Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822200676
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5822200676.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcov: 1/ A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., obaja právne
zastúpení: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, Dolný Kubín, IČO: 36 865
044, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava – Nové Mesto,
IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri, s.r.o., so sídlom
Bočná 10, Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, 2/ HeyPay s.r.o., so sídlom Mostová
2, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 44 842 414, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným

právom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 13C/27/2022-247 zo
dňa 21. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu potvrdzuje.

Žalovaným 1/, 2/ priznáva proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. zrušil neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 13C/27/2022-89 zo dňa 20.04.2022 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/152/2022-130 zo dňa 20.10.2022 a výrokom III.

žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k. ú. D., zapísané na LV č. XXXX nie sú zaťažené záložným právom v prospech
žalovaného 1/. V konaní mal súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 11.01.2007
došlo k uzatvoreniu Zmluvy o zriadení záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam, rovnako nebolo
sporným, že žalovaný 1/ začal s výkonom záložného práva podaním zo dňa 12.04.2018, ktoré bolo
doručené žalobcom dňa 19.04.2018. Začatie výkonu záložného práva je zrejmé aj z LV č. XXXX v

časti poznámky, pričom zo strany žalovaného 1/ boli vykonané aj úkony smerujúce k predaju zálohu
na dobrovoľnej dražbe. Sporným v konaní bola, po zmene žaloby skutočnosť, či je výkon záložného
práva premlčaný.

Súd sa v prvom rade zaoberal splnením procesných podmienok, a to vecnou legitimáciou strán sporu
v konaní, ako aj naliehavým právnym záujmom na podanej žalobe. Súd mal na základe vykonaného
dokazovania preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností, ku ktorým bolo zriadené záložné

právo, pričom priamo v zmluve vystupujú v pozícii záložcu, preto sú v konaní aktívne vecne legitimovaný
na podanie žaloby. Pokiaľ ide o žalovaného 1/ jeho pasívna legitimácia vyplýva zo Zmluvy o zriadení
záložnéhoprávazodňa11.01.2007,ktoroubolazabezpečenápohľadávkažalovaného1/vyplývajúcazo
Zmluvy o splátkovom úvere č. 0323293397 zo dňa 11.01.2007. Skutočnosť, že je žalovaný 1/ vlastníkompohľadávky zabezpečenej záložným právom vyplýva aj z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa
24.03.2022, kde vystupuje ako navrhovateľ dražby. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že žalovaný
1/ je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko je ako vlastník pohľadávky a záložný veriteľ v tomto konaní

subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, voči ktorému rovnako smerovala
žaloba,tohtosúdnepovažovalzaosobupasívnevecnelegitimovanú,nakoľkoniejeúčastníkomzáložnej
zmluvy a ani nevykonáva žiadne záložné právo, je len dražobníkom. V tejto súvislosti súd poukázal
na ustanovenia § 6 ods. 1 a §16 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré ustanovenia regulujú
postavenie žalovaného 2/ pri výkone záložného práva.

Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, súd mal za to, že podanú žalobu je potrebné posudzovať podľa §
137 písm. c) CSP, ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem,
ktorého existencia je základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Procesnú
povinnosťpreukázať,ževčaserozhodovaniasúdujenaliehavýprávnyzáujemnaurčenípráva,zaťažuje
toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcu. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na tom, aby

súd v prejednávanej veci určil, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie
sa jeho premlčania. Prípadným vyhovujúcim určovacím výrokom sa dosiahne aj zmena zápisu v katastri
nehnuteľností tak, aby ťarcha - zapísaná na liste vlastníctva k nehnuteľnostiam nezaväzovala žalobcov
v dôsledku nevykonania práva záložným veriteľom v zákonom stanovenej dobe.

Žalobcovia žiadali žalobe vyhovieť z dôvodu premlčania záložného práva, pričom žalovaný 1/ v konaní
namietal, že žalobcovia nepreukázali zánik záložného práva v zmysle § 151md ods. 1 OZ, keďže
premlčanie záložného práva nie je jedným z dôvodov zániku. Zároveň sa nestotožnil s plynutím
premlčacej doby tak ako na to poukazovali žalobcovia, keďže premlčacia doba podľa žalovaného
spočívala počas obdobia, kedy mu bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. K

predmetnému súd uvádza, že v prejednávanej veci žalobcovia netvrdili, že došlo k zániku záložného
práva z dôvodu jeho premlčania. Konštatoval, že vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej
doby má za následok zánik nároku a nie zánik práva.

K premlčaniu záložného práva nemusí nutne dôjsť v ten istý deň ako k premlčaniu zabezpečenej

pohľadávky, tak ako na to poukazovali žalobcovia. Môže sa tak stať aj z dôvodu spočívania premlčacej
doby, kedy táto prestáva plynúť a po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí.
Inštitútom spočívania premlčacej doby v zmysle § 112 OZ sa zabezpečuje nemožnosť premlčania
práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde alebo u
iného orgánu. Súd mal v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 1/ vydal

dňa 12.04.2018 Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktoré bolo žalobcom riadne doručené
dňa 19.04.2018, čo vyplýva z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 7C/17/2018. Nakoľko žalovaný 1/ v rámci premlčacej lehoty začal s výkonom
záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, došlo k spočívaniu plynutia premlčacej
doby. Spočívanie plynutia premlčacej lehoty v takýchto prípadoch konštatoval aj Najvyšší súd SR v

rozsudku sp. zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022, kde uviedol, že: ,,"Iným príslušným orgánom" v
zmysle § 112 Občianskeho zákonníka je tiež dražobník dobrovoľnej dražby. Počas dražobného konania
neplynie doba, v ktorej sa premlčuje záložné právo.“ V predmetnom rozhodnutí zároveň najvyšší súd
konštatoval, že zákaz výkonu záložného práva uložený neodkladným opatrením nemožno vykladať
na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento "riadne nepokračoval" (§ 112 OZ) v začatom

dražobnom konaní. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že po tom, ako žalovaný 1/ začal s výkonom
záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe adresoval dňa 20.04.2018 žalobcom výzvu
na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby, a to dňa 14.05.2018. Žalovaný
1/ tak po oznámení o začatí výkonu záložného práva riadne pokračoval v začatom konaní, a to až
do momentu kedy žalobcovia dňa 23.04.2018 podali na tunajší súd návrh na vydanie neodkladného

opatrenia, ktorému návrhu súd vyhovel vydaním uznesenia č. k. 7C/17/2018-78 zo dňa 23.05.2018,
ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Uznesenie nadobudlo
vykonateľnosť dňa 05.06.2018, pričom povinnosť uložená žalovanému 1/ trvala až do kým Okresný
súd Námestovo rozsudkom sp. zn. 11Csp/81/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 9CoCsp/25/2021 neodkladné opatrenie dňa 15.11.2021 právoplatne nezrušil. Je pritom zrejmé, že

žalovaný 1/ pokračoval v začatom dražobnom konaní, keďže už dňa 13.01.2022 bola vydaná výzva na
umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby. Skutočnosť, že žalovaný 1/ vykonával
krokysmerujúcekpredajuzálohounadobrovoľnejdražbenapokonvyplývaajzosamotnejžaloby,ktorou
sa žalobcovia prvotne domáhali uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva a zktorého dôvodu žiadali súd v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetnému návrhu
bolo vyhovené a uznesením č. k. 13C/27/2022-89 zo dňa 20.04.2022 bola žalovanému 1/ opätovne
uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou až do právoplatného

skončenia tohto konania. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 21.04.2022. Žalovanému 1/ tak bolo
zo strany súdu zamedzené riadne pokračovať vo výkone záložného práva, čo vyplýva aj z Oznámenia
o upustení od dobrovoľnej dražby DD HP060/21 zo dňa 22.04.2022. Možno preto konštatovať, že k
uskutočneniu dražobného konania a k predaju zálohu doposiaľ nedošlo práve z dôvodu nariadených
neodkladných opatrení, t. z. že premlčacia doba počas tejto doby neplynula. Preto či už súd počíta

začiatok plynutia premlčacej doby od prvej nesplatenej splátky dňa 21.04.2017 alebo od vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti dňa 22.01.2018, ktoré bolo žalobcom doručené dňa 25.01.2018, k premlčaniu
záložného práva nedošlo.

Čo sa týka námietky žalobcov uvedenej na pojednávaní dňa 22.08.2023 a nie v samotnej žalobe a pri

zmene žaloby, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 11.01.2007 nespĺňa obligatórne náležitosti
v zmysle § 151b ods. 2 a 3 OZ, kedy bod 3 prvej časti zmluvy považujú za neurčitý, s uvedeným sa
súd nestotožnil, nakoľko v zmluve o zriadení záložného práva je podľa súdu jasne a určito označená
pohľadávka zabezpečená záložným právom, a to v bode 3 písm. a) ČASŤ I, kde je uvedené i presné
označenie veriteľa a dlžníka pohľadávky a právny titul, z ktorého táto pohľadávka vznikla. Rovnako

je v zmluve riadne identifikovaný aj záloh v ČASTI II., bod 1. Žalobcovia zároveň neuviedli, v čom
vidia neurčitosť bodu 3 písm. a) až f), jednalo sa len o strohé konštatovanie na pojednávaní. Napriek
uvedenému mal súd za to, že aj v prípade ak by dospel k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva je
neurčitá v bode 3 písm. b) až f), nespôsobovalo by to absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy, čo znamená
že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ môže vykonať záložné právo predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe

k pohľadávke, ktorá je riadne špecifikovaná v bode 3 písm. a). Za nutné považoval poukázať aj na to,
že samotná zmluva o úvere zo dňa 11.01.2007 a jej platnosť bola posúdená Krajským súdom v Žiline
v konaní sp. zn. 9CoCsp/25/2021, kedy tento nezistil existenciu žiadnych neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré by mali za následok neplatnosť zmluvy ako celku. Preto nemožno neplatnosť záložnej
zmluvy odvodiť ani od neplatnosti hlavného záväzku, t. j. zmluvy o úvere.

Poukázal na ust. § 335 ods. 1 CSP. Uviedol, že pokiaľ žalobu žalobcov zamietol, rozhodoval aj o zrušení
neodkladného opatrenia, keďže v rozhodnutí vo veci samej odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom rozsahu
zamietol, žalovaní boli úspešní v celom rozsahu, a preto majú proti neúspešným žalobcom nárok na plnú
náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobcovia v zákonnej lehote doručili odvolanie voči všetkým

výrokom rozsudku prvoinštančného súdu. Zastali názor, že záložné právo, zabezpečujúce premlčanú
pohľadávku, bolo premlčané. Dňa 19.04.2018 bola žalobcom doručená výzva na umožnenie obhliadky
a ohodnotenia predmetu dražby. Dňa 23.05.2018 vydal Okresný súd Námestovo uznesenie, sp.
zn. 7C/17/2018, ktorým nariadil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva. Toto nadobudlo
vykonateľnosť dňa 05.06.2018. Nariadené neodkladné opatrenie bolo zrušené rozsudkom Okresného

súdu Námestovo, sp. zn. 11Csp/81/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
9CoCsp/25/2021 dňa 15.11.2021. V roku 2018 pristúpil k výkone dražby dražobník – spoločnosť Platiť
sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava – mestá časť Staré mesto, PSČ: 811 02, IČO: 45 684
618, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, odd. Sro, vložka č. 66827/B.

Po zrušení vyššie uvedeného neodkladného opatrenia bola žalobcom adresovaná výzva na umožnenie
obhliadkyaohodnoteniapredmetudražby,zodňa13.01.2022.Tátobolažalobcomadresovanázostrany
dražobníka – žalovaného 2/.

Súd prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia rozsudku uvádza, že je nepochybné, že zo strany

žalovaného 1/ dochádzalo začiatkom roku 2022 k pokračovaniu v začatom dražobnom konaní. Žalovaný
1/ musel uzavrieť zmluvu o vykonaní dražby s dražobníkom Platiť sa oplatí s.r.o. a novú zmluvu aj so
žalovaným 2/. Žalobcovia preto nesúhlasia s vyjadrením súdu, v zmysle ktorého ide o pokračovanie v
začatom dražobnom konaní.Žalovanému 1/ bol uznesením, sp. zn. 7C/17/2018 nariadený zákaz výkonu záložného práva, ktorý bol
zrušený dňom 15.11.2021. Odo dňa doručenia výzvy na umožnenie obhliadky a ohodnotenia predmetu

dražby od dražobníka Platiť sa oplatí s.r.o. do nariadenia neodkladného opatrenia uplynulo 47 dní.
Uviedli, že z ust. § 112 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že premlčacia doba neplynie v období, kedy
veriteľnemôževykonávaťsvojeprávo.Podľanázoružalobcovdošlokspočívaniupremlčacejdobypráve
v období 46 dní, od kedy došlo k doručeniu výzvy na umožnenie vykonania obhliadky, zo dňa 20.04.2018
do dňa 05.06.2018, kedy sa uznesenie, sp. zn. 7C/17/2018 stalo vykonateľným.

V zmysle rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 12Csp/56/2020, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Žilina, sp. zn. 9CoCsp/33/2022 nastalo premlčanie zabezpečenej pohľadávky dňom
26.05.2020. Premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky začala plynúť dňom 21.04.2017. Žalovaný 1/
mohol pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti skôr ako ku dňu 22.01.2018. Žalovaný 1/ sa zároveň
mohol domáhať žaloby o plnenie k zabezpečenej premlčanej pohľadávke skôr. Túto žalobu podal až

dňa 03.09.2020, po tom, ako došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky.

Žalobcovia sú názoru, že v prípade podania žaloby o plnenie žalovaným 1/ (v čase keď zabezpečená
pohľadávka nebola premlčaná), by došlo k spočívaniu premlčacej doby aj samotného záložného práva
podľa § 112 Občianskeho zákonníka. V prípade včasného podania žaloby o plnenie zabezpečenej

pohľadávky by došlo k spočívaniu premlčacej doby nielen zabezpečenej pohľadávky, ale aj
zabezpečovacieho práva.
Ďalej uviedli, že žalobcovia okrem premlčania zabezpečenej pohľadávky, premlčaného záložného práva
namietali aj nemožnosť realizovať vyhlásenie žalovaného 1/ podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a

notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa názoru žalobcov sa súd prvej inštancie nevysporiadal s argumentmi žalobcov týkajúcimi
sa nemožnosti vyhlásenia pravosti, výšky a splatnosti zabezpečovanej pohľadávky. Svoje tvrdenia
odôvodňujú predovšetkým akcesorickou povahou zabezpečovacích záväzkov. Zabezpečovací záväzok
– záložné právo, zdieľa osud zabezpečovaného záväzku – zabezpečenej premlčanej pohľadávky.

Žalovaný 1/ nemá právny nárok na uspokojenie premlčanej zabezpečenej pohľadávky a táto nie je
autoritatívne vymáhateľná.

Žalobcovia zároveň uvádzajú, že k výkonu záložného práva dochádza neoprávnene. Okresný
súd Námestovo rozsudkom sp. zn. 12Csp/56/2020 zo dňa 24.02.2022, konštatoval premlčanie

zabezpečenej pohľadávky. V predmetom spore sa Okresný súd Námestovo nezaoberal ďalšou
argumentáciou žalobcov (v postavení žalovaných) týkajúcich sa neoprávnenosti vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti. Podľa názoru žalobcov bolo toto, tak ako to prezentovali v konaní vedenom pod sp. zn.
12Csp/56/2020, dojednané neplatne, nakoľko nebolo súčasťou zmluvy o úvere č. 0323293397.

Podľa oznámenia o mimoriadnej splatnosti, zo dňa 22.01.2018, ktoré žalovaný 1/ realizoval, došlo k
mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových a obchodných podmienok pre
Hypotekárne a splátkové úvery žalovaného 1/, s účinnosťou od 01.01.2015.
Uviedli, že podľa bodu 8.1 písm. a) produktových a obchodných podmienok sa táto zmluvná podmienka
odchyľuje od § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných

právach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K mimoriadnej splatnosti úveru totiž môže
veriteľ pristúpiť s akoukoľvek pohľadávkou, môže ísť o istinu, poplatok alebo akýkoľvek náklad
žalovaného, jednak spojený s uplatnením zabezpečenej pohľadávky. Podľa ich názoru bolo mimoriadne
zosplatnenie zabezpečenej pohľadávky realizované na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, čím
sa prvoinštančný súd nezaoberal. Navrhovali preto, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu

zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario rozsudok
prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodilsprávny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220
ods. 2 CSP odôvodnil.

5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. V danom prípade prvoinštančný súd podrobne skutkovo i právne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to i

poukazom na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

7. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na ust. § 151j ods. 2 OZ, podľa ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo
zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. To znamená, že s citovaným ustanovením

zákonodarcaposilnilpostaveniezáložnéhoveriteľavtom,žemáprávouspokojiťsazozálohuajvtedy,ak
je zabezpečovaná pohľadávka už premlčaná. Záložné právo teda platí aj po tom, keď dôjde k premlčaniu
pohľadávky, ktorá je zabezpečovaná. Premlčanie nespôsobuje zánik pohľadávky, zánik pohľadávky
nastáva v prípadoch, ktoré sú upravené v ust. § 151md.
8. Ako poukázal prvoinštančný súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 5Cdo 64/2020

sa vysporiadal i s otázkou, či zákaz výkonu záložného práva uložený neodkladným opatrením možno
vykladaťnaťarchuzáložnéhoveriteľavtomzmysle,žetento„riadnenepokračoval“(§112OZ)vzačatom
dražobnom konaní. Uviedol, že zákon v ust. § 112 OZ pre iný príslušný orgán nestanovuje žiadne
podmienky pre zabezpečenie cieľa, ktorý inštitút spočívania má zabezpečiť, musí ísť o orgán, ktorý je
kompetentný uplatnené právo zrealizovať, či už vydaním exekučného titulu, vykonaním exekúcie na

základe exekučného titulu alebo speňažením zálohu na dobrovoľnej dražbe. Za iný príslušný orgán
súdna prax v zhode s odbornou spisbou považuje rozhodcovský súd, priestupkový orgán v rámci
priestupkového konania. Iným príslušným orgánom v zmysle § 112 OZ je tiež dražobník dobrovoľnej
dražby. Počas dražobného konania neplynie doba, v ktorej sa premlčuje záložné právo, a teda,
pokiaľ záložný veriteľ výkon záložného práva uplatnil na dobrovoľnej dražbe u dražobníka v dôsledku

nariadenia neodkladného opatrenia súdom, ktorým zakázal žalovanému, veriteľovi, navrhovateľovi
dražby zdržať sa výkonu záložného práva až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej, je
potrebné ustáliť, že k realizácii dražby nedošlo v dôsledku zásahu súdu autoritatívnym rozhodnutím,
ktoré záložný veriteľ iba rešpektoval. Zákaz výkonu záložného práva uložený neodkladným opatrením
nemožno vykladať na ťarchu záložného veriteľa.

9. Naviac, relevantná súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb,
resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky, resp. s ochranou spotrebiteľa, vyplývajúcou z práva únie; tento záver vyplýva
z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie (pozri rozsudok C 43/2013 zo dňa 10.09.2014,

ako aj Ústavného súdu SR uznesenie sp.zn. PL.ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014).

10.Spornosťpohľadávky,prektorúsadražbauskutočňuje,nebránizáložnémuveriteľovinavrhnúťvýkon
záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Výslovne to uviedol Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesením PL.ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014, podľa ktorého záložný veriteľ je oprávnený

navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu,
priznávajúcemu mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci a vlastníkovi veci potom patrí na
ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. K uvedenému dospel aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3Cdo 156/2009 z 29.03.2010. Záložný veriteľ zodpovedá
za pravosť zvyšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, nesie

zodpovednosť za škodu, ktorá by tak vznikla. Porušenia tejto povinnosti sa nemožno zbaviť (§ 33 ods.
2 Zákona o dobrovoľných dražbách).
11. Záložné právo predstavuje právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva a tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva. Ide teda o zákonom dovolený, a najmä predpokladný i zabezpečovací inštitút.

12. Žalobcovia si pri uzatváraní úverovej alebo aj záložnej zmluvy boli vedomí toho, že v prípade, ak
nebudú plniť svoje povinnosti, plynúce z tejto zmluvy ako hlavného záväzkového vzťahu zabezpečeného
záložným právom (najmä, ak nebudú uhrádzať pohľadávku v dohodnutých mesačných splátkach riadne
a včas), môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (t.j. požadovať splatenie celej pohľadávkyjednorazovo), a tiež sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Dobrovoľná
dražba sa odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie
určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom. Podmienkou pre výkon záložného

práva nie je podanie žaloby o zaplatenie dlžného úveru, pre výkon záložného práva sa totiž nevyžaduje
exekučný titul, ako je tomu v prípade exekúcie.
13. Preto i ďalšie námietky žalobcov o tom, že mimoriadne zosplatnenie úveru bolo neplatné, resp., že
bod 8.1 písm. a) produktových a obchodných podmienok je v rozpore s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, pre rozhodnutie v predmetnej veci je irelevantné. Napokon, samotná zmluva o úvere zo dňa

11.01.2007 a jej platnosť bola posúdená Krajským súdom v Žiline v konaní sp.zn. 9CoCsp/25/2021,
kedy tento nezistil existenciu žiadnych neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mali za následok
neplatnosť zmluvy ako celku. Ako uviedol prvoinštančný súd, nemožno preto neplatnosť záložnej zmluvy
odvodiť ani od neplatnosti hlavného záväzku, t.j. zmluvy o úvere. To znamená, ako bolo naznačené
vyššie, podanie žaloby na súd o uplatnenie pohľadávky nemá vplyv na výkon a priebeh výkonu
záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, nakoľko záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť

výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu, teda je iba na
veriteľovi, či v prípade uzatvorenej záložnej zmluvy s dlžníkom pristúpi k výkonu záložného práva
prostredníctvom dobrovoľnej dražby, alebo bude uplatňovať nesplatenú zabezpečenú pohľadávku na
súde.

14. Ani skutočnosť, že žalovaný 1/ uzatvoril ďalšiu zmluvu o výkone dražby s iným dražobníkom
(žalovaným 2/) podľa názoru odvolacieho súdu nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty výkonu
záložného práva, nakoľko žalovaný 1/ iba zmenil dražobníka povereného výkonom dražby a v začatej
dražbe riadne pokračoval, nadväzujúc na úkony pôvodného dražobníka. Napokon počas výkonu
záložného práva pôvodným dražobníkom premlčacia lehota spočívala (§ 112 OZ).

15. Pokiaľ ďalej žalobcovia zastali názor, že v prípade podania žaloby o plnenie žalovaným 1/ by došlo
k spočívaniu premlčacej doby nielen vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, ale i ohľadne samotného
záložného práva podľa § 112 OZ je potrebnné uviesť, že premlčacia lehota na uplatnenie pohľadávky
a premlčacia lehota na výkon záložného práva plynú osobitne. Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ). Premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo

vykonať po prvý raz. Záložné právo sa však nepremlčí skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods.
2 posledná veta OZ). Uvedené je dôsledkom vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného
zmluvou záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečovaná pohľadávka. Zmysel právnej
úpravy stanovujúcej, že právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu sa nepremlčí
skôr, ako uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, spočíva v tom, že v situácii, keď obe

premlčacie doby môžu ale nemusia začať plynúť v rovnaký deň, nezodpovedalo by akcesorickej povahe
záložného práva, ak by existovala zabezpečená pohľadávka, vo vzťahu ku ktorej premlčacia doba
neuplynula a súčasne záložného práva, vo vzťahu ku ktorému už trojročná premlčacia doba uplynula, čo
by malo za následok stav, za ktorého by sa veriteľ zabezpečenej pohľadávky mohol domôcť uspokojenia
sa so zálohu iba podmienečne, pre prípad, že záložca námietku premlčania jeho práva domáhať sa

uspokojenia zo zálohu nevznesie.
16. Vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva, je premlčanie tohto práva pojmovo nemysliteľné
v tom zmysle, že by sa mohlo premlčať skôr, než zabezpečená pohľadávka.

17. Vo väzbe na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny, stotožniac sa

i s jeho odôvodnením, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Prvoinštančný súd správne žalobu vo vzťahu
k žalovanému 2/ zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v konaní a postupom podľa § 335
ods. 1 CSP zrušil neodkladné opatrenie nariadené súdom.
18. Žalovaní 1/, 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, v nadväznosti na čo im vo vzťahu žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)