Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/175/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321200223
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8321200223.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: TESAR - DACH s.r.o.,
so sídlom Jasenovská 2497, 066 01 Humenné, IČO: 45595151, zastúpený JUDr. Júliusom Bučekom,
advokátom so sídlom Štefánikova 22, 066 01 Humenné, IČO: 42032954, proti žalovanému: UNIBAU SK
s.r.o., so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 46578676, zastúpený Advokátska kancelária
TaragelaAkram,s.r.o.,sosídlomStarosaská11,05201SpišskáNováVes,IČO:50413091,ozaplatenie
7.000eurspríslušenstvomaovzájomnejžalobeozaplatenie21.234,34eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 7Cb/4/2021-619 zo dňa 29.3.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Humenné, č.k. 7Cb/4/2021-619 zo dňa 29.3.2023
v napadnutom I. a III. výroku.

II. Žalobcovi priznáva v spore o žalobe voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

III. Zrušuje rozsudok Okresného súdu Humenné, č.k. 7Cb/4/2021-619 zo dňa 29.3.2023 v napadnutom

IV. a V. výroku a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie ) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 5.000 eur od 13.2.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. V konaní o žalobe žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 40 % s tým,
že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.
V. V konaní o vzájomnej žalobe žalovaného žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania
v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 7.000 eur spolu so zákonným 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.000 eur od
7.10.2020 do zaplatenia a zo sumy 5.000 eur od 24.8.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že predžalobnou výzvou zo dňa 21.12.2020 vyzval žalovaného na úhradu dlžnejsumy, ktorá vznikla z titulu neuhradenia faktúr: č. 20010041 splatnej dňa 6.10.2020 na sumu 2.000 eur,
č. 200100003 splatnej dňa 23.8.2020 na sumu 40.000 eur, z ktorej suma 35.000 eur už bola uhradená
a k úhrade zostáva suma 5.000 eur. Predžalobnú výzvu žalovaný prevzal dňa 28.12.2020 a faktúry

neuhradil. Uviedol, že za nedodržanie termínu splatnosti uvedenej faktúry požaduje aj zákonný 8 %
ročnýúrokzomeškaniazosumy2.000eurod7.10.2020dozaplateniaazosumy5.000eurod24.8.2020
do zaplatenia.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dňa 1.6.2020

bola medzi žalobcom a ním uzatvorená Zmluva o dielo, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ,
zaviazal podľa priloženého ponukového rozpočtu, zhotoviť pre neho ako objednávateľa dielo -
REKONŠTRUKCIA STRECHY na stavbe "Rekonštrukcia kasární na bytový dom Strážske". Podľa čl.
IV sa zmluvné strany dohodli na cene za dielo vo výške 38.000 eur bez DPH. Podľa čl. IV Zmluvy o
dielo je cena za dielo pevná, fixná a nemenná. Na stavebné práce, ktoré boli predmetom Zmluvy o
dielo sa uplatňoval prenos DPH podľa § 69 zák. č. 222/2004 Z. z. Poukázal na to, že dielo nebolo

doposiaľ riadne zhotovené. K dnešnému dňu dielo nebolo odovzdané a teda objektívne nemohol
vzniknúť žalobcovi nárok na zaplatenie akejkoľvek sumy. On opakovane upovedomil žalobcu, že dielo
doposiaľ nie je zhotovené v súlade so stavebnou praxou, ako aj článkom II. ods. 4 Zmluvy o dielo,
nakoľkožalobcaopomenulzatepliťvnútornústranuobvodovéhovencastrechy,čohonásledkomvznikne
na streche tepelný most, čím bude stavba vykazovať zvlhnuté steny a postupom času sa stane

neobývateľnou. Žalobca prisľúbil, že vnútorný veniec strechy zateplí, doposiaľ však túto povinnosť
nesplnil. Predpokladom odovzdania diela je podľa čl. VI a čl. VII Zmluvy o dielo aj vypratanie staveniska
zhotoviteľom. Žalobca ako zhotoviteľ úplne odignoroval toto dojednanie v Zmluve o dielo a všetok
stavebný odpad ponechal jemu na stavenisku. Tiež zmluvné strany sa v Zmluve o dielo dohodli, že po
odovzdaní diela, ktoré má byť preukázané podpísaným odovzdávacím a preberacím protokolom, vzniká

mu povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za dielo. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k
odovzdaniu a prevzatiu diela, alebo podpisu preberacieho protokolu a preto má za to, že žaloba bola
podaná predčasne a nárok na zaplatenie sumy 5.000 eur z faktúry č. 2001003 je nedôvodný.

3.1. K nároku o zaplatenie sumy 2.000 eur z faktúry č. 200100041 uviedol, že nevie, z akého právneho

titulu sa žalobca domáha zaplatenia tejto sumy, nakoľko žalobca neuviedol, titul, na základe čoho
fakturoval použitie žeriavu, opravu atiky, prípadne prenájom lešenia. Podľa čl. III. ods. 2 Zmluvy o dielo
je cena diela úplná a záväzná. Zhotoviteľ nemá nárok požadovať u objednávateľa zvýšenie ceny diela.
Ak žalobca nadobudol presvedčenie, že na zhotovenie diela bolo potrebné použitie žeriavu, táto položka
malabyťsúčasťouponukovéhorozpočtu.Tiežnemávedomosťotom,žebysožalobcomuzavrelzmluvu

o dielo, na základe ktorej by sa žalobca zaviazal pre žalovaného zhotoviť dielo - opravu atiky. Ak by
žalobca považoval túto položku za prácu naviac, tak by mala byť táto položka predmetom samostatného
dodatku k Zmluve o dielo.

4. Dňa 22.1.2021 žalovaný podal vzájomnú žalobu ktorou žiadal, aby súd uložil žalobcovi zaplatiť mu

sumu 19.334,34 eur a 8 % ročným úrokom z omeškania od 12.7.2020 do zaplatenia a zaviazal ho
na náhradu trov konania. Podanie vzájomnej žaloby odôvodnil tým, že dňa 11.7.2020 došlo priamym
pričinením žalobcu, k škode na jeho majetku. Žalobca počas realizácie diela dostatočným spôsobom
nezabezpečil práve realizujúce sa dielo - strechu a vplyvom poveternostných podmienok - vetra -
vietor odkryl prekrytie strechy a vplyvom ďalšieho živlu - dažďa, došlo k zamočeniu celej stavby

objektu bývalých kasární, ktoré sa práve rekonštruovali na bytový dom. Týmto konaním žalobcu došlo k
zatečeniu a premočeniu: izolačnej - stropnej vaty na celom objekte, premočeniu stropných polystyrénov,
zamoknutia muriva, podláh, poterov, omietok, zatopeniu celého objektu. Žalobca svoju vinu popieral,
najmä rozsah poškodenia stavby, ako aj potrebu výmeny poškodených častí stavby, preto sa obrátil
na Technickú univerzitu v Košiciach s požiadavkou na zhotovenie odborného vyjadrenia, ktoré by

jasne určilo, či je nevyhnutné pristúpiť k výmene poškodených častí stavby. Technická univerzita v
Košiciach zhotovila znalecký úkon č. 16/2020 vo forme odborného vyjadrenia, v ktorom znalecký ústav
jednoznačne konštatoval, že strecha objektu bývalých kasární je po celej ploche zatečená, je potrebné
ju vysušiť a zničené vrstvy odstrániť a zrealizovať všetky vrstvy nové podľa projektu. Znalci jednoznačne
konštatovali, že k tejto škode došlo pričinením dvoch faktorov, za čo výlučne zodpovedal žalobca. Prvým

faktorom bolo odstránenie pôvodnej strešnej izolácie zhotoviteľom, pričom časť strechy, z ktorej žalobca
odstránil pôvodnú izoláciu, žalobca nedokončil ( odstránil príliš veľa pôvodnej fólie v pomere k tomu,
koľko žalobca dokázal v ten deň urobiť ) a druhým faktorom bolo nedostatočné zabezpečenie izolačnej
fólie SIKA, ktorú žalobca ako zhotoviteľ mal zaťažiť kamenivom, čo však neurobil a vplyvom vetra došlok podfuknutiu fólie a jej následnému roztrhaniu. Keďže to bola iba fólia, ktorá zabezpečovala stavbu
v doposiaľ nedokončených častiach strechy, jej roztrhnutím došlo k zatopeniu celej stavby, vrátane
nenávratného poškodenia vyššie uvedených stavebných materiálov.

4.1. Zároveň žalovaný uviedol, že nakoľko sa žalobca zdráhal uznať výsledky znaleckého dokazovania,
bol nútený poškodené časti stavby na svoje náklady odstrániť. Náklady na opravu vyfakturoval žalobcovi
faktúrou č. 010121 zo dňa 13.1.2021 na sumu 24.334,34 eur. Faktúra pozostávala zo stavebných
prác - opravy (výmeny zamoknutých stropov, ktorú dodala a vyfakturovala faktúrou č. 0172020 na

sumu 10.792,86 eur spoločnosť LUKUSTAV s. r. o. ), dodávky novej stropnej minerálnej vaty, dodávky
polystyrénu o hrúbke 10 cm od dodávateľa 3W DISTRIBUCYJA BUDOWLANA S.A. a polystyrénu
o hrúbke 7 cm od dodávateľa PARAPETROL a. s., nákladov na vypracovanie odborného vyjadrenia
znaleckej organizácie, ako aj zádržného za nezrealizovanie zateplenia obvodového venca, čím vznikne
tepelný most a steny budú navlhnuté. Nakoľko žalobca faktúru č. 010121 vrátil, bol nútený dňa 1.2.2021
zaslať žalobcovi jednostranný zápočet vzájomných záväzkov a pohľadávok. Poukázal na to, že má

vedomosť o tom, že z faktúry č. 2001003 nie je uhradených 5.000 eur, avšak žalobca doposiaľ dielo
neodovzdal, pričom nebolo možné zatiaľ vzniesť akékoľvek nároky z vád diela a preto je nárok žalobcu
v tejto časti zatiaľ nedôvodný a je podaný predčasne. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca
nemôže evidovať žiadnu pohľadávku voči nemu, práve naopak, on eviduje pohľadávku voči žalobcovi
minimálne vo výške 19.334,34 eur. V prípade, ak si žalobca splní svoju povinnosť zhotovenia zateplenia

vnútorných strán obvodového venca, bude jeho pohľadávka voči žalobcovi činiť 17.334, 34 eur.

5. Uznesením č.k. 7Cb/4/2021-147 zo dňa 8.9.2021 súd pripustil zmenu vzájomnej žaloby v zmysle
návrhu žalovaného v časti skutkových okolností vzájomnej žaloby v zmysle čl. IV. až VI. tohto návrhu a
zmenu petitu žaloby. Predmetom vzájomnej žaloby konania sa tak stal nárok žalovaného na zaplatenie

sumy 21.234,34 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19.334,34 eur od 12.7.2020 do
zaplatenia. Podanie návrhu na zmenu vzájomnej žaloby žalovaný odôvodnil tým, že vo faktúre č. 01
01/2021 uplatnil aj nárok na zaplatenie „zádržného“ vo výške 2.000 eur. Zaplatenie tejto sumy si po
žalobcovi vo vzájomnej žalobe neuplatňuje, pretože nemá opodstatnenie. Za vypracovanie odborného
vyjadrenia zaplatil Technickej univerzite v Košiciach odmenu vo výške 3.600 eur, pričom ale disponuje

len dokladom o zaplatení sumy 3.000 eur s DPH. Keďže je platcom DPH, DPH z faktúry vystavenej
Technickou univerzitou v Košiciach si odpočítal. Vzhľadom na uvedené pristúpil k rozhodnutiu, že z
nákladov vynaložených na vypracovanie odborného vyjadrenia si v tomto konaní uplatňuje sumu 2.500
eur. Nárok na náhradu škody spolu s jej príslušenstvom v podobe nákladov za vypracovanie znaleckého
posudku je teda 21.234,34 eur, nie 24.334,34 eur (24.334,34 eur - zádržné 2.000 eur - náklady na

odborné vyjadrenie, ktoré nateraz nevie preukázať 600 eur - DPH 500 eur).

5.1. Čo sa týka jednostranného zápočtu zo dňa 1.2.2021, ktorým započítal údajné vzájomné pohľadávky
vo výške v akej sa tieto kryjú, t.j. 5.000 eur, napriek tomu, že sa jedná o jeho právny úkon má za to,
že tento úkon je de facto neplatný, pretože neexistuje pohľadávka žalobcu voči nemu na zaplatenie

5.000 eur, ani 7.000 eur, titulom doplatku ceny diela, ale existuje len jeho pohľadávka voči žalobcovi.
Pokiaľ by sa súd nestotožnil s uvedeným názorom uviedol, že žiada, aby súd zohľadnil in eventum jeho
kompenzačnú námietku voči žalobcovi, ktorou si započítava nárok žalobcu na zaplatenie 7.000 eur s
príslušenstvom tak, ako je tento nárok uplatnený s jeho nárokom na zaplatenie nároku na náhradu škody
vo výške 21.234,34 eur v časti, v akej sa tento nárok kryje, eventuálne nižšej. Zdôraznil, že žiada, aby

súd prihliadol na túto kompenzačnú námietku len v prípade, ak by mal za to, že je daný nárok žalobcu
na zaplatenie sumy 7.000 eur s príslušenstvom, ktorý popiera.

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ( oboznámením sa so žalobou a jej prílohami,
zmluvou o dielo, faktúrami, poslednou výzvou na zaplatenia zo dňa 21.12.2020, jednostranným

zápočtom žalovaného, znaleckým posudkom č. 16/2020, fotodokumentáciou, cenovou ponukou
žalobcu, odovzdávacím protokolom, záručným listom, stanoviskom ČSOB poisťovne, a.s., ohlásením
havarijnej udalosti, rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I. vo veci sp. zn. 37Cb/72/2021 písomnými
vyjadreniami strán sporu, výpoveďami svedkov, výpoveďami strán konania, prednesmi právnych
zástupcov strán sporu ), zistil skutkový stav, podľa ktorého:

6.1. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili Zmluvu o dielo dňa 1.6.2020. V
zmysle článku I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo zhotovenie diela, t.j. A. B. na stavbe: ,, Rekonštrukcia
objektu kasární na bytový dom na Ul. Obchodnej v Strážskom“. V zmysle poslednej vety cenovej ponukynaopravustrechyvypracovanejžalobcom,ktorájeopatrenápodpismiapečiatkamistránsporu,zmluvné
strany sa dohodli, že po ukončení strachy a odovzdaní diela bude dohodnutá suma 40.000 eur zaplatená
na účet dodávateľa. Je v nej uvedené, že záťažový kameň dodá investor. Cena prenájmu lešenia na

deň za 1 m2 je 0,02 eur, prenájom lešenia sa počíta od 1.8.2020 za každý začatý deň. Ďalej súd
zistil, že žalobca vystavil žalovanému za vykonané dielo faktúry, a to č. 20010003 vo výške 40.000 eur
so splatnosťou dňa 23.8.2020, č. 200100041 vo výške 2.000 eur so splatnosťou 6.10.2020 a že dňa
3.8.2020 žalobca vypracoval preberací protokol z dôvodu ukončenia prác na zákazke: ,, rekonštrukcia
objektu kasární na bytový dom na ulici Obchodnej 436 Strážske - rekonštrukcia strechy“. Je v ňom

uvedené, že objednávateľ dielo preberá od zhotoviteľa bez závad. Protokol nie je podpísaný žalovaným.
V uvedený deň 3.8.2020 žalobca zároveň vystavil záručný list, predmet záruky - strecha na bytovom
dome na ul. Obchodnej 436 v Strážskom. Záručná doba bola uvedená 5 rokov od 3.8.2020. Žalobca
poslednou výzvou na zaplatenie zo dňa 21.12.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 7.000 eur a
to v lehote 7 dní od doručenia výzvy, avšak bezvýsledne. Výzvu žalovaný prevzal dňa 28.12.2020.

6.2. Súd prvej inštancie súčasne zistil, že žalovaný v ohlásení havarijnej udalosti na stavbe zo dňa
13.7.2020 adresovanom žalobcovi uviedol, že v noci z 11.7.2020 až 12.7.2020 sa strhla v lokalite
Strážske silná a ničivá búrka s následným dlhotrvajúcim dažďom. Ničivý živel zasiahol aj stavbu -
objekt SO-01 bytový dom na Obchodnej ulici 436 v Strážskom. Dôsledkom toho bola strhnutá z venca
strechy OSB doska, na ktorej bola prichytená PVC fólia SIKA. Prudký vietor odtrhol OSB dosku od

betónového venca atiky a následne podfúkol fóliu a vytrhol ju v dĺžke cca 20 m po celej šírke strechy, t.j.
13,70 m. Do takto obnaženej strechy celú noc lial hustý, intenzívny dážď, postupne zalial celú strechu.
Voda sa dostala cez panely SPIROL do objektu, kde poškodila a namočila novo nalepené podhľady
z minerálnej vlny. Faktúrou č. 01 01/2021 na sumu 24.334,34 eur splatnou dňa 20.1.2021 žalovaný
vyúčtoval žalobcovi cenu za opravu stropov po zatečení poškodenej strechy a náklady s tým spojené

(zamoknuté stropy, dodávka polystyrénu - výmena mokrých vrstiev, vypracovanie odborného posudku
strechy pre poisťovňu a realizácia opráv, vnútorná strana obvodového venca nie je tepelne zabezpečená
- zádržné). Z prípisu žalobcu zo dňa 18.1.2021 adresovaného žalovanému vyplýva, že žalovanému
vracia faktúru č. 01 01/ 2021 z dôvodu neoprávneného vyfakturovania položiek.

6.3. Podľa súdu zo znaleckého posudku č. 16/2020 zo dňa 24.8.2020 vypracovaného Technickou
univerzitou v Košiciach pre zadávateľa - žalovaného, vyplýva, že bol vypracovaný za účelom odborného
vyjadrenia k rozsahu zatečenia strešnej konštrukcie počas rekonštrukcie objektu strachy na stavbe:
Prestavba objektu kasárni na bytový dom, objekt SO-01- Bytový dom na ulici Obchodnej 436,
Strážske. Znalecká organizácia vychádzala z vyjadrenia vyššieho dodávateľa stavby k predmetu

veci zdokumentovaného v stavebnom denníku a teda zo skutočnosti, že zatečeniu strechy došlo za
mimoriadnej situácie - veterného poryvu zo dňa 11.7.2020 vo večerných hodinách, pričom osobne bol
konateľ spoločnosti na kontrole stavby dňa 11.7.2020 o 16 hodine a strešná konštrukcia nevykazovala
žiadnu viditeľnú poruchu. Veterný poryv trval až do 12.7.2020, ale už v miernejšej sile. Nárazovým
poryvom došlo k odtrhnutiu fólie B. na ešte nezaťaženej streche, ktorá mala byť zaťažená štrkom ako

výslednýkonštrukčnýprvok.Naploche,ktorábolaodtrhnutásafóliaodtiahla-roztrhlaaostalapreložená
odfúknutá na fasádu objektu. Následný dážď spôsobil zatečenie odkrytej časti počas celého dažďa. V
posudku je uvedené, že na stavbe v čase obhliadky už bola odstránená povrchová - zváraná fólia a bola
vyrezaná časť strechy v priestore nad schodiskom až na nosný panel stropu stavebného objektu. Boli
zistené vrstvy jednotlivých materiálov použitých ako pôvodné a nové vrstvy položené subdodávateľom.

Zistený stav na otvorenej časti bol, že zatečená voda sa dostala pod pôvodnú viacvrstvovú lepenku a
boli zamočené pórobetónové tvárnice vrátane pieskového lôžka v značne zamokrenom stave. Ďalej je
v ňom uvedené, že na základe zistenia skutočného stavu konštrukcie je možné konštatovať, že došlo
vplyvom veternej smršte a efektu sania - náhlemu vztlaku nad strešným plášťom, ktorý nebol dokončený
(zásyp kamenivom na strechu - zaťaženie strechy - fólie SIKA). Vplyvom tohto elementu - vztlak, došlo

k roztrhnutiu už zvarenej fólie (odborný predpoklad) a zatečenie hornej tepelnej izolácie. Je potrebné
konštatovať, že pokiaľ by nebola narušená vrstva pôvodnej izolácie (niekoľko vrstiev starej izolácie),
voda by sa nedostala pod predmetné vrstvy. Tým že došlo na nezistenom mieste k narušeniu tejto
izolácie proti vode - pôvodný materiál - lepenky niekoľko vrstiev, nedošlo by k zatečeniu až na nosný
panel a k zničeniu a zamočeniu Iporu a zamočeniu piesku.

Znalecká organizácia v záveroch posudku uviedla, že na základe zistení priamo na stavbe za účasti
zainteresovaných bol preskúmaný stav strešnej časti objektu a je možné konštatovať že, strecha v
objekte SO-01- Bytový dom je po celej ploche zatečená. Riešením je celú strechu vysušiť, zničené vrstvy
odstrániť a zrealizovať kompletne všetky vrstvy nové podľa projektu, ktorý zabezpečí vyšší dodávateľstavby. Projektová dokumentácia rekonštrukcie strešného plášťa nebola spracovateľom dodaná k
dispozícii.

6.4. K danej udalosti súd prvej inštancie poukázal na stanovisko ČSOB poisťovne, a.s. zo dňa 2.2.2021,
ktorá uviedla, že vietor o sile víchrice spôsobil strhnutie oplechovania atiky na rekonštruovanej stavbe,
ktorá bola už dokončená, t.j. bola ukotvená vrchná vrstva do atikového múru s OSB doskou. Následne
sa dostal vietor pod fóliu, ktorá bola uložená a pri kotvená do podkladu z polystyrénových spádových
klinov. Vzhľadom na to, že sa strešná fólia natavuje na vnútorný roh atiky, vietor sa bez poškodenia nevie

dostať pod fóliu uloženú na ploche strechy, teda prvotná príčina strhnutia strešnej krytiny je vietor o sile
víchrice, kde prvotne došlo k odtrhnutiu oplechovania a úpravy atiky strešnou fóliou (táto časť - atika- sa
ničím nezaťažuje, preto v danom rozsahu nemohol poistený ani teoreticky k vzniku škody prispieť). Toto
prvé poškodenie bolo spôsobené živelnou udalosťou t.j. vyššou mocou, ktorá spočíva v mimoriadnej,
nepredvídateľnej, neodvrátiteľnej a nezavinenej udalosti. Po strhnutí strešnej krytiny - fólie, vetrom o
sile víchrice, do obnaženej strešnej konštrukcie celú noc pršal hustý, intenzívny dážď, následkom čoho

bolo poškodenie celej skladby strešného plášťa, zateplenia stropu, zatečenie vodorovných a zvislých
konštrukcií, ktoré treba vysušovať. V ďalšom uviedla, že pre posúdenie bola kľúčová odpoveď na otázku,
čo je skutočnou príčinou vzniku škody, bez pôsobenia ktorej by škoda nevznikla. V danom prípade touto
príčinou boli zrážky. Poistenie sa v danom prípade nevzťahovalo na zodpovednosť poisteného v prípade
škody spôsobenej atmosférickými zrážkami pri realizácii prestavby a to bez ohľadu na to, čo všetko k

zatečeniu a následným škodám predchádzalo.

6.5. Súd tiež zistil, že žalovaný jednostranným zápočtom zo dňa 1.2.2021 voči žalobcovi započítal
svoju pohľadávku z titulu náhrady škody vo výške 24.334,34 eur vyfakturovanú faktúrou č. 01 01/2021
splatnou dňa 20.1.2021 voči pohľadávke žalobcu voči nemu vo výške 5.000 eur a to z titulu doposiaľ

nezaplatených stavebných prác pri realizácii diela vyfakturovaných faktúrou č. 20010003 splatnou dňa
23.8.2020 celkovo na sumu 40.000 eur. Jednostranný zápočet bol žalobcovi doručený dňa 5.2.2021.

7. Súd prvej inštancie vec, v časti konania o žalobe, po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 1
ods. 2 ObZ, právna úprava rozsah pôsobnosti, § 261 ods. 1 ObZ a § 264 ObZ, právna úprava predmet

právnej úpravy a jej povaha, § 536 ObZ, právna úprava zmluva o dielo – základné ustanovenia, § 537
ods. 1, 2 ObZ, právna úprava vykonanie diela, § 546 ods. 1 ObZ a § 548 ods. 1 ObZ, právna úprava
cena za dielo, § 554 ods. 1 ObZ, právna úprava vykonanie diela, § 324 ods. 1, 2 ObZ, právna úprava
spôsob plnenia a dospel k záveru, že žalobca má pri zmluvne stanovenej úplnej a záväznej cene diela
vo výške 40.000 eur nárok len na doplatenie nezaplatenej časti vo výške 5.000 eur a vo zvyšnej časti

vo výške 2.000 eur žalobu zamietol.

7.1. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti o žalobe vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal
zo skutočnosti, že medzi stranami sporu bola následne dohodnutá cena diela vo výške 40.000 eur ako
úplná a záväzná, preto ak z tejto sumy uhradil žalovaný sumu 35.000 eur, má žalobca nárok len na

zaplatenie rozdielu dohodnutej ceny vo výške 5.000 eur. K obrane žalovaného, že zo strany žalobcu
nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu diela a preto mu ani nárok na zaplatenie ceny diela nevznikol
a teda žaloba bola podaná z uvedeného dôvodu predčasne, súd prvej inštancie poukázal na to, že
Obchodný zákonník upravuje povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za vykonané dielo v § 548, ktoré je
dispozitívne, a preto uprednostňuje zmluvne dohodnutý čas platenia. Zmluvné strany si v zmysle neho

môžu časový okamih ako aj spôsob zaplatenia ceny dohodnúť tak, ako im to v konkrétnom prípade
vyhovuje, či už v čase alebo po čase splnenia alebo dokonca pred časom splnenia. Obchodný zákonník
im v tomto nekladie žiadne obmedzenia.

7.2. Súd v tomto smere uviedol, že v danom prípade sa zmluvné strany dohodli (Článok V. bod 4

zmluvy), že dojednanú cenu za zhotovenie diela uhradí objednávateľ zhotoviteľovi po vykonaní prác na
základe faktúr, ktoré zhotoviteľ vystaví a odovzdá objednávateľovi na adrese objednávateľa. Faktúrami
budú vyúčtované plnenia podľa skutočne vykonaných dodávok a prác, podľa položkového rozpočtu.
Súpis vykonaných prác a dodávok odsúhlasený objednávateľom bude priložený ku každej faktúre. Podľa
súdu prvej inštancie žalobca v zmysle zmluvných dojednaní aj postupoval, po vykonaní diela cenu

vyúčtoval faktúrou, ktorú žalovanému doručil a jej súčasťou bol súpis vykonaných prác a dodávok. Tieto
skutočnosti v konaní sporné neboli. Sám žalovaný už väčšiu časť ceny vykonaného diela žalobcovi aj
uhradil. Úhrada ceny diela nebola viazaná na protokolárne odovzdanie a prevzatie diela. Žalobca poprel,aby medzi stranami konania došlo k dohode o zmene zmluvy v časti spôsobu a času úhrady ceny diela.
V tejto časti preto súd prvej inštancie obranu žalovaného posúdil ako nedôvodnú.

7.3. Nakoniec v uvedenom kontexte súd prvej inštancie uviedol, že iná by bola situácia v prípade,
ak by zmluva neobsahovala čas platenia ceny diela (čo však nie je prejednávaný prípad). Vtedy platí
ustanovenie § 548 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého nárok na zaplatenie ceny vzniká vykonaním diela,
za ktoré sa v zmysle § 554 ods. 1 ObZ považuje jeho riadne ukončenie a odovzdanie predmetu
diela objednávateľovi. Okrem toho v súdnom konaní bolo preukázané, že strany konania sa stretli

a žalovanému bol predložený na podpis protokol o odovzdaní a prevzatí diela, pričom ten odmietol
podpísať nakoľko dielo malo vady.

8. O náhrade trov konania v časti o žalobe súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262
ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v pomernom rozsahu 40%, priznal v tomto rozsahu náhradu
trov konania voči žalovanému.

9. V časti konania o vzájomnej žalobe súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa
ustanovení § 373, § 374 ods. 1, § 378, § 379, § 380 ObZ, právna úprava náhrada škody a vzájomnú
žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalovaným zamietol, keď mal za to, že žalovaný ako
poškodený v konaní nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalobcu

za škodu, ktorá mala na strane žalovaného vzniknúť tým, že za opravu poškodenia budovy v dôsledku
jej zatečenia uhradil sumu 24.334,34 eur.

9.1. Súd prvej inštancie potom ako všeobecne vymedzil predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
v zmysle § 373 ObZ, uviedol, že v konaní nebolo preukázané, aby žalobca pri vykonávaní diela

porušil svoju povinnosť z obchodnozáväzkového vzťahu, ktorý medzi stranami sporu vznikol na základe
písomnej zmluvy o dielo zo dňa 1.6.2020. Predmetom zmluvy o dielo bola oprava poškodenej a
zatečenej strechy na budove kasární v Strážskom. V konaní vypočutý znalec potvrdil, že žalobca
pri oprave strechy postupoval správne, zvolil správny technologický postup opravy a z jeho strany
nedošlo k porušeniu postupov zvoleného spôsobu opravy strechy. Vzhľadom na rozlohu strechy, tá

bola opravovaná postupne, na etapy. Na opravu strechy bola použitá fólia SIKA, ktorá sa po ukotvení
zaťažovala každý deň štrkom v časti, kde už strecha bola opravená. Opak v konaní preukázaný nebol.

9.2. Ďalej súd uviedol, že žalovaný v konaní síce predložil znalecký posudok, ten však bol zameraný na
stanovenierozsahupoškodeniabudovy,vrátanestriechastanoveniespôsobujejopravy.Znaleckýústav

savôbecnezaoberalstavombudovypredjejzatečenímvdňoch11.07.2020a12.07.2020,nezaoberalsa
príčinami zatečenia a ani stanovením miesta a spôsobu zatečenia. Vypočutý znalec vo svojej výpovedi
sa tiež iba hypoteticky vyjadril k možným dôvodom zatečenia. Pokiaľ sa jedná o samotné dielo -
rekonštruovanú strechu, žalobca následne aj v zmysle odporúčaného postupu znaleckou organizáciu
opravil búrkou poškodené dielo a to na svoje náklady.

9.3. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že v konaní nebol preukázaný ani ďalší predpoklad
zodpovednosti žalobcu za škodu a to príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody. Uviedol,
že v dňoch 11.7.2020 až 12.7.2020 došlo k búrke s výrazným dažďom a vetrom, v dôsledku čoho došlo
k poškodeniu časti už opravenej strechy a výraznému zatečeniu budovy, na ktorej žalobca vykonával

rekonštrukciu strechy. Sám žalovaný v ohlásení tejto udalosti žalobcovi uviedol, že v dôsledku búrky
v uvedených dňoch došlo k poškodeniu aj časti už opravenej strechy a v dôsledku veľkého množstva
zrážok k zatečeniu celej strechy. Súd súčasne poukázal i na šetrenie vykonané ČSOB poisťovňou, a.s.
u ktorej si žalobca uplatnil nárok na vyplatenie poistného plnenia z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy,
v rámci ktorého poisťovňa uviedla, že príčinou strhnutia strešnej krytiny bol vietor o sile víchrice, kde

prvotne došlo k odtrhnutiu oplechovania a úpravy atiky strešnou fóliou (táto časť - atika- sa ničím
nezaťažuje, preto v danom rozsahu nemohol poistený ani teoreticky k vzniku škody prispieť). Toto
prvé poškodenie bolo spôsobené živelnou udalosťou t.j. vyššou mocou, ktorá spočíva v mimoriadnej,
nepredvídateľnej, neodvrátiteľnej a nezavinenej udalosti. Po strhnutí strešnej krytiny - fólie, vetrom o
sile víchrice, do obnaženej strešnej konštrukcie celú noc pršal hustý, intenzívny dážď, následkom čoho

bolo poškodenie celej skladby strešného plášťa, zateplenia stropu, zatečenie vodorovných a zvislých
konštrukcií.9.4. Nakoniec súd prvej inštancie konštatoval, že bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno pri dokazovaní
príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Pri dokazovaní príčinnej súvislosti je možné vychádzať
z teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, ktorej aplikáciu nachádzame v rozhodovacej činnosti

súdov. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je príčinná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa
všeobecnej povahy obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.
Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola vznikla. Uzavrel, že v dňoch
11.7.2020 a 12.7.2020 došlo v Strážskom k silnej búrke, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu už časti
opravenej strechy žalobcom a následnému zatečeniu budovy po celej dĺžke strechy. Jednalo sa okolnosť

neovplyvniteľnú žalobcom, pričom v konaní nebolo žiadnym relevantným dôkazom preukázané, že ak
by žalobca pri vykonávaní diela zvolil iný postup, zabezpečil by už časť dokončeného diela aj inak, žeby
k zatečeniu budovy nedošlo.

10. O náhrade trov konania v časti o vzájomnej žalobe súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.
1, 2 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní o vzájomnej žalobe úspešný, priznal v plnom

rozsahu náhradu trov konania voči žalovanému.

11. Proti výrokom I., III., IV. a V. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie
z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP. Odvolateľ navrhol rozsudok
okresného súdu zmeniť, žalobu zamietnuť a vyhovieť vzájomnej žalobe v celom rozsahu, prípadne ho

v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11.1. Žalovaný v odvolaní uviedol, že priebeh súdneho konania a procesný postup súdu prvej inštancie
spôsobili porušenie práva žalovaného na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces, pričom
sú tu iné vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu s tým, že závery ktoré

uvádza súd prvej inštancie sú v príkrom rozpore so zákazom prekvapivých súdnych rozhodnutí.

11.2. Konkrétne k vadám konania odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie napriek tomu, že na
pojednávaní konanom dňa 17.3.2022 zhodnotil, ktoré skutočnosti považuje za sporné a nesporné
a predniesol predbežné právne posúdenie, na ktorom v priebehu konania nič nezmenil, keď vyslovil,

že spornou v otázke vzájomnej žaloby je len posúdenie v akom rozsahu zodpovedajú za vzniknutú
škodu žalobca a žalovaný, následne vzájomnú žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena
žalovaným. Ak by odvolateľ mal za to, že súd považuje v časti jeho nároku dôkazné bremeno za
neunesené, navrhol by k preukázaniu žalobcovej zodpovednosti za vzniknutú škodu vykonať znalecký
posudok a pristúpil by i k ďalším návrhom na vykonanie dokazovania.

11.3. Zároveň k vadám konania žalovaný uviedol, že došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania
arovnostizbraní,spočívajúcejhlavnevextenzívnompoučovanížalobcusúdom,keďtennajednejstrane
na pojednávaní konanom dňa 17.3.2022 konštatoval, že žalobca nárok žalovaného nerozporoval, avšak
následne mu poskytol lehotu na doplnenie svojich tvrdení. Takýto postup súdu považuje žalovaný za

znevýhodňujúci a ústiaci do porušenia jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.

11.4. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu uplatneného v tomto
konaní v časti 5.000 eur s príslušenstvom pochybil tak, že na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že

odôvodnenie súdu v bode 36. ods. 4 rozsudku o tom, že riadne protokolárne odovzdanie a prevzatie
diela nemá vplyv na nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela, nakoľko tento mal postupovať v súlade
so zmluvnými ustanoveniami, nemá žiadnu logiku a je v rozpore s realitou. Podľa Zmluvy (č. VII ods.
4) zhotoviteľ splní svoju povinnosť zhotoviť dielo jeho riadnym dokončením v rozsahu podľa výzvy a
projektovej dokumentácie a jeho protokolárnym odovzdaním a prevzatím objednávateľom. Žalovanému

tak nie je zrejmý záver súdu, že „úhrada ceny diela nebola viazaná na protokolárne odovzdanie a
prevzatie diela“, keď jednoznačne bola a zo strany žalovaného nešlo o žiadne bezdôvodné odopretie
podpisu odovzdávacieho protokolu.

11.5. Súčasne vo vzťahu k žalobe žalovaný namietal, že v odôvodnení rozsudku absentuje akékoľvek

vysvetlenie myšlienkových pochodov súdu, na základe ktorých súd dospel k záveru, že nárok žalobcu
uplatnenýžaloboujedaný,keďsúdnevysvetlilzčohovyplýva,žedielojeriadnevykonanéaprotokolárne
odovzdané a je bez vád. V tomto smere mal za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že k
riadnemu odovzdaniu a prevzatiu diela nedošlo, a to z dôvodov na strane žalobcu, keď tento na stretnutídňa 2.3.2021, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti svedka C. A., ktorý tieto skutočnosti vo svojej výpovedi
potvrdil, odmietol protokol o prevzatí a odovzdaní diela podpísať z dôvodov, že nechcel pristúpiť na to,
aby sa v protokole uviedla existencia vád, pričom žalovaný bol ochotný dielo prevziať aj napriek tomu,

že vykazovalo vady, ktorých existencia nebola sporná.

11.6. Vo vzťahu ku vzájomnej žalobe, súd podľa názoru žalovaného pochybil pri rozhodovaní, a to
tak, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené. Žalovaný považuje postup súdu za hrubé porušenie svojich procesných práv vo
vzťahu k § 181 ods. 2 CSP a za evidentne nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu, keď súd za
stavu existujúceho dôkazného stavu v súdnom konaní dospel k záveru, že nárok žalovaného uplatnený
vzájomnou žalobou nebol preukázaný čo do základu ani výšky.

11.7. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal predovšetkým na to, že v odôvodnení rozsudku absentuje

zásadná skutočnosť, že samotný žalobca v žalobnom návrhu voči ČSOB poisťovňa, a.s. podanom na
OS Bratislava I. dňa 14.7.2021 sám priznáva svoju zodpovednosť za predmetnú škodu, pričom na
tento rozpor v tvrdeniach žalobcu upozorňoval aj samotný súd prvej inštancie, avšak tento rozpor sa
podľa názoru žalovaného žiadnym spôsobom nepodarilo odstrániť a to, že žalobca vzal predmetný
žalobný návrh späť nemôže na odstránenie rozporu postačovať, nakoľko nič mu nebráni, aby tento

návrh opäť nepodal. Je pre žalovaného zarážajúce, že súd prvej inštancie nepovažuje za podstatné
pri posudzovaní nároku žalobcu práve tú skutočnosť, že žalobca v žalobnom návrhu voči ČSOB
poisťovni, a.s. sám uviedol: „Na uvedenú predžalobnú výzvu žalovaný /poisťovňa/ reagoval písomným
oznámením zo dňa 3.8.2020 a zo dňa 21.4.2021 v ktorom uviedol, že zodpovednosť klienta za škodu
v tomto prípade nie je daná s poukazom na čl. 4 bod 4 písm. i) VPP ZOD 2017, nakoľko k zatečeniu

stavebných súčastí nehnuteľnosti došlo živelnou udalosťou, a to rozsiahlym dažďom, ktorý bol v tom
čase v danej lokalite, pričom vzniku škodovej udalosti predchádzalo dostatočné zabezpečenie strechy
pri oprave.... S týmto názorom poisťovateľa nemožno súhlasiť, nakoľko zo strany klienta, spoločnosti
TESAR – DACH s.r.o., v tomto prípade absentovalo dokončenie stavebných prác na streche v takom
rozsahu,ktorýbyzodpovedalzmluveodielouzatvorenejspoškodenýmspoločnosťouUNIBAUSKs.r.o.,

pretože na uvedenej streche chýbal záťažový štrk, ktorý ak by bol na streche umiestnený, nedošlo by k
zatečeniu stavebných súčastí nehnuteľnosti....Vzhľadom na uvedené, teda k absencii záťažového štrku
na uvedenej streche došlo k zatečeniu aj ďalších stavebných súčastí a znehodnoteniu už vykonaných
rekonštrukčných prác, a to jednoznačne pochybením žalobcu... Vzhľadom na uvedené máme za to, že
bolo dostatočne preukázané, že žalobca zodpovedá za škodu spôsobenú na predmetnom diele...“

Podľa názoru žalovaného konanie žalobcu, v ktorom sa domáha voči poisťovni poistného plnenia za
použitia uvedených tvrdení a následne úplne poprie svoju zodpovednosti ako to učinil v tomto konaní
napĺňa znaky trestného činu poisťovacieho podvodu (§ 223 TZ), je v príkrom rozpore s dobrými mravmi
a nemôže tak požívať právnu ochranu.

11.8. Žalovaný ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého vykonaného dokazovania vyvodil súd
prvej inštancie záver, že žalobca postupoval pri prácach na streche v súlade s technickými normami
a zaužívaným spôsobom, pričom ide o záver súdu, ktorý nemá žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch a
je nesprávny. Naopak relevantné dôkazy predložené v súdnom konaní, podľa žalovaného, jednoznačne
preukazujú, že žalobca pri ukladaní hydroizolačnej fólie SIKA pred škodovou udalosťou nepostupoval

správne (a v súlade s tým ako tento postup popísal znalec pri svojom výsluchu) keď pri kladení tejto
fólie nedochádzalo k súladnému kladeniu záťažového kameniva, ktoré malo práve tú úlohu, aby nedošlo
k poškodeniu tejto vrstvy vplyvom poveternostných podmienok. O uvedenom majú svedčiť v konaní
ním predložené dôkazy a to odborné vyjadrenie č. 16/2020, fotografia priložená k odporu a fotografie
doložené do spisu žalobcom, z ktorých má byť rovnako zrejmé, že fólia v čase škodovej udalosti nebola

zaťažená kamenivom.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
v celom rozsahu za vecne správne, dostatočne odôvodnené a vychádzajúce zo správneho právneho
posúdenia veci, preto ho navrhol potvrdiť.

12.1. K vadám konania uvádzaným žalovaným uviedol, že ani v prípade predbežného právneho
posúdenia veci nie je súd takto formulovaným záverom striktne viazaný, pričom opak by nevyhnutne
viedol k absurdným dôsledkom a k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Podľa žalobcu z podstatyvýkonu spravodlivosti prostredníctvom súdnej moci vyplýva, že súd musí byť pri svojich právnych
záveroch nezávislý a jeho slobodný myšlienkový postup je limitovaný iba obsahom objektívneho práva,
ktoré v konkrétnej veci interpretuje a aplikuje. Priamo obmedzený teda nemôže byť ani vlastným

predbežným právnym posúdením veci. Súčasne k namietanému porušeniu zásady kontradiktórnosti
konania a rovnosti zbraní žalobca uviedol, že konajúci súd mu na pojednávaní dňa 17.3.2022 umožnil
v dodatočnej lehote 20 dní kvalifikovane sa vyjadriť k podanej vzájomnej žalobe žalovaného. Túto
povinnosť si žalobca splnil a uvedené podanie bolo zaslané žalovanému, ktorý sa k tomuto vyjadril na
pojednávanídňa25.8.2022.Vzhľadomkuvedenémumážalobcazato,žetentopostupkonajúcehosúdu

nepredstavoval porušenie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, nakoľko žalovanému bola
poskytnutáreálnamožnosťsaoboznámiťsvyjadrenímžalobcukvzájomnejžalobeaajnaňkvalifikovane
reagovať.

12.2. K tej časti odvolania, ktorou žalovaný napáda výrok I. súdu prvej inštancie, teda o žalobe, žalobca
akcentoval na článok V. zmluvy o dielo a uviedol, že konajúci súd správne právne uzavrel, že zaplatenie

ceny diela nebolo striktne viazané na protokolárne odovzdanie a prevzatie diela, ale v tomto prípade
bolo viazané na skutočne vykonané práce, ktoré boli odsúhlasené zhotoviteľom a na vystavenie faktúry.
Mal za to, že žalobca túto podmienku splnil, nakoľko po vykonaní prác vystavil faktúru, ktorej prílohou
bol súpis skutočne vykonaných prác, preto žalovanému v zmysle zmluvy vznikla povinnosť uvedenú
faktúru uhradiť.

12.3. K odvolaniu proti vzájomnej žalobe žalobca poukázal predovšetkým na obsah výpovede C. D.,
ktorý ako znalec vo svojej výpovedi uviedol, že strecha v čase škodovej udalosti nebola ešte celá
dokončená a preto sa mohlo stať, že zatekanie mohlo byť spôsobené aj na tej časti strechy, ktorá
ešte nebola dokončená a tým pádom by sa voda dostala aj do tých spodných častí a vzhľadom k

uvedenému má žalobca za to, že nebolo v tomto konaní jednoznačne preukázané, že porušením
povinnostižalobcuzozáväzkovéhovzťahuvzniklažalovanémuškoda,ktorúsivtomtokonaníuplatňoval
vzájomnou žalobou, nakoľko v čase vzniku škodovej udalosti ešte nebola strecha celá dokončená. Za
správny považoval žalobca záver súdu prvej inštancie, že nie sú preukázané zákonné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu, nakoľko chýba príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti

vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu, v tomto prípade zmluvy o dielo, a vznikom škody na strane
žalovaného, pričom znalecký posudok, ktorý bol predložený zo strany žalovaného v konaní ako dôkaz,
ktorý mal preukázať zodpovednosť žalobcu za škodu bol zameraný na rozsah zatečenia strechy a
navrhnutie spôsobu jej opravy, nie na určenie príčiny vzniku zatečenia, čo potvrdil aj sám znalec pri
výsluchu na pojednávaní.

13. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa žalovaný, v lehote stanovenej súdom prvej inštancie vo výzve
zo dňa 6.7.2023, nevyjadril.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné čiastočne a to vo vzťahu k napadnutým výrokom IV. a V.

15. Výrok rozsudku II. súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, odvolaním
napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť a teda nebol odvolacím súdom preskúmaný.

16. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými

dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolacie dôvody uvádza §
365 ods. 1 písm.b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. d), t.j. že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. f), t.j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. g),

t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto
odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP

priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP
ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne

konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky

procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu
ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

21.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenémuskutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
krajského súdu.

23. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov

v kontexte s namietanou inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie,
s namietaným nesprávnym skutkovým záverom, s namietaným nesprávnym právnym posúdením,
preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy,
či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie, v tej časti, v ktorej vo výroku I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
5.000 eur od 13.2.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40 eur a vo výroku III., ktorým priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania

v rozsahu 40%, v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je vecne
správne. Odvolací súd si v tejto časti osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré
v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní,
z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

25. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v uvedenej časti, k odvolaniu
žalovaného, odvolací súd navyše uvádza:

26. Vzhľadom na obsah odvolania sa odvolací súd primárne zaoberal odvolateľom vytýkaným vadám
konania.

26.1. Odvolací súd najskôr všeobecne uvádza, že pre pojednávanie v sporovom konaní je
charakteristické, že jeho priebeh je do značnej miery ovplyvnený princípom koncentrácie konania. To
platí nielen pre zákonnú koncentráciu konania podľa § 154 CSP, ktorá generálne limituje uplatňovanie
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ale aj pre sudcovskú koncentráciu konania podľa §

153 a § 167 ods. 3 a 4 CSP. Odhliadnuc od týchto ustanovení upravuje Civilný sporový poriadok v § 181
ods.4osobitnépravidlápresudcovskúkoncentráciukonania,ktorásaaplikujenapojednávaní.Akstrany
alebo ich zástupcovia nie sú schopní predniesť relevantné skutkové tvrdenia, prípadne označiť alebo
predložiť dôkazy na ich preukázanie, môže im súd určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti.
Lehotu vymedzí spravidla v uznesení, ktorým pojednávanie odročí a môže ju aj primerane predĺžiť (§

118 ods. 2 CSP).
Či súd v konkrétnom prípade umožní stranám dodatočné prednesenie skutkových tvrdení a označenie
alebo predloženie dôkazov, bude vždy determinované okolnosťami ad hoc. Rozhodujúce je nielen
správanie sa sporových strán a ich zástupcov, ale aj samotný predmet sporu, povaha uplatneného
nároku, subjektívne a objektívne dôvody nesplnenia povinností včas a pod. Súd však musí mať vždy na

zreteli skutočnosť, že primárnym účelom jeho činnosti je efektívny výkon spravodlivosti za podmienok
vymedzených zákonom. Odmietnutie udelenia dodatočnej lehoty preto nesmie byť prejavom justičnej
svojvôle a musí byť procesne opodstatnené, s čím sa súd vysporiada v odôvodnení rozhodnutia vo veci
samej (§ 153 ods. 3 CSP).
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 153 ods. 2 CSP nemusí súd v rámci sudcovskej

koncentrácie konania prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu. Za daných okolností je rozhodujúcim kritériom prevencia zbytočných prieťahov
a hospodárnosť sporového konania, ktoré má striktne kontradiktórny charakter, pri zachovaní princípu
individuálnej zodpovednosti strán za konečný procesný výsledok. Prostriedky procesnej obrany a

procesného útoku nie sú vo všeobecnosti uplatnené včas za predpokladu, že ich strana mohla predložiť
už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.26.2. V danom spore z obsahu spisu, konkrétne aj zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 17.3.2022
nevyplývajú skutočnosti tvrdené žalovaným v odvolaní. Je fakt, že v priebehu tohto pojednávania súd
prvejinštanciekonštatoval,ženárokžalovanéhovymedzenývzájomnoužalobouniejezostranyžalobcu

rozporovaný, avšak už vzápätí na tom istom pojednávaní právny zástupca žalobcu, ako reakciu na
konštatáciu súdu, uviedol, že nárok na náhradu škody žalobca neuznáva a v tejto súvislosti požiadal
o poskytnutie lehoty na vyjadrenie, ktorá mu bola zo strany súdu daná. Už len z tejto skutočnosti bolo
možné vyvodiť, že nárok uplatnený vzájomnou žalobou je sporný, bez ohľadu na prvotné predbežné
právne posúdenie súdom prvej inštancie a teda, že v uvedenom smere bude na stranách sporu, aby

uplatňovali prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v priebehu konania, čo im súdom prvej
inštancie bolo riadne umožnené v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP.

26.3. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie
bol správny, neznemožňujúci realizáciu práv žalovaného ako strany sporu, preto ani nedošlo k naplneniu
žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP ako vád konania.

27. Z hľadiska odvolania žalovaného proti rozsudku v časti, v ktorej súd rozhodoval o žalobe, kde
odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd dospel
k záveru, že tento odvolací dôvod nie je daný.

27.1. Žalovaný v odvolaní predovšetkým namietal, že je nesprávny záver súdu prvej inštancie ak nárok
žalobcu na zaplatenie doplatku ceny diela nenaviazal na riadne a včasné odovzdanie diela, ktoré sa
malo realizovať podpísaním protokolu o prevzatí a odovzdaní diela oboma zmluvnými stranami. V tomto
smere má však odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie za to, že predmetná Zmluva o dielo

na realizáciu stavebných prác zrozumiteľne oddeľovala režim odovzdania diela a zaplatenie ceny diela.
Vychádzajúc predovšetkým z článku II. bod 8 Zmluvy, je zrejmé, že zatiaľ čo odovzdanie diela bolo
viazané na protokol o odovzdaní a prevzatí diela, zaplatenie ceny diela bolo viazané na platobné
podmienky s priamym odkazom na ne, upravené podrobne v nasledujúcom článku V. označenom práve
ako platobné podmienky. Takéto dojednanie sa potom v logickej súvislosti premietlo i do dojednaní

v článku VIII. Zmluvy, upravujúcom záručnú dobu a zodpovednosť za vady.

27.2. Vzhľadom na vyššie uvedené je tak správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý žalobe
v časti o zaplatenie sumy 5.000 eur s príslušenstvom vyhovel z titulu doplatenia ceny diela, pričom
toto rozhodnutie po náležite zistenom skutkovom stave riadne a presvedčivo odôvodil a vychádzajúc

zo zmluvných dojednaní, pri aplikácii príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, správne právne
posúdil. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie vo vzťahu k výrokom I. a III. je
nedôvodné, preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III.
výroku ako vecne správny.

28. Za nesprávny, resp. predčasný však považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie, keď zamietol
vzájomnú žalobu s odôvodnením, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal porušenie
povinností žalobcom zo záväzkového vzťahu a príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a vznikom
škody. V smere porušenia povinnosti vychádzal súd prakticky len z obsahu výpovede znalca Ing. arch.
Čecha, ktorý vymedzil postup žalobcu pri oprave strechy ako technologicky správny bez toho, aby

ho konfrontoval, resp. vyhodnocoval v súvislosti s dôkazmi predkladanými aj žalovaným v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie a obsiahnutými i v samotnom odvolaní žalovaného. Zároveň sa
súd prvej inštancie nevyporiadal ani s jednou zo základných otázok, podstatných pre posúdenie nároku
žalovaného a síce postupu žalobcu pri ukladaní kameniva na strechu. Rovnako nesprávny je i záver
súdu, ak otázku príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a vznikom škody v podstate stotožnil len so

závermi poisťovne, ktorá danú škodovú udalosť riešila. Záver poisťovne o výluke z poistenia totiž nie je
možné automaticky považovať i za záver o absencii príčinnej súvislosti.

28.1. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v tej časti, v ktorej zamietol vzájomnú žalobu, ani potvrdiť, ani zmeniť, pretože

v uvedenej časti súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne
posúdil v otázke predpokladov zodpovednosti žalobcu za škodu a preto dospel k nesprávnemu
právnemu záveru. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti o vzájomnej žalobe, vrátane závislého výroku otrovách konania a vec mu vrátil podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore, nakoľko
by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

29. Úlohou súdu prvej inštancie, bude v ďalšom konaní opätovne zistiť skutkový stav v zrušenej časti
podľa záverov odvolacieho súdu uvedených v tomto zrušujúcom rozhodnutí a vec právne posúdiť podľa
právnychzáverovodvolaciehosúduanáslednerozhodnúťotom,čijeuplatnenápohľadávkažalovaného
v zrušenej časti oprávnená, prípadne v akom rozsahu.

30. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

31. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách
pôvodného konania o vzájomnej žalobe, vrátane odvolacieho konania.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425
CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).