Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoCsp/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123367418
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6123367418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-mestská
časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX
C., zastúpenému: Mgr. Ivan Chvostek, advokát, so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, IČO:
48413852, o zaplatenie 12.864,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné, č.k. 12Csp/70/2023-134 zo dňa 14. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že
žalobu zamietol a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %
s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 1.7.2019 uzavreli Zmluvu
o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytoval žalovanému
ako fyzickej osobe finančné prostriedky vo výške 14.000,- eur. Výzvou zo dňa 20.2.2022 bol žalovaný
upozornený, že je ku dňu 20.2.2022 v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 2.439,71 eur,
zároveň bol upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Oznámením o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.3.2022 bolo žalovanému oznámené, že pohľadávky zo zmluvy vo
výške 15.045,33 eur sa stali splatnými v celom rozsahu naraz z dôvodu omeškania dlžníka so splácaním

pohľadávky o viac ako tri mesiace. Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 30.3.2022. Výzvou zo
dňa 9.9.2022 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie splatnej a nezaplatenej pohľadávky a zároveň bol
upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe.

3. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, §
489, § 491 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 9, §
54 ods. 1, ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2, § 525 ods. 1, § 565, § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka(ďalejlen„Občianskyzákonník“),§1ods.2prváveta,§17ods.2písm.a)zákonač.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) a§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a konštatoval, že predmetná úverová zmluva sporu je
nepochybne zmluvou spotrebiteľskou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa.

4. Súd prvej inštancie v danej veci v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukazom
na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 92 ods. 8 Zákona o bankách, či došlo v danej veci
k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ako podmienky postupiteľnosti pohľadávky na tretiu
osobu.

5. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“
zo dňa 25.3.2022, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že pohľadávka zo zmluvy
sa stala splatnou v celom rozsahu, je právny úkon neurčitý z dôvodu, že v tomto liste nie je riadne
špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru spôsobuje
neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť, či došlo k splneniu

podmienky ustanovenej v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje využitie práva podľa
ust. § 565 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka súd považoval
tento právny úkon postupcu za neplatný, z dôvodu jeho neurčitosti. Pohľadávka sa nestala splatnou
pred postúpením, preto postúpenie pohľadávky je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, a teda
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, namietajúc právny názor súdu prvej inštancie,
v zmysle ktorého je v oznámení o uplatnení práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka potrebné

špecifikovať, s ktorou splátkou je žalovaný v omeškaní, nakoľko to nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok viac ako tri
mesiace. Výzvou pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.2.2022 bol žalovaný upozornený
na omeškanie so splácaním pohľadávky, pričom dlžná suma k 20.2.2022 bola 2.439,71 eur. Žalobca
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Cdo/123/2022 z 30.1.2024,

podľa ktorého dovolací súd sa nestotožnil s názorom dovolateľov podľa ktorého špecifikácia splátky,
pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia
dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá.
Ďalej poukázal žalobca na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, v ktorej najvyšší súd
ustálil, že splátka, pre ktorú nastáva zosplatnenie môže byť výlučne tá splátka, ktorá predchádza

zosplatneniu po dobu troch mesiacov. Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyz30.11.2022,sp.zn.5Cdo/224/2021,podľaktoréhopristratevýhodysplátokvspotrebiteľských
vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba
plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre
nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od

omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa môže veriteľ
s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). Podobne aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 15.12.2022, sp.zn. 4Cdo/132/2021. V zmysle uvedeného je zrejmé, že v prípade,
ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24.03.2022, toto svoje právo uplatnil v súlade
s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.11.2021 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu troch mesiacov, a pre ktorej nezaplatenie mohol
ako jedinej vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru), a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po
dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom spotrebiteľ (žalovaný) bol nesporne na toto oprávnenie veriteľa

upozornený (podaním zo dňa 20.2.2022). Ak súd vykladá ustanovenie tak, že v spotrebiteľských veciach
je právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka potrebné využiť tak, že v ňom veriteľ špecifikuje splátku,
pre ktorú toto právo uplatňuje, podľa názoru takýto výklad je contra legem, nakoľko takýto výklad zo
zákona nevyplýva. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov.Konkretizácia veriteľa, pre ktorú splátku podľa jeho právneho názoru k vyhláseniu splatnosti došlo (a
to aj v prípade, ak by veriteľ/žalobca napr. uviedol zjavne nesprávnu splátku) nemá žiadny vplyv na
posudzovanie platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, nakoľko platí zásada iura novit curia, podľa

ktorej súd pozná právo a len súd je splnomocnený vykladať a aplikovať právne predpisy v civilnom
konaní. Inak povedané (i nesprávne) skutkové tvrdenie veriteľa je bez právneho významu, ak zákon
výslovne uvádza opak, t. j. zákon – ako i ustálená judikatúra jednoznačne určuje, pre ktorú splátku
dochádza k zosplatneniu. Postupca zosplatnil úver v súlade so zákonom a platne postúpil splatnú
pohľadávku na žalobcu a žalobca s ohľadom na uvedené je v konaní aktívne vecne legitimovaný, a

ak súd prvej inštancie svojim výkladom dospel k odlišnému záveru, tak súd podľa názoru žalobcu vec
nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca
navrhol, aby odvolací súd rozsudok preskúmal a v zmysle ust. § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie
žalobe a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalobca žiada, aby súd priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil
a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že právny predchodca žalobcu

nepostupoval v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a žalovanému nezaslal výzvu. Tvrdenie žalobcu,
že za takúto výzvu možno považovať aj výzvu banky zo dňa 20.2.2022 a oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.3.2022 neobstojí. Tieto boli realizované pred postúpením
pohľadávky avšak na právnom základe § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie na podklade
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách. Preto aj z tohto dôvodu nebolo preukázané splnenie zákonom

požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky. Zmyslom ust. § 92 ods. 8 Zákona
o bankách bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať vo vzťahu
s bankou a tak zotrvať vo vzťahu kontrolovanom Národnou bankou Slovenska.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca a navrhol, aby konajúci súd vyhovel žalobcom podanému

odvolaniu a rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu., resp. v zmysle ust. § 389
ods. 1 CSP zruší rozsudok a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. §
379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.,) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti

ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobuhodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97). (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn.
3Cdo/204/2009)

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

15. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatneníprávaaleboichdiskriminovaťprijehouplatňovaní,obsahomtohtoprávajeirelevantnékonanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV.ÚS 252/04).

16. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I.ÚS 50/04).

17. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné

bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp.
zn. 4Cdo/162/2020 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022
pod č. 6/2022)

18.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný).

19. V danom prípade Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2022 právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie
pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasl. Preto bolo povinnosťou
súdu prvej inštancie skúmať, či boli splnené zákonné podmienky postúpenia pohľadávky banky a teda

či v tomto konaní žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu.

20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd
poznamenáva,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7Cdo/7/2010). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

21. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že určenie konkrétnej omeškanej splátky, pre ktorú
sa právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť úver je právnym posúdením súdu v zmysle zásady
iura novit curia a žalobca nemá povinnosť kvalifikovať, ale len skutkovo vymedziť, k uvedenému
sa žiada uviesť, že konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu spotrebiteľského úveru,
je skutkovým tvrdením a nie právnym posúdením. Nastolená otázka odvolateľom má skutkovú (nie

právnu) povahu. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s
obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na
skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil
žalobca alebo žalovaný, či a aké okolnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo
právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec a pod. Na rozdiel od

toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri
ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma
jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma závery oexistencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad
(Pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/99/2018, 4Cdo/7/2018, 2Cdo/111/2021).

22. Podľa názoru odvolacieho súdu, záver súdu prvej inštancie nebol výsledkom aplikácie, či
interpretácie konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, ale bol výsledkom procesu komplexného
vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré v rámci
zásady voľného hodnotenia dôkazov súd prvej inštancie viedli k prijatiu rozhodnutia.

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na to, že možnosť
predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc
z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24.Ustanovenie§565Občianskehozákonníkatedaumožňujeveriteľoviuplatňovaťsivočidlžníkovicelú
pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých
splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej
splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení
povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.

25. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije,
vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik
záväzkov.

26. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská,
preposúdeniejednorazovéhopredčasnéhozosplatneniaceléhodlhubolopotrebnézohľadniťišpeciálne
ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V

zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

27. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na
uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie
celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne
doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi.

28. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto
prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre
uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

29. Rovnako konkretizovanie splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, má zásadný vplyv na plynutie
premlčacej doby. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 53 ods. 9 tohto právneho
predpisu, upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie
splatnej splátky. Same o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento je právne

upravený v ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020,
zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2023 pod
č. 29 konštatoval, cit.: „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia
doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak jetomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v

lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa.
Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka)“.

31.ZodôvodneniacitovanéhouzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyďalejvyplýva,ževeriteľ
sa na súde môže po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej

doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným
celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším
dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka ), čo v danom kontexte
znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva splnenie celého dlhu, čím sa naplní
zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103
Občianskeho zákonníka).

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právny úkon akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu pre
nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje
konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý,

nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej
lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná
premlčacia doba upravená v ust. § 103 vety druhej a § 101 Občianskeho zákonníka. Záver, podľa
ktorého právny úkon zosplatnenia je pre jeho neurčitosť neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok

tunajšieho súdu sp.zn. 7CoCsp/18/2022 zo dňa 28.11.2022, ktorý v obdobnej veci potvrdil rozsudok
Okresného súdu Svidník sp.zn. 1Csp/95/2018 zo dňa 19.1.2022, obdobne aj Rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 20CoCsp/25/2022).

33. Odvolací súd má za to, že z upozornenia na možnosť zosplatnenia musí byť zrejmé, pre omeškanie

ktorej konkrétnej splátky je predmetný úver predčasne zosplatnený. Tento údaj musí byť vo výzve
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka jednoznačne konkretizovaný. I keď Občiansky zákonník
expressisverbisneuvádzačomábyťobsahompredmetnýchoznámení,tentoobsahmožnonepochybne
vyabstrahovať z podmienok, ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru
veriteľom. Pokiaľ ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť predčasného zosplatnenia

úveru podmieňuje uplynutím 3 mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé,
že táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť
ju i konkretizovať. Veriteľ predsa musí vedieť, pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť úver uplatnil
a nie je dôvod, prečo by touto informáciou nemal disponovať aj dlžník. Ak Občiansky zákonník v tomto
ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote

po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorom je spotrebiteľ v omeškaní,
musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná
zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

34. Ak má ísť o riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho

zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nestačí spotrebiteľa iba všeobecne
upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok (uvedením výšky omeškaných
splátok), ale upozornenie musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ upozorňuje
spotrebiteľa/dlžníka, že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne
zosplatnenie úveru. Z upozornenia veriteľa musí jasne vyplývať, že zaplatením ktorej konkrétnej splátky

vie spotrebiteľ odvrátiť zosplatnenie úveru.

35. Z obsahu predmetnej výzvy zo dňa 20.2.2022 žalovaný nemá (nemal) možnosť posúdiť, zaplatením
ktorej konkrétnej splátky (prípadne v akej výške) je možné odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru.
Právny predchodca žalobcu mu poskytol informáciu o celkovej výške pohľadávky banky, s ktorou

je žalovaný v omeškaní ku konkrétnemu dátumu (v danom prípade k 20.2.2022), avšak pre účely
predčasného zosplatnenia žalovaný (spotrebiteľ) potrebuje vedieť tú konkrétnu splátku, ktorú ak zaplatí
je schopný predčasné zosplatnenie úveru odvrátiť.36. V danej veci žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného (č.l. 83 spisu) uviedol, že k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.11.2022. Z predloženého
výpisuplatiebvšakvyplýva,žežalovanýneuhrádzalsplátkyriadneavčasužod3/2020adňa22.11.2022

(tri dni pred splatnosťou splátky, pre ktorú podľa tvrdenia žalobcu nastala mimoriadna splatnosť
úveru) právnemu predchodcovi žalobcu zaplatil sumu 200,- eur. Po doručení Oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 25.3.2022, doručeného žalovanému dňa 30.3.2022 (č.l. 39, 40 spisu)
žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi dňa 14.4.2022 sumu 250,- eur a dňa 23.5.2022 opäť sumu
250,- eur (č.l. 21 spisu). Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný nebol platobne disciplinovaný, avšak

v prípade, ak by banka bola vyzvala žalovaného tak, ako to predpokladá ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníkaauviedlavpredmetnejvýzvekonkrétne,sktorousplátkouježalovanývomeškaní,aupozornil
ho, že ak tú konkrétnu splátku nezaplatí, banka následne mimoriadne zosplatní úver, mohol žalovaný
potencionálne odvrátiť zosplatnenie úveru. Žalovaný má právo byť informovaný, zaplatením ktorej
konkrétnej splátky a v akej výške môže odvrátiť mimoriadne zosplatnenie úveru, ktorého konečnú
splatnosť si v tomto prípade strany dohodli až na deň 25.7.2027 (č.l.36 spisu).

37. Pokiaľ žalobca upriamil pozornosť odvolacieho súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z dňa
30.januára 2024, sp.zn. 1Cdo/123/2022, k tomu sa žiada uviesť, že ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít nemožno považovať jediné rozhodnutie najvyššieho súdu.

38. Pojem „otázka vyriešená“ treba preto vykladať v zmysle „vyriešená ustálene“; iná interpretácia
v zásade neprichádza do úvahy. Na posúdenie, či ide o otázku už vyriešenú ustálene, treba potom
aplikovať výklad najvyššieho súdu o ustálenej praxi dovolacieho súdu. Podľa najvyššieho súdu „ustálená
rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach
najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo
viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a
vecne na ne nadviazali.“ (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017, 3Cdo/158/2017,

4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017, 6Cdo/129/2017, 8Cdo/33/2017). Inak povedané, pokiaľ
nejde o rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky (relevantné sú aj staršie zbierky, pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/29/2017
z 24. januára 2018 ), tak možno za ustálenú prax považovať aj nepublikované rozhodnutie, ale musí
spĺňať ďalšie predpoklady, a to (i) buď je tento názor vyjadrený opakovane vo viacerých nepublikovaných

rozhodnutiach, alebo (ii) názor je vyjadrený aj v jednotlivom nepublikovanom rozhodnutí, ale na toto
rozhodnutie (resp. právny názor v ňom vyjadrený) nadviazali niektoré neskôr vydané rozhodnutia, t. j.
opäť musí ísť o akceptáciu právneho názoru vo viacerých ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu. Z
uvedených rozhodnutí vyplýva, že pokiaľ najvyšší súd odkazuje na nepublikované rozhodnutia, malo by
ísť o „viacero“ takýchto rozhodnutí. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 115/2020

zo 6. októbra 2020) Rozhodnutie, na ktoré poukazuje odvolateľ je skôr ojedinelým na rozdiel od iných
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré judikovali záver o nevyhnutnosti konkretizácie nezaplatenia splátky
už v upozornení, či výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. (viď napr. 5Cdo/197/2022,
5Cdo/188/2023)

39.Odvolacísúdvsúladeskonštantnoujudikatúroupoukazujenatúskutočnosť,žepodanieadresované
súdu musí byť formulované jasne, zrozumiteľne a určito, a najmä žaloba, ktorou sa sťažovateľ domáha
vydania konkrétneho rozhodnutia musí byť v zmysle § 132 Civilného sporového poriadku obsahovať
úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh,
pretože iba formálne a obsahovo spôsobilá žaloba je predpokladom vecného prejednania veci. Súd

v civilnom sporovom konaní nie je povinný a ani nemôže nahrádzať úkony sporových strán, ktoré
zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (§ 150 CSP). Úlohou (a zodpovednosťou) sporových
strán je substancovať skutkový základ sporu, t.j. vymedziť jeho základ a podstatu. Sú to predovšetkým
sporové strany, ktoré sú zodpovedné za výsledok sporu. Zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu
sporových strán a s tým spojenú procesnú diligenciu (zodpovednosť) so sankčnými dôsledkami

v prípadoch procesnej pasivity je tak spôsobilé prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu. (uznesenie
Ústavného súdu SR, č.k. I. ÚS 268/2019-18 z 10.9.2019)40. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 20.2.2022 oznámil
žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 20.2.2022 vo výške 2.439,71 eur
a vyzval ho, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy (č.l. 67 spisu).

Podaním označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 25.3.2022, doručeným
žalovanému dňa 30.3.2022 (č.l. 40 spisu) právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že nastal
prípad porušenia v zmysle bodu 8.1. písm. a) Produktových podmienok pre hypotekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015 v aktuálnom znení – omeškanie dlžníka
so splácaním pohľadávky banky o viac ako tri mesiace. Zároveň oznámil, že banka vyhlásila ku dňu

24.3.2022 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Pohľadávku zo zmluvy vo výške 15.045,33 eur
žiadala uhradiť do 15 dní (č.l. 39 spisu).

41. V danom prípade zo samotných listín predložených do konania žalobcom vyplýva, že neboli splnené
všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. že právnym predchodcom žalobcu nedošlo k zosplatneniu

úveru zákonným spôsobom pre jeho neurčitosť tohto právneho úkonu (37 OZ) z dôvodu chýbajúcej
identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť úver.
Pohľadávka sa nestala splatnou pred postúpením, čo znamená neplatne postúpenie pohľadávky podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a v konečnom
dôsledku zamietnutie žaloby.

42. Ak žalobca v konaní nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu nepreukázania splnenia
zákonných podmienok pred zosplatnením úveru a následným postúpením pohľadávky bankou podľa
§ 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách na nebankový subjekt, bez splnenia ktorých je postúpenie
pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené a následne postúpenie pohľadávky

banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z
úradnej povinnosti) (R 60/2018). Zároveň aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej
nedostatok má za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania. (Pozri rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp.zn. 4Cdo/162/2020 publikovaný v Zbierke stanovisk

NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022 pod č. 6)

43. Strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, pretože len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ
svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca v tomto prípade tvrdil, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky
a bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, bol povinný svoje tvrdenie preukázať. Podľa

súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti
(povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie
nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po významných
skutočnostiach pátrať

44. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti právneho úkonu, mimoriadneho
zosplatnenia úveru z dôvodu neurčitosti právneho úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka) tým, že právny
predchodca žalobcu neurčil pre ktorú splátku využil právo realizovať mimoriadne zosplatnenie úveru.
S týmto záverom súdu prvej inštancie sa stotožnil aj odvolací súd.

45. Súd prvej inštancie dostatočne jasne a zreteľne vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru o
neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre nevymedzenie splátky, pre ktorú
právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podľa 565 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám
odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím

procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny
proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je
možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

46. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami.47. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

48. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. Odvolací súd konštatuje procesný
výsledok žalovaného v odvolacom konaní, preto priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).