnuté
o zmene druhu pozemku - parcely KNC XXXX/XX, ktorý bol predmetom zámennej zmluvy a č. zmeny
XXXX/XX bola zmena druhu uvedenej parcely zo zastavanej plochy na ostatnú plochu aj zapísaná.
V čase konania o povolenie vkladu zámennej zmluvy tak táto neobsahovala správny údaj katastra
týkajúci sa druhu pozemku, parcely č. XXXX/XX. Navyše, ako to vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia
Katastrálneho úradu v X. č. Vo XX/XXXX z 24.01.2002, Správa katastra v O. vo svojom vyjadrení z
21.01.2002 uviedla, že pri povoľovaní vkladu zámennej zmluvy do katastra nehnuteľnosti prehliadli tú
skutočnosť, že rozhodnutím Krajského úradu v X., katastrálneho odboru č. Xo XX/XXXX bol zmenený
druh pozemku - parcely č. KN XXXX/XX vo výmere 5265 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Q. z
pôvodne zastavanej plochy na ostatnú plochu a uviedla, že týmto postupom porušili pri rozhodovaní
o povolení vkladu ustanovenie § 39 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva
katastrálny zákon a ktoré ukladá správe katastra, aby pri posudzovaní spôsobilosti listiny skúmala aj
druh pozemku, ako aj ust. § 31 ods. 1 a § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona.
35. Na základe takto zisteného porušenia platných právnych predpisov, príslušným správnym orgánom
v čase konania o povolenie vkladu zámennej zmluvy nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva zo žalobkyne na právneho predchodcu žalovaného JUDr. P. V. k predmetu zámennej zmluvy
tvoreného sporným pozemkom, keďže druhý predmet zámeny sa v čase konania o povolenie vkladu
zámennej zmluvy v katastri nehnuteľnosti nenachádzal a prevodca takéhoto druhého predmetu zámeny
JUDr. P. V. o spornosti druhu predmetného pozemku v čase podpísania zámennej zmluvy vedel.
36. Táto zrejmá nesprávnosť v druhu pozemku viedla k neurčitosti zámennej zmluvy z hľadiska druhu
pozemku a neadekvátneho určenia jej ceny, pri stanovení ktorej sa vychádza z druhu pozemku.Zámenná zmluva č. XZXXXXXX bola preto absolútne neplatným právnym úkonom, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol z dôvodu rozporu s právnymi predpismi zrušený, a preto zmluvná strana
zámennej zmluvy JUDr. P. V. na základe tejto zmluvy nemohla platne nadobudnúť vlastnícke právo k
spornému pozemku, čoho dôsledkom bolo, že aj ďalšie osoby - právni predchodcovia žalovaného, a to
pôvodnežalovanív1.a2.radeaaktuálnežalovaný,nadobúdalitútospornúnehnuteľnosťodnevlastníka
a tieto ich právne úkony (darovacia zmluva zo 17.10.2002 a kúpne zmluvy z 05.02.2004 a z 11.03.2009)
sú absolútne neplatné, pretože uvedené osoby nemohli nadobudnúť viac práv ako mal ich predchodca.
37. Odvolací súd ďalej konštatuje, že žalovaný a jeho právny predchodcovia v tomto spore neposkytli
dostatok relevantných dôvodov, prečo na nich ako nadobúdateľov sporného pozemku je potrebné
hľadieť ako na dobromyseľných nadobúdateľov, keď otázku dobromyseľnosti podľa už ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je potrebné posudzovať prísne a so zreteľom na všetky okolnosti
prejednávanej právnej veci. V tejto súvislosti dovolací súd poukázal aj na časové súvislosti prevodov
vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti pri prevode na D. A. len niečo vyše roka po vklade vlastníckeho
práva v prospech jej otca a darcu sporného pozemku, ako aj pri ďalšom prevode na pôvodne žalovaných
v 1. a 2. rade len necelého pol druha roka nato (ponúkajúca sa charakteristika sporného pozemku ako
veci príliš často meniacej vlastníka, čo z pohľadu dobromyseľnosti podľa dovolacieho súdu má právny
význam).
38. Je preto potrebné konštatovať, že žalobkyňa v konaní opodstatnene namietala, že rozsudok súdu
prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke, pri riešení ktorej sa súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, preto so zreteľom na všetky uvádzané okolnosti
odvolací súd postupom podľa § 388 CSP preskúmavaný rozsudok zmenil a žalobe žalobkyne v celom
rozsahu vyhovel. V zmysle uplatneného žalobného návrhu tak určil, že vlastníkom parcely CKN XXX/
X - záhrada vo výmere 2527 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. O. je Slovenská republika v
správe Slovenského pozemkového fondu so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, IČO: 17355345 a zároveň
rozhodol o povinnosti žalovaného vypratať túto nehnuteľnosť a odovzdať ju žalobkyni do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
39. O trovách tohto celého konania strán sporu, vrátane trov dovolacieho konania, bolo rozhodnuté
podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a nasl. CSP. Žalobkyňa vzhľadom na celkový výsledok
konania o veci samej má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.