Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/189/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020203203
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:0020203203.1

Uznesenie

Krajský súd Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek
senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: COOP JEDNOTA
Michalovce, spotrebné družstvo, IČO: 00 169 099, so sídlom Obchodná 2, Michalovce, zast.: JUDr.
Michal Kuročko, advokát, so sídlom v Michalovciach, Nám. slobody 3, proti žalovanému: Obec
Stretava, IČO: 00 325 821, zast.: JUDr. Vladimír Sabadoš, advokát, so sídlom v Michalovciach,

Nám. Osloboditeľov 77, o obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
v Michalovciach zo dňa 2. mája 2022 č. k. 10C/51/2020-93

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Michalovciach (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým uznesením
odmietol návrh na obnovu konania a žalovanému priznal voči žalobcovi 100 % náhradu trov konania.
Rozhodol tak v spojenom konaní vecí vedených na súde pod sp. zn. 10C/50/2020 a 10C/51/2020,
v ktorých sa žalobca domáhal obnovy konania vo veciach vedených identickým súdom pod sp. zn.
19C/1/2015 a 19C/14/2017 na tom základe, že v inej právnej veci žalobcu proti žalovanému o vydanie
neoprávneného majetkového prospechu, ktoré bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn. 8C/69/2012 dňa

23.5.2018,súdrozhodolopovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcovisumu51,08Eurspríslušnýmúrokom
z omeškania a ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ktorý rozsudok v jeho napadnutej zamietavej
časti a vo výroku o trovách konania potvrdil Krajský súd v Košiciach (rozsudkom zo dňa 20.2.2020 sp. zn.
2Co/117/2019)svyslovenýmzáverom,žepokiaľnájomnézmluvyzrozhodnéhoobdobianainépozemky
v danej lokalite súdu predložené neboli, správne súd vychádzal zo záveru znaleckého posudku znalca
A. B. C., ktorý stanovil výšku obvyklého nájomného za predmetný pozemok za žalovaného obdobie.

Žalobca mal preto za to, že preukázal existenciu nových dôkazných prostriedkov spôsobilých privodiť
priaznivejšie rozhodnutie v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 19C/1/2015 a 19C/14/2017.

2. Vec právne posúdil podľa § 397 písm. a), § 403 ods. 1, § 412 ods. 1 písm. e) CSP, keď dospel k záveru,
že predmetný návrh na obnovu konania je nedôvodný. Súd poukázal na skutočnosť, že VZN č. 5/2008
obce Stretava doposiaľ platí, doposiaľ nebolo zrušené, a to aj napriek tomu, že žalobca v konaní uviedol,

že je v rozpore so zákonmi. Súd sa nestotožnil s prezentovaným názorom žalobcu o tom, že dôkazným
prostriedkom na povolanie obnovy konania je rozhodnutie - rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 20.2.2020 sp. zn. 2Co/117/2019. Súd poukázal na to, že v obdobných veciach existuje viacero
opačných rozhodnutí toho istého súdu v Košiciach, ktorý pri posudzovaní veci vyslovil iný právny názor
a samotné rozhodnutie odvolacieho súdu v inej veci nemožno pokladať za dôvod obnovy konania tak,
ako je definovaný v § 397 písm. a) CSP. Okrem toho konštatoval, že súd v kontinentálnom právnom

systéme nie je viazaný záväzne rozhodnutiami iných súdov, keď je potrebné si uvedomiť, že jednou
zo základných čŕt právneho štátu je zásada právnej istoty, explicitne vyjadrená ako základný princípsporového konania v čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP. Vo vzťahu k námietke žalobcu zo dňa
7.8.2020 voči sudcovi uviedol, že s poukazom na § 53 ods. 3 CSP naň neprihliadol, pretože táto sa
týkala okolností spočívajúcich v procesnom postupe, resp. v rozhodovacej činnosti sudcu. Okrem toho

poukázal na skutočnosť, že žalobca k predmetnému návrhu nepripojil tiež rozhodnutia krajského súdu
vo veciach 19C/1/2015 a 19C/14/2017. Zo všetkých uvedených dôvodov predmetný návrh ako zjavne
nedôvodný odmietol.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že

žalovanému, ktorý v konaní mal 100 % úspech, priznal nárok na náhradu trov konania, o výške ktorého
bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia vyšším súdnym úradníkom.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov § 365 ods. 1 písm.
b), d), e) a f) CSP, keď navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd požadovanú obnovu
konania povolí alternatívne uznesenie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolateľ v bode A/ svojho odvolania poukázal na stanovisko žalovaného v predmetnej veci, ku ktorému
odvolateľ vyjadril námietku, podľa ktorej v slovenskom právnom poriadku platí kontinentálne právo
písané a nie obyčajové právo, ktoré stojí na rozhodnutiach súdu a v nich nesprávnych skutkových
zisteniach. K tomu ako dôkaz označil apelovanie na čl. 3 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 1 a 2 CSP. V bode B/
odvolania uviedol znenie bodu 12. odôvodnenia napadnutého uznesenia s vyslovenou námietkou, že až

v čase podania žaloby na obnovu konania existovali nové skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy týkajúce
sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom
konaní a ktoré môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V súvislosti s tým označil
rozsudok Okresného súdu v Michalovciach sp. zn. 8C/69/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach z 20.2.2020 sp. zn. 2Co/117/2019, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení konania,

ktoré žalobca napadol žalobou na obnovu konania. Vytkol súdu, že neskúmal, prečo v pôvodnom konaní
tieto rozhodnutia a dôkazy neboli predložené žalobcom, a teda, či ich žalobca predložil bez svojej
viny. V kontexte uvedeného apeloval na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/98/2011, R
26/2002. V bode C/ svojho odvolania poukázal na znenie bodu 16. napadnutého uznesenia, ku ktorému
vyslovil námietku spočívajúcu v tom, že súd sa nezaoberal námietkou nesprávnych skutkových zistení

v pôvodnom konaní, a to neplatnosťou VZN č. 5/2008 obce Stretava, ktoré sám považoval za rozporné,
o.i. aj s § 6 zákona o obecnom zriadení. Poukázal na to, že v predmetnej veci bol podaný odpor
s odôvodnením rozporu VZN č. 5/2008 obce Stretava s Občianskym zákonníkom, so zákonom o cenách,
s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z. Okrem toho v odpore bol daný akcent aj na § 133 a § 134 OSP.
Mal preto za to, že žalobca prvostupňovému súdu preukázal opak zákonnosti VZN č. 5/2008, pričom sa

sudcastoutoargumentáciourelevantnenevysporiadal.Ktomuakodôkazoznačil§6zákonaoobecnom
zriadení. V bode D/ odvolania poukázal na znenie bodu 17. odôvodnenia napadnutého uznesenia, ku
ktorému vzniesol námietku, podľa ktorej pojednávajúci sudca relevantne nezdôvodnil svoj postup. Ako
dôkaz apeloval na čl. 3 ods. 1 CSP a tiež rozsudok Európskeho súdu zo 17. januára 1970 (Delcourt v.
Belgicko), tiež čl. 2 ods. 2 CSP a čl. 4 ods. 1 a 2 CSP. V bode E/ odvolania poukázal na znenie bodu 18.

napadnutého uznesenia, vo vzťahu ku ktorému vzniesol námietku o tom, že v žalobe ako dôkaz označil
a uviedol rozsudok Okresného súdu v Michalovciach sp. zn. 19C/1/2015 a rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 1Co/741/2015, rozsudok Okresného súdu sp. zn. 19C/14/2017 a rozsudok Krajského
súdu sp. zn. 3Co/212/2018. Súd prvej inštancie odňal žalobcovi jemu patriace procesné právo, pokiaľ
si spisy označené v žalobe na obnovu konania nepripojil a nevykonal navrhnuté a dôkazy a nekonal

tak v súlade s princípmi CSP. K tomu odkázal tiež na čl. 18, 9, 11 ods. 4, 15 ods. 1, 16 ods. 1 a 17.
V bode F) odvolania poukázal na znenie bodu 19. napadnutého uznesenia s vyslovenou námietkou,
že tento bod je arbitrárny a vágny pre svoju nejasnosť a neurčitosť, tým zakladá jeho nepresvedčivosť
a nepreskúmateľnosť. Odvolateľ následne po uvedení znenia čl. 2 ods. 1, 3, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1 a 2,
čl. 8, čl. 11 ods. 4, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 2, § 153 ods. 1 až 3,

§ 187 ods. 1 a 2, § 220 ods. 2 CSP, poukazu na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08, I. ÚS
236/06, čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 388 CSP zhodnotil, že je logický záver odvolateľa,
že súd prvého stupňa de facto odňal žalobcovi uvedené jeho subjektívne práva. Súd tak pochybil, keď
vychádzal iba z vyjadrení jednostranne produkovaných, ale nijako nepodložených legitímnymi faktami
žalovaného. Žalobca v predmetnom návrhu označil skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a svoje tvrdenia podporil dôkazmi, pričom žalovaný nedokázal opak konkrétnymi faktami, a preto sa
nestotožnil s výrokmi súdu v napadnutom uznesení, ktoré považuje za unáhlené a predčasné a ktoré
uznesenie nastolilo nezvratný a nenapraviteľný stav právnej istoty žalobcu.5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou

osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1
CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

7. Odvolateľ v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a f) CSP, ktoré

podľa názoru odvolacieho súdu neboli naplnené.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho
dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu
uvádza nasledovné.

9. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených
v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne
alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení
pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností
slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná

nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom na obnovu konania
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 98/2011).

10. Ako vyplýva z návrhu žalobcu na obnovu konania, žalobca za dôvod obnovy konania označil
rozhodnutie Okresného súdu Michalovce zo dňa 23. mája 2018 sp. zn. 8C/69/2012 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. februára 2020 sp. zn. 2Co/117/2019 (ďalej aj
označené súdne rozhodnutia), na základe čoho úlohou súdu bolo posúdiť odôvodnenosť predmetného
návrhu (spojených návrhov) vo vzťahu k takto vymedzenému dôvodu obnovy konania.

11. Uplatnenie žaloby na obnovu konania z dôvodu daného v § 397 písm. a) CSP vyžaduje existenciu

rozhodnutia, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny nemohla
použiť v pôvodnom konaní; môže ísť aj o rozhodnutie, ktoré bolo vydané až po právoplatnom skončení
konania napadnutého žalobou o obnovu konania, ak môže pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Ide pritom o rozhodnutie vypovedajúce o skutočnostiach a dôkazoch, ktoré boli predmetom
pôvodného konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 116/2022).

12. Žalobcom označené súdne rozhodnutia (bod 10.) sa týkajú
identických strán sporu a jeho predmetom bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na
strane žalovaného na úkor žalobcu z identického dôvodu ako v konaniach, ohľadne ktorých obnovy
sa žalobca domáhal, keď odlišným bolo rozhodné obdobie, za ktoré sa bezdôvodné obohatenie

uplatňovalo, nespĺňa ale povahu rozhodnutia, pre ktoré by mal byť daný dôvod pre obnovu konania
podľa § § 397 písm. a) CSP. Iba samotná okolnosť, že označenými súdnymi rozhodnutiami v porovnaní
s rozhodnutiami v konaniach, ohľadne ktorých obnovy sa žalobca domáhal, súd vychádzal z odlišného
záveru pri ustálení priznanej výšky uplatneného bezdôvodného obohatenia, nečiní označené súdne
rozhodnutia za rozhodnutia spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, hoci boli

vydané, resp. nadobudli právoplatnosť až po právoplatne skončených súdnych konaní, ktorých sa
navrhovaná obnova konania týka.

13. Odvolací súd iba podotýka, že žalobcom označené súdne rozhodnutia nie sú listinnými dôkazmi
a ani ich s listinnými dôkazmi nemožno zamieňať. Aj zo samotného znenia § 397 písm. a) CSP vyplýva,

že zákonodarca rozlišuje medzi skutočnosťami, rozhodnutiami a dôkazmi.

14. Pokiaľ preto odvolateľ v bode B/ podaného odvolania spojil predmetnú odvolaciu námietku založenú
na tvrdenej existencii označených súdnych rozhodnutí (bod 10.) s poukazom na uznesenie NS SR
sp. zn. 3Cdo 98/2011 o možnosti vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní

a s argumentáciou o tom, že spôsobilým dôvodom obnovy konania je nový listinný dôkaz, takýto poukaz
a takáto argumentácia nebola namieste.15. Odvolateľ akcentoval na to, že až v čase podania žaloby na obnovu konania existoval rozsudok
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.02.2020, sp. zn. 2Co/117/2019 a nemohol naň poukázať
v pôvodnom konaní. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná a nebola ani dôvodom odmietnutia návrhu

na obnovu konania.

16. Odvolací súd považuje tiež za nedôvodnú tú odvolaciu námietku podľa bodu C/ odvolania, ktorou
mal odvolateľ za to, že súd sa nezaoberal jeho námietkou nesprávnych skutkových zistení v pôvodných
konaniach, pokiaľ tieto boli vydané na základe Všeobecne záväzného nariadenia obce Stretava č.

5/2008, ktoré považoval za neplatné.

17.Vkontexteuvedenéhojerelevantnýmskutočnosť,žepredmetnéVZNč.5/2008obceStretavanebolo
zrušené a iba samotná okolnosť presvedčenia žalobcu o jeho neplatnosti nemôže byť dôvodom pre
predmetný návrh na obnovu konania. Nesprávny je tiež v tejto súvislosti výklad odvolateľa, ktorý mal
v podstate za to, že neplatnosť nariadenia obce možno vyvodiť cez aplikáciu § 133 a § 134 OSP.

18. Odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku vyslovenú v bode D/, ktorou odvolateľ
poukázal na to, že súd neprihliadol na námietku zaujatosti sudcu.

19. Ako vyplýva z podaného odvolania, odvolateľ síce poukázal na to, že súd sa zaoberal námietkou

žalobcu zo dňa 7.8.2020 voči sudcovi a z akých dôvodov na námietku neprihliadol, z jeho odvolania
súčasne nie je ani zrejmé, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, pokiaľ súd neprihliadol na
vznesenú námietku. K namietanému, že súd relevantne nezdôvodnil svoj postup, odvolací súd uvádza,
že súd riadnym spôsobom odôvodnil, prečo nemohol prihliadnuť na vznesenú námietku zaujatosti,
a to, že námietka zaujatosti sudcu sa týkala okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe, resp.

v rozhodovacej činnosti sudcu, pre ktorý prípad v súlade s § 53 ods. 3 CSP sa na námietku neprihliada
a ani sa nepredkladá na rozhodnutie nadriadenému súdu.

20. Relevanciu nebolo možné pripísať odvolacej námietke vymedzenej v bode A/ odvolania, pretože ňou
odvolateľ iba vyjadril nesúhlas s tým, aké stanovisko zaujal žalovaný v predmetnej veci.

21. K námietke odvolateľa podľa bodu E/, podľa ktorej mal za to, že súd prvej inštancie mu odňal
jemu patriace procesné práva, ak nepripojil spisy označené v žalobe na obnovu konania a nevykonal
navrhnuté dôkazy na nápravu nesprávnych skutkových zistení, odvolací súd uvádza, že vytýkaný postup
súdu nič nemení na zhodnotení zo strany súdu, či v prejednávanom prípade ide o prípustný návrh

na obnovu konania. Z príslušnej právnej úpravy obnovy konania vyplýva, že súd sa prioritne zaoberá
posúdením, či návrh na obnovu konania je dôvodný podľa § 413 CSP, a iba v prípade, že takéto dôvody
nevzhliadne, následne rozhoduje o tom, či obnovu konania povolí alebo ju zamietne (§ 414 CSP). Pokiaľ
preto súd posúdil, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP,
dôvodom tohto rozhodnutia neboli nepripojené súdne rozhodnutia.

22. Napokon k bodu F/ odvolania odvolací súd uvádza, že aj keď pripúšťa, že časť textu bodu 19.
odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zjavne nepatrí do tohto odôvodnenia (text:
„uvedené v odôvodnení krajského súdu v závere?), uvedené nemení nič na závere súdu o tom, že návrh
na obnovu konania je zjavne nedôvodný a preto ho súd odmietol.

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu vecne správne, preto ho odvolací súd
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnému žalovanému žiadne preukázateľné trovy

odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).