Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010832
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2322010832.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvalé bydlisko D. XXX/XX, C., adresa na doručovanie E. F. XXX, pre prečin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
19.09.2023, č. k. 5T/52/2022-135, na verejnom zasadnutí konanom 24.09.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona sa

obžalovaný:A.B.,nar.XX.XX.XXXXvC.,trvalebytomD.XXX/XX,C., adresanadoručovanieE.F.XXX,

uznáva za vinného, že

dňa 30.09.2021 v Seredi uzatvoril s poškodenou G. H. pod falošnou zámienkou zhotovenia diela
písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie fasády na rodinnom dome a garáži a

zhotovenie oplotenia o dĺžke 10 m, so začiatkom prác dňa 11.10.2021 a celkovou cenou za dielo v
sume 13.200,- Eur, po podpísaní ktorej prevzal od G. H. zálohu na materiál vo výške 7.800,- Eur, pričom
neuskutočnilnákupmateriáluanizačatieprácapovypovedanízmluvyodielozostranyG.H.aviacerých
výzvach nevrátil prijatú zálohu, pričom už od počiatku mal v úmysle dojednané dielo nevykonať, peniaze
si ponechať pre vlastnú potrebu, čím poškodenej G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., J. XXX/XX,
spôsobil škodu vo výške 7.800,- Eur,

teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

čím spáchal

- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej len Trestný

zákon).

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 30 (tridsať) mesiacov.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností nahradil škodu vo výške 7.800,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 19.09.2023, č. k. 5T/52/2022-135 (ďalej
aj napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 30.09.2021 v Seredi uzatvoril s poškodenou G. H. pod falošnou zámienkou zhotovenia diela
písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie fasády na rodinnom dome a garáži a

zhotovenie oplotenia o dĺžke 10 m, so začiatkom prác dňa 11.10.2021 a celkovou cenou za dielo v
sume 13.200,- Eur, po podpísaní ktorej prevzal od G. H. zálohu na materiál vo výške 7.800,-Eur, pričom
neuskutočnilnákupmateriáluanizačatieprácapovypovedanízmluvyodielozostranyG.H.aviacerých
výzvach nevrátil prijatú zálohu, pričom už od počiatku mal v úmysle dojednané dielo nevykonať, peniaze
si ponechať pre vlastnú potrebu, čím poškodenej G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., J. XXX/XX,

spôsobil škodu vo výške 7.800,- Eur.
2. Okresný súd za uvedený skutok obžalovanému A. B. uložil podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona,
s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky a 4 mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu podľa § 287 ods. 1 Trestného

poriadku bola uložená povinnosť zaplatiť náhrada škody v sume 7.800 Eur poškodenej G. H..
3. Vo vzťahu k obžalovanému okresný súd argumentoval tým, že tento urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku
uvedeného obžalobe. Následne okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 19.09.2023, kde uskutočnil výsluch obžalovaného, ktorý využil svoje právo a nevypovedal, výsluch

poškodenej G. H., výsluch svedka K. H., oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spise, pričom
z výsledkov vykonaného dokazovania zistil okresný súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto napadnutého rozsudku.
3.1. Okresný súd ďalej dôvodil, že z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní mal za
preukázané, že obžalovaný A. B. (ďalej v texte aj ako obžalovaný) svojím konaním opísaným skutkovej

vete napadnutého rozsudku naplnil skutkovú podstatu prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona. I keď obžalovaný spáchanie trestnej činnosti popieral, okresný súd ustálil vinu
obžalovaného na základe vykonaných dôkazov.
3.2. Okresný súd uviedol, že pri zisťovaní skutkového stavu vina obžalovaného bola spoľahlivo
preukázaná výpoveďou poškodenej G. H., svedka K. H., zmluvou o dielo, potvrdením o prevzatí

platby, výzvou na vrátenie finančných prostriedkov, potvrdením z Okresného úradu Galanta, výpisom z
Centrálneho registra exekúcií a ďalšími listinnými dôkazmi. Okresný súd poukázal, že dňa 30.09.2021
v Seredi obžalovaný uzatvoril s poškodenou G. H. písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo
zhotovenie fasády na rodinnom dome a garáži a zhotovenie oplotenia o dĺžke 10 m, so začiatkom prác
dňa 11.10.2021 a celkovou cenou za dielo v sume 13.200,- EUR, je zrejmé zo zmluvy o dielo na č.1.

39-40, a je to podporené aj výpoveďou poškodenej G. H.. Skutočnosť, že obžalovaný prevzal peňažnú
zálohu od G. H. na materiál vo výške 7.800,-Eur, vyplýva z potvrdenia o prevzatí platby na č.1. 41 a
je to podporené aj výpoveďou poškodenej G. H.. Skutočnosť, že došlo k vypovedaniu zmluvy o dielo
zo strany G. H. a po viacerých výzvach obžalovaný nevrátil prijatú zálohu, je zrejmé z odstúpenia od
zmluvy o dielo na č.1. 42-43, a je to podporené aj výpoveďou poškodenej G. H. a výpoveďou svedka K.

H.. Okresný súd mal preukázané, že obžalovaný neuskutočnil ani len nákup materiálu ani začatie prác,
čo vyplýva z výpovede poškodenej G. H. a výpovede svedka K. H..
3.3. Ďalej okresný súd dôvodil, že obžalovaný nebol zaevidovaný ako živnostník, a teda nebol oficiálne
oprávnený zhotoviť dielo, čo vyplýva z potvrdenia z Okresného úradu Galanta na č.l. 51, tak obžalovaný
od začiatku nemal seriózny úmysel zhotoviť dielo. Keďže obžalovaný mal zaevidovaných 13 exekúcii,

kde bola vedená aj exekúcia proti obžalovanému pre pohľadávku s istinou 3.502,15 Eur plus trovy
exekúcie súdneho exekútora, čo je zrejmé z výpisu z Centrálneho registra exekúcií na č. l. 52-55, a
nakoľko obžalovaný dlží aj za nájomné v nájomnom bytovom dome Obce B., a teda obžalovaný bol
zjavne vo finančných ťažkostiach ktoré určite vyvolávali u obžalovaného potrebu použiť zálohu pre
vlastnú potrebu. Na základe uvedených skutočností okresný súd uviedol, že zhotovenie diela bolo len

falošnou zámienkou a obžalovaný už od počiatku mal v úmysle dojednané dielo nevykonať, peniazesi ponechať pre vlastnú potrebu. Takáto úvaha je podporená aj výpoveďou poškodenej G. H., keď
obžalovaný vôbec neprišiel 11.10.2021 a na dopyty poškodenej G. H. dňa 12.10.2021 a v ďalších dňoch
reagoval mnohými výhovorkami a neskôr prestal zdvíhať aj telefón. Okresný súd uviedol, že výška škody

7.800,- Eur, ktorú obžalovaný spôsobil poškodenej G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., J. XXX/XX,
je preukázaná potvrdením o prevzatí platby na č.1. 41. Okresný súd neuveril obhajobe obžalovaného,
že bývalá priateľka C. H. zobrala peniaze, nakoľko toto nebolo podporené žiadnym dôkazom, keď
poškodená G. H. a svedok K. H. nevypovedali o tom, že by obžalovaný tvrdil, že podniká spoločne s C.
H.. Okrem toho obžalovaný bol v čase skutku výrazne zadlžený a peniaze potreboval pre seba.

3.4. Okresný súd konanie obžalovaného ustálené v skutkovej vete výroku o vine právne kvalifikoval ako
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a uviedol, že právna kvalifikácia skutku
zodpovedá stavu veci a zákonu, keďže obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že
pri prevzatí zálohy 7.800 Eur za dielo uviedol poškodenú G. H. do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu.
4. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný

zahlásil ihneď odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku. Prítomný prokurátor odvolanie nepodal,
ponechal si lehotu na podanie opravného prostriedku, ktorá mu však márne uplynula.
5.Obžalovaný zahlásenéodvolanieodôvodnilprostredníctvomsvojhoobhajcuJUDr.NorbertaHorvátha
písomnýmpodanímdoručenýmokresnémusúdudňa13.10.2023,vktoromuviedol,žeodvolaniepodáva
čo do výroku o vine a výroku o treste.

5.1. Obhajca namietal že obžalovaný nebol počas trestného konania právne zastúpený obhajcom,
nebol reálne schopný účinne sa brániť a preukázať svoju nevinu. Obžalovaný nesúhlasí s odôvodnením
napadnutého rozsudku v tom smere, že z jeho strany nešlo o falošnú zámienku a nechcel vykonať
predmetné dielo a zloženú finančnú zálohu si nechať pre seba. Obžalovaný uvádza, že v priebehu roka
2021 reálne vykonával stavebné práce, avšak vzhľadom na jeho finančnú situáciu (množstvo exekúcií)

túto činnosť nevykonával oficiálne ako živnostník. Na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení obžalovaný
predložil krajskému súdu čestné prehlásenie spísané A. J., L. E., K. B.. Okrem uvedených čestných
prehlásení obžalovaný predložil aj čestné prehlásenia D. B. a M. N., ktorí všetci zhodne uvádzajú, že
s obžalovaným reálne spolupracovali a vykonávali stavebné a rekonštrukčné práce, pričom zákazky
zabezpečoval práve obžalovaný. Obžalovaný uvádza, že v priebehu roku 2021 vykonával stavebné

práce, pričom ani v jedinom prípade nemal úmysel niektorého z nich podviesť a vždy po odovzdaní
zálohy túto použil na nákup materiálu a dohodnutú prácu vykonal riadne a včas.
5.2. Obhajca poukázal na skutočnosť, že obžalovaný tvrdil, že finančné prostriedky, ktoré mu odovzdala
poškodená ako zálohu mu boli odcudzené zo strany jeho partnerky, ktorá bola v tom čase ťažko drogovo
závislou osobou. Subjektívna úvaha okresného súdu o nepravdepodobnosti tohto tvrdenia nie je podľa

názoru obžalovaného na mieste, nakoľko partnerka obvineného mala príležitosť aj motiváciu peniaze
ukradnúť priamo z ich spoločnej domácnosti. Obžalovaný uvádza, že nepodal na svoju partnerku trestné
oznámenie, nakoľko ide aj o matku ich spoločných maloletých detí, ktoré chcel chrániť. Obžalovaný
uvádza, že objednal stavebný materiál na práce, ktoré mal realizovať v prospech obžalovanej, avšak po
odcudzení zálohy jeho partnerkou nebol schopný tento materiál prevziať a vyplatiť, aktuálne nedisponuje

potvrdením o realizácii objednávky, avšak v budúcnosti sa ho pokúsi zabezpečiť a predložiť súdu.
5.3. Obhajca ďalej uviedol, že uvedené tvrdenia sú podložené relevantnými dôkazmi a predstavujú
zásadnú zmenu pri posudzovaní konania obžalovaného a po zohľadnení týchto skutočností nie je totiž
možné skonštatovať, že obžalovaný konal od počiatku s úmyslom obohatiť sa na úkor poškodenej
a nikdy nerealizovať dielo v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo, a preto konanie obžalovaného nie je

možnévyhodnotiťakotrestnýčinpodvodualeibaakoporušeniezmluvnéhozáväzku,začovšaknemôže
byť sankcionovaný v rámci trestného konania.
5.4. Obhajca uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením okresného súdu ohľadom kriminálnej minulosti
obžalovaného, pretože obžalovaný sa dopustil spáchania posledného trestného činu v roku 2018
čiže pred viac ako 5 rokmi. Obžalovaný sa snažil v priebehu posledných rokov viesť riadny život

a napriek katastrofálnej rodinnej a finančnej situácie sa pokúšal postarať o svoje 3 maloleté deti,
o ktoré ich drogovo závislá matka nejavila riadny záujem. Tieto deti sú zverené do osobnej starostlivosti
obžalovaného, ktorý sa o ne vzorne stará a poskytuje im najlepšiu možnú starostlivosť. Taktiež je
potrebné upriamiť pozornosť, že najstaršia dcéra O. je zdravotne postihnutá a obžalovaný s ňou
pravidelne navštevuje lekára, cvičenia a iné potrebné úkony.

5.5.Vzhľadomnauvedenéskutočnostinavrhol,abykrajskýsúdvzmysle§321ods.1písm.c)Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a doplnenie
dokazovania.6. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného
17.01.2024.
7. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na

deň 24.09.2024. Verejného zasadnutia sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry a obhajca
obžalovaného. Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, predmetnú
neprítomnosť obžalovaný ospravedlnil prostredníctvom svojho obhajcu. Verejné zasadnutie sa vykonalo
v neprítomností poškodenej, ktorá sa na tento procesný úkon krajského súdu nedostavila. Krajský
súd podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie oboznámením

rozhodnutiaÚPSVaRNitrazodňa01.08.2023,rozhodnutiaÚPSVaRNitrazodňa10.07.2023,uznesenia
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.04.2023 pod sp. zn. 10P/14/2023, rozsudok Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 24.04.2023 pod sp. zn. 10P/14/2023, odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov na
obžalovaného.
8. Obhajca obžalovaného mal na verejnom zasadnutí návrhy na doplnenie dokazovania a to čítanie
čestných prehlásení A. J., L. E., K. B., D. B., M. N., alternatívne ich navrhol vypočuť. Taktiež žiadal

prečítať aj lekárske správy od E. P. C. ohľadom zdravotného stavu maloletej dcéry obžalovaného. Po
krátkej porade senátu bolo vyhlásené uznesenie, že predmetné návrhy obžalovaného na doplnenie
dokazovania sa odmietajú, pretože navrhnuté dôkazy sa týkajú okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie.
Keďže žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali, pristúpilo sa ku konečným návrhom,
v rámci ktorých prokurátorka uviedla, že navrhuje odvolanie zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319

Trestného poriadku. Obhajca obžalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava podaného
odvolania a všetkých v ňom uvedených dôvodov, nad rámec uviedol, že zmenou Trestného zákona
došlo aj k zmene právnej kvalifikácie skutku kladenému obžalovanému za vinu. Nakoľko škoda, ktorú
mal svojim konaním spôsobiť nespĺňa zákonnú definíciu väčšej škody, preto ho možno stíhať len podľa
§ 221 ods. 1 Trestného zákona, kde trest nepresahuje hornú hranicu 2 rokov.

9. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
10. Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou
osobou - obžalovaným - postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť výrokov rozsudku, proti ktorým podala táto oprávnená osoba odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Je treba pripomenúť, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, je povinný krajský súd prihliadať
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom také
chyby zistené neboli.
11. Možno tiež pripomenúť, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria vzájomnú jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí

správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.12. Súčasne je potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní nie sú súdy povinné dať odpoveď na všetky
námietky uplatnené obžalovaným, ale len na tie, ktoré sú kľúčové pre posúdenie veci v otázke viny.
Inak vyjadrené, súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo obžalovaného na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu. Konajúci súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov trestnej veci uvádzaných obžalovaným.

Krajský súd je toho názoru, že rozsudok okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu takéto
odpovede obžalovanému poskytli.
K výroku o vine a konaniu, ktoré mu predchádzalo
13. Pokiaľ ide o konanie, preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd
dodržal všetky ustanovenia zákona viažuce sa ako k príprave a začiatku, tak aj k priebehu hlavného
pojednávania. Ani v procese dokazovania sa žiadneho procesného pochybenia okresný súd nedopustil,

keď na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonal všetky dôkazy, ktoré strany navrhli. Tieto
dôkazy následne vyhodnotil individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12
Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že sa skutok stal a spáchal ho obžalovaný ako
trestne zodpovedný páchateľ. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade
s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
najmä ak si navzájom odporovali. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je
v tomto smere presvedčivé a spĺňa kritériá predpokladané v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku,
nemá voči odôvodneniu napadnutého rozsudku podstatné výhrady, preto naň odkazuje bez potreby na
tomto mieste príslušné argumenty detailne opakovať.

14. Možno len v stručnosti zhrnúť, že o spáchaní skutku obžalovaným v danom mieste a čase nemal
ani krajský súd najmenšie pochybnosti. Kľúčovými dôkazmi v tomto smere sú výpovede osôb, a to
poškodenej G. H. a svedka K. H.. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj inými vykonanými
dôkazmi, ktoré preukazovali vinu obžalovaného a to zmluva o dielo, potvrdenie o prevzatí platby, výzva
navráteniefinančnýchprostriedkov,potvrdeniezOkresnéhoúraduGalanta,výpiszCentrálnehoregistra

exekúcií. Okresný súd správne v odôvodnení napadnutého rozsudku po obsahovej stránke tieto dôkazy
nielen podrobne rozviedol, ale ich aj správne vyhodnotil. Aj krajský súd týchto svedkov považoval za
vierohodných a ich výpovede za pravdivé, nakoľko vzájomne korešpondovali, dopĺňali sa a boli v súlade
aj s inými dôkazmi.
15. Obžalovaný namietal prostredníctvom svojho obhajcu skutočnosť, že počas celého konania bolo

vážnym spôsobom porušené právo na obhajobu a to tým spôsobom, že nebol počas trestného konania
právne zastúpený obhajcom a nebol reálne schopný účinne sa brániť a preukázať svoju nevinu. Krajský
súd k danej skutočnosti uvádza, že v danej trestnej veci sa jednalo o trestné konanie týkajúce sa
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a preto sa nejednalo o dôvod povinnej
obhajoby. Obžalovaný až na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.09.2023 uviedol, že by chcel

požiadať o ustanovenie obhajcu. Počas celého prípravného konania ani konania pred súdom nežiadal
o ustanovenie obhajcu, toto svoje právo využil až na hlavnom pojednávaní, kde bol vyhlásený rozsudok.
Následne okresný súd opatrením zo dňa 27.09.2023 ustanovil obžalovanému obhajcu JUDr. Norberta
Horvátha, z dôvodu nemajetnosti. Krajský súd uvádza, že podľa vyššie uvedeného neprišlo v trestnom
konaní k porušeniu práva na obhajobu obžalovaného pretože, obžalovaný bol či už počas prípravného

konania alebo konania pred súdom nečinný a nežiadal o ustanovenie obhajcu, až následne na hlavnom
pojednávaní žiadal o obhajcu, kde mu bol obhajca ustanovený opatrením z dôvodu nemajetnosti.
16. Krajský súd uvádza, že okresný súd sa správne vysporiadal aj s námietkou obžalovaného ohľadom
skutočnosti ponechania si finančnej zálohy a uskutočnenia predmetného dielo. Okresný súd správne
uviedol, že obžalovaný neuskutočnil ani nákup predmetného materiálu a taktiež nezačal vykonávať ani

len určité prípravné stavebné práce, ktoré sú potrebné na vykonanie predmetného diela pre poškodenú.
Krajský súd považuje tvrdenia obžalovaného týkajúce sa objednania stavebného materiálu za účelové
a nezakladajúce sa na pravde, pretože obžalovaný o tejto skutočnosti nepredložil žiadny relevantný
doklad. Tvrdenia obžalovaného, že v budúcnosti doloží súdu potvrdenie o objednaní stavebného
materiálu považuje krajský súd za zavádzajúce zo strany obžalovaného.

17. Okresný súd správne poukázal aj na skutočnosť, že obžalovaný počas uzatvorenia zmluvy
o dielo nebol vedený ako živnostník a nemal oficiálne oprávnenie zhotoviť predmetné dielo ako
osoba zaoberajúca sa podnikateľskou činnosťou. Krajský súd poukazuje na správne konštatovanie
okresného súdu, že zhotovenie diela zo strany obžalovaného bolo len zámienkou a obžalovaný odzačiatku nemal v úmysle dohodnuté dielo zhotoviť. Krajský súd poukazuje, že obžalovaný ani len
nezačal vykonávať stavebné práce, iba získal finančnú zálohu od poškodenej. Krajský súd v tomto
smere považoval predložené čestné vyhlásenia od horeuvedených osôb, týkajúce sa vykonávania

jednotlivých stavebných prác od obžalovaného za účelové, pretože po dopytovaní zo strany poškodenej
sa obžalovaný iba vyhýbal a prerušil akýkoľvek kontakt s poškodenou. Krajský súd zdôrazňuje, že
obžalovaný mal možnosť kontaktovať poškodenú a prípadne sa s ňou dohodnúť na odklade stavebných
prác, alebo podania určitého vysvetlenia poškodenej, tomuto sa obžalovaný vyhýbal. Obžalovaný
žiadnym spôsobom nekontaktoval poškodenú a nemal žiadnu snahu o uskutočnenie nápravy. Krajský

súd v tomto smere uvádza, že v prípade ak prišlo o odcudzeniu finančnej zálohy od partnerky
obžalovaného, ten mal možnosť danú vec postúpiť orgánom činným v trestnom konaní, avšak tak
neurobil. Na základe uvedených skutočností považuje krajský súd predmetné námietky obžalovaného
za tendenčné a účelové s úmyslom zakryť svoju protiprávnu činnosť.
18. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom
stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich

je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok
nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,
ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho
množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé
pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods.
12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na

starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrneadospelklogickyodôvodneným
skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe
svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom
prípadetotižniejemožnénapadnutémurozsudkuvytknúťžiadnuvaduvzmysleuvedenéhoustanovenia
(porovnaj R 53/1992). Krajský súd tiež v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov opakovane vo

svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola
stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak
si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to

nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je
ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo
veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani
nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným

všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10
Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).

19. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že okresný súd vyhodnotil
výpovede poškodenej G. H. a K. H. správne ako pravdivé a vierohodné. Je potrebné zdôrazniť, že
tvrdenia poškodenej a svedka si vzájomne korelovali, dopĺňali sa a vytvárali tak jasný obraz o tom,
ako sa predmetný skutok uvedený v obžalobe stal. Okresným súdom vykonané dôkazy či už svedecké
výpovede alebo listinné dôkazy vytvárajú autencický priebeh žalovaného skutku, pričom samotný

obžalovaný vo svojej obrane iba popieral spáchanie skutku a opisoval rodinnú situáciu a nepriaznivé
životné situácie. Obžalovaný na svoju obhajobu uvádzal, že mal v úmysle vykonať dohodnuté dielo,
avšak finančná záloha mu bola odcudzená a nemohol vykonať predmetné dielo. Krajský súd uvádza,
že k predmetným obhajobným námietkam obžalovaného ohľadom odcudzenia finančnej zálohy od
poškodenej svojou priateľkou, je potrebné konštatovať, že z vykonaného dokazovania je v dostatočnej

miere preukázaná vina obžalovaného za uvedený skutok vo výroku napadnutého rozsudku.
20. Z prezentovaných dôvodov považoval krajský súd odvolacie námietky obžalovaného smerujúce proti
rozsahu dokazovania, spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov a z neho plynúcich skutkových zistení,
ktoré okresný súd premietol v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku, za nedôvodné.Možno pripomenúť v tomto smere, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola
stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou

navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov.
K právnej kvalifikácii skutku
21. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, okresný súd zistený skutkový stav v čase rozhodovania
správne právne posúdil ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. K subjektívnej

stránke trestného činu krajský súd dopĺňa, že obžalovaný teda ako trestne zodpovedný subjekt konal v
priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom
zákoneporušiťzáujemnímchránený(objekt)–svojimprotiprávnymkonanímnaškoducudziehomajetku
seba obohatil tým, že poškodenú uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu
7.800.- Eur.
22. Pokiaľ ide o námietky obhajcu týkajúce sa zmeny právnej kvalifikácie, tieto vyhodnotil krajský súd ako

dôvodné, pretože novelou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024 prišlo k zmene výšky škody. Podľa
aktuálne platného Trestného zákona sa za väčšiu škodu považuje spôsobená škoda väčšia ako 20.000,-
Eur. Z uvedeného dôvodu krajský súd zrušil napadnutý rozsudok aj vo výroku o vine a zmenil právnu
kvalifikáciu na prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024.
K výroku o treste všeobecne

23. Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické
východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
24. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
25. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka

páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením

na ostatných členov spoločnosti.
26. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
27. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
28. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.29. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne

tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
30. Po novele trestného zákona už súd pri ukladaní trestu nemusí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38
ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Zároveňpriurčovanídruhuavýmerytrestumusísúdvsúladesustanovení§34ods.4Trestnéhozákona

prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
K výroku o treste konkrétne
31. Keďže krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine, bolo nevyhnutné rozhodovať aj
o výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, a preto musel vykonať dokazovanie ohľadom výroku o treste

a to v rozsahu potrebnom pre zistenie stavu veci pre rozhodnutie. Krajský súd na podklade takto
vykonaného dokazovania sám rozhodol o treste pre obžalovaného za horeuvedený trestný čin, keďže
tento postup nebol spojený s neprimeranými ťažkosťami.
32.Pokiaľideosamotnývýrokotreste,obhajobasavodvolacíchnámietkachtomutovýrokunevenovala.
33. Krajský súd uvádza, že napadnutý rozsudok bol vyhlásený okresným súdom dňa 19.09.2023, avšak

v čase rozhodovania krajského súdu na verejnom zasadnutí o ukladaní trestu pre obžalovaného prišlo
k nadobudnutiu účinnosti novely Trestného zákona v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorý nadobudol účinnosť odo dňa 06.08.2024. Legislatívnou zmenou prišlo k vypusteniu
ustanovenia týkajúceho sa pomerovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností pri zvyšovaní resp.
znižovaní zákonom uloženej trestnej sadzby, a preto krajský súd pri rozhodovaní o výške trestu nemohol

prihliadať na tieto okolnosti. Taktiež krajský súd poukazuje, že prišlo v prejednávanej trestnej veci
k zmene právnej kvalifikácii, t. j. zmenou Trestného zákona sa zvýšila výška škody a zmenila sa právna
kvalifikácia skutku z kvalifikovanej skutkovej podstaty na základnú skutkovú podstatu podľa § 221
ods. 1 Trestného zákona. Krajský súd zisťoval u obžalovaného či už poľahčujúce alebo priťažujúce
okolnosti, aby mohol uložiť spravodlivý trest v rozmedzí zákonom stanovenej trestnej sadzby. Krajský

súd u obžalovaného nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť. Krajský
súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu ohľadom uloženia priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. m) a to že už bol obžalovaný v minulosti odsúdený, pretože s poukazom na odsúdenie trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.06.2019 sp. zn. 2T/4/2019 prišlo k upusteniu od
uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12.03.2018

sp. zn. 3T/6/2018, kde prišlo o osvedčeniu a na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený. Na
základe uvedených skutočností nemožno zohľadniť predmetné odsúdenie pretože dané odsúdenie bolo
zahľadené.
34. Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, krajský súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere
1 rok a tento uložený trest podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 30 mesiacov. Zároveň uložil

obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu vo výške
7.800,- Eur. Krajský súd uvádza, že ohľadom konkrétnej výmery trestu pre obžalovaného, v rámci
zákonného rozpätia za prečin podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia
slobody od 0 až 2 roky. Krajský súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody v polovici
trestnej sadzby, teda vo výmere 1 rok, ktorý považoval za primeraný okolnostiam prípadu, ako aj osobe

obžalovaného. Výkon uloženého trestu odňatia slobody mu krajský súd odložil podľa § 49 ods. 1
písm. a) Trestného zákona a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 30
mesiacov, ktorú považoval za dostatočne dlhú na to, aby obžalovaný sebe samému a súčasne aj
spoločnosti preukázal, že to so svojim polepšením myslí úprimne a že bude vyvíjať snahu, aby podľa
svojich schopností nahradil spôsobenú škodu. Z pohľadu krajského súdu je (aj pri zmene trestného

zákona) aktuálne na obžalovaného nevyhnuté dôsledne pôsobiť dlhším trestom, a preto obžalovanému
ukladal trest v polovici trestnej sadzby aj vzhľadom na už predchádzajúce záznamy v registri trestov
u obžalovaného.35. Podľa názoru krajského súdu je uložený trest primeraný, nakoľko z povahy veci nemôže byť trest
ukladaný na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. A vo výsledku je aj podľa
názoru krajského súdu takto vymeraný trest vzhľadom na osobu obžalovaného, charakter súdenej

trestnej činnosti a okolnosti prípadu aj trestom spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska
individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň aj morálne odsúdi jeho konanie. Krajský súd pri
ukladaní podmienečného trestu zohľadnil aj skutočnosti týkajúce sa rodinných a osobných pomerov
obžalovaného, najmä skutočnosť, že obžalovaný sa stará o 3 maloleté deti, a jeho najstaršia dcéra je
veľmi vážne zdravotne postihnutá a vyžaduje si jeho osobnú starostlivosť.

36. Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu zákonný, zodpovedajúci kritériám stanoveným
v ustanovení § 34 Trestného zákona, je tiež primeraný a spravodlivý, obsahujúci v sebe obsahuje prvky
tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, vrátane morálneho odsúdenia konania obžalovaného.

Zhrnutie

37. Vychádzajúc z prezentovaných úvah krajský súd na podklade odvolania obžalovaného, prejednal
danú trestnú vec, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku napadnutý rozsudok
zrušil v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol spôsobom
uvedeným v enunciáte, pretože skutkové zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred okresným
súdom to umožňovali.

38. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestný poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.