Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Batisová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/221/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010917
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2117010917.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvalé bytom D. XXXX/XX, E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok, pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.10.2024, č. k. 3To/157/2023-668, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 22.10.2024 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) napadnutým uznesením zo dňa 01.10.2024, č. k.
3To/157/2023-668, rozhodol tak, že podľa § 70 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku sa odsúdený A. B.
(ďalej i odsúdený) prenecháva riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom aktuálne
trest odňatia slobody vykonáva, na disciplinárne potrestanie za hrubé a urážlivé správanie sa voči súdu,
ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
dňa 01.10.2024 v čase po vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 3To/157/2023, s
tým výsledkom, že postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku bol zrušený rozsudok
OkresnéhosúduTrnavazodňa22.08.2023,sp.zn.1T/36/2017vovýrokuotresteaspôsobejehovýkonu
apostupompodľa§322ods.3TrestnéhoporiadkubolobžalovanémuA.B.uloženýsúhrnnýtrestodňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste podľa § 42
ods.2TrestnéhozákonauloženomobžalovanémuskoršímtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduGalanta
sp. zn. 2T/122/2017 zo dňa 20.09.2017, právoplatným dňa 09.03.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili
podklad, po tomto na adresu predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla, ktorý rozhodoval o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22.08.2023, sp. zn. 1T/36/2017,
odsúdený A. B. uviedol nahlas slová: „by si skapal“, čo počuli okrem členov senátu 3To Mgr. Stanislava
Kováča a JUDr. Ladislava Révesa aj prokurátorka a obhajkyňa A. B..
Zo zápisnice krajského súdu o verejnom zasadnutí konanom dňa 01.10.2024 pod sp. zn. 3To/157/2023,
ktorého predmetom bolo rozhodnúť o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 22.08.2023, sp. zn. 1T/36/2017 rezultovalo, že po vyhlásení rozhodnutia krajského súdu
v tom čase obžalovaný A. B. uviedol, že „by si skapal“, čo počuli všetci členovia senátu, prokurátorka
a obhajkyňa.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že odsúdený v rámci odvolacieho konania vedeného
na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. 3To/157/2023 po vyhlásení rozsudku na verejnom zasadnutí
krajského súdu sa dopustil nevyberaného správania sa vo vzťahu k predsedovi senátu JUDr.
Rastislavovi Kreslovi, keď mu adresoval nahlas slová „by si skapal“. Senát 3To krajského súdu so
správaním osôb v pojednávacej miestnosti vykazuje istú dávku tolerancie a profesionálnej trpezlivosti,
avšak aj táto má svoju hranicu tak, aby bola rešpektovaná vážnosť, dôstojnosť a úcta k súdu. V tomto
prípade A. B. túto hranicu prekročil. Hrubosť a urážlivosť jeho výroku je daná tým, ako je všeobecnevnímaný. Nespokojnosť s rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci, totiž mal a mohol vyjadriť rozhodne
iným spôsobom (napr. s využitím mimoriadnych opravných prostriedkov) a nie prianím smrti predsedovi
senátu krajského súdu. Je tiež potrebné dodať, že A. B. bol zo strany konajúceho súdu na možnosť
uloženia poriadkovej pokuty za urážlivé správanie sa nielen voči súdu riadne upozornený a to v
predvolaní na verejné zasadnutie, ktoré si prevzal dňa 12.08.2024, o čom svedčí doručenka založená
v spise. Keďže sa A. B. tohto konania dopustil už po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, teda už
ako odsúdená osoba, bolo jeho hrubé a urážlivé správanie sa voči súdu prenechané na disciplinárne
potrestanie riaditeľovi ústavu, v ktorom aktuálne vykonáva trest odňatia slobody s poukazom na to, že
riaditeľdisponujeúčinnejšímiaefektívnejšímiprostriedkaminauloženiedisciplinárnehopostihu,nežako
by bola v tomto prípade poriadková pokuta, ktorá by na odsúdeného nemala žiaden alebo len minimálny
efekt.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený, a to osobitným
písomným podaním zo dňa 09.10.2024, v rámci ktorej uviedol, že napadnuté uznesenie sa nezakladá
na pravde. Nevedel odkiaľ predseda senátu JUDr. Rastislav Kresl zobral tú skutočnosť, že slová aby
si skapal boli adresované jeho osobe, keďže predseda senátu sa ho nič nepýtal, nedal mu otázku či
tieto slová patrili jeho osobe, pretože ak by sa spýtal, dostal by odpoveď, ktorá by bola záporná. Tieto
slová totižto adresoval jeho advokátovi, ktorý ho ubezpečoval v tom, že mu bude uložený trest na 2 roky
a zobral od neho peniaze, konkrétne sumu 1.000 eur. Preto žiadal krajský súd, aby vo veci rozhodol,
teda zrušil napadnuté uznesenie, prostredníctvom ktorého bude disciplinárne potrestaný, za to čo nie
je pravda, pretože nie je zrejmé, že slová aby si skapal adresoval priamo predsedovi senátu. Záverom
zdôraznil, že celú vec bude riešiť ďalej formou sťažností a taktiež dá prešetriť postup na verejnom
zasadnutí, konkrétne to, že mu v odvolacom konaní nebola priznaná poľahčujúca okolnosť, a to na
základe toho, že poukázal na to, že zločin kladený mu za vinu nespáchal. V ďalšom zároveň uviedol, že
dá prešetriť správanie predsedu senátu, keďže na verejnom zasadnutí mal s ním akože konflikt a vzápätí
o 5 minút neskôr otvoril ďalšie verejné zasadnutie ako keby sa nič nestalo.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
poriadkupreskúmalsprávnosťvýrokunapadnutéhouznesenia,protiktorémusťažovateľpodalsťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného
nie je dôvodná.
Podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku, kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie
alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, alebo policajtovi správa urážlivo, alebo kto bez dostatočného
ospravedlnenia neposlúchne príkaz, alebo nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho
môže sudca a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 1 650
eur; ak ide o právnickú osobu, až do 16 590 eur. Na možnosť uloženia poriadkovej pokuty musia byť
dotknuté osoby vopred upozornené.
Podľa § 70 ods. 2 Trestného poriadku, ak sa konania podľa odseku 1 dopustí prokurátor, obhajca
alebo príslušník v služobnom pomere, môže sa jeho prejednanie prenechať príslušnému orgánu na
disciplinárnekonanie.Aksatakéhokonaniadopustíosoba,ktorájevoväzbealebovýkonetrestuodňatia
slobody, môže sa prenechať riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia
slobody na disciplinárne potrestanie. Príslušný orgán alebo riaditeľ je povinný o výsledku upovedomiť
orgán činný v trestnom konaní alebo súd.
Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že zmyslom a účelom sankčného opatrenia v podobe poriadkovej
pokuty je vytvorenie účinného mechanizmu slúžiaceho na vynútenie a upevnenie autority súdu, ktorého
úlohou je zabezpečiť dôstojný a nerušený priebeh procesného úkonu. Základným predpokladom pre
uloženie poriadkovej pokuty je to, že konaním alebo opomenutím konania dôjde k sťaženiu priebehu
trestného konania v podobe neuposlúchnutia výzvy, vydaného príkazu alebo urážlivým správaním sa
voči orgánom činným v trestnom konaní či súdu. Zo zákonnej dikcie ust. § 70 ods. 2 Trestného poriadku
vyplýva fakultatívny postup súdu, v rámci uplatnenia ktorého možno prenechať disciplinárne potrestanie
príslušnému orgánu na disciplinárne konanie, v prípade ak sa takéhoto konania zakladajúceho dôvod
na uloženie poriadkovej pokuty dopustí osoba vymenovaná v ust. § 70 ods. 2 Trestného poriadku.Krajský súd po preskúmaní zabezpečeného spisového materiálu a obsahu podanej sťažnosti v tomto
prípade dospel k zhodnému záveru ako senát krajského súdu a síce, že zo strany odsúdeného išlo vo
vzťahukpredsedovisenátukrajskéhosúduskutočneohrubourážlivývýrok.Vtejtosúvislostikrajskýsúd
dodáva, že urážlivé správanie sa v každom prípade odôvodňuje uloženie poriadkovej pokuty, v závislosti
od okolností prípadu až do výšky 1 650 eur. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že odsúdený bol zo
strany konajúceho súdu na možnosť uloženia poriadkovej pokuty za urážlivé správanie sa nielen voči
súdu riadne upozornený.
Ak sa v danom prípade predseda senátu krajského súdu rozhodol prenechať odsúdeného, ktorý bol v
tejto trestnej veci právoplatne uznaný za vinného a v súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody, za jeho urážlivý výrok na disciplinárne potrestanie riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, nemožno mu v tomto smere nič vytknúť, nakoľko s touto eventualitou výslovne počíta vyššie
citované ustanovenie § 70 ods. 2 Trestného poriadku. Tento postup bol podľa názoru krajského súdu
zákonný a správny.
Pokiaľ ide o sťažnostnú argumentáciu odsúdeného, prostredníctvom ktorej namieta tú skutočnosť, že
urážlivé slová neadresoval predsedovi senátu JUDr. Rastislavovi Kreslovi, ale jeho advokátovi, tak
krajský súd uvádza, že sa jedná o námietku nedôvodnú a z pohľadu krajského súdu vnímanú ako
účelovú s cieľom vyviniť sa. Z priebehu verejného zasadnutia, na ktorom sa rozhodovalo o podanom
odvolaní okresného prokurátora v trestnej veci odsúdeného, ako aj z celého kontextu prejednávanej
veci je zrejmé, že slová by si skapal boli zo strany odsúdeného adresované práve predsedovi senátu,
čo indikuje tá skutočnosť, že tieto hrubé a urážlivé slová boli odsúdeným vyslovené ihneď po vyhlásení
rozsudku, ktorým bolo vyhovené odvolaniu okresného prokurátora a uložený trest bol sprísnený. Inak
vyjadrené, možno bezpečne ustáliť, že hrubo urážlivé slová boli reakciou odsúdeného na rozhodnutie
predsedu senátu, pričom je očividné, že s týmto rozhodnutím sa nevedel alebo nechcel stotožniť. Takéto
správanie preto nemožno akceptovať v pojednávacej miestnosti a ponechať ho bez povšimnutia.
Preto ak aj odsúdený uvádza, že vec bude ďalej riešiť a nechá prešetriť postup predsedu senátu, krajský
súd v tejto súvislosti pripomína, že ak odsúdený nesúhlasí s prenechaním hrubého a urážlivého konania
riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody na disciplinárne konanie a následným rozhodnutím
po preskúmaní v sťažnostnom konaní, tak mu je daná možnosť, aby sa bránil spôsobom, aký uzná za
vhodný. Subjektívna nespokojnosť odsúdeného ešte neznamená, že vo veci bolo rozhodnuté nesprávne
či nezákonne. Krajský súd preto nemá pochybnosti o správnosti postupu iného senátu krajského súdu,
ktorý vo veci rozhodol.
Iné rozhodnutie vo veci nie je spôsobilé privodiť ani sťažnostné tvrdenie odsúdeného, že predseda
senátu krátko po tomto incidente otvoril ďalšie verejné zasadnutie. Keďže trestná vec odsúdeného
bola právoplatne skončená a zaprotokolovaná, predsedovi senátu nič nebránilo pokračovať v zozname
pojednávaných vecí. O hrubom a urážlivom správaní odsúdeného bolo následne ex cathedra
rozhodnuté, kedy sa predseda senátu riadnym a správnym spôsobom vysporiadal s incidentom, ktorý
sa odohral na predmetnom verejnom zasadnutí.
Keďže krajský súd nezistil dôvody na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, v zmysle § 193
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.