Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723201239
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5723201239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v
spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, obaja
právne zastúpení spoločnosťou BELLAN & Partners, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti
žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 2.429 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5Csp/20/2023-73 zo dňa 30.11.2023
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
2/ sumu 1.817 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.817 eur od 24.9.2022 do
zaplatenia, vrátane lehoty splatnosti a vo výroku IV. o náhrade trov prvoinštančného konania vo vzťahu
medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý m vo zvyšnej časti (výroky II., III. a V.).

Žalobkyňa 2/ m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 1.817 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1.817 eur od 24.9.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
Žalobu žalobkyne 2/ vo zvyšnej časti – o zaplatenie 612 eur s príslušenstvom - zamietol (výrok II.).
Napokon (výrok III.), v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu 1/.

2.S poukazom na aplikáciu § 16 zák. č. 647/2007 Z.z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, v spojení s § 1, § 3, § 4 ods. 1 písm. c/, § 9, § 15 ods. 1, § 17 zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a
§ 442 OZ (všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) považoval súd prvej inštancie za
preukázané/nesporné, že v zmysle zmluvy o zájazde zo dňa 8.7.2022 si žalobcovia 1/ a 2/ spolu s
dvomi maloletými deťmi obstarali zájazd do E. v období od 19.7.2022 do 26.7.2022. Žalobkyňa 2/
dňa 29.3.2017 požiadala jednotné pracovisko OR PZ Martin o vydanie cestovného pasu s platnosťou
na desať rokov, kde zaplatila správny poplatok vo výške 33 eur, pričom uviedla, že predchádzajúci

neplatný cestovný pas č. F. odovzdá pri výdaji nového cestovného pasu. Následne sa žalobkyňa 2/
dňa 5.5.2017 dostavila na oddelenie dokladov, pričom pracovníčka oddelenia dokladov požadovala
odovzdanie starého neplatného cestovného pasu č. F.. Žalobkyňa 2/ jej oznámila, že svoj starý neplatný
cestovný pas stratila, preto bolo spísané oznámenie o strate tohto pasu.3.Následne však pracovníčka oddelenia dokladov zaevidovala do informačného systému ako stratený
novýcestovnýpasč.G.,očomžalobkyňa2/nemalavedomosť.Vdôsledkuchybypracovníčkyoddelenia
dokladov sa tak stal vydaný cestovný pas č. G. (t. j. nový pas) neplatným.

4.Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že ak by žalobkyňa 2/ pri žiadosti o vydanie
nového cestovného dokladu predložila aj jej predchádzajúci cestovný doklad a neuviedla by pracovníčke
oddeleniadokladov,žetentopredložíkukontroleažpripreberanínovéhocestovnéhodokladu,nemuselo
by dôjsť k zámene čísel cestovných dokladov v evidencii stratených dokladov. Zo strany pracovníčky
oddelenia dokladov totiž došlo ku chybe, keď nový platný cestovný pas v systéme označila ako stratený

(aj s poukazom na spísané oznámenie o strate pasu), v dôsledku čoho sa tento stal neplatným, na
čom nič nemení skutočnosť, že žalobkyňa 2/ svoj predchádzajúci cestovný pas nepredložila pri žiadosti
o vydanie cestovného pasu. Ak totiž žalobkyňa 2/ pri prvotnej žiadosti o vydanie cestovného dokladu dňa
29.3.2017 nepredložila predchádzajúci cestovný pas, pracovníčka oddelenia dokladov mala postupovať
v zmysle ustanovení zákona o cestovných dokladoch, pričom žalobkyňa 2/ sa pri vybavovaní svojej
žiadosti o vydanie cestovného pasu riadila pokynmi pracovníčky oddelia dokladov. Zároveň žalobcovia,

ako aj žalovaný vo vyjadrení poukázali na čl. 28 ods. 1 písm. h) nariadenia PZ č. 77/2014, v zmysle
ktorého zamestnanec pri príjme žiadosti o vydanie cestovného pasu, ak občan požiada o vydanie
ďalšieho cestovného pasu, skontroluje skôr vydaný cestovný pas; údaje o ňom a o jeho stave; platný
cestovný pas sa neodoberá. Podľa názoru okresného súdu je teda zrejmé, že pracovníčka oddelenia
dokladov pri žiadosti o vydanie nového cestovného pasu mala skontrolovať skôr vydaný cestovný

pas, údaje v ňom a jeho stav a nakoľko tento cestovný pas už nebol platný, mala ho odobrať, t. j.
nepostupovala správne.

5.Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobkyni 2/ v dôsledku konania pracovníčky oddelenia
dokladov vznikla škoda v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom žalobkyňa 2/ v súlade

s ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadala o predbežné prerokovanie nároku u žalovaného, na čo
žalovaný reagoval listom zo dňa 23.9.2022 a žiadosti nevyhovel.
6.Pokiaľ ide o žalobcu 1/, okresný súd konštatoval nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko
(§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.) mu nebola nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci spôsobená žiadna škoda, keďže žalobca 1/ mal platný cestovný pas a zájazd

spolu s deťmi mohol absolvovať.

7.Čo sa týka samotnej škody, tou podľa súdu prvej inštancie možno chápať ujmu, ktorá vznikla v
majetkovej sfére poškodeného, teda žalobkyne 2/, a to vo výške sumy, ktorá zodpovedná zaplatenej
časti dovolenky za jej osobu, keďže v dôsledku pochybenia zo strany pracovníčky oddelenia dokladov

nemohla vycestovať, t. j. suma zaplatená za objednané služby v celkovej výške 1.317 eur - osoba na
základnom lôžku 1.109 eur, doplatok za izbu 95 eur, environmentálny poplatok 25 eur, palivový príplatok
2022 vo výške 60 eur, komplexné cestovné poistenie 28 eur.
8. Okrem toho, podľa okresného súdu dôvodným a primeraným je aj nárok žalobkyne 2/ na zaplatenie
sumy 500 eur titulom nemajetkovej ujmy (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.) titulom inštitútu

straty radosti z dovolenky, vychádzajúc z ustálenej/zistenej situácie príchodu žalobkyne 2/ (a jej rodiny)
na letisko z dôvodu plánovaného odletu a následného smútku a beznádeje z premrhanej vysnenej a
zaplatenej dovolenky.
9.Naopak, okresný súd nepriznal žalobkyni 2/ uplatnený nárok za jej maloletú dcéru, nakoľko žalobca
1/ a maloleté deti mali platné cestovné doklady a objednaný zájazd mohli absolvovať. Na základe toho

nárok žalobkyne vo zvyšnej časti zamietol.

10.O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že pri výpočte nároku na náhradu trov konania vychádzal z pomeru
úspechu a neúspechu strán vo veci.

11.Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania žalobkyne 2/, táto sa proti žalovanému domáhala
zaplatenia sumy vo výške 2.429 eur, jej úspech predstavuje tá časť, v ktorej súd žalobe žalobkyne 2/
vyhovel, t. j. v časti zaplatenia sumy vo výške 1.817 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 74,80
%. Úspech žalovaného (612 eur) v percentuálnom vyjadrení činí 25,20 %. Čistý úspech žalobkyne 2/
tak predstavuje 49,60 % (71,03 % - 28,97 %).

12.Nakoľkosúdžalobcu1/zamietol,priznalžalovanémuprotižalobcovi1/nároknanáhradutrovkonania
vo výške 100 %.13.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/
sumu 1.817 eur podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zamietnutia žaloby v celom rozsahu.
14. Súdu prvej inštancie vytýkal, že riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, čím porušil základné právo

strany v súdnom konaní na spravodlivý proces. Poukázal na to, že dôkazné bremeno ako inštitút
procesného práva postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná
podľa hmotného práva bola preukázaná v konaní tak, aby súd uznal ako pravdivú. Poznamenal, že
predpokladom priznania nároku na náhradu škody je existencia ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, objektívna existencia príčinnej súvislosti

medzi porušením právnej povinnosti a škodou ako následkom týchto príčin.
15.Ďalej žalovaný opísal, že náklady na zájazd žalobkyne 2/ boli „presne preukázateľne vyčíslené na:
1 x osoba na základom 1.109 eur
1 x doplatok na izbu: 95 eur
1 x environmentálny poplatok 25 eur
1x palivový príplatok 60 eur

1 x Kompletné cestovné poistenie 28 eur
spolu 1.317 eur.
16.Podľa odvolateľa „má rozhodnutie súdu prvej inštancie vadu konania“, pretože nie je nijakým
spôsobom v odôvodnení rozsudku vysvetlené, aký spôsobom dospel súd k záveru, že je potrebné zo
strany žalovaného odškodniť titulom nesprávneho úradného postupu dieťa žalobkyne 2/ vo výške 499

eur, keď toto mohlo s otcom (tak ako aj druhé dieťa) vycestovať na dovolenku s platným cestovným
dokladom. To znamená, že pri dieťati žalobkyne 2/ nie je splnená obligatórna podmienka zákona č.
514/2003 Z. z. a to nesprávny úradný postup.
17.Taktiež žalovaný zdôraznil, že žiaden dôkaz o existencii nesprávneho úradného postupu, vzniku
škody a priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorá mala byť

spôsobená dieťaťu žalobkyne 2/ predložený nebol. Preto namieta nepreukázanie opodstatnenosti
žaloby o náhradu škody vo vzťahu k dieťaťu žalobkyne 2/ (teda nielen samotnú existenciu nesprávneho
úradného postupu, ale aj samotný vznik majetkovej ujmy).

18.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyňa 2/ uviedla, že „právna argumentácia

obsiahnutá v odvolaní žalovaného nemá právne opodstatnenie v naplnení dôvodov na podanie
odvolania“. Zdôraznila, že súd sa o svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal s nárokom
na náhradu škody.

19.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal rozsudok ohľadne nenapadnutých
zamietajúcich výrokov a závislého výroku o trovách týkajúceho sa žalobcu 1/) a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

20.Zásadnú (čo do rozsahu) časť predostretého odvolania predstavujú všeobecné tézy z vybraných
záverovaplikačnejpraxesúdovvovzťahuknáležitostiam(riadneho)odôvodneniasúdnehorozhodnutia.
V predmetnej/tejto citácii však absentuje kvalifikovaná reflexia na osobitosti posudzovanej veci,
nakoľko napadnuté rozhodnutie obsahuje síce stručné, ale postačujúce vymedzenie všetkých zákonom

požadovaných náležitostí (§ 220 CSP), t. j. (primárne) opis zisteného/ustáleného skutkového stavu,
jeho právne posúdenie a vyporiadanie sa (pozri bod 4 tohto odôvodnenia) s relevantnými argumentami
vznesenými sporovými stranami (tu predovšetkým žalovaným). Jednoznačne predovšetkým okresný
súd zadefinoval že nesprávny úradný postup spočíva v nespochybniteľnom omyle zamestnankyne
odboru cestovných dokladov, práve a len v dôsledku ktorého (zadefinovaný kauzálny nexus) nastala na

strane žalobkyne majetková škoda (resp. nemajetková ujma) pri zmarení leteckého zájazdu v konkrétne
preukázanej výške.
21.Žiada sa v danej spojitosti upozorniť odvolateľa, že (púhy) jeho nesúhlas so závermi okresného súdu
nezakladá (bez ďalšieho) arbitrárnosť súdneho rozhodnutia.

22.Následne, pokiaľ (už) aj odvolateľ (ojedinele) pristúpil k formulácii námietky dostatočne konkrétnej
pre vyvolanie odvolacieho prieskumu, táto vôbec nekorešponduje odôvodneniu napadnutého rozsudku.
23. Odvolateľ totiž (bod 15 tohto odôvodnenia) síce taxatívne (a náležite) vymenoval položky
predstavujúce žalobkyni 2/ súdom priznaný nárok, následne však nespochybnil žiadnu z nich (t. j.súdom priznaných), ale namietal položku v sume 499 eur týkajúcu sa dieťaťa žalobkyne 2/, ktorá
položka však (ako by žalovaný zistil pri pozornom čítaní odôvodnenia napadnutého rozsudku) súdom
prvej inštancie priznaná vôbec nebola (bola v žalobe uplatnená, avšak súdom nepriznaná). Fakticky

pritom žalovaný/odvolateľ argumentuje (presne tou) skutočnosťou - t. j., že dieťa mohlo s otcom
vycestovať na dovolenku s platným cestovným dokladom - ktorou okresný súd odôvodnil čiastočné
zamietnutie žaloby (hoci o správnosti/korektnosti tejto úvahy možno pochybovať, zamietajúca časť
výroku nie je odvolaním napadnutá). Inými slovami, odvolateľ predmetnou argumentáciou nepoprel
dôvody priznania (časti) nároku žalobkyni 2/, ale (nepochopiteľne) len zopakoval dôvody, ktoré viedli

k čiastočnému zamietnutiu žaloby (ktoré zamietnutie pochopiteľne nie je predmetom tohto odvolacieho
konania iniciovaného žalovaným).
24.Pokiaľ ďalej odvolateľ v danej spojitosti zdôraznil, že „žiaden dôkaz o existencii nesprávneho
úradného postupu, vzniku škody a priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou, ktorá mala byť spôsobená dieťaťu žalobkyne 2/ predložený nebol“, uvedené sa opäť v plnom
rozsahu „míňa“ s obsahom súdom prisúdeného nároku, ktorým je práve a len individuálny nárok

žalobkyne 2/. Zjednodušene vyjadrené, to, čo učinil predmetom odvolania žalovaný, priznané (ani)
nebolo, nemôže teda byť odvolacím súdom preskúmavané.

25.Možno zhrnúť, že ide o exemplárne zlyhanie žalovaného pri formulovaní odvolacích dôvodov, ktorými
je odvolací súd principiálne viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), čo zakladá plný procesný neúspech odvolateľa

a potvrdenie napadnutého rozsudku v meritórnej/preskúmavanej časti ako vecne správneho.

26.Žalovaný síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
o trovách prvoinštančného konania (týkajúcich sa žalobkyne 2/) nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku.
27.Z daného dôvodu potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok

o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného
výroku o nároku na náhradu trov medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že
okresný súd náležite aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore.

28.Výrok o trovách odvolacieho konania sa riadi § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP (plný procesný úspech žalobkyne 2/ v odvolacom štádiu súdneho konania). O konečnej výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

29.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť adopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.