Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/139/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619200860
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1619200860.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov

senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: X/ B. C., L.. XX.XX.XXXX,
P. G. I. XXXX/XX, J., X/ Y. J., L.. XX.XX.XXXX, P. G. C. XXX/XX, J., X/ G. C., L.. XX.XX.XXXX, P. G.
G. C. XXX, všetci zast. I.. Š. Y., G.., S., D. D. I. X, XXX XX J. - C. Č. D. C., proti žalovanému: C. J., L..
XX.XX.XXXX, P. G. G. C. XXX, zast.: C.. S. Š. L.Á., S. D. D. X. XXB, C., o vrátenie daru, na odvolanie
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24.03.2022, č.k. 7C/21/2019-271, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. m e n í tak, že žalovaný m á proti žalobkyni n á
r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaný m á proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne o vrátenie daru (výrok I.) a
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok II.).

2.Rozhodnutievovecisamejprávneodôvodnilust.§630zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka
(ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa darovala
v roku 2002 žalovanému dom súp. č. XXX spolu s prislúchajúcimi pozemkami a podielom na spoločnom
dvore. Uvedená darovacia zmluva bola výsledkom dohody medzi žalobkyňou a jej deťmi, t. j. žalovaným
a dvomi sestrami. Zároveň bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania v
prospech žalobkyne. K vzájomnému spolužitiu sporové strany ako aj vypočutí svedkovia (Y. J., B. C., G.

C.Í. S. B. J.) vypovedali, že po darovaní až do roku 2017, keď sa prejednávalo novoobjavené dedičstvo
bolo ich vzájomné spolužitie normálne. Žalovaný popísal zhoršovanie vzájomných vzťahov v roku 2016 z
dôvodu, že im žalobkyňa nedohliadla na kotol v dome. Žalobkyňa popísala správanie žalovaného, ktoré
podľa nej porušovalo dobré mravy tak, že žalovaný jej neustále neslušne nadával, nadával pred ňou
na jej dcéry a povedal, že mu nosí do domu špinu atď. Súd prvej inštancie takto všeobecne popísané
správanie sa žalovaného bez ďalšieho priamo účastného svedka nepovažoval za hrubé porušenie
dobrých mravov. Mal za to, že nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými

pravidlamislušnéhosprávanianapĺňaznakyust.§630Občianskehozákonníka.Žalobkyňapopísalaako
udrela žalovaného „drievkom“, pričom toto jej konanie naplnilo skutkovú podstatu priestupku, za ktorý
bola uznaná vinnou. I keď žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaný napadol svoju sestru Y. J., súd zistil,
že priestupkové konanie voči žalovanému bolo zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal. Ani ostatnísvedkovia Y. J., B. C., G. C. a B.K. J. neopísali iné konanie žalovaného voči nim alebo voči žalobkyni,
za ktoré by bol žalovaný právoplatne odsúdený, či už za priestupok alebo trestný čin. Pokiaľ išlo o
psychickénásilieaurážkysúdprvejinštanciekonštatoval,žespôsob,akýmspolukomunikovaližalovaný

so žalobkyňou sa síce vymyká medziam slušného správania, však takéto správanie bolo vzájomné.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie žalobkyne ohľadom otca žalovaného, jej
manžela, že syna nikdy nechcela. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že jej žalovaný vulgárne nadával, uvedené
manželka žalovaného poprela. Ani svedkyňa S.na I. a N. Č.W. neboli svedkami vulgárnych nadávok
žalovaného voči žalobkyni. Svedkyňa S. I. uviedla, že o žalovanom jej hovorila škaredé veci práve

žalobkyňa a G. C.. Svedok G. C. tiež neuviedol, že by bol priamo pri situácii, kedy by žalovaný žalobkyni
vulgárne nadával, bol prítomný iba pri tom, ako žalovaný nadával jeho matke B.K. C.. Súd prvej
inštancie na základe výpovedí svedkov ustálil, že komunikácia medzi sporovými stranami bola rovnaká.
Z popísaného správania sa žalovaného či už k žalobkyni alebo k jej dcéram Y. J. a B. C. ani k vnukovi
G. C. a k vnučke B. J. nebolo možné konštatovať, že žalovaný páchal psychické násilie. Pokiaľ išlo o
hrubýnezáujemaneposkytnutiepomoci,podľasúduprvejinštanciesamotnážalobkyňanepopísalataké

správanie žalovaného, kedy by jej odmietol poskytnúť pomoc. Uviedla, že k lekárom do C. ju odviezol jej
vnuk G. C., ale netvrdila, že žalovaného o odvoz požiadala a on odmietol. Vnuk G. C.Í. uviedol, že sama
žalobkyňa o pomoc nežiadala a manželka žalovaného uviedla, že aj keď sa jej pýtala čo potrebuje, tá ju
odbila. Svedok G. C.T. zároveň potvrdil, že žalobkyňa bola dlho samostatná. Situáciu, kedy manželka
žalovaného telefonovala G. C. ohľadom toho, že je potrebné odviesť žalobkyňu do nemocnice, neposúdil

súd prvej inštancie ako hrubý nezáujem zo strany žalovaného. Po tom, čo nastalo zhoršenie vzťahov
medzi žalobkyňou a žalovaným, nebolo možné pre žalovaného poskytnúť pomoc svojej matke, keďže
vnuk G. C. za pričinenia svojej matky B. C. a tety Y. J. žalobkyňu odtrhli od života žalovaného. Negatívny
vplyv dcér a vnuka na žalobkyňu popísala aj svedkyňa N. Č.. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že bola
vyštvaná z darovaného domu, súd poukázal na to, že žalobkyňa sama uviedla, že ju boleli kolená, zle

sa jej chodilo po schodoch, preto bývala celé dni v dome č. XXX. Z výsluchov ostatných
svedkov R. J.Q., Y. J., B. C., G. C. S. B. J. vyplynulo, že žalobkyňa bývala celé dni v dome č. XXX
dlhodobo, aj pred konfliktom so žalovaným. Žalovaný popísal spolužitie svojej matky s otcom za jeho
života tak, že otec býval v darovanom dome súp. č. XXX a matka do určitého času bývala samostatne
v dome č. XXX, z čoho vyvodil, že žalobkyňa mala pravdepodobne väčší citový vzťah k domu č. XXX,

kde dlhšiu časť svojho života zdržiavala. Dospel k záveru, že žalobkyňa od určitého obdobia začala
žalovaného aj jeho pomoc odmietať a dcéry a vnuk vytvorili stav, kedy je pre žalovaného nemožné
poskytnúť pomoc matke a to za účelom vytvorenia zámienky pre vrátenie daru. Pokiaľ žalobkyňa platila
platby za elektriku, nebolo preukázané, že by žalovaný tieto platby vyžadoval. Žalobkyňa sama uviedla,
žeplatiladobrovoľne,čonezakladáporušeniečlánkudarovacejzmluvytýkajúcehobezplatnéhoužívania

darovanej nehnuteľnosti. Situáciu ohľadom platby resp. platieb za plyn popísali sporové strany rôzne.
Žalovaný uviedol, že vzhľadom na spotrebu plynu jeho sestrou B. C. od nej žiadal, aby sa podieľala sa
platbenedoplatku,peniazemuvšakprinieslamatka,cezktorúpožiadalopeniazesvojusestru.Pretosúd
prvej inštancie nemal preukázané, že by žalobkyňa platila pravidelne alebo jednorazovo žalovanému za
spotrebu plynu. Pokiaľ žalobkyňa odôvodnila vrátenie daru tým, že žalovaný v darovanej nehnuteľnosti

pestoval marihuanu a že bolo zadržané veľké množstvo dávok tak, ako je zadokumentované v trestnom
spise3T/103/2019,bližšieneozrejmilaakýmspôsobomtátoskutočnosťzasiahladojejživotaresp.života
jejdcéravnuka.Súdprvejinštanciemalzato,žežalovanýnesietrestnúzodpovednosťzasvojekonanie,
preto uvedené skutočnosti nenapĺňajú hrubé porušenie dobrých mravov voči žalobkyni a jej blízkym
osobám v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Po vyhodnotení všetkého zhora uvedeného

dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobu žalobkyne je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. O
trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a plne úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. písm. f) a h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala odvolací súd napadnutý rozsudok zmeniť tak, že
žalobe vyhovie a prizná jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, respektíve aby napadnuté

rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvej inštancie
prihliadol len na skutkové tvrdenia žalovaného a jeho manželky, resp. na svedecké výpovede nimi
navrhovaných svedkýň, Č. S. I. a ignoroval tvrdenia ostatných svedkov z rodiny právnej predchodkyne
žalobcov. Odôvodnenie rozsudku nedostatočne vysvetlilo skutočnosť, prečo sa súd prvej inštancie oprellen o niektoré dôkazy a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Trvala na tom, že správanie
žalovanéhotedafyzickénásilie,psychickénásilie,ťažkéurážky,neposkytnutiepotrebnejpomociahrubý
nezáujem, boli v konaní preukázané a svedkami potvrdené a napĺňali zákonné znaky hrubého porušenia

dobrých mravov. Darovacia zmluva obsahovala vo svojich ustanoveniach povinnosť obdarovaného
poskytnúť darkyni bezplatné právo bývania a spoluužívania a zároveň povinnosť poskytnúť jej potrebnú
opateru v chorobe a v starobe. Ani jednu z uvedených povinností však obdarovaný voči svojej matke
nedodržal napriek tomu, že trpela vážnymi zdravotnými problémami. Súd prvej inštancie sa s týmito
ustanoveniami darovacej zmluvy nijako nevysporiadal, neuviedol, či zo strany žalovaného bola táto

zmluva dodržaná. Napriek bezplatnému právu bývania a spoluužívania uhrádzala mesačne za elektriku
40 eur a plyn 250 eur ročne. Tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia B. C. S. G. C.W. a v zásade ich
okrem platby plynu nespochybnil vo svojej výpovedi ani žalovaný. Konflikty začali práve kvôli finančným
záležitostiam, t. j. žalovaný chcel poberať nájomné z rolí a požadoval platby za spotrebu plynu. Navyše
platby za spotrebu energií často sprevádzali zo strany syna nadávky, že uhrádza oneskorene, že neplatí
za plyn a pod. Vo svojej výpovedi uviedla, že sa jej žalovaný vyhrážal, že keď mu nedá peniaze

na opravu auta, že na ňu pošle chlapov, ktorí ju zbijú. Svedkyňa J. súdu tiež potvrdila, že platby zo
strany žalobkyne neboli dobrovoľné. Svedok C. tiež potvrdil, že videl ako žalovaný hovoril s poštárkou,
pričom jej hovoril, aby nechodila do dvora a nenosila pôvodnej žalobkyni dôchodok, čím sa snažil
svoju matku aj finančne poškodiť. Uvedené potvrdila aj svedkyňa B. C.. Súd prvej inštancie sa však s
týmito skutočnosťami nijako nevysporiadal. Pokiaľ ide o starostlivosť a opateru, syn jej nikdy neponúkol

jedlo, vodu, nikdy jej nepriniesol žiadny nákup, nikdy sa jej nespýtal na to, či niečo potrebuje, nedal jej
nikdy žiadne peniaze, neodviezol ju do kostola. Svedkyňa C. potvrdila, že v čase keď bola ich matka
po operácii a potrebovala starostlivosť žalovaný sa vyjadril, „čo ma po nej“. Svedkyňa Y. J. vo svojej
výpovedi potvrdila, že nikdy nebola svedkom toho, že by žalovaný s manželkou zavolali matku, aby sa
išla najesť, alebo že by jej ponúkli inú pomoc. Vrcholom správania sa žalovaného bolo, keď poslal list

viacerým členom rodiny, v ktorom im zakázal vstupovať do domu, čím znemožnil starostlivosť o matku,
pričom následne podal trestné oznámenie na svoje dve sestry a ich deti za to, že prechádzajú cez jeho
pozemok. Podľa výpovedí viacerých svedkov ju žalovaný odpojil od telefónnej linky, čím jej znemožnil
komunikáciu s členmi jej rodiny. Žalovaný jej neustále nadával, pričom tieto skutočnosti potvrdzovali
aj svedkovia. Svedkyňa Y. J. napríklad potvrdila ako žalovaný na matku vykrikoval cez okno, že je

stará k... Svedkyňa J. tiež vypovedala, že bola osobne prítomná kedy žalovaný jej viac krát vynadal.
Svedok C. potvrdil, že sa odsťahovala z domu preto, že bola týraná lebo sa nemohla pohybovať po
dome, nemohla chodiť na toaletu lebo by ju žalobca obvinil, že priniesla nejakú chorobu. Svedok C.
tiež poskytol osobné svedectvo o tom, ako žalovaný kričal na ňu nech si pripraví 200.000 eur, inak
ju dostane do hrobu. Bol tiež prítomný, keď žalovaný nadával svojej matke, že každé dieťa má s iným

mužom a pod. Ťažké urážky sa však týkali aj členov rodiny. Svedkyňa J. vypovedala, že žalovaný často
matke a dcére žalobkyne vykrikoval, že je pi... C., že je flandra, kur..., že vychovala pankharta a pod.
Súd prvej inštancie však tieto výpovede nepovažoval za relevantné nijako na ne neprihliadol. Súd prvej
inštancie dospel k skutkovým záverom na základe selektívneho hodnotenia dôkazov a ako rozhodujúci
princíp posudzoval konanie oboch strán. Na strane žalobkyne pritom ide o 87 ročnú bezbrannú ženu a

naopak na strane žalovaného ide o 46 ročného muža, ktorý bol trestne stíhaný, právoplatne odsúdený,
ktorý bol dva krát na protialkoholickom liečení a raz bol liečený z drogovej závislosti. Je logické, že
87 ročná chorá žena nemôže v žiadnom prípade dosiahnuť takú intenzitu fyzického a psychického
násilia, voči druhej osobe ako žalovaný. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie
nesprávne posúdil aj fyzické útoky na rodinných príslušníkov žalobkyne a odsúdenie žalovaného za

nedovolanú výrobu marihuany. Svedeckou výpoveďou svedkyne Y. J. bolo potvrdené, že žalovaný sa
voči nej dopustil dvoch fyzických útokov. Podľa jej výpovede ju pred marcom 2019 žalovaný napadol
pri bráničke tak, že ju sotil. Druhý fyzický útok na svedkyňu Y. J. sa odohral dňa 01.03.2019 a je
zadokumentovaný svedeckou výpoveďou samotnej svedkyne a svedeckou výpoveďou žalobkyne ktorá
potvrdila, že videla ako jej dcéra ležala krížom na schodoch, mala rozbité okuliare a doudierané nohy

a žalovaný na nej ležal. Tento útok je tiež zadokumentovaný lekárskym potvrdením a ambulantnou
správou C.. P.M. zo dňa 01.03.2019. Skutočnosť, že predmetné svedecké výpovede a doložené dôkazy
súpravdivédosvedčujefakt,žezambulantnejsprávyazfotodokumentácievyplývapomliaždeniečlenka
a rozsiahle povrchové poranenie nohy, čo zodpovedá skutkovému opisu deja nielen svedkyne Y. J..
Okrem toho si Y. J. ako žalobkyňa v o súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Malacky, sp.

zn. 27C/79/2021 uplatnila právo na náhradu škody a bolestného, ktorá jej bola spôsobená v dôsledku
fyzického útoku. Súd prvej inštancie však všetky tieto skutočnosti ignoroval a iba konštatoval, že „súd
mal však preukázané, že voči žalovanému bolo priestupkové konanie zastavené, z dôvodu, že skutok
sa nestal“. Fyzický útok na seba potvrdila aj svedkyňa J., ktorá je vnučkou žalobkyne. Svedkyňa uviedla,že v novembri 2018 zaparkovala auto do bratovej garáže s tým, že jej brat potom musel zaparkovať
svoje auto pred garážou, zrejme čiastočne na pozemku žalovaného. Svedkyňa uviedla, že žalovaný
chytil veľký kameň a vyhrážal sa jej že ho do nej hodí. Následne obišiel auto a tresol do kapoty auta

tak silno, že tam zostala preliačina. S týmto fyzickým útokom žalovaného sa súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia nijako nevysporiadal. Žalobca bol dňa 26.6.2019 zadržaný, bol vzatý do väzby
a dňa 25.9.2019 bol aj odsúdený na tri roky podmienečne za trest nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi v zmysle § 172 ods. 1
písm. d) Trestného zákona. Pri prehliadke domu polícia našla také množstvo marihuany, ktoré postačuje

na cca 6 tisíc jednorazových dávok marihuany. Počas výsluchu sa žalovaný priznal, že užíva drogu od 26
rokovato3-4krátdotýždňa.Vkonaníbolopreukázané,žežalovanýdrogydržívgaráži,rodinnéhodomu
kam za ním chodia rôzni ľudia, ktorí by mohli byť narkomani. Navyše zo znaleckého psychiatrického
vyšetrenia, ktoré je súčasťou trestného spisu, ktorý bol pripojený, vyplýva, že „u žalovaného sa jedná o
plnerozvinutýsyndrómzávislostispsychosociálnymiakriminogénnyminásledkami“.Súdprvejinštancie
sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal tak, že žalobkyňa neuviedla akým spôsobom táto skutočnosť

zasiahla do jej života, resp. do života jej dcéry a vnuka a že žalovaný si sám nesie za svoje konanie aj
zodpovednosť. Tento záver súdu prvej inštancie je absurdný aj vzhľadom na to, že pri minimálnej miere
empatie musí byť každému jasné, že takéto správanie žalovaného sa pôvodnej žalobkyne zásadne
dotýka, pretože znemožňovalo užívanie domu a tiež akúkoľvek starostlivosť o ňu, pretože nie je možné
zveriť kohokoľvek do starostlivosti drogovo závislej osoby. V neposlednom rade nepochopiteľný bol

aj záver súdu, že v priebehu sporu vzala pôvodnú žalobkyňu jej dcéra bývať do J., čím znemožnila
komunikáciu s ňou a možnosť poskytnúť jej potrebnú pomoc a opateru zo strany žalovaného a tiež, že
dcéry a vnuk žalobkyne umelo vytvorili situáciu, kedy pre žalovaného bolo nemožné poskytnúť pomoc
vlastnej matke za účelom vytvorenia zámienky pre vrátenie daru. Ide o subjektívne a ničím nepodložené
tvrdenie a súd prvej inštancie bezdôvodne jednostranne uveril tvrdeniam žalovaného bez toho, aby ho

objektívne posúdil. Odkázanosť na inú osobu pôvodná žalobkyňa preukázala aj rozhodnutím obce G. C.
zo dňa 23.02.2021, v ktorom sa uvádza, že pôvodná žalobkyňa je vzhľadom na svoj vek odkázaná na
viac ako 12 hodinovú dennú pomoc a starostlivosť od inej osoby. Z uvedeného dôvodu nebolo možné
zotrvať v dome spoločne so žalobcom, ktorý jej namiesto starostlivosti a opatery, „poskytoval“ len urážky
a psychické týranie. Dcéra pôvodnej žalobkyne jej poskytovala potrebnú opateru a starostlivosť, pričom

sama chodila do práce len na 4 hodiny. Nešlo teda o umelé vytvorenie situácie, aby sa žalovaný o
pôvodnú žalobkyňu nemohol starať, pretože žalobca sa o ňu nestaral minimálne 10 rokov pred podaním
žaloby o vrátenie daru.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 20.07.2022, v ktorom uviedol, že

rozsiahlym dokazovaním, najmä v podobe svedeckých výpovedí sa nepreukázalo, že by správanie
žalobcu naplnilo znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Nestotožnil sa s názorom uvedeným
v odvolaní, že súd prvej inštancie ignoroval tvrdenia ostatných svedkov z rodiny žalobkyne a
ich svedeckým tvrdeniam neprikladal primeranú dôležitosť. Súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy
spravodlivo a objektívne zhodnotil výpovede svedkov a nakoniec rozsudok odôvodnil tak, že je zjavné

ktoré tvrdenia svedkov a sporových strán považoval za relevantné. Nebolo preukázané, že by sa prestal
zaujímať o matku a jej potreby, alebo by jej odmietol pomôcť. Toto bolo výpoveďami svedkov dokonca
vyvrátené. Žalobkyňa v žalobe a v jej doplnení uviedla, že ju žalovaný z domu vyhodil a následne vo
svojej výpovedi pred súdom uviedla, že sa odsťahovala v lete 2018, lebo mala na nohe sadru a nevládala
chodiť po schodoch, pričom nepovedala, že by jej žalovaný odmietol poskytnúť pomoc. Uviedla jednu

konkrétnu skutočnosť, keby jej mal žalovaný nadávať a to malo byť za plyn, ale nepovedala ako jej
mal nadávať a ako konflikt prebiehal. Rovnako uviedla, že je bezkonfliktná osoba, čo svedkovia v
konaní popreli. Matka sama odmietala pomoc od žalovaného a vytvárala si s ním konflikty ako ten,
za ktorý bola uznaná vinnou v priestupkovom konaní. Súd prvej inštancie musí podľa súdnej praxe
R111/1998 zohľadniť aj nevhodné správanie darcu a členov jeho rodiny. Žalobu považoval za zmätočnú,

lebo neuvádza konkrétne príklady, kedy sa žalovaný mal správať vulgárne a fyzicky napádať pôvodnú
žalobkyňu alebo členov jej rodiny. Napadnutie svedkyne J. sa objektívne nepotvrdilo, pretože konanie
bolo voči žalovanému zastavené z dôvodu nepreukázania dostatočných dôkazov a rozporuplných
tvrdení svedkyne a ostatných svedkov. Žalovaný sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie že to, že
žalobkyňa platila žalovanému za elektrinu nezakladá bez ďalšieho porušenie článku darovacej zmluvy

týkajúceho sa bezplatného užívania hnuteľností a trval na tom, že platila za elektrinu dobrovoľne.
Nechápal, prečo sa matka rozhodla odísť, keď mala u žalovaného v domácnosti všetko, čo potrebovala.
Žalovanému bolo znemožnené sa o matku starať, nakoľko bola pod vplyvom svojich dcér a vnuka,
ktorí neustále vyvolávali konflikty. Pestovanie marihuany nepoprel, uvedené oľutoval, trest odpykal anemal vedomosť o tom, že by užívanie marihuany mohlo žalobkyni ublížiť alebo mohlo mať vplyv na
kvalitu jej života. Pričom sama nevedela na pojednávaní zhodnotiť, akým spôsobom jej synovo užívanie
drogy zasiahlo do života, alebo aký to malo vplyv na jej psychiku. Nestotožnil sa ani s tým, že súd

prvej inštancie nesprávne právne posúdil skutočnosti, ktoré sa týkali fyzických útokov na rodinných
príslušníkov žalobkyne, konkrétne k incidentu zo dňa 01.03.2019 voči sestre žalovaného, Y. J.. Ním
navrhnutí svedkovia ho opísali ako mierumilovného, nápomocného a nekonfliktného. Konflikty vytvárala
práve pôvodná žalobkyňa s členmi rodiny o čom svedčí aj výpoveď susedov. Svedkyňa I. by zrejme
dobrovoľne nekúpila nehnuteľnosť, keby vedela, čo ju čaká a koľko trestných oznámení bude nútená

pre správanie sa pôvodnej žalobkyne a jej rodiny podať.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 19.09.2022. Podľa jej názoru sa
žalovaný pred súdom snažil svoje konanie bagatelizovať a zľahčovať tvrdeniami o konflikte dvoch
táborov,pričomdotáboražalovanéhozahŕňaajsvedkyneI.aČ.,ktoréniesúčlenmirodiny.Vskutočnosti
však ide o konflikt medzi ňou a žalovaným, ktorý následne v dôsledku správania sa žalovaného prerástol

do konfliktu medzi žalovaným a celou rodinou. V tomto ohľade sú preto relevantné tvrdenia rodinných
príslušníkov,akotvrdeniasusedov,ktorýchžalovanýštvalprotiprávnejpredchodkynižalobcov.Súdprvej
inštancie pri hodnotení dôkazov pochybil, pretože prihliadol výlučne na tvrdenie susedov stojacich mimo
rodiny. Súd prvej inštancie mal skúmať aj konanie žalovaného voči členom rodiny, pretože konanie v
rozpore s dobrými mravmi sa v zmysle zákona preukazuje nielen vo vzťahu k nej, ale aj k členom rodiny,

pričom toto konanie súd vyhodnotil výlučne v parametroch výpovedí svedkov, ktorých sa toto konanie
netýkalo. Súd prvej inštancie uveril nepodloženým tvrdeniam žalovaného, o tom, že vyše 80 ročná žena,
ktorá takmer celý svoj život prežila v jednom dome, sa z tohto domu odsťahovala dobrovoľne. Ona,
rovnako ako jej rodinný príslušníci pritom jasne potvrdili opak. Svedkovia z rodiny takisto potvrdzovali,
že žalobca neposkytol pomoc resp. súčinnosť aj v prípadoch, keď bolo o to požiadaný. Ako príklad

uviedla situáciu, ktorú potvrdila svedkyňa C., keď pôvodnej žalobkyni v noci praskli stehy po operácii na
hlave, manželka žalovaného volala vnuka, G. C., pričom žalobca a jej manžel vedľa nej ležal na posteli
bez toho, aby poskytol vlastnej matke potrebnú pomoc. Žalovaný bagatelizoval aj útok na sestru, Y. J.
keď uviedol, že napadnutie sa objektívne nepotvrdilo. Po tomto útoku však bolo objektívne preukázané
liečenie svedkyne z následkov útoku v rozsahu 28 dní. Okrem toho si Y. J. ako žalobkyňa v osobitnom

súdnom konaní vedenom pred Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 27C/79/2021 uplatnila právo na
náhradu škody a bolestného, ktorá jej bola spôsobená v dôsledku fyzického útoku zo strany žalovaného.
Záver o tom, že toto konanie sa objektívne nepotvrdilo je teda nesprávny. Zopakovala, že platby za
plyn a elektriku neplatila dobrovoľne. Tvrdenie žalovaného o tom, že nemá vedomosť o tom, že by jeho
užívanie marihuany mohlo pôvodnej žalobkyni akokoľvek ublížiť považovala za absurdné, pretože pokiaľ

žalovaný užíval drogy 3 až 4 krát do týždňa a mal rozvinutý syndróm závislosti „s psychosociálnymi
a kriminogénnymi následkami“, tak nemohol poskytovať primeranú starostlivosť matke. Takýto spôsob
života žalovaného objektívne musel ovplyvniť kvalitu života a vzťahy s matkou.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril dňa 07.10.2019. Mal za to, že žalobkyňa v konaní

neuniesla dôkazné bremeno a zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, že matka odišla z
domu dobrovoľne. V čase súdnych pojednávaní bola matka odvezená do J.. Akonáhle sa žalovanému
podarilo ju telefonicky zastihnúť, členovia rodiny telefón vypli. Prešiel nápravou a pobyt vo väzení bol pre
neho dostatočným ponaučením. Vedie usporiadaný život po boku manželky a syna a chodí do práce.
Nesnažil sa svoje konanie zľahčovať, a znáša to, že ho vlastná rodina udala, matka na neho podala

žalobu o vrátenie daru a vlastná sestra na neho podala žalobu o náhradu škody. Taktiež svedkyňa Y.
J. na neho podala po dvoch rokoch od incidentu žalobu o náhradu škody. Nestotožnil sa s názorom
žalobkyne, že ide o konflikt medzi nimi, ktorý prerástol do konfliktu s celou rodinou. Samotní svedkovia
uviedli, že konflikt začal kvôli neprejednanému dedičstvu, avšak nikto neuviedol, akým spôsobom ho
mal voči ním vyhrocovať. Tvrdenia žalobkyne, že sa ma jednať o intenzívny konflikt sa javia ako účelové

a vymyslené, nakoľko žalobkyňa nevedela na pojednávaní uviesť ani kedy jej mal žalovaný nadávať a
takisto o fyzickom násilí nebola žiadna zmienka.

7. Počas odvolacieho konania žalobkyňa p. S. J. zomrela, preto odvolací súd uznesením 12.06.2024
č.k. 7Co/139/2022-337 rozhodol o tom, že v konaní bude pokračovať s právnymi nástupcami žalobkyne,

a to s B. C., Y. J. S. G. C.T., ako žalobcami 1/ až 3/, zohľadniac pritom skutočnosť, že p. C. J. je stranou
sporu v postavení žalovaného.8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie právne predchodkyne žalobcov
nie je podané dôvodne.

9. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným odvolateľkou, odvolací súd upozorňuje,
že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa

ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i
kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

10. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími

dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní;
pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod
niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával
konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie

nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka
aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,
nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje
procesné práva aj v odvolacom konaní.

11. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcov sa žalobou
zodňa08.04.2019domáhalavočižalovanémuvráteniadaru,nehnuteľnostizapísanejnalistevlastníctva
č. XX nachádzajúcej sa v kat. úz. G. C., a to parc. reg. „Q.“ č. XXX/X o výmere 427 m2 ako záhrada,
parc. č. XXX/X o výmere 114 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 215 m2 ako
zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu so súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X ako aj

nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX v kat. úz. G. C. ako parc. č. XXX o výmere 518 m2 ako
zastavanáplochaanádvorievpodiele1/8.Dňa21.06.2002uzavrelapôvodnážalobkyňaakodarujúcaso
žalovaným ako jedným z obdarovaných darovaciu zmluvu V-1656/02, predmetom ktorej bol bezodplatný
prevodvyššiešpecifikovanýchnehnuteľností.Podľačl.V.darovacejzmluvysažalovanýakoobdarovaný
zaviazal poskytnúť darkyni (matke) bezplatné právo bývania a spoluužívania všetkých nehnuteľností,

ktoré od nej darom nadobudol ako i potrebnú opateru v chorobe a starobe. Žalobu odôvodnila tým, že
zo strany žalovaného ako obdarovaného došlo k takému správaniu k darcovi a k členom jej rodiny, ktoré
hrubo porušuje dobré mravy.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z

hľadiskaprocesnoprávnehožiadnevadymajúcezanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,konštatuje,
že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobkyňou uplatneného
nároku a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy,
z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V
odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil

svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal
tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré
nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových
strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil

a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako
aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú
verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).
Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne odvolací súd

poukazujeavzáujmedôslednéhovyporiadaniasasodvolacíminámietkamisavyjadrujelenkodvolacím
námietkam odvolateľky.13. Vo vzťahu k odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie
taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia

§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné
vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol

rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto,žeprihodnotenídôkazov,prípadnepoznatkov,ktorévyplynulizprednesovstránalebovyšlinajavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti
súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd

dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať
s jeho skutkovými závermi.

14. V podanom odvolaní odvolateľka uplatnila aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. V podanom odvolaní žalobkyňa spochybnila správnosť záverov súdu prvej inštancie, že skutkové
zistenia týkajúce sa správania obdarovaného neopodstatňujú záver o dôvodnosti žaloby podanej v
zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Úvaha súdu o tom, či správanie sa obdarovaného zakladá
právo darcu domáhať sa vrátenia daru, je v každej jednotlivej veci podložená na vysoko individuálnych

(odlišných) okolnostiach, charakteristiky ktorých sú spravidla neopakovateľné v iných prípadoch. Pri
posúdení a hodnotení týchto individuálnych okolností postupujú súdy vždy diferencovane, pričom
nezotrvávajú (nemôžu zotrvávať) na určitých striktných hraniciach. Vzhľadom na to v otázke určenia
intenzityasústavnostiporušovaniadobrýchmravov,ktorévzmysležalobyzakladáprávodarcudomáhať
sa vrátenia daru, ani nemôže existovať (byť vytvorená) ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu.

Rozhodovacia prax súdov môže stanoviť len všeobecné charakteristické znaky konania obdarovaného,
ktoréjerelevantnépodľa§630Občianskehozákonníka(rozhodnutieNSSR sp.zn.9Cdo/19/2023
zo dňa 29.07.2024).

16. Pokiaľ odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie prihliadol len na skutkové tvrdenia žalovaného

a jeho manželky, resp. na svedecké výpovede nimi navrhovaných svedkýň (p. Č. S. G.. I.) a ignoroval
tvrdenia ostatných svedkov z rodiny právnej predchodkyne žalobcov, táto námietka nie je opodstatnená.
Napríklad závery súdu prvej inštancie, že do prejednania novoobjaveného dedičstva v roku 2017 boli
vzájomné vzťahy žalobkyne a žalovaného bez zásadných konfliktov (bod 23 odôvodnenia rozhodnutia)
vychádzali práve z vyjadrení blízkych osôb žalobkyne a žalovaného (p. J., G.. C., p.

C. a p. J.). Svedkyňa Y. J. uviedla: „Podľa mňa všetko začalo prejednaní novoobjaveného majetku po
otcov, nakoľko po smrti otca sa role nededili.“ (čl. 177), svedkyňa B. C. uviedla: „Ďalší problém nastal s
roľami, keď ich matka opomenula pri dedičstve po otcovi a chcela ich dať mne, aby som ich mohla dať
synovi G. C.“ (čl. 180), svedok G. C. uviedol: „Situácia sa vyhrocovala až do roku 2017. V roku 2017
mi babka darovala pozemky, ktoré mala z dedičstva po dedovi a ja som zároveň zistil, že zostali ešte

neprededené pozemky po dedovi...“ (čl. 183), svedkyňa B. J. uviedla: „Prvý väčší konflikt nastal, keď
žalovaný zistil, že babka darovala role môjmu synovi (G. C.).“ (čl. 218), svedkyňa R. J. uviedla:
„Niekedy v roku 2017 C. (G. C.) zistil, že sú neprededené pozemky...“ (čl. 184), svedkyňa Y. J.S. uviedla:
„ Keď prišla matka na to, že sa neprededili tieto role, chcela ich vysporiadať. Navrhla, aby sa v rámci
novoobjaveného dedičstva prededili na vnuka G. C..... žalovaný s tým nesúhlasil.“ (čl.177).

17. Súd prvej inštancie dôsledne vyhodnocoval tvrdenia žalobkyne, že sa voči nej žalovaný dopúšťal
psychického násilia (ťažkých urážok), zohľadniac pritom výsluchy navrhnutých svedkov tak zo strany
žalobkyne ako i zo strany žalovaného. Svedok G. C. vo výpovedi nepotvrdil, že by bol priamo účastnýtoho, že právna predchodkyňa žalobcov bola vystavená psychickému týraniu zo strany žalovaného. Ním
uvádzané tvrdenia vychádzali najmä zo sprostredkovaných informácií od žalobkyne, napr. „ Viem od
babky, že žalovaný jej za toto (že dostal podiel po matke a sestre) nadáva.. sťažovala sa mu,

že jej nadáva.. Viem od babky, že si pýtal peniaze na opravu auta a ona mu ich musela dať“.. Viem od
sestry B. J., že jej nadával ... (čl. 183). Tvrdenie svedka G. C. : „V roku 2018 som bol na dvore, vtedy
prišla výzva žalovanému na vrátenie daru, vtedy žalovaný vrieskal po babke, že nech si pripraví 200 000
eur, inak ju dostane do hrobu“, sa vzťahujú na obdobie po doručení výzvy na vrátenie daru. I svedkom
p. C. uvádzané tvrdenia .. „bol som pri situácii, kedy doviezli z urbáru drevo a vtedy nadával žalovaný

babke, že všetko dala nenažraným sviniam a celkovo nadávala na nás.“, je potrebné vyhodnocovať v
kontextesdodatočnýmprejednanímnovoobjavenéhodedičstva,sktorýžalovanýnesúhlasilavyjadroval
svoje názory na rodinu ako takú. Rovnako svedkyňa B. C.T. sa vo svojej výpovedi vyjadrila tak, že
nebola osobne prítomná pri tom, že by žalovaný žalobkyni vulgárne nadával. Pokiaľ svedkyňa Y. J. vo
výpovedi uviedla, že bola svedkom toho, ako žalovaný nadáva žalobkyni, je potrebné uviesť, že bližšie
nešpecifikovala kedy k takému konaniu žalovaného došlo .. „bolo to minulý rok“ (rok 2019, keďže výsluch

svedkyne sa uskutočnil dňa 06.10.2020, pozn. odvolacieho súdu), ani obsah tejto hádky. Zohľadniac
skutočnosť, že k tvrdenému konaniu zo strany žalovaného malo dôjsť v roku 2019, t. z. po doručení
výzvy na vrátenie daru, je zrejmým, že sa jednalo o reakciu žalovaného na výzvu žalobkyne o vrátenie
daru. Svedkom verbálnych útokov na žalobkyňu nebola ani svedkyňa S. I., ktorá uviedla: „Nepočula som
by žalovaný matku týral.. Počula som krik Petra Michalíka, ako kričal na žalobkyňu, že toto sa nedá

ž..., že tam má špinu. Svedkyňa N. Č. uviedla: „Dcéry spolu s vnukom majú na ňu zlý vplyv a pri tom
sa k nej dobre nesprávajú....Cez plot mi žalobkyňa hovorila na žalovaného a manželku, ale ja som sa
držala stranou..“.

18. Súd prvej inštancie v bode 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zohľadnil aj spôsob

komunikácie medzi žalovaným a jeho súrodencami, a to p. Y. J. a p. B. C., kedy uviedol,
že spôsob komunikácie žalovaného s jeho sestrami sa síce vymyká z medzí slušného správania a
bežnej komunikácie medzi členmi rodiny avšak pri posudzovaní princípu vzájomnosti dospel k záveru o
rovnakej úrovni ich vzájomnej komunikácie. Napriek zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou
a žalovaným, ktoré mali svoj pôvod v spore o majetok, je potrebné uviesť, že na ich priebehu a intenzite

sa podieľali obe strany tak žalobkyňa ako i žalovaný a zásadným sa javí aj vplyv blízkej rodiny, postoj
ktorej len zhoršoval a vyhrocoval vzniknutú situáciu. Uvedené sa v plnej miere prejavilo pri incidente
dňa 17.11.2018 kedy žalobkyňa fyzicky napadla (udrela drevenou haluzou) žalovaného a spôsobila mu
drobné zranenia s dobou liečby 7-10dní ( Rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 20.02.2019 č.
M.-C.-M.-XXXX/XXXXXX/IDXXXXXXXXXXXXXX). Skutočnosť, že medziľudské vzťahy žalobkyne ako

matky k synovi (žalovanému) neboli na adekvátnej úrovni vyplynula i z výsluchu svedkyne p. I. S.
G.. Č.W.. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že vzťahy medzi žalovaným a žalobkyňou a blízkou
rodinou boli narušené, pričom ich vzájomná komunikácia bola na podobnej úrovni. Nedôvodnou sa javí
námietka, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nemal prihliadať na vyjadreniami iných svedkov (t. z.
nie blízkych osôb stranám sporu), nakoľko všetci svedkovia navrhnutí stranami sporu boli poučení v

súlade s ust. 196 ods. 2 CSP, aby vo veci vypovedali pravdu.

19. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že posúdenie okolností konkrétneho prípadu sa nemôže
viazať len na hodnotenie správania obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné správanie
darcu. „Ak súd v spore o vrátenie daru (§ 630 Obč. zák.) v rámci hodnotenia dôkazov (§ 132 O. s. p.)

nezohľadní výsledky vykonaného dokazovania svedčiace aj proti žalobkyni (darkyni), jeho rozhodnutie
vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní [§
241 ods. 2 písm. c) O. s. p.].“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 5/97 z 28. augusta 1997).
Zo súdnej praxe vyplynulo (R 111/1998), že „ak súd v spore o vrátenie daru v
rámci hodnotenia dôkazov nezohľadní výsledky vykonaného dokazovania svedčiace aj proti žalobkyni

(darkyni), jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo
vykonanom dokazovaní“.

20. Pokiaľ odvolateľka poukazoval na to, že žalovaný sa dopustil dvoch fyzických útokov (v období pred
03/2019 a dňa 01.03.2019) voči p. Y. J., z rozhodnutia Okresného úradu Malacky č. s. M.-C.-M.-

XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 23.04.2020 vyplýva, že konanie voči žalovanému za priestupok, ktorého
sa mal dopustiť dňa 01.03.2019 voči p. Y. J. bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, nebolo
žalovanému preukázané. Priestupok prejednávajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia po preštudovaní
spisu a všetkých dôkazov uviedol, že má vedomosť o značne narušených vzťahoch medzi rodinnýmipríslušníkmi, ako aj ich susedmi. Dochádza tam k neustálemu narúšaniu občianskeho spolunažívania,
priekom a schválnostiam, ktoré často nie je možné riadne a zákonným spôsobom preukázať. Svoje
zistenia doplnil tým, že k nezhodám po darovaní domu žalovanému matkou začalo dochádzať z

dôvodu, že sa dcéram a vnukovi nepáčil spôsob, akým sa obvinený (žalovaný) o matku staral, preto
sa následne pod vplyvom rodiny S. J. (žalobkyňa) rozhodla požiadať o vrátenie nehnuteľnosti. Pričom
k uvádzaným konaniam (fyzickému násiliu žalovaného voči p. S.J. J.), a to prvému malo dôjsť pred
marcom 2019 (dátum nešpecifikovala) a k druhému dňa 01.03.2019, malo dôjsť potom ako žalobkyňa
vyzvala žalovaného na vrátenie daru (list zo dňa 06.12.2018). Svedkyňou p. B. J. opísaný incident, ku

ktorému malo dôjsť v novembri 2018 potom ako zaparkovala auto v bratovej garáži, kedy mal žalovaný
chytiť do ruky kameň, majúc možno úmysel ho do nej hodiť, rozporoval žalovaný, ktorý uviedol, že
dôvodom incidentu bola skutočnosť, že nesúhlasil s tým, aby svedkyňa parkovala na jeho pozemku.
Vzhľadom k uvedenému vzájomne rozporné tvrdenia, nepodporené relevantnými dôkazmi, nemožno
vyhodnocovať len za základe domnienok a názoru žalobkyne a blízkych osôb, keďže je potrebné
skutkový stav vyhodnocovať objektívne a objektívne vyhodnotiť vykonané dôkazy.

21. Odvolateľka v podanom odvolaní ďalej poukazovala na to, že žalovaný bol dňa 26.06.2019 zadržaný
a následne aj odsúdený za nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov,
z čoho vyvodzovala, takéto konanie žalovaného napĺňa hrubé porušenie dobrých mravov. Vo vzťahu
k dôvodom na vrátenie daru najvyšší súd už v rozsudku z 21. augusta 1997 sp. zn. 3Cdo/191/96

vyslovil, že k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe
jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím
správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie ich
porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a
úsudok darcu (rozsudok najvyššieho súdu z 24. novembra 1994 sp. zn. 3Cdo/130/94). Pokiaľ ide o hrubé

porušovanie dobrých mravov, v spore o vrátenie daru je potrebné prihliadnuť aj na okolnosti svedčiace
v neprospech darcu (porov. rozsudok z 28. augusta 1997 sp. zn. 2Cdo/5/97). Preto púhe konštatovanie,
že žalovaný bol odsúdený za nepovolenú výrobu omamných a psychotropných látok nepostačuje na
prijatie záveru, že žalovaný hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho
rodiny. Odvolateľka v konaní pred súdom prvej inštancie ani v podanom odvolaní bližšie neozrejmila ako

uvedená skutočnosť mala vplyv na jej osobu, keďže ako uviedla, mal žalovaný drogy užívať od svojich
26 rokov ( od roku 2002), t.z. v čase kedy mu žalobkyňa nehnuteľnosť dobrovoľne darovala, čo je v
rozpore s jej tvrdením ,,žiadny príčetný človek by sa nezveril do starostlivosti drogovo závislej osoby.“

22. Pokiaľ odvolateľka poukazovala na to, že žalovaný zaslal viacerým členom rodiny list, ktorým im

zakazoval vstupovať do domu a na jeho pozemok, nutno uviesť, že tento list je datovaný dňa 30.07.2019
(čl. 80), t. z. potom ako bola žalovanému doručená výzva na vrátenie daru (doručená dňa 11.12.2018)
a tento zákaz sa nevzťahoval na žalobkyňu len na blízke osoby. Pričom pri posudzovaní dôvodov,
ktoré viedli žalovaného k uvedenému rozhodnutiu je zásadným zohľadniť výpoveď svedkyne p. R. J.:
„Potom nastala situácia, kedy bol manžel vzatý do väzby, na základe trestného oznámenie svokry, B.

J. a G. C.. Ja som telefonicky komunikovala s manželom , poprosila som ho, aby napísal z väzby
výzvu, aby nevstupovali do domu, my sme sa ich báli. Pod oknom vykrikovali svokra a Y. J. na syna,
ako mu je bez otca a že bude aj bez mami, že pošlú G. C., aby nás vyhodil z domu.“, čo v kontexte
s výpoveďami svedkov vo vzťahu k predchádzajúcim sporom ohľadne prechádzania cez pozemok
žalovaného a okolnosťami spojenými s užívaním žumpy, možno považovať za prirodzené vyvrcholenie

vzájomných sporov.

23. Pokiaľ odvolateľka namietala, že jej zo strany žalovaného nebola poskytnutá primeraná starostlivosť
a opatera, nutno uviesť, že vypočutí svedkovia zhodne na otázku právneho zástupcu žalovaného
reagovalitak,žežalobkyňažalovanéhoopomocnežiadala.Tietozáveryvyplývajúzodpovedesvedkyne

B. C., ktorá na otázku „Boli ste niekedy pri situácie, kedy žalovaný odmietol matke poskytnúť pomoc?,
odpovedala: „ Nie, ja chodím k matke na víkend, ja som na dôchodku , ale pracujem.“ Svedok G.
C. na otázku právneho zástupcu žalovaného „Boli ste vy priamo svedkom, kedy žalovaný odmietol
žalobkynipomôcť?,uviedol:„Nebolasom,všeobecnestaríľudiasútakí,žeodmietajúpomoc.“Svedkyňa
B. J.M. na otázku právneho zástupcu žalovaného „Či bola prítomná niekedy svedkom situácie, že by

žalovaný odmietol pomôcť žalobkyni?, uviedla: „Nebola som svedkom, ona od neho nič nechcela. Vždy
sa vyjadrovala, že všetko jej zabezpečí vnuk G. a od žalovaného nič nechce“. Vzhliadnuc k uvedenému
záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa od určitého času odmietala pomoc žalovaného je správny a
plne ho podporuje aj výpoveď svedkyne R. J., ktorá na otázku právneho zástupcu žalovaného „Žiadalavás niekedy žalobkyňa o pomoc?“, uviedla: „Áno požiadala napr. keď potrebovala ísť k lekárovi v skorých
ranných hodinách, alebo s doprovodom, napr. na vyšetrenie gastro, žalobkyňa väčšinou chodila k
lekárom autobusom. Takto to trvalo do roku 2016, kedy už následne využívala služby vnuka, aj keď

som sa jej pýtala, či niečo nepotrebuje, povedala, že G. ju odvezie.“ Vzhľadom k uvedenému tvrdenie
odvolateľky, že žalovaný ju ignorovala a nestaral sa o ňu minimálne 10 rokov, nemožno považovať
za súladné s vykonaným dokazovaním. Skutočnosť, že odvolateľka sa z domu sa neodsťahovala
dobrovoľne vo výpovedi potvrdili svedkovia (Y. J., B. C.), rovnako svedkyňa B.K. J. vo výpovedi uviedla,
že žalovaný žalobkyňu k odsťahovaniu priamo nedonútil.

24. Pri posudzovaní tvrdenia odvolateľky, že žalovaný porušil ust. darovacej zmluvy, nakoľko mu
uhrádzala mesačne sumu 40 eur za elektrinu a za plyn ročne sumu 250 eur, je zásadným posúdenie,
či uvedené platby poskytovala žalobkyňa žalovanému na základe vlastného rozhodnutia. Vychádzajúc
z výpovede žalobkyne, že v letnej kuchynke (dom č. XXX - mimo domu žalovaného), ktorú užívala bol
podružný plynomer, platby za spotrebu takto spotrebovaného plynu žalobkyňou nemožno považovať za

porušenie darovacej zmluvy, a ako vyplýva z výpovede žalobkyne jednalo sa o jednorazovú platbu ...
„dala som neveste na stôl sumu 200 eur s tým, že to je za plyn.“ Svedkyňa B. C.T. vo svojej výpovedi
rovnako nevyvrátila tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa dobrovoľne platila žalovanému za elektrinu, keď
uviedla: ... „matka dávala žalovanému 40 eur na elektriku“. I v prípade, ak by tieto platby skutočne
žalovaný od žalobkyne požadoval (čo nebolo preukázané), uvedené by samé nepostačilo na osvedčenie

takej intenzity a sústavnosti porušovania dobrých mravov, ktoré by zdôvodnilo právo darcu domáhať sa
vrátenia daru.

25. Najvyšší súd v tejto súvislosti v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/53/2006 zdôraznil, že právne vzťahy
založenéprevodomvlastníctvadarovacouzmluvouzakladajústav,ktorýmáprávnuistotu,požívaprávnu

ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany samé a dobrovoľne.
K narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Nie každé negatívne správanie
obdarovaného voči darcovi preto zakladá právo na vrátenie daru. Predpokladom vrátenia daru je len
také negatívne správania obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho
prípadu možno objektívne hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Posúdenie, či v konkrétnej

situácii dané subjektívne konanie (správanie) je v súlade s dobrými mravmi, je vždy na úvahe súdu,
ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na
postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné okolnosti prípadu.

26. Pokiaľ odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy, a to výsluchy svedkov

nevyhodnotil objektívne, je potrebné uviesť, že pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť
vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkovi konania a k
prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, na okolnosti, ktoré doprevádzali jeho
vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností a na
správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochote odpovedať na otázky a

podobne) a na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej
miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne
dopĺňajú),celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti
tvrdených (preukazovaných) skutočností (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 35/2008).

27. Súdna prax sa zjednotila na tom (rozhodnutie NS SR 5 Cdo/78/2008), že negatívne správanie
sa obdarovaného k darcovi alebo k jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore
s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej
tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konania v
rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. V takom

prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. Právo darcu domáhať sa
vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom
porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R 31/1999). Akékoľvek nevhodné správanie sa
obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov ešte nezakladá darcovi právo domáhať
sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa

obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé
porušenie dobrých mravov... „Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného, možno
považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti, to
znamená,žetrebabraťdoúvahysprávaniesadarcu,zistiť,čitentosámsanesprávavočiobdarovanémuv rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania
sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V každom prípade by sa totiž nemohol
darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná,

nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o
spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo
možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by
bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného
darcu.“

28. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/146/2020 zo dňa 24.08.2022 uviedol: „Len hrubé
porušenie dobrých mravov podľa § 630 OZ ohrozuje právnu istotu obdarovaného, a práve v tom treba
aj oceniť výsledky judikatúry, v stanovení kritérií oddelenia porušenia bežného od porušenia hrubého.
Povinnosť vďačnosti obdarovaného nie je výslovne formulovanou povinnosťou v darovacej zmluve de
lege lata a mnohé judikáty vhodným spôsobom ohraničujú výkon práva na odvolanie darovania tak, aby

sa zamedzilo svojvôli darcu" (komentár Občiansky zákonník II, 2. vydání, 2019 (BAJÁNKOVÁ, DULAK,
FEČÍK, SEDLAČKO, ŠTEVČEK, TOMAŠOVIČ A KOL, s. 2358 - 2368: M. Jurčová.).

29. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Na základe uvedeného, na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľky odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

30. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania odvolateľky nebol spôsobilý

spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom
uvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by spochybňovali správnosť záverov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie.

31. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo výroku
II. o trovách konania) pristúpil za účelom jeho správnej formulácie a vykonateľnosti v súlade s ust. §
232 ods. 1 CSP (rozsudok NS SR zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016, sp. zn. 7Cdo/134/2017).
Výroku o nároku na náhradu trov konania, aby bol tento vykonateľný, musí podľa NS SR: „zodpovedať
aj formulácia výroku o trovách konania, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu

trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona,
aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady
bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej
povinnosti“.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že
úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný má
proti neúspešným žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s

tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).