Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123010423
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slovinský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123010423.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr.
Martina Baločka a JUDr. Mareka Dudíka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. septembra 2024,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa
16.1.2024 sp. zn. 4T/12/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

v Košiciach dňa 25.5.2021 v čase o 20.40 hod. po ul. Americká trieda smerom na ul. Prešovskú viedol

motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: C. XXX A. aj napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného
súdu Košice I sp. zn. 6T 45/18 zo dňa 23.9.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp.
zn. 4To 122/20 zo dňa 20.5.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.5.2021 uložený trest zákazu
činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 rokov od 20.5.2021 do 20.5.2023.

Za to mu mestský súd uložil podľa § 348 ods. 1 za neprihliadnutia na priťažujúcu okolnosť podľa § 37

písm. m), § 38 ods. 2, ods. 8, § 54 Tr. zák. trest povinnej práce v rozsahu 250 (dvestopäťdesiat) hodín.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. za neprihliadnutia na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m), §
38 ods. 2, ods. 8 trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom
svojej obhajkyne písomne odôvodnil tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej ho súd uznal
vinným zo spáchania predmetného trestného činu považuje za nesprávny, nakoľko má za to, že v tomto
prípade prichádza do úvahy jeho oslobodenie spod obžaloby prokurátora. Rovnako v tejto súvislosti
uvádza, že uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 24 mesiacov
považuje za neprimerane prísny.

Ako vyplýva z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie ustálil jeho vinu
predovšetkým na podklade výsluchov svedkov A. D. a A. E.. S predmetnými právnymi závermi súdu
prvej inštancie sa v žiadnom prípade nestotožňuje, pričom má za to, že rozhodnutie o jeho vine na
základe predmetných svedeckých výpovedí neprichádza v žiadnom prípade do úvahy. Uvedené vyplýva
predovšetkým zo skutočnosti, že medzi výpoveďami uvedených svedkov a výpoveďami ostatných v

predmetnej trestnej veci vypočutých svedkov boli už od prípravného konania značné rozpory, ktoré
sa pritom nepodarilo odstrániť ani v priebehu výsluchov týchto osôb v rámci hlavných pojednávaní.Uvedené podstatné rozpory sa týkajú predovšetkým toho, kto mal v čase spáchania tohto skutku viesť
predmetné motorové vozidlo. Opätovne v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že k vedeniu tohto
motorového vozidla sa priznal F. B., ako aj zároveň poukazuje na skutočnosť, že ostatní svedkovia

vypočutí v predmetnej trestnej veci - B. G., B. G., F. B. potvrdili, že sa v čase spáchania predmetného
skutku nachádzal na rodinnej oslave, pričom všetci zároveň zhodne uviedli, že si počas celého večera,
kedy malo dôjsť k spáchaniu predmetného skutku, vôbec nevšimli, aby sa z miesta oslavy niekam
vzdialil, a už vôbec nie autom, na ktoré skutočnosti však súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
rovnako neprihliadal, v dôsledku čoho považuje jeho rozhodnutie v tejto časti pre nedostatok dôvodov

za nepreskúmateľné.

Považuje za účelovú argumentáciu súdu prvej inštancie, že výpoveď svedka F. B. sa javí ako účelová,
v snahe mu pomôcť a vziať vinu na seba. Uvedené vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že na to, aby
vzal tento svedok vinu na seba nie je žiaden relevantný ani logický dôvod a tento svedok rovnako nemá
žiaden dôvod na to, aby svedčil vo svoj neprospech, ako na to poukazuje súd prvej inštancie v prípade

výpovedí príslušníkov PZ, nakoľko by sa svedok takouto výpoveďou vystavil riziku trestného stíhania pre
spáchanie trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, nakoľko predmetné
motorové vozidlo mu nepatrilo. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti navyše neuvádza žiadne relevantné
dôvody, prečo by mala byť výpoveď tohto svedka file_0.jpg

file_1.wmf

účelová, a teda nie je vôbec zrejmé, na základe akých okolností na výpoveď tohto svedka a jeho
faktické priznanie sa k uvedenému skutku súd prvej inštancie neprihliadal, v dôsledku čoho považuje
jeho rozhodnutie v tejto časti pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné.

Rovnako sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej pôsobia nevierohodne
výpovede svedkov B. G., H. B. a I. B., pričom súd prvej inštancie v tejto súvislosti vôbec neuvádza,
na základe akých skutočností dospel k predmetnému záveru o nevieryhodnosti výpovedí uvedených
svedkov. Práve naopak, má za to, že výpovede menovaných svedkov v prípravnom konaní ako aj na

hlavnom pojednávaní s istotou potvrdzujú záver, že to bol práve F. B., kto šoféroval predmetné motorové
vozidlo, na ktoré skutočnosti však súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní rovnako neprihliadal, v
dôsledku čoho považuje jeho rozhodnutie v tejto časti pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné.

V ďalšom poukazuje na skutočnosť, že možno vzhliadať rozpory rovnako medzi výpoveďami oboch

svedkov A. D. a A. E. ohľadom vzhľadu osoby, ktorá mala viesť predmetné motorové vozidlo. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vôbec neprihliadal na skutočnosť, že uvedení svedkovia sa v rámci svojich
výpovedí na hlavnom pojednávaní nevedeli zhodnúť vo vzhľade osoby, ktorá bola nimi kontrolovaná ako
vodič predmetného motorového vozidla v čase spáchania predmetného skutku, kedy jeden zo svedkov
uviedol, že šofér bol nižší a útlejší, zatiaľ čo druhý svedok uvádza, že šofér bol vysoký a vyšportovaný,

na ktoré skutočnosti však súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní rovnako neprihliadal, v dôsledku
čoho považuje jeho rozhodnutie v tejto časti pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné.

S poukazom na vyššie uvedené právne relevantné skutočnosti má za to, že výlučne na základe výpovedí
uvedených svedkov - príslušníkov PZ, nemožno bez akýchkoľvek pochybností určiť, že to bol práve on,

kto viedol v danom čase predmetné motorové vozidlo, a teda spáchal predmetný trestný čin, nakoľko
predmetné výpovede sú v rozpore s výpoveďami ďalších piatich v predmetnej trestnej veci vypočutých
svedkov, ktorých výpovede sú zhodné.

Vzmysleustanovenia§2ods.12Tr.por.„orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazyzískané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.“

Má za to, že vyššie uvedené právne relevantné skutočnosti a predovšetkým rozpory vo výpovediach

svedkov - príslušníkov PZ, ako aj v konečnom dôsledku rozpory medzi výpoveďami uvedených
svedkov a výpoveďami ostatných v predmetnej trestnej veci vypočutých svedkov, v celom rozsahu
odôvodňujú jeho oslobodenie spod obžaloby. Poukazuje v tejto súvislosti na aplikáciu zásady
prezumpcie neviny, z ktorej možno vyvodiť pravidlo, že nedokázaná vina má rovnaký význam akodokázaná nevina, ako aj pravidlo in dubio pro reo, podľa ktorého, ak existujú pochybnosti v otázke viny
obžalovaného a nie je možné tieto pochybnosti rozptýliť ďalším dokazovaním, je nevyhnutné rozhodnúť
v prospech obžalovaného. Nakoľko v tomto prípade ostali aj na základe vykonaného dokazovania ďalšie

pochybnosti o jeho vine, a vina mu nebola preukázaná s absolútnou istotou (vyššie uvádzané rozpory
v jednotlivých výpovediach), s poukazom na aplikáciu predmetnej zásady má za to, že mal byť pod
obžaloby prokurátora v celom rozsahu oslobodený.

V prípade, že odvolací súd bude mať aj napriek vyššie uvedeným právne relevantným skutočnostiam,

podľa jeho názoru odôvodňujúcim jeho oslobodenie spod obžaloby, za preukázanú jeho vinu zo skutku
kladeného mu za vinu v tomto trestnom konaní, má za to, že súdom uložený trest zákazu činnosti v trvaní
2 rokov je v jeho prípade je neprimerane prísny a nezohľadňujúci predovšetkým jeho osobné pomery,
ako aj okolnosti daného prípadu.

Má za to, že trest zákazu činnosti nie je v tomto prípade nevyhnutné ukladať, nakoľko v prípade

predmetného skutku ide o veľmi málo závažný prípad, pri ktorom navyše nikomu nebola spôsobená
žiadna škoda, a to tak na žiadnom majetku, ako ani na predmetnom motorovom vozidle.

Poukazuje v tejto súvislosti rovnako na skutočnosť, že vodičský preukaz nevyhnutne potrebuje na výkon
svojich pracovných činností, pričom pracovnú zmluvu na preukázanie predmetných skutočností predloží

súdu dodatočne.

Ak by mal odvolací súd aj napriek uvedenému za to, že je v jeho prípade nevyhnutné uložiť trest zákazu
činnosti, navrhuje, aby mu bol, vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj jeho osobné pomery, uložený
trest zákazu činnosti mimoriadne znížený pod zákonom ustanovenú hranicu trestnej sadzby. Poukazuje

v tejto súvislosti okrem vyššie uvedených právne relevantných skutočností umožňujúcich mimoriadne
zníženie trestu zákazu činnosti rovnako na skutočnosť, že hoci bol viackrát priestupkovo postihnutý
za priestupky na úseku bezpečnosti cestnej premávky, avšak vždy sa jednalo o priestupky s nízkou
závažnosťou.file_2.jpg

file_3.wmf

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. zmenil

odvolaním napadnutý rozsudok tak, že ho spod obžaloby prokurátora oslobodí.

V prípade, že odvolací súd bude mať aj napriek vyššie uvedeným právne relevantným skutočnostiam
za preukázanú jeho vinu zo skutku kladeného mu za vinu, navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 321
ods. 1 Tr. por. zrušil odvolaním napadnutý rozsudok v časti o uložení trestu zákazu činnosti a v zmysle §

322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že mu trest zákazu činnosti neuloží, prípadne, aby v zmysle § 322
ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila prokurátorka, ktorá uviedla, že mestský súd na hlavných
pojednávaniach vykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci. Vykonanými dôkazmi bola

bez pochybností preukázaná vina obžalovaného. Rozsudok mestského súdu považuje za zákonný
a odôvodnený, a preto navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Po podrobnom preštudovaní spisového materiálu dospel krajský súd k záveru, že výrok o vine
obžalovaného A. B. je založený na presvedčivých dôkazoch vykonaných v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku. Vykonané dôkazy vylučujú inú alternatívu skutkového deja, ako bol ustálený

a odôvodnený v rozhodnutí prvostupňového súdu.V odôvodnení napadnutého rozsudku Mestský súd Košice v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. sa
vyčerpávajúco a dostatočne zaoberal, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa
spravoval pri vyhodnotení vykonaných dôkazov.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany v trestnom konaní, s rovnakou
starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho

prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní,
alebo niektorá zo strán.

Rozhodnutie mestského súdu ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok (I. ÚS 141/2004 CR). Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, ale komplexne, a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znova podrobne
rozoberať a opakovať dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí už veľmi správne a zákonne poukázal

mestský súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje, bez potreby akéhokoľvek opakovania.

Z registra trestov A. B. vyplýva, že doposiaľ bol 4-krát trestne postihnutý. Z registra priestupkov vyplýva,
že A. B. bol už viac než 10-krát priestupkovo postihnutý.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s uloženým trestom obžalovanému A. B.. Prvostupňový súd striktne
vychádzal z ustanovenia § 31 a § 34 Tr. zák. Zákonne prihliadal aj na zásady ukladania trestu a splnenia
účelu trestu, ako aj na individuálnu a generálnu prevenciu.

Dôvody odvolania obžalovaného A. B. krajský súd vôbec nepresvedčili, a preto odvolací súd odvolanie

obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.