Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011954
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623011954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.
septembra 2024 odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
RK-14T/36/2023 zo dňa 25.3.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp. zn. 14T/36/2023 zo dňa 25.3.2024.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. XXX, adresa na doručovanie písomností
E. X. XXXXXX XX, XXX XX F. G.,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v dňoch 04.05.2023, 11.05.2023, 16.05.2023, 26.05.2023, 28.05.2023 a 29.05.2023 jedenkrát, dňa

17.05.2023 dvakrát a dňa 23.05.2023 tiež dvakrát zaslal zo svojej emailovej adresy A. minimálne na
adresu personálneho oddelenia spoločnosti Kúpele Lúčky, a. s., Lúčky 530, Lúčky, okres Ružomberok,
IČO: 31 633 218 D. aj na adresu recepcie tejto spoločnosti B. viacero e-mailov, v ktorých osočoval svoju
bývalú priateľku a zamestnankyňu uvedenej spoločnosti H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, J. F.
G., z toho, že je podvodníčka, že ho obrala o peniaze, ktoré dobrovoľne na ňu minul, pretože predstierala
záujem o neho ako o staršieho pána – dôchodcu, ktorému dva roky sľubovala manželstvo a potom ho
opustila, pričom v prílohe e-mailov boli aj fotografie poškodenej H. A. a jej súkromná komunikácia s ním,
keď časť zaslaných e-mailov žiadal odovzdať aj vedúcej oddelenia hotelových a wellness služieb, na

ktorom H. A. pracovala ako chyžná, a to pani G. K., ktorej boli následne emaily z recepcie preposlané,
taktiež dňa 16.05.2023 popoludní v presne nezistenom čase do 16.41 h umiestnil ním vyrobený plagát
na verejne prístupnom mieste, a to vo vchodových dverách do kúpeľného domu L. I. v areáli Kúpeľov
Lúčky, na ktorom boli vytlačené tri farebné fotografie tváre poškodenej s textom: „Dôchodci POZOR na
podvodníčku“ a „Chyžná z I. C. F.“, následne dňa 16.05.2023 v presne nezistenom čase asi o 18.00 h
v obci F. XXX, J. B., naliehavo žiadal predavačku obchodnej prevádzky Supermarket COOP Jednota o
umiestnenie vyššie uvedeného plagátu v tejto predajni, pričom v správach zaslaných H. A. sa jej vyhrážal

tým, že spraví všetko preto, aby ju vyhodili zo zamestnania a toto jeho konanie bolo aj jedným z dôvodov
rozhodnutiaH.A.ukončiťpracovnýpomervspoločnostiKúpeleLúčky,a.s.,dohodoukudňu31.05.2023,

t e d a

o inom oznámil nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov
a poškodiť ho v zamestnaní a taký čin spáchal verejne,

č í m s p á c h a lprečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s použitím ustanovenia § 122
ods. 2 písm. a) Trestného zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 373 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere

15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l
a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš, rozsudkom sp. zn. RK-14T/36/2023 zo dňa 25.3.2024 uznal

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., vinným z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2
písm. b), písm. c) Tr. zák. s použitím ustanovenia § 140 písm. b) Tr. zák. a ust. § 122 ods. 2 písm. a)
Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
v dňoch 04.05.2023, 11.05.2023, 16.05.2023, 26.05.2023, 28.05.2023 a 29.05.2023 jedenkrát, dňa
17.05.2023 dvakrát a dňa 23.05.2023 tiež dvakrát zaslal zo svojej emailovej adresy A. minimálne na

adresu personálneho oddelenia spoločnosti Kúpele Lúčky, a. s., Lúčky 530, Lúčky, okres Ružomberok,
IČO: 31 633 218 D. aj na adresu recepcie tejto spoločnosti B. viacero e-mailov, v ktorých osočoval svoju
bývalú priateľku a zamestnankyňu uvedenej spoločnosti H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, J. F.
G., z toho, že je podvodníčka, že ho obrala o peniaze, ktoré dobrovoľne na ňu minul, pretože predstierala
záujem o neho ako o staršieho pána - dôchodcu, ktorému dva roky sľubovala manželstvo a potom ho

opustila, pričom v prílohe e-mailov boli aj fotografie poškodenej H. A. a jej súkromná komunikácia s ním,
keď časť zaslaných e-mailov žiadal odovzdať aj vedúcej oddelenia hotelových a wellness služieb, na
ktorom H. A. pracovala ako chyžná, a to pani G. K., ktorej boli následne emaily z recepcie preposlané,
taktiež dňa 16.05.2023 popoludní v presne nezistenom čase do 16.41 h umiestnil ním vyrobený plagát
na verejne prístupnom mieste, a to vo vchodových dverách do kúpeľného domu L. I. v areáli Kúpeľov

Lúčky, na ktorom boli vytlačené tri farebné fotografie tváre poškodenej s textom: „Dôchodci POZOR na
podvodníčku“ a „Chyžná z I. C. F.“, následne dňa 16.05.2023 v presne nezistenom čase asi o 18.00 h
v obci F. XXX, J. B., naliehavo žiadal predavačku obchodnej prevádzky Supermarket COOP Jednota o
umiestnenie vyššie uvedeného plagátu v tejto predajni, pričom v správach zaslaných H. A. sa jej vyhrážal
tým, že spraví všetko preto, aby ju vyhodili zo zamestnania a toto jeho konanie bolo aj jedným z dôvodov

rozhodnutiaH.A.ukončiťpracovnýpomervspoločnostiKúpeleLúčky,a.s.,dohodoukudňu31.05.2023.

Za spáchanie tohto trestného činu obžalovanému A. B. uložil podľa § 373 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1
písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B. písomne podaním doručeným okresnému súdu
dňa 30.5.2024, ktoré zdôvodnil nasledovne:

Obžalovaný A. B. podal odvolanie preto, lebo sa bráni, on len ľudí varoval a informoval o žene, ktorá

ho zneužila, využila jeho ťažko usporené finančné prostriedky zo zaslúženého dôchodku a keď videla,
že je finančne na dne a jeho zdravotný stav sa zhoršil, odkopla ho ako nepotrebnú špinavú handru.
Všetko ostatné uvádzal aj v jeho výpovediach u G. G. M.. Na základe varovania v televízii pred
podvodníkmi na Slovensku, ktorí sa zameriavajú na okrádanie starších ľudí a dôverčivých dôchodcov,
sa ocitol medzi nimi aj on a z tohto dôvodu podal na H. A. dňa 29.05.2023 trestné oznámenie, ktorá

sa ho namiesto ospravedlnenia snažila maximálne očierniť. Zároveň aj ona podala na neho trestné
oznámenie, pričom si všade zháňala známosti a protekciu, na základe čoho nadobudol presvedčenie
o zaujatosti vyšetrovateľky voči jeho osobe počas jeho výsluchu. Zvažoval aj podanie sťažnosti na
policajnú inšpekciu. O skutku A. informoval aj jej priamu nadriadenú na pracovisku v Kúpeľoch Lúčky.
Jeden papier formát A4 dal na dvere pri vchode do ubytovne I.. Pri tomto vchode čakal a videl, že A.

vzala papier, dokrčila ho a ten istý papier potom dala ako doličný predmet vyšetrovateľke, ktorý sa mupri výsluchu dostal do rúk. Jednu A4 ukázal v potravinách, kde upozornil pani na pokladni na túto osobu,
aby si na ňu dávali pozor, hlavne starší ľudia - dôchodcovia. Takisto jedným e-mailom informoval aj
starostu I., aby vedel, koho má v susedstve Obecného úradu. Toľko môže napísať na svoju obhajobu,

kde namiesto vďaky a ospravedlnenia za všetko, čo pre ňu a jej psíka urobil, z úcty k jeho veku, dožil sa
nevďačnosti od ženy, ktorá vystriedala mužov a verí, že to má zrejme ako biznis – klamať, podvádzať
a využiť finančne a fyzicky. Dúfa, že toto všetko bude zohľadnené a žiada spravodlivosť.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného písomne vyjadril podaním zo dňa 4.6.2024, doručeným

okresnému súdu dňa 5.6.2024, a obžalovanému dňa 31.7.2024 a to nasledovne:

Prokurátor považuje odvolaním napadnutý prvostupňový rozsudok, ktorým súd uznal obžalovaného A.
B. vinným z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., s použitím ust. § 140 písm.
b) Tr. zák. a § 122 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky, za správny a zákonný v oboch jeho výrokoch,

pričom sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu, sformulovanými v písomnom odôvodnení
tohto rozsudku. Pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého podmienečného trestu odňatia slobody, tento
trest považuje za zákonný a primeraný a podané odvolanie obžalovaného preto navrhuje podľa § 319
Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom sa konalo v neprítomnosti obžalovaného. Pokiaľ sa
aj obžalovaný na verejné zasadnutie nedostavil, boli splnené všetky zákonné podmienky na vykonanie
verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Obžalovaný bol riadne a včas upovedomený o termíne
verejného zasadnutia a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti (§
293 ods. 5 Tr. por.). Na verejné zasadnutie sa nedostavil, neúčasť na verejnom zasadnutí neospravedlnil

a nežiadal o jeho odročenie na iný termín. Nebola zistená žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila
vykonaniuverejnéhozasadnutiavneprítomnostiobžalovaného(§293ods.6Tr.por.).Prokurátornavrhol
odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný) podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané
obžalovaným A. B. bolo podané oprávnenou osobou, proti výrokom rozsudku, proti ktorým je prípustné
a v zákonom stanovenej lehote. Odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako čiastočne dôvodné, avšak

z iných dôvodov, ako uviedol obžalovaný. Na podklade odvolania obžalovaného potom napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. a následne sám postupom
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného

trestného prečinu ohovárania je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo
podľa ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv
jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové
zisteniasúduprvéhostupňatak,akosúuvedenévnapadnutomrozsudku,súsprávne,lebozodpovedajú
výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach

skutkových zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa,
s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia (odvolací súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že pred vyhlásením dokazovania za skončené, neboli prednesené návrhy na doplnenie
dokazovania). Pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal v potrebnom rozsahu a zákonným spôsobom,

okresný súd postupoval dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne
a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané

v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský súd sa pretov týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa
avpodrobnostiachnaňodkazuje.Vtejtosúvislostitrebadodať,žetotokonštatovaniesavcelomrozsahu
týka aj odvolacích námietok obžalovaného A. B. v rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené

vyššie,lebodôvodyodvolaniaobžalovanéhosúvpodstatnejčastisúhrnomjehoobhajobyprezentovanej
v celom doterajšom konaní. Obžalovaný založil odvolanie v podstatnej miere na opakovaných dôvodoch
svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa a aj v prípravnom konaní (súd prvého
stupňa po splnení zákonných podmienok vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného).
S jeho podstatnými námietkami, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa

v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu podstatnú spornú
otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené
kritériá z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný
a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu podstatnú otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť.

Krajský súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje
za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu
a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie podstatných odvolacích námietok obžalovaného

a jeho obhajcu, majúcich podstatný význam z hľadiska rozhodovania o vine obžalovaného.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu

(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č.
19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31,§ 33).

Skutočnosť, že obžalovaný A. B. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či

argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovanému

A. B. bolo umožnené využiť všetky svoje práva zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaný
požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Obžalovaný sa písomne vyjadril
ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, namietal a spochybňoval predovšetkým hodnotenie
vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom a vyjadril sa aj k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho
pohľadu za dôležité a rozhodujúce.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného A. B. odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,

odvolací súd primárne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a nedostal sa do
situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojíním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný A. B. počas trestného konania popiera spáchanie skutku, odvolací súd poukazuje
na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaného, a na ktoré
poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vykonané dôkazy vytvárajú logickú,
ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych
a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že obžalovaný A. B. spáchal žalovaný

skutok prečinu ohovárania. Z vykonaných dôkazov možno spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších
pochybností prijať len jediný záver o tom, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok prečinu ohovárania
v zmysle podanej obžaloby a vylúčiť prijatie iného záveru. Aj keď obžalovaný sa necíti byť vinným zo
spáchania prečinu ohovárania a sám sa považuje za obeť, ohľadne preukázania viny obžalovaného
aj krajský súd v podrobnostiach odkazuje na viaceré dôkazy, ktoré obžalovaného bez akýchkoľvek
vážnejších pochybností usvedčujú zo spáchania žalovaného trestného činu a na ktoré v podrobnostiach

poukázal a správne tieto vyhodnotil okresný súd tak jednotlivo ako aj v súhrne a vo vzájomných
súvislostiach, postupujúc dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., v odôvodnení napadnutého rozsudku
a s ktorou argumentáciou sa odvolací krajský súd stotožňuje. Nakoľko rozhodnutia súdu prvého stupňa
a odvolacieho súdu tvoria jednotu, krajský súd na tomto mieste považuje za nadbytočné opakovať
správnu a vyčerpávajúcu argumentáciu súdu prvého stupňa na str. 4 až 7 odôvodnenia napadnutého

rozsudku, pri existencii podrobne a erudovane učineného hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa
a na tomto mieste na túto v podrobnostiach odkazuje.

Obžalovaný A. B. svoju obhajobu primárne zakladá na tom, že svoje konanie nepovažuje za protiprávne,
ale naopak, oprávnene sa bránil, tým že verejne rôznym spôsobom informoval o poškodenej, že ho

zneužila a využila jeho osobu a ťažko nasporené finančné prostriedky. Obžalovaný v rámci svojej obrany
okreminéhopoukazujenapodrobnostizichvzťahuaintímnehoživota.Vzhľadomnaodvolacienámietky
obžalovaného aj napriek tomu, že obžalovaný svoj skutok v podstate nepoprel, odvolací súd považuje
za potrebné niektoré skutočnosti zvýrazniť a doplniť.

Prečinu ohovárania sa podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj,
ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní,
v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.

Treba zdôrazniť, že vyššie citovaná zákonná úprava tvorí tzv. zloženú, alternatívnu skutkovú podstatu. Z

toho teda vyplýva, že stačí, aby okrem iných stránok trestného činu bolo naplnené iba jedno z konaní tam
uvedených. To samozrejme nemá vplyv na to, že musia byť aj pri tomto trestnom čine zachované všetky
stránky skutkovej podstaty trestného činu, čo sú objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka.

Objektom tohto prečinu je ochrana cti, dobrej povesti a vážnosti človeka pred ohováraním, ktoré môže

vážnym spôsobom narušiť občianske spolužitie.

Objektívna stránka trestného činu je charakterizovaná spôsobom spáchania trestného činu a jeho
následkom. Nevyhnutne zahŕňa aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Konkrétne spočíva
v oznámení nepravdivého údaja o inom, ktorý je spôsobilý spôsobiť tam vypočítané následky. Musí

ísť o nepravdivý údaj, pričom v trestnom konaní je nevyhnutné dokázať jeho nepravdivosť. Uvedené
následky musia byť tiež v trestnom konaní dokázané. Nepravdivý údaj je taký, ktorý nezodpovedá
skutočnosti. Môže sa týkať jednak konania ohováranej osoby, jednak aj jej vlastností, názorov
a presvedčenia. Oznámenie takéhoto údaja môže byť zrealizované rôznou formou. Stačí, ak nepravdivý
údaj oznámi páchateľ len jednej osobe odlišnej od ohováraného. Otázku značnej miery treba hodnotiť

podľa okolností prípadu s prihliadnutím na spoločenské postavenie dotknutej osoby, na jej charakterové
a mravné vlastnosti, na povahu oznámeného údaju, okolnosti oznámenia atď. (rozhodnutie NS SR sp.
zn. 4Tdo/47/2013 zo dňa 27.03.2014).

Skutková podstata tohto trestného činu poskytuje ochranu cti a dobrej povesti človeka pred ohováraním,

ktoré môže vážnym spôsobom narušiť jeho rodinný, pracovný a spoločenský život. Ľudská dôstojnosť,
osobná česť a dobrá povesť sú mravnými hodnotami človeka v spoločnosti, ktoré požívajú ochranu aj
podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej
cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Oznámením nepravdivého údaja je oznámenie informácieo inom, ktorá je v rozpore so skutočnosťou a to hoci len jednej osobe rozdielnej od ohováraného
za predpokladu, že takáto správa je spôsobilá značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov,
poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.

Nepravdivý údaj musí byť spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť ohováraného u spoluobčanov, čo
je potrebné hodnotiť podľa okolností konkrétneho prípadu, najmä s prihliadnutím k postaveniu dotknutej
osoby, jej charakterovým a mravným vlastnostiam, povolaniu, ďalej k povahe oznamovaného údaja,
okolnostiam oznámenia a podobne. Ohrozenie vážnosti u spoluobčanov v podstate znamená, že pokiaľ
by sa nepravdivý údaj rozšíril a stal sa známym v určitom okruhu iných občanov, bola by tým povesť

ohováranej osoby dotknutá v takej miere, že by to značne zhoršilo jej postavenie v zamestnaní či
v rodine, alebo podľa povahy veci aj v iných oblastiach, napríklad vo vzťahoch s kolegami, nadriadenými,
známymi, v účasti na rôznych akciách, či pri výkone pracovných úkonov. Nepravdivý údaj je taký,
ktorý nezodpovedá skutočnosti. Nepravdivý údaj sa môže týkať jednak konania ohováranej osoby,
jednak aj jej vlastností, názorov alebo presvedčenia. Je potrebné zdôrazniť, že trestný čin ohovárania
je ohrozovací trestný čin, pri ktorom nebezpečenstvo nehrozí bezprostredne, ale má charakter tzv.

vzdialeného nebezpečenstva, ktoré nemusí ani vzniknúť. Dokonaný je už oznámením nepravdivého
údaja spôsobilého značnou mierou ohroziť vážnosť ohováranej osoby u spoluobčanov alebo spôsobiť
iné zákonom predpokladané následky.
Obžalovanýmverejnešírenénepravdivéúdajeopoškodenejnepochybnebolispôsobiléznačnoumierou
ohroziť jej vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ju v zamestnaní, tak ako na to správne v podrobnostiach

poukázal aj okresný súd, s tým že poškodená v dôsledku konania obžalovaného ukončila pracovný
pomer so zamestnávateľom Kúpele Lúčky.

Z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného A. B. za spáchaný skutok je irelevantné bližšie
sa potom zaoberať podrobnosťami vzťahu, ktorý mal byť medzi ním a poškodenou.

Pokiaľ odsúdený v odvolaní poukazuje na to, že počas výsluchu G. G. M. nadobudol presvedčenie
o okatej zaujatosti voči jeho osobe, keď on ako poškodený bol zrazu obvineným, krajský súd
k uvedenému poznamenáva, že námietka zaujatosti nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 5
Tr. por., taktiež sa nekoná o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako možnosť pochybnosti

o nezaujatosti pre pomer sudcu, resp. zamestnanca súdu k prejednávanej veci alebo k osobám,
ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer
k inému orgánu činnému v trestnom konaní, sa nekoná podľa § 32 ods. 6 Tr. por., kde je ustanovená
povinnosť vzniesť námietku zaujatosti bez meškania, len čo sa strana dozvedela o dôvodoch vylúčenia.
Oboznámiac sa so zápisnicou o výsluchu zo dňa 03.07.2023 (č.l. 11 – 14 vyšetrovacieho spisu)

dospel krajský súd k záveru, že z priebehu namietaného výsluchu obžalovaného nič nenasvedčuje,
že vo veci sa výsluch obvineného neviedol v súlade s požiadavkami Trestného poriadku. Uplatnenie
inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por. prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru vzbudzujúceho
pochybnosť o nezaujatosti preukázaná. V tejto súvislosti KS poukazuje na vyslovený záver NS SR,
sp. zn. 1Tošs 10/2008, podľa ktorého: „na pomer k veci však nemožno usudzovať výhradne zo

spôsobu, akým na to povolaný orgán napríklad vedie hlavné pojednávanie, ako vykonáva dokazovanie,
vyslúcha svedkov, ....“. Je badateľné, že námietka zaujatosti obžalovaného súvisí s jeho nespokojnosťou
svýsledkomtohtotrestnéhokonania,keďboluznanývinným,nakoľkoobžalovanýpredtým,čiužvrámci
prípravného konania, ako aj v konaní pred okresným súdom nevzniesol námietku zaujatosti a zaujatosť
namietal až v podanom odvolaní proti rozsudku okresným súdom, ktorý rozhodol v jeho neprospech.

Túto odvolaciu námietku krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia. Obžalovaný svojím
konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.,

pretože o poškodenej oznámil nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jej vážnosť
u spoluobčanov, poškodiť ju v zamestnaní a narušiť jej rodinné vzťahy a čin spáchal verejne vo forme
priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák.

Plniac si prieskumnú povinnosť však krajský súd zistil, že aj keď okresný súd na základe správneho

vyhodnotenia dôkazov zákonným spôsobom vykonaných na hlavnom pojednávaní, dospel k správnym
skutkovým zisteniam, pochybil, keď zistený skutok spáchaný obžalovaným právne kvalifikoval aj podľa
§ 373 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s použitím ustanovenia § 140 písm. b) Tr. zák., teda že skutok
mal obžalovaný spáchať z osobitného motívu – pomsty za ukončený vzťah poškodenou s obžalovaným.Krajský súd v nadväznosti na vyššie uvedený záver poznamenáva, že hoci všeobecne motívom konania
obžalovaného bola pomsta poškodenej, avšak v zmysle použitia osobitného motívu ako kvalifikačného
znaku podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s použitím § 140 písm. b) Tr. zák. v prejednávanej

veci, krajský súd nenašiel v skutkovej vete také skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie
tohto osobitného kvalifikačného znaku prvostupňovým súdom (bez zmeny oproti skutkovej vete podanej
obžaloby). Daný skutok preto zodpovedá len právnej kvalifikácii prečinu ohovárania podľa § 373 ods.
1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s použitím ustanovenia § 122 ods. 2 písm. a) Tr. zák., teda s použitím
kvalifikačného znaku verejne spáchaného skutku, čo nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania

ako aj skutkovej vety rozsudku (napr. obžalovaný ním vyrobený plagát umiestnil na verejne prístupnom
mieste a následne žiadal predavačku prevádzky supermarket COOP jednota o umiestnenie plagátu v
tejto predajni).

Vzhľadom na vyššie konštatované zistené pochybenie súdu prvého stupňa v súvislosti s uznaním viny
obžalovaného, krajskému súdu nezostávalo nič iné, len napadnutý rozsudok z dôvodov podľa § 321

ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušiť, pričom následne krajský súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám
vo veci rozhodol tak, že obžalovaného uznal vinným zo skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto
rozsudku a právne kvalifikovaného ako prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s
použitímustanovenia§122ods.2písm.a)Tr.zák.Takétorozhodnutieniejevneprospechobžalovaného
(odvolanie proti napadnutému rozsudku podal len obžalovaný).

Nakoľko odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o vine, automaticky tento musel zrušiť
aj vo výroku o treste. Po opätovnom uznaní obžalovaného vinným, následne odvolací súd rozhodol
o uložení trestu obžalovanému. V tomto smere už okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal z týchto dôkazov vykonaných už
pred okresným súdom a z nich správne už okresným súdom zistených skutočností, rozhodných pre

ukladanie trestu obžalovanému.

Vo vzťahu k výroku o treste, za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súdajvtomtosmerevykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnarozhodnutieavyvodilznehosprávne
právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil

a dostatočne vysvetlil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona pri určení trestu a aj v tomto smere krajský súd v podrobnostiach
odkazuje na správne a podrobné zdôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému A. B. okresný súd sa v súlade so zásadami ukladania

trestu v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák.,
teda prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaného, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania
činu, jeho následku, zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a možnosti
nápravy obžalovaného. Napokon treba konštatovať, že okresný súd správne obžalovanému uložil
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť)

mesiacov (z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku) a jeho výkon mu za splnenia
zákonných podmienok podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil
na skúšobnú dobu tri roky, keď túto bolo možné obžalovanému určiť na 1 až 5 rokov (určenie dlhšej
skúšobnej doby na 3 roky je odôvodnené aj závažnosťou trestnej činnosti, pokiaľ ide o spôsob
jej spáchania a dotknutý záujem spoločnosti). Obžalovanému možno uložený trest odňatia slobody

podmienečne odložiť, nakoľko obžalovaný má predchádzajúce odsúdenia zahladené, pričom sa jedná
o odsúdenia staršej povahy. Práve uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu môže u obžalovaného najlepšie splniť svoj účel a obžalovaného ďalej primäť k vedeniu
riadneho života. V prípade obžalovaného správne nezistil žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť.
Obžalovaný má síce v odpise z registra trestov odsúdenia staršej povahy, avšak tieto sú už zahladené.

Takto obžalovanému uložený trest aj krajský súd považuje za trest, ktorý u obžalovaného povedie
k naplneniu účelu trestu, spĺňa požiadavky individuálnej a generálnej prevencie a je aj objektívnym
vyjadrením spáchanej trestnej činnosti. Z tohto dôvodu by si u obžalovaného dostatočne nesplnil svoj
účel peňažný trest alebo trest povinnej práce, pričom osobitne je tiež potrebné zohľadniť objektívne
skutočnosti na strane obžalovaného – jeho vek a zdravotný stav.

Na záver krajský súd poznamenáva, že aj keď obžalovaný spáchal prečin, v danom prípade neprichádza
do úvahy aplikácia ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. (tzv. materiálny korektív). Podľa tohto zákonného
ustanovenianejdeoprečin,akvzhľadomnaspôsobvykonaniačinuajehonásledky,okolnosti,zaktorých
bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. V danom prípadevšak zohľadniac samotný spáchaný trestný čin, ako aj osobu obžalovaného nie je možné konštatovať,
že závažnosť spáchaného činu by bola nepatrná - obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil úmyselným
konaním.

V ostatnom krajský súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.