Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120378318
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6120378318.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu:
VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 98, IČO: 31 341
438, zast.: Advokátska kancelária SCHWEIZER LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Palisády 32, IČO:
36 681 075, proti žalovanému: V.. V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.-G., S. XXXX/XX, zast.: JUDr. Libor

Hetmer, Nové Zámky, Turecká 49, o zaplatenie 921,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 4. augusta 2022 č. k. 18Csp/73/2021-179, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o nároku na náhradu
trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi

sumu vo výške 558,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 518,40 eura od
15. 01. 2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 16,12% s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 11 ods. 1, § 14 zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o
doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 263,
§ 373, § 378, § 379, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.
z. a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

2. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 12.11.2018 Zmluvu o nájme č. XXXXXXX, pričom predmetom nájmu
bolo motorové vozidlo U. A3 X.X I. ultra O. S tronic XX kW, farba biela, vozidlo nové, výkon XX kW,
zdvihový objem XXX ccm, VIN: C rok výroby 2018, EČV: O Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú, na
dobu 12 mesiacov, mesačná splátka s DPH bola vo výške 362,40 eur, motorové vozidlo bolo povinne
zmluvnepoistenéakoihavarijnepoistenévspoločnostiAllianz-Slovenskápoisťovňaa.s.Neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy č. XXXXXXX sú Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o nájme motorového vozidla

- operatívny leasing. Žalobca aj žalovaný si svoje záväzky zo zmluvy riadne plnili. Žalovaný však podľa
žalobcu pri používaní vozidla porušil svoje povinnosti vyplývajúce z článku III. bod 8 VZP č. XXXXXXX
a svojím používaním predmetu nájmu zo Zmluvy č. XXXXXXX na ňom spôsobil škodu, ktorá presahuje
rámec obvyklého opotrebovania motorového vozidla. Zároveň bol povinný znášať náklady spojené so
škodou, ktorá vznikla v rozdiele opotrebovania motorového vozidla podľa článku III. bod 8. VZP. č.
XXXXXXX. Dňa 11.11.2019 bola vykonaná obhliadka vozidla a vyhotovený Protokol o prevzatí vozidla

B. XXXX. Zo zoznamu poškodení vyplýva, že výška nákladov na opravu neakceptovateľných poškodení
bola 1.152,24 eur. Žalobca si voči žalovanému uplatnil faktúrou č. XXDEKXXXXX sumu 921,80 eurako náhradu za škodu podľa protokolu na vozidle, ktorú žalovaný neuhradil. Žalovaný bol vyzývaný na
úhradu Výzvou na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 19.08.2020, na základe ktorej bol žalovaný
vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 7 dní od doručenia predžalobnej výzvy.

3. Z e-mailovej komunikácie žalovaného zo dňa 10.01.2022 vyplýva, že žalovaný dopytom na U.
autobazár žiadal o nacenenie opravy čelného skla na vozidle U. A3 W.. Z e-mailovej odpovede U.
vyplýva, že podľa fotografie sa jedná o prasklinku do jedného centimetra. Takúto prasklinku je možné
opraviť v rámci zákona. Prasklinka sa nachádza pri čiernej zóne a teda je tam riziko, že pri oprave môže

prasknúť sklo. Na prasklinku v čiernej zóne a 6 cm od čiernej zóny záruku po oprave však neposkytujú.
Cena za opravu je 30 eur, čas práce 30 minút. Žalovaný predložil faktúru z ktorej vyplýva, že náklady
za lakovanie predný nárazník by boli vo výške 50 eur (fa vystavená Q. Zároveň žalovaný predložil
preddavkovú faktúru, ktorá bola vystavená zo servisu B. B.-V-D., so sídlom K., G. X a v ktorej bola
uvedená suma 51,92 eur (suma, ktorá by bola potrebná na vynaloženie odstránenia poškodení na
motorovom vozidle) a to za prácu lakovanie, nárazník predný, za materiál.

4. Žalovaný zaslal žalobcovi dňa 20.11.2019 e-mail v ktorom poukázal na to, že obdržal list, faktúru
za poškodenie na vozidle U. U ev. č. O na ktoré mal operatívny lízing (Zmluva o nájme č. XXXXXXX).
Dňa 11.11.2019 odovzdal predmetné vozidlo v areáli W. v O.. Zarážajúce je už to, že vozidlo prevzal v
predajni U. v K., v mieste bydliska a nikde nebolo uvedené, že ho bude musieť odovzdať v O.. Vozidlo

malo najazdené namiesto 20 000 km, iba cca 13 500 km, čo sa asi vôbec nezohľadnilo. Auto nemalo v
čase odovzdania žiadne viditeľné poškodenia ako preliačiny, príp. odreniny a s vozidlom počas nájmu
zaobchádzal ako s vlastným, s úhradou nájomného nikdy nemeškal. Vozidlo bolo odovzdané čisté z
vnútra, z vonka. Interiér vozidla nejavil známky žiadneho opotrebenia. To, že technik W. bude auto
prezerať div nie mikroskopom, by ho nikdy nenapadlo. Na čelnom skle našiel malú bodku, ktorá sa

nachádza v spodnej čiernej časti skla pri stierači, teda vôbec neprekážala vodičovi vo výhľade z auta.
Taktiež našiel dve milimetrové poškodenia (pravdepodobne od odlietavajúceho kamienka) na prednom
nárazníku a malý škrabanec zo spodnej časti predného spojlera, ktorý nie je viditeľný. Predsa nemôžu
žiadať, aby vozidlo po jednoročnej prevádzke v dnešnej premávke vyzeralo ako keď ho preberal pred
rokom v U.. Nakoľko v zmluve o nájme, ktorú podpisoval, neboli uvedené postupy pri odovzdávaní

vozidla a z toho vyplývajúce sankcie a nebol s týmito postupmi oboznámený, považoval faktúru za
neoprávnenú a nemienil ju uhradiť.

5. Z odpovede žalobcu zo dňa 28.11.2019 na reklamáciu faktúry vyplýva, že z dôvodu systémových
ako aj personálnych zmien došlo k opomenutiu zastania dodatočných informácií k vystavenej faktúre.

V prílohe správy bol Protokol č. XXXX, v ktorom je presne vyčíslená hodnota poškodení aj s
fotodokumentáciou.PriuzatváraníZmluvyonájmeč.XXXXXXXzároveňsvojimpodpisomvzalžalovaný
na vedomie aj Všeobecné podmienky zmluvy nájme - operatívny lízing, poukázal na článok VIII. bod
2. V prípade, ak nastane poistná udalosť, bolo nutné o tejto skutočnosti informovať. K uvedenému
motorovému vozidlu neevidujú nahlásenú udalosť na poškodenia, ktoré boli vyčíslené v Protokole pri

odovzdaní vozidla. Po odovzdaní vozidla už nie je možné poškodenie riešiť ako poistnú udalosť. Na
základe Protokolu o obhliadke č. XXXX bola škoda na odovzdaní na motorovom vozidle nacenená
nezávislou organizáciou na sumu 1.355,58 eur. Na túto sumu bola poskytnutá obchodná zľava vo výške
203,34 eur (15 %). Fakturovaná suma bola 1.152,24 eur.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

9. Žalobca a žalovaný uzatvorili tzv. nepomenovanú zmluvu - zmluvu o operatívnom lízingu v zmysle §
269 ods. 2 Obch. zák., v ktorej si dostatočne určili vzájomné práva a povinnosti. Uvedené nebolo medzi
stranami sporné. Žalovaný jej platnosť nenamietal, z tohto dôvodu sú jej ustanovenia spolu s VZPONzáväzné. Žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou - podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a
plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a preto nejde o vzťah spotrebiteľský.

V danej veci ide o obchodný záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného, ktorý vznikol medzi podnikateľmi
a týkal sa ich podnikateľskej činnosti, preto ho je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného
zákonníka.

10. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že strany sporu si svoje záväzky zo zmluvy riadne

plnili, avšak žalovaný pri používaní vozidla mal porušiť svoje povinnosti, keď používaním predmetu
nájmu spôsobil na ňom škodu, ktorá presahuje rámec obvyklého opotrebovania motorového vozidla.
Bola vykonaná ohliadka predmetného vozidla bez prítomnosti žalovaného, pričom žalovaný uviedol, že
technik ho nevpustil na obhliadku, aby mohol byť prítomný pri tom aké poškodenia sa zistia. Avšak
súd poukazuje, že nebolo sporné, že na motorovom vozidle boli poškodenia (potvrdené žalovaným,
svedkyňou H.. X. S., ktorá potvrdila, že vady na motorovom vozidle boli také ako v protokole).

S poukazom na uvedené boli splnené predpoklady pre vznik škody a to porušenie povinnosti zo
záväzkového vzťahu, vznik škody (§ 379 Obchodného zákonníka), príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody. Žalovaný rozporoval a tvrdil, že išlo o poškodenia akceptovateľné, namietal
výšku škody, poukázal na § 378 Obch. zák.

11. Spôsob náhrady škody je upravený tak, že zákon uprednostňuje náhradu škody v peniazoch. Škodu
je možné nahradiť aj uvedením do predošlého stavu, ak: poškodený o to požiada, je to možné a obvyklé.
Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Súd však mal za to, že žalovaný v zmysle zmluvy
čl. VIII. bodu 2 Všeobecných podmienok zmluvy o nájme motorového vozidla - operatívny leasing, mal
zabezpečiť ešte pred odovzdaním vozidla uvedenie motorového vozidla do stavu zodpovedajúcemu

veku a počtu najazdených kilometrov podľa pravidiel a štandardov koncernu Volkswagen podľa Katalógu
poškodení. Žalovaný takto nepostupoval a preto žalobca ako prenajímateľ bol oprávnený požadovať od
žalovaného ako nájomcu náhradu škody vo výške sumy potrebnej na opravu predmetu nájmu podľa
záverečného vyrovnania. Súd v tomto smere poukazuje, že po odovzdaní motorového vozidla bola
vykonaná obhliadka a vyhotovený protokol vwfs_sk-XXXX zo dňa 11.11.2019, ktorý žalovaný podpísal a

teda súhlasil s daným protokolom. Zároveň v zmysle článku VIII. bod 2 Všeobecných podmienok zmluvy
o nájme - operatívny lízing bolo dojednané odchýlenie od ustanovenia § 378 Obchodného zákonníka v
znení neskorších predpisov, na základe dohody zmluvných strán vo VZPON.

12. Zo strany žalovaného bola rozporovaná výška uplatnenej škody, pričom však žalovaný uznal sumu

30 eur za opravu čelného skla a sumu 51,92 eur za škodu na prednom nárazníku. Súd s poukazom
na vykonané dokazovanie považoval za dôvodné uplatnenie nároku za poškodenie umiestnené na
čelnom skle, prasklina. Súd pri rozhodovaní prihliadol na vyjadrenie Autoshopu predložené žalovaným,
z ktorého vyplýva, že síce podľa fotografie sa jedná o prasklinku do jedného centimetra, prasklinka sa
však nachádza pri čiernej zóne a teda je tam riziko, že pri oprave môže prasknúť sklo. Teda je zrejmé,

že bolo potrebné vynaložiť náklady na opravu čelného skla tak ako boli uvedené žalobcom, pričom
súd udáva, že keď sa aj predmetné poškodenie nenachádzalo v zornom poli vodiča ako vyplýva aj
z vyššie uvedeného, pri oprave mohlo prasknúť sklo a preto podľa súdu uvedený rozsah poškodenia
presahoval akceptovateľný stav opotrebenia, teda bola preukázaná nevyhnutnosť a odôvodnenosť
potreby vykonania opravy na motorovom vozidle tvoriacom predmet nájmu. Keďže žalobca si uplatnil

nárok na opravu vo výške škody zníženej o 35% (žalobca potvrdil, že nad rámec svojich povinností
poskytol žalovanému zľavu, a to 15% a následne 20%), súd žalobcovi priznal sumu 466,48 eur (náklady
na opravu čelného skla 717,66 eur, 35% z predmetnej sumy je suma 466,48 eur). Súd žalobcovi
za poškodenie na prednom nárazníku priznal sumu 51,92 eur, ktorú žalovaný uznal a ktorú výšku
súd považoval za primeranú vzhľadom k danému poškodeniu a zodpovedajúcu nákladom na opravu

predmetu nájmu (katalóg poškodení, lakovanie, dierky po nárazoch kamienkov v rámci prevádzky do 2
mm). Súd preto žalobe v časti zaplatenia sumy vo výške 518,40 eur vyhovel, súd poukazuje na čl. III,
bod. 8 VZP a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

13. Žalovaný v odpore namietol skutočnosť, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu

nespravil vyhlásenie podľa § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalobcu, že v zmysle ZDPH škoda nie je predmetom dane
(zdaniteľným plnením), nakoľko v zmysle § 2 ods. 1 ZDPH nie sú splnené podmienky, keďže nejde o
dodanie tovaru ani dodanie služby. Fakturáciou finančnej náhrady škody nie je požadovaná odplata zadodanie tovaru alebo dodanie služby, predstavuje iba určité finančné plnenie medzi tým, kto škodu utrpel
a tým, kto ju spôsobil, t. j. daňová povinnosť v súvislosti so vznikom škody nevzniká.

14. Zároveň súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie 40 eur, ktorú si uplatnil žalobca podľa § 369c ods.
1 Obchodného zákonníka. Ide o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorej
výška je stanovená nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu nemožno zaradiť medzi trovy konania, keďže za trovy
konania sa považujú len tie výdavky, ktoré boli účelne vynaložené stranou sporu v súvislosti so súdnym

konaním a strana sporu ich vynaloženie preukázala (§ 251 CSP). Na paušálnu náhradu má strana
sporu nárok bez toho, aby vynaloženie tejto sumy v súvislosti s uplatnením pohľadávky špecifikovala
a preukazovala. Ide teda o iný nárok, právo na uplatnenie ktorého vyplýva strane sporu z osobitného
predpisu a žalobca si právo na túto paušálnu náhradu uplatnil popri istine.

15. Žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného dlhu, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z

omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa 15.01.2020 do zaplatenia, teda odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. XXDEKXXXXX.

16. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne
rozdelil. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 961,80 eura (istina 921,80 eura + 40 eur náklady spojené

s uplatnením pohľadávky, 100 %). Žalobca bol úspešný bol v časti zaplatenia sumy 558,40 eura (58,06
%), úspech žalovaného bol 41,94 %. Čistý úspech žalovaného je v rozsahu 16,12 %. Súd priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,12 %. O výške trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods.2 CSP).

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal
žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/, h) CSP
a navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeni1 a
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania.

18. Dôvodil tým, že, napadnutým rozsudkom v jeho vyhovujúcej časti nesúhlasí, nakoľko súd nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy, čím porušil zákon v ust. § 191 ods. 1 CSP a vec aj nesprávne právne
posúdil, keď neprihliadol na moju oprávnenú vznesenú obranu, čo je dôvodom na podanie odvolania v
zmysle v § 365 ods. 1 písm. f/, h) CSP.

19. Súd nedostatočným a nesprávnym spôsobom sa vysporiadal s jeho vznesenou a preukázanou
procesnou obranou, predovšetkým v námietke, že nebol prítomný pri ohliadke vozidla, obhliadka nebola
transparentná. Súd neprihliadol aj na vznesenú požiadavku podľa § 378 Obeh. zák. a možnosť uvedenia
vozidla do pôvodného stavu zabezpečením jeho kvalifikovanej opravy z havarijného poistenia vozidla,

čo mu bolo výslovne zo strany žalobcu odmietnuté. Poškodenie vozidla bolo také nepatrné, že som
si ho aj napriek starostlivo vykonanej prehliadke nevšimol. Po vykonanej ohliadke zástupcom žalobcu
požiadal o túto zákonnú možnosť spôsobu náhrady škody, čo mu bolo odmietnuté, čím ho žalobca sám
ukrátil o takúto zákonnú možnosť náhrady škody a tým v podstate prevzal odškodnenie sám na seba.

20. Namietal aj nesprávne zaradenie poškodení vozidla podľa kategorizácie v zmysle tzv. Driver setu,
ktoré bolo výslovne subjektívne vyhodnotené žalobcom. Podľa neho poškodenia laku karosérie a skla
boli nepatrné, ľahko a lacno odstrániteľné, čo včas písomne namietal v listoch zaslaných žalobcovi
pred začatím sporu. Na tomto mieste opakovane namieta moju neprítomnosť pri ohliadke a teda aj jej
netransparentnosť a vylúčenie možnosti akejkoľvek dohody o spôsobe náhrade škody resp. možnosti

odstránenia poškodenia. Žalobca sám následne dal vozidlo opraviť, čím mi odňal možnosť vykonať
ohliadku vozidla znalcom alebo odborníkom poisťovne.

21. Žalobca vo svojom protokole, písomných výzvach a žalobe uviedol tri výšky škody vyčíslenej
odhadom podľa rozpočtu, v čom vidí jednoznačný rozpor a nedostatok v preukazovaní skutočnej výšky

škody. Súd nesprávne právne v rozpore s § 442 ods. 1 Obč. zák. posúdil výšku skutočnej škody
dokladovanej žalobcom na základe rozpočtu vykonaného vopred pred vykonanou opravou vozidla.
Žalobca nepreukázal výšku skutočnej škody faktúrou a dokladom o úhrade vykonaných skutočných
servisných prác a vynaložených materiálnych nákladov servisu, ktorý vozidlo uviedol do pôvodnéhostavu. Žalobca nepreukázal takýmto vierohodným spôsobom výšku skutočnej škody, o ktorú sa znížil
jeho majetok uhradením faktúry za opravu vozidla. V tomto vyhodnotení chýbajúceho a žalobcom
nepredloženého základného dôkazu o výške skutočnej škody pochybil súd, čím porušil zákon v ust. §

191 ods. 1 CSP aj napriek námietke žalovaného.

22. Napokon namietam nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku a rozporu s výrokom o povinnosti
zaplatiť náhradu škody vo výške 558,40 eura s dôvodnosťou výšky škody v sume 518,40 eura. ( č. l.
9 rozsudku, veta prvá).

23. Z horeuvedených dôvodov navrhol pre procesné pochybenia vo vyhodnotení dokazovania rozsudok
súdu I. inštancie zmeniť a žalobu pre nedostatky preukázania skutočnej škody a odňatie zákonnej
možnosti žalovanému odstrániť škodlivý následok uvedením do pôvodného stavu z havarijného
poistenia vozidla v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

24. Záverom poukazujem ešte aj na nesprávnosť výroku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku
o náhrade trov konania, že ak priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v len tak nepatrnej
časti 16,12%, mal podľa správnosti rozhodnúť tak, že súd žiadnemu z účastníkov nepriznáva nárok na
náhradu trov konania.

25. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca.

25.1. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že súd sa v rozsudku neprihliadol na jeho vznesenú
požiadavku v zmysle ust. § 378 Obchodného zákonníka možnosťou vedenia vozidla do pôvodného
stavu zabezpečením jeho kvalifikovanej opravy. Pritom ako uvádzal v prechádzajúcich vyjadreniach v

tejto veci v zmysle čl. VIII ods. 2 Všeobecných podmienok zmluvy o nájme - operatívny lízing (ďalej len
„VZPON“) bol žalovaný povinný sám a na vlastné náklady zabezpečiť opravu a uviesť vozidlo do stavu
zodpovedajúcemu počtu najazdených kilometrov, pričom splnenie tejto povinnosti žalovaný v konaní
nepreukázal. Z tohto dôvodu ďalej postupoval v zmysle čl. VIII bod 3. VZPON a na vozidle po odovzdaní
zo strany žalovaného vyčíslil sumy nákladov na opravu poškodení, ktoré boli správne tak spoločnosťou

W. ako aj súdom prvej inštancie vyhodnotené ako akceptovateľné a ktoré si v konaní prvej inštancie voči
žalovanému uplatnil. V zmysle uvedeného má za to, že ust. § 378 Obchodného zákonníka nebolo možné
na daný prípad aplikovať, keďže ich aplikácia bola zmluvnými stranami vylúčená. Žalovaný napriek
dojednaniam vyplývajúcim zo Zmluvy o nájme č. XXXXXXX zo dňa 12.11.2018 ďalej len „zmluva“)ako aj
jeho vlastnej podnikateľskej činnosti nesplnil svoje povinnosti a napriek tomu sa sám dožaduje plnení od

neho nad rozsah jeho povinností zo zmluvy. Žalovaný zároveň nepreukázal, že by mal záujem zúčastniť
sa na obhliadke vozidla v čase odovzdania motorového vozidla, a to napriek tomu, že v zmysle VZPON
mal vedomosť, že na základe tejto obhliadky bude vyčíslená škoda. Má teda za to, že potupoval s
dojednaniami podľa čl. VIII VZPON a že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový a skutočný stav
veci.

25.2. Žalovaný zároveň namieta odôvodnenie rozsudku v časti zaplatiť sumu 558,40 eura, pričom z
odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súčasťou tejto sumy sú aj náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur v zmysle ust. 369c Obchodného zákonníka a teda suma, ktorú mal žalovaný

zaplatiť bola určená správne. Zároveň žiadny právny predpis neustanovuje, že v prípade ak je strana
sporu úspešná len v „nepatrnej časti“, pričom tento pojem je podľa názoru žalobcu nekonkrétny a nemá
oporu Civilnom sporovom poriadku, mal súd 1. inštancie rozhodnúť tak, že trovy žiadnemu z účastníkov
neprizná. Má za to, že trovy konania mu boli priznané v správnej výške, a to podľa pomeru úspechu v
spore a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V zmysle vyššie uvedeného preto žiadame odvolací

súd, aby Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn.: 18Csp/73/2021-170 zo dňa 04.08.2022 potvrdil.

26. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeni1 a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcu
zaviazal k náhrade trov konania žalovaného. Aj po preštudovaní vyjadrenia žalobcu zo dňa 4.10. 2022

(č. l. 195 a nasl.) trvá na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených a žiadam, aby odvolací súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho odvolania.27. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd podľa § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok v jeho
napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj vo výroku o náhrade trov konania viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania v zmysle § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné

a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť v rozsahu
zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 921,80 eura s prísl. titulom náhrady
škody. V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili dňa 12.11.2018 zmluvu o operatívnom

leasingu č. XXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného nájom
motorového vozidla, ktorý je presne uvedený v zmluve č. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
aj všeobecné zmluvné podmienky zmluvy o nájme motorového vozidla - operatívny leasing (VZPON).
Žalobcatvrdil,žežalovanýpripoužívanívozidlaporušilsvojepovinnostivyplývajúcezčl.III.bod8VZPč.
XXXXXXX a svojim použitím predmetu nájmu spôsobil na ňom škodu, ktorá presahuje rámec obvyklého
opotrebovania motorového vozidla. Po riadnom ukončení zmluvy v zmysle čl. VIII. VZP č. XXXXXXX

bola dňa 11.11.2019 vykonaná ohliadka vozidla a vyhotovený posudok zaznamenaný číslom protokolu
B. zo dňa 13.11.2019, ktorým bola vyčíslená vzniknutá škoda na predmete nájmu vo výške 921,80 eura,
ktorú sumu si voči žalovanému uplatnil faktúrou č. XX. P. XXXXX, ktorú žalovanú nehradil.

29. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel podanej žalobe, keď zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 558,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
518,40 eura od 15.01.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Na základe vykonaného dokazovania
mal za to, že je dôvodné priznať žalobcovi sumu 466,48 eura (náklady na opravu čelného skla 717,66
eura) po odpočítaní 35% zľavy, ktorú žalobca žalovanému poskytol a zároveň mu priznal za poškodenie

predného nárazníka sumu 51,92 eura, ktorú sumu žalovaný uznal a ktorú výšku považoval za primeranú
k danému poškodeniu. Zároveň priznal žalobcovi aj nárok vo výške 40 eur, ktorý si žalobca uplatnil podľa
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom ide o paušálnu náhradu nákladov. Rozsudok súdu prvej
inštancie bol napadnutý len žalovaným a to do jeho vyhovujúceho výroku (I.), do výroku o nároku na
náhradu trov konania výrok (II.) v zamietajúcej časti nároku nadobudol právoplatnosť.

30. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť dôvodnosť podaného odvolania žalovaného, ktorý namietal,
že súd neprihliadol na jeho vznesenú obranu a to na požiadavku v zmysle § 378 Obchodného zákonníka
a to možnosť uvedenia vozidla do pôvodného stavu zabezpečením jeho kvalifikovanej opravy. Tým,
že by škodu zaplatil sám, mohla byť táto uhradená z havarijnej poistky na motorové vozidlo a zároveň

namietal, že súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia sa nevyjadril k tej skutočnosti, ktorú
namietal aj v priebehu konania, že žalobca nepredložil základný dôkaz o výške skutočnej škody, keď
uviedol v žalobe a v písomných výzvach 3 výšky škody vyčíslené odhadom podľa rozpočtu, v čom vidí
jednoznačný rozpor a nedostatok produkovaní dôkazov o skutočnej výške škody. Týmto pochybením
namietal teda nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne zaplatenia nároku žalobcu na

náhradu škody vo výške 558,40 eura.

31. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku cez rozsah a dôvody podaného odvolania
dospel k záveru, že námietky žalovaného v podanom odvolaní sú dôvodné. Žalovaný v podanom
odvolaní okrem iného namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie

sa nevyjadril k podstatným námietkam žalovaného ohľadne preukázania skutočnej výšky škody.

32. Odvolací súd poukazuje na to, že dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v
demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Iba ak je
rozhodnutie dostatočne racionálne a presvedčivo odôvodnené, je rozhodnutie preskúmateľné, inak sa

javí ako svojvoľné, teda neobhájiteľné. Ústavnoprávna povinnosť súdu dostatočne odôvodní súdne
rozhodnutia vyplýva z Dohovoru ochrany ľudských práv a základných slobôd, Ústavy SR ako aj z
listiny základných práv a slobôd. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru
Ústavného súdu SR, napr. na rozhodnutie ÚS 14/2007, podľa ktorého „riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby

súd jasným a právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a
právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné“. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd síce konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v podstate obšírne
a súd prvej inštancie v ňom uviedol podrobne všetky vykonané dôkazy v rámci súdneho konania,stanoviská strán sporu ako aj listinné dôkazy, výsluch svedkyne, avšak v právnom odôvodnení svojho
rozhodnutia sa nevysporiadal so zásadnou námietkou žalovaného a to, že neboli splnené základné
zákonné podmienky na náhradu škody, keď namietal, že rozporuje uplatnenú výšku škody, ktorú žalobca

uvádzal v 3 sumách. Najprv škoda bola vo výške 1.355,58 eura v protokole, neskôr vo faktúre bola
uvedená suma 1.152,24 eura a nakoniec v konečnej faktúre bola uvedená suma 921,80 eura, ktorá aj
je predmetom tohto konania. Žalovaný v priebehu konania aj v podanom odvolaní namietal, že žalobca
nepreukázal skutočne vynaložené náklady a skutočne vynaloženú škodu, o ktorú sa mal žalobcovi znížiť
jeho majetok, resp. nepreukázal vôbec platbu, resp. úhradu, ktorou by uhradil odstránenie škody na

motorovom vozidle a uvedenie automobilu do pôvodného stavu. Z tohto dôvodu namietal, že žalobcom
skutočná škoda nebola preukázaná. Zároveň sa nevysporiadal s námietkou žalovaného, že ohliadka
nebola transparentná. Nebola v súlade s § 378 Obchodného zákonníka, nakoľko mu nebolo umožnené
uviesť motorové vozidlo do pôvodného stavu, pričom si riadne plnil havarijné poistenie.

33. Odvolací súd sa s odvolacími námietkami žalovaného stotožňuje a konštatuje, že súd prvej inštancie

sa nevysporiadal s podstatnými námietkami a obranou žalovaného v priebehu konania a rovnako
dostatočne v kontexte s uvedenými námietkami sa nevyporiadal so splnením všetkých predpokladov
pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody.

34. Je potrebné poukázať na samotný postup žalobcu, ktorý sa domáhal zaplatenia náhrady škody

z titulu neuhradenej faktúry č. XX P. XXXXX v sume 921,80 eura s príslušenstvom. Z predloženého
protokolu vystaveného spoločnosťou P. W. s.r.o., so sídlom O., V. cesta XX zo dňa 13.11.2019 (č.
l. 22) vyplýva, že celková výška nákladov na opravu všetkých poškodení zistených na vozidle je v
sume 1.355,58 eura, spolu s DPH a po odpočítaní obchodnej zľavy 203,34 eura je výška nákladov na
opravu neakceptovateľných poškodení v sume 1.152,24 eura. Zo zoznamu poškodení, ktorý tvorí súčasť

písomnej časti o ohliadne vyplynulo, že na čelnom skle - prasklina (trhlina) je uvedený spôsob opravy
vymeniť s nákladmi na opravu 717,66 eura a predný nárazník - škrabance - lakovať sú uvedené náklady
na opravu 637,92 eura, čo spolu činí 1.355,58 eura po odpočítaní zľavy 1.152,24 eura. Faktúrou č.
XX P. XXXXX žalobca vyfakturoval žalovanému škodu podľa protokolu na vozidle zmluva č. XXXXXXX
v sume 921,80 eura. Vzhľadom na 3 rozdielne vyčíslené výšky náhrady škody je potrebné súhlasiť

so žalovaným, že žalobca nepreukázal výšku skutočnej škody, ale ani doklad o úhrade vykonaných a
uskutočnených servisných prác a materiálov, ktorými uviedol vozidlo do pôvodného stavu. Vzhľadom na
3 rozdielne výšky náhrady škody je potom otázne, aká skutočná škoda žalobcovi opravou poškodení
skutočne vznikla. Z uvedenej faktúry iba vyplýva, že žalovanému bola účtovaná náhrada za škodu podľa
protokolu na vozidle, pričom táto suma podľa protokolu je vo vyššej sume ako je fakturovaná s tým, že

žalobca žalovanému poskytol zľavu. V danom prípade pri náhrade škody podľa ustanovení Obchodného
zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a nie škoda, ktorá je vyčíslená len ako náklady na opravu podľa
metodiky odberateľa. Navyše z celého dokazovania nebolo preukázané a žalobca o tom nepredložil
žiaden dôkaz, kto opravu na predmetnom motorovom vozidle realizoval, v akej sume ju fakturoval a či
k úhrade tejto škody zo strany žalobcu došlo.

35. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s ďalšou námietkou žalovaného, na ktorú poukazoval v
rámci svojej obrany a to na ust. § 378 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa škoda nahrádza
v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak je to možné a obvyklé, škoda sa môže
nahradiť aj uvedením do predošlého stavu. V danom prípade žalovaný tvrdil, že o túto možnosť nápravy

poškodenia do pôvodného stavu požiadal žalobcu, čo mu malo byť odmietnuté, pričom takýto postup
sa mu zdal logický a obvyklá aj vzhľadom na to, že opravu vozidla a náklady spojené s touto opravou
by si mohol uplatniť z havarijného poistenia motorového vozidla. Zo samotnej zmluvy o nájme č.
XXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu okrem iného vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo,
ktoré bolo predmetom nájmu, malo v tomto nájme zahrnuté nielen povinné zmluvné poistenie ale

havarijné poistenie v spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa a.s., so spoluúčasťou 5% minimálne
165,97 eura. Súd prvej inštancie v tomto smere o obrane žalovaného neuvažoval a ani nezisťoval
na strane žalobcu tú skutočnosť, či táto uplatnená škoda nebola zlikvidovaná z havarijného poistenia
uzatvoreného na motorové vozidlo v spoločnosti Allianz.

36. Odvolací súd záverom konštatuje, že súd prvej inštancie mal o uplatnenom nároku rozhodnúť len
v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia žalobcu a z toho vyplývajúceho rozsahu unesenia dôkazného
bremena žalobcom. Všeobecne totiž platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
a preukazovať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (pozriuznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.05.2010, rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/2/2016 zo
dňa 11.04.2017).

37. Keďže súd prvej inštancie sa podstatnými námietkami žalovaného uplatnenými v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku nezaoberal a neuviedol, prečo nebral do úvahy
tvrdeniažalovanéhoonepreukázanískutočnejškodyzostranyžalobcuakoajneumožneniamunahradiť
škodu uvedením veci do pôvodného stavu a ako súd dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné
podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody v sume, v akej žalobe vyhovel, odvolací súd považuje

rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere ako riadne neodôvodnené, keď súd prvej inštancie sa
podstatnými námietkami žalovaného, ktoré rezonovali tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj
v podanom odvolaní vôbec nevysporiadal. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nemožno prejaviť ani v konaní pred odvolacím súdom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o náhrade
trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

38. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).