Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116211902
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6116211902.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej
veci žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava IČO:30 807 484;
adresa pre doručovanie písomností : Sociálna poisťovňa pobočka Banská Bystrica Kapitulská 27, 974
26 Banská Bystrica proti žalovanému JUDr. František Vavráč so sídlom Horná 51, 974 01 Banská
Bystrica správca konkurznej podstaty úpadcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX bytom B. XXXX/XX XXX XX
D. D. o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 28 Cbi/20/2016-69 zo dňa 04. marca 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 28 Cbi/20/2016-69 zo dňa 04. marca 2019
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 28Cbi/20/2016-185 zo dňa 04.
mája 2022 v napadnutej prvej výrokovej vete mení tak, že určuje, že pohľadávky žalobcu - poistné za
mesiace 5/2015 - 08.10.2015 v sume 718,07 Eur sú pohľadávkami proti podstate a budú uspokojené z
výťažku zo speňaženia majetku konkurznej podstaty úpadcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX,
XXX XX D. D., v konkurze vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod č. k. XX/XX/XXXX.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 28 Cbi/20/2016-69 zo dňa 04. marca 2019
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 28Cbi/20/2016-185 zo dňa
04. mája 2022 v napadnutej druhej výrokovej vete mení tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanému
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom žalobu o určenie právneho dôvodu a výšky

pohľadávky proti podstate zamietol a súčasne žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 22.6.2016 sa
žalobca domáhal určenia pohľadávky vo výške 718,07 eur ako pohľadávky proti podstate. Uviedol, že
dňa 4.6.2015 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 105/2015 uznesenie Okresného súdu Banská
Bystricasp.zn.XX/XX/XXXXovyhláseníkonkurzunamajetokúpadcuA.B.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
B. XX, XXX XX D. D. (úpadca). Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. František Vavráč so sídlom
kancelárie Horná 51, 974 01 Banská Bystrica. Prihláškou zo dňa 4.6.2016 si žalobca uplatnil u správcu

konkurznej podstaty úpadcu pohľadávky proti podstate vo výške 718,07 eur titulom nezaplateného
splatného poistného na sociálne poistenie za mesiac máj 2015 až október 2015 podľa saldokonta
odvádzateľa. Žalovaný dňa 13.6.2016 poprel prihlásené pohľadávky z dôvodu, že neuznáva právny
dôvod pohľadávky proti podstate s poukazom na ust. § 157 ods. 2 ZKR.2. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate
podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR a nemožno ju subsumovať ani pod inú triedu pohľadávok špecifikovaných

v ostatných písmenách druhého odseku § 87 ZKR, ani iných ustanoveniach ZKR v spojení s ust. §
87 ods. 2 písm. m/ ZKR. Nesúhlasil s extenzívnym výkladom žalobcu, v zmysle ktorého pohľadávka
sa viaže na prevádzkovanie podniku pred vyhlásením konkurzu, považoval to za neprípustné, pretože
takýto výklad by odporoval podstate pohľadávok proti podstate. Zákonnú podmienku „ak súvisia
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ zakotvenú v ust. § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR je podľa

názoru okresného súdu nevyhnutné interpretovať systematicky vo vzťahu k ust. § 88 ZKR. V zmysle
ust. § 88 ZKR prevádzkovaním podniku sa rozumie výkon podnikateľskej činnosti úpadcu súvisiaci s
jeho predmetom podnikania po vyhlásení konkurzu v záujme zabezpečenia vyššej miery uspokojenia
pohľadávok veriteľov úpadcu. Pokiaľ by súd pripustil takýto výklad prezentovaný žalobcom, priečil by
sa nielen logickému výkladu s ohľadom na zámer zákonodarcu, ale aj gramatickému výkladu ust. §
87 ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého pohľadávkami proti podstate sú iba také pohľadávky, ktoré zákon v

citovanom ustanovení určuje. Jedná sa pritom o taxatívny výpočet pohľadávok uvedením zákonných
podmienok, ktorých splnenie je nevyhnutné, aby bolo možné konkrétnu pohľadávku považovať za
pohľadávku proti podstate. Z hľadiska zákonnej definície pohľadávok proti podstate účinnej od 1.1.2012
už nie je relevantný iba čas vzniku pohľadávky (ako tomu bolo v prípade verejnoprávnych nárokov v
predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.12.2011), ale rozhodujúca je povaha nároku a splnenie

všetky zákonom požadovaných podmienok. Pohľadávkami proti podstate sú iba tie pohľadávky, ktoré
sú ako pohľadávky proti podstate taxatívne vymedzené v ust. § 87 ods. 2 ZKR. Pohľadávky žalobcu je
možné v konkurze uplatniť iba prihláškou v súlade s § 28 ZKR. Ďalej okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o
pohľadávky na poistnom pre sociálne poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ZKR v ustanovení
§ 87 ods. 2 výslovne zakotvil, že tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate iba v prípade, ak

súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR alebo súvisia so správou a
speňažovaním majetku ( § 87 ods. 2 písm. k/ ZKR). Pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie sú
teda pohľadávkami proti podstate iba v prípade zákonných predpokladov ustanovených v § 87 ods. 2
písm. i/ alebo k/ ZKR, t. j. musí ísť o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a súčasne musí
súvisieť s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo musí súvisieť so správou a speňažovaním

majetku úpadcu v konkurze. Okresný súd zdôraznil, že pohľadávky z titulu poistného na sociálne
poistenie vzniknuté po vyhlásení konkurzu, ktoré nesúvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu
ani so správou a s prevádzkovaním podniku, ale pred vyhlásením konkurzu nie sú ako pohľadávky
proti podstate taxatívne zakotvené ustanovením § 87 ods. 2 ZKR, nejde v tom prípade o pohľadávku
proti podstate.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní sa bránil tým, že sa
jedná o pohľadávky proti podstate, pretože ide o neuhradené sociálne poistenie za obdobie 05/2015
– 08.10.2015 v úhrnnej sume 718,07 eur. Žalobca bol do 8.10.2015 vedený v Sociálnej poisťovni,
pobočka Banská Bystrica ako aktívny odvádzateľ poistného, ako samostatne zárobkovo činná osoba,

ktorej vznikla odvodová povinnosť na základe predloženého daňového priznania za rok 2014 a zanikla
pozastavením podnikateľskej činnosti ku dňu 8.10.2015. Odvolateľ uviedol, že pohľadávky uplatnené
žalobcom sú pohľadávkami proti podstate v súlade s § 87 ZKR, ktorý v odseku 2 len príkladmo uvádza
pohľadávky proti podstate, pričom môžu byť aj pohľadávky takého charakteru, z ktorých vyplýva, že
nemusia nutne súvisieť s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, ani so správou a speňažovaním

majetku. Pre určenie ako prihlásiť pohľadávky do konkurzu je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu,
keď nastávajú tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne účinky spojené s vyhlásením konkurzu.
Predmetný konkurz bol vyhlásený dňa 5.6.2015. Po uvedenom dni bol žalovaný (úpadca) v Sociálnej
poisťovni evidovaný ako aktívny odvádzateľ, ktorý bol z tohto dôvodu a v zmysle vyššie uvedených
zákonných ustanovení povinný v zákonnej lehote splatnosti zaplatiť pohľadávky proti podstate, poistné

na sociálne poistenie 05/2015 - 8.10.2015 v uplatnenej sume 718,07 eur. Pri posudzovaní, či ide o
pohľadávku proti podstate, alebo pohľadávku, ktorú je potrebné prihlasovať do konkurzu prihláškou,
nie je rozhodný moment splatnosti, ale moment jej vzniku. Za pohľadávky proti podstate sa v zásade
považujú len tie pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Zákonná úprava ďalej definuje
pohľadávky proti podstate na pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti jednotlivým

oddeleným podstatám, pričom v ustanovení § 87 ods. 2 ZKR presne vymedzuje, v akom poradí sa majú
pohľadávky uspokojovať. Odvolateľ zdôraznil, že povinnosť platiť poistné a pohľadávka žalobcu na
zaplatenie poistného tak súvisela s prevádzkovaním podniku úpadcu pred vyhlásením konkurzu, čím
bola splnená podmienka vecnej súvislosti pohľadávky veriteľa s prevádzkovaním podniku úpadcu. Zpodkladov predložených žalobcovi vyplýva, že úpadca pozastavil činnosť od 09.10.2015, čo preukazuje
Registračným listom FO, ktorý bol predložený Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica dňom
9.10.2015, takže tvrdenie, že činnosť úpadca ukončil dňom vyhlásenia konkurzu z podkladov nevyplýva.

Na základe tejto skutočnosti a s poukázaním na ustanovenie § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení vyplýva povinnosť úpadcu platiť poistné. Z uvedených dôvodov odvolateľ navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že

prejednávaná vec spadá do rozsahu ust. § 87 ods. 2 ZKR nepovažuje za správnu, lebo toto ustanovenie
je kogentné a predpokladá len také skutkové situácie, ktoré možno zahrnúť len pod prípady, ak
ide o faktické prevádzkovanie podniku. V tejto súvislosti poukázal na znenie zákona o konkurze a
reštrukturalizácii k danej problematike v ustanovení § 87 ods. 2 písm. j/. Zdôraznil, že pohľadávky
musia súvisieť s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Ak podnik úpadcu, ktorý jediný pred
vyhlásením konkurzu podnik prevádzkoval, nevykonával žiadnu činnosť je nečinný, tak nemôže ísť o

prevádzkovanie podniku, preto tieto druhy poistného nemôžu súvisieť s prevádzkovaním podniku, ak sa
podnik neprevádzkuje. Z toho dôvodu pohľadávky tak nemôžu spadať do rozsahu tohto ustanovenia,
lebo toto sa týka len takých pohľadávok, ktorých vznik je naviazaný na prevádzku podniku počas
konkurzu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č. k. XXXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa
29. októbra 2019 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 28 Cbi/20/2016-69 zo dňa 04. marca
2019 potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatoval, že uplatnená pohľadávka nie je
pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR a nie možné ju podradiť ani pod inú triedu
pohľadávok podľa § 87 ods. 2 ZKR, ani iných ustanovení ZKR v spojení s ustanovením § 87 ods. 2 písm.
m/ ZKR. Poukázal na to, že ustanovenie § 87 ods. 2 ZKR zakotvuje, že pohľadávky proti podstate sú iba
v prípade, ak súvisia s prevádzkovaním podniku (§ 87 ods. 2 písm. i ZKR) alebo súvisiace so správou a

speňažovaním majetku podľa § 87 ods. 2 písm. k/ ZKR. V danom prípade uplatnená pohľadávka vznikla
po vyhlásení konkurzu a je ju možné uplatniť iba prihláškou podľa § 28 ZKR.

7. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil
a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku Krajského súd v Banskej Bystrici podal dovolanie žalobca a Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn. X E.-XXX zo dňa 19. decembra 2023 rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 29. októbra 2019 č. k. XXXXXX/XX/XXXX-XXX v znení opravného uznesenia Krajského súdu v
Banskej Bystriciz 08. júna 2022 č. k. XXXXXX/XX/XXXX-XXX zrušil a vec vrátil Krajskému súd v Banskej

Bystrici na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica z 21. mája 2020 č. k. 28 Cbi/20/2016-152.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v odôvodnení zrušujúceho uznesenia okrem
iného uviedol, že „podľa najvyššieho súdu je pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie samostatne

zárobkovo činnej osoby, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok tejto osoby potrebné pre
účely § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR považovať za súvisiacu s osobnou zložkou podniku úpadcu, a to bez
ohľadu na to, či skutočne správca po vyhlásení konkurzu pokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu.
Povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie je verejnoprávnou povinnosťou, ktorá trvá a bez ohľadu
na to, či správca skutočne prevádzkuje podnik úpadcu počas konkurzu. Je zodpovednosťou správcu,

pokiaľ už nebude pokračovať v prevádzkovaní podniku úpadcu, aby uskutočnil úkony v zmysle § 29 dňa
ods. 4 ZSP smerujúce k zániku povinnosti platiť poistné. Pohľadávka žalobcu, ktorej určenia sa žalobca
domáha v tomto konaní, tak podľa najvyššieho súdu predstavuje pohľadávku proti podstate v zmysle
§ 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, teda pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“.

10. Na základe uvedeného prijatého právneho názoru najvyšší súd konštatoval, že dovolanie žalobcu
je nielen prípustné, ale aj dôvodné, preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie s tým, že odvolací súd je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným dovolacím
súdom (§ 455 CSP).11. Najvyšší súd zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým okresný súd
rozhodol, že žalobca nie je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.

12. Po rozhodnutí najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, ktorý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 29. októbra 2019 č. k. XXXXXX/XX/XXXX-XXX v znení opravného uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 08. júna 2022 č. k. XXXXXX/XX/XXXX-XXX zrušil a vrátil Krajskému súdu v
Banskej Bystrici na ďalšie konanie, bol odvolací súd povinný opätovne prejednať odvolanie žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 28Cbi/20/2016-69 zo dňa 04. marca 2019, ktorým
okresný súd žalobu o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate zamietol.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý

verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

14. Predmetom odvolacieho konania po rozhodnutí najvyššieho súdu zostalo preskúmanie vecnej
správnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že uplatnená

pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, pretože nesúvisí
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.

15. Podľa § 87 ods. 1 ZKR pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a
pohľadávky proti oddelenej podstate.

16. Podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo
všeobecnej podstaty v tomto poradí: pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné
poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch
na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním

podniku počas konkurzu.

17. Podľa § 87 ods. 7 ZKR Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca
oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

18. Podľa § 87 ods. 8 ZKR Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate,
bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou
podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate
s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti
podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom

dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej
právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

19. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je jeho tvrdenie, že pre určenie ako prihlásiť pohľadávku
do konkurzu je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu, kedy nastávajú tak hmotnoprávne, ako aj

procesnoprávne účinky spojené s vyhlásením konkurzu. V danej veci bol predmetný konkurz vyhlásený
dňa 5.6.2015, po uvedenom dni bol žalovaný (úpadca) v sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny
odvádzateľ, ktorý bol z tohto dôvodu a v zmysle citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení
povinný v zákonnej lehote splatnosti zaplatiť pohľadávky proti podstate poistné na sociálne poistenie za
obdobie 05/2015- 8.10.2015 v sume 718,07 eur.

20. Žalobca ako odvolateľ v odvolaní zdôraznil, že povinnosť platiť poistné a pohľadávka žalobcu
na zaplatenie poistného súvisela s prevádzkovaním podniku úpadcu pred vyhlásením konkurzu, čím
bola splnená podmienka vecnej súvislosti pohľadávky veriteľa s prevádzkovaním podniku úpadcu. Z
podkladov predložených žalobcovi vyplýva, že úpadca pozastavil činnosť od 09.10.2015 čo preukázal

Registračnýmlistom FO,ktorýbolpredloženýžalobcovi,takžetvrdenie,žečinnosťúpadcaukončildňom
vyhlásenia konkurzu podľa žalobcu z podkladov nevyplýva. Na základe tejto skutočnosti a s poukazom
na ustanovenie § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení vyplýva povinnosť úpadcu platiť poistné.21. Najvyšší súd ako súd dovolací, ktorého právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení je
odvolací súd viazaný, okrem iného poukázal na uznesenie najvyššieho súdu z 27. septembra 2017 sp.
zn. XXXXX/X/XXXX publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky č. 9/2018 pod č. 94, v ktorom dospel najvyšší súd k záveru, že „pohľadávky na poistnom na
sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu v zmysle zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, súvisia s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu, a preto predstavujú pohľadávky proti všeobecnej podstate v zmysle ustanovenia §
87 ods. 2 písm. i/ zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov.

Platí to aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu
neprideľovalžiadnuprácuatiež, aksprávcaukončilso zamestnancamiúpadcupracovnýpomeraplynie
im výpovedná doba“. Ďalej dovolací súd v predmetnom rozhodnutí, ktorým zrušil rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici poukázal aj na závery rozsudku najvyššieho súdu z 27. októbra 2015 sp. zn.
XXXXX/XX/XXXX, podľa ktorého pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je
potrebné vykladať v zmysle definície podniku uvedenej v ustanovení § 5 Obchodného zákonníka s tým,

že ak správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu,
dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu.

22. Podľa názoru dovolacieho súdu v konaní nebolo sporné časti časové hľadisko vzniku pohľadávok
žalobcu. Pri riešení právnej otázky, či pohľadávku žalobcu na poistnom na sociálnom poistení

vzniknutú po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu je možné považovať za pohľadávku súvisiacu s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu najvyšší súd zohľadnil, že uvedená pohľadávka vznikla na
základe toho, že úpadca mal za rok 2014 príjem, ktorý mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe
v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení založil účasť na sociálnom poistení a spôsobil
vznik jeho povinnosť platiť odvod na sociálne poistenie. Uvedený príjem bol dosahovaný na základe

podnikateľskej činnosti úpadcu a súvisel s prevádzkovaním podniku úpadcu. Úpadca bol až do 08.
októbra 2015 evidovaný v živnostenskom registri ako prevádzkovateľ živnosti a správca v tomto čase
rovnako neuskutočnil ani úkon v zmysle § 21 ods. 4 veta druhá zákona o sociálnom poistení, ktorým
by žalobcovi oznámil, že úpadca už nevykonáva podnikateľskú činnosť. Z pohľadu žalobcu tak úpadca
naďalej vykonával samostatne zárobkovú činnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ ZSP.

23. Na základe uvedeného pohľadávka, ktorej určenia sa žalobca domáha v tomto konaní, tak podľa
najvyššieho súdu predstavuje pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, teda
pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.

24. S poukazom na právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel odvolací súd k záveru,
žeodvolaniežalobcujedôvodné,pretorozsudokOkresnéhosúduBanskáBystricavspojenísopravným
uznesením v zmysle § 388 CSP zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

25. Odvolací súd na prejednanie odvolania nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie podľa

ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie všetkými dôkazmi predloženými sporovými stranami,
čo vyplýva z odseku 5 napadnutého rozhodnutia. Neboli sporné skutkové zistenia súdu prvej inštancie
ohľadne včasnosti doručenia žaloby, nebola sporná ani otázka vzniku platiť poistné vo výške v akej

bolo prihlásené, popretý bol právny dôvod a výška prihlásenej pohľadávky, keď podľa názoru súdu prvej
inštancie dôvody popretia správcom konkurznej podstaty nasvedčujú popretie poradia pohľadávky, teda
sporná bola otázka, či pohľadávka vzniknutá po vyhlásení konkurzu z titulu nezaplateného poistného
je pohľadávkou proti podstate. Z uvedeného dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné
opakovať ani dopĺňať dokazovanie, pretože nesprávna bola iba interpretácia správne zistených

skutkových skutočností. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie neaplikoval také
ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom posúdení nebolo použité
a bolo by pre rozhodnutie veci rozhodujúce, preto nebolo vo veci potrebné ani vyzvať žalovaného podľa
ustanovenia § 382 CSP, aby sa vyjadril k použitiu iného právneho predpisu.

26. Ohľadne potreby nariadiť pojednávanie v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP v prípade, ak
dochádza odvolacím súdom k zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vychádzal odvolací
súd napríklad aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X E. XX/XXXX zo dňa 28.
novembra 2019, podľa ktorého ustanovenie § 385 ods. 1 CSP nepovažuje za nutné, aby sa spravidlavždy nariaďovalo pojednávanie, ktoré by zbytočne časovo predlžovalo konanie. Zakotvila preto pravidlo,
podľa ktorého je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie iba v tomto ustanovení vymenovaných
prípadoch t.j., ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ak to vyžaduje dôležitý verejný

záujem.

27. Aj keď odvolací súd pôvodne rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým žalobu zamietol,
potvrdil a zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatoval, že uplatnená pohľadávka nie je
pohľadávkou proti podstate, po vyslovení právneho názoru dovolacím súdom a po preskúmaní veci

prišiel k záveru, že keďže podnik úpadcu bol prevádzkovaný až do 08.10.2015 a od 09.10.2015 došlo
k pozastaveniu činnosti úpadcu, čo vyplýva z vykonaného dokazovania, je nesporné, že uplatnená
pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate.

28. Odvolací súd konštatuje, že aj právny názor najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, ktorý zrušil
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým je odvolací súd viazaný, je ten, že pohľadávka

žalobcu, ktorej určenia sa žalobca domáha v tomto konaní predstavuje pohľadávku proti podstate v
zmysle § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, teda pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.

29. Z dôvodu, že súd prvej inštancie vykonal vyčerpávajúce dokazovanie, dospel odvolací súd k záveru,
že v danom prípade má možnosť o odvolaní žalobcu rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, keďže

nedoplňoval ani neopakoval dokazovanie k veci samej, preto rozsudok okresného súdu v spojení s
opravným uznesením v napadnutej prvej výrokovej vete v zmysle § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené
vo výroku I. tohto rozsudku.

30. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo veci samej, v zmysle § 396 ods. 2 CSP

zmenilrozsudokokresnéhosúduajvnapadnutejdruhejvýrokovejveteonárokunanáhradutrovkonania
a rozhodol, že žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznáva proti žalovanému nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).

31. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, a §

453 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom aj
dovolacom konaní úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

32. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).