Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/77/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622200479
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5622200479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, s hláseným pobytom v meste C. D., toho času bytom E. XXXX/X, C. D., právne
zastúpený: JANČI & Partners s. r. o., so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258
748, proti žalovaným: 1/ F. B., nar. XX. XX. XXXX, 2/ D. B., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom G. XX/X, C.
D., právne zastúpení: JUDr. Anna Járošová, advokátka so sídlom Nám. osloboditeľov 795/34, Liptovský
Mikuláš, o určenie neplatnosti listiny o vydedení, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 11C/9/2022- 144 z 10. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti
listiny o vydedení spísanej poručiteľom D. B. formou notárskej zápisnice č. N 25/2003, NZ 12884/2003
z 21.02.2003 na Notárskom úrade JUDr. Viery Hámorskej, na základe ktorej D. B. pre prípad svojej
smrti vydedil svojho syna A. B. (žalobcu).

2. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že v dedičskom konaní po poručiteľovi D. B. (ďalej aj ako
„poručiteľ“) vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 5D/680/2021 bol žalobca
uznesením z 10.12.2021 podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odkázaný na podanie
predmetnej žaloby. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z ust. § 469a ods. 1 písm. b/,
d/, ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná.

3. Konštatoval, že listina o vydedení spĺňa všetky zákonné formálne a materiálne náležitosti platného

právneho úkonu. Poručiteľ v listine o vydedení uviedol, že žalobcu vydeďuje z dôvodov uvedených v
§ 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, pretože trvalo o neho neprejavuje opravdivý záujem,
ktorý by ako potomok mal prejavovať a z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. d/ Občianskeho
zákonníka, že trvalo vedie neusporiadaný život. V konkrétnostiach uviedol, že s jeho synom boli
problémy už v minulosti, keď ešte ako maloletý bol v evidencii ťažko vychovateľných detí a následne na
základe rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 13Nc/19/1997 bol umiestnený do ústavnej
výchovy, z ktorej bol prepustený po dovŕšení plnoletosti. Následne po ukončení učňovskej školy v roku

2002 v mesiaci október jemu a jeho manželke oznámil, že natrvalo od nich odchádza a už sa nikdy
nemieni vrátiť. Za uvedené obdobie do dňa spísania listiny o vydedení s ním nenadviazal žiadny kontakt.
Ako sa dozvedel, naďalej sa podieľa na krádežiach, lúpežiach a výtržníctve, pohybuje sa v pochybnej
spoločnosti a vôbec vedie neusporiadaný život. Týmto svojim spôsobom života a konaním poškodzujedobré meno celej ich rodiny. Poručiteľ zároveň uviedol, že listina o vydedení sa vzťahuje aj na potomkov
jeho syna.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca dlhodobo a trvalo
neprejavovaloživotazdravieporučiteľaaniminimálnyzáujem,čímbolnaplnenýdôvodvydedeniapodľa
§ 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka. Niekoľko telefonátov žalobcu krátko po tom, ako prestal
žiť v spoločnej domácnosti s poručiteľom a žalobcom tvrdené snahy o návštevu, nevyhodnotil ako prejav
opravdivého záujmu syna o otca. Poukazujúc na výpoveď žalobcu konštatoval, že žalobca o živote

svojho otca nevedel prakticky nič, a to aj napriek tomu, že bol v pravidelnom kontakte so svojím bratom
(žalovaným 2/ - pozn. odvolacieho súdu), ktorý mu vypomáhal nielen finančne.

5. Okresný súd zdôraznil, že hlavným dôvodom vydedenia žalobcu bol predovšetkým neusporiadaný
spôsob života, na ktorý poukazoval poručiteľ v listine o vydedení. Okresný súd z odôvodnenia
uznesenia zo 07.02.1997, ktorým sa začalo konanie o nariadenie ústavnej výchovy nad žalobcom na

Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 13 Nc/19/1997 zistil, že v tom čase sa žalobca dopúšťal
záškoláctva,odroku1995bol vedenývevidenciiťažkovychovateľnýchdetí,dopúšťalsabitiekakrádeží
anerešpektovalsvojichrodičov.Zodôvodneniarozsudkuz12.03.1997,vydanomvtomtokonaní,ktorým
bola nariadená ústavná výchova nad žalobcom, zistil , že k jej nariadeniu došlo z dôvodu závadného
správania žalobcu, ktorý sa dopúšťal priestupkov napriek maximálnej snahe rodičov viesť ho pozitívne

a k pozitívnemu vzťahu dieťaťa k rodičom. V predmetnom konaní bolo zistené, že rodičia vytvorili
žalobcovi primerané podmienky na všestranný rozvoj, avšak tento ich nerešpektoval a vplyv rodičov
sa znižoval. Obraz o správaní sa žalobcu ako maloletého, mal okresný súd preukázaný aj zo správy
Odborného učilišťa internátneho Liptovský Mikuláš zo 14.07.2022, v ktorej sa uvádzalo, že žalobcovi
počas štúdia boli uložené dve výchovné opatrenia za sústavné porušovanie školského a internátneho

poriadku a za neslušné správanie voči pedagogickým zamestnancom. Zo správy triednej učiteľky na
základnej škole, ktorú žalobca navštevoval zasa okresný súd zistil, že žalobca rád vyvolával bitky,
mladšie deti bil cestou zo školy, pri konfrontácii klamal a vulgárne nadával vyučujúcim. Zhrnúc uvedené
zistenia uviedol, že tieto listinné dôkazy preukazujú, že už v čase pred spísaním listiny o vydedení žil
žalobca spôsobom, ktorý ďaleko prekračuje hranice usporiadaného života. Zo strany poručiteľa nebol

zohľadnený len odchod žalobcu zo spoločnej domácnosti, ale aj jeho predchádzajúce správanie, ktoré
nemožno spravodlivo pripísať iba na ťarchu rodičov.

6. Okresný súd poukázal na to, že neusporiadaným spôsobom života žalobca žil aj po spísaní listiny o
vydedení. Dopúšťal sa trestnej činnosti, ktorá síce nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu v predmetnej

veci, ale vykresľuje celkové správanie žalobcu a jeho postoj k riadnemu vedeniu života. K tvrdeniam
žalobcu, že poručiteľ ho vyhodil z domu, okresný súd uviedol, že tieto neboli žiadnym spôsobom
preukázané, a to ani výsluchom svedkov, ktorí sa vyjadrovali len o skutočnostiach, ktoré mali od žalobcu
sprostredkované.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej „CSP“) a žalovaným, ktorí mali vo veci úspech v plnom rozsahu priznal voči
neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Protitomutorozsudkuokresnéhosúdupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobcaažiadal,

aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
prípadne aby vo veci sám rozhodol tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu nárok na
náhradu trov konania.

9. Žalobca namietal, že okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, v dôsledku čoho

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne nesprávne právne posúdil. Uviedol, že
dôvody vydedenia neboli v čase spísania listiny o vydedení, t. j. dňa 21.02.2023 dané, boli uvedené
iba všeobecne bez akýchkoľvek časových alebo osobných konkrétností preukazujúcich ich splnenie.
Svedkovia A. H. a I. D. potvrdili, že ho poručiteľ z domu vyhodil, ako aj to, že sa pokúšal nadviazať
kontakt nielen s poručiteľom ako otcom, ale aj so žalovanou 1/ ako matkou, pričom bol z ich strany

odmietaný. Z výpovede týchto svedkov vyplynulo, že sa snažil kontaktovať poručiteľa aj telefonicky.
Samotnážalovaná1/vovýpovedinapojednávaní21.09.2022potvrdila,žekontaktovalrodinutelefonicky
a kvôli tomu boli nútení zrušiť pevnú linku. Bol to teda poručiteľ spolu so žalovanou 1/, ktorí prispeli
k tomu, že nemal možnosť prejavovať záujem o poručiteľa, nakoľko tento ho odmietal a mal k nemunegatívny postoj. Pokiaľ sa samotný poručiteľ nezaujímal o jeho osobu, sám spôsobil, že sa ani on
nemal možnosť zaujímať sa o poručiteľa, keďže tento ho neustále odmietal.

10. K dôvodu vydedenia pre vedenie neusporiadaného života žalobca namietal, že poručiteľ neuviedol
konkrétne dôvody, ktoré by mali preukazovať trvalé vedenie neusporiadaného života jeho osobou.
Poručiteľ len všeobecne uviedol, že sa mal podieľať na krádežiach, lúpežiach, výtržníctve a pohybovať
sa v pochybnej spoločnosti, žiadnym spôsobom neozrejmil, ktoré osoby sú pochybnou spoločnosťou
a ani neuviedol, z akého dôvodu by sa malo jednať o pochybnú spoločnosť. V čase spísania listiny

o vydedení, t. j. 21.02.2023 nebol uznaný za vinného zo žiadneho z trestných činov, nebol ani len
podozrivý prípadne obvinený z toho, že by nejaký trestný čin spáchal. Okresný súd bez akéhokoľvek
konkrétnejšieho odôvodnenia prisvedčuje výpovediam žalovaných, prípadne svedka A. G., hoci žiadny
dôkaz nepreukazuje, že by v čase spísania listiny o vydedení, resp. pred týmto dňom, spáchal uvedené
skutky. Rozsudok čerpá len z jeho následnej trestnej činnosti, ktorú spáchal po spísaní listiny o vydedení.
Rozhodujúcim je však stav v čase, keď ku spísaniu listiny došlo. Nemôže byť dané na jeho ťarchu

to, že spáchal trestné činy po spísaní tejto listiny. K uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo
07.02.1997 a k dôvodom nariadenia ústavnej výchovy uviedol, že tieto sa vzťahovali k roku 1997, kedy
vzhľadom na svoj vek a intelektové schopnosti si nemohol byť objektívne vedomý svojho konania a jeho
následkov. To, že zo správy Odborného učilišťa internátneho vyplýva, že počas štúdia mu boli uložené
dve výchovné opatrenia za sústavné porušovanie školského a internátneho poriadku neznamená, že

by viedol neusporiadaný život. Taktiež jeho správanie v škole nezakladá splnenie dôvodov vydedenia.
V neposlednom rade považoval za nesprávne pokiaľ sa súd odvolával na to, že mal prakticky 18 rokov,
ktoré ubehli od spísania listiny o vydedení do úmrtia poručiteľa, čas na to, aby poručiteľa presvedčil,
že vedie riadny život a ten by mohol zrušiť listinu o vydedení. Zdôraznil, že v čase spísania listiny
o vydedení neboli splnené dôvody na vydedenie, konštatovanie o možnej zmene názoru poručiteľa

neobstojí a nemožno neplatnosť listiny o vydedení pre nedostatok dôvodov zhojiť tým, že poručiteľ túto
ponechal spísanú ďalších 18 rokov.

11. Ďalej žalobca poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že bol vyhodený z rodičovského domu v októbri
2002 a v k spísaniu listiny o vydedení došlo 21.02.2003, nemožno hovoriť o splnení znaku trvalosti, ktorá

je podstatným znakom dôvodov vydedenia uvedených v ust. § 469a ods. 1 písm. b/ a d/ Občianskeho
zákonníka. Práve tento znak trvalosti bol v celom konaní opomenutý napriek tomu, že ide o jeden
z obligatórnych znakov pre naplnenie dôvodov vydedenia. Pri znaku trvalosti sa nemožno následne
odvolávať na to, že po spísaní listiny o vydedení páchal trestnú činnosť.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ písomným podaním zo 16.02.2023. Uviedli, že
s dôvodmi odvolania nesúhlasia a v celom rozsahu sa stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
ktoré považujú za zákonné, spravodlivé a dostatočne odôvodnené. Tvrdenie žalobcu, že jeho správanie
sa nedá považovať za „trvalé“, keďže od dňa jeho odchodu zo spoločnej domácnosti do dňa, kedy došlo
k spísaniu listiny o vydedení uplynul len veľmi krátky čas (cca 4 mesiace) označili za účelové. Zdôraznili,

že poručiteľ svoj krok smerujúci k vydedeniu musel starostlivo zvážiť, a preto do úvahy zobral celkové
správanie svojho syna, t. j. aj za obdobie pred jeho odsťahovaním sa od rodičov. Z tohto dôvodu obdobie
posudzovania trvalosti bolo v plnej miere naplnené. Ďalej uviedli, že sa nestotožňujú s tvrdením žalobcu,
že v čase nariadenia ústavnej výchovy nebol vzhľadom na svoj vek a intelektové schopnosti objektívne
zodpovedný za svoje správanie. Od každého dieťaťa sa očakáva primerané správanie zodpovedajúce

jeho veku, čo neznamená, že dieťa nebude rešpektovať svojich rodičov, pedagógov aj spolužiakov
a bude sa dopúšťať záškoláctva, vulgárneho správania, vážneho porušovania školského poriadku a tiež
drobných krádeží ako to bolo preukázané u žalobcu. Rodičia mali snahu zo žalobcu vychovať čestného
a pracovitého človeka a robili všetko, aby svoje rodičovské poslanie naplnili. Napriek ich snahám,
ani súdom nariadenej ústavnej výchove sa žalobca nezmenil a neprispôsobil pravidlám poctivého

a usporiadaného spôsobu života. Nie je podstatné, či v čase spísania listiny o vydedení bol alebo
nebol žalobca právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu. Pokiaľ by bol poctivým a dobrým
človekom, v jeho trestnom registri by hneď po spísaní listiny po vydedení nepribúdali zápisy, nehovoriac
opriestupkovýchkonaniach,ktorévčaseprebiehajúcehosúdnehokonaniaužbolizregistrovvymazané.
Poukázali na výpovede svedkov, z ktorých vyplynulo, že žalobca viedol neusporiadaný život ešte pred

vydedením (hral automaty, páchal majetkovú trestnú činnosť, okradol aj členov svojej rodiny, chodil poza
školu,vyhýbalsapoctivémuzdrojuobživy,stretávalsasľuďmipáchajúcimitrestnúčinnosť,atď.).Záujem
o poručiteľa a jeho rodinu prejavoval len vtedy, keď nemal peniaze a nemal z čoho uživiť svoje maloleté
deti. Uviedli, že nie je pravdivé jeho tvrdenie, že bol z rodičovského domu vyhodený v čase, keď nebolplnoletý. V roku 2002, kedy sa odsťahoval z domu, mal už 19 rokov a odišiel dobrovoľne. Ani jeden zo
svedkov, ktorých navrhol vypočuť nepotvrdili, že sa chcel vrátiť a mienil sa opäť nasťahovať k rodičom.
Žalovaní označili za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že rodičia boli nútení zrušiť pevnú linku, kvôli tomu, že

žalobca sa s nimi snažil telefonicky kontaktovať. Rodičia žalobcu pevnú linku zrušili v roku 2005, pričom
snaha preukázať túto skutočnosť sa im nepodarila, nakoľko z komunikácie so spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. vyplynulo, že v čase súdneho konania dáta za rozhodujúce obdobie už nie sú k dispozícii.
Žalovaní navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

13. Žalobca v odvolacej replike zo 17.03.2023 k vyjadreniu žalovaných uviedol, že zotrváva na všetkých
skutočnostiach a tvrdeniach, ktoré uviedol v podanom odvolaní. Tvrdenia žalovaných v ich vyjadrení
označil za účelové a zavádzajúce, zrejme s cieľom prispôsobiť si skutočnosti vo svoj prospech. Uviedol,
že dôvody vydedenia neboli v čase spísania listiny o vydedení dané a tento nedostatok nemožno zhojiť
ani tým, že poručiteľ ponechal túto listiny o vydedení počas svojho celého ďalšieho života nezmenenú .

14. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolacej duplike z 11.04.2023 k odvolacej replike žalobcu uviedli, že zotrvávajú
na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a stotožňujú sa s rozhodnutím okresného súdu.

15. Ďalšie písomné vyjadrenia sporových strán neboli odvolaciemu súdu predložené.

16. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. Dôvody vydedenia sú taxatívne uvedené v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Platnosť

listiny o vydedení je podmienená tým, že v zmysle § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka, veta za
bodkočiarkou, musí byť uvedený dôvod vydedenia, a to časovo i vecne výslovne konkretizovaným
opísaním, aké správanie vydedeného potomka poručiteľ vníma ako niektorú zo skutkových podstát
vydedenia uvádzaných v ust. § 469a Občianskeho zákonníka. Ide o nevyhnutnú materiálnu náležitosť
platného vydedenia ako jednostranného právneho úkonu. Pokiaľ v listine o vydedení je dôvod vydedenia

špecifikovaný iba odkazom na ust. § 469a Občianskeho zákonníka, a to prípadne aj citovaním jeho
znenia, platí, ako keby dôvod vydedenia v listine ani uvedený nebol, pretože poručiteľ svoju vôľu
potomka vydediť neprejavil spôsobom dostatočne určitým. Rozhodujúcim pre platnosť vydedenia je
skutkové vymedzenie tohto dôvodu.

18. Žalobca v odvolaní namietal, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení sú všeobecné a
nie sú dostatočne konkretizované. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že poručiteľ v listine o vydedení
z 21.02.2003 vydedil žalobcu ako svojho syna z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 písm. b/ a písm.
d/ Občianskeho zákonníka. Okrem toho, že v predmetnej listine cituje tieto zákonné ustanovenia,
následne opisuje konkrétne okolnosti, ktoré sú dôvodom vydedenia žalobcu. Podľa názoru odvolacieho

súdu, špecifikácia dôvodov vydedenia je dostatočne konkrétna. Poručiteľ postačujúco konkretizoval
dôvod vydedenia podľa § 469 ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, a to uvedením časových aj
vecných súvislostí. Trvale neprejavovanie opravdivého záujmu žalobcu o jeho osobu videl v tom, že
žalobca v októbri 2002 opustil spoločnú domácnosť, ktorú s ním a s jeho manželkou viedol a od tohto
momentu s ním neudržiaval žiaden kontakt. Rovnako dostatočne špecifikoval dôvod vydedenia podľa

§ 469 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, a to trvale vedenie neusporiadaného života žalobcom.
Poručiteľ vymedzil obdobie vedenia neusporiadaného života žalobcom od času jeho maloletosti, keď
bol v evidencii ťažko vychovateľných detí, pokračujúc jeho umiestnením do ústavnej výchovy a končiac
obdobím po opustení spoločnej domácnosti v októbri 2002. Spôsob vedenia neusporiadaného života
žalobcu počas takto vymedzeného obdobia vymedzil tak, že žalobca bol ťažko vychovateľné dieťa,

dopúšťal sa krádeži a lúpeži, výtržníctva a pohyboval sa v pochybnej spoločnosti, a to nielen v
čase pred opustením spoločnej domácnosti, ale aj po tomto období. Odvolací súd nepovažuje za
opodstatnenú odvolaciu námietku žalobcu, že listina o vydedení je neplatná, pretože v nej neboli
dostatočne konkretizované dôvody vydedenia. Stotožňuje sa s právnym posúdením veci okresným
súdom, že listina o vydedení spĺňa všetky formálne aj materiálne zákonné náležitosti. Potom už je

vecou dokazovania a unesenia dôkazného bremena žalobcu, že takto vymedzené dôvody vydedenia
v čase spísania listiny o vydedení neboli dané, t. j. neexistovali.19. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že v októbri
2002 dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť vedenú s poručiteľom a žalovanou 1 /, a že odvtedy
neprejavoval o nich opravdivý záujem. Uviedol, že zo svedeckých výpovedí A. H. a I. D. vyplýva opak,

a to, že bol zo spoločnej domácnosti poručiteľom vyhodený.

20. Okresný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalobcom označení svedkovia dosvedčili
tvrdenia žalobcu, že bol poručiteľom a žalovanou 1/ v októbri 2002 zo spoločnej domácnosti vyhodený,
avšak informácie o týchto skutočnostiach mali sprostredkovane od žalobcu, pri samotnom "vyhodení"

prítomní neboli. Žalobca správnosť týchto konštatovaní okresného súdu v odvolaní nenamietal.

21. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Okresný súd pri hodnotení žalobcom označených svedeckých výpovedí postupoval v súlade s
§ 191 ods. 1 CSP. Jeho závery, že z týchto svedeckých výpovedí nevyplýva, bez ďalšieho, že
žalobca bol poručiteľom zo spoločnej domácnosti vyhodený, pretože označení svedkovia vypovedali
len o skutočnostiach, o ktorých mali informácie od žalobcu, sú akceptovateľné, nemožno ich označiť za
svojvoľné, nemajúce podklad v skutočnostiach, ktoré by z vykonaného dokazovania nevyplynuli.

23. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že pojmovým znakom oboch dôvodov jeho vydedenia je trvalosť,
ktorá však ani pri jednom z dôvodov vydedenia naplnená nebola.

24. V súvislosti s dôvodom vydedenia žalobcu pre trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu

o poručiteľa, sa odvolací súd stotožňuje s námietkou žalobcu, že pojmový znak trvalosti daný nebol.
Poručiteľ v listine o vydedení trvalosť neprejavovania záujmu špecifikoval od októbra 2002, kedy opustil
žalobca domácnosť zdieľanú s poručiteľom, do dňa spísania listiny o vydedení, t.j. do 21.02.2003. Dĺžka
cca 4 mesiacov neprejavovania záujmu o poručiteľa, pokiaľ neboli uvádzané iné okolnosti, na základe
ktorých by aj takýto časový úsek mohol byť považovaný za neprejavovanie trvalého záujmu, nemožno

považovať za naplnenie skutkovej podstaty vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho
zákonníka.

25. Dôvodom vydedenia, okrem trvalého neprejavovania opravdivého záujmu žalobcu k osobe

poručiteľa, bolo aj trvalé vedenie neusporiadaného života zo strany žalobcu. Žalobca v odvolaní
namietal nesplnenie podmienky trvalosti vedenia neusporiadaného života, odkedy opustil spoločnú
domácnosť vedenú s poručiteľom do dňa spísania listiny o vydedení, ako aj nepreukázanie vedenia
neusporiadaného života z dôvodu, že do dňa spísania listiny o vydedení neboli voči nemu vedené trestné
stíhania pre skutky, ktoré boli uvedené v listine o vydedení (krádeže, lúpeže).

26. V tomto prípade odvolací súd uvedenú námietku nepovažuje za dôvodnú. Poručiteľ v listine o
vydedení moment, od ktorého začal žalobca viesť neusporiadaný život, z časového hľadiska vymedzil
obdobím, odkedy bol žalobca evidovaný ako ťažko vychovateľné dieťa, ktoré pokračovalo nariadením
ústavnej starostlivosti a pretrvávalo aj po nadobudnutí plnoletosti žalobcu, aj po jeho odchode

zo spoločnej domácnosti v októbri 2002, nepochybne tak ide o značné časové obdobie (minimálne
od roku 1997 do dňa spísania listiny o vydedení 21.02.2003, t.j. 7 rokov ). Pokiaľ ide o vedenie
neusporiadaného života žalobcom v tomto období, okresný súd vychádzal z odôvodnení súdnych
rozhodnutí o začatí konania o nariadení ústavnej starostlivosti a o samotnom nariadení ústavnej
starostlivosti, z obsahu ktorých je evidentné závadné správanie žalobcu vyznačujúce sa aj kriminálnou

činnosťou spočívajúcou či už priestupkoch alebo v konaniach, ktoré mali znaky trestného činu krádeže.
Žalobca v odvolaní k týmto dôkazom uviedol, že v predmetnom období bol maloletý a nespôsobilý
ovplyvňovať svoje správanie. Odvolací súd však poukazuje na to, že v tomto období bol síce žalobca
maloletým,avšakpribližujúcimsaužvekuplnoletosti.Okremtoho,okresnýsúdnazákladezvykonaného
dokazovania ustálil, že počas tohto obdobia zo strany rodičov vtedy maloletého žalobcu, t. j. zo strany

poručiteľa ako aj žalovanej 1/, bola vynakladaná maximálna snaha viesť ho pozitívne a k pozitívnemu
vzťahu dieťaťa k rodičom, boli nimi vytvorené primerané podmienky na jeho všestranný rozvoj, avšak
tento ich nerešpektoval a ich vplyv znižoval. V konaní bolo preukázané, že poručiteľ spolu so
žalovanou1/siplnilisvojepovinnostivyplývajúcezrodičovskejzodpovednostivočižalobcoviakosvojmupotomkovi a správanie žalobcu, ktoré poručiteľ považoval za vedenie neusporiadaného života, nebolo
(bezprostredným a hlavným) dôsledkom disharmonického rodinného prostredia.

27. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že do času spísania listiny o vydedení nebolo voči nemu
vedené žiadne trestné stíhanie, ani nebol odsúdený za žiadny z trestných činov, ktorých sa mal podľa
poručiteľadopustiť.Vlistineovydedenísaneuvádza dôvodvydedeniažalobcupreodsúdenieza trestný
čin, konštatuje sa v nej, že žalobca sa od obdobia maloletosti až do obdobia spísania listiny o vydedení
dopúšťa krádeží, lúpeží, výtržníctva a vedie neusporiadaný život. Okresný súd vychádzal zo zistenia,

že práve pre závadné správanie žalobcu spočívajúce vo výtržnostiach voči spolužiakom, nevhodnom
správaní voči pedagógom, ako aj v krádežiach, bola žalobcovi nariadená ústavná starostlivosť, ktorá
trvala až do nadobudnutia plnoletosti žalobcu. K týmto skutočnostiam možno doplniť, že zo zistení
okresného súdu vyplýva, že ústavná starostlivosť sa začala u žalobcu realizovať v roku, v ktorom dovŕšil
15. rok veku a trvala až do dňa jeho plnoletosti, náprava správania žalobcu, ktorá by odôvodňovala
ukončenie ústavnej starostlivosti pred nadobudnutím plnoletosti žalobcom tvrdená ani preukázaná

nebola. Čo sa týka neusporiadaného spôsobu života žalobcu, odvolací súd sa stotožňuje so záverom
okresného súdu, že aj spôsob vedenia života žalobcu po spísaní listiny o vydedení, keď z odpisu registra
trestov vyplynulo, že žalobca v ňom má 7 záznamov, vykresľuje celkové správanie sa žalobcu a jeho
postoj k riadnemu vedeniu života už v období spísania listiny o vydedení. Okresný súd správanie žalobcu
po spísaní listiny o vydedení, ktoré mal preukázané odpisom z registra trestov, považoval za dôkaz

toho, a to aj v kontexte ostatných vykonaných dôkazov, že žalobca spôsob života, pre ktorý mu bola
nariadená ústavná starostlivosť ani po jej ukončení a opustení spoločnej domácnosti nezmenil. Odvolací
súdprisvedčilsprávnostiprávnehonázoruokresnéhosúdu,ževčasevydedeniažalobcujehootcomako
poručiteľom boli splnené zákonné podmienky vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. d/ Občianskeho
zákonníka a žalobca nepreukázal nepravdivosť tohto dôvodu jeho vydedenia.

28. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil, a to aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania. Okresný súd správne vychádzal zo zásady
úspechu v konaní a keďže žaloba bola zamietnutá, nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému
žalobcovi vznikol žalovaným 1/ a 2/, ktorým ho okresný súd správne priznal.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní nebol žalobca ako odvolateľ úspešný, preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči jeho osobe ako neúspešnej strane sporu priznal odvolací súd úspešným
žalovaným 1/ a 2/, a to v plnom rozsahu 100 %.

30.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).