Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924203130
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6924203130.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., zastúpeného právnym zástupcom Advokácia GYŐRFI
s.r.o., IČO: 55132049, so sídlom v Tornali, Francisciho č. 271/11, v mene ktorého pred súdom koná
JUDr. Juraj Győrfi, MPH, advokát a konateľ, proti žalovanej: D. C., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

v G. G., H. I. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom vo Zvolene,
Námestie SNP č. 87/8, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 17C/58/2024-80
zo dňa 13.08.2024, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanej u k l a d á povinnosť, aby znášala
užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec C., okres Revúca, ktoré sú

vedené Okresným úradom Revúca, katastrálny odbor, na LV č. XXX ako stavba (rodinný dom) súp. č.
XX, postavená na parcele registra KNC č. XX/X a stavba (rodinný dom) súp. č. XX postavená na parcele
registra KNC č. XX/X, ktoré predstavujú obydlie žalobcu a jeho blízkych osôb, a aby znášala zriadenie
elektrickej, plynovej, vodovodnej, televíznej, telefónnej a internetovej prípojky k týmto nehnuteľnostiam
na náklady žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

1.2 V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou
podanou na súde prvej inštancie dňa 18.07.2024 domáha voči žalovanej určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec C., okres Revúca, ktoré sú vedené
Okresným úradom Revúca, katastrálny odbor, na LV č. XXX ako stavba (rodinný dom) súp. č. XX

postavená na parcele registra KNC č. XX/X a stavba (rodinný dom) súp. č. XX postavená na parcele
registraKNCč.XX/X;žalobcatvrdil,žepredmetnénehnuteľnostikúpilodJ.F.vroku2007zakúpnucenu
70.000,- Sk; písomnú kúpnu zmluvu neuzatvorili, avšak predávajúci mu vydal čestné prehlásenie s jeho
osvedčeným podpisom a kúpu nehnuteľností mu dosvedčujú aj jeho susedia K. C. a L. C.; od roku 2007
domy obýva aj so svojou rodinou a v dome súp. č. XX má od 17.12.2007 trvalý pobyt; je oprávneným
držiteľom nehnuteľností už 16 rokov, a preto sa stal ich vlastníkom vydržaním; na liste vlastníctva je

v súčasnosti zapísaná ako výlučná vlastníčka žalovaná a to na základe nadobúdacích titulov darovacej
zmluvy a uznesenia o dedičstve; žalobca v žalobe zároveň navrhol nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadal uložiť žalovanej znášať užívanie predmetných nehnuteľností žalobcom a jeho blízkymi
osobami a znášať zriadenie elektrickej, plynovej, vodovodnej, televíznej, telefónnej a internetovej
prípojkytýchtonehnuteľnostínanákladyžalobcuatodorozhodnutiavovecisamej;návrhodôvodniltým,
že žalovanej prezentoval, že uvedené nehnuteľnosti patria jemu, čo však žalovaná odmieta; žalovaná

ho listom zo dňa 18.06.2024 vyzvala na vypratanie domu súp. č. XX a následne iniciovala odstavenie
žalobcu a jeho rodiny od elektriny demontážou elektrickej prípojky, ktorá bola riadne zmluvne pripojenána jeho meno; v podaní zo dňa 09.08.2024 žalobca doplnil, že dňa 01.08.2024 v dôsledku iniciatívy
žalovanej zamestnanci Stredoslovenskej distribučnej, a.s. odmontovali žalobcovi elektromer aj hlavnú
prípojku a teda je jeho domácnosť odpojená od elektriny; poukázal na to, že je legitímnym vlastníkom

rodinných domov, žalovaná sa ho snaží z nich vyštvať aj odpojením od elektriny, čo považuje za závažný
zásah do jeho práva na súkromie a obydlie, ktorý odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia.

1.3 Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 02.08.2024 uviedla, že je výlučnou vlastníčkou predmetných
nehnuteľností, ktoré nadobudla na základe darovacej zmluvy zn. M./XXXX, ktorej vklad bol povolený

dňa 12.06.2020 a uznesenia o dedičstve sp. zn. 6D/101/2020 (Dnot 106/2020) zo dňa 03.07.2020 po
jej otcovi J. F. a poprela, že by žalobca tieto nehnuteľnosti od jej právneho predchodcu v roku 2007
kúpil; okrem toho jej právny predchodca, od ktorého žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo, tieto
nehnuteľnostivroku2007aninevlastnil,keďževlastníckeprávokdomusúp.č.XXnadobudolnazáklade
osvedčenia o dedičstve sp. zn. 4D/341/2011 zo dňa 27.10.2011 po poručiteľovi M. F. a rodinný dom
súp. č. XX v roku 2007 právne neexistoval; žalobca neosvedčil existenciu podmienok pre nariadenie

neodkladného opatrenia, a to najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

1.4 Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že v danej veci nie je dostatočne
osvedčená existencia žalobcom tvrdených skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov tak, ako to vyžaduje zákonná úprava a teda žalobcom nebola dostatočne osvedčená

existencia nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana; žalobca mal nadobudnúť vlastnícke
právo vydržaním na základe oprávnenej držby predmetných nehnuteľností z titulu ústnej kúpnej zmluvy
uzavretej v roku 2007 s J. F., pričom žalovaná spochybnila, že žalobca mohol vydržať vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko J. F. nebol v roku 2007 ich vlastníkom, vlastnícke právo k
rodinnému domu súp. č. XX nadobudol až v roku 2011 dedením po poručiteľovi M. F., ktorý zomrel

dňa XX.XX.XXXX a rodinný dom súp. č. XX v roku 2007 právne neexistoval; žalobca neosvedčil, že v
roku 2007, t.j. v tvrdenom čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi ním a J. F., svedčilo vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam práve J. F., v dôsledku čoho mohol na základe s ním uzavretej kúpnej
zmluvy nehnuteľnosti vydržať; k vlastníctvu svojho tvrdeného právneho predchodcu nedoložil žalobca
žiadne doklady; z listín vyžiadaných z katastra nehnuteľností súdom prvej inštancie naopak vyplýva,

že J. F. nadobudol vlastnícke právo k rodinnému domu súp. č. XX až neskôr v roku 2011, a podľa
zápisov v katastri nehnuteľností v roku 2007 mal byť vlastníkom M. F.; vlastníctvo rodinného domu
súp. č. XX bolo zapísané v katastri nehnuteľností až v roku 2020; zo žiadneho z predložených, či
súdom prvej inštancie vyžiadaných listín nevyplýva, že J. F. bol v roku 2007 vlastníkom predmetných
nehnuteľností, ako to tvrdí žalobca, a od osoby, ktorá nemá vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nemôže

žalobca odvodzovať svoje vlastnícke právo; skutočnosti ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva
budú predmetom dokazovania vo veci samej, pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia je však
nutné, aby bolo aspoň osvedčené, že žalobca má nárok, ktorému za daných okolností je potrebné
poskytnúť ochranu, čo v danej veci splnené nie je; pokiaľ žalobcom popísaným spôsobom nemohlo
dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva, nie je ani len osvedčené jeho vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam, a preto nie sú splnené zákonné podmienky, aby bola žalobcovi poskytnutá ochrana
neodkladným opatrením; vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

1.5 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), §

326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2, § 330 ods. 1, § 333 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „C.s.p.“); súčasne vyslovil, že o trovách konania v súvislosti s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia nerozhodoval, nakoľko o týchto bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

včas odvolanie zo dňa 27.08.2024 (č.l. 98 spisu); uznesenie napadol v celom rozsahu; namietal, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p.); v podrobnostiach argumentoval, že:
(1) žalobca má v nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorým žiadal poskytnúť ochranu nariadením
neodkladného opatrenia od roku 2007 svoje obydlie v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, nehnuteľnosti do svojej držby nadobudol dobromyseľne kúpou od J. F. v roku 2007,
čo potvrdili dvaja očití svedkovia čestnými vyhláseniami a od roku 2007 v nich mal žalobca pripojenú
elektrickú energiu, ktorú žalovaná ako domnelá vlastníčka dala v júni 2024 odpojiť, a ktorá bola definitíve
odpojená 01.08.2024, pričom k dnešnému dňu je žalobcova domácnosť bez elektriny;(2) súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôvodom bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán, ktorým
je snaha žalovanej vypratať rodinné domy preukázaná tým, že žalobcovi doručila list zo dňa 18.06.2024,
v ktorom ho vyzvala vypratať rodinné domy pod hrozbou súdneho konania a tiež jej snaha vyštvať

žalobcu a jeho rodinu z nehnuteľností tým, že žalovaná dala v júni 2024 odpojiť rodinné domy od
elektriny, ktorá bola definitíve odpojená dňa 01.08.2024;
(3) súd prvej inštancie v napadnutom uznesení meritórne prejudikoval nedôvodnosť žaloby o určenie
vlastníckeho práva žalobcu k rodinným domom (nadobudnutého vydržaním) a tým aj nedôvodnosť
navrhnutého neodkladného opatrenia; súd prvej inštancie určil, že žalobca ani jeho rodina do

rozhodnutia o merite veci nemajú právo svietiť, variť, kúriť a umývať sa v domoch, ktoré žalobca
dobromyseľne nadobudol do svojej držby a obývajú ich od roku 2007 ako svoje obydlie, pretože z
dôkazov predložených žalovanou vyplýva, že žalobca rodinné domy pravdepodobne nadobudol do
držby od nevlastníka (vlastníkom mal byť M. F., otec J. F.); podľa žalobcu súd prvej inštancie v rozpore
s názorom vyjadreným v nálezoch Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018
a sp. zn. III. ÚS 468/2022-43 zo dňa 24.11.2022 predbežne právne nesprávne aplikoval zistenia

z katastra, podľa ktorých žalobca v roku 2007 mohol rodinné domy nadobudnúť od ich nevlastníka
tak, že z tohto dôvodu nemohol vydržať vlastnícke právo k nim; podľa Ústavného súdu SR má táto
skutočnosť vplyv na nemožnosť zmluvného prechodu vlastníctva na kupujúceho, ale v zásade nemá
vplyv na dobromyseľnosť nadobudnutej držby (ktorú treba v súdnom konaní skúmať) ako predpokladu
na vydržanie vlastníctva k nehnuteľnosti v spojitosti s uplynutím zákonom stanovenej doby 10 rokov;

len preto, že vlastníctvo prejsť v roku 2007 nemohlo, neznamená to, že aj držba je od roku 2007
nedobromyseľná; žalobca navrhnutým neodkladným opatrením nežiadal o predbežné určenie jeho
vlastníckeho práva, ale o úpravu pomerov vychádzajúcich zo stavu, že žalobca má v rodinných domoch
17 rokov svoje obydlie a žalovaná mu v tomto spornom prípade bráni toto obydlie užívať dôstojným
spôsobom, ktorým je aj jeho pripojenie na elektrinu na vlastné náklady žalobcu, pričom zápis žalovanej

v katastri jej umožňuje žalobcovu domácnosť odpojiť aj od iných energií;
(4) odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol v zmysle
pôvodného návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

2.2 Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 10.09.2024 (č.l. 107-108 spisu) prostredníctvom

svojho právneho zástupcu uviedla, že:
(1) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za správne a zákonné, pričom návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný a účelový; vzhľadom na nepravidelné platenie
nájomného nebol žalobca ani dobromyseľný a neuplynula mu ani potrebná doba na vydržanie; žalovaná
súdu prvej inštancie preukázala, že rodinné domy nemohol žalobca kúpiť od jej právneho predchodcu,

pretože tento nebol ich vlastníkom;
(2) o potrebe vydať neodkladné opatrenie nesmie mať súd vážnejšie pochybnosti, pričom dôkazné
bremeno v tomto smere prináleží žalobcovi; vlastnícke právo, ktoré požíva ústavnú ochranu možno
dočasne obmedziť, ale len v tom prípade, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými
rovnako chránenými právami; pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí

ísť o osvedčenie takého stavu, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu právnu úpravu pomerov a taktiež
o osvedčenie ohrozenia nároku, ktoré musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, čo v danom
prípade nebolo preukázané;
(3) na základe vyššie uvedeného žalovaná navrhla potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 ods. 1 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na

jeho zrušenie.

3.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.1 Odvolanie žalobcu je dôvodné.

4.2 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie adospelkzáveru,žesúdprvejinštancienesprávneprávneposúdilnenaplneniepodmienokprenariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia.

4.3 Neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán
sporu; podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené; podľa súdnej praxe „pred rozhodnutím súdu
o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe

tejtoúpravy,apretorozsahdokazovaniajezúženývzhľadomnaúčelapodstatuneodkladnéhoopatrenia
a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní“ (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/25/2019 zo dňa 25.06.2019); z uvedeného je zrejmé, že osobitnej
povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu
pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie a požiadavka rýchlosti prevláda pred úplným preukázaním
uplatnenéhonároku;zcharakteruneodkladnéhoopatreniavyplýva,žepredjehonariadenímsúdnemusí

zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie; je však nevyhnutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana; návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy,
akpotrebadočasnejúpravyvzťahovstránniejenaliehaváastranadostatočneneosvedčíbezprostredné

ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie;
iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť
dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

4.4 Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd.

4.5 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov a neosvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná
ochrana; v podstate uviedol, že žalobca neosvedčil, že v roku 2007, kedy malo dôjsť k uzavretiu
kúpnej zmluvy medzi ním a J. F., tomuto svedčalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, v dôsledku

čoho by mohol vlastnícke právo vydržať, keďže od osoby, ktorá nemá vlastnícke právo nemôže
žalobca odvodzovať svoje vlastnícke právo; pokiaľ žalobcom popísaným spôsobom nemohlo dôjsť
knadobudnutiuvlastníckehoprávažalobcom,niejeosvedčenéjehovlastníckeprávoknehnuteľnostiam,
teda nie sú splnené zákonné podmienky, aby bola žalobcovi poskytnutá ochrana neodkladným
opatrením.

4.6 Odvolací súd sa s predmetným záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje a naopak po preskúmaní
napadnutého uznesenia, podaného odvolania a ostatného obsahu spisu dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia; žalobca podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne
osvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana navrhovaným neodkladným opatrením;

žalobca na súde prvej inštancie inicioval konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (k
rodinnému domu súp. č. XX a k rodinnému domu súp. č. XX), ktoré podľa neho nadobudol vydržaním,
z čoho je zrejmé, že žiada zosúladiť faktický stav so stavom právnym; zároveň žalobca osvedčil, že
predmetné nehnuteľnosti v súčasnosti obýva (podľa tvrdenia žalobcu aj so svojou rodinou, ktoré nebolo
sporné), čo vyplynulo jednak z výzvy žalovanej adresovanej žalobcovi na vypratanie rodinného domu

súp. č. XX zo dňa 18.06.2024, protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny na odbernom mieste
„C. I. XX“ zo dňa 16.07.2024 a z potvrdenia o pobyte zo dňa 10.06.2024, z ktorého je zrejmé, že žalobca
bol prihlásený na trvalý pobyt v nehnuteľnosti súp. č. XX od 17.12.2007 (t.j. viac ako 16 rokov); súd prvej
inštancie vyvodil neosvedčenie skutočností rozhodných pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď
konštatoval, že žalobcom popísaným spôsobom nemohlo dôjsť k nadobudnutiu jeho vlastníckeho práva;

v danom prípade však osvedčenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno odvíjať od
prípadného osvedčenia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko uvedené
(určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam) presahuje rámec konania o nariadenie
neodkladného opatrenia, a týmto sa bude súd prvej inštancie zaoberať v konaní vo veci samej po
vykonaní riadneho dokazovania; podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie,

že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené; v danom
prípade žalobca osvedčil existenciu svojho nároku a to skutočnosť, že v nehnuteľnostiach, ku ktorým sa
domáha určenia vlastníckeho práva aj reálne žije a mal tam takmer 17 rokov svoje bydlisko (obydlie),
ktorému sa má poskytnúť ochrana; rovnako žalobca podľa názoru odvolacieho súdu dostatočneosvedčil splnenie podmienok na bezodkladnú úpravu pomerov strán a to z dôvodu, že žalovaná sa
snaží o vysťahovanie žalobcu z predmetných nehnuteľností (ako vyplýva z predloženej výzvy zo dňa
18.06.2024) a o odpojenie žalobcu od energií (ako vyplýva z protokolu zo dňa 16.07.2024); odvolací

súd konštatuje, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte
požadovanej procesnej ochrany, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); v uvedenej veci proti sebe
stoja dve práva, a to na jednej strane vlastnícke právo žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam (ktoré
zároveň žalobca spochybňuje) a na druhej strane právo žalobcu na zachovanie nedotknuteľnosti obydlia

a práva na súkromie; dočasný zásah do vlastníckeho práva žalovanej je v tomto prípade odôvodnený
potrebou bezodkladnej a prechodnej úpravy pomerov z dôvodu reálnej hrozby straty obydlia žalobcu,
ktorý v týchto nehnuteľnostiach žije aj so svojou rodinou a majú v nich svoje bydlisko; odvolací súd má za
to, že nariadeným neodkladným opatrením nedôjde k neprimeranému zásahu do právneho postavenia
žalovanej, nakoľko jej vlastnícke právo bude dotknuté len v rozsahu potrebnom na dosiahnutie dočasnej
úpravy pomerov strán, pričom žalovaná predmetné nehnuteľnosti neužíva a bude musieť iba znášať

užívanie týchto nehnuteľností ako obydlia žalobcu a jeho blízkych osôb, a znášať zriadenie elektrickej,
plynovej, vodovodnej, televíznej, telefónnej a internetovej prípojky týchto nehnuteľností na náklady
žalobcu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; právo žalobcu na nedotknuteľnosť obydlia a
právo na súkromie si v tomto prípade zaslúži zvýšenú ochranu, nakoľko zásah do týchto práv by
žalobca so svojou rodinou pociťovali citeľnejšie ako pocíti obmedzenie svojho vlastníckeho práva

žalovaná; vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že bol dodržaný princíp proporcionality
medzi právom na ochranu obydlia (a právom na súkromie) žalobcu a oprávneným záujmom žalovanej
ako zapísanej vlastníčky nehnuteľností; odvolací súd na záver dodáva, že neodkladné opatrenie
neprejudikuje výsledok konania, ale jeho účelom je bezodkladná úprava sporných pomerov, čo bude
v tomto prípade zabezpečené.

4.7 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 C.s.p. v spojení s § 325 ods. 1 a § 325 ods.
2 písm. d) C.s.p. v plnom rozsahu vyhovel. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. obmedzil odvolací súd trvanie
neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

5. Nakoľko v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie vo veci samej končí, odvolací súd
nerozhodol o nároku na náhradu trov konania; o nároku na náhradu trov celého konania rozhodne súd
prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.