Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123460507
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6123460507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň

JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so
sídlom v Sučanoch, Ulica priemyselná 10, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Zboja,
advokát s.r.o., so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o
zaplatenie 720,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č.k. 19C/2/2024-68 zo dňa 21. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 720,- eur
spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 720,- eur od 28.12.2022 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok II.).

2. V posudzovanej veci konanie začalo na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 15.01.2024.
Z návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplynulo, že na základe škodovej udalosti evidovanej
užalovanéhodošlodňa27.09.2022kuškodenavozidlepoškodeného.Škodováudalosťbolaspôsobená
prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Žalobca sa proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 720,- eur s príslušenstvom z titulu nároku na náhradu účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla, nakoľko v dôsledku škodovej udalosti bol
poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si

náhradného vozidla u žalobcu. Nárok na náhradu vzniknutých nákladov bol na žalobcu postúpený
poškodeným.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, ktorým rozhodol
o povinnosti žalovaného zaplatiť do 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu žalobcovi istinu 720,-
eur s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu bol žalovaným podaný odpor s odôvodnením a žalobca
navrhol, aby sa v konaní pokračovalo na príslušnom súde, kde došlo ku škodovej udalosti (§ 19 písm.

b) CSP).

4. Súd prvej inštancie o uplatnenom nároku rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 6
písm. a), b), ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednostiza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o PZP“) a ust. § 442 ods. 2, § 443 a § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Zaoberajúc sa aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky je

platná a aktívna vecná legitimácia žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku je daná. Konštatoval,
že aj keď v určitých listinách je uvádzané nesprávne krstné meno poškodeného – A., poškodeným
z dopravnej nehody a postupcom zmluvy o postúpení pohľadávky je B. C. – fyzická osoba, živnostník.
Osoba poškodeného bola v priebehu vyhodnocovania poistnej udalosti určitá, nikým nespochybňovaná.
K námietke žalovaného, že poškodený si pred postúpením pohľadávky žalobcovi u neho nárok ani

neuplatnil a teda mu pohľadávka nevznikla, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca riadne preukázal
svoje právo na poskytnutie plnenia od žalovaného, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
adohodyozapočítanípodľačlánku5zmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa30.11.2022.Poškodenýbol
oprávnený svoju pohľadávku voči žalovanému postúpiť na tretiu osobu. Pohľadávka bola postupovaná
za odplatu, medzi postupcom a postupníkom bolo dojednané, že odplata bude v rovnakej výške ako
bola výška pohľadávky žalobcu voči poškodenému (pohľadávka žalobcu ako prenajímateľa náhradného

vozidla voči poškodenému ako nájomcovi náhradného vozidla). Akceptoval, že bolo vecou postupcu
a postupníka, na akej odplate sa dohodnú. Z oznámenia o postúpení pohľadávky mal preukázané, že
postúpenie pohľadávky oznamoval žalovanému ako dlžníkovi tejto pohľadávky poškodený ako veriteľ
pohľadávky a zároveň aj postupca pohľadávky.

5. Pokiaľ ide o škodovú udalosť súd prvej inštancie uviedol, že táto bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného.
V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť, pričom oprava
poškodenéhovozidlabolavykonanávobdobíod08.11.2022do30.11.2022.Poškodenýsinačasplynúci
v dobe od odovzdania vozidla do servisu do jeho prevzatia zmluvou o prenájme vozidla z 15.11.2022,

uzavretou so žalobcom (ako prenajímateľom) na obdobie od 15.11.2022 do 30.11.2022, prenajal
náhradné motorové vozidlo značky Škoda Octavia. Žalobca za prenájom motorového vozidla vystavil
poškodenému faktúru č. 220690 na sumu 720,- eur ( 16 dní x nájomné 45,- eur vrátane DPH). Vo
vyrozumení k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 24.10.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že uplatnený
nárok na náhradné vozidlo vybavuje bez poskytnutia poistného plnenia – náhrady škody s poukazom

na to, že faktúra za opravu vozidla bola vystavená dňa 29.03.2023 a teda prenájom náhradného
vozidla od 15.11.2022 do 30.11.2022 je neopodstatnený. K požadovanému poistenému plneniu súd
uviedol, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by od poškodeného bolo možné požadovať iné riešenie
situácie,ktoránastalapoškodenímjehovozidlapripredmetnejdopravnejnehode.Žalovanýnepreukázal
a teda neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o neprimeranosť doby trvania opravy motorového

vozidla poškodeného. Zo zákazkového listu zo dňa 08.11.2022 a z dotazníka vyplneného poškodeným
vyplynulo, že poškodený odovzdal svoje poškodené (i keď pojazdné) vozidlo na opravu do servisu dňa
08.11.2022. Po odovzdaní vozidla do servisu si poškodený dňa 15.11.2022 prenajal náhradné vozidlo,
ktoré používal na súkromné účely 16 dní a dňa 30.11.2022 ho odovzdal žalobcovi. Žalobca predloženými
listinami preukázal, že náhradné vozidlo si prenajal z dôvodu poškodenia jeho vozidla pri poistnej

udalosti dňa 27.09.2022, a to na obdobie kratšie ako doba trvania opravy jeho poškodeného vozidla.
Žalovaný spochybnil, že vozidlo poškodeného sa nachádzalo v servise v dobe prenájmu náhradného
vozidla, keď poukazoval na dátum vystavenia faktúry za opravu poškodeného vozidla a dodanie tovaru/
služby dňa 29.03.2023. Podľa názoru súdu dátum vystavenia faktúry 29.03.2023 nemožno stotožňovať
s tým, že vozidlo bolo v tento deň v servise. Rovnako tento záver nie je možné vyvodiť z údaja

faktúry o dátume dodania tovaru/služby; prijatí platby, keď nie je ani zrejmé, k akej z týchto skutočností
sa dátum vzťahuje (či k dodaniu tovaru/služby, alebo k prijatiu platby, alebo obom). Listinné dôkazy
(zákazkový list, čestné prehlásenie, dotazník, zmluva o prenájme vozidla) preukazujú, že vozidlo bolo
v servise od 08.11.2022 do 30.11.2022. Nakoľko poškodený nemal ako ovplyvniť dobu opravy, táto
závisela od servisu vykonávajúceho opravu vozidla a poškodený si uplatnil nárok iba na čas opravy

svojho motorového vozidla, kedy mal vozidlo v servise a vo výške zodpovedajúcej vyúčtovanej sume
nájomného, súd považoval náklady za prenájom náhradného vozidla za účelne vynaložené. Vzhľadom
na uvedené súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 720,- eur s príslušenstvom v celom
rozsahu za dôvodný. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancievychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal tiež, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nestotožnil

sa s právnym posúdením súdu o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. Podľa jeho názoru dohodu
o započítaní obsiahnutú v článku 5 zmluvy o postúpení pohľadávky nemožno považovať za dohodu
o spôsobe úhrady faktúry za nájom náhradného vozidla č. 220690 zo dňa 30.11.2022 poškodeným, ani
za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale možno ju považovať
len za dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za nájom a zániku záväzku na úhradu za

postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením. Pokiaľ záväzok poškodeného voči žalobcovi
vyplývajúci z faktúry č. 220690 zo dňa 30.11.2022 zanikol na základe započítania, t.j. iným spôsobom
ako splnením, resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov zo strany poškodeného, tak na strane
poškodenéhoužneexistujeanižiadnaškodavpodobenákladovvynaloženýchzaprenájomnáhradného
vozidla. Poukázal tak na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku zo dňa 23.08.2023 sp.
zn. 4Obdo/30/2022 jasne odlíšil spôsob zániku záväzkov „započítaním“ od spôsobu zániku záväzkov

„splnením“. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevzal do úvahy, že zákon o PZP výslovne
definuje, koho možno považovať za poškodeného. Pokiaľ ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na vznik
nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi výslovne vyžaduje, aby voči poisťovateľovi náklady na
prenájom náhradného vozidla výslovne uplatňoval a preukazoval špeciálny subjekt – poškodený, ktorý
je exaktne definovaný v ust. § 2 písm. g) zákona o PZP, žalobcu možno sotva považovať za subjekt, ktorý

by spĺňal túto definíciu poškodeného. Podľa názoru žalovaného súd sám v odôvodnení jeho rozsudku
v zásade uznal, že je to práve špeciálny subjekt – poškodený, ktorý si má nárok na náhradu škody
u poisťovateľa uplatniť. Taktiež nesúhlasil s argumentáciou súdu, že poškodenému vznikol nárok na
náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla už v čase vzniku poistnej udalosti dňa 27.09.2022.
Uviedol, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP sa na vznik práva na náhradu nákladov voči

poisťovateľovi (vrátane náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla) vyžaduje, aby poškodený
tieto náklady voči poisťovateľovi aj uplatnil a preukázal. Žalovaný sa tak v zásade prvýkrát o tom, že
poškodenému mali vzniknúť okrem nákladov na opravu poškodeného vozidla aj náklady v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla, dozvedel až od žalobcu, ktorý si tieto náklady voči žalovanému
uplatňuje z titulu právneho nástupníctva. S poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP v súvislosti

s ust. § 2 písm. g) zákona o PZP uviedol, že právo priamo uplatniť nárok na náhradu nákladov za
prenájom náhradného vozidla voči poisťovateľovi súdnou cestou patrí výlučne len špeciálnemu subjektu
–poškodenému,ktoréprávopodľanázoružalovanéhoniejemožnéplatnepostúpiťzmluvouopostúpení
pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka na iný subjekt. Nesúhlasil s argumentáciou
súdu, že poškodený bol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému na tretiu osobu a že to

nemalo byť podľa názoru súdu v rozpore s ust. § 4 ods. 2 zákona o PZP, ako ani v rozpore s ust. § 524
a ust. § 525 Občianskeho zákonníka.

7. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaný videl tiež v tom, že súd považoval zmluvu o postúpení
pohľadávky za určitý a platný právny úkon napriek tomu, že v nej absentoval identifikačný údaj

poškodeného ako postupcu. V podanom odvolaní namietal posúdenie účelnosti a nevyhnutnosti
nákladov na prenájom náhradného vozidla. Za absolútne irelevantnú a svojvoľnú, žiadnym spôsobom
nesúvisiacu s meritom veci považoval argumentáciu súdu, ktorý uviedol, že žalovaný nepreukázal, že
by od poškodeného bolo možné požadovať iné riešenie situácie, ktorá nastala poškodením jeho vozidla
pri predmetnej dopravnej nehode. Odôvodnené pochybnosti o účelnosti, nevyhnutnosti a dôvodnosti

prenájmu náhradného vozidla v období od 15.11.2022 do 30.11.2022 taktiež zaklatá skutočnosť, že
vozidlo bolo po poistnej udalosti pojazdné a oprava poškodeného vozidla bola zvŕšená až 29.03.2023.
Nesúhlasil ani so záverom súdu, že zákazkový list autoservisu zo dňa 08.11.2022 preukazoval, že
vozidlo sa nachádzalo od 15.11. do 30.11.2022 skutočne v autoservise a bolo opravované. Pokiaľ
poškodené vozidlo malo byť v deň 08.11.2022 prijaté do príslušného servisu, samo o sebe predsa

žiadnym spôsobom nepreukazuje, že vozidlo sa v dňoch od 15.11. do 30.11.2022 aj skutočne
v príslušnom autoservise nachádzalo a bolo opravované. Za hodnoverný dôkaz nepovažoval ani čestné
prehlásenie, ktoré bolo vyhotovené až potom, čo žalovaný dňa 24.10.2023 ukončil poistnú udalosť
bez poskytnutia poistného plnenia. Aj dotazník pre poškodeného k predmetnej škodovej udalosti bol
žalobcom doložený až dňa 01.12.2023 po tom, čo žalovaný dňa 24.10.2023 žalobcovi oznámil, že nárok

v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vybavuje bez poskytnutia poistného plnenia. Žalovaný si
splnil svoje zákonné povinnosti pri prešetrovaní poistnej udalosti v súvislosti s nákladmi na prenájom
náhradného vozidla a nakoľko predmetný dotazník mu bol doložený až žalobcom mesiac po ukončení
šetrenia poistnej udalosti, nebolo už možné naň dodatočne prihliadať. Ani zmluva o prenájme vozidla zodňa 15.11.2022 nie je žiadnym dôkazom, že vozidlo sa nachádzalo od 15.11. do 30.11.2022 skutočne
v autoservise a bolo opravované. Samotný súd v bode 28 odôvodnenia rozporne tvrdí, že z faktúry za
opravu poškodeného vozidla zo dňa 29.03.2023 nie je zrejmé, či uvedený dátum sa vzťahuje k dodaniu

tovaru/služby, alebo k prijatiu platby, či obom, ale ešte predtým v tomto bode odôvodnenia konštatuje,
že poškodený si mal prenajať náhradné vozidlo na obdobie kratšie ako doba trvania opravy jeho
poškodeného vozidla. Vzhľadom na to, že súd nevykonával dôkazy dostatočne objektívnym spôsobom,
rozhodnutie považoval za nepresvedčivé a neúplné, nespĺňajúce požiadavky na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.

8. K podanému odvolaniu sa žalobca písomne vyjadril a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie
v posúdení jeho aktívnej vecnej legitimácie. V zhode s rozhodnutiami okresných a krajských súdov
uviedol, že započítanie pohľadávok sa považuje za legálny spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza
plnenie. Komplikovaný spôsob prevodu hotovosti z poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu

na poškodeného je možné v zmysle platnej právnej úpravy nahradiť úkonom započítania. Úhrada
nájomného poškodeným voči žalobcovi formou započítania predstavuje jeden zo spôsobov zániku
záväzku, resp. jeden zo spôsobov úhrady peňažnej pohľadávky. Zastáva názor, že rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/30/2022 vychádza z absolútne odlišného skutkového aj právneho
stavu, preto sa žalovaný nesprávne domnieva, že je analogicky aplikovateľné aj v danom prípade.

Pokiaľ žalovaný namieta, že na vznik nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi ust. § 4 ods. 2
písm. b) zákona o PZP vyžaduje, aby nárok výslovne uplatňoval a preukazoval poškodený, žalobca
zastáva názor, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že žalobca vstúpil do práv a povinností
poškodeného. Postúpením pohľadávky z poškodeného na žalobcu prešli na žalobcu práva a povinnosti
poškodeného, teda aj právo domáhať sa nároku na náhradu škody. Na zdôraznenie správnosti svojho

stanoviska poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR. Z hľadiska namietanej absencie
identifikačného údaju poškodeného uviedol, že postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná
uvedením čísla poistnej udalosti, riadne je označený dlžník, výška postúpenej pohľadávky a predmet
zmluvy. Za dôvodné nepovažuje ani námietky účelnosti a nevyhnutnosti nákladov na prenájom
náhradného vozidla. Uviedol, že žalovaný v konaní neprodukoval ani jeden jediný dôkaz, ktorý by

bol spôsobilý spochybniť účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla v uvedenom rozsahu,
keďže protistrana skutkové tvrdenia strany účinne nepoprela, považujú sa za nesporné (§ 151 CSP).
Žalovaný vo svojich vyjadreniach relevantným spôsobom nepoprel dĺžku pobytu vozidla v servise za
účelom vykonania opravy a ani dátum vrátenia opraveného vozidla späť poškodenému. Rozhodnutie
súdu považoval za riadne odôvodnené. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré boli do

konania predložené a na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam.

9. V písomnej replike sa žalovaný zaoberal rozlišovaním medzi spôsobom zániku záväzkov
„započítaním“ a spôsobom zániku záväzkov „splnením“ s tým, že s poukazom na viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR konštatoval, že splnenie a započítanie sú dva rôzne spôsoby zániku záväzku

vyžadujúce naplnenie odlišných skutočností, ktoré nie je možné zamieňať. Vo svetle viacerých
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 5MObdo/5/2012, sp. zn. 4Obdo/30/2022 uvádzal, že
spôsob, akým v sporoch vedených na rovnakom alebo podobnom skutkovom základe žalobca zakladá
svoju aktívnu vecnú legitimáciu, považuje za právne nezmyselný. Podľa názoru žalovaného, pokiaľ
je dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zakomponovaná v inom právnom úkone, nemožno

ju chápať ako podstatnú súčasť tohto iného právneho úkonu a nemožno ju chápať ani ako napríklad
dohodu o spôsobe úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla, dohodu o spôsobe úhrady kúpnej
ceny a podobne, ale ide o dohodu o spôsobe zániku záväzku, napr. na zaplatenie faktúry za prenájom
náhradnéhovozidla,čizaplateniekúpnejcenyinýmspôsobomakosplnením.Argumentujúc,žesamotné
pohľadávky neboli v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka spôsobilé na započítanie,

nedošlo k platnému započítaniu pohľadávky podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
30.11.2022.

10.Vpodanejduplikežalobcazotrvalnavšetkýchdoterajšíchvyjadreniach,akoajnaargumentáciivnich
obsiahnutých. Zastával názor, že aktívna legitimácia žalobcu je daná a rovnako tak aj pohľadávky boli

spôsobilé na započítanie. Zmluva o postúpení pohľadávky právnym predpisom neodporuje. Poškodený
postúpil na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z poistnej udalosti, ktorá je spôsobilá
na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky a výška odplaty bola
dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Dojednali započítanie vzájomných nárokov, čím zostrany poškodeného došlo k úhrade faktúry. Žalobca je preto aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie
predmetného nároku z titulu náhrady škody. K svojmu vyjadreniu pripojil argumentáciu vyplývajúcu
z viacerých rozhodnutí všeobecných súdov SR.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP, nakoľko je vo výroku vecne správny.

12.Vprejednávanomsporejepredmetomkonanianárokžalobcunazaplateniepeňažnejsumy720,-eur
s príslušenstvom z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového
vozidla za obdobie, po ktoré nebolo možné používať motorové vozidlo z dôvodu jeho poškodenia
pri dopravnej nehode s tým, že nárok poškodeného bol na žalobcu postúpený zmluvou o postúpení
pohľadávok. Od postúpenej pohľadávky sa odvíja aktívna vecná legitimácia žalobcu, ktorú žalovaný
v podanom odvolaní, zhodne ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie, namieta, nesúhlasí s tým, že

poškodený bol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému na tretiu osobu, nemohlo dôjsť
k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok, v dôsledku čoho nie je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu.

13. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú aktívnu legitimáciu žalobcu, je potrebné uviesť, že aktívnou

legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo si
ten-ktorý hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou
súdneho konania.

14. Odvolací súd sa v danej veci stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že žalobca je

v konaní aktívne legitimovaný, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2022, uzavretou
medzi žalobcom ako postupníkom a A. C. ako postupcom, došlo k platnému postúpeniu žalovanej
pohľadávky vo výške 720,- eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona o PZP na náhradu
účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou
zo dňa 27.09.2022 na vozidle D. E., EČV: F. XXXXX. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že

zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom postupník si bude
pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

15. S prihliadnutím na uzavretú dohodu zmluvných strán odvolací súd zastáva názor, že vzájomné

nároky zmluvných strán na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za
náhradné vozidlo sa vzájomne započítali, čím došlo k zániku dvoch vzájomne existujúcich a platných
pohľadávok, a to pohľadávky postupníka – žalobcu a zároveň prenajímateľa, ktorý mal v čase uzavretia
zmluvy existujúcu pohľadávku voči poškodenému z titulu neuhradenej faktúry na základe zmluvy
o nájme motorového vozidla vo výške 720,- eur s existujúcou pohľadávkou poškodeného

na zaplatenie odplaty vo výške 720,- eur na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 30.11.2022, ktoré vzájomné pohľadávky sa okamihom uzavretia uvedenej zmluvy stretli, a teda
vzájomne zanikli. K namietanému zániku pohľadávok odvolací súd dodáva, že v zmysle § 580
Občianskeho zákonníka k zániku dochádza v tom okamihu, kedy sa vzájomne splatné pohľadávky
stretnú, započítanie nenastáva už touto skutočnosťou, ale až prejavom vôle dlžníka, že právo na

započítanie využíva, čo je práve prípad danej veci.

16. V posudzovanej veci žalobca ako postupník dôvodne uplatňuje proti žalovanému pohľadávku,
ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2022 uzavretej medzi
žalobcom ako postupníkom a postupcom – poškodeným, ktorou zmluvou došlo zároveň k vysporiadaniu

záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Predmetná pohľadávka
poškodeného mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu
škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok škodovej udalosti. Nie je totiž žiadna pochybnosť
o tom, že stret vozidiel pri uvedenej škodovej udalosti bol skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku
vzniku škody spočívajúcej v nákladoch na náhradné vozidlo. Postúpená pohľadávka mala charakter

budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej
zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Identifikovaná pohľadávka bola
existujúca, vyjadrená určito a bez pochybností bola identifikovateľná. Post úpená pohľadávka môže byť
iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná.Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku (uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017). V posudzovanej veci uzavretou zmluvou o postúpení
pohľadávky došlo jednak k odplatnému postúpeniu pohľadávky a súčasne k započítaniu vyúčtovaného

nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za postúpenie pohľadávky, teda k vyporiadaniu záväzkov
medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, čo zákon nevylučuje. Žalobca
tak platne nadobudol postúpenú pohľadávku poškodeného, postúpením pohľadávky vstúpil do práv
a povinnosti poškodeného, čím je v konaní daná jeho aktívna legitimácia. Za nedôvodnú považuje
odvolací súd aj námietku vo vzťahu k posúdeniu otázky platnosti nájomnej zmluvy. Žalovaný nesprávne

právne posúdenie veci posudzuje z hľadiska, že súd zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za
určitý a platný právny úkon napriek tomu, že v nej absentoval identifikačný údaj poškodeného ako
postupcu. Zmluvu o postúpení pohľadávky na strane postupcu uzavrel B. C. (v zmluve je uvedené meno
postupcu A. C., čo súd prvej inštancie vysvetlil v bode 26 svojho rozhodnutia), v zmluve je uvedená
adresa postupcu. Zmluva o postúpení pohľadávky je postupcom podpísaná. Vzhľadom na uvedené nie
je možné konštatovať neurčitosť a absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu z dôvodu namietanej

absencie identifikačného údaja poškodeného ako postupcu.

17. Súd prvej inštancie v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania ustálil, že poškodenému vznikol
nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených so vznikom škody na jeho motorovom
vozidle, nakoľko poškodený v dôsledku škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 27.09.2022, bol nútený

dať svoje motorové vozidlo opraviť, bol tiež nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na čas
plynúci od odovzdania vozidla do servisu do jeho prevzatia si poškodený zmluvou zo dňa 15.11.2022
prenajal náhradné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, za ktorý prenájom prenajímateľ vystavil
poškodenému faktúru č. 220690, a to za 16 dní, pri dohodnutom dennom nájomnom
45,- eur (vrátane DPH), teda spolu v sume 720,- eur. Vzhľadom na obranu žalovaného sa

súd prvej inštancie zaoberal, či náklady na prenájom náhradného vozidla boli účelné a nevyhnutné.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca predloženými listinami
preukázal, že náhradné vozidlo si prenajal z dôvodu poškodenia jeho vozidla pri škodovej udalosti dňa
27.09.2022, a to na obdobie kratšie ako doba trvania opravy jeho poškodeného vozidla. Uviedol, že
listinné dôkazy – zákazkový list, čestné prehlásenie, dotazník, zmluva o prenájme vozidla, preukazujú

tvrdenie žalobcu, že vozidlo bolo v servise od 08.11.2022 do 30.11.2022. Súhlasne s názorom žalobcu
uviedol,žedobuopravypoškodenýnemalakoovplyvniť,tátozáviselaodservisuvykonávajúcehoopravu
vozidla. Nakoľko poškodený si uplatnil nárok iba za čas opravy svojho motorového vozidla, kedy mal
vozidlo v servise a vo výške zodpovedajúcej vyúčtovanej sume nájomného, súd považoval náklady
za prenájom náhradného vozidla za účelne vynaložené. Vychádzal z toho, že v dôsledku škodovej

udalosti zavinenej klientom žalovaného, nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo, musel
si vypožičať náhradné.

18. Pokiaľ ide o náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla, je poisťovateľ povinný náhradu
poskytnúť v rozsahu, v ktorom boli náklady vynaložené nutne a účelne.

19. Riešenie otázky, či náklady za nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí na posúdení
konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom ku konkrétnym skutkovým okolnostiam sa posudzuje, po akú
dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné. Vychádza sa totiž z toho, že zmyslom
a účelom poskytnutia náhradného vozidla je zachovanie určitého životného štandardu poškodeného

v situácii, keď dôjde k čiastočnému, resp. totálnemu poškodeniu (zničeniu) vozidla. Poskytnutím
náhradného vozidla nie je poškodený ponechaný v tiesni a umožní sa mu viesť čo do kvality obdobný
život ako pred škodovou udalosťou, resp. dopravnou nehodou. Využívanie náhradného vozidla nemôže
byť celkom bezbrehé a vždy musí byť splnená podmienka účelnosti jeho využitia. S prihliadnutím
na odvolacie námietky sa odvolací súd z vyššie uvedeného hľadiska zaoberal účelnosťou nákladov

vynaložených na nájom náhradného vozidla a zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že
uplatnený nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Z obsahu spisu je nepochybné, medzi stranami
nesporné, že vozidlo poškodeného v dôsledku škodovej udalosti nezostalo nepojazdné, škodovou
udalosťou bolo poškodené. Poškodenie vozidla vyplynulo zo správy o nehode zo dňa 27.09.2022.
Zo zákazkového listu zo dňa 08.11.2022 vyplynulo, že vozidlo poškodeného bolo do servisu prijaté

za účelom jeho opravy po nehode so špecifikáciou požadovanej opravy. Podľa čestného prehlásenia
z autoservisu R.O.P. car, s.r.o. so sídlom Prievidza, Bojnická cesta 39E vyplynulo, že opravené
vozidlo bolo poškodenému odovzdané dňa 30.11.2022. Možno tak vyvodiť, že skutočnou dobou opravy
poškodeného vozidla bolo obdobie od 08.11. do 30.11.2022. Poškodený mal náhradné vozidlo prenajaténie odo dňa odovzdania svojho poškodeného motorového vozidla do autoservisu, ale až odo dňa
15.11.2022, čo vyplynulo zo zmluvy o prenájme vozidla z totožného dňa. Vzhľadom na uvedené
skutkové zistenia možno dôvodiť, že náklady na zapožičanie náhradného vozidla možno považovať za

účelné v období od 15.11.2022 do 30.11.2022. Keďže uvedenými listinnými dôkazmi bolo preukázané,
že v uvedenej dobe bolo poškodené vozidlo skutočne opravované (žalovaným neboli produkované
také dôkazy, aby tento záver súd nemohol vyvodiť), možno dospieť k záveru, že náklady na nájom
náhradného vozidla boli nielen nutné, ale aj účelné.

20. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplývajúce z ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou
žalovaného, z ktorej vyplýva, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva uvádza, že súdy
musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy
sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie

alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva
na spravodlivý proces.

21. Nakoľko žalovaný v podanom odvolaní za rozhodujúcu námietku označuje skutočnosť, že
určité listinné dôkazy – čestné prehlásenie autoservisu zo dňa 23.11.2023, ako aj dotazník pre

poškodeného, boli žalovanému doložené až po tom, čo žalovaný dňa 24.10.2023 ukončil poistnú
udalosť bez poskytnutia poistného plnenia, čo vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti týchto dôkazných
prostriedkov, odvolací súd uvádza, že pre hodnotenie dôkazov z hľadiska ich pravdivosti (vierohodnosti)
zákon nepredpisuje formálny postup a ani neurčuje váhu jednotlivých dôkazov tým, že by niektorým
dôkazom priznával väčšiu pravdivostnú hodnotu, alebo naopak, určitým dôkazným prostriedkom

dôkaznú silu úplne alebo sčasti odopieral. Ust. § 191 ods. 1 CSP postup pri hodnotení dôkazov
ponecháva na úvahe súdu, nakoľko za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav
veci (§ 187 CSP). Nie je možné dôkaz len z dôvodu, že bol vyhotovený po ukončení šetrenia poistnej
udalosti v súvislosti s nákladmi na prenájom náhradného vozidla, označiť za nespôsobilý dôkazný
prostriedok. Zásade voľného hodnotenia dôkazov preto nezodpovedá taký spôsob hodnotenia, kedy je

za nespôsobilý dôkazný prostriedok označená listina len preto, že bola vyhotovená s určitým časovým
odstupom.

22. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo
skutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za

základ svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne, ak nezistil
určitú podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.

23. Žalovaný namietal, že čestné prehlásenie nie je hodnoverným dôkazom a zmluva o prenájme
vozidla zo dňa 15.11.2022 sama o sebe tiež nepreukazuje skutočnú dobu, kedy sa vozidlo v autoservise

nachádzalo a bolo opravované. Odvolací súd poukazuje na to, že práve z týchto dôkazov, v kontexte
s ostatnými vykonanými dôkazmi, vyplynulo, že uplatnená náhrada nákladov za prenajaté vozidlo
zodpovedá dobe, počas ktorej bolo vozidlo v autoservise opravované. V tejto súvislosti s ohľadom na
odvolacie námietky odvolací súd konštatuje, že neformuluje nové skutkové závery, len zdôrazňuje, že
faktúra za opravu poškodeného vozidla, vystavená dňa 29.03.2023, súvisí s opravou vozidla v dobe,

počas ktorej bolo náhradné vozidlo poškodenému prenajaté, čo vyplýva z čestného prehlásenia zo dňa
23.11.2023, v ktorom autoservis potvrdzuje, že opravené vozidlo bolo poškodenému odovzdané dňa
30.11.2022 a faktúra bola vystavená dňa 29.03.2023.

24. Nakoľko žalovaným uplatnené odvolacie dôvody proti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné

považovať za opodstatnené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1
a § 251 CSP. Nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, žalobcovi bol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).