Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Vyd/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422202482
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4422202482.6

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky : A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. F. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20,
Topoľčianky, IČO: 36 858 722, dotknutí vlastníci z LV : 1.) neznámy (nezistený) právny nástupca
podielového spoluvlastníka G. H. zapísaného na LV č. XXXX kat. územie I. J. pod B1, zast. Slovenským
pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 2.) neznámy (nezistený)

právny nástupca podielovej spoluvlastníčky K. H. zapísanej na LV č. XXXX kat. územie I. J. pod B2,
zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 3.) L. H.
C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. M. XXX/XX, A., 4.) neznámy (nezistený) právny nástupca podielového
spoluvlastníka N. H. zapísaného na LV č. XXXX kat. územie I. J. pod B4, zast. Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 5.) neznámy (nezistený) právny nástupca
podielového spoluvlastníka I. H. zapísaného na LV č. XXXX kat. územie I. J. pod B5, zast. Slovenským

pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 6.) neznámy (nezistený)
právny nástupca podielovej spoluvlastníčky O. A. C. H. zapísanej na LV č. XXXX kat. územie I. J. pod
B6, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 7.)
neznámy (nezistený) právny nástupca podielového spoluvlastníka G. H. zapísaného na LV č. XXXX kat.
územie I. J. pod B7, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO:
17 335 345, 8.) neznámy (nezistený) právny nástupca podielovej spoluvlastníčky K. H. C. H. zapísanej

na LV č. XXXX kat. územie I. J. pod B8, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková
36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 9.) neznámy (nezistený) právny nástupca podielového spoluvlastníka
N. H. zapísaného na LV č. XXXX kat. územie I. J. pod B10, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so
sídlom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 10a.) I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. I. J. XXX,
E., 10b.) I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. P. X, Q. R., 10c.) I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, H.,
10d.) K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/XX, K., 10e.) B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX.)

K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, D., 10g.) N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, F. S. J., D., 10h.)
R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, F. S. J., D., 10ch.) I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, F. S. J.
X, D., 10i.) I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, D., 10j.) T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX,
K., 10k.) B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, K., 10l.) I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX,
K., 10m.) N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, D. - P., 10n.) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXX, 11.) neznámy (nezistený) právny nástupca podielového spoluvlastníka Vincent Buda zapísaného

na LV č. XXXX kat. územie I. J. pod B12, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková
36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 12.) neznámy (nezistený) právny nástupca podielového spoluvlastníka
D. S. zapísaného na LV č. XXXX kat. územie I. J. pod B1, zast. Slovenským pozemkovým fondom, so
sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 13.) K. N., C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/
XX, XXX XX Q. - R., 14.) I. S. N., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX Q. - R., XX.) E.
J. C., štátny podnik, Odštepný závod Levice, so sídlom Koháryho 2, 934 01 Levice, IČO: 36 038 351,

16.) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu
o potvrdenie vydržania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 10.6.2022 sa navrhovateľka domáhala
potvrdenia, že dňa 19.2.2010 nadobudla vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. území I.

J., zameraným GP č. 77/2021 vyhotoveným dňa 18.01.2022 I. B. – geodetom, úradne overeným dňa
23.03.2022 G. U. N. pod č. 304/22 a to k:
- spoluvlastníckemu podielu 45/48 na diele č. 1 od parcely registra „E“: parc.č. XX/X vo výmere 237 m2
k parcele registra „C“: parc.č. XX/X a na diele č. 2 od parcely registra „E“: parc.č. XX/X vo výmere 33
m2 k parcele registra „C“: parc.č. XX/X,
- spoluvlastníckemu podielu 1/3 na diele č. 4 od parcely registra „E“: parc.č. XX/X vo výmere 14 m2 k

parcele registra „C“: parc.č. XX/X a na diele č. 5 od parcely registra „E“: parc.č. XX/X vo výmere 33 m2
k parcele registra „C“: parc.č. XX/X.

2. V návrhu na začatie konania navrhovateľka uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat.
území I. J. a to pozemku – parcela registra „E“: parc.č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere

255 m2, ktorá je zapísaná Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXX pre obec
E., kat. územie I. J. a to v podiele 1/1 vzhľadom k celku. Ďalej navrhovateľka uviedla, že je spoločne
so D. S. podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v kat. území I. J. a to pozemku – parcela registra
„E“: parc.č. XX/X – záhrada vo výmere 1025 m2, ktorá je zapísaná Okresným úradom Nové Zámky,
katastrálny odbor na LV č.XXXX pre obec E., kat. územie I. J. a to Navrhovateľka pod B2 v podiele 2/3

a D. S. pod B1 v podiele 1/3 vzhľadom k celku. Ďalej uviedla, že účastníci konania, označení v návrhu
ako dotknutí vlastníci sú spolu s navrhovateľkou podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat. území
I. J. a to pozemku –parcela registra „E“: parc.č. XX/X – záhrada vo výmere 701 m2, ktorá je zapísaná
Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre obec E., kat. územie I. J. a to
G. H. pod B1 v podiele 6/48, K. H. pod B2 v podiele 2/48, L. H. pod B3 v podiele 4/48, N. H. pod B4 v

podiele 2/48, I. H. pod B5 v podiele 6/48, O. A. pod B6 v podiele 6/48, G. H. pod B7 v podiele 6/48, K.
H. pod B8 v podiele 2/48, N. H. pod B10 v podiele 2/48, U. D. pod B11 v podiele 3/48, P. H. pod B12 v
podiele 6/48 a navrhovateľka pod B12 v podiele 3/48. Uvedené parcely registra „E“ boli zamerané GP
č. 77/2021 vyhotoveným dňa 17.02.2022 I. B. – geodetom, úradne overeným dňa 23.03.2022 G. U. N.
pod č. 304/22 (ďalej len „GP č. 77/2021) s nasledovným novým stavom:

PARCELY registra „E“:
- parc.č. XX/X – záhrada vo výmere 431 m2
- parc.č. XX/X – zaniká
- parc.č. XX/X – záhrada vo výmere 126 m2.

PARCELY registra „C“:
- parc.č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 506 m2
- parc.č. XX/X – záhrada vo výmere 66 m2.

Parcely registra „C“ vznikli nasledovne: parc.č. XX/X vznikla z dielu č. 1 od parc.č. XX/X vo
výmere 237 m2, dielu č. 3 od parc.č. XX/X vo výmere 255 m2 a dielu č. 4 z parc.č. XX/X vo výmere 14
m2 a parc.č. XX/X z dielu č. 2 od parc.č. XX/X vo výmere 33 m2 a dielu č. 5 od parc.č. XX/X vo výmere
33 m2. Ďalej uviedla, že aj ona, ako aj jej právni predchodcovia užívali parc.č. XX/X a parc.č. XX/X ako
jeden celok tak, ako to je zamerané GP č. 77/2021 a to od chopenia sa držby právnymi predchodcami

navrhovateľky v r. 1948 až po súčasnosť.

3. Ďalej navrhovateľka uviedla, že jej právni predchodcovia – rodičia N. D. a manželka U. D., C. A.
uzatvorilidňa09.06.1948Kúpnopredajnúzmluvuspredávajúcimi–I.B.,U.O.,D.K.,N.B.,Povereníctvo
pôdohosp., P. B., D. B., N. S.. Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti v kat. území I.

J. – zapísané vo vl. č. XX a to parc.č. XX/X, XX/X, XX/X, vo vl.č. XX ako parc.č. XX/X, vo vl.č.
XX ako parc.č. XX/X a vo vl.č. XX ako parc.č. XX/X v podieloch patriacich jednotlivým predávajúcim
spoluvlastníkom (ďalej len „Kúpnopredajná zmluva“). Zápis Kúpnopredajnej zmluvy do príslušných PKV
bol povolený súdom a to Uznesením Čd. 1948/49. V samotnej Kúpnopredajnej zmluve je v bode 9
uvedené, že „v skutočnosti budú kupujúci užívať p.č. XX/X- dom a dvor vo výmere 627 m2, o ktorej

parcele je zhotovený geometrický nákres, ktorý ale „v pozemkovej knihe pre neusporiadanosť nedása previesť.“ Vyššie uvedený nákres – geometrický plán č. 79/1947 z 15.10.1947 vyhotovený G. P.
C. (ďalej len „GP č. 79/1947“) bol priložený ku Kúpnopredajnej zmluve. Parcela č. XX/X vyznačená
v GP č. 79/1947, ktorú mali kupujúci užívať, súhlasí s parcelami registra „C“: parc.č. XX/X a parc.č.

XX/X zameranými v súčasnosti GP č. 77/2021. Uzatvoreniu Kúpnopredajnej zmluvy predchádzalo
vyhotovenie GP č. 79/1947, kde bola vyznačená parc.č. XX/X a ako vlastníčka bola v Novom stave
uvedená I. B., C. S.. Zároveň bolo kupujúcim – manželom D. predložené Obecné svedectvo z
10.12.1947, v ktorom MNV v Mlynskom Seku potvrdzuje pokojné a nerušené užívanie parc.č. XX/X I.
B. a odporúča prepísanie uvedenej parcely v prospech I. B. v pozemkovej knihe (ďalej len „Obecné

svedectvo“). Ďalej uviedla, že zo samotného zamerania daného GP č. 79/1947 bolo zrejmé, že právni
predchodcovia navrhovateľky - manželia D. mali záujem kúpiť v celosti parcelu č. XX/X (terajšie parc.č.
XX/X, XX/X zamerané GP č. 77/2021). Na základe predloženého Obecného svedectva sa oprávnene
domnievali, že Kúpnopredajnou zmluvou nadobudnú danú parcelu v celosti od jej výlučnej vlastníčky.
Vzhľadom na to, že išlo o jednoduchšie osoby bez právneho vzdelania, mali za to, že vzhľadom na
zameranie GP č. 79/1947 a vyhlásenia v bode 9 Kúpnopredajnej zmluvy nadobúdajú parc.č. XX/X tak,

ako bola zameraná, a to v celosti. Ako uvádza aj GP č. 79/1947 hranice danej parcely boli vyznačené
v teréne kamennými medzníkmi a tak ju manželia D. aj začali užívať, pričom pozemok bol v súlade
s uvedeným GP oplotený a pôvodné oplotenie sa na mieste nachádza dodnes. Manželia D. sa chopili
držby parc.č. XX/X dňom uzatvorenia Kúpnopredajnej zmluvy a teda dňa 09.06.1948, nehnuteľnosť
bola oplotená a všetci susedia, ako aj vtedy Obec Mlynský Sek sa k nim správali ako k vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti. Za predmetnú nehnuteľnosť bola odvádzaná manželmi D. a neskôr už len
N. D. daň z nehnuteľností. V priebehu užívania nehnuteľnosti neboli manželia D. nikdy nikým rušení,
nikto nespochybňoval ich vlastnícke právo a nedožadoval sa vydania nehnuteľnosti. Napriek tomu, že
manželia D. Kúpnopredajnou zmluvou z r. 1948 nenadobudli parc.č. XX/X zameranú GP č. 79/1947 v
celosti, domnievali sa, že sa tak stalo, nakladali s ňou ako s vlastnou v dobrej viere, že im v celosti patrí.

Uvedenúnehnuteľnosťtakmalivoprávnenejdržbeod 09.06.1948aneskôrjuužívaliajsosvojimideťmi,
medzi ktorými bola aj Navrhovateľka. Na preukázanie tejto držby navrhovateľka ako dôkazy navrhla
Dobové fotografie a vyhlásenia I. P. C. D. a L. H., Potvrdenie Obce Lipová a čestné vyhlásenie A. B..
Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že dňa 01.01.1951 nadobudol účinnosť Občiansky zákonník z r.
1950. S poukazom na uvedené mala zato, že jej predkovia, manželia D. splnili podmienky vydržania

dané Občianskym zákonníkom z r. 1950 a tak nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti – parc.č. XX/X
zameranej GP č. 79/1947 titulom vydržania, ktorého účinky nastali priamo zo zákona a to vzhľadom na
započatie držby (09.06.1948) a ustanovenie § 566 ods. 1 a ods. 2 zákonníka ku dňu uplynutia vydržacej
doby, teda ku dňu 01.01.1961. U. D. zomrela dňa XX.XX.XXXX a podľa Rozhodnutia D 1028/75-10 zo
dňa 29.06.1975 sa dedičom nehnuteľností tak, ako boli prevedené na základe Kúpnopredajnej zmluvy

v príslušných PKV na meno U. D. a v prislúchajúcich podieloch stal jej manžel N. D..

4. Po N. D. na základe Osvedčenia o dedičstve D 1970/99 Dnot 272/99 zo dňa 03.02.2000 (právoplatné
dňa 19.02.2000) predmetné nehnuteľnosti tak, ako boli na jeho meno zapísané v príslušných
PKV nadobudla na základe dohody dedičov navrhovateľka. Navrhovateľka pokračovala v užívaní

nehnuteľnosti tak, ako to bolo realizované jej právnymi predchodcami – rodičmi N. D. a U. D.. Preto
bola presvedčená, že dedením nadobudla aj predmetné nehnuteľnosti (v súčasnom stave parc.č.
XX/X, parc.č. XX/X zamerané GP č. 77/2021) v stave, v akom boli od r. 1948 užívané jej právnymi
predchodcami a to v celosti. Poukázala na to, že jej držba nebola a ani nie je nikým rušená. Obec Lipová
ako aj susedia sa k nej správali a aj správajú ako k výlučnej vlastníčke predmetných nehnuteľností –

parc.č. XX/X, parc.č. XX/X zamerané GP č. 77/2021, pričom za dané nehnuteľnosti aj uhrádzala a aj
uhrádza daň z nehnuteľností.

5. Navrhovateľka ďalej uviedla, že ona ako aj jej právni predchodcovia užívali predmetné nehnuteľnosti,
parcely reg. ,,C“: č.XX/X-XXXXXXXXX plocha a nádvorie vo výmere 506 m2, č. XX/X –záhrada vo

výmere 66 m2, zamerané GP č. 77/2021 (pred tým parc. č. XX/X zameraná GP č. 79/1947 ) v celosti
ako jeden celok, ktorý bol a aj v súčasnosti je oplotený a teda má vymedzené hranice v súlade s
uvedeným GP. Vzhľadom na to, že navrhovateľka bola v čase začatia konania zapísaná ako vlastníčka/
podielová spoluvlastníčka na vyššie uvedených parcelách registra „E“, z ktorých vznikli parcely registra
„C“: parc.č. XX/X a parc.č. XX/X (ďalej len „Nehnutenosti“), navrhla preto, aby príslušný súd rozhodol

v zmysle petitu len o vydržaní spoluvlastníckych podielov na jednotlivých dieloch, z ktorých vznikli
dané parcely registra „C“ a ktoré v čase podania návrhu a ani v súčasnosti nie sú vo vlastníctve
navrhovateľky. Vzhľadom na to, že predmetom vydržania môže byť časť pozemku (teda aj diel) ako aj
spoluvlastnícky podiel, vyššie uvedené spoluvlastnícke podiely na dieloch zameraných príslušných GPsúpodľanavrhovateľkyspôsobilébyťpredmetomvlastníctvaakoajdržby atedaideospôsobilýpredmet
vydržania. Navrhovateľka ďalej uviedla, že bola presvedčená, že dedením nadobúda predmetné
nehnuteľnosti v celosti v stave v akom boli od r. 1948 užívané jej právnymi predchodcami – jej rodičmi

tak, ako ich zameriava GP č. 77/2021. Jej presvedčenie bolo objektívne podporené skutočnosťou, že
nehnuteľnosti boli užívané jej rodičmi od r. 1948, boli oplotené a všetci susedia ako aj vtedy Obec
Mlynský Sek sa k jej rodičom, neskôr po smrti matky k otcovi správali ako k vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Za predmetné nehnuteľnosti boli odvádzané manželmi D. a neskôr už len N. D. dane.
V priebehu užívania nehnuteľností neboli manželia D. nikdy nikým rušení, nikto nespochybňoval ich

vlastnícke právo a nedožadoval sa vydania nehnuteľností. Navrhovateľka opätovne uviedla, že jej
predkovia - manželia D. boli spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a že ich nadobudli vydržaním.
Navrhovateľka tvrdila, že vlastnícke právo týmto originálnym spôsobom k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudli jej predkovia už v r. 1961. Po smrti I. D. v r. 1975 dedil jej manžel N. D.. Navrhovateľka
ako jedna z dedičov, dedila po predkovi N. D.. Súčasne tvrdila, že ona sama sa držby predmetných
nehnuteľností chopila titulom dedenia po jej predkovi, N. D.. Mala za to, že na základe dohody dedičov

nadobudlanehnuteľnostivovlastníctveporučiteľadosvojhovlastníctvavpodielochuvedených vdanom
osvedčení o dedičstve. Od uvedeného obdobia ich navrhovateľka užívala a aj užíva a to v rozsahu,
ako ich užívali jej právny predchodcovia, t.j. v rozsahu danom GP č. 77/2021 a to v celosti, t.j. mala
zato, že podľa osvedčenia o dedičstve nadobudla aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania.
Ďalej tvrdila, že jej držba v priebehu vydržacej doby, ako aj v súčasnosti nebola a nie je nikým rušená.

Obec Lipová ako aj susedia sa k nej správali a aj správajú ako k výlučnej vlastníčke predmetných
nehnuteľností, za tieto uhrádzala a aj uhrádza daň z nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené mala zato,
že v čase chopenia sa držby, ako aj v priebehu vydržacej doby, so zreteľom na všetky okolnosti bola
v dobrej viere, že dedením po N. D. nadobudla predmetné nehnuteľnosti tak, ako sú zamerané GP č.
77/2021, a to v celosti (podiel 1/1). Ďalej poukázala na to, že podľa nej je splnená aj podmienka vydržacej

doby, nakoľko svoju dobrú vieru odvíjala od Osvedčenia o dedičstve zo dňa 3.2.2000, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.2.2000, preto podľa nej vydržacia vydržacia doba uplynula dňa 19.02.2010. Na
základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľka preto v tomto konaní navrhla, aby jej súd potvrdil
vydržanie vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území I.
J., zameraným GP č. 77/2021 vyhotoveným dňa 18.01.2022 I. B. – geodetom, úradne overeným dňa

23.03.2022 G. U. N. pod č. 304/22, a to k:
- spoluvlastníckemu podielu 45/48 na diele č. 1 od parcely registra „E“: parc.č. XX/X vo výmere 237 m2
k parcele registra „C“: parc.č. XX/X a na diele č. 2 od parcely registra „E“: parc.č. XX/X vo výmere 33
m2 k parcele registra „C“: parc.č. XX/X,
- spoluvlastníckemu podielu 1/3 na diele č. 4 od parcely registra „E“: parc.č. XX/X vo výmere 14 m2 k

parcele registra „C“: parc.č. XX/X a na diele č. 5 od parcely registra „E“: parc.č. XX/X vo výmere 33 m2
k parcele registra „C“: parc.č. XX/X.

6. Keďže navrhovateľka v tom čase vo svojom návrhu označila účastníkov konania – dotknutých
vlastníkov v rade 1.,2.,4. až 12. ako „ 1. G. H. v správe Slovenského pozemkového fondu, 2. K. H.,

v správe Slovenského pozemkového fondu, 4. N. H., v správe Slovenského pozemkového fondu, 5. I.
H., v správe Slovenského pozemkového fondu, 6. O. A., C. H., v správe Slovenského pozemkového
fondu, 7. G. H., v správe Slovenského pozemkového fondu, 8. K. H., C. H., v správe Slovenského
pozemkového fondu, 9. N. H., v správe Slovenského pozemkového fondu, 10. U. D., C. A., v správe
Slovenského pozemkového fondu, 11. Vincent H., v správe Slovenského pozemkového fondu, 12. D. S.,

v správe Slovenského pozemkového fondu “, súd ju uznesením č.k. 5Vyd/2/2022- 55 zo dňa 05.09.2022
vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia opravila svoj návrh na začatie konania v časti
označenia účastníkov konania v rade 1.,2.,4. až 12. tak, aby toto označenie spĺňalo kritériá podmienok
procesnej subjektivity, resp. aby teda dostatočne identifikovala dotknutých vlastníkov, aby bolo možné
preveriť ich právnu subjektivitu, od existencie ktorej závisí ich spôsobilosť vystupovať v tomto konaní

ako účastníci ( teda či majú procesnú spôsobilosť ). Navrhovateľka na uvedené uznesenie reagovala
tak, že podaním doručeným súdu dňa 19.09.2022 označila dotknutých vlastníkov nehnuteľností tak,
ako to bolo uvedené v záhlaví uznesenia sp.zn. 5Vyd/2/2022-66, zo dňa 10.11.2022, ktorým tunajší
súd návrh navrhovateľky odmietol a to z dôvodu, že navrhovateľka ako účastníkov označila osoby,
ktoré nie sú zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX U. F. XXXX ako vlastníci, resp. spoluvlastníci

nehnuteľností, ktorých sa tvrdené vydržanie týka a z predmetného označenia nie je zrejmé, či tá
ktorá osoba má procesnú a právnu spôsobilosť ( subjektivitu ), resp. či vôbec existuje a teda či vôbec
môže vystupovať v konaní ako účastník. Toto odmietajúce uznesenie napadla navrhovateľka v zákonnej
lehote odvolaním, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre svojím uznesením sp.zn. 5Co/26/2023- 110zo dňa 27.04.2023 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Predmetné uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2023.
V predmetnom uznesení sa odvolací súd stotožnil s námietkami navrhovateľky uvedenými v jej odvolaní,

ako aj so závermi uvedenými v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/11/2016 zo
dňa 04.02.2016, t.j. mal za to, že označenie tých účastníkov, ktorých označila navrhovateľa v návrhu
na začatie konania, resp. v jeho doplnení je dostatočné. Krajský súd sa zaoberal aj tým, či tí účastníci,
ktorých označila navrhovateľka ako účastníkov, sú dostatočne identifikovaní, či sú správne a dostatočne
označení na to, aby s nimi mohol súd ďalej konať. Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod, prečo

by nebolo možné aplikovať cit. postup Najvyššieho súdu SR, hoci aj v sporovom konaní, na vyššie
uvedené mimosporové konanie, t.j. na konanie o potvrdení vydržania. Poukázal na to, že analogický
postup sa v tejto v právnej veci javí ako vhodný a účelný, keďže Najvyšší súd sa vo svojom rozhodnutí
vysporiadava s otázkou označenia nezistených vlastníkov v akýchkoľvek konaniach pred súdmi a inými
orgánmi verejnej správy týkajúcich sa nakladania s ich nehnuteľnosťami. Preto keďže nebol dôvod návrh
odmietnuťzdôvodunedostatočnéhooznačenia účastníkov,napadnutéuznesenietunajšiehosúduzrušil

a vec mu vrátil s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne preskúmať návrh
navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania.

7. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom.

Podľa § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto so zreteľom na všetky
okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Podľa § 359a C.m.p. konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Podľa § 359c ods. 1 C.m.p. návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

Podľa § 359c ods. 2 C.m.p. účastníkom konania je : a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania
o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k
nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku, d) Slovenský
pozemkový fond.

Podľa § 359c ods. 3 C.m.p. po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal
námietky podľa § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d).

Podľa § 359d ods. 2 C.m.p. návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil

predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností
a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

Podľa § 359e ods. 3 C.m.p. o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

Podľa § 7 ods. 1 C.m.p. účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

Podľa § 8 ods. 1 C.m.p. návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7, súd uznesením
odmietne.Podľa § 359e ods. 1 C.m.p., ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa
§ 8 odsek 1, súd skúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo

právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním

Podľa § 359e ods. 2 C.m.p. súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

Podľa § 359e ods. 3 C.m.p. o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

Podľa § 359f ods. 1 C.m.p. ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd
vydá vyzývacie uznesenie.

Podľa § 359f ods. 2 C.m.p. vo vyzývacom uznesení súd vyzve na uplatnenie námietok proti vydaniu
uznesenia o potvrdení vydržania na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a to do dňa, ktorý súčasne

určí.

Podľa § 359f ods. 3 C.m.p. Lehota určená na uplatnenie námietok nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov
od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku podľa § 359 ods. 2 písm. a) do dňa
určeného vo vyzývacom uznesení podľa odseku 2.

Podľa § 359f ods. 4 C.m.p. vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa odseku 2 obsahuje označenie
nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis skutočností, ktoré osvedčujú, že
navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vydržaním.

Podľa § 359h ods. 1 C.m.p. námietky môže podať
a)účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. b) a jeho právny nástupca,
b)ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté a jeho právny
nástupca,

c)účastník konania podľa § 259c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo
d)iná osoba.

Podľa § 359h ods. 2 C.m.p. námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii. Námietky
podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak sú doručené súdu, ktorý

vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania.

Podľa § 359h ods. 3 C.m.p. námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba
a)uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné
právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1

písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom,
b)uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú
táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov
zastupuje, a
c)uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady

nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vydržaním.

Podľa § 359h ods. 4 C.m.p. súd bez nariadenia pojednávania uznesením odmietne námietky, ktoré boli
podané oneskorene, alebo ktoré neobsahujú náležitosti podľa odseku 3.

8. Po vrátení veci z odvolacieho súdu tunajšiemu súdu navrhovateľka súdu oznámila, že v dôsledku
prevodu časti pozemkov, ktoré sú v jej vlastníctve došlo k určitým zmenám a preto podaním zo dňa
23.10.2023 upravila návrh na začatie konania jednak vo vzťahu k účastníkom konania a následnepodaním zo dňa 15.11.2023 upravila petit návrhu a to v súvislosti s novým geometrickým plánom č.
70/2023, vyhotoveným dňa 9.10.2023 geodetom I. B.. Toto podanie súd posudzoval podľa obsahu len
ako upresnenie petitu návrhu, nie jeho zmenu. Navrhovateľka sa domáha potvrdenia vydržania tých

istých pozemkov, nežiada viac ani menej než návrhom na začatie konania. Upresnený petit návrhu
súvisí s novým geometrickým plánom č.70/2023 a znie nasledovne:
,, Súd potvrdzuje, že dňa 19.02.2010 navrhovateľka nadobudla vydržaním vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam v kat. území I. J. zameraným GP č. 70/2023 vyhotoveným dňa 09.10.2023 I. B. –
geodetom a úradne overeným dňa 26.10.2023 pod č. 1548/23 G. U. N., a to k :

- spoluvlastníckemu podielu 45/48 na parcele registra „C“: parc.č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 237 m2 a na parcele registra „C“: parc.č. XX/XX – záhrada vo výmere 33 m2,

- spoluvlastníckemu podielu 1/3 na parcele registra „C“: parc.č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 14 m2 a na parcele registra „C“: parc.č. XX/XX – záhrada vo výmere 33 m2. “

Čo sa týka okruhu účastníkov konania, tento sa v dôsledku prevodu časti pozemkov / spoluvlastníckych
podielov/ navrhovateľky zmenil. Jej podiely, ktoré mala navrhovateľka zapísané na príslušných LV,
nadobudli od navrhovateľky K. a I. S. N. a to na základe kúpnej zmluvy z 25.11.20211 / uvedené
vyplýva z LV č. XXX,XXXX,XXXX/. Manželov N. , je potrebné podľa § 359c ods. 1 C.m.p. považovať za

účastníkov konania. Preto tunajší súd uznesením sp.zn. 5Vyd/2/2022-156 zo dňa 30.11.2023 v spojení
s opravným uznesením sp.zn. 5Vyd/2/2022-201 zo dňa 9.1.2024 rozhodol v súlade s § 10 ods. 1, §
7 ods. 1 § 359c ods. 2 C.m.p., o pribratí dotknutých účastníkov do konania, tak ako je to uvedené
v predmetnom uznesení, čím sa ustálil okruh účastníkov tohto konania o potvrdenie vydržania.

9. Následne súd v zmysle § 359e ods. 1 C.m.p. skúmal, či navrhovateľka v konaní dostatočne osvedčila,
že nadobudla vlastnícke právo k predmetným spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam vydržaním,
t.j. či sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 C.m.p.. Vydržanie
predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastnícke práva, pričom zákon upravuje podmienky, ktoré
musia byť splnené po celú vydržaciu dobu a to: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá

viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (v tomto prípade 10
rokov) a uplynutie vydržacej doby. Konanie o potvrdenie vydržania, ktoré upravuje Civilný mimosporový
poriadok pozostáva z 2 fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá fáza je
konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia. Práve v prvej fáze súd skúma, či sú splnené podmienky
pre vydanie vyzývacieho uznesenia, t.j. ako bolo uvedené, v podstate súd skúma, či navrhovateľ/

navrhovateľka osvedčil splnenie predpokladov vydržania, či je aktívne legitimovaný/ná v konaní. V tejto
fáze súd vychádza z návrhu navrhovateľa/ navrhovateľky a ním/ ňou predložených dôkazov. Ak súd
dospeje k záveru, že navrhovateľ/ navrhovateľka nedostatočne osvedčia nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním, v takom prípade nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia a
súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania podľa § 359e odsek 2 C.m.p. zamietne.

10. Vychádzajúc z návrhu navrhovateľky a jeho upresnenia zo dňa 23.10.2023 a 15.11.2023, ktoré súd,
ako je uvedené vyššie vyhodnotil len ako upresnenie návrhu na začatie konania, ku ktorému došlo
v dôsledku skutočnosti, že po začatí konania došlo z dôvodu prevodu spoluvlastníckych podielov z
navrhovateľky/ktorésíce niesúpredmetomkonaniaopotvrdenie vydržania/namanželovN.,knovému

zameraniu pozemkov a vyhotoveniu nového GP č. 70/2023. A práve v dôsledku vyhotovenia nového
geometrického plánu došlo aj k upresneniu petitu pôvodného návrhu. Z ostatného obsahu spisu / ku
ktorému si dal súd pripojiť aj dedičský spis D 1970/99 vo veci dedičského konania po poručiteľovi N.
D., otcovi navrhovateľky/ súd zistil, že navrhovateľka jednak tvrdí, že sama predmetné nehnuteľnosti,
ku ktorým žiada potvrdiť vydržanie, nadobudla vydržaním a to ku dňu 19.02.2010. Týmto dňom jej

mala uplynúť 10 ročná vydržacia doba, ktorá podľa nej začala plynúť 19.02.2000, kedy nadobudlo
právoplatnosť osvedčenie o dedičstve D 1970/99-24 zo dňa 03.02.2000. Ako už bolo uvedené vyššie,
navrhovateľka tvrdí, že v čase dedenia mala za to, že v rámci dedičského konania, po predkovi N. D.,
kedy podľa dohody dedičov nadobudla ona ako jedna z piatich dedičov domovú nehnuteľnosť s dvorom,
nachádzajúcu sa v katastrálnom území I. J., v tom čase zapísané vo vložke č. XX, P. F. XX U. P.

F. XX, že v rámci tohto dedičského konania nadobudla aj spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto konania, t.j. navrhovateľka mala za to, že predmetom dedenia boli aj tieto
spoluvlastnícke podiely, ktoré sú teraz predmetom konania o potvrdenie vydržania a tvrdila, že sa
držby týchto spoluvlastníckych podielov chopila práve titulom dedenia po jej predkovi N. D.. Súčasnepoukázala na to, že podľa dohody dedičov predmetnú domovú nehnuteľnosť s dvorom nadobudla do
svojho vlastníctva podľa osvedčenia o dedičstve len ona / tak sa so spoludedičmi dohodla/. Súčasne
však navrhovateľka tvrdila aj to, že tieto nehnuteľnosti nadobudli do spoluvlastníctva už jej predkovia a to

v roku 1961, tiež originálnym spôsobom – vydržaním. Navrhovateľka je jednou z viacerých dedičov po
N. D.. Súd v tejto súvislosti zistil, že v zmysle osvedčenia o dedičstve D 1970/99-24 zo dňa 03.02.2000,
ktoré je súčasťou pripojeného dedičského spisu, po poručiteľovi N. D. dedili ako dedičia v prvej skupine
navrhovateľka a okrem nej ďalší štyria dedičia a to P. I., rč: XXXXXX/XXX, B. J., rč: XXXXXX/XXX,
U. J., rč: XXXXXX/XXX a N. D., rč: XXXXXX/XXX. Je teda zrejmé, že navrhovateľka nebola jediná

dedička po N. D.. Z uvedeného osvedčenia vyplynulo, že predmetom dedenia boli nehnuteľnosti bližšie
špecifikované v tomto osvedčení a podľa dedičskej dohody domovú nehnuteľnosť v obci E., kat. územie
I. J., zapísanú v tom čase vo vložke č. XX, parcela č. XX/X, vo vložke č. XX, parcela č. XX/X a vo vložke
č. XX, parcela č. XX/X, v príslušných pomeroch nadobudla do svojho vlastníctva jedna z piatich dedičov,
a to práve navrhovateľka – A. B.. Z uvedeného dedičského rozhodnutia je zrejmé, ktoré konkrétne
nehnuteľnosti, resp. aké ich spoluvlastnícke podiely boli predmetom dedenia. V prípade parc. reg. ,,E“

č. XX/X z vložky č. XX bol predmetom dedenia spoluvlastnícky podiel 1/16 z celku a práve v tomto
konaní navrhovateľka navrhuje aby jej súd potvrdil vydržanie spoluvlastníckeho podielu 45/48, t.j.
zvyšok podielu , ale v súčasnosti podľa GO plánu č. 70/2023 na parcele reg. ,,C“ č. XX/X – zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 237 m2 a na parcele reg. ,,C“ č. XX/XX –záhrada vo výmere 33 m2.
V prípade parc. reg. ,,E“ č. XX/X z vložky č. XX bol predmetom dedenia spoluvlastnícky podiel 2/3

z celku a práve v tomto konaní navrhuje aby jej súd potvrdil vydržanie spoluvlastníckeho podielu
1/3 / t.j. zvyšok podielu , ale v súčasnosti podľa GO plánu č. 70/2023 na parcele reg. ,,C“ č.
XX/X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 14 m2 a na parcele reg. ,,C“ č. XX/XX –záhrada
vo výmere 33 m2. Z dohody, ktorú uzavreli dedičia v rámci dedičského konania je teda zrejmé,
kto nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedenia, nadobudol a ktorých konkrétnych nehnuteľností sa

dohoda týka. Podľa osvedčenia o dedičstve navrhovateľka dedila po N. D. rovným dielom v pomere
k ostatným spoludedičom, každému z nich vznikol nárok na dedičský podiel vo výške 1/5 z majetku
poručiteľa. Navrhovateľka tvrdí, že nadobúdacím titulom v jej prípade bolo práve vyššie uvedené
osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi N. D.. Práve osvedčenie o dedičstve malo byť tým domnelým
nadobúdacím titulom. Navrhovateľka sa totiž domnievala, že dedičstvo nadobudla v rozsahu, v akom

ho užívali jej predkovia / aj poručiteľ/, t.j. že nadobudla aj tie spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom tohto konania, kde ale podľa evidencie nehnuteľností sú ako ich spoluvlastníci
uvedené iné osoby, resp. ich dedičia, t.j. dotknutí vlastníci uvedení v bode 1) až 14) záhlavia tohto
uznesenia. Ako bolo uvedené, z osvedčenia o dedičstve vyplýva, ktoré konkrétne nehnuteľnosti a v
akých SPOLUVLASTNÍCKYCH podieloch navrhovateľka podľa osvedčenia o dedičstve nadobudla

a len uvedené bolo predmetom dohody dedičov, pretože nič viac prejednávané v dedičskom konaní
nebolo. To, že predmetom dedenia neboli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ku ktorým žiada
potvrdiť vydržanie, tak o tom svedčí samotné osvedčenie o dedičstve D 1970/99 a súčasne to,
že podala tento návrh v tejto veci. Pokiaľ by totiž boli uvedené spoluvlastnícke podiely prejednané
v rámci dedičského konania ako celky, nebol by žiaden dôvod k tomu, aby navrhovateľka podávala

tento návrh. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľke už z osvedčenia o dedičstve malo byť zrejmé,
čo je predmetom dedenia a dohody dedičov, resp. malo jej byť zrejmé, že niektoré parcely nededila
v celosti, ale len ich spoluvlastnícke podiely. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že už aj kúpnej
zmluvy zo dňa 9.6.1948, na základe ktorej predkovia navrhovateľky, manželia N. a U. D. nadobudli
nehnuteľnosti a tiež z PK vložiek, ktoré listiny sú súčasťou pripojeného dedičského spisu D 1970/99

je zrejmé, aké spoluvlastnícke podiely boli predmetom prevodu. A čo sa týka domovej nehnuteľnosti /
dom a dvor/ aj v samotnej kúpnej zmluve sa uvádza, že ju budú síce kupujúci užívať vo väčšom
rozsahu / 6a 27m2/ , ktorý sa ale pre neusporiadanosť nedá celý previesť. T.j. aj zo samotnej kúpnej
zmluvy z 9.6.1948 vyplýva, že prevod sa netýkal celého rozsahu vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré
predkovianavrhovateľkyužívali.Vychádzajúcz ustálenejsúdnejpraxe, zavydržanievlastníckehopráva

je považované jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby konkrétnej veci a to po zákonom
stanovenú dobu. Vydržaním vlastníckeho práva je však možné umožniť nadobudnutie vlastníctva len
tomu držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda a to v dobrej viere, v ospravedlniteľnom omyle, že je jej
vlastníkom. Vydržanie slúži predovšetkým k zahojeniu prípadnej vady, alebo nedostatku nadobúdacieho
titulu. Samotným účelom vydržania je za splnenia zákonných predpokladov zosúladiť dlhodobý faktický

stav so stavom právnym. V zmysle § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom nehnuteľnej veci za predpokladu, že ju má nepretržite vo svojej držbe po dobu desať rokov.
T.j. podľa súdu nie hoc aká držba a tiež nie hoc aký subjektívny pocit údajného držiteľa veci automaticky
spôsobujú po uplynutí 10 ročne doby vydržanie veci. V každom prípade podľa súdu musí ísť o držbudobromyseľnú a oprávnenú. Aby bolo možné považovať niekoho za oprávneného držiteľa, je zo zákona
nevyhnutné, aby bol tento vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Súd v žiadnom
prípade nemôže vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Takáto predpokladaná dobrá viera

musí vychádzať aj z objektívnych okolností, za ktorých mohlo dôjsť k vzniku vecného práva, napr. aj
z právneho dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práv. Skutočný právny titul nadobudnutia
držby tu síce v skutočnosti nemusí existovať, ale musí tu existovať skutočná a nespochybniteľná dobrá
vôľa držiteľa, že jeho držba sa o taký / existujúci/ titul opiera. Otázku existencie dobrej vôle je potrebné
posudzovať veľmi citlivo. Musí sa skutočne objektívne posúdiť, či držiteľ pri normálnej opatrnosti mal,

resp. mohol mať vedomosť, alebo oprávnené pochybnosti o tom, či mu vec právom patrí, resp. či ju
oprávnene nadobudol. Ako bolo uvedené, navrhovateľka tvrdí, že predmetné spoluvlastnícke podiely
k nehnuteľnostiam nadobudla titulom dedenia dedením, resp. na základe osvedčenia o dedičstve, keď
sa domnievala, že predmetom dedenia sú aj dotknuté podiely. Z vykonaného dokazovania však súd
zistil, že aj z predložených listinných dôkazov vyplýva, že predmetom vyššie uvedenej kúpnej zmluvy
z roku 1948 neboli nehnuteľnosti v celom rozsahu ich užívania a aj z PK vložiek a osvedčenia o dedičstve

vyplýva, že predmetom dedenia boli spoluvlastnícke podiely a nie dotknuté parcely ako celok. T.j už
len s poukazom na kúpnu zmluvu uzavretú predkami navrhovateľky a následné dedičské konanie tu
existujú oprávnené pochybnosti o dobromyseľnosti držby zo strany navrhovateľky. S poukazom na
tieto okolnosti, pri dodržaný normálnej opatrnosti navrhovateľka mala, resp. mohla mať vedomosť,
alebo oprávnené pochybnosti o tom, či predmetné spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam mali

byť, resp. boli predmetom dedenia. Z uvedenej kúpnej zmluvy a PK vložiek , ktoré boli súčasťou
dedičskéhospisunavrhovateľkamohlaprinormálnejopatrnostivedieťoskutočnostiach,ktoréobjektívne
boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, či predmetné spoluvlastnícke podiely patrili jej predkom, t.j. či
ich mohla ona nadobudnúť do vlastníctva dedením po predkoch. Práve tieto pochybnosti podľa súdu
vylučujú dobromyseľnosť držby. A keďže teda v tomto prípade navrhovateľka nepreukázala splnenie

jednej z podmienok vydržania a to dobromyseľnosť držby, neosvedčila , že splnila podmienky pre
vydržanie vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka. To či mali predkovia nezrovnalosti
uvedené v kúpnej zmluve / týkajúce sa tej časti vlastníctva, ktoré nemohlo byť na nich v tom čase
prevedené/ takpovediac ,,doriešiť“,resp.odstrániťpochybnostiohľadomtoho,čomalo byťpredmetom
prevodu vlastníctva, však predmetom tohto konania nie je, pretože predmetom tohto konania nemôže

byť potvrdenie vydržania vlastníctva predkami navrhovateľky.

11. Ako bolo uvedené, navrhovateľka v návrhu tiež tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti, resp.
spoluvlastnícke podiely nadobudli do spoluvlastníctva už jej predkovia, taktiež originálnym spôsobom,
vydržaním, ktorého účinky nastali priamo zo zákona, a to vzhľadom na započítanie držby a ustanovenia

§ 566 odsek 1 a odsek 2 Občianskeho zákonníka, ku dňu uplynutia vydržacej doby, t.j. ku dňu
01.01.1961. T.j. podľa navrhovateľky už jej predkovia sa stali vlastníkmi danej nehnuteľnosti vydržaním,
t.j. už jej predkovia nadobudli originálnym spôsobom vlastníctvo k nehnuteľnostiam, o ktorých ale
súčasne navrhovateľka tvrdí aj to, že aj ona splnila podmienky ich vydržania, t.j. že v roku 2010 ona
nadobudla uvedené nehnuteľnosti taktiež originálnym spôsobom, a to vydržaním. Ak navrhovateľka

súčasne tvrdí, že nehnuteľnosti nadobudli do spoluvlastníctva už jej predkovia, t.j. že v čase smrti bol
jej predok N. D. vlastníkom predmetných nehnuteľností, potom navrhovateľka ako jedna z jeho dedičov
môže tieto nehnuteľnosti nadobudnúť len dedením. Nie je možné, aby ona po svojom predkovi vydržala
vlastnícke právo k 19.02.2010. Ak by bola pravda, že predok navrhovateľky - N. D. tieto nehnuteľnosti
nadobudoldovlastníctvapredsvojousmrťou,malibyťpotom tietonehnuteľnostipredmetomdedičského

konania a navrhovateľka by mala nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti dedením. V takomto prípade
navrhovateľa podľa súdu nezvolila vhodný prostriedok, ako sa domôcť ňou tvrdeného vlastníctva.
Podľa súdu v prípade, ak už jej predkovia mali nadobudnúť vlastníctvo k predmetným spoluvlastníckym
podielom vydržaním, tak navrhovateľka sa môže vlastníctva domáhať len v rámci dedenia, nie
vydržania. Návrh na potvrdenie vydržania môže podať len navrhovateľ, ktorý o sebe tvrdí, že on sám

nadobudol nehnuteľnosť , resp. spoluvlastnícky podiel k nej originálnym spôsobom. Preto nie je možné,
aby sa navrhovateľka v tejto veci domáhala potvrdenia vydržania v prospech jej právnych predchodcov.
Akakoonasamatvrdívnávrhu, žepredmetnénehnuteľnosti,resp.spoluvlastníckepodielynadobudliuž
jej predkovia originálnym spôsobom, ona ako ich právna nástupkyňa môže po nich majetok nadobudnúť
len dedením. V predmetnej veci vzhľadom na tvrdený okamih vydržania predmetných nehnuteľností

už predkami navrhovateľky, nemôže byť verejnou listinou pre zápis vlastníckeho práva navrhovateľky
k predmetným nehnuteľnostiam, uznesenie o potvrdení vydržania v jej prospech.12. Na doplnenie súd uvádza, že čo sa týka vyššie spomínanej dohody dedičov, ktorá je súčasťou
osvedčenia o dedičstve, tak z tejto vôbec nevyplýva, že vôľa spoludedičov, t.j. vôľa ostatných 4
spoludedičov po N. D. smerovala k tomu, aby navrhovateľka nadobudla vlastníctvo aj k spoluvlastníckym

podielom k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania o potvrdenie vydržania. Predmetné
spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti totiž neboli predmetom dohody dedičov a je otázne, ako
by v súvislosti s týmito nehnuteľnosťami / ktoré sú predmetom tohto konania/, keby boli v rámci
dedičstva prejednávané, ostatní spoludedičia svoju vôľu prejavili. Predmetné nehnuteľnosti nemohli byť
predmetom dohody dedičov, keďže neboli predmetom samotného dedičského konania.

13. Ako bolo uvedené, po preskúmaní návrhu navrhovateľky, doložených dôkazov a s poukazom na
závery odvolacieho súdu konštatované v jeho vyššie uvedenom rozhodnutí, dospel tunajší súd k záveru,
že návrh je potrebné zamietnuť z toho dôvodu, že navrhovateľka v konaní neosvedčila, že na základe
tzv. domnelého titulu – osvedčenia o dedičstve /sp.zn. D1970/99/ vstúpila do dobromyseľnej držby
predmetných spoluvlastníckych podielov, t.j. že v jej prípade išlo o konanie v ospravedlniteľnom omyle,

že ide o v dedičskom konaní prejednané spoluvlastnícke podiely k pozemkov, ktoré zdedila. Toto
navrhovateľka dostatočne neosvedčila. Naopak z predložených listinných dôkazov mal súd zato, že aj
z kúpnej zmluvy v spojení s jednotlivými PK vložkami, ktoré listiny boli súčasťou dedičského konania
a tiež aj z samotného osvedčenia o dedičstve bolo, resp. malo byť navrhovateľke, pri zachovaní bežnej
obozretnosti zrejmé, že jej predkovia nenadobudli nehnuteľnosti , ktoré užívali do vlastníctva všetky,

resp.vcelosti.Okremtoho,keďžeajsamotnánavrhovateľkatvrdí,ženehnuteľnostinadobudlivydržaním
už jej predkovia, nie je možné, ak by to tak bolo, aby ich vlastníctvo nadobudla aj ona ako ich priamy
potomok originálnym spôsobom –vydržaním, ale len dedením. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že
neboli splnené predpoklady pre vydržanie, resp. neboli splnené predpoklady pre vydanie vyzývacieho
uznesenia, preto súd návrh navrhovateľky zamietol s poukazom na ustanovenie § 359e ods. 2 C.m.p..

14. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., tak, že žiadnemu z účastníkov

ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené
v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods.
1, 2 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§
364 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.)
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.)
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby
k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia,
plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2
C.s.p.)
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§

369 ods. 3 C.s.p.)
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369
ods. 4 C.s.p.)