Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124206228
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3124206228.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu – sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov – matky: C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. A. XXXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Soňa

Suchánová, advokátka so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20B, 911 01 Trenčín a otca: F. G. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX I., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Martin
Bartko, advokát so sídlom Piaristická 6667, 911 01 Trenčín a JUDr. Silvia Bartková, advokátka so
sídlom Piaristická 6667, 911 01 Trenčín, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry, Trenčín, so sídlom
Legionárska 7158/5, 912 50 Trenčín, o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, v štádiu konania
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín

č. k. 32P/62/2024-68 zo dňa 12. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) uznesením č. k.
32P/62/2024-68 zo dňa 12.06.2024 rozhodol takto:
Nariaďuje sa nasledovné neodkladné opatrenie:

I. Obmedzuje sa styk otca s maloletými deťmi A. a A. tak, že otec detí je oprávnený stretávať sa s
maloletými deťmi každý týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. Otec si maloleté deti prevezme od
matky a odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť
a styk otcovi umožniť.
II. Rodičom maloletých detí C. D. a F. G. B. a maloletým deťom A. a A. sa ukladá výchovné opatrenie, a
to povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu, ktoré sa bude

realizovať v Centre pre deti a rodiny I. - H., J. E. XX, I. v trvaní 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto
rozhodnutia. Centrum pre deti a rodiny I. - H. je povinné zaslať súdu záverečnú správu o priebehu
výchovného opatrenia v lehote desiatich dní od jeho ukončenia.
III. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
IV. Toto neodkladné opatrenie v časti obmedzenia styku otca s maloletými deťmi bude trvať najdlhšie do
právoplatnéhoskončeniakonaniaozmenuúpravystykuotcasmaloletýmideťmivedenomnaOkresnom

súde Trenčín pod spisovou značkou 32P/62/2024.
V. Neodkladné opatrenie v časti uloženia výchovného opatrenia zanikne najneskôr uplynutím času, na
ktorý bolo nariadené.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 14.05.2024 domáhala
zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A.
a maloletou A. v párnom týždni v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti

prevezme v bydlisku matky, kde ich po ukončení styku aj odovzdá a matka je povinná maloleté deti na
styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase a mieste otcovi styk s maloletými deťmi umožniť.Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/145/2021-77 zo dňa 21.03.2022 ktorým bola
schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletou A. a maloletou
A. každý párny víkend od piatku od 14.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. a každý kalendárny týždeň od

stredy od 14.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod.
1.2 Súčasťou návrhu matky bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otcovi detí
dočasne zakazuje styk s maloletými deťmi s tým, že toto uznesenie bude platiť najdlhšie do rozhodnutia
vo veci samej. Návrh odôvodnila tým, že otec sa k deťom správa nevhodne, kričí na ne, je vulgárny k nim,
pred deťmi sa opakovane o matke aj o deťoch samotných vyjadruje negatívne, deťom udeľuje viaceré

tresty fyzické aj iné, použil neprimerané tresty. Deti sa opakovane sťažujú na správanie otca, boja sa
ho, maloletá A. máva časté bolesti brucha, obe deti navštevovali školského psychológa a maloletá A.
aktuálne navštevuje psychológa G. H.. Nariadenie neodkladného opatrenia považovala za potrebné pre
aktuálne psychické aj fyzické zdravie s poukazom na listy detí tvoriace prílohu k návrhu. Ďalej poukázala
na trestné konanie prebiehajúce ohľadne otca na OR PZ Trenčín na základe podnetu ÚPSVaR Trenčín.
1.3 V danej veci mal súd za to, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by

zakázal styk otca s maloletými deťmi, nie je dôvodný nakoľko na jeho nariadenie aktuálne nie sú splnené
podmienky a takýto návrh aktuálne ani nie je v záujme maloletých detí. V prvom rade poukázal na
ust. § 25 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákona o rodine“) v zmysle ktorého zákaz styku otca s maloletým dieťaťom pripadá do úvahy až vtedy,
ak nemožno zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa menej prísnym zásahom do práva styku rodiča

a dieťaťa, a to jeho obmedzením, ktoré môže mať rôznu podobu. Pokiaľ sa matka obáva ponechať
maloletédetisotcomosamote,potompripadádoúvahyformaobmedzeniaichstykunapr.zaprítomnosti
inej osoby. V tejto súvislosti súd poukázal na návrh matky vo veci samej, kde navrhuje styk upraviť na
každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., pričom prítomnosť seba ako matky alebo
inej osoby nepožaduje. Zároveň deti potvrdili dobrý vzťah s partnerkou otca, ktorá býva s otcom v

spoločnej domácnosti a bola prítomná styku doposiaľ. V danej veci okrem toho zatiaľ len prebieha
dokazovanie v rámci trestného konania vedeného voči otcovi, teda hoci matka uvádza, že sa otec
dopustil nevhodného správania k deťom, uvedené nie je doposiaľ preukázané, prebieha vyšetrovanie a
zo strany orgánu činného v trestnom konaní bude ešte len rozhodnuté. Vychádzajúc z tvrdení matky v
návrhu, z obsahu listov maloletých, zo správy kolízneho opatrovníka a zo stanoviska polície vyhodnotil

potencionálne ohrozenie práv maloletých detí spočívajúce v ich zdravom psychickom a fyzickom vývoji.
Z vyjadrení detí vyplývalo, že sa v prítomnosti otca cítia zle, pociťujú psychický tlak a nechcú sa s
ním stretávať. Taktiež zo stanoviska OO PZ v Trenčíne vyplýva opis konkrétnych situácií, kedy sa mal
otec dopustiť nevhodného správania, ktoré je predmetom vyšetrovania. Zároveň je dôvodné z obsahu
listinných dôkazov v spise vyvodiť, že deti boli opakovane svedkami nevhodného správania a reakcií

otca, pričom ochranu maloletým deťom je potrebné poskytnúť aj vtedy, ak ide o správanie rodiča, ktorého
sú maloleté deti len svedkami a ktoré ich môže negatívne ovplyvniť. Za týchto okolností súd dospel
k záveru, že hoci návrh matky na úplný zákaz styku otca s maloletými deťmi nie je dôvodný a tento
zamietol, je v danej veci nevyhnutné obmedziť styk otca s deťmi za účelom ochrany maloletých detí,
ako aj vykonania ďalšieho dokazovania vo veci samej o zmenu styku otca s maloletými deťmi, najmä

dôkladného preskúmania výchovného prístupu otca k deťom. Takéto neodkladné opatrenie nariadil aj
bez návrhu v súlade s § 360 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“.
V rozhodovanom prípade nejde o žiadny z predpokladov upravených v ust. § 365, § 366 a § 367 CMP.
Bolo preto potrebné vychádzať z ust. § 2 ods. 1 CMP a § 325 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ odvolávajúc sa na čl. 4 CSP a čl. 4 CMP s tým, že súd pri poskytovaní ochrany

neodkladným opatrením, preto použije výrok, ktorý svojou povahou najviac zodpovedá osvedčenému
právu bez ohľadu na to, či tento výrok má normatívny základ v § 325 ods. 2 CSP. Súd rozsah styku otca
s maloletými deťmi dočasne obmedzil v tom smere ako vyplýva z odporúčania kolízneho opatrovníka,
vyjadrenia detí, pričom uvedený rozsah styku zodpovedá aj rozsahu styku otca s deťmi, o akom matka
navrhujerozhodnúťvovecisamej.Prirozhodovaníprihliadolajnanázordetí,ktorývyhodnotilvsúvislosti

so všetkými ostatnými relevantnými skutočnosťami. Toto neodkladné opatrenie v časti obmedzenia
úpravy styku otca s maloletými deťmi bude trvať dočasne, a to najdlhšie do právoplatného skončenia
konania o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi sp. zn. 32P/62/2024.
1.4 Otec detí v rámci vyjadrenia k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
31.05.2024 podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť rodičom

maloletých detí výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu
zameranému na zlepšenie komunikácie, na rešpektovanie úlohy druhého rodiča v živote maloletých detí
a na dodržiavanie úcty a rešpektu voči druhému rodičovi s tým, že rodičia sú povinní zúčastniť sa tohto
psychologickéhoporadenstvavCentrepredetiarodiny(ďalejlen„CDR“)I.-H.atoponevyhnutnúdobu.Podľa súdu taktiež kolízny opatrovník s prihliadnutím na názor maloletých detí odporučil vo svojej správe
uloženie výchovného opatrenia rodičom a maloletým deťom, a to povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu realizovanému v CDR I. - H., zameranému na používanie vhodných výchovných postupov

zo strany otca, ktorými by sa eliminovali stresové situácie, ktoré maloleté deti v rámci styku s otcom
v jeho prítomnosti popisujú. V danom prípade otec osvedčil existenciu právneho vzťahu účastníkov,
ako aj skutočnosť, že si právne vzťahy účastníkov vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu pomerov
okamžitým nariadením výchovného opatrenia. Súd mal za osvedčené, že maloleté deti počas času
tráveného u otca prežívajú negatívne emócie, ktoré sú vyvolané správaním otca. V danej veci bolo

potrebné identifikovať presné dôvody negatívneho prežívania u maloletých detí vo vzťahu k správaniu
otca a k jeho výchovným metódam a následne pracovať na ich odstránení. Nakoľko nie je v záujme
zdravého vývoja maloletých detí, aby prežívali negatívne chvíle počas času stráveného so svojim
rodičom, súd považoval za potrebné bezodkladne upraviť pomery vydaním výchovného opatrenia v
podobe odborného psychologického poradenstva, ktorým by sa zabezpečila práca s rodičmi, ale aj
s maloletými deťmi. Na základe uvedeného nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil rodičom a

maloletým deťom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu,
ktoré sa bude realizovať v CDR I. - H. po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia a zároveň
uložil CDR I. - H. povinnosť zaslať súdu záverečnú správu z priebehu výchovného opatrenia v lehote
10 dní od jeho ukončenia s tým, že toto neodkladné opatrenie v časti uloženia výchovného opatrenia
bude trvať maximálne 6 mesiacov a že uplynutím tohto času neodkladné opatrenie zanikne (§ 330 ods.

1 CSP).

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie zo dňa 21.06.2024 matka prostredníctvom
splnomocneného zástupcu, ktorá žiadala, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že
otcovi detí sa dočasne zakazuje styk s maloletými deťmi s tým, že toto uznesenie bude platiť najdlhšie

do rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 32P/62/2024 a uznesenie
Okresného súdu Trenčín č. k. 32P/62/2024-68 zo dňa 12.06.2024 zrušuje.
2.1 Matka poukázala na neprimerané poukázanie súdu na to, čo ona navrhuje ako výrok rozsudku
v merite veci lebo ho nenavrhovala ako aktuálny návrh pre účely neodkladného opatrenia.
Predpokladala, že otec bude v súdnom mimosporovom konaní edukovaný napr. cestou vyhľadania

potrebnej odbornej psychologickej pomoci a dávala šancu jeho náprave vo vzťahu k deťom a zmene
jeho prístupu k obom maloletým deťom do budúcna. Čo sa týka poukazovania súdu na to, že jej návrh
vo veci samej neobsahuje prítomnosť jej ako matky alebo inej osoby pri styku uviedla, že prítomnosť pri
styku by bola pre deti aj matku kontraproduktívna (aj sama v minulosti čelila negatívnemu a hrubému
správaniu zo strany otca ako jej bývalého partnera, z ktorého opakovania má sama obavy). Ďalej súd

podľa nej pri rozhodovaní nemohol prihliadať na podrobnosti ohľadom incidentu zo základnej školy
zo dňa 06.06.2024, ale hlavne na informácie o trvalom odsťahovaní partnerky od otca detí začiatkom
júna 2024 pre výbušnú povahu otca, ktorá túto už nezvládala nakoľko jej podanie zo dňa 14.06.2024
bolo zaslané súdu v deň doručenia napadnutého uznesenia. Následne matka opisovala správanie otca
dňa 19.06.2024, kedy navštívil OO PZ Trenčín bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie s ňou

a následne sa dostavil do jej bydliska, kde sa rozprával najskôr s ňou a potom s oboma deťmi cez
bránku, ktoré mu samé uviedli, že s ním ísť nechcú a nepôjdu, na čo otec naliehal na vykonateľnosti
a rešpektovaní neodkladného opatrenia, po určitom čase sa vyjadril tak, že pôjdu, keď samé budú
chcieť. Matke sa javí aktuálne pre účely neodkladného opatrenia nutné vytvoriť obom maloletým
deťom časový a osobný priestor, aby im bola poskytnutá odborná potrebná pomoc individuálne formou

detského psychológa, ktorého už navštevujú, ktorý pozná problematiku v rodine a ktorý pracuje s oboma
maloletými deťmi. Otec by mal tiež začať pracovať na zvládaní situácií a ovládaní svojich negatívnych
reakcií po svojej individuálnej rovine. Nariadený styk každú stredu formou napadnutého neodkladného
opatrenia nie je žiaduci v tom smere, že jeho vynucovanie formou, akú zaujal otec návštevou polície,
môže u detí vyvolať len znásobenie strachu a ďalších neželaných psychických, fyzických prejavov, ktoré

môžu najmä u mladšej z dcér viesť k ďalším zažívacím problémom a u staršej dcéry k suicidálnym
prejavom správania.
2.2 Ďalej matka poukázala na nedôvodnosť vydaného výchovného opatrenia pre oboch rodičov a obe
maloleté deti formou CDR I. – H. majúc za to, že edukácia je v danom smere nutná a potrebná len
pre otca detí, ktorá by mala byť zameraná na ovládanie jeho negatívnych prejavov v správaní voči

deťom a okoliu, výbušnosť neprimeraných reakcií slovne a fyzicky a predmetné môže absolvovať otec
vo vlastnom záujme aj individuálne. Podľa nej nie je nutné a potrebné, aby s ňou pracoval psychológ
a nie najmä s deťmi, u ktorých by sa aktuálne jednalo o duplicitnú prácu psychológa, nakoľko obe
deti už navštevujú dlhodobejšie preukázateľne na pravidelnej báze detského psychológa. Iný prístup,iný postup a odporúčania dvoch rôznych psychológov by pre deti mohli pôsobiť kontraproduktívne,
zmätočne, nakoľko by sa totožnej veci venovali dvaja rôzni odborníci z rovnakého odboru.

3. Uznesenie okresného súdu napadol odvolaním zo dňa 26.06.2024 aj otec prostredníctvom
splnomocneného zástupcu do výrokov I. a IV., ktoré navrhol zrušiť. V prípade, že by odvolací súd
považoval za nevyhnutné obmedziť styk otca s maloletými deťmi neodkladným opatrením navrhol
eventuálne uznesenie zmeniť nasledovne: Obmedzuje sa styk otca s maloletými deťmi tak, že otec
detí je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v pondelok od 16.00 hod. do 18.00

hod., v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. Otec si maloleté deti
prevezme v Centre pre deti a rodiny I. – H., J. E. XX, I. a po ukončení styku ich odovzdá v Centre pre
deti a rodiny I. – H., J. E. XX, I. s tým, že matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť a styk
otcovi umožniť. Toto neodkladné opatrenie v časti obmedzenia styku otca s maloletými deťmi bude trvať
najdlhšie do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, vedenom
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 32P/62/2024.

3.1 Otec za zásadné pochybenie súdu považoval tvrdenie o tom, že prebieha trestné konanie voči nemu.
Toto nie je pravdivé, nesprávne a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V danej vyšetrovacej veci
bolo začaté len trestné stíhanie vo veci, jemu ako otcovi nebolo vznesené obvinenie a teda, že by bol
v procesnom postavení obvineného.
3.2 Ďalej uviedol, že celý prípad vníma ako jeden skutočne nechutný komplot zo strany matky,

ktorej správaním sú priamo ovplyvnené ich maloleté deti. Na celej veci je priam zarážajúci postup
kolízneho opatrovníka, ktorý dňa 20.12.2023 obdržal anonymný podnet, ktorý mal poukazovať na údajne
neprimerané správanie jeho ako otca k maloletým deťom a kolízny opatrovník, ktorý má hájiť najlepší
záujem detí, podal podnet na OR PZ Trenčín až v marci 2024. Ak by bola vec taká vážna, on by bol
už dávno stíhaný (pravdepodobne aj väzobne) a maloleté deti by sa s ním až dokonca mája riadne

nestýkali, ani by s ním dobrovoľne nestrávili dovolenku v Prahe (bez jeho priateľky a jej detí). Považoval
za absolútnu lož pokiaľ kolízny opatrovník vo svojej správe uvádza, že po podaní anonymu „boli
uskutočnené viaceré šetrenia v domácnosti matky aj u otca maloletých detí“. V jeho domácnosti šetrenie
nebolo vykonané a už vôbec nie viaceré. Navrhol preto, aby si odvolací súd vyžiadal od kolízneho
opatrovníka správy o šetreniach v jeho domácnosti od prijatia anonymného podnetu od 20.12.2023.

3.3 Podľa názoru otca súd nemal osvedčenú dôvodnosť ani ako na nariadenie zákazu styku jeho ako
otca s maloletými deťmi, tak ani na nariadenie obmedzenia styku. Matka síce opísala skutočnosti,
ktoré by mohli odôvodňovať zásah súdu do pomerov ich rodičov a ich maloletých detí, avšak tieto
tvrdenia dostatočne hodnoverne neosvedčila. Z predložených listín nebolo osvedčené správanie sa
otca, ktoré by odôvodňovalo naliehavú potrebu zákazu styku alebo obmedzenia styku a tým zmenu

doterajšej súdom schválenej úpravy styku otca s maloletými deťmi. Zakázať rodičovi stretávať sa s jeho
dieťaťom alebo obmedziť jeho stretávanie na dve hodiny týždenne je takým silným zásahom súdu do
rodičovských práv, ktorý musí byť riadne odôvodnený a nevyhnutnosť tohto zásahu zo strany súdu musí
byť riadne preukázaná dokazovaním na pojednávaní, čo nie je možné dosiahnuť v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Otec mal za to, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky

na nariadenie neodkladného opatrenia ani v zmysle návrhu matky, ani v zmysle iniciatívy súdu, pretože
nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov a možné ohrozenie maloletých detí. Uviedol,
že čestne vyhlasuje, že žiadne fyzické a ani iné neprimerané tresty voči svojim deťom ani voči žiadnej
osobe nepoužíva a voči krivým obvineniam sa samozrejme, dostupnými legitímnymi prostriedkami bude
brániť. Podľa otca matka dlhodobo nerešpektuje jeho výchovnú úlohu otca v živote detí a všemožne

sa snaží o to, aby ho zo života maloletých detí vymazala nakoľko má za to, že ich maloleté deti patria
do jej novej rodiny. Ako otec si už dávnejšie všimol tieto nezrelé a nevhodné výchovné postoje matky,
ako aj komunikáciu, ktorá je veľmi sťažená. Deti nemajú žiadny problém s ním ako otcom, problém
s ním ako otcom má matka. Maloleté deti sú však bohužiaľ manipulované matkou a priamo pod jej
vplyvom, pričom aby bola matka spokojná a nehnevala sa na nich, sú ochotné potvrdiť, čo si matka

želá. Podľa otca kolízny opatrovník nemá psychologické vzdelanie k tomu, aby vedel rozlíšiť prípad,
kedy sa jedná o samostatný názor maloletého dieťaťa a o prípad, kedy ide o deti zmanipulované
k výpovedi inou osobou. Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 30.05.2024 boli maloleté deti
v rámci trestného konania dňa 05.05.2024 vypočuté za účasti znalkyne z oblasti psychológie. Otec preto
navrhol, aby si odvolací súd vyžiadal predmetný znalecký posudok, nakoľko on nemá právo nahliadať do

vyšetrovacieho spisu a vyhotoviť si z neho kópie. K neformálnemu pohovoru maloletých detí u kolízneho
opatrovníka na úrade dňa 23.05.2024 uviedol, že tento ani len nepostrehol ako si vzájomne odporujú
výpovede maloletých detí, pričom vždy trávia čas s ním spolu. Pokiaľ pracovníčka ÚPSVaR Trenčín
dokáže tvrdiť, že deti sú vystavené neprimeraným situáciám zo strany otca, nemá to žiadnym spôsobomosvedčené, pričom nie je možné, aby len jednostranne vychádzala z toho, čo deti na želanie matky
uviedli. Ďalej v súdnom spise sa nenachádza žiadna správa od psychológov, a teda nie je ani len
v rovine osvedčenia, z akých dôvodov maloleté deti navštevujú psychológov. Otec opakovane uviedol,

že maloletá A. má bližšie nešpecifikované bolesti brucha od obdobia jej 4 až 5 rokov, ktoré nastávali
po stresových situáciách zo strany matky. Bol to práve on, ktorý riešil jej návštevy lekárov a diagnostiku
uvedeného zdravotného problému, z ktorej vyplýva, že tento problém nemá žiadny súvis s pobytom
uneho,akosatosnažípredostrieťmatka.Bolestimaloletejsaprevažneodohrávajúvdomácnostimatky.
Uviedol tiež, že navštívil psychológa maloletej A. G. H. dňa 29.05.2024, ktorý nepotvrdil, že bolesti

brucha maloletej mali súvis s ním, resp. že by to bolo v príčinnej súvislosti s ním a zároveň mu uviedol, že
proti nemu nič nepísal. K listom, ktoré matka deťom nadiktovala a deti ich napísali v jej domácnosti, podľa
vyjadrenia detí, aj bez oboznámenia sa s nimi, otec uviedol, že tieto nie je možné prevziať ako skutočnú,
slobodnúaničímneovplyvnenúvôľudetíanimiprejavenýnázor,atovzhľadomnadlhodobúmanipuláciu
matky s dcérami. On takéto výchovné metódy, kedy matka diktuje deťom listy na súd, považuje priam
za absurdné, v priamom rozpore s najlepším záujmom ich maloletých detí.

3.4 Na záver odvolania otec uviedol, že matka odmieta rešpektovať aj to minimum času, ktoré mu
bolo „dopriate“ neodkladným opatrením, a to napriek jeho vykonateľnosti. Matka mu ani v jednu stredu
styk s dcérami neumožnila, dokonca v stredu dňa 26.06.2024 sa ani v mieste bydliska nenachádzala
a uviedla, že má s dcérami iný program. Takéto správanie matky je podľa neho neprípustné a navrhuje
v prípade, ak odvolací súd bude toho názoru, že je potrebné jeho styk s maloletými deťmi obmedziť, aby

si maloleté dcéry preberal z CDR H., kde sa bude realizovať výchovné opatrenie, nakoľko zo správania
matky je zrejmé, že táto maloleté dcéry na styk s otcom žiadnym spôsobom nepripraví.
3.5 Súčasťou odvolania otca podaného prostredníctvom splnomocneného zástupcu bolo aj jeho
samostatné vyjadrenie z 26.06.2024.

4. Kolízny opatrovník detí vo vyjadrení zo dňa 10.07.2024 k odvolaniu rodičov v prvom rade uviedol,
že vo veci nariadeného výchovného opatrenia CDR I. - H. sa dňa 01.07.2024 zrealizovala prípadová
konferencia za účasti psychológa a sociálneho pracovníka CDR, pracovníčok ÚPSVaR a rodičov detí.
K odvolaniu matky, ktoré sa opiera o duplicitu psychológov v práci s deťmi uviedol, že práca psychológa
v individuálnej rovine prípadne terapii je iný druh práce s deťmi ako práca s celou rodinou, kde je

možné pozorovať a popísať vzájomné interakcie jednotlivých členov rodiny, najmä otca s maloletými
deťmi. Taktiež je dôležité pracovať na zlepšení komunikácie medzi rodičmi navzájom, ako aj medzi
deťmi a rodičmi. To však nie je možné vykonať na základe individuálnych konzultácií detí u ich
aktuálnych psychológov, ktorí nepracujú s celou rodinou. Návrh otca v odvolaní, v ktorom navrhuje
zmenu neodkladného opatrenia, t.j. obmedzenia styku otca s maloletými deťmi z každej kalendárnej

stredy v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. na každý pondelok, stredu a piatok v čase od 16.00 hod.
do 18.00 hod. a čas stretávania sa s deťmi navrhuje v priestoroch CDR kolízny opatrovník odporúčal
zamietnuť z dôvodu, že súd nariadil do CDR výchovné opatrenie a nie ako miesto odovzdávania či
vytvorenia priestoru na akýsi „asistovaný styk“, na ktorý nemá CDR program a výchovné opatrenie na
toto nie je určené. V rámci záveru vyjadrenia potom uviedol, že vzhľadom na názor detí za súčasného

stavu nie je v záujme maloletých detí, aby sa stretávali s otcom podľa jeho návrhu v odvolaní a tak
isto, aby deti nepodstúpili sedenia s odborným tímom CDR v rámci nariadeného výchovného opatrenia
z dôvodu duplicity psychológov. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné, formulovať svoje vlastné názory, právo tieto
názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názoru dieťaťa

musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Kolízny opatrovník preto odporučil
odvolaciemu súdu odvolanie matky ako aj odvolanie otca zamietnuť a napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdiť.

5. Matka detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 12.07.2024 žiadala

odvolanie otca v celom rozsahu zamietnuť. Postup navrhovaný otcom by podľa nej zaťažil obe deti
v takom rozsahu vzhľadom na ich aktuálny postoj a najmä psychický stav, že by mohol vyvolať
nežiadaný efekt – úplnú blokáciu proti osobe otca, čo nie je želaním žiadnej zo zúčastnených strán tohto
konania. Počas letných prázdnin majú deti naplánované rôzne prázdninové aktivity, počas školského
roka majú poobednú krúžkovú činnosť, ktoré samozrejme nemajú prednosť pred kontaktom s otcom,

ale sú súčasťou želaných a vopred naplánovaných aktivít detí, ktoré by navrhovaným stykom otca
boli znemožnené. Podľa matky aj v odvolaní uviedla, že deti potrebujú čas na to spracovať negatívne
zážitky. Taktiež je nápomocná odborná pomoc detského psychológa, ktorý s deťmi už pracuje a tlačenie
detí do styku, ktorý aktuálne odmietajú úplne vo frekvencii trikrát týždenne ako navrhuje otec, by bolonesprávnym rozhodnutím, ktoré by bolo v rozpore s aktuálnymi záujmami oboch detí. Ďalej uviedla, že
otec opomenul v odvolaní uviesť tú skutočnosť, že po nariadení neodkladného opatrenia s maloletou
A. aj telefonoval dňa 23.06.2024, ako aj dňa 25.06.2024 a bol dvakrát osobne na dvore jej rodinného

domu, v stredu prvýkrát cca 40 minút a dvakrát cca 50 minút bol spolu s oboma dcérami, ktoré mu
uviedli, že s ním aktuálne ísť nechcú preč z domu a nepôjdu. Maloletá A. otcovi napísala aj SMS správu
z mobilného telefónu dňa 25.06.2024 v znení: „Tati, že ja zajtra nechcem ísť na zmrzlinu, prepáč prosím,
nevolaj políciu, len ja sa bojím to, čo sa stalo vtedy dávnejšie, mám z toho stres, keď budeme so A.
chcieť, tak Ti dáme vedieť“. Otec sám vo svojej správe matke zo dňa 12.06.2024 uviedol: „Ďakujem

za správu. Samozrejme nebudem tlačiť. Keď Ťa môžem poprosiť a bude nejaký deň možný, keď aj
na chvíľku pri Tvojom dome alebo hocikde a hocikedy by sa to dalo, daj mi vedieť. To už nechám na
Teba. Ten prvotný šok pominul a začínam si uvedomovať, čo som robil zlé. Chcem na sebe pracovať,
aby raz som bol zase normálny otec a bol tu pre nich. To chce čas“. Ona teda presne v zmysle vyššie
uvedenéhonávrhuotcaumožnilastyksnímnadvoresvojhorodinnéhodomupodvestredy.Podľamatky
otec smerom k nej prezentuje písomne aj verbálne svoj názor, že nebude tlačiť na obe deti a následne

podá odvolanie, v ktorom sa domáha styku trikrát týždenne s miestom odovzdávania v CDR I. – H..
Matke preto nie je zrejmé, z akého dôvodu otec iné hovorí smerom k nej a deťom a inak koná v rámci
podaného odvolania. Ďalej uviedla, že pokiaľ otec navštívil osobne po vydaní neodkladného opatrenia
detského psychológa G. H. dňa 29.05.2024, tak opomenul uviesť, že tam doviedol aj obe deti proti ich
vôli, ktoré plakali, báli sa a tiež to, že G. H. otcovi uviedol, prečo s deťmi pracuje, uviedol otcovi priamo,

že sa ho deti boja a aktuálne sa s ním nechcú stretávať. Tieto informácie interpretoval psychológ matke
pri nasledujúcej návšteve, ktorú mali v rámci terapií s deťmi naplánovanú. S konštatovaním otca, že
stres je faktor, ktorý spúšťa alebo zhoršuje bolesti brucha u maloletej A. možno podľa matky súhlasiť.
V súčasnej dobe je pre ňu stres spojený so stykom s otcom, resp. vynucovanie si styku zo strany otca
a sprievodne neželaný jav napr. návšteva otca u psychológa maloletej dňa 29.05.2024 a pod. Maloletá A.

odmieta aktuálne akokoľvek komunikovať s otcom na rozdiel od sestry A., ktorá otcovi aj sama napísala
aj s ním telefonovala. Ďalej matka uviedla, že ak otec predkladá súdu ako dôkaz zostrihané video
s hudbou ohľadom výletu do Prahy, tak treba uviesť, že ani jedna z dcér na výlet ísť nechceli, avšak
báli sa odporovať otcovi. Po návrate z tohto výletu v rámci prvej stredy, kedy bola s otcom maloletá
A. na dvore rodinného domu matky, v jej prítomnosti sa odvážila uviesť otcovi, že bol zlý. Do vydania

neodkladného opatrenia obe deti neprejavovali svoje názory pred otcom, nespokojnosť pred otcom,
nakoľko sa báli tak konať. Mali obavu z následnej negatívnej reakcie otca. Deti boli dlhodobo nastavené
tak, že čas u otca musia vydržať a nemôžu prejavovať svoju nespokojnosť a názor. Uviedla tiež, že
kresba, ktorú otec pripojil k odvolaniu, nie je kresbou od jeho dcér pretože deti otca nikdy neoslovovali
„ocko“. Ostatné listinné dôkazy, t.j. list maloletej A. otcovi je školská práca. Okrem toho listinné dôkazy

pripojené k odvolaniu otca neodzrkadľujú súčasnú situáciu a problém v rodine, nakoľko nie sú aktuálne,
ale sú staršieho dáta. Podľa matky otec v odvolaní nepoprel fakt, že sa z jeho domácnosti odsťahovala
pani F. K. L. aj so svojimi deťmi.

6. Otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 16.07.2024 uviedol, že

s odvolaním matky rezolútne nesúhlasí a tvrdenia v ňom uvedené považuje za hrubo nepravdivé,
účelovo vymyslené lži, ktoré sú veľmi urážlivé a dehonestujúce jeho osobu ako otca. Navyše sa
jedná len o ničím ani len neosvedčené tvrdenia matky. Zároveň považuje postup matky za úplne
iracionálny, keď táto navrhuje, aby mu bol neodkladným opatrením súdu, kedy súd nemá priestor na
výkon rozsiahlejšieho dokazovania úplne zakázaný styk s deťmi a po vykonanom dokazovaní vo veci

samej navrhuje jeho styk otca s deťmi obmedziť. Z uvedeného je úplne zrejmé, že matka si je vedomá
svojho konania, kedy ho ako otca krivo obvinila (otec podotkol, že mu doteraz nebolo vznesené žiadne
obvinenie zo strany orgánov činných v trestnom konaní a vo veci nevystupuje v procesnej pozícii
obvineného), jej cieľom je však pretrhnúť akékoľvek citové väzby medzi ním a deťmi a keď vyjde najavo,
že otec sa žiadneho negatívneho a už vôbec nie trestnoprávneho konania voči deťom nedopustil, bude

žiadať o obnovenie jeho vzťahu s deťmi postupne. Ide o matkin cieľ, ktorý tvrdo sleduje, pretože napriek
záväznému vykonateľnému uzneseniu súdu prvej inštancie matka mu ani raz styk s maloletými dcérami
v stredu neumožnila, dokonca sa v dvoch prípadoch ani len nenachádzala v mieste bydliska, kde
mu má deti na styk odovzdať. Otec je presvedčený o tom, že takéto konanie matky nemôže požívať
právnu ochranu, a preto požiadal o súčinnosť orgány činné v trestnom konaní, kolízneho opatrovníka

a podal návrh na výkon rozhodnutia. Je presvedčený o tom, že súd nemal ani len podklady k tomu,
aby jeho styk s deťmi obmedzil a v tomto smere sa preto plne pridržiava ním podaného odvolania
a argumentov v nich uvedených. Ďalej uviedol, že sa opakovane ohradzuje voči tvrdeniam matky o jeho
údajne hrubom, negatívnom, agresívnom a manipulatívnom správaní. Matka uvádza, že vraj ona samav minulosti čelila takémuto správaniu, čo on zásadne popiera. Táto len paušálne súdu uvádza takéto
nekonkrétne, neurčité a nepravdivé tvrdenia, ktoré nedokáže ničím ani len osvedčiť. Tiež jej domnienky
o údajnom rozchode s jeho partnerkou sú absolútne nepravdivé. Je stále v partnerskom zväzku s F.

K. L.. Pokiaľ matka v odvolaní uvádza, že deti s ním údajne nechcú byť v stredu počas dvoch hodín,
ktoré mu vyhradil súd, lebo sa ho údajne boja a majú na to svoje dôvody, tak pravda je taká, že matka
nerešpektuje vykonateľné súdne rozhodnutie a snaží sa, aby sa v mieste svojho bydliska v čase, kedy
si má maloleté deti na styk prevziať, ani sa len nenachádzala. Podľa otca, ak by sa ho jeho dcéry
tak strašne báli, tak by neboli s ním až dokonca mája 2024 a dokonca s ním dobrovoľne nestrávili

dovolenku v Prahe. Maloleté dcéry sa ho teraz „akože“ boja na povel matky, prestali mu brať telefón,
matkasnimiodišlanadovolenkudozahraničia,očomhovôbecneinformovala.Podľajehopresvedčenia
sa deti boja matky, a preto tvrdia to, čo im matka nakázala. Ďalej uviedol, že sa k dcéram nespráva
a ani nesprával hrubým nevhodným spôsobom ako to matka tvrdí. Tvrdenia o prílišnom tlačení na
obe deti, o vynucovaní si styku, odpore až blokácii a pod. sú tak nemiestne tvrdenia, že on bude vo
veci samej navrhovať kompletné znalecké dokazovanie vrátane psychiatrického znaleckého vyšetrenia

matky. Týmto otec dáva podnet kolíznemu opatrovníkovi na preverenie si vhodnosti alebo nevhodnosti
výchovného prostredia matky, ktorá ako sa už v priebehu tohto konania vyjadril, ich deti bije, častokrát
chodili ku nemu dcéry doškriabané od matky, deti sa jej boja, a preto očakáva, že aj tieto jeho vážne
pochybnosti kolízny opatrovník včas a dôsledne prešetrí, čo sa doteraz nestalo. Aj tvrdenia matky o tom,
že nie je nutné a potrebné, aby s ňou pracoval psychológ v CDR a nie najmä deti, nakoľko tieto už

navštevujú dlhodobejšie preukázateľne na pravidelnej báze detského psychológa G. H. v I., je podľa
otca príkladom účelového podávania nepravdivých informácií zo strany matky. G. H. totiž navštevuje len
maloletá A. a okrem toho ho za obdobie 16 mesiacov navštívila len štyrikrát. Zo samotného odvolania
matky, ktoré preukázateľne obsahuje účelové a veľmi urážajúce a osočujúce klamstvá ako otec pochopil,
že matka je práve týmto rodičom, ktorý urgentne potrebuje psychologickú pomoc, pretože jej nezdravé

prenášanie vlastnej nenávisti voči nemu na ich dcéry môže spôsobiť také vážne následky v psychickom
vývoji detí, čo ich nebude možné v budúcnosti napraviť žiadnym spôsobom, čo si matka evidentne vôbec
neuvedomuje. Podľa názoru otca je nutné preveriť aktuálny stav maloletých detí a posúdiť komunikáciu
matky s deťmi, tiež, či matka deti na styk s otcom riadne pripravovala a pripravuje, akým spôsobom to
robí, pretože je práve úlohou matky snažiť sa o to, aby mali maloleté dcéry možnosť kontaktu s oboma

rodičmi. Úlohou matky teda v tomto konkrétnom prípade nie je informovať maloleté deti o jej negatívnom
vzťahu k otcovi. Vo veci samej bude nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia
aktuálneho psychického stavu maloletých detí, taktiež za účelom preverenia rodičovských zručností
nielen otca ale aj matky, ako aj nariadiť znalecké dokazovanie za účelom objasnenia skutočného stavu
veci a k tomu, či nedochádza zo strany matky k ovplyvňovaniu názorov maloletých detí na adresu otca.

Súčasťou podania otca je aj jeho samostatná písomná reakcia na odvolanie matky zo dňa 16.07.2024.
Otec preto navrhol, aby odvolací súd odvolaniu matky nevyhovel.

7. Otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 23.07.2024 k vyjadreniu
kolízneho opatrovníka súhlasil s jeho vyjadrením vo vzťahu k odvolaniu matky a proti tomuto

nemal žiadne námietky. Pokiaľ ide o vyjadrenie kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu uviedol, že
predovšetkým tento vôbec neporozumel jeho odvolaniu, pretože on nenavrhuje zmenu rozhodnutia
súdu prvej inštancie v tom smere, že časť stretávania navrhuje v priestoroch CDR, to si len kolízny
opatrovník zle preštudoval jeho odvolanie, pretože navrhuje len preberanie a následné odovzdávanie
detí v CDR, čo je podstatný rozdiel, ktorý si kolízny opatrovník vôbec neuvedomil. Ďalej uviedol, že

tvrdenia kolízneho opatrovníka o tom, že CDR nie je miestom odovzdávania detí, že na to nemá CDR
programapod.,otecpovažujelenzanenáležitéasubjektívnetvrdeniakonkrétnehopracovníkaÚPSVaR
I., ktorý pravdepodobne nemá s tým pracovné skúsenosti, na rozdiel od jeho skúsenejších kolegov na
tomto úrade a rovnakom oddelení, ktorý CDR ako miesto odovzdávania a preberania dieťaťa nielenže
podporujú, ale aj sami navrhujú. Z doterajšieho správania sa matky je podľa otca plne osvedčené, že

táto nie je schopná maloleté deti na styk s ním ako otcom pripraviť a tieto mu v mieste bydliska riadne
odovzdať, a preto jeho návrh na preberanie detí v Centre pre detí a rodiny H. je plne dôvodný. Samotný
kolízny opatrovník mu poradil, aby na súde podal proti matke návrh na výkon rozhodnutia, čo aj urobil,
ale jeho situáciu to žiadnym spôsobom nezlepšilo, a preto by mal aj kolízny opatrovník, ktorý má v konaní
hájiť najlepší záujem maloletých detí, mať záujem na tom, aby sa jeho styk s deťmi realizoval, čo sa

už viac ako dva mesiace nedeje. Napriek tomu, že kolízneho opatrovníka o vzniknutej situácii riadne
a pravidelne informuje, tento je podľa názoru otca vo veci pasívny a nečinný, čoho prejavom je aj jeho
neadekvátne vyjadrenie k odvolaniu, z ktorého je zrejmé, že sa v podstate s ním ani riadne neoboznámil.8. Otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 23.07.2024 k vyjadreniu
matky zo dňa 12.07.2024 (súčasťou bol aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
v odvolacom konaní o uloženie informačnej povinnosti a umožnenie kontaktu prostredníctvom

videohovorov o ktorom bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu – poznámka
odvolacieho súdu) uviedol, že sa s týmto absolútne nestotožňuje, jej vyjadrenia v ňom uvedené sú
hrubo nepravdivé, účelové, tendenčné a až nemiestne. Matka vo vyjadrení síce deklaruje, že nie je
želaním žiadnej zo zúčastnených strán úplná blokácia detí proti osobe otca, avšak svojim správaním
tak dokazuje, že jej ide presne o tento stav, účelovo poukazuje na ich komunikáciu ako rodičov pred

nariadením predmetného neodkladného opatrenia, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 17.06.2024. Od
vykonateľnosti uvedeného neodkladného opatrenia matka urobila všetko preto, aby zmarila čo i len
dvojhodinový styk otca s maloletými deťmi. Z doterajšieho správania sa matky je úplne zrejmé, že táto
nie je schopná maloleté deti na styk s ním pripraviť a tieto mu v mieste bydliska riadne odovzdať, a preto
jeho návrh na preberanie detí v Centre pre deti a rodiny I. - H. je plne dôvodný. Podľa otca matka
neuviedla žiadny racionálny argument, prečo by sa tento styk nemal realizovať každý pondelok, stredu

a piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. ako to on navrhuje. Žiadna ani dodatočne účelovo vymyslená
poobedná krúžková činnosť detí, ktorú matka samozrejme účelovo už bližšie nešpecifikuje, nemôže mať
prednosť pred stykom detí s vlastným otcom a sanáciou ich vzájomnej citovej väzby, ktorú sa snaží
matka narušiť, a to takým spôsobom, že jeho ako otca od detí úplne odstavili. O správach, ktoré matka
predkladá ako správy, ktoré maloleté deti mali údajne písať otcovi, on dôvodne pochybuje, že tieto boli

písané ich maloletými dcérami. Namieta ich a je toho názoru, že tieto koncipovala, prípadne aj písala
samotná matka. Súčasťou podania je aj samostatné písomné vyjadrenie otca zo dňa 23.07.2024.

9. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín, so sídlom Bernoláka 2, 912 50 Trenčín 1 vo vyjadrení zo dňa
05.08.2024 odvolávajúc sa na čl. 3 ods. 1, 2, čl. 29 ods. 1 písm. a/ Dohovoru o právach dieťaťa uviedol,

že akýkoľvek úplný zákaz styku maloletého dieťaťa/detí s rodičom je vážny zásah do jeho výkonu
rodičovských práv a povinností, ktorý nemôže byť odôvodnený tvrdeniami len na strane matky, ale musí
byť podporený či už znaleckými posudkami alebo závermi vykonaného dokazovania orgánov činných
v trestnom konaní, ktoré však doposiaľ nie je právoplatne skončené. Podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva môže najlepší záujem dieťaťa v závislosti na svojej povahe a závažnosti

prevážiť nad záujmom rodiča. Prokurátor zdôraznil, že pri rozhodovaní o výchove maloletého dieťaťa/
detí rodičov, ktorí spolu nežijú, je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Základným predpokladom
správneho rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa je, aby si súd obstaral spoľahlivý podklad
vykonaním a zhodnotením všetkých relevantných dôkazov na všestranné objasnenie skutočností, ktoré
charakterizujú na jednej strane osoby rodičov, na druhej strane osobu dieťaťa/detí. Ustanovenie § 25

ods. 3 Zákona o rodine umožňuje účinne zasiahnuť do vzájomného pomeru rodiča a dieťaťa tým, že
súd obmedzí styk dieťaťa s rodičom alebo ho dokonca zakáže. Také zásahy sú možné len vtedy, keď
je to potrebné v záujme dieťaťa, teda keď styk ohrozuje jeho fyzické či psychické zdravie, čo sa však
musí dostatočne preukázať až po vykonanom dokazovaní. Podľa prokurátora za súčasného stavu je
obmedzeniestykuotcasmaloletýmideťmidodobyskončeniakonaniavovecisamejdôvodnéavzáujme

detí. Z dostupných dôkazov v spise najmä vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 30.05.2024 totiž
vyplýva, že existuje v danom prípade dôvodná obava o zdravý najmä psychický a emocionálny vývin
maloletých detí, ktoré sú vystavené neprimeraným situáciám zo strany otca. Z neformálnych rozhovorov
maloletých detí je zrejmé, že sa s otcom stretávať nechcú, boja sa a v jeho prítomnosti sa cítia zle, sú
pod psychickým tlakom. Súd prvej inštancie preto vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite

odôvodnil. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil.

10. Matka detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu v podaní zo dňa 09.08.2024 označenom ako
„Vyjadrenie matky k vyjadreniu otca v odvolacom konaní zo dňa 30.07.2024“ v bode I. uviedla autentické
vyjadrenie matky maloletých detí. V bode II. poukázala na to, aké je aktuálne pre obe deti škodlivé

súčasné správanie a chovanie otca detí na spoločných stretnutiach podľa nariadeného neodkladného
opatrenia realizujúce sa každú stredu, ktorý privoláva policajnú hliadku, o čoho obe deti prosili pri
osobnom stretnutí v rámci stredy, ako aj maloletá A. cestou SMS správy otcovi a cestou listu, ktorý
mu sama napísala a doručila, aby tak nerobil. V súčasnej dobe je na deti vyvíjaný tlak zo strany otca
počas styku, ktorý prebieha v stredu, ktorý ich doslovne konfrontuje s obsahom ich listov, ktoré mali byť

v utajenom režime určené len súdu a kolíznemu opatrovníkovi (listy otcovi poskytol kolízny opatrovník
detí na pôde ÚPSVaR Trenčín, kde mu dovolil do jeho spisu nahliadnuť a listy si prečítať). Takýto postoj
či už otca, ako aj hrubé porušenie povinnosti kolízneho opatrovníka v tomto konaní je neprijateľný. Otec
nepočúva a nenaslúcha deťom, len ich podľa detí nevhodne konfrontuje s tým, čo a prečo napísali súdu,vyvraciaimichsubjektívnevnímanieudalostisnímznedávnejminulosti,snažísaimvnútiťsvojupravdu,
svoje postoje a pred deťmi neustále obviňuje matku detí zo vzniknutej situácie, údajného spísknutia proti
nemu, dlhodobo naplánovanej pomsty matky a pod. Otec detí týmto aktuálnym správaním stavia svoje

deti do konfliktu záujmov, konfliktu lojality. V ďalšom matka predložila ako dôkaz SMS komunikáciu otca
a maloletej A. a list maloletej A. adresovaný a doručený otcovi v júli 2024. Ďalej ilustračnými správami od
F. K. L. (partnerky otca) poukázala na to, že aj partnerka otca, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti,
vnímala otcovu násilnú, agresívnu povahu voči deťom a manipulátorské sklony a mala sama potrebu
maloleté deti pred otcom chrániť a opisuje totožné situácie, aké popísali deti v listoch a maloletá A.

dokonca v liste samotnému otcovi. Rovnako matka poukazuje na skutočné dôvody spísania čestného
vyhlásenia F. K. L. pre súd zo dňa 30.05.2024. Zároveň poukázala na to, že aktuálne stretávanie detí
s otcom každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. sa realizujú, avšak deťom aktuálne tieto stretnutia viac
škodia vzhľadom na vyššie uvedené skutkové dôvody najmä správanie sa otca na nich akoby prinášali
nejaký záujem detí v otázke kontaktu detí s ich otcom.

11. Matka detí v podaní zo dňa 18.08.2024 označenom ako I. Vyjadrenie matky k návrhu oca na
nariadenieneodkladnýchopatrenívodvolacomkonaníaII.Vyjadreniematkykvyjadreniuotcakpodaniu
kolízneho opatrovníka v odvolacom konaní a to v rámci bodu I. žiadala, aby súd zamietol návrh
otca na miesto preberania a odovzdávania detí na styk v CDR I. - H. v pondelok stredu a piatok
vždy od 16.00 hod. 18.00 hod. Uviedla, že otec vo svojom návrhu na zmenu preberania miesta

nejakým spôsobom relevantne neodôvodnil, prečo predmetnú zmenu miesta odovzdávania detí žiada.
Neodkladné opatrenie o súčasnej úprave styku sa realizuje a teda nie je daný dôvod naliehavosti ani
neodkladnosti. Samotná skutočnosť, že otcovi sa nepáči, že deti chcú pri stretnutiach s otcom napr.
ostať na dvore svojho bydliska a odmietajú s otcom ísť na ním vybrané miesta alebo aktivity, samo
o sebe nezakladá potrebu zmeny miesta odovzdávania. Je nutné prihliadnuť na to, aké dôvody majú

deti na takýto prístup, t.j. miesto kde sa cítia bezpečne. Pokiaľ otec navrhuje rozšírenie styku oproti
rozsahu v napadnutom neodkladnom opatrení o každý pondelok a piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod.
žiadala, aby odvolací súd predmetné rovnako zamietol. V rámci školského roka sa jedná o čas prípravy
na vyučovanie a záujmovej mimoškolskej aktivity, ktoré nemajú prednosť pred stykom detí s otcom ale
zo strany detí je to potrebné, vítané a žiadané. Podľa matky nemožno súdnym direktívnym spôsobom

nútiť každý druhý deň sa neodkladným opatrením stretávať s otcom, najmä ak pretrvávajú súčasné
pocity a v živej pamäti majú skúsenosti z nedávnej minulosti, ktoré obe popísali v listoch adresovaných
súdu. Najmä potom ako otec absolútne nevhodným spôsobom konfrontoval obe deti s obsahom ich
listov, ktoré má nafotené vo svojom mobilnom telefóne a takto konal na stretnutiach počas styku v stredy.
Odvolávanie sa otca v jeho podaní pre súd v tom smere, že kolízny opatrovník nielenže podporuje, ale

aj sám navrhuje preberanie detí v CDR nemožno považovať v tomto konaní za hodné nasledovania
ani porovnávať s predmetným prípadom. Nie je namieste porovnávanie iných súdnych mimosporových
konaní s predmetným konaním, nakoľko otcom predložená príloha k jeho podaniu z iného súdneho
konania, t.j. postup nie je ani judikátom, jedná sa o individuálne a skôr ojedinelé rozhodnutie a naviac
bez poznania konkrétnosti daného prípadu. Napokon matka uviedla, že aktuálne napomáha napraviť

vedomý alebo nevedomý prístup a konanie otca napr. realizovaním stretnutia na Mestskej plavárni v I.
v stredu od 16.00 do 18.00 hod. na odporučenie CDR I. t.j. styk na neutrálnom mieste kde deti išli v jej
sprievode, jej manžela, brata a trávili čas s otcom, prišla aj priateľka súčasná alebo bývalá otca F. K. L.
so svojimi deťmi. V bode II. reagovala na návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenie v odvolacom
konaní týkajúci sa uloženia informačnej povinnosti a umožnenie kontaktu prostredníctvom videohovorov.

12. Prokurátor okresnej prokuratúry vo vyjadrení zo dňa 21.08.2024 k výzve súdu na prípadné ďalšie
vyjadrenie sa k listinným materiálom zo strany matky poukázal na jeho vyjadrenie už zaslané súdu dňa
05.08.2024.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP)
po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 ods. 1 CMP)
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/
CSP) preskúmal uznesenie okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania
(§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario

CSP) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah odvolania matky a otca,
s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia,bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
obmedzil styk otca s maloletými deťmi a rodičom a maloletým deťom uložil výchovné opatrenie.

15. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti
možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Podľa Zákona
o rodine a to ust. § 28 ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 38 Zákona o rodine k pozastaveniu, obmedzeniu alebo

pozbaveniu výkonu rodičovských práv a povinností za života rodičov môže dôjsť iba rozhodnutím súdu.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

16. Účelom výchovných opatrení v zmysle Zákona o rodine je predchádzanie prísnejšiemu zásahu do
rodičovských práv a povinností v zmysle § 38 Zákona o rodine s tým, že budú včas odstránené poruchy

medzi rodičmi a deťmi a nebude tak musieť dôjsť k obmedzeniu či pozastaveniu rodičovských práv
a povinností.

17. Zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté deti
je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva

účastníkov, ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo
porušeným právam definitívnu ochranu. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa
aspoň osvedčila danosť práva, aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe dočasnej úpravy. Inštitút
neodkladného opatrenia má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto zjavne ohrozené
a do doby, keď o výchove nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Potreba

dočasnej úpravy nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale aj z existencie záujmu maloletého
dieťaťa na dočasnej úprave pomerov.

18. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí byť zrejmá z jeho samotného
obsahu resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, keďže v konaní o nariadenie neodkladného

opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva a vychádza sa len z návrhu na jeho nariadenie v
prípade nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania a v prípade nariadenia neodkladného
opatrenia po začatí konania aj z obsahu spisu, teda z dôkazov už vykonávaných. Dokazovanie má v tom
prípade charakter tzv. osvedčovania, keď skutočnosti uvedené v návrhu, alebo ktoré sú súdu zrejmé,
keď nariaďuje neodkladné opatrenie spĺňajú atribút vysokej miery pravdepodobnosti.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Po preskúmaní odvolacích námietok matky a otca a celého obsahu spisu sa odvolací súd plne
stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, ktorý vyhodnotil nedôvodnosť návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia zákazom styku otca s maloletými deťmi vzhľadom na nesplnenie podmienok
ako i to, že by to nebolo v záujme detí. S ohľadom na potencionálne ohrozenie práv maloletých

detí (z vyjadrení detí vyplýva, že sa v prítomnosti otca cítia zle, pociťujú psychický tlak a nechcú sa
s ním stretávať pre nevhodné správanie otca, ktorého a mal dopustiť ako i z opisu situácií uvedených
v stanovisku OR PZ I.) rozhodol, že je nevyhnutné obmedziť styk otca s maloletými deťmi. Keďže mal
za osvedčené, že maloleté deti počas času tráveného u otca prežívajú negatívne emócie, ktoré sú
vyvolané správaním otca pričom je potrebné identifikovanie presného dôvodu tohto stavu a pracovať na

jeho odstránení, považoval za potrebné bezodkladne upraviť pomery vydaním výchovného opatrenia
v podobe odborného psychologického poradenstva, ktorým by sa zabezpečila práca s rodičmi ale aj
s maloletými deťmi. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP preto odvolací súd v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie napadnutého uznesenia.

21. Matka detí sa v odvolaní domáhala zmeny rozhodnutia a nariadenia dočasného zákazu styku
otca s maloletými deťmi do rozhodnutia vo veci samej a zrušenia nariadeného výchovného opatrenia.
Otec detí v odvolaní namietal nedôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia obmedzením styku.
Eventuálne však žiadal o zmenu rozsahu obmedzenia styku a to jeho rozšírením aj o ďalšie dniumožňujúce mu stretávanie s maloletými deťmi a určením miesta prevzatia a odovzdania detí v CDR
I. – H..

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je
aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem maloletého dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť
vyplýva. Z návrhu matky a pripojených listín vyplýva, že dôvody nariadenia neodkladného opatrenia
vyplývajú zo vzťahu medzi otcom a deťmi. Podľa odvolacieho súdu matka svoje tvrdenia o nevhodnom
správaní otca k maloletým deťom uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila

ako vysoko pravdepodobné. Napokon aj otec v SMS z 12.06.2024 pripúšťa nevhodnosť svojho
správania, keď uviedol, že si začína uvedomovať, čo robil zle a chcel by na sebe pracovať. Pokiaľ
ide o odvolanie matky nebolo rozhodné pre iný záver súdu jej vysvetlenie, že jej aktuálny návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia (zákaz styku) je iný ako návrh vo veci samej (zmena rozsahu úpravy
styku) nakoľko tento už podľa nej predpokladá zmenu v správaní otca po vyhľadaní potrebnej odbornej
psychologickej pomoci na strane otca a zmenu jeho prístupu k obom maloletým deťom do budúcna.

Aj podľa odvolacieho súdu uvedené konanie otca nie je natoľko závažné, že by malo predstavovať
nenapraviteľný následok v prípade pokračovania styku otca s maloletými deťmi a teda nevidel dôvod na
vyhovenie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zákazom styku otca s maloletými deťmi.
K odvolaniu otca je potrebné uviesť, že okresný súd síce konštatoval prebiehajúce trestné konanie voči
nemu pre správanie sa k deťom ale zároveň uviedol, že doposiaľ uvedené nie je preukázané nakoľko

eštezostranyorgánučinnéhovtrestnomkonaníniejerozhodnuté.Prisvojomzávereoobmedzenístyku
preto vychádzal z tvrdení matky v návrhu, obsahu listov detí, správy kolízneho opatrovníka a stanoviska
polície, ktoré je aj opisom konkrétnych situácií o možnom správaní otca vo vzťahu k deťom. Odvolací
súd nepovažoval za rozhodujúcu dobu, ktorá uplynula od doručenia anonymného podania kolíznemu
opatrovníkovi a podania jeho podnetu orgánu činnému v trestnom konaní. Je zrejmé, že si tento musel

skutočnosti uvádzané v anonymnom podaní vyhodnotiť ohľadom ich uveriteľnosti a k tomu potreboval
časový priestor. Zohľadniac preto potrebu udržania vzťahu otca s deťmi bolo odôvodnené pristúpiť
k dočasnému obmedzeniu styku otca s maloletými deťmi. Pri rozsahu styku 2 hodiny v stredu v každom
kalendárnom týždni okresný súd prihliadol aj na názor maloletých detí v ich listoch, ktoré sú vo veku 13
rokov a 9 rokov. Aj preto odvolací súd za súčasného stavu nevidel dôvod na rozšírenie rozsahu otcom

navrhovaným spôsobom a to aj o každý pondelok a piatok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. Naviac
takýto rozsah by bol pre maloleté deti aj zaťažujúci s ohľadom na plnenie si školských povinností. S
vyjadrením kolízneho opatrovníka, že otcom navrhované miesto prevzatia a odovzdania detí v CDR I. -
H. nie je vhodné sa stotožnil. Podľa odvolacieho súdu v tomto zariadení sa má uskutočňovať výchovné
opatrenie, ktorého realizácia prebieha za iných podmienok. Napokon odvolací súd uvádza, že v konaní

o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva a to v rovnakej forme
a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. Súd preto pri ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to skutočnosťami
tvrdenými otcom (nevznesenie obvinenia v trestnom konaní, šetrenie anonymného podnetu, tvrdenie
otca o jeho správaní, o manipulatívnom správaní matky, nevhodnosti prostredia matky) a dôkaznými

návrhmi (znalecký posudok v trestnom konaní) sa bude okresný súd zaoberať v rámci zisťovania
skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o návrhu matky detí na zmenu úpravy styku.

23. Pokiaľ matka v odvolaní namietala nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa výchovného
opatrenia u CDR I. – H. vzhľadom na duplicitu psychológov v práci (matka spolupracuje so psychológom

G. H.) správne kolízny opatrovník poukázal na to, že ide o iný druh práce. Nariadenie neodkladného
opatrenia predstavuje prácu s celou rodinou kedy je možné pozorovať a popísať vzájomné interakcie
jednotlivých členov rodiny, vyhodnotenie ktorých môže napomôcť obnoveniu vzťahu detí s otcom.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie matky a otca za dôvodné a uznesenie

okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

25. Odvolací súd tiež uvádza, že aktuálnym rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej
a ani ho nemôže nijako ovplyvniť. Komplexné posúdenie dôvodnosti návrhu matky bude predmetom
konania vo veci samej o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, v ktorom sa súd bude zaoberať

aj všetkými tvrdeniami účastníkov konania i dôkazmi doteraz produkovanými.26. Nakoľko v danom prípade nejde o konečné rozhodnutie vo veci, odvolací súd o trovách konania
nerozhodoval, keď o trovách celého konania (vrátane odvolacieho) rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (§ 58 CMP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).