Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. august 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoPr/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521201838
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3521201838.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.

Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
C., proti žalovanej A., D..
so sídlom X. XXXX XXX/XX, E., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Danica
Birošová, s. r. o. so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 10Cpr/23/2021-154 zo dňa 18. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu

z a m i e t a .

Žalovaná m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom určil, že výpoveď žalovanej z pracovného pomeru podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 08.04.2021, doručená žalobkyni dňa 13.04.2021 je neplatná,
pričom pracovný pomer naďalej trvá (prvý výrok), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu
mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 11.585,28 eur netto za obdobie od
01.08.2021 do 30.04.2023, do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (tretí výrok). Súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 43 ods. 1, § 59 ods. 1, § 63 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 61 ods. 3, § 74, § 77, §
79 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 4 Zákonníka práce. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) (štvrtý výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania a
zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovanou

ako zamestnávateľom bola uzavretá riadna pracovná zmluva
na dobu neurčitú na pozíciu krajčírka. Žalovaná dňa 01.02.2021 prijala rozhodnutie
o organizačnej zmene č. 2/2021 s cieľom zabezpečiť väčšiu efektívnosť podnikania, efektívnosť práce
a optimalizáciu nákladov tak, že sa rozhodla znížiť stav zamestnancov
v závode odevnej konfekcie Púchov - v útvare hlavná výroba: 6 x funkcia krajčír a 1 x funkcia majster k
termínu 28.02.2021, 1 x funkcia šičky k termínu 30.04.2021, 4 x funkcia krajčír
k termínu 31.05.2021. Dôvodom tejto zmeny bol pokles objednávok a tým aj pokles potreby pracovnej

sily. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná predložila všetky relevantné dokumenty o tom, že prijala
organizačnú zmenu za účelom zabezpečenia väčšej efektívnosti podnikania, efektívnosti práce a
optimalizácie nákladov, táto zmena sa dotkla žalobkyne, ktorá sa stalapre žalovanú nadbytočnou. Z podkladov predložených žalovanou vyplýva, že organizačná zmena ako
aj možnosť dať výpoveď z nadbytočnosti žalobkyni bola riadne predložená zástupcom zamestnancov a
prerokovaná s nimi. Z dokazovania nevyplynulo, že by sa pri výbere zamestnancov, s ktorými mienila

ukončiť žalovaná pracovný pomer, správala diskriminačne alebo konala s cieľom zneužívať svoje práva
vo vzťahu k svojim zamestnancom. Súd prvej inštancie uzavrel, že skutočnosť, že prácu žalobkyne začal
vykonávať iný zamestnanec žalovanej, ešte neznamená, že žalobkyňa nebola nadbytočnou. Žalobkyňa
v podanej žalobe namietala, že jej výpoveď nebola nikdy doručená. Z vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie zistil, že žalobkyňa dňa 13.04.2021 odmietla prevziať výpoveď zo dňa 08.04.2021

a s poukazom na § 38 ods. 4 Zákonníka práce uzavrel, že žalovaná si riadne splnila svoju povinnosť
doručiť žalobkyni výpoveď do vlastných rúk. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či si žalovaná
vo vzťahu k žalobkyni splnila ponukovú povinnosť v tom smere, či ponúkla žalobkyni inú vhodnú prácu
a to aj na kratší pracovný čas. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalovaná ponúkla žalobkyni
miesto účtovníka a vedúceho energetiky
a žalobkyňa prejavila záujem o tieto pracovné miesta. Následne žalovaná oznámila žalobkyni, že tieto

voľné pracovné miesta zrušila a nebudú obsadené, preto pre ňu nemá inú ponuku. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalovaná pravidelne
zamestnávala študentov cez letné prázdniny, pričom túto prácu žalobkyni neponúkla. Žalobkyňa počas
konania označila pracovné miesto B. B., ktorý do zamestnania nastúpil dňa 06.05.2021, pričom žalovaná
nijakým spôsobom nezareagovala, o aké voľné pracovné miesto išlo a z akého dôvodu toto miesto

neponúkla žalobkyni. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno,
že si riadne splnila svoju ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, a preto súd určil,
že výpoveď žalovanej vo vzťahu k žalobkyni je neplatná. Keďže žalobkyňa oznámila žalovanej, že trvá
na ďalšom zamestnaní, súd vyhovel aj v tejto časti návrhu a určil, že pracovný pomer trvá. Súd prvej
inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2021 sp. zn.

4Cdo/312/2020, podľa ktorého pokiaľ zamestnávateľ
v spore nepoprel všetky skutkové tvrdenia týkajúce sa nesplnenia si ponukovej povinnosti, bolo
povinnosťou súdu namietané skutkové tvrdenia zamestnanca považovať za nesporné a z nich
vychádzať pri meritórnom rozhodnutí. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.10.2021 sp. zn. 2Cdo/121/2021, podľa ktorého v dôsledku dostatočného

označenia pracovných miest u zamestnávateľa nepochybne došlo k presunu dôkazného bremena
na zamestnávateľa, ktorý v prípade, ak chcel byť v spore úspešný, bol povinný preukázať, že
zamestnancom označené pracovné miesta neboli v čase podania výpovede, teda v rozhodujúcom
období, voľné. Súd prvej inštancie ustálil, že z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaná porušila § 61
ods. 3 Zákonníka práce, nakoľko v rozhodnom čase od 01.08.2021 do 30.09.2021 znovu nevytvorila

pracovné miesto žalobkyne organizačnou zmenou a ani v tomto období na takéto pracovné miesto
žalobkyne neprijala nových zamestnancov. Skutočnosť, že v neskoršom období žalovaná s výnimkou
žalobkyne oslovila
a zamestnala pôvodne prepustených zamestnancov, nemôže mať žiaden vplyv na určenie, že
napadnutá výpoveď je z tohto dôvodu neplatná. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami sporu

bolo nesporným, že výška čistej priemernej mzdy pre prípad náhrady mzdy je 551,68 eur mesačne
vzhľadom k tomu, že žalovaná výslovne nepožiadala podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce súd, aby
náhradu mzdy nepriznal alebo túto primerane znížil, súd preto žalobkyni priznal plnú splatnú náhradu
mzdy, a to odo dňa uplynutia výpovednej doby od 01.08.2021
do vyhlásenia rozhodnutia, do 30.04.2023. Priznanú náhradu mzdy súd vypočítal za 21 mesiacov po

551,68 eur netto, t. j. 11.585,28 eur netto. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o mzdovú položku, na podklade
tejto sumy bude žalovaná povinná ešte odviesť všetky odvody zo mzdy ako za zamestnanca tak za
zamestnávateľa. Žalobkyňa si v konaní uplatnila aj nesplatnú náhradu mzdy, v ktorej časti súd žalobu
akonedôvodnúzamietol.Uplatnenýnárokžalobkynesapodľasúduprvejinštancienemoholprekludovať
podľa § 77 Zákonníka práce, nakoľko tento nárok žalobkyne súd posudzoval v čase rozhodovania o

nároku. Žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu priznal súd prvej inštancie nárok na náhradu trov
konania vo výške 100%.

3. Proti prvému, druhému a štvrtému výroku tohto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala
odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) CSP a navrhla odvolaciemu súdu,

aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala
na to, že žalobkyňa v podanej žalobe namietala dva dôvody neplatnosti výpovede a to, že jej nebola
doručená a že jej miesto nemalo byť ani reálne zrušené. Na pojednávaní dňa 07.06.2022 súd prvej
inštancie vyslovil predbežný právny názor, podľa ktorého si žalovaná splnila ponukovú povinnosť podľa§ 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Následne súd prvej inštancie vyslovený právny názor zmenil s
poukazom na neskoršie zamestnanie B. B. na obdobie od 06.05.2021 do 30.09.2021, nakoľko z podania
žalobkyne zo dňa 29.03.2023 malo vyplynúť jej skutkové tvrdenie, že by toto pracovné miesto malo

byť voľné a malo jej byť ponúknuté. Podľa žalovanej súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy po uplynutí
prekluzívnej lehoty nastoľoval a vyhodnocoval ďalšie dôvody neplatnosti výpovede (nad rámec tých,
ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe) bez toho, že by rozhodol
o pripustení zmeny žaloby. Pracovné miesto B. B. nebolo žiadnym voľným pracovným miestom,
žalovaná preto nemala ani objektívne čo vysvetľovať. Uvedené pracovné miesto v štruktúre žalovanej

neexistovalo, nešlo o žiadne voľné pracovné miesto ale o dohodu mimo pracovného pomeru so
záhradníkom na úpravu zelene počas vegetačného obdobia. Podľa žalovanej bolo nevysvetliteľným,
ako súd prvej inštancie interpretoval tú časť vyjadrenia žalobkyne, v ktorej by tvrdila, že jej malo byť
ponúknuté voľné pracovné miesto B. B. a že by toto miesto malo byť voľným pracovným miestom v čase
doručenia výpovede žalobkyni. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení konštatovala, že žalovaná
uzavrelapracovnoprávnyvzťahvčase,keďužmalamaťprevádzkovéproblémyatookreminýchajsoB.

B.od06.05.2021do31.10.2021.Uvedenékonštatovaniežalobkynenezodpovedápožiadavkámurčitosti
a zrozumiteľnosti s tým, že prostá konštatácia, že sa prijímali u žalovanej zamestnanci tzv. dohodári aj
počasprevádzkovýchproblémov,nebolovôbeckukonkrétnemuťažiskuspornostipodstatné.Sohľadom
na uvedené preto žalovaná môže poprieť toto akoby nové skutkové tvrdenie, lebo dovtedy zmysel, ako si
ho vyložil súd, nerozpoznala. Podľa žalovanej súd nie je oprávnený alternovať za žalobkyňu ako slabšiu

stranu procesné úkony a vykladať v jej prospech celkom nelogickým spôsobom obsah jej podaní na
ťarchu zamestnávateľa. Poukázala na to, že súd prvej inštancie prekročil svoje oprávnenie, ktoré mu
vyplýva z § 318 CSP a ujal sa úlohy zástupcu strany sporu. Súd písomne vyzval žalovanú na vyjadrenie
sa k obdobiu od 01.08.2021 do 31.12.2021, preto je prekvapivým rozhodnutie súdu prvej inštancie na
základe akoby doplneného skutkového tvrdenia spred uvedeného dátumu. Postup súdu prvej inštancie

považovala za zavádzajúci až nekorektný
s tým, že vyjadrenie žalobkyne zo dňa 29.03.2023 súd prvej inštancie zaslal žalovanej len
na vedomie. Predložený výpis zo Sociálnej poisťovne nebol dôkazom o tom, že by pracovné miesto B.
B. ku dňu 13.04.2021 bolo voľným pracovným miestom. Podľa žalovanej preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že pre splnenie ponukovej

povinnosti je rozhodný čas doručenia výpovede, t. j. ku dňu 13.04.2021. Preto posúdenie otázky
ku dňu 06.05.2021, kedy na dohodu začal pracovať B. B., pôsobí antagonisticky voči uvedenému
ustálenému a judikovanému východisku. Žalovaná poukázala na to, že žalobou uvedené dôvody
neplatnosti skončenia pracovného pomeru boli len dva a ďalšie dodatočné vlastné dokazovanie, či
žalovaná neobnovila toto pracovné miesto v ochrannej dobe podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce a či

malo byť žalobkyni ponúknuté miesto dávno uvoľnené po jej výpovednej dobe, bolo nedôvodnou súdnou
nadprácou. K výroku o priznaní náhrady mzdy žalovaná uviedla, že o tom, že by žalobkyňa žiadala
náhradu mzdy, sa dozvedela až zo súdom parafrázovaného podania
a výrokov v záverečnej reči na poslednom pojednávaní. V žalobe žiadala žalobkyňa priznanie ušlej mzdy
a priznanie náhrady mzdy považovala žalovaná za postup ultra petit, nakoľko súd nemá povinnosť a ani

právomoc, aby sám nárok žalobkyne zmenil na iný nárok a tento potom priznal. V danom postupe videla
zo strany súdu prvej inštancie nadprácu pre žalobkyňu, aby táto zosúladila návrh s hmotným právom, čo
je v rozpore s princípom rovnosti strán. Poukázala na to, že súd poučoval žalobkyňu o hmotnom práve
vo vzťahu k náhrade mzdy a doslova radil jej zástupcovi a na pojednávaní pôsobil v pozícii pomocníka
žalobkyne, hoci náhrada mzdy žalobkyňou nebola nikdy uplatnená. Žalovanej bola odňatá možnosť

uplatniť obranu proti náhrade mzdy podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce a o náhrade mzdy a o počte
týchto miezd,
za aké sa uplatnila a o celkovej výške nároku, sa žalovaná dozvedela až z napadnutého rozhodnutia.
Žalovaná nedostala žiadnu príležitosť uplatniť právo na námietku ako prostriedok procesnej obrany. Ušlá
mzda a náhrada mzdy sú odlišné inštitúty, preto pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa

si uplatňovala náhradu mzdy, mala rozhodnutiu o jej nároku predchádzať zmena žaloby, z ktorej by bola
zrejmá výška uplatňovanej sumy.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že ňou podaná žaloba bola dôvodná a žiadala,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Tvrdila, že žalovaná si postupne v konaní
dorábala dôkazy podľa potreby a ponúkla jej neadekvátne pracovné miesta, ktoré neskôr po akceptácii

žalobkyňou zrušila. Mala za to, že v písomnej výpovedi zo dňa 08.04.2021 malo byť uvedené aj
zrušenie ponúkaných miest a vyznačené jej meno a priezvisko na prevzatie. Žalovaná prijala počas
celého obdobia prepúšťania na rôzne pracovné pozície zamestnancov na dohodu, ktoré žalobkyni nikdy
neponúkla z dôvodu podanej žaloby. Podľa žalobkyne zástupcovia odborov stáli na strane žalovanej.Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav v čase preberania výpovede, na koncentráciu konania s
tým, že žalovaná predkladala dôkazy až na základe výziev súdu po vykonaní viacerých pojednávaní.
Konanie súdu nepovažovala za nadprácu ale o snahu získať relevantné podklady

pre rozhodnutie.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne (v podanej replike) zotrvala na svojich stanoviskách
uvedených v podanom odvolaní a poukázala na to, že súd prvej inštancie nevysvetlil, ako zo skutkového
tvrdenia o prijatí B. B. dňa 06.05.2021 mohol vzísť záver, že k 13.04.2021 bolo toto miesto pracovným

a voľným. Zopakovala, že sa nejednalo o žiadne voľné pracovné miesto, ani priebežne uprázdnené
a vôbec nie novovytvorené pracovné miesto, nebolo voľným k 13.04.2021 a nemohlo byť žalobkyni
ponúknuté. Zotrvala na svojom tvrdení, že v štruktúre žalovanej nebolo žiadne pracovné miesto, ktoré
by bolo voľným, preto súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav ohľadom tejto skutočnosti.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu v konaní podané neboli.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP,
vovecinariadilpojednávaniepodľa§385ods.1CSPadospelkzáveru,žerozsudoksúduprvejinštancie
je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 388 CSP tak, že žalobu zamietne.

8.Vychádzajúczobsahuodvolaniažalovanánamietalanesprávnyprocesnýpostupsúduprvejinštancie,
jeho nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne závery s tým, že podľa žalovanej súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav neobstojí pre ďalší prípustný prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol
uplatnený, čím uplatnila vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), f), g),
h) CSP.

9. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie
súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu,
ktoráodôvodnízáverotom,žecelékonaniesanejavíakospravodlivé.Ústavnoprávnadoktrínapovažuje
právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť

hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na prípadné ďalšie pochybenia, otázka zvrátenia alebo
nápravy nesprávneho postupu v ďalšom priebehu konania, následky pochybenia na kvalitu konania ako
celku atď.).

10. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne prihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli
z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri

hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

11. Prípustnosť odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. g) CSP je potrebné vnímať
v spojitosti s ust. § 366 písm. d) CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto
prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Použitie

tohoto odvolacieho dôvodu teda umožňuje dotvoriť skutkový základ rozhodnutia, avšak za súčasného
uplatnenia koncentračného princípu.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobe, ktorou sa žalobkyňa

domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce a určenia, že jej pracovný pomer trvá, vyhovel a priznal žalobkyni uplatňovanú časť náhrady
mzdy v sume 11.585,28 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie dospel k záveru, žežalovaná nesplnila ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, keď žalobkyni neponúkla
voľné pracovné miesto B. B., ktorý do zamestnania nastúpil dňa 06.05.2021.

14. Výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon adresovaný
zamestnancovi smerujúci k skončeniu pracovného pomeru. Hmotnoprávnymi podmienkami platnosti
výpovede danej zamestnávateľom z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce sú, že výpoveď musí byť daná písomne, musí byť doručená zamestnávateľom zamestnancovi
do vlastných rúk, musí obsahovať jeden z taxatívne stanovených dôvodov uvedených v § 63 ods. 1

Zákonníka práce, ktorý musí byť skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom, musí byť podpísaná
konajúcou osobou, musí byť prerokovaná so zástupcami zamestnancov a musí byť zamestnávateľom
splnená ponuková povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, pričom dôkazné bremeno o splnení
uvedenej podmienky zaťažuje zamestnávateľa.

15. V prípade podania žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou

zo strany zamestnávateľa je úlohou súdu skúmať platnosť výpovede nielen z dôvodov uvedených
v podanej žalobe, ale súd ex offo skúma aj splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok platnosti
výpovede s tým, že dôkazné bremeno na preukázanie ich splnenia zaťažuje zamestnávateľa. Súd prvej
inštancie k tomuto skúmaniu pristúpil a z vykonaného dokazovania správne zistil, že žalovaná dňa
13.04.2021 doručila žalobkyni písomnú výpoveď v súlade § 38 ods. 4 Zákonníka práce, keď žalobkyňa

v uvedený deň odmietla prevziať výpoveď na pracovisku v prítomnosti svedkýň F. G., A. H. I. a A. J.. Súd
prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňa nepreukázala, že by jej zdravotný stav neumožňoval
dňa 13.04.2021 preberať písomnosti. Žalobkyňou predložený záznam z C. K. E. E. I. zo dňa 13.04.2021
o 23:24 hod. svedčí o tom, že v deň doručenia výpovede žalobkyňa v nočných hodinách
pre tachykardiu vyhľadala lekársku pomoc po tom, čo po príchode z práce cítila búšenie srdca

avnútornéchvenie,avšakpodľatejtosprávybolaprivedomí,orientovanávovšetkýchkvalitáchsprávne.
Z uvedeného záznamu ani z ostatných zdravotných záznamov žalobkyne nevyplýva, že by v čase
doručenia výpovede na pracovisku žalobkyňa nebola spôsobilá
na prevzatie výpovede od žalovanej. Uvedená výpoveď bola tiež podpísaná konajúcou osobou, a to
generálnym riaditeľom žalovanej a zároveň riaditeľom závodu žalovanej a predsedníčkou Základnej

organizácie Integrovaného odborového zväzu. Výpoveď bola vopred prerokovaná
so zástupcami zamestnancov v súlade s § 74 Zákonníka práce, o čom svedčí žiadosť žalovanej
o prerokovanie výpovedí zo dňa 01.02.2021 a zápis z prerokovania o skončení pracovných pomerov
zamestnancov zo dňa 05.02.2021. Dôvodom výpovede bola organizačná zmena a následné znižovanie
stavu zamestnancov v dôsledku poklesu výroby u žalovanej súvisiacej s dopadom pandémie COVID-19

na žalovanú, o čom svedčí rozhodnutie žalovanej ako zamestnávateľa č. 2/2021 o organizačnej zmene,
ktorým zrušila v závode odevnej konfekcie Púchov v útvare hlavná výroba štyri funkcie krajčíra k termínu
31.05.2021. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil nedôvodnosť žalobnej námietky žalobkyne o tom,
že jej pracovné miesto zrušené nebolo, nakoľko jej prácu vykonával iný zamestnanec. K zrušeniu
pracovného miesta žalobkyne došlo rozhodnutím žalovanej s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce

z dôvodu poklesu objednávok v súvislosti v opatreniami na ochranu pred ochorením COVID-19,
preto na pracovisku žalovanej vykonávali naďalej prácu zostávajúci zamestnanci v rozsahu znížených
objednávok.

16. Následne sa súd prvej inštancie venoval posúdeniu splnenia ponukovej povinnosti žalovanou,

v ktorom dospel po vykonanom dokazovaní k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil.

17. Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce stanovuje, že pre nadbytočnosť zamestnancovi možno
dať výpoveď (ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie

dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú
dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa
odseku 1 písm. f)) iba vtedy, ak: a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnávať zamestnanca v mieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to ani na kratší pracovný čas, b) zamestnanec

nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Splnenie ponukovej povinnosti nie je potrebné vo
výpovedi uvádzať, prípadne bližšie špecifikovať. Preskúmanie tejto podmienky môže byť až predmetom
súdnehokonaniaožalobnomnávrhuovyslovenieneplatnostivýpovede.Budenazamestnávateľovi,abysplnenie podmienky ponuky vhodnej práce v spore preukázal. Zamestnávateľ je povinný vhodnú prácu
ponúknuť pred doručením výpovede, pričom sa vychádza zo stavu u zamestnávateľa v čase doručenia
výpovede. Vhodnou prácou je aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec doteraz pracoval

u zamestnávateľa na plný týždenný pracovný čas. Nemusí ísť o ponuku práce v rámci dohodnutého
druhu práce, ponúkaná práca musí zodpovedať zdravotnému stavu zamestnanca, jeho schopnostiam
a pokiaľ možno
aj kvalifikácii, teda pri určení vhodnej práce sa vychádza z ust. § 55 ods. 5 Zákonníka práce.
V prípade, že zamestnávateľ vhodnou prácou disponuje, je povinný zamestnancovi vhodnú prácu

ponúknuť. Ak zamestnanec ponúknutú prácu prijme, uzavrie so zamestnávateľom dohodu o zmene
pracovných podmienok v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ v danom prípade už nebude doručovať
výpoveď z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pokiaľ zamestnanec
ponúknutú prácu odmietne, dôsledkom je po splnení ostatných podmienok doručenie výpovede. Ak
zamestnávateľ v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, nemá pre
zamestnanca žiadnu prácu alebo žiadnu vhodnú prácu, svoju ponukovú povinnosť ani nemôže splniť.

V takom prípade v súdnom spore zamestnávateľ musí preukázať, že predtým, ako dal zamestnancovi
výpoveď, nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto
výkonu práce, ktoré by mohol zamestnancovi ponúknuť.

18. Z listín predložených žalovanou – z rozhodnutia zamestnávateľa č. 2/2021 o organizačnej zmene

zo dňa 01.02.2021, z rozhodnutia zamestnávateľa č. 4/2021 o organizačnej zmene zo dňa 22.03.2021,
z organizačnej štruktúry žalovanej k 01.04.2021, z organizačnej štruktúry žalovanej k 01.06.2021 a zo
zoznamu zamestnancov žalovanej od 01.04.2021 do 31.12.2021 vyhotovenom Sociálnou poisťovňou
vyplýva, že v čase doručenia výpovede dňa 13.04.2021 žalovaná nedisponovala žiadnym voľným
pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté so žalobkyňou ako miesto výkonu práce, ktoré

by mohla žalobkyni ponúknuť. Pod pojem voľné pracovné miesto v prípade ponukovej povinnosti pri
výpovedi z pracovného pomeru nie je možné subsumovať pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nakoľko účelom ponukovej povinnosti je zachovanie
platnosti pracovnej zmluvy so zmenou pracovných podmienok s tým, že zamestnávateľ zamestnancovi
výpoveď nedoručí. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní

práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda
o brigádnickej práci študentov) nie sú pracovnoprávnymi vzťahmi založenými pracovnou zmluvou
a ani ich nenahrádzajú, preto nie je možné zahrnúť rozsah prác vykonávaných zamestnancom na
základe týchto dohôd pod voľné pracovné miesta pre účely posúdenia splnenia ponukovej povinnosti
zamestnávateľom. Rozhodnutiami zamestnávateľa č. 2/2021 a č. 4/2021 o organizačnej zmene

žalovaná ako zamestnávateľ znížila počet zamestnancov s cieľom zabezpečiť väčšiu efektívnosť
podnikania, efektívnosť práce a optimalizáciu nákladov z dôvodu poklesu objednávok odberateľov
v súvislosti s dopadom pandémie COVID-19 a tým aj poklesu potreby pracovnej sily. Z predložených
organizačných štruktúr žalovanej k 01.04.2021 a k 01.06.2021 a zo zoznamu zamestnancov žalovanej
od 01.04.2021

do 31.12.2021 vyhotovenom Sociálnou poisťovňou vyplýva, že od 01.04.2021 žalovaná nedisponovala
žiadnym voľným pracovným miestom, nakoľko k 01.04.2021 rozhodla o zrušení voľných pracovných
miest bezpečnostný technik a účtovník, ktoré pôvodne žalobkyni ponúkla a v období od 01.04.2021 do
04.10.2021 neprijala žiadneho zamestnanca
do pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy. Z vykonaných dôkazov preto podľa odvolacieho

súdu jednoznačne vyplýva, že ku dňu doručenia výpovede žalovanou žalobkyni dňa 13.04.2021
žalovaná nedisponovala žiadnym voľným pracovným miestom, ktoré by mohla žalobkyni ponúknuť
a v konaní preukázala, že svoju ponukovú povinnosť nemohla splniť. Žalobkyňa síce poukazovala
na inzeráty žalovanej o ponuke práce, uvedené listiny však nepreukazujú, že by žalovaná v čase
doručenia výpovede disponovala voľným pracovným miestom, ktoré by mohla ponúknuť žalobkyni,

pričom inzerát zo stránky L. je zo dňa 23.09.2021 a ponúka pracovný pomer na dobu určitú a z inzerátu
z Púchovských novín nie je možné zistiť dátum inzercie. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie preto
dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu skutkovému záveru o tom, že žalovaná
disponovala v čase doručenia výpovede voľným pracovným miestom, a to miestom B. B., s ktorým
žalovaná uzavrela dňa 05.05.2021 dohodu o vykonaní práce, a k nesprávnemu právnemu záveru, že

žalovaná nesplnila ponukovú povinnosť, keď žalobkyni pred doručením výpovede neponúkla uzavretie
tejto dohody namiesto B. B..19. Po vykonanom dokazovaní na nariadenom pojednávaní odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná
splnila všetky hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede doručenej žalobkyni dňa 13.04.2021,
predmetná výpoveď je platná, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP

zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že
žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).