Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123201538
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123201538.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci starostlivosti súdu o toho času už
plnoleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, dieťa rodičov: matka - C. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XX, D. a otec - E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, D., zastúpený: IN FORO - AYRUMYAN
advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Uhrova 4, Bratislava - Nové Mesto, o návrhu C. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o zvýšenie výživného otca voči toho času už plnoletému A., o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19P/13/2023-68 zo dňa 08.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom výrokom I. s

účinnosťou od 14.3.2023 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému A. tak, že otec je povinný
platiť na výživu maloletého sumu 350,-eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a to do
25.8.2023, príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Dlžné výživné za obdobie od 14.3.2023
do 25.8.2023 vo výške 1.346,77 eur je otec povinný zaplatiť príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného

súdu Trnava č. k. 17P/30/2020-102 zo dňa 23.9.2020 vo výroku III. - v časti vyživovacej povinnosti otca
voči maloletému A..

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil apl. § 62 ods. 2, 3 a 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, §
78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR). Vecne dôvodil, že z citovaného ustanovenia § 78 ods.1
veta prvá Zákona o rodine vyplýva, že pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti

dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia.
Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, ktorou
sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu
o výživnom. Z citovaných ustanovení §§ 62, 63, 75 Zákona o rodine, vyplýva, že vodiacim pravidlom
na určenie výšky výživného povinnému rodičovi je miera jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Je
daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Podľa Dohovoru o právach

dieťaťa má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný,
mravný a sociálny rozvoj. Prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných
pre rozvoj dieťaťa nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia. V súlade s týmito
právami dieťaťa Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo
najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča. Cieľom úpravy v § 63 ods. 1, 2 je
práve umožniť súdu zistiť výšku zárobkových možností povinného rodiča, pokiaľ nestačí jeho potvrdenie

o príjme zamestnávateľa, pretože má príjmy aj z inej než závislej činnosti. Ak je rodič zamestnaný, potom
súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádza zväčša z príjmu, ktorý mu doručí zamestnávateľ. Nemalby sa však uspokojiť len s týmto príjmom a mal by si vyžiadať aj daňové priznanie, resp. potvrdenie
daňového úradu o tom, že rodič daňové priznanie v sledovanom období nepodal. Neexistuje totiž mnoho
obmedzení, ktoré by bránili mať počas pracovného pomeru aj iný príjem, a to či už z podnikania,

alebo napríklad honoráre, nájmy, výnosy z cenných papierov a pod. Preto by sa súd nemal spoľahnúť
len na tvrdenia povinného. Samozrejme, že pri hodnotení príjmu dosahovaného v pracovnom pomere
súd skúma, či rodič dostáva za vykonanú prácu adekvátny príjem, a teda či práca zodpovedá jeho
schopnostiam. Zákon nemôže poskytnúť ochranu špekulatívnemu správaniu povinného rodiča, ktorý
bude znižovať svoj príjem za účelom stanovenia čo najnižšieho výživného. Podobne pri odseku 1 a 2

tohto ustanovenia dôvodová správa argumentuje snahou zabezpečiť dieťaťu jeho práva a viaže použitie
právnej domnienky podľa ods. 1 len na prípady, kedy rodič zo špekulatívnych dôvodov vôbec nepredloží
podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu nepreukáže alebo nesprístupní.
Nie je tým však dotknutá povinnosť súdu vyžiadať si podklady od daňového úradu z vlastného podnetu,
keďže každé mimosporové konanie je ovládané vyhľadávacou zásadou. Je povinnosťou súdu čo
najobjektívnejšie zistiť skutočný stav.

3. Predpokladom pre použitie domnienky v zmysle tohto ustanovenia je kumulatívne splnenie týchto
skutočností:
- vzťah rodič-dieťa
- povinný rodič má príjmy z inej než závislej činnosti,

- táto činnosť podlieha dani z príjmu
- povinný rodič nesplní povinnosť tieto príjmy preukázať alebo nesplní povinnosť predložiť podklady na
zhodnotenie svojich majetkových pomerov.

4. Ak si povinný rodič pri zisťovaní jeho zárobkových možností niektorú z týchto povinností nesplní,

má súd v zmysle zákona, po zistení tejto okolnosti povinnosť prezumovať výšku mesačného príjmu
povinného rodiča ako dvadsaťnásobok sumy životného minima. (JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.,
Zákon o rodine, Komentár 3. vydanie, 2019, C.H.BECK)

5. V danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v septembri

2020 uplynuli 3 roky, ktorá samotná skutočnosť je dôvodom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti, keď
maloletý vyrástol, čím sa zvýšili výdavky na zabezpečenie jeho základných potrieb ako strava, ošatenie,
hygiena a pod. Okrem toho maloletý začal navštevoval strednú školu v Trnave, kde denne dochádza,
v súvislosti so štúdiom má výdavky na zakúpenie oblečenia na prax do školy, keďže študuje odbor
čašník. Otec maloletého, tak ako v čase poslednej úpravy výživného, je stále spoločníkom obchodnej

spoločnosti E., C., spoločnosť je stále zapísaná v obchodnom registri, podľa vyjadrenia otca spoločnosť
nevykazuje žiadnu činnosť, preto daňové priznania nepodal za rok 2021 ani za rok 2022. Ako v čase
poslednej úpravy, i teraz otec uvádzal, že pomáha partnerke v práčovni, s tým rozdielom, že v čase
poslednej úpravy výživného v roku 2020 uvádzal príjem 1.000,- eur mesačne, a v súčasnosti tvrdil, že
nemá z tejto činnosti žiadny príjem, keď priateľka/partnerka financuje bývanie, tvrdil, že ho živí partnerka.

(Od 18.9.2023 sa otec zamestnal v spoločnosti svojej partnerky, na základe uzavretého pracovného
pomeru je mzda dohodnutá vo výške 87,50 eur mesačne, keď dohodnutá dĺžka pracovného času je 1
hodina denne).

6. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o výške výživného prezumoval výšku

mesačného príjmu otca ako dvadsaťnásobok sumy životného minima, čo predstavuje do 30.6.2023
sumu 4.688,40 eur ( životné minimum na plnoletú fyzickú osobu od 1.7.2022 do 30.6.2023 234,40 eur;
Opatrenie č. 227/2022 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o úprave súm životného
minima) a od 1.7.2023 sumu 5.377,60 eur (životné minimum na plnoletú fyzickú osobu od 1.7.2023 do
30.6.2024 268,88 eur; Opatrenie č. 220/2023 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o

úprave súm životného minima), keď otec v priebehu konania nepreukázal žiadny príjem, napriek tomu,
že tvrdil, že spoločnosť E., C. nevykonáva žiadnu činnosť, spoločnosť nebola zrušená, dôvod otec
nevysvetlil, daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb nepodal za rok 2021 ani za rok 2022,
teda nesplnil si zákonnú povinnosť, čo takisto súdu nevysvetlil, príslušný daňový úrad na dopyt súdu
uviedol, že mu nie je známe z akého dôvodu nepodal daňové priznanie. Súd v tejto súvislosti poukazuje

na skutočnosť, že v roku 2019 spoločnosť E., C. vykázala hospodársky výsledok po zdanení bol 18.543,-
eur, ako i na skutočnosť, že spoločnosť partnerky otca G., C. kde otec ,,vypomáha“ vykonáva rovnajú
činnosť - prevádzkovanie práčovne a čistiarne, preto súd neuveril tvrdeniam otca, že spoločnosť E., C.
už nebolo možné po pandémii reštartovať, pričom súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec ako jeden sospoločníkov (druhým spoločníkom je jeho partnerka) nevykonal žiadny právny úkon smerujúci k zániku
spoločnosti, resp. prevodu obchodného podielu. Súd neuveril tvrdeniam otca, že ho živí partnerka,
že pracuje brigádnicky bez vyplácania mzdy v spoločnosti, ktorá patrí partnerke, keď takýto stav je

dlhodobý, trvá minimálne od roku 2021.

7. Otec poukazoval i na zdravotné problémy, ktoré mu bránia pracovať, súd má za to, že nepreukázal
zníženú schopnosť vykonávať pracovnú činnosť, nakoľko správa všeobecného lekára s uvedením
diagnózy nie je preukázaním zníženej pracovnej schopnosti, takýmto dokladom preukazujúcim

obmedzenie pracovnej činnosti a jeho rozsah môže byť len rozhodnutie príslušného orgánu.

8. Vzhľadom na uvedené, je súd toho názoru, že určená výška výživného zodpovedá citovaným
zákonným ustanoveniam, odôvodneným potrebám maloletého A. ako i zárobkovým možnostiam a
schopnostiam povinného - otca. Čo sa týka vyživovacej povinnosti matky, predmetný návrh na zvýšenie
výživnéhobolpodanýibavočiotcovi,vyživovaciapovinnosťmatkystáletrvá.Zvykonanéhodokazovania

vyplýva, že výška výživného určená otcovi 350,- eur vôbec nepokrýva odôvodnené, skutočné výdavky
maloletého, ktoré sú minimálne vo výške 402,- eur mesačne bez stravy!!!, so zabezpečením stravovania
sú výdavky maloletého minimálne vo výške 600,- eur mesačne. Teda nemožno mať za to, že by nebola
zohľadnená vyživovacia povinnosť matky v tom zmysle, že výživným od otca by boli úplne pokryté všetky
výdavky maloletého, tak ako na to poukazoval zástupca otca.

9. Súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 14.3.2023, keď v zmysle
citovanéhoustanovenia§77ods.1Zákonaorodine,výživnémožnopriznaťlenododňazačatiakonania,
resp. tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Vyživovaciu
povinnosť otca súd zvýšil do 25.8.2023, teda za obdobie maloletosti maloletého, keď dovŕšením 18-teho

roku veku maloletého dňom XX.X.XXXX skončila náhradná osobná starostlivosť. (A. v priebehu konania
dňa XX.X.XXXX nadobudol plnoletosť, k návrhu sa nepripojil nakoľko dňa 28.8.2023 podal na súd návrh
na zvýšenie výživného voči obom rodičom).

10. Nakoľko výživné bolo zvýšené spätne od 14.3.2023, otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od

14.3.2023 do 25.8.2023 vo výške 1.346,77 eur (pomerná časť za mesiac marec 2023 a to 250,- eur /
suma o ktorú bolo zvýšené výživné/ deleno 31 dní krát 18 dní = 145,16 eur + 4 mesiace - apríl 2023
až júl 2023 krát 250,- eur = 1.000,- eur + pomerná časť za mesiac august 2023 vo výške 201,61 eur /
250 eur delene 31 dní krát 25 dní/).

11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Zároveň súd s poukazom na ustanovenie
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, zmenil posledné rozhodnutie súdu o výživnom.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov v zmysle ust.

§ 365 ods. 1 písm. b), v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a v zmysle ust. § 62 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), keď súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh výlučne tým,
že ceny všetkého sa zvyšujú, čím jednoznačne poukazovala na rastúcu mieru inflácie na území SR v
priebehu posledných 2 rokoch. Súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku uviedol, že „Predpokladom

zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.“,
uvedené však už neaplikoval na tento prípad.

13. K existujúcej inflácii uviedol, že predmetný nárast cien súvisiaci s infláciou poznamenal každú

osobu žijúcu na území SR a teda aj otca (ako aj všetkých povinných v SR) a nie len syna a
navrhovateľku (resp. všetkých oprávnených v SR) ako sa navrhovateľka mylne domnieva. V tomto
smere poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava V pod č. k.: 72Pc/7/2022 – 92, v ktorom
konajúci súd uviedol, že „Poukázanie na infláciu, a tým zvýšenie cien všetkých položiek, ktoré odporca
platí je argument, ktorým by sa dalo argumentovať v prospech navrhovateľa aj odporcu a sám o

sebe nezakladá zmenu pomerov rozhodnú pre úpravu výživného len na jednej strane.“ V zmysle
vyššie uvedeného je zrejmé, že inflácia sama o sebe nie je zmena pomerov odôvodňujúca možnosť
zmeniť rozhodnutia o výživnom. Súd prvej inštancie považoval za oprávnené výdavky aj výdavky syna,
ktoré nepredstavujú výdavky na odôvodnene potreby syna, v zmysle právnej úpravy platnej na územíSR. Výdavky uvádzané navrhovateľkou ako napr. pravidelná letná a zimná dovolenka (a náklady s
tým spojené), autoškola, počítač za 1.750,- a vreckové vo výške 225,- eur/mesačne (pričom všetky
odôvodnené potreby syna sú napĺňané mimo predmetného vreckového a toto je dávanie navrhovateľkou

synovi len na základe jej svojvôle + vreckové v takejto výške nedostávajú ani len deti v bežných riadne
fungujúcich rodinách a nie syn rodičov, ktorí nie sú schopní riadne finančne zabezpečiť ani len samých
seba) nie je možné považovať za výdavky na odôvodnené potreby syna a taktiež nemôžu predstavovať
dôvody na zvýšenie výživného z dôvodu zmeny pomerov, nakoľko výdavky tohto charakteru sú skôr
nadštandardom neodzrkadľujúcim momentálnu životnú úroveň rodičov odporcu, ktorú odporca ako ich

syn spoločne s nimi zdieľa. K predmetnému počítaču uviedol, že podľa ceny (ktorá patrí medzi vyššie
v sortimente počítačov) je viac ako zrejmé, že sa jedná o (pravdepodobne herný) počítač vyšších
štandardov a výkonu, ktorý značne prevyšuje potreby dištančného vyučovania (spustenie programu
online meetingu ako ZOOM alebo podobne), takéto počítače sú používané buď profesionálnymi hráčmi
alebo profesionálnymi grafikmi a architektmi, ktorý potrebujú na svoju prácu výpočtovú silu takto drahého
počítača. Počítač potrebný pre potreby distančného vyučovania sa dá zabezpečiť aj za 200 – 300 eur.

Zvýšenie výživného po 3 rokoch o 350 % bez riadneho odôvodnenia a dôvodu (pravdepodobne ani s
ním) nemôže byť spravodlivo priznané a takýto návrh nemôže požívať ani právnu ochranu.

14. Súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku vypočítal, že odhadované mesačné výdavky na syna
sú vo výške 402,- eur, so zabezpečením stravovania 600,- eur. Do sumy výdavkov súd prvej inštancie

zarátal aj vreckové pre syna vo výške 225,- eur, ktoré však nie je možné v tomto prípade považované
za výdavky na odôvodnene potreby syna, nakoľko ide o nadštandardný výdavok syna. V súvislosti
s uvedeným je zrejmé, že oprávnené/odôvodnené mesačné výdavky na syna predstavujú sumu vo
výške 375 eur (podľa výpočtu súdu prvej inštancie 600 – 225). Súd prvej inštancie v odôvodnení
Rozsudku uvádza, že od pôvodného rozhodnutia uplynuli 3 roky, čo je dôvodom na zvýšenie výživného.

K predmetnému tvrdeniu uviedol, že ani uplynutie 3 rokov samo o sebe nezakladá dôvod na zmenu
rozhodnutia o výživnom, čo vyplýva zo súdnej praxe a judikatúry. Konajúci súd ďalej uvádza, že syn
vyrástol, čím sa zvýšili jeho výdavky na stravu a ošatenie. Toto tvrdenie je pri veku syna taktiež čistý
nezmysel, nakoľko je syn už dávno po začatí puberty. Je všeobecne známe, že 15 ročný chalan
spotrebujepribližnerovnakoveľajedlaako18ročný,nakoľkojestálevtejistejfázevývinu.Jedinýrozdiel

môže byť, že mu chutí niečo iné ako pred 3 rokmi objem však zostáva rovnaký. Rovnaký prípad je aj
oblečenie, kedy 15 ročný chalan, rovnako ako 18 ročný už nakupuje oblečenie pre dospelých a teda
je zrejmé, že tie iste nohavice stoja rovnako vo veľkosti 36 ako vo veľkosti 44 (tenisky, tričká detto). Je
pravdou, že syn začal navštevovať novú školu, avšak s takouto zmenou školy podľa verejne dostupných
údajov nie sú spojené žiadne pravidelné extra výdavky, ktoré by neboli prítomné aj pri zmene ročníka

na pôvodnej škole. Syn dochádzal do pôvodnej školy mimo obec, v ktorej býva rovnako ako dochádza
aj teraz na strednú školu a teda v dochádzaní taktiež nedošlo k zmene. K zmene v dochádzaní do školy
však došlo podľa tvrdení navrhovateľky v tom, že stredná škola teraz synovi zabezpečuje prepravu a
tým pádom synovi odpadli výdavky na prepravu do školy, s ktorými sa počítalo v pôvodnom rozhodnutí.
Jediný rozdiel môže predstavovať prípad kedy odborná škola vyžaduje určité špeciálne pomôcky, v

prípade čašníka ide rovnošatu, avšak aj v takomto prípade sa táto suma (výdavok) na viac pohybuje v
max. 200,- eur ročne a nie 250 eur,- mesačne.

15. Súd prvej inštancie nesprávne a protiprávne použil na tento prípad aj právnu fikciu podľa ust. § 63
ods. 1 ZR, v zmysle ktorej prezumoval výšku mesačného príjmu otca na sumu 4.688,40 eur. V súvislosti

s vyššie uvedenou právnou fikciou konajúci súd v odôvodnení Rozsudku uviedol, že „otec v priebehu
konania nepreukázal žiaden príjem“, čo však nie je pravda. Otec predložil jeho pracovnú zmluvu a taktiež
sám uviedol, že je spoločníkom v spoločnosti: E., C. (podiel 50 %) (ďalej len „spoločnosť“), pričom
uviedol, že spoločnosť má od roku 2021 zisky a je de facto nefunkčná, nakoľko ju položila pandémia
COVID 19 a teda zo spoločnosti nemá aktuálne žiadne príjmy.

16. Konajúci súd ďalej uvádza, že otec nevysvetlil prečo daňové priznanie k dani z príjmov právnických
osôb za spoločnosť nepodal za rok 2021 ani za rok 2022, teda nesplnil si zákonnú povinnosť a takisto
súdu nevysvetlil prečo príslušný daňový úrad na dopyt súdu uviedol, že mu nie je známe z akého
dôvodu nepodal daňové priznanie. K predmetnému tvrdeniu uviedol, že k takémuto tvrdeniu mohlo prísť

jedine z dôvodu neznalosti skutkového stavu predmetného prípadu. Otec je spoločníkom spoločnosti, s
podielom 50 % na základnom imaní spoločnosti. Otec nie je a ani nikdy nebol konateľom spoločnosti.
Za spoločnosť podľa príslušných právnych predpisov platných na území SR koná výlučne konateľ,
pričom spoločník výlučne v pozícii spoločníka za spoločnosť konať nemôže. Je teda viac ako zrejmé,že otec nemal ako podať predmetné daňové priznania. Predložil v priebehu konania všetky doklady
preukazujúce jeho príjem, ktoré má reálne k dispozícii (ako fyzická osoba a ako spoločník spoločnosti)
a že nedochádza k špekulatívnemu nepredloženiu dokladov/nepodaniu daňového priznania zo strany

otca, tak ako sa nesprávne domnieva súd prvej inštancie. K podaniu daňového priznania za spoločnosť
ani k jeho vypracovaniu otec ako spoločník prístup nemá a nemôže ísť na škodu otca, že si tretia osoba
nesplnila jej dané zákonné povinnosti. Predmetnú fikciu nie je možné aplikovať na predmetný prípad.
V prípade, že konajúci súd nebol schopný preveriť tvrdenie otca o nulových ziskoch spoločnosti, tak
mal postupovať podľa toho čo mal v konaní za preukázané, nakoľko fikcia mesačného príjmu vo výške

4.688,40 eur je úplne mimo reality a značná nespravodlivosť voči otcovi. Je zrejmé, že je nespravodlivé a
nezákonné aby bola otcovi (ktorý je v obdobných majetkových pomeroch ako matka) určená vyživovacia
povinnosť vo výške 350,- eur a matke 36,80 eur, pričom oprávnené/odôvodnené mesačné výdavky na
syna (vypočítane súdom v priebehu konania) predstavujú sumu vo výške 375 eur. Súd prvej inštancie
sa v rozsudku riadne nevysporiadal s viacerými tvrdeniami a dôkazmi otca ako napríklad zlý zdravotný
stav otca, pre ktorý si nevie nájsť riadnu prácu. Konajúci súd sa taktiež riadne nevysporiadal ani so

skutočnosťou, že došlo k značnej zmene pomerov aj na strane otca, kde oproti pôvodnému rozhodnutiu
sa majetkové pomery značne zhoršili, jeho reálny príjem je 1/10 oproti stavu pri pôvodnom rozhodnutí,
čo zapríčinilo, že otec ostal so svojimi vlastnými výdavkami odkázaný na pomoc tretej osoby (jeho
priateľky). Otec bol v konaní jediný, kto predkladal dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, navrhovateľka
v priebehu celého konania nepredložila ani len jediný listinný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení

(najme na preukázanie výdavkov syna). Navrhovateľka neosvedčila ani len jednu z jej strany tvrdených
skutočnosti a teda v konaní nebola riadne preukázaná ani skutočnosť, že by syn navštevoval školu, že
by užíval nejaké lieky/vlákninu, futbal, atď... de facto v konaní nebol riadne preukázaný ani len jeden
výdavok syna a konajúci súd napriek tomu uveril každému jednému dôkazom nepodloženému tvrdeniu
navrhovateľky, avšak tvrdeniam otca riadne preukázaným listinnými dôkazmi neuveril.

17. Rozsudok ako rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozhodnutím výlučne arbitrárnym, pričom
predmetné rozhodnutie otec považuje za taký rozsudok, ktorý je založený výlučne na svojvôli a ľubovôli
súdu a neopierajúci sa o platnú právnu úpravu. Otec taktiež poukazuje na princíp právnej istoty, ktorý je
jasne sformulovaný v čl. II ods. 2 CSP. Súd je povinný vyrovnať sa so všetkými argumentmi účastníkov

konania, ktoré by mohli, resp. sú spôsobilé mať vplyv na rozhodnutie vo veci a teda uviesť dôvody pre
prijatie alebo odmietnutie niektorých argumentov. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Trnava zo dňa 08.11.2023 pod č. k. 19P/13/2023 – 68 v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a otcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

18. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca oznámil, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového
súdu, preto odporúča odvolaciemu súdu predmetný rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

19.Kodvolaniuotcasavyjadrilanavrhovateľkatak,žemedzičasomišladodôchodkuanemáprostriedky

na zvýšené náklady na A.. Všetko čo uviedla na súde je pravda, na rozdiel od jeho otca, ktorý len klamal,
vyhýbal sa plateniu a zodpovednosti. Otec celý život nikde legálne nepracuje a má na právnika, ktorý
stojí viac ako alimenty, ktoré má doplatiť. Počas tejto doby si človek trpiaci chorobou, ako sa prezentuje
kúpil najnovší Mercedes, ktorý samozrejme nie je napísaný na jeho meno. Chlapec, jeho syn, dovŕšil 18
rokov, chodí do školy, neposiela mu ani 100,- eur, ani ho nevidel, neoslovil, nezavolal. Jediné, čo na

neho platí, je odobratie vodičského oprávnenia, nie je mu na nič, keď nemá vozidlo. Všetko čo uvádza
ohľadne seba a platenia je klamstvo. Má príjem z práčovne, rozváža čisté prádlo zákazníkom, čo jeho
priateľka vyperie.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok - ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), po zistení, že odvolanie proti
rozsudku bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - ďalej len „Civilný
sporový poriadok“), oprávnenou osobou - otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.
1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti

(§ 363 Civilného sporového poriadku), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového
poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutievo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie otca je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť

súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

21. Predmetom konania je návrh starej matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na v tom čase
maloletého A. zo sumy 100 eur na 350 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.

22. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na toho
času už plnoletého A. z doterajšej sumy 100 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne s účinnosťou od
14.03.2023 do 25.08.2023, určil, že dlžné výživné za obdobie od 14.03.2023 do 25.08.2023 v sume
1.346,77 eur je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku príslušnému Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 17P/30/2020-102 zo dňa

23.09.2020 v časti vyživovacej povinnosti otca voči maloletému A. a rozhodol o trovách konania tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

23. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu),
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania

(bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04
- H.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v
tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či
rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).
24. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby
uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý
proces.

26. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

27. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

28. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti
o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

29. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.

materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci

konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

30. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

31. Podľa § 62 ods. 2, 5 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností
a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

33. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

34. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu,
ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho
charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná či na
strane oprávneného dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie, resp.

zníženie výživného.

35. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, a preto je súd
povinný podrobne skúmať pomery na strane účastníkov konania v čase pôvodného rozhodnutia o
výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu je predovšetkým podrobne porovnať

zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej
úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v
súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a
inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb musí súd preukazovať ich aktuálne
schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného

rozhodovania. Taktiež zisťuje, či došlo k zmene pomerov v súvislosti s počtom vyživovacích povinností,
osobných pomerov, zdravotného stavu. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko
zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým
sa navonok prezentuje.

36. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv
na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch
účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase ostatnej úpravy. Musia byť spoľahlivo zistené
okolnostirozhodujúceprepôvodnestanovenévýživnéaokolnostirozhodujúceprestanovenievýživného
v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave.

37. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 17P/30/2020-102 zo dňa 23.9.2020,
zveril maloletého A. B. do náhradnej osobnej starostlivosti C. B. (starej matky maloletého), rodičom
maloletéhouložilpovinnosťprispievaťnavýživumaloletéhonaúčetpríslušnéhoÚradupráce,sociálnych
vecí a rodiny a to otcovi sumou 100,- mesačne a matke sumou vo výške 30% zo sumy životného minima

na nezaopatrené dieťa, zároveň súd upravil styk otca s maloletým A.. Z odôvodnenia rozhodnutia a
obsahu súdneho spisu vyplýva, že otec maloletého žil v tom čase v D. s priateľkou, bol spoločníkom
obchodnej spoločnosti E., C., prevádzkoval so svojou partnerkou čistiareň odevov a práčovňu, uvádzal
príjem 1.000,- eur mesačne, na výške výživného 100,- eur sa dohodol s navrhovateľkou C. B.. V
rozhodnutí súd uvádzal, že matka maloletého je nevyliečená alkoholička, v tom čase žila s priateľom

v D., nepracovala zo zdravotných dôvodov a z dôvodov problémov s alkoholom. Maloletý A. v čase
ostatného rozhodnutia navštevoval 9. ročník Základnej školy v B..38. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z príjmu otca ako dvadsaťnásobok sumy
životného minima, čo predstavuje do 30.6.2023 sumu 4.688,40 eur (životné minimum na plnoletú fyzickú
osobu od 1.7.2022 do 30.6.2023 234,40 eur; Opatrenie č. 227/2022 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny SR o úprave súm životného minima) a od 1.7.2023 sumu 5.377,60 eur (životné minimum
na plnoletú fyzickú osobu od 1.7.2023 do 30.6.2024 268,88 eur; Opatrenie č. 220/2023 Z.z. Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR o úprave súm životného minima), keď otec v priebehu konania
nepreukázal žiadny príjem, napriek tomu, že tvrdil, že spoločnosť E., C. nevykonáva žiadnu činnosť,
spoločnosť nebola zrušená, dôvod otec nevysvetlil, daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb

nepodal za rok 2021 ani za rok 2022, teda nesplnil si zákonnú povinnosť, čo takisto súdu nevysvetlil
a príslušný daňový úrad na dopyt súdu uviedol, že mu nie je známe z akého dôvodu nepodal daňové
priznanie.

39. Ako vyplýva z obsahu spisu, sám otec tvrdil, že daňové priznanie zo strany spoločnosti E., C.
nebolo podané z dôvodu, že nevykazuje žiadnu činnosť (aj keď otec ako jeden so spoločníkov (druhým

spoločníkom je jeho partnerka) nevykonal žiadny právny úkon smerujúci k zániku spoločnosti, resp.
prevodu obchodného podielu a súdu predložil Pracovnú zmluvu zo 17.09.2023, ktorú súd prvej inštancie
nevyhodnotil. Súd sám si vyžiadal z daňového úradu daňové priznanie spoločnosti E., C., za roky 2021
a 2022, ktorý uviedol, že spoločnosť daňové priznanie nepodala, avšak nevie z akého dôvodu. Je možné
z uvedeného uzavrieť, že otec si voči súdu splnil povinnosť, pretože pokiaľ daňové priznanie podané

nebolo, nemal aké predložiť, navyše sám predložil pracovnú zmluvu, ktorou sa súd prvej inštancie
nezaoberal. Súd prvej inštancie poukazoval na skutočnosť, že v roku 2019 spoločnosť E., C. vykázala
hospodársky výsledok po zdanení bol 18.543,- eur, ako i na skutočnosť, že spoločnosť partnerky otca
G., C. kde otec ,,vypomáha“ vykonáva rovnajú činnosť - prevádzkovanie práčovne a čistiarne a preto
súd neuveril tvrdeniam otca, že spoločnosť E., C. už nebolo možné po pandémii reštartovať a neuveril

tvrdeniam otca, že ho živí partnerka, že pracuje brigádnicky bez vyplácania mzdy v spoločnosti, ktorá
patrí partnerke, keď takýto stav je dlhodobý, trvá minimálne od roku 2021. V takom prípade by sa
mal vysporiadať s tým, či v danom prípade nie je možné vychádzať z princípu potencionality, teda aký
potencionálny príjem by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosahovať. Súd prvej
inštancie v uvedenom smere nevykonal potrebné dokazovanie. Pri uplatnení „princípu potencionality“

príjmov osoby povinnej platiť výživné súd prihliada na skutočné (faktické) príjmy povinného a aj z
jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Súd prvej inštancie uvedené vôbec nevyhodnotil.

40. Dôvodnou bola námietka otca aj v tom, že súd sa nevysporiadal s tým, či tvrdené výdavky starej
matky boli a sú vynakladané a či ide o oprávnené a primerané výdavky na A.. V bode 21 svojho
rozhodnutia konštatoval výdavky A. minimálne vo výške 600 eur mesačne, ktoré v rozsahu 402 eur
mesačne rozviedol v bode 13. svojho rozhodnutia, avšak hoci ich otec nenamietal, je dôležité sa s nimi
vysporiadať a posúdiť, či ide o oprávnené výdavky, či sú primerané a v akom rozsahu a charaktere sa

zmenili oproti výdavkom, ktoré boli na strane maloletého pri ostatnom rozhodovaní. Odvolací súd sa
však nestotožňuje s argumentáciou otca v tom, že na 15 ročného chlapca sú výdavky približne rovnaké
ako na 18 ročného pokiaľ ide jedlo a oblečenie. Pokiaľ ide o 18 ročného chlapca, tento môže mať iné
stravovacie návyky, iné záujmy ako 15 ročný, čo v konečnom dôsledku má vplyv na charakter a aj výšku
jeho výdavkov.

41. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil prekážky na strane otca riadne sa zamestnať, na ktoré
poukazoval otec A. a jeho zdravotný stav, avšak v prejednávanej veci na základe vyššie opísaných
záverov nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie posudzoval vec dôsledne, a že by tomu dostatočne
prispôsobil i postup pri dokazovaní potrebný pre prijatie záverov o zvýšení výživného otca na A. do doby

dosiahnutia jeho plnoletosti.

42. Odvolací súd opäť zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality
a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci
dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa

vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.43. S prihliadnutím na uvedené mal odvolací súd za to, že odvolacie námietky otca toho času už
plnoletého A. sú opodstatnené, keďže súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné
pre prijatie záverov o zvýšení výživného na 350,- eur mesačne. V súhrne sa tak vec dostala do

takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie
odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie
( úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej
inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením
dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania ).

44. Preto z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.

45. Úlohou súdu prvej inštancie bude potrebné zistiť dôkladne majetkové pomery otca, posúdiť jeho
možnosti a schopnosti s ohľadom na už vyššie uvedené, jeho výdavky súvisiace so životnými nákladmi,

zistiť príjmy a výdavky spolužijúcich osôb. Pri uplatnení princípu potencionality je v danom prípade
potrebné uviesť výšku príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať, a ktorý by sa aplikoval bez ohľadu na
aktuálnypríjem.Zároveňjenutnésavysporiadaťajspracovnouzmluvoupredloženousúdu.Jepotrebné
zistiť skutočné výdavky A., posúdiť ich odôvodnenosť a výšku a napokon ich aj porovnať s výdavkami,
ktoré mal pri ostatnom rozhodovaní o výživnom. Súd sám môže vykonať dokazovanie nielen ohľadom

príjmu otca, tiež ohľadom jeho majetkových pomerov, prípadne aj ďalšie relevantné skutočnosti, pokiaľ
vzídu z vykonaného dokazovania, vysporiada sa s argumentáciou účastíkov, následne porovná zmenu
pomerov tak na strane tohto času už plnoletého A. ako aj otca, ktoré nastali od ostatného rozhodnutia
a vyhodnotí výšku vyživovacej povinnosti v kontexte aj s vyživovacou povinnosťou matky, hoci nie
je účastníčkou konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby spĺňalo kritéria riadneho a

preskúmateľného rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne tiež o trovách
odvolacieho konania.

46. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť

o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).