Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118210258
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5118210258.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore v spore žalobcov: 1/ A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, 2/ E. A., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX,
A., G., H. C., 3a/ I. I., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom J. XXX, K., okres J., H. C., 3b/ I. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXX/XX, M. – L., H. C., zastúpený opatrovníkom Mesto M., 3c/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXXX/X, J. – O., H. C., 3d/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, J. – O., H. C., 4/ P. Q., C. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. R. XXXX, 5/ A. C., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., M. XXX/XX, 6/ I. J., C.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., A. XXX/XX, 7/ M. L., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., N. XXXX/XX,

8/ E. N., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. S. I., L. XXXX/XX, 9/ E. A., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. T. XXXX, H. J., H. C., 10/ U. A., C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., E. J. XXXX/XX, 11/ I. A., C. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O., J. XXXX/XX, 12/ V. A. A., C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - A., G. T. XX/XX,
13/ I. D., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, 14/ I. C., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Q. XXXX/
X, 15/ E. J., C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., J. XXXX/XX, 16/ U. R., C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O., I. XXXX/X, 17/ V. J., C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XX/ I. G. C., C. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. - F. X., G. XXXX/XX, proti žalovanému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XXX/X, O., o

vrátenie bytu, o odvolaní pôvodnej žalobkyne X. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom U. X. XXXX/X, O., proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/32/2018-80 z 12.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznávaprotižalobcovi1/nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

Žalovanému proti ostatným žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, § 630 OZ zamietol žalobu

žalobkyne, doručenú mu 25.06.2018, ktorou sa domáhala voči žalovanému I. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXXX/XX, O., určenia, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X.
poschodí, vo vchode č. X, v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. 7910 a podielovým
spoluvlastníkom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, nehnuteľnosti evidované na
LV č. XXXX pre k. ú. O., z dôvodu domoženia sa vrátenia daru od žalovaného, ktorý sa voči nej správal
tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy. Vychádzal z toho, že žalobkyňa s pôvodným žalovaným
uzatvorili dňa 24.08.2015 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej boli uvedené nehnuteľnosti, ktorej vklad

bol povolený pod V7102/2015. Vychádzal z toho, že predpokladom vrátenia daru je platnosť darovacej
zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na svoj zlý zdravotný stav, absenciu spôsobilosti na právne
úkony netvrdila ani nepreukazovala. Súd je pritom viazaný nielen petitom, ale aj opisom rozhodujúcich
skutkových okolností, z ktorého dôvodu nie je jeho povinnosťou ich ex offo sám vyhľadávať, keďnevyplývajú ani zo žaloby, ani z vyjadrení žalobkyne. Ďalej skúmal dôvod na vrátenie daru, t. j. či
žalovaný sa správal k žalobkyni tak, že tým hrubo porušil dobré mravy (§ 630 OZ). Mal za to, že takéto
správanie musí byť špecifikované už v úkone, ktorým je nárok uplatnený, pričom v prípade nehnuteľností

musí mať písomnú formu (§ 46 ods. 1 OZ) a pri výklade písomného právneho úkonu je nevyhnutné
vychádzať len z prejavu vôle vymedzeného v tomto písomnom úkone, t. j. prejavu vôle zachytenom
vpísomnomprejave.Votvorenomlistežalobkyneobdarovanému,žiadnyopisjehonegatívnehokonania
nebol a tak isto ani v liste označenom ako pokus o zmier. Opisu rozporu správania sa v rozpore
s dobrými mravmi by napĺňalo tvrdenie o krádeži v byte, pričom ani pri uvedenom žalobkyňa netvrdila,

že by takto konal obdarovaný, ktorý túto skutočnosť poprel. Síce uvádzala, že kľúče od bytu, keď malo
dôjsť ku krádeži 50.000,- eur, mala jej sestra B. R., avšak krádež nepripisovala konaniu obdarovaného.
V úkonoch, od ktorých si darkyňa odvíjala nárok na vrátenie daru a tým zmenu vlastníckeho práva,
nebolo konštatované hrubé porušenie dobrých mravov žalovaným. Dobré mravy (boni mores) sú
všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným,
v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám, ktorých hrubé porušenie sa odvíja od osobitosti

každého prípadu. Napriek tomu ani v žalobe jednoznačne nešpecifikovala konanie obdarovaného, ktorý
sa mal správať uvedeným spôsobom, keď uviedla len „žalovaný sa ihneď po realizácii úkonu darovania
začal ku nej správať spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi“. Samotné zabezpečenie cesty
k notárovi za účelom vyhotovenia úkonu a overenia podpisov (nielen darovacej zmluvy, ale aj zriadenia
vecného bremena) aj pri zlom zdravotnom stave darkyne, nemožno považovať za konanie, ktoré by

hrubo porušovalo dobré mravy, teda ani konanie požadovanej intenzity alebo sústavné porušovanie
alebo neposkytnutie potrebnej pomoci, najmä ak nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola donútená
uzavrieťdarovaciuzmluvu.Pokiaľtvrdila,žeobdarovanýjupredpodpisomzmluvynenavštevovalanikdy
sa o ňu nezaujímal, nepomáhal jej a nestaral sa o ňu, toto konanie nemožno zohľadniť, keďže o týchto
skutočnostiach darkyňa vedela pred darovaním, a teda s nimi bola uzrozumená a neboli prekážkou

pre to, aby mu byt darovala. Pokiaľ nezáujem obdarovaného mal pokračovať aj po podpise zmluvy,
uvedené bolo potrebné posudzovať, vzhľadom na poskytnutie daru 24.08.2015 a skutočnosť, že 17.
septembra bola žalobkyňa hospitalizovaná na plánovaný zákrok až do 23.11.2015 a spory vznikli už
počas hospitalizácie a následne po návrate domov, darkyňa iniciovala stretnutie za účelom vrátenia
daru. Teda ak medzi stranami sú spory, nedorozumenia, je zrejmé, že vzájomné stretnutia nebudú úplne

priateľské a ich intenzita bude nižšia, prípadne do urovnania sporov bude obmedzená. Na absenciu
záujmu o predka – darcu je možné prihliadať len vtedy, ak by výlučne sám obdarovaný spôsobil
takýto stav, čo však preukázané nebolo. Z výpovedí vyplýva, že darkyňu navštevovala jej sestra,
stará matka obdarovaného, jeho brat jej vybavil liečbu, pričom stretávanie potvrdila aj vo výpovedi pri
podaní trestného oznámenia. Vzhľadom k tomu, že darkyňa obdarovaného pred darovaním nevidela,

je vylúčené reálne predpokladať nástup takého vzájomného záujmu ako pri dlhodobej známosti či
rodinných väzbách. Pritom nezistil, že by darkyni bolo potrebné zabezpečiť určitú pomoc, starostlivosť
a že by túto obdarovaný odmietol poskytnúť, prípadne že by pri základnom informovaní mohol takéto
potreby zistiť, ale svojím nezáujmom ich nezistil. Nebolo sporné, že spočiatku sa rodina obdarovaného
so žalobkyňou stretávala, avšak po zhoršení vzťahov vzájomné vzťahy ustali, keď nebolo sporné

ani to, že po tom ako malo dôjsť k ohláseniu krádeže, darkyňa o návštevy obdarovaného a jeho
rodiny nestála, teda aj celkové stretávanie a starostlivosť zodpovedala stupňu vzájomných vzťahov
a okolnostiam. Darovacia zmluva nie je odplatný právny úkon a s poskytnutím daru nemožno spájať
aj určitú formu prejavu vďaky, a len pri absencii záujmu alebo prejave nevďaku nevzniká právo žiadať
jeho vrátenie. Darovanie nevytvára darcovi právo, aby sa obdarovaný vo zvýšenom rozsahu o neho

zaujímal, preukazoval mu viac priazne, viac mu pomáhal a pod. Vychádzajúc z uvedeného nezistil také
správanie obdarovaného, ktoré by napĺňalo hypotézu ust. § 630 OZ, a preto žalobu zamietol. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému obdarovanému ho
priznal v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote darkyňa, z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. h/ CSP, odvolanie a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Mala za
to, že zo strany obdarovaného došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, pričom je potrebné sa
zaoberať širšími okolnosťami, keďže na jednej strane vystupuje 85 – ročná onkologická pacientka, ktorú
krátko po operácii so stómiou prevážal taxíkom obdarovaný na notársky úrad, zaviedol ju do cudzieho

prostredia a následne ju taxíkom zaviezol domov, čím ju vystavil medzi dvomi hospitalizáciami ďalšiemu
zdravotnému riziku. Po podpise darovacej zmluvy sa o ňu nezaujímal. Počas hospitalizácie odovzdala
kľúčeodsvojhobytusvojejsestre,starejmameobdarovanéhoanáslednedošlokjehovykradnutiu,ktorú
skutočnosť oznámila polícii, keďže tak sestra neučinila. Sestra jej v nemocnici oznámila, že sa jej zriekaa zrieka sa jej aj celá rodina, vrátane obdarovaného, v dôsledku čoho vyvolala s ním a s jeho rodinou
stretnutie, na ktoré sa však obdarovaný nedostanovil, avšak jeho brat po požiadaní o vrátenie bytu na ňu
kričalanadávaljej.Pretojejreakciaspočívajúcavpožiadavkenavráteniedaruaďalšienenavštevovanie

zo strany obdarovaného a členov jeho rodiny bola logickým vyústením ich predchádzajúceho správania
a mala ju pred obdarovaním a jeho rodinou chrániť. To, že túto požiadavku vzniesla nemá vplyv na
kvalitu porušenia dobrých mravov predtým, pričom obdarovaný sa vzhľadom na prebiehajúce konanie
sp. zn. 41C/59/2016 (o určenie neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy) nedopustil voči nej konania,
ktoré by mohlo byť považované za porušenie dobrých mravov. Ohrozením jej života a zdravia je aj to,

že aj obdarovaný jej neposkytuje žiadnu pomoc a ani v minimálnej miere sa o ňu nezaujíma, z čoho
vyplýva, že jeho konanie nie je iba nevďačnosťou, ale hrubým porušením dobrých mravov. Súčasne
poukázala na svoj zdravotný stav (bod 30. rozsudku), vo vzťahu ku ktorému súd konštatoval, že by
sa mohlo jednať o absenciu základných náležitostí vôle právneho úkonu, či spôsobilosti na právne
úkony, t. j. mal z vykonaných dôkazov pochybnosti o platnosti darovacej zmluvy. V čase jej podpísania
mohla byť nespôsobilá na právne úkony, pričom jej subjektívne posudzovanie je bez právneho významu.

Súd skúma absolútnu neplatnosť právnych úkonov ex offo, a preto ak mal dôvodné podozrenie na
absenciu jej spôsobilosti na právne úkony, bolo jeho povinnosťou vykonať dokazovanie smerujúce
k vyriešeniu tejto otázky. Vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že tak nemohol učiniť sám
tvrdiac, že jeho rozhodovanie je vymedzené žalobou. Súčasne namietala výrok II., pretože súd nezvážil
postup podľa § 257 CSP, prihliadnuc k tomu, že je zastúpená Centrom právnej pomoci na základe jej

nepriaznivých majetkových pomerov, má závažné zdravotné problémy, vysoký vek a je osamelá, t. j.
je v takej závažnej sociálnej a majetkovej situácií, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa,
keď nepriznanie nároku na náhradu trov obdarovanému by do jeho majetkovej sféry nijak nepriaznivo
nezasiahlo,pričombolopotrebnéprihliadnuťajnaokolnostivzájomnýchvzťahovstrán,ktorévyšlinajavo
v priebehu sporového konania.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi, majúc za to, že
počasdokazovaniadarkyňanijakýmspôsobomnepreukázala,žebyzjehostranymalodôjsťkukonaniu,
ktoré hrubo porušuje dobré mravy.

4. Darkyňa sa k vyjadreniu obdarovaného nevyjadrila.

5. Krajský súd odvolanie darkyne ako oneskorene podané svojím uznesením z 31. januára 2020
odmietol, Najvyšší súd SR svojím uznesením z 27. januára 2022 rozhodnutie krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V priebehu ďalšieho konania o odvolaní bolo zistené, že darkyňa
XX.XX.XXXX zomrela, pričom z uznesenia o dedičstve bolo zistené, že jej právnymi nástupcami sú
žalobcovia 1/,2/,4/ - 18/, s ktorými podľa § 63 ods. 2 CSP pokračoval v konaní, tak isto ako aj s I. I.,
rod. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá taktiež zomrela XX.XX.XXXX, pričom Okresný súd v Bruntále oznámil,
že právnymi nástupcami sú žalobcovia 3/ - 6/, s ktorými ďalej pokračoval v konaní, keďže v priebehu

odvolacieho konania došlo k prevodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z obdarovaného na
žalovaného, odvolací súd pripustil aj aby do konania na miesto pôvodne žalovaného I. J. vstúpil A. F.
(§ 80 ods. 1, 2 CSP).

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní

(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu
a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania odvolateľka konštatuje, že súd prvej

inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, naplňujúcimi atribúty
ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď
ani odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd

prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej.8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam krajský súd dopĺňa,
že v žalobe je žalobkyňa podľa § 132 ods. 1 CSP povinná uviesť žalobný návrh – petit a pravdivé a úplné

opísanie rozhodujúcich skutočností, t. j. jeho skutkové odôvodnenie, ktoré predstavujú predmet konania,
ako aj označiť dôkazy na ich preukázanie. Žalobkyňa cestou svojej právnej zástupkyne v žalobe, vo
svojich písomných vyjadreniach ani na pojednávaní ani len netvrdila, že určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam sa domáha z dôvodu absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, pretože nemala
spôsobilosť na právny úkon, t. j. uzavretie darovacej zmluvy, keďže ho urobila v duševnej poruche, ktorá

zapríčinila jej nespôsobilosť naň (§ 38 ods. 2 OZ) a neoznačila k tomu dôkazy napriek tomu, že bola
zastúpená osobou práva znalou, a to ani vo svojej replike k vyjadreniu obdarovaného, a preto súd nemal
dôvod uvedené zisťovať, ako to vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozsudku (ods. 30.), v ktorom ani len
nenaznačuje, že by v tomto smere nejaké, ale ani iné, pochybnosti mal.

9. Keďže odvolateľka netvrdila ani nepreukázala také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na vrátenie

daru, tak ako bolo správne skonštatovaného súdom prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil, odvolací súd vychádzajúc aj z týchto skutočností rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami odvolateľky či
už v prvostupňovom alebo odvolacom konaní, vrátane nároku na náhradu trov konania priznanému
obdarovanému vzhľadom na jeho plný úspech v spore v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), správne

neaplikujúc ust. § 257 CSP, keďže ani odvolací súd nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre jej vek, zdravotné problémy a osamelosť, prihliadnuc aj k tomu, že na podanie žaloby
splnomocnila osobu práva znalú, nepriaznivá majetková situácia síce ňou tvrdená bola, avšak nebola
konkretizovaná a žiadnym spôsobom preukazovaná, tak isto ako ani jej tvrdenie, že nepriznanie nároku
na náhradu trov obdarovanému by žiadnym spôsobom nepriaznivo nezasiahlo do jeho majetkovej sféry.

Dôvody osobitného zreteľa pri tom nemôžu vyplývať ani z okolností vzájomných vzťahov medzi stranami
sporu, keďže v priebehu sporu nebolo preukázané také správanie obdarovaného, ktorým by sa voči nej
dopustil hrubého porušenia dobrých mravov, resp. nevďačnosti, vzhľadom k tomu, že v čase, keď mal
prejavovať záujem o ňu bola hospitalizovaná, resp. si to výslovne nepriala.

10. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a žalovanému proti žalobcovi 1/ priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu vzhľadom
na jeho plný úspech v odvolacom konaní, prihliadnuc k tomu, že tento bol jediný, kto chcel po smrti
pôvodnej žalobkyne pokračovať v konaní, z ktorého dôvodu nárok na náhradu trov konania žalovanému
voči ostatným žalobcom nepriznal, keďže títo záujem o pokračovanie v konaní neprejavili a do konania

sa nedostali vlastným zavinením, keďže odvolací súd s nimi konal ako s právnymi nástupcami pôvodnej
žalobkyne.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).