Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619204069
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7619204069.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom C. D. B., B. E. XXXX/X, 2/ F. G. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. B., B. E. XXXX/
X, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Barabásom, advokátom, so sídlom Spišská Nová Ves, Letná 45,
proti žalovaným: 1/ H. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. B., I. J. XXX/X, 2/ K. C., narodený

XX.XX.XXXX, bytom C. D. B., I. J. XXX/X, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom Mgr. Ivanom
Centkom, narodeným XX.XX.XXXX, bytom L. F. X, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12. januára 2023, sp. zn. 5C/31/2019

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12. januára 2023, č.k. 5C/31/2019-230
a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 12.
januára 2023 č.k. 5C/31/2019-230 žalobu zamietol (výrok I.), žalovanej 1/ priznal proti žalobcom nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté
samostatným uznesením (výrok II.) a žalovanému 2/ priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným
uznesením (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcov v znení jej zmeny, o ktorej súd rozhodol uznesením č.k.
5C/31/2019-108 dňa 14.04.2022, ktorou sa domáhali určenia neúčinnosti právneho úkonu – darovacej
zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 28.09.2016, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom
Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom v konaní č. V 3133/2016 dňa 16.11.2016 uzavretej medzi
dlžníkom žalobcov M. C., narodeným XX.XX.XXXX ako darcom a žalovaným 2/ K. C., narodeným

XX.XX.XXXX ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. C. D. B. voči žalobcom a taktiež určenia
neúčinnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2018, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor v konaní č. V 848/2018 dňa 06.04.2018 uzavretej medzi
žalovaným 2/ K. C. ako predávajúcim a žalovanou 1/ H. C. ako kupujúcou, predmetom ktorej bola
kúpa (prevod) spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX

pre k.ú. C. D. B. voči žalobcom. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že ako veritelia poskytli M. C.,
otcovi žalovaných, v období od 31.05.2016 do 07.09.2016 postupne peňažné prostriedky v celkovej
výške 35.000 € za účelom spoločného podnikania, ku ktorému však nedošlo. Žalobcovia vyzvali
dlžníka na vrátenie finančných prostriedkov, ten na výzvy nereagoval a následne úplne prerušil so
žalobcami komunikáciu. Po oboznámení dlžníka formou sms správy s rozhodnutím žalobcov vymáhať
svoju pohľadávku súdnou cestou, im dlžník zaslal na bankový účet sumu 10.000 €. Zvyšnú sumu

neuhradil. Žalobcovia podali na Okresný súd Spišská Nová Ves žalobu o zaplatenie sumy 25.000€ s príslušenstvom, o ktorej rozhodol súd rozsudkom zo dňa 04.09.2018 sp. zn. 13C/8/2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2018.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že rozsudkom sp. zn. 6C/77/2010 zo dňa 27.05.2010,
právoplatným dňom 18.06.2010, bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov I. C., nar.
XX.XX.XXXX a M. C., nar. dňa 17.06.1964.

4. Na základe darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena uzavretej dňa 28.09.2016 medzi I.

C., nar. XX.XX.XXXX ako darcom a H. C. ako obdarovanou (žalovanou) a tiež medzi M. C., nar.
XX.XX.XXXX ako darcom a K. C., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovaným (žalovaným), ktorej vklad bol
povolený Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor dňa 16.11.2016 pod V 3133/2016,
sa žalovaní 1/ a 2/ stali spoluvlastníkmi, každý z nich v podiele 1/2 nehnuteľností zapísaných na LV
č.XXXX pre v k.ú. C. D. B..

5. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 31.01.2018 medzi žalovanou 1/ ako kupujúcou a žalovaným 2/ ako
predávajúcim, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor dňa
06.04.2018 pod V 848/2018, žalovaná 1/ nadobudla nehnuteľnosti v k.ú. C. D. B. na LV XXXX v podiele
1/2, čím sa stala ich výlučnou vlastníčkou. Kúpna cena spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností bola
vo výške 75.000 € a v zmysle kúpnej zmluvy mala byť vyplatená z úveru poskytnutého Slovenskou

sporiteľňou, a.s. Časť kúpnej ceny vo výške 15.987 € mala byť uhradená na úverový účet na vyplatenie
úveru, z ktorého viazla ťarcha na kupovanej nehnuteľnosti a druhá časť kúpnej ceny mala byť vyplatená
predávajúcemu na bežný účet.

6. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. C. D. B. je žalovaná 1/ aktuálne výlučnou vlastníčkou tam

zapísaných nehnuteľností, ktoré nadobudla titulom darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena
V-3133/2016 zo dňa 16.11.2016-6729/2016 (v podiele 1/2) a titulom kúpnej zmluvy V-848/2018 zo dňa
06.04.2018-2534/2018 (v podiele 1/2). V časti C ťarchy je na predmetnom LV uvedená zmluva o zriadení
záložného práva v prospech C. C. G. na všetky zapísané nehnuteľnosti podľa V-331/2018 zo dňa
01.03.2018-1623/2018.

7. Právne vec posúdil podľa ust. § 42a ods. 1, 2, 3, § 42b ods. 1, 2, 3, 4, § 116, § 488, § 489 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ).

8. Súd konštatoval, že dôvodom podania odporovacej žaloby je existencia vymáhateľnej pohľadávky

veriteľa voči dlžníkovi. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcami a M. C. bola dohoda o budúcom
spoločnom podnikaní prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným v oblasti reštauračných
služieb. Za preukázané mal aj skutočnosť, že prostriedky poskytnuté žalobcami dlžníkovi pravidelne
v mesiacoch máj – september 2019 boli poukázané. Spornou v konaní bola existencia pohľadávky
žalobcov voči M. C. ako dlžníkovi v čase realizácie právneho úkonu darovania dlžníkom, t.j. ku dňu

28.09.2016.

9. S poukazom na ust. § 42a ods. 1 OZ súd uzavrel, že uvedené ustanovenie priznáva právo podať
odporovaciu žalobu veriteľovi. Aktívne vecne legitimovaným subjektom k podaniu odporovacej žaloby
je veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je vymáhateľná, pokiaľ dlžníkov právny úkon ukracuje jej

uspokojenie. Veriteľom je ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku, pričom nie je rozhodujúce, či ide o
pohľadávku splatnú alebo nesplatnú, prípadne budúcu, ale významné je, že vznikol záväzkový právny
vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka alebo z ktorého má pohľadávka v budúcnosti vzniknúť. Ten, kto
nemá voči dlžníkovi pohľadávku, nemôže byť jeho veriteľom a je preto tiež pojmovo vylúčené, aby dlžník
urobil právny úkon v úmysle ukrátiť „svojho veriteľa" (t. j. skrátiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky).

Aktívne vecne legitimovaný na odporovaciu žalobu je preto len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku
v čase, keď bol urobený odporovateľný právny úkon, a to aj pohľadávku nesplatnú alebo pohľadávku,
ktorá má na základe vzniknutého záväzkového právneho vzťahu vzniknúť až v budúcnosti (Rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 21. januára 2002, sp. zn. 21Cdo/549/2001). Z pohľadu vecnej legitimácie
postačuje, aby bola pohľadávka voči dlžníkovi vymáhateľná v čase rozhodovania súdu o odporovacej

žalobe.

10. S prihliadnutím na zistené skutočnosti v prejednávanom spore bolo pre posúdenie spornej existencie
pohľadávky v čase úkonu darovania rozhodujúce zistenie okamihu, v ktorom žalobcovia prvýkrátpožiadali dlžníka o vrátenie nimi poskytnutých peňažných prostriedkov z dôvodu odstúpenia od ústnej
dohody o budúcom spoločnom podnikaní. Až od tohto okamihu mohol byť M. C. povinný vrátiť žalobcom
nimi poskytnuté prostriedky. Žalobcovia v samotnej žalobe neuviedli žiadne tvrdenie o tom, že v čase

uskutočnenia právneho úkonu M. C., t.j. dňa 28.09.2016, disponovali voči nemu pohľadávkou. Taktiež
neuviedli žiaden údaj o časovom okamihu, kedy M. C. oznámili, že od budúceho spoločného projektu
odstupujú a vyzvali ho na vrátenie dovtedy poskytnutých finančných prostriedkov. Obmedzili sa iba
na tvrdenie o tom, že pohľadávka voči dlžníkovi im bola priznaná na základe rozhodnutia súdu, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2018. Naopak žalovaní už pri prvom úkone, t.j. vyjadrení k žalobe,

poukázali na to, že k odstúpeniu od spoločného podnikania zo strany žalobcov došlo až dňa 23.06.2017,
teda po zaslaní vyúčtovania, s ktorým žalobca nebol spokojný a chcel okamžite vrátiť financie, na čo
navrhli vypočuť svedkov. Žalobcovia v žalobnej replike túto skutočnosť účinne nepopreli. Aj keď pri svojej
výpovedi žalobcovia uviedli, že zo zámeru budúceho spoločného podnikania sa rozhodli z opatrnosti
ustúpiť v septembri 2016, čo mal dlžník akceptovať a mal im sľúbiť vrátenie investovaných peňazí.
Žalobcovianeskôrvkonanípredložilismssprávy,vktorýchM.C.akceptovalichodstúpenieodbudúceho

spoločného podnikania a prisľúbil im vrátenie peňazí, avšak bez dátumu odoslania, či prijatia týchto
správ. Výpoveď žalobcov bola pritom v zjavnom rozpore s ich tvrdeniami, ktoré uviedli v žalobe podanej
voči M. C. v konaní sp. zn. 13C/8/2018. Tam žalobcovia skutkovo tvrdili, že ich pochybnosti vzrástli na
jar 2017, kedy ich M. C. žiadal o poskytnutie ďalších finančných vkladov, hoci prevádzka stále nebola
pripravená na otvorenie. Ďalšie finančné prostriedky mu preto už odmietli poskytnúť s tým, aby im

žalovaný najprv preukázal použitie dovtedy poskytnutých peňazí. Na ich naliehanie im žalovaný zaslal
vjúni2017vyúčtovanie,vktoromvyčíslilnákladyapotvrdilajichvkladvovýške35.000€.Pokonfrontácii
žalovaného so skutočnosťami uvedenými vo vyúčtovaní im sám žalovaný ponúkol vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov, s čím žalobcovia súhlasili. Z týchto tvrdení žalobcov tak jednoznačne vyplynulo,
že k odstúpeniu a požiadavke vrátiť poskytnuté financie mohlo dôjsť až po vyúčtovaní, teda v mesiaci jún

2017. Tvrdenia, ktoré žalobcovia uviedli v žalobe z roku 2018 korešpondujú so svedeckou výpoveďou M.
C. učinenou v tomto konaní, v ktorej uviedol, že žalobca mu skutočnosť, že od celej záležitosti odstupuje
a žiada o okamžité vrátenie peňazí oznámil až v mesiaci jún 2017 potom, čo žalobcom mailom zaslal
predbežné vyúčtovanie nákladov na prevádzku. S poukazom na to súd považoval výpoveď žalobcov
vo vzťahu k okamihu, kedy odstúpili od budúceho spoločného projektu a prvýkrát požiadali o dlžníka

o vrátenie finančných prostriedkov za účelovú.

11. Žalobcovia tak v konaní nepreukázali, že v čase uskutočnenia právneho úkonu M. C., t.j. ku dňu
podpísaniadarovacejzmluvymalivočinemupohľadávku,teda,žebyvdanomčaseexistovalapovinnosť
M. C. vrátiť žalobcom nimi poskytnuté finančné prostriedky. Z uvedeného dôvodu nemohla byť splnená

ani ďalšia podmienka odporovateľnosti právneho úkonu spočívajúca v úmysle dlžníka ukrátiť žalobcov.
V konaní nebolo preukázané, že žalobcovia boli v čase darovania veriteľmi, ktorých mal M. C. v úmysle
ukrátiť. Skutočnosť, ktorú sa žalobcovia v tejto súvislosti snažili tiež preukázať, a síce, že by M. C.
mal v danom čase dlh voči iným subjektom, je z hľadiska oprávnenia žalobcov odporovať predmetnej
darovacej zmluve právne bezvýznamná. Z uvedených dôvodov súd žalobu čo sa týka neúčinnosti

právneho úkonu – darovacej zmluvy, zamietol.

12. Vo vzťahu k dôvodnosti žaloby o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy súd poukázal na skutočnosť,
že kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, teda nešlo o právny úkon dlžníka
veriteľa, ktorému by bolo možné odporovať. Pasívne vecne legitimované v rámci odporovacej žaloby

nemôžu byť aj ďalšie osoby, na ktoré bol majetok prevedený od osoby, ktorá tento získala na základe
odporovateľného právneho úkonu od dlžníka veriteľa.

13.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§251,§255ods.1,§262ods.1,2CSPavzhľadomnazamietnutie
žaloby voči obom žalovaným, títo boli v konaní plne úspešní, a preto im súd priznal nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. Dôvody pre prípadnú aplikáciu ust. § 257 CSP súd nevzhliadol.

14. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe vyhovel,
alebo napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15.1 Žalobcovia sa nestotožnili so záverom súdu o preukázaní skutočnosti, že peňažné prostriedky
poskytnuté žalobcami M. C. boli určené na úpravu prevádzky. Rovnako nebolo preukázané, že
žalobcovia súhlasili s použitím peňažných prostriedkov, ktoré poskytli ako vklad do spoločnéhopodnikania prostredníctvom s.r.o. na nákup materiálov a na úhradu ceny za prácu. Od úplného začiatku
boli peňažné prostriedky poskytnuté žalobcami dlžníkovi ako vklad do spoločného podnikania, ktoré
malo byť realizované prostredníctvom spoločnej s.r.o., teda ako vklad do základného imania. Ďalej

nebolo preukázané a nie je pravdou, že existovala dohoda, v zmysle ktorej žalobcovia mali byť
majoritnými vlastníkmi s.r.o. a dlžník mal byť iba tichý spoločník, iba osobné zapojenie dlžníka ako
rovnocenného spoločníka s rovnakými právami a povinnosťami predstavovalo pre žalobcov akúsi
garanciu skutočného záujmu dlžníka, z dôvodu ktorého sa žalobcovia rozhodli zapojiť do spoločného
podnikania s dlžníkom. Je nesporné, že o ďalšie peňažné prostriedky dlžník žalobcov žiadal v mesiaci

október 2016, kedy mu však žalobcovia už odmietli ďalšie peňažné prostriedky poskytnúť, pretože ani
po piatich mesiacoch od prvého vkladu neboli vykonané úkony k založeniu spoločnej s.r.o.. V danom
období mal dlžník viacero nezaplatených záväzkov, ale taktiež po osobnej prehliadke priestorov žalobca
zistil,žeprocesnenapreduje.Právenazákladetýchtozistenížalobcoviaodstúpiliodzámeruspoločného
podnikania s dlžníkom, a toto odstúpenie preukazuje práve ukončenie spolupráce a neposkytnutie
ďalších peňažných prostriedkov, o ktoré dlžník žiadal. To, že dlžník začiatkom roka 2017 oslovil nejakú

spoločnosť s údajným záujmom o zabezpečenie podkladov pre založenie s.r.o. nepreukazuje, že
kodstúpeniužalobcovodspoločnéhopodnikaniadošloneskôr.Právenaopak,skutočnosť,žežalobcovia
na túto komunikáciu nereagovali, len potvrdzuje, že už nemali záujem pokračovať v spoločnom
podnikaní. Žalobcovia poukázali na to, že nepoznali finančnú situáciu dlžníka, ktorý mal množstvo
záväzkovvtomčase.Vkonanínebolosporné,žežalobcoviaadlžníksadohodlinaspoločnompodnikaní

prostredníctvom s.r.o., podľa vyjadrenia dlžníka pri jeho výsluchu mala byť dokumentácia k založeniu
s.r.o. vypracovaná až po vykonaní rekonštrukcie. V januári 2017, kedy rekonštrukcia nebola ani zďaleka
ukončená, však emailom požiadal spoločnosť Lukačovský s.r.o. o založenie novej s.r.o., kde už dokonca
mala byť spoločníkom aj dlžníkovi manželka. Rozličné uvádzanie termínu vypracovania dokumentácie
svedčí o prispôsobení si faktov zo strany dlžníka jeho aktuálnym potrebám. Kontaktovaním spoločnosti

Lukačovský s.r.o. v januári 2017 sa dlžník v skutočnosti pokúšal len opätovne si získať žalobcov,
ktorí ale už v októbri 2016 odmietli poskytnúť ďalšie peňažné prostriedky a požiadali aj o vrátenie už
poskytnutých peňažných prostriedkov. Z výpovedí žalovaných ako aj dlžníka jednoznačne vyplynulo, že
už v októbri 2016 odmietli žalobcovia poskytnúť dlžníkovi ďalší vklad a ako logický následok vzniesli
požiadavku na vrátenie poskytnutých vkladov. K otázke existencie pohľadávky žalobcov voči dlžníkovi

včaserealizácieprávnehoúkonudarovania,trebavychádzaťzoskutočnosti,žepeňažnéprostriedkyboli
poskytnuté dlžníkovi na konkrétny účel ako vklad do vznikajúcej spoločnej s.r.o. a dlžník mal povinnosť
tieto použiť dohodnutým spôsobom. Vklad žalobcovia poskytli dlžníkovi a tomu ako správcovi vkladov
analogicky vznikol záväzok naložiť s ním v súlade so vzájomnou dohodou ako s vkladom do spoločnej
s.r.o., teda mal vklad po vzniku s.r.o. tento odovzdať, prípadne ak s.r.o. nevznikne, mal dlžník tento

vklad vrátiť. Je preto nepochybné, že medzi žalobcami a dlžníkom vznikol záväzkový právny vzťah,
v zmysle ktorého bol dlžník povinný peňažné prostriedky poskytnuté mu žalobcami ako vklad do s.r.o.
po vzniku s.r.o. tejto odovzdať do majetku, prípadne, ak k vzniku s.r.o. nedôjde, vrátiť ich žalobcom.
Tomu korešponduje oprávnenie žalobcov ako veriteľov požadovať od dlžníka splnenie tejto povinnosti,
čo dlžník nevykonal. Zároveň poukázali na vtedajšiu situáciu dlžníka a jeho premyslené právne úkony,

ktorými podľa žalobcov sa snažil ich ukrátiť. Už od roku 2015 dlžník zaznamenával v podnikaní
prostredníctvom svojej spoločnosti výraznú stratu, následne prestal splácať úver voči veriteľovi Tatra
banka a narastali dlhy aj jeho manželky. Na základe uvedeného možno odôvodnene predpokladať, že
dlžník poskytnuté peňažné prostriedky žalobcov použil pre svoje potreby a nepoužil na účel určený
žalobcami.

15.2 Čo sa týka nedôvodnosti žaloby v časti určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy medzi žalovanou
1/ a žalovaným 2/ by súdy pri aplikácii právnych predpisov na prejednávanú vec mali vychádzať
z teleologického výkladu právnych noriem, a síce, že zmyslom existencie právnych predpisov nie je
ich doslovná formalistická aplikácia, ale ich reálne použitie na účel, na ktorý boli vytvorené, pričom
snaha žalovaných cielene obísť inštitút odporovateľnosti nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaná

1/ vzhľadom na všetky okolnosti musela poznať úmysel dlžníka ukrátiť žalobcov ako svojich veriteľov,
keďže sa aktívne zúčastňovala pri úprave prevádzky už v čase, kedy v tomto procese figurovali aj
žalobcovia, poznala spoločný zámer podnikania žalobcov a jej rodičov, a predovšetkým už v tom čase
mala vedomosť o nepriaznivej finančnej situácii dlžníka, ktorý si aj od nej podľa jeho vlastného vyjadrenia
požičiaval peniaze. V danom prípade majú žalobcovia za to, že je potrebné všetky napadnuté úkony

vyhodnotiť ako úkony dlžníka, a to so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, z ktorých vyplýva, že
hoci pri druhom prevode nejde síce formálne o úkony dlžníka, ale materiálne pri oboch napadnutých
prevodoch ide de facto o úkony dlžníka, ktoré sledovali jeden spoločný zámer, a to ukrátenie veriteľa.16. Odvolanie žalobcov bolo žalovaným prostredníctvom splnomocneného zástupcu doručené dňa
24.03.2023. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

18. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne vyložil ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré na daný prípad dopadajú, konkrétne ust. § 42a, §42b OZ a v
dôsledku nesprávnej aplikácie zákonných ustanovení nezameral dokazovanie na zistenie relevantných
skutočností a z vykonaných dôkazov dospel k predčasným a tým nesprávnym skutkovým a právnym
záverom.

19. Tým došlo k naplneniu dôvodov pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP.

20. Predmetom konania je vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy so zriadením
vecného bremena uzavretej dňa 28.09.2016 medzi M. C. ako darcom a žalovaným 2/ ako obdarovaným

a vyslovenie neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 31.01.2018 medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim
a žalovanou 1/ ako kupujúcou, v oboch prípadoch ohľadne podielu 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných
na LV č. XXXX, k. ú. C. D. B..

21. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), veriteľ sa môže

domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

22. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch

rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

23. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie
odporovacej žaloby (v prípade odporovania právnemu úkonu - darovacej zmluvy), pretože túto môže
podať len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku v čase, keď bol urobený odporovateľný právny úkon. Po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebolo preukázané, že žalobcovia boli v čase uskutočnenia

darovacej zmluvy veriteľmi M. C..

24. Odvolací súd sa s uvedeným záverom nestotožňuje.

25. Otázka aktívnej vecnej legitimácie v sporoch o určenie neúčinnosti právnych úkonov bola už

v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu zodpovedaná a ustálená.

26. Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 18. decembra 2002, sp.zn. 5 Cdo 142/02 publikovanom v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2004 pod č. 63 vyslovil právny názor, že „ pre aplikáciu
ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka je podstatným preukázateľný a objektívne daný dôvod na

úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, aj keď veriteľ v čase uzatvárania takéhoto úkonu nebol
s dlžníkom (darcom) v právnom vzťahu, ak takýto nárok uplatnil v lehote troch rokov od uzavretia
odporovateľného úkonu (darovacej zmluvy) a je objektívne preukázané, že obdarovaný takýto úmysel
za daných okolností pri náležitej starostlivosti musel poznať“.

27. Záver súdu prvej inštancie, že v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu – darovacej
zmluvy zo dňa 28.09.2016 neboli žalobcovia veriteľmi M. C., lebo pohľadávka žalobcov vznikla
až ich odstúpením od spoločného podnikania dňa 23.06.2017 preto odvolací súd nepovažoval za
opodstatnený, súladný so zákonom a najmä ustálenou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít.28. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre úspešné odporovanie právnemu úkonu je postačujúce, ak
pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu nie je ešte

splatná alebo ak v tom čase ide o pohľadávku, ktorá na základe už existujúceho právneho vzťahu
vznikne až v budúcnosti, za predpokladu, že veriteľ takýto nárok uplatnil v lehote troch rokov od uzavretia
odporovateľného úkonu.

29. V prejednávanom spore nebolo spornou skutočnosťou, že medzi žalobcami a M. C. bola uzatvorená

dohoda o budúcom spoločnom podnikaní prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom
bez právneho významu je to, na čo boli prostriedky žalobcami poskytnuté. Prostriedky boli poskytnuté
v období máj až september 2016, teda v čase predchádzajúcom realizácii právneho úkonu – darovacej
zmluvy zo dňa 28.09.2016, teda možno uzavrieť, že medzi veriteľom a dlžníkom existoval právny vzťah,
pričom pohľadávka veriteľa vznikla v budúcnosti – pri odstúpení od spoločného podnikania. Navyše
pohľadávka veriteľov bola aj judikovaná, právoplatne priznaná rozhodnutím súdu v čase rozhodovania,

čo nebolo spornou skutočnosťou. Možno preto uzavrieť, že na strane žalobcov je daná aktívna vecná
legitimácia v spore.

30. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie – vo vzťahu k žalovanej 1/, súd dospel k záveru, že medzi
žalovaným 2/ a žalovanou 1/ v prípade vyslovenia neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2018 sa

nejedná o právny úkon dlžníka veriteľa, preto žalovaná 1/ nie je pasívne vecne legitimovaná.

31. Podľa § 42b ods. 1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

32. Podľa § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

33. Podľa § 42b ods. 3 OZ, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré
s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom;
proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu

úkonu proti ich predchodcovi.

34. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu

prospech.

35. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie v tejto časti o určenie neúčinnosti kúpnej uzatvorenej medzi
osobou, ktorá získala prospech z právneho úkonu dlžníka (ktorý ukracuje veriteľa) a treťou osobou je
posúdenie, či týmto úkonom možno odporovať žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu.

36.1 Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 6 Cdo 124/2020 zo dňa 30.
novembra 2022, v ktorom dovolací súd poukázal na ust. § 42b ods. 3 a 4 OZ a vychádzal z úvahy,
že uvedené odseky § 42b OZ nemožno interpretovať izolovane, ale v ich kontexte so skoršími odsekmi
rovnakého paragrafu aj s celým ustanovením § 42a OZ. Mal za to, že len takouto interpretáciou (hoc ako

§ 42a OZ hovorí výlučne o právnych úkonoch dlžníka) sa dá eliminovať celkom nepochybne nežiaduci
jav vymanenia sa z dopadu rozhodnej úpravy aj úkonov prvého nadobúdateľa majetku spôsobilého
na uspokojenie veriteľa (jediného priameho zmluvného partnera dlžníka) a ďalšieho nadobúdateľa
(vstupujúceho do zmluvného vzťahu iba s prvým nadobúdateľom a teda nie aj s dlžníkom). Podľa
dovolacieho súdu si nemožno zároveň nevšimnúť tiež to, že ustanovenie § 42b ods. 4 OZ v časti

vety za bodkočiarkou, používa i (v súvislosti s úkonom, z ktorého mala tretia osoba prospech) výraz
„tohto“, celkom nepochybne odkazujúci na úpravu z časti vety pred bodkočiarkou, hovoriacu o právnom
úkone, ktorému veriteľ s úspechom odporoval s následkom v podobe právnej neúčinnosti úkonu (čo je
podstata odporovateľnosti). Nakoľko časť vety pred bodkočiarkou evidentne treba považovať za právny
prostriedok umožňujúci „dočiahnuť“ aj na ukracujúce právne úkony medzi osobami, z ktorých žiadnej

neprislúcha status priameho veriteľovho dlžníka.
36.2 Vyjadril názor, že to, čo platí vo vzťahu k úkonom dlžníka, má platiť aj pre úkony toho, kto vstúpil
do právneho vzťahu s dlžníkom a ďalšieho nadobúdateľa [onej tretej osoby, ktorú má na mysli aj §
42b ods. 3 OZ a v prípade ktorej opäť v záujme naplnenia účelu úpravy pojem „právny nástupca“je potrebné interpretovať extenzívne (najširším možným spôsobom), teda tak, že tu má ísť o právne
nástupníctvo bez ohľadu na jeho pôvod i rozsah, čiže tak, že tu pôjde nielen o univerzálnych, ale aj
o singulárnych sukcesorov]. Pri nazeraní na problém aj z toho uhla pohľadu preto podľa dovolacieho

súdu nemožno úpravu o postupe v prípade nemožnosti uspokojenia veriteľa z toho, čo ušlo z majetku
dlžníka, takpovediac odtrhnúť od úpravy použiteľnej vo všeobecnosti (predpokladajúcej žalobu o právnu
neúčinnosťúkonu),alenaopakivsúladesprávnymnázoromoneakceptovateľnostivyriešeniaproblému
vo forme púhej prejudiciality treba trvať na tom, že v prípadoch, aký je aj ten z prejednávanej veci,
teda i v prípade podľa § 42b ods. 4, časti vety za bodkočiarkou OZ má žalobca právo (a principiálne –

pokiaľ chce v spore uspieť – inak tiež povinnosť) napadnúť aj právny úkon toho, kto s dlžníkom dojednal
ukracujúci právny úkon a tretej osoby, žalobou o neúčinnosť právneho úkonu (tu inak bez ohľadu na to,
či priamo s takouto žalobou bude spojená aj žaloba o zaplatenie náhrady).

37. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že po vrátení veci bude úlohou súdu prvej
inštancie zamerať posúdenie na ne/splnenie podmienok, za ktorých môže byť žaloba úspešná.

38. Predpokladom odporovateľnosti je, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v
posledných troch rokoch. Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje;
ak je napádaný právny úkon urobený neskôr, nemožno mu už odporovať. Inak povedané, nárok na
odporovaniezanikáuplynutímtrojročnejlehoty,ktorázačínaplynúťodurobeniaprávnehoúkonu(odjeho

vzniku). Na uplynutie lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie
zaniká, nepremlčuje sa. Ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu.

39. Ďalším predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je vymáhateľná pohľadávka veriteľa,
preukázanie ukrátenia uspokojenia veriteľovej pohľadávky a skutočnosť, že právny úkon bol urobený

s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy.

40. Súdna prax sa ustálila na právnom názore judikovanom v rozhodnutí R 44/2001, v zmysle ktorého
za vymáhateľnú pohľadávku treba považovať žalovateľnú pohľadávku, t. j. pohľadávku, ktorú možno
úspešnevymáhaťpredsúdomvzákladnomkonaní.VeľkýsenátNSSRvuznesenísp.zn.1VCdo/1/2022

zodňa17.mája2022vyslovilzáver,ževymáhateľnápohľadávkavzmysleust.§42aods.1Občianskeho
zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.

41. Čo sa týka preukázania ukrátenia uspokojenia veriteľovej pohľadávky, ukrátenie uspokojenia
veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu

pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať
kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať,
že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.

42. K preukázaniu skutočnosti, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel

bol druhej strane známy, odvolací súd uvádza, že druhou stranou môže byť ktokoľvek, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu prospech. Preukazovanie toho, či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy
druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou, ktorá by sa mala posudzovať v celom kontexte okolností,
za ktorých došlo k právnemu úkonu. Napriek tomu, že zákon používa formuláciu, ktorá by nasvedčovala
tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť veriteľa, musí dôjsť k skutočnému (faktickému)

ukráteniu. Úmysel sám osebe, bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa, nestačí na vznik nároku na
odporovanie. Úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli
veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil
v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj
tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť

veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať
úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v
každom jednotlivom prípade. Je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, to znamená, že
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná obrana tejto
žalovanej osoby blízkej dlžníkovi spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným

právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto
úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania
tohoúmysludlžníkaaišlopritomonáležitústarostlivosť.Vynaloženienáležitejstarostlivostipredpokladá,
že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právnehoúkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného
právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov poznala, t.j., aby sa o tomto úmysle
dozvedela. Ak sa jej to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, potom sa môže v zmysle

ust. § 42a ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa
pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech týmto
spôsobompresvedčila,žeprávnyúkonneukracujeveriteľadlžníkaavediejuktomu,abynerobilaprávne
úkony, neprijímala podľa nich plnenia na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová,
musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku,

ktorý na základe takého právneho úkonu od dlžníka nadobudla.

43. Odvolací súd záverom dopĺňa, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej
strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne ako napríklad dobrá
viera). To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania
môžubyťlenskutočnostivonkajšiehosveta,prostredníctvomktorýchsavnútornépresvedčeniesubjektu

(jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či
vedomosť o ňom dôvodiť (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2018, sp. zn. 3Cdo/224/2017).

44. Pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súd nezameral dokazovanie na zistenie
relevantných skutočností pre rozhodnutie vo veci, odvolací súd zrušil rozsudok v zmysle ust. § 389 ods.

1 písm. b/ a c/ CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobcov riadiac sa vyššie
uvedenými úvahami a ustáliť podmienky úspešného odporovania právnych úkonov – darovacej zmluvy
zo dňa 28.09.2016 a kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2018 a posúdiť ich splnenie, a až následne bude

možné vo veci opakovane rozhodnúť.

46. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP)

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).