Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. august 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121463292
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6121463292.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu

JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu A. B. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v C. D. E. F. G. XX zastúpeného Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., IČO: 51 941 244,
so sídlom v Košiciach na Krivej ulici č. 3 proti žalovanej H. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. D. I. F. G.
XX zastúpenej JUDr. Marekom Hroudom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na
Krmanovej ulici č. 16 o zaplatenie 4.458,02 Eur s prísl. o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Mestského súdu Košice č.k. K2-12C/32/2021-189 zo dňa 14.6.2023 v spojení s opravným uznesením
č.k. K2-12C/32/2021-240 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 4.458,02 Eur.
II. Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 4.458,02 Eur od 22.9.2021 do zaplatenia, o povolení
splátok, výrok II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.458,02 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne

zo sumy 4.458,02 Eur od 22.9.2021 do zaplatenia s tým, že povolil žalovanej splácať predmetný dlh
v splátkach s výškou splátky 40 Eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky počnúc právoplatnosťou
rozsudku, so splatnosťou nasledujúcich splátok vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i
len jednej splátky, sa stáva splatným celý dlh. Výrokom II. nepriznal žalobcovi proti žalovanej nárok na
náhradu trov konania. Opravným uznesením opravil právne zdôvodnenie svojho rozhodnutia o náhrade
trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa § 123, § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 a § 563
Občianskeho zákonníka (OZ), § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom
tohto konania je právo žalobcu, ktoré vyplýva z § 137 ods. 1 OZ. Uviedol, že jeho nevyhnutným
predpokladom je užívanie spoločnej veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho
podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu musí byť dôsledok jej užívania druhým
spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Tým, že žalovaná užíva byt nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu (nie je sporné, že ho užíva výlučne sama), prisvojuje si úžitkovú

hodnotuvecivoväčšejmiere,nežzodpovedájejpodielu.Súdprvejinštanciezapodstatnúarozhodujúcu
otázku pre posúdenie dôvodnosti nároku na náhradu za nadužívanie nehnuteľnosti v rozsahu veľkosti
spoluvlastníckeho podielu považoval zistenie, v akom rozsahu druhý spoluvlastník vec užíva. Nebolo
sporné, že predmetný byt užíva výlučne žalovaná, teda sama užíva spoločnú vec nad rámec svojejpolovice k celku. K argumentácii žalovanej, že žalobca si uplatňuje nárok, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi sa súd prvej inštancie nestotožnil. Poukázal na § 3 ods. 1 OZ s tým, že dobré mravy možno
poňať ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je

často zabezpečené aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými
morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Konštatoval, že právo vlastniť majetok je ústavne
garantovaným právom každého, pričom sama žalovaná uviedla, že jej bol ponúknutý spoluvlastnícky
podiel jej brata vo veľkosti 1 k celku v rámci predkupného práva, avšak nedisponovala finančnými
prostriedkami na jeho vyplatenie. Preto pokiaľ žalobca odkúpil 1 spoluvlastníckeho podielu od jej brata,

nedopustil sa žiadneho konania v rozpore s dobrými mravmi iba preto, že v byte býva žalovaná ako
druhý podielový spoluvlastník. Navyše žalobca mal záujem riešiť a dohodnúť sa so žalovanou na
hospodárení so spoločnou vecou, navrhol jej listom spôsob riešenia, na ktorý žalovaná reagovala
odmietavo. Napokon, ako nepravdivé sa ukázali tvrdenia žalovanej, že žalobca za energie neuhrádzal
zálohovéplatbyvprospechSLOVAKIAENERGY,s.r.o.Dodal,žeokolnosti,zaktorýchdošlokodkúpeniu
spoluvlastníckeho podielu žalobcom, nie sú predmetom tohto konania. Ani samotný fakt, že žalobca

ponúkal žalovanej, že od nej odkúpi jej spoluvlastnícky podiel, resp. ponúkol odmenu jej priateľovi, ak
ju prehovorí k tomuto odpredaju, nie je konaním, ktoré by mohol považovať za konanie v rozpore s
dobrými mravmi. Rovnako tak zlá ekonomická situácia u žalovanej, ani jej nepriaznivé sociálne pomery,
resp. to, že žalobca nie je odkázaný na takýto príjem z nadužívania, nemožno hodnotiť ako dôvod,
pre ktorý by bol nárok žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako tak nemožno hovoriť, že výkon

práva žalobcu zasahuje do práva žalovanej na bývanie, predmetom konania totiž nie je vypratanie
nehnuteľnosti, ale peňažné plnenie. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami dospel k záveru, že nárok
žalobcujedôvodný.Pokiaľideovýškunároku(zanadužívanie1bytužalovanou)uplatnenéhožalobcom,
ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 dňa 23.3.2020, tento si uplatnil nárok na náhradu
za obdobie od 1.4.2020 do 14.6.2023 (vrátane) spolu v sume 4.458,02 Eur. Súd prvej inštancie vyhovel

žalobe a zaviazal žalovanú na zaplatenie uvedenej sumy vychádzajúc z trhovej hodnoty nájmu uvedenej
vo vyjadrení realitnej kancelárie CASSOVIA REALITAS. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne odo dňa nadobudnutia 1 spoluvlastníckeho podielu k predmetnej garsónke, t.j. od
23.3.2020. Vzhľadom na to, že pri nadužívaní spoluvlastníckeho podielu nie je určený čas plnenia
právnym predpisom, nebol ani dohodnutý stranami, súd prvej inštancie za výzvu na plnenie považoval

doručenie žaloby žalovanej súdom dňa 20.9.2021 (č.l. 19), nasledujúci deň 21.9.2021 bola žalovaná
povinná plniť, pričom do omeškania sa dostala nasledujúci deň 22.9.2021, od ktorého súd priznal
žalobcovi zákonný úrok z omeškania až do zaplatenia. V súlade s § 232 ods. 4 CSP umožnil žalovanej
splácať predmetný dlh v splátkach po 40 Eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku, so splatnosťou nasledujúcich splátok vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že

nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stáva splatným celý dlh. Za dôvod povolenia splácať predmetný
dlh v splátkach považoval skutočnosť, že jediným príjmom žalovanej je starobný dôchodok v sume
369,40 Eur mesačne, pričom jej mesačné náklady na bývanie predstavujú spolu sumu 164 Eur (z toho
mesačné platby správcovi bytu 100 Eur, platba SIPO za média 45 Eur a platba za Mágio služby 19
Eur), náklady na mobilný telefón 10 Eur mesačne, strava 150 Eur mesačne, výdavky na lieky 20 Eur

mesačne. Zohľadnil, že žalovaná spláca spotrebiteľský úver v Poštovej banke, a.s., s výškou mesačnej
splátky 111,40 Eur, s termínom konečnej splatnosti 10.10.2026. Žalovanej tak po úhrade základných
potrieb nezostáva ani suma životného minima (do júla 2023 suma životného minima činila 234,42 Eur).
O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 257 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalobca nemá proti žalovanej nárok na náhradu trov konania. V danom prípade za dôvod osobitného

zreteľa považoval majetkové a sociálne pomery žalovanej, pričom vzal do úvahy aj fakt, že nepriznanie
náhrady trov konania nebude mať nepriaznivé dôsledky pre žalobcu.

3. Proti výroku I. tohoto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s priznaním úroku
z omeškania zo sumy 4.458,02 Eur od 22.9.2021 do zaplatenia. Uviedla, že do omeškania s celou
sumou sa nedostala ku dňu 22.9.2021, ale suma jej záväzkov za nadužívanie narastala postupne
každým mesiacom. Poukázala na to, že žalovaná suma bola vypočítaná za obdobie od 1.4.2020 do

14.6.2023 vrátane. Má za to, že v tejto časti súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznila, že v konaní žiadala žalobu zamietnuť v celom
rozsahu, pretože postup a práva uplatnené žalobcom boli v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasí
s argumentáciou, s akou sa súd prvej inštancie s jej návrhom vysporiadal. Postup žalobcu ponadobudnutívlastníckehopráva,akoajpostupvrámcitohtosúdnehokonania,vktoromjužalobcažaluje
o zaplatenie náhrady za nadužívanie, považuje za postup, ktorý v celom rozsahu predstavuje výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže požívať právnu ochranu. Konanie žalobcu považuje

od počiatku za účelové, podmienené úmyslom získať spoluvlastnícky podiel na predmetnej garsónky
od jej brata s primeranou výhodou. Žalobca od začiatku vedel, že nehnuteľnosť je obývaná ňou. Pred
kúpou predmet kúpy ani len nenavštívil. Tiež vedel, že ona je dôchodkyňa a rovnako vedel, resp. mal
vedieť, že je to jej jediné bývanie a vzhľadom na jej vek, ako i sociálnu situáciu, sa nebude sťahovať, čím
mal predpokladať aj to, že jeho účelová investícia do garsónky bude spojená s problémami. Uviedla, že

napriek jej snahám a skúmaniu sa jej nepodarilo nájsť prípad v minulosti riešený Najvyšším súdom SR,
resp. Ústavným súdom SR, ktorý by skutkovo, či právne kopíroval skutkový a právny stav jej prípadu.
Zuvedenéhodôvodusúdupredložilajedinérozhodnutia,ktorésajejpodarilozískať.Absenciaexistencie
vhodných rozhodnutí však neznamená, že je právny názor súdu prvej inštancie správny a právne
udržateľný. Z obsahu vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa v uvedenom prípade dostáva do
konfliktu ochrana vlastníckeho práva podielového spoluvlastníka s výkonom práva druhého podielového

spoluvlastníka, ktorý svoje práva vykonáva v rozpore s dobrými mravmi. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý výrok I. rozsudku zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania,
resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila si
aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobca z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP. Súhlasil s názorom súdu prvej inštancie v časti, v ktorej uznal jeho nárok
za dôvodný, avšak nesúhlasil s výrokom rozsudku v časti, v ktorej povolil žalovanej zaplatiť sumu
4.458,02 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 22.9.2021 až do zaplatenia v splátkach.
Takéto rozhodnutie ho znevýhodňuje, keďže žalovaná by svoj dlh splácala viac ako 9 rokov, čo je

v rozpore s princípom právnej istoty. Má za to, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby mohla plniť princíp právnej istoty. Aj
keď fakticky má právo priznané, reálne je však v dohľadnej dobe nevymožiteľné. Naviac zdôraznil,
že žalovaná sa každým mesiacom nadužívania jeho spoluvlastníckeho podielu naďalej bezdôvodne
obohacuje na jeho úkor. Poukázal aj na ust. § 232 CSP, podľa ktorého je povinnosť súdom uloženú

povinnosť splniť do troch dní. Výnimočne môže súd určiť aj dlhšiu lehotu a to v odôvodnených prípadoch,
pričom priznanie dlhšej lehoty musí byť podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by
presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach, pričom poukázal
ajnarozhodnutieč.R87/1966ajehoprávnuvetu.Vdanomprípadevzhľadomnapredmetsporuapostoj
žalovanej k užívaniu spoluvlastníckeho podielu nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, vznik dlhu

v súvislosti s úhradami za užívanie nehnuteľnosti a do fondu údržby a opráv, okolnosti, za ktorých
nadobudol spoluvlastnícky podiel a skutočnosť, že v prípade žalovanej nejde o zlú sociálnu situáciu
spôsobenú nepredvídateľnými okolnosťami, sú okolnosťami, ktoré súd nesprávne vyhodnotil a povolil
jej splátky. Zdôraznil, že žalovaná nikdy nebola výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, z povahy veci jej
muselo byť zrejmé, že druhému vlastníkovi patrí náhrada za nadužívanie nehnuteľnosti, pričom sa aj

napriek tomu zadlžila úverom, ktorý hradí v sume výrazne prevyšujúcej súdom povolenú výšku splátky.
V súlade s § 366 písm. d) CSP uvádza novú skutočnosť, ktorý mu v konaní pred súdom prvej inštancie
známa nebola a nemohol ju tak bez svojej viny uplatniť a to, že žalovaná má dlh v súvislosti s užívaním
nehnuteľnosti za platby do fondu prevádzky, údržby a opráv. O tejto skutočnosti sa dozvedel tak, že ho
telefonicky kontaktoval správca bytového domu a informoval ho, že žalovaná má na základe vyúčtovania

nákladov za služby spojené s bývaním a správou bytu za rok 2022 nedoplatok 219,93 Eur, nedoplatok
381,19Eurzarok2021anedoplatoknaostatnýchpohľadávkachvsume1,85Eur,tedanedoplatokspolu
603,68 Eur, o čom predložil ako dôkaz vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním a správou
bytu za rok 2022. Žalovaná teda nie je schopná uhrádzať ani náklady spojené s bývaním, nehnuteľnosť
zadlžuje, v dôsledku čoho správa bytového domu vyzvala na úhradu jeho ako druhého spoluvlastníka.

Žalovaná počas konania pri tom viackrát uviedla, že platby súvisiace s nehnuteľnosťou uhrádza riadne,
čo sa ukázalo ako nepravdivé. Nesúhlasí ani s rozhodnutím o náhrade trov konania. Poukázal na
nesprávnu aplikáciu ust. § 257 CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil
a vrátil mu vec na doplnenie dokazovania a na nové rozhodnutie, prípadne aby rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalovanú zaviaže k zaplateniu sumy 4.458,02 Eur s 5 % ročným úrokom

z omeškania od 22.9.2021 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu prizná
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uplatnil si aj nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie správne rozhodol o povolení
splácať dlh v splátkach a o nepriznaní nároku na náhradu trov konania. Poukázala na to, že je starobnou
dôchodkyňou a jej aktuálny mesačný príjem je starobný dôchodok v sume 403,- Eur. V garsónke býva

sama a nachádza sa v nej vybavenie domácnosti, ktoré patrí výlučne jej. Má 70 rokov, iný príjem
nemá. Mesačne za užívanie garsónky platí 144,- Eur, z toho 100,43 Eur predstavuje platba v zmysle
zálohového predpisu správcovskej spoločnosti, za elektriku platí 16,- Eur, za plyn 8,- Eur a za Mágio
televíziu 19,33 Eur mesačne. Všetky náklady spojené s užívaním garsónky platí a vždy platila iba ona.
Garsónka sa nachádza v pôvodnom stave, nebola v nej vykonaná žiadna rekonštrukcia. Okno bolo

vymenené v rámci projektu zateplenia bytového domu. Spláca spotrebiteľský úver Poštovej banke, a. s.
v sume 111,20 Eur mesačne. Úver vzala v roku 2019 na dobu 6,5 roka, aby si mohla kúpiť chladničku
a refinancovať pôvodný úver od VÚB, a.s. Úver bude splácať do 10.10.2026. Po odpočítaní uvedených
nákladov jej z príjmu zostáva 4,90 Eur/deň, ktoré minie na potraviny, drogériu a lieky. Nechodí na
dovolenky, do kina, netrávi akokoľvek voľný čas mimo garsónky, pretože na to nemá peniaze. Jej jediná
dcéra žije od roku 2011 mimo SR a nie sú v kontakte. Z uvedeného je zrejmé, že objektívne nie je

v jej možnostiach, aby zaplatila žalobcovi jeho pohľadávku naraz a možnosť splácania jej záväzku
bolo jediným riešením, aby neprišla o strechu nad hlavou. Ak by žalovanú sumu musela zaplatiť
naraz, nemohla by to urobiť, žalobca by podal návrh na začatie exekučného konania a jej jediný
majetok, t. j. spoluvlastnícky podiel k predmetnej garsónke by bol zrejmé speňažený a ona by sa
odtiaľ musela vysťahovať. Zopakovala, že žalobca sa stal spoluvlastníkom garsónky za veľmi divných

okolností a s veľkým majetkovým prospechom. Opätovne poukázala aj na to, že celý postup, ktorý
vo vzťahu k nej zvolil jej brat nemohol byť z jeho hlavy, pretože s prihliadnutím na jeho rozumové
schopnosti by nebol schopný zabezpečiť všetky postupy, ponuky predkupného práva, komunikáciu
s mediátorom a následne prepis spoluvlastníckeho podielu na žalobcu. Všetky uvedené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že za zabezpečením celého procesu stál zrejme žalobca. Zdôraznila, že garsónka je

jej jediným domovom a všetko čo sa v nej nachádza predstavuje jej jediný majetok. O tomto všetkom
žalobca musel vedieť. Taktiež musel vedieť, že má 70 rokov, zlý zdravotný stav a je možné očakávať,
že ju svojim postupom privedie do pre ňu neriešiteľnej situácie. Žalobca robí všetko pre to, aby ju
z garsónky vyštval, spôsobil odpojenie plynu a dodávku médií. Jej vzdialená rodina následne musela
celú situáciu riešiť, aby v garsónke prežila. Zdôraznila, že žalobca nepotreboval a stále nepotrebuje

garsónku na uspokojenie svojich potrieb s bývaním, pretože má zabezpečené vlastné bývanie, rovnako
mázabezpečenépríjmyzpodnikania.Týmpoukazujenajehomorálnyprofil,pričomjehojedinousnahou
je nedobrovoľne ju prinútiť k predaju spoluvlastníckeho podielu k predmetnej garsónke. Je toho názoru,
že ak by aj odvolací súd zamietol jej odvolanie, dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako ich popísal súd
prvej inštancie, sú dané a preukázané. Trvá na tom, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania, alebo aby rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatňuje si nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej

inštancie, že jeho právo vyplýva z ust. § 137 ods. 1 OZ. Je nesporné, že žalovaná užíva byt nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, prisvojuje si úžitkovú hodnotu veci vo väčšej miere než
zodpovedá jej spoluvlastnícky podiel. Uplatňovanie svojho nároku nepovažuje za rozporné s dobrými
mravmi. Poukázal na to, že to bolo správanie žalovanej voči predchádzajúcemu spoluvlastníkovi, t.j.
jej bratovi J. H., ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi, kedy mu bránila užívať jeho spoluvlastnícky

podiel, zneužila jeho dôveru a nesúhlasila s odkúpením spoluvlastníckeho podielu s argumentom,
že po jeho smrti bude dediť. Uviedol, že sa snažil dohodnúť so žalovanou na hospodárení so
spoločnou vecou, listom jej navrhol spôsob riešenia, avšak žalovaná to odmietla a nemala záujem
o vyriešenie situácie akýmkoľvek spôsobom. Žalovaná len navrhla odkúpenie spoluvlastníckeho podielu
v sume, ktorá absolútne nezohľadňuje hodnotu spoluvlastníckeho podielu. On jej ponúkol odkúpenie

jej spoluvlastníckeho podielu a užívanie nehnuteľnosti v nájomnom vzťahu. K tvrdeniu žalovanej, že
vedel, resp. mal vedieť, že je dôchodkyňa a pre jej vek a sociálnu situáciu sa sťahovať nebude, toto
jej tvrdenie nemá právny význam pre konanie. Uviedol, že síce žalovaná je starobnou dôchodkyňou,
avšak je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, čím jej ekonomickú a sociálnu situáciu
je potrebné hodnotiť ako celok. Spoluvlastnícky podiel môže žalovaná odpredať, garsónku si prenajať,

čím by si zabezpečila dostatok finančných prostriedkov pre dôstojné žitie a bývanie, prípadne si môže
zabezpečiť bývanie prostredníctvom mestských nájomných sociálnych bytov. Navrhol, aby odvolací súd
odvolanie žalovanej zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.7. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že zotrváva na svojich predchádzajúcich
tvrdeniach a postojoch. Uviedla, že žalobca v podstate opakuje skutočnosti už uvádzané predtým.
Pokiaľ ide o uvádzané nedoplatky, v čase písania posledného vyjadrenia o nich nevedela. Jedná

sa o nedoplatky, ktoré vznikli v dôsledku nárastu cien energií, pričom pôvodne nastavené zálohové
platby tento nárast neodzrkadľovali. Konštatovala, že nemá na jednorazové splatenie dlhu, preto sa
pokúša so správcom dohodnúť na splátkovom kalendári. Aj tento skutkový stav iba potvrdzuje jej
zlú sociálnu situáciu a nevyhnutnosť zachovania splátkového kalendára. Žalobca opakovane uvádza
možnosť odkúpenia jej spoluvlastníckeho podielu, ale absolútne absentuje jeho vysporiadanie sa

s myšlienkou, kde by mala následne bývať. Garsónka v podielovom spoluvlastnícke strán sporu je jej
jediným útočiskom, jej jediným domovom, pričom žalobca si bol tejto skutočnosti veľmi dobre vedomý.
Dodala, že celý tento spor sa výrazne podpísal na jej zdraví. Obava nad potenciálnou stratou strechy
nad hlavou jej spôsobuje aj zlý psychický stav.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že sa pridržiava všetkých

svojich doterajších tvrdení. Ak poukazovala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, toto tvrdenie ničím
nepreukázala, ani nepodložila relevantnými dôkazmi. Naviac, on sa snažil ešte pred začatím celého
konania dohodnúť s ňou mimosúdne. K nedoplatkom na platbách spojených s bývaním uviedol, že
dlh žalovanej ku koncu roka 2023 bol spolu v sume 704,13 Eur. Zdôraznil, že žalovaná počas celého
konania na súde nijakým spôsobom právne nenamietala prevod spoluvlastníckeho práva, na základe

ktorého nadobudol spoluvlastnícky podiel jej brata, a to aj napriek tomu, že počas celého konania je
právne zastúpená. Čo sa týka jeho vedomostí o majetkových pomeroch žalovanej, vychádza z jej tvrdení
v odpore proti platobnému rozkazu, kde uviedla, že jej rodina prebrala iniciatívu, keď sa dozvedeli
o vzniknutej situácii. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec
na doplnenie dokazovania eventuálne, aby rozhodnutie zmenil tak, že zaviaže žalovanú k zapleteniu

sumy 4.458,02 Eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 22.9.2021 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň, aby mu priznal náhradu trov konania v plnej výške, ako aj náhradu
trov odvolacieho konania.

9. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že všetky relevantné skutočnosti z jej strany boli

uvedené, nemá viac čo dodať.

10. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

14. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

15. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.18. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

20.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(ďalejlenodvolacísúd)podľa§34CSPprejednalodvolanie
žalobcu aj žalovanej voči napadnutému rozsudku v spojení s opravným uznesením ako podané
včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a §
380 CSP a zistil, že rozsudok v spojení s opravným uznesením je čo do rozhodnutia o zaplatení istiny
vecne správny, avšak odvolanie čo do zaplatenia príslušenstva je v dôsledku nesprávneho skutkového
zistenia a následného nesprávneho právneho posúdenia veci dôvodné.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
stránalebovyšlivkonanínajavoinak,súdvyhodnotiltak,žetovyvolávalogickýrozpor.Skutkovézistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.
1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného

práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo
ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,

v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

24. Odvolací súd preskúmal procesný postup súdu prvej inštancie a napadnutý rozsudok v spojení
s opravným uznesením z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok

a dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie o jej povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu za nadužívanie jej
spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.4.2020 do 14.6.2023 v sume 4.458,02 Eur. Pri preskúmaní
rozhodnutia v tejto časti nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným
dôkazom, alebo že by súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaného

dokazovania nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovených zásad v zmysle § 191 a nasl. CSP, vysporiadal sa
pritom so všetkými relevantnými okolnosťami, ktoré mali právny význam pre rozhodnutie o náhrade
žalovanej za nadužívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalobcovi. Preto sa odvolací súd plne stotožnil
s odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v odôvodnení len konštatuje správnosť dôvodov uvedených

súdom prvej inštancie. Naviac dodáva, že samotný výpočet určenia sumy mesačnej náhrady žalovanej
za nadužívanie jej spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.4.2020 do 14.6.2023 nenamietali ani
žalobca ani žalovaná. Aj keď je preskúmavané konanie vedené ako konanie o zaplatenie peňažnej
sumy, žalovaná namietala, že žalobca si zaplatenie žalovanej sumy uplatnil v rozpore s dobrýmimravmi. Poukázala na jeho bytové, majetkové a finančné pomery a porovnala ich s jej situáciou.
Zároveň namietala aj spôsob, akým si žalobca uplatnil výkon svojho práva voči nej. K tomu odvolací
súd s odkazom na § 3 ods. 1 v spojení s § 39 OZ uvádza, že výkon práva ako jeden zo spôsobov

realizácie práva predpokladá uvádzanie noriem občianskeho práva do života prostredníctvom subjektov
občianskehopráva.Výkonomprávaniejeprotiprávnesprávaniesubjektov,ajkeďakoprávnaskutočnosť
môžemaťzanásledokvznik,zmenualebozánikprávnehovzťahu.Zuvedenéhovyplýva,ževýkonpráva
musí byť právom dovolený. Pre výkon subjektívnych občianskych práv má zásadný význam práve § 3
ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy
možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu
právnej normy. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený. V súvislosti s týmto posudzovaným prípadom možno
povedať, že ak si „bohatý“ človek uplatňuje svoj zákonný nárok voči „chudobnému“ človeku, nerobí to

jehokonanieautomatickyrozpornýmsdobrýmimravmi.Materiálnebohatstvočlovekasamoosebenieje
rozhodujúce pre postavenie tohto človeka pred zákonom. Nemožno ani nútiť „bohatého človeka“ predať
svoje majetok „chudobnému človeku“ za nereálne nízku cenu, za cenu pod trhovú hodnotu. V tomto
prípade nebolo sporné, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi bytu (garsónky), každý
v podiele 1. V byte býva a užíva ho iba žalovaná, ktorá odmietla uzavrieť so žalobcom dohodu o užívaní

spoločnej veci, teda žalovaná neumožnila žalobcovi užívať jeho vlastníctvo. Naviac, ako správne
konštatoval súd prvej inštancie, mala možnosť situáciu riešiť odkúpením spoluvlastníckeho podielu od
svojho brata, no z dôvodu nedostatku financií ju nevyužila. Taktiež jej žalobca ponúkol odpredaj jeho
spoluvlastníckeho podielu, či odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu, ani tieto ponuky neprijala. Zo
spisu nevyplýva, že by žalovaná predložila svoju reálnu ponuku na riešenie užívania spoločnej veci.

Na základe týchto skutkových zistení má aj odvolací súd za to, že uplatnený nárok žalobcu je právom
dovolený, svojím obsahom ani účelom neodporuje zákonu, zákon neobchádza a neprieči sa ani dobrým
mravom. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
sopravnýmuznesenímvovýrokuI.opovinnostižalovanejzaplatiťžalobcovisumu4.458,02Eurvzmysle
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd po oboznámení sa s celým spisovým materiálom však dospel k záveru, že súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovanie pri určení zákonného úroku z omeškania dospel k

skutkovýmzisteniam,ktorénáslednenesprávneprávneposúdil.Vzmysle§517ods.1OZmádlžníksvoj
dlh zaplatiť riadne a včas. Súd prvej inštancie žalovanú sumu vypočítal a v rozsudku priznal za obdobie
od 1.4.2020 do 14.6.2023 vrátane. Ak žalovanú zaviazal k zaplateniu zákonného úroku z omeškania
už od 22.9.2021, rozhodol nesprávne, pretože do omeškania so zaplatením celej súdom priznanej
sumy sa mohla dostať až po dátume 14.6.2023, keďže pred týmto dátumom celá suma splatná nebola,

čiže žalovaná ani nebola povinná celú sumu pred týmto dátumom zaplatiť. Súd prvej inštancie teda
v tejto časti nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, na základe ktorých následne vec
nesprávne právne posúdil, čím zaťažil rozhodnutie právnou vadou.

26. Žalobca podaným odvolaním namietal nesprávne rozhodnutie o povolení žalovanej splácať dlžnú

sumu v mesačných splátkach, pričom poukázal na princíp právnej istoty. Tu odvolací súd poukazuje
na § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého je lehota na plnenie tri dni od právoplatnosti rozsudku. Iba
v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť
vsplátkach.Rozhodnutieopovolenísplátokvšakmusímaťsúdpodloženézistenímvšetkýchpotrebných
skutočností, ktoré presvedčivo zdôvodnia záver, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný

nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.
Súd prvej inštancie zisťoval mesačné príjmy a výdavky žalovanej, pričom zistil, že po odpočítaní
výdavkov od jej príjmu jej nezostáva ani suma životného minima. Opomenul však rovnaké porovnanie
urobiť aj u žalobcu, teda v tejto časti nevykonal potrebné dokazovanie, resp. vykonané dokazovanie
dostatočne nevyhodnotil.

27. Súd prvej inštancie teda v časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi zákonný ročný
úrok z omeškania a v časti o povolení žalovanej zaplatiť priznanú sumu v splátkach nesprávne,
resp. nedostatočne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, na základe ktorých následne vecnesprávne právne posúdil, čím zaťažil rozhodnutie právnou vadou, pričom tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto rozsudok v spojení s opravným uznesením podľa § 389
ods.1 písm. c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie
zákonného ročného úroku z omeškania v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ, pričom vezme do úvahy
skutočnosť, že suma jej záväzkov za nadužívanie narastala postupne každým mesiacom a priznaná
suma bola vypočítaná za obdobie od 1.4.2020 do 14.6.2023 vrátane. Pri rozhodovaní o možnosti

povolenia žalovanej zaplatiť súdom priznanú sumu v splátkach, vzhľadom na odstup času od
predchádzajúceho zisťovania, opätovne bude zisťovať osobné pomery oboch účastníkov konania, ich
mesačné príjmy a nevyhnutné výdavky, rozdiel medzi ich príjmom a výdavkom porovná s aktuálnou
sumou životného minima, do úvahy zoberie povahu prejednávanej veci, prisúdený nárok, na základe
toho posúdi, či je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach tak, aby ich výška
neohrozovala život a zdravie žalovanej. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len

tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom,
pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci bude vychádzať z názoru odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP), tak ako ho vyjadril v tomto uznesení. Úlohou súdu prvej inštancie teda bude v
spore opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a ustálenými
zásadami súdnej praxe uviesť právne závery, ktoré boli zo skutkového stavu vyvodené, aby boli dané

jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok
žalobcu a žalovanej uplatnených v priebehu odvolacieho konania.

29. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšujesumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).