Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Šulek
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/66/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819202156
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5819202156.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka
ačlenovsenátuJUDr.JanyKotrčovejaJUDr.JanyVargovej,vsporežalobcu:GeneraliČeskápojišťovna
a.s. so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 452 72 956, zapísaná v obchodnom registri
Mestského súdu v Prahe, oddiel B, vložka č. 1464, pod č. 026, konajúca prostredníctvom Generali
poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava -
mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Gabriela
Reichová, advokátka, so sídlom Pavla Mudroňa 26, Martin, proti žalovanému: A. B., miesto podnikania
Oravská Polhora 931, IČO: 34 418 253, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Dušan Pohovej &
partners, s.r.o., so sídlom Námestie Slobody 10, Bratislava, IČO: 36 863 904, o zaplatenie 40.623,26 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/48/2019-565
zo dňa 20.12.2023, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalovaný vykonal
odpadového PVC potrubia pod vaňou v byte C. A. na ul. D. E. XXXX/X F. G.. Nebolo sporné, že C. A.
bola poistená u žalobcu a že žalobca titulom poistného plnenia z dôvodu zatečenia do bytu poškodenej
jej vyplatil sumu peňažných prostriedkov, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje. Neostalo tiež sporné,
že uplatnená suma zodpovedá výške nákladov, ktoré boli účelne vynaložené na uvedenie bytu C. A. do
pôvodného stavu po jeho poškodení v dôsledku zatečenia a na zabezpečenie náhradného ubytovania
počas doby, po ktorú byt nebol v stave spôsobilom na bývanie. Žalovaný však nesúhlasil s tým, že by
on bol zodpovedný za škodu, ktorá vznikla na byte C. A.. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že
montáž odpadového PVC potrubia pod vaňou v byte C. A. uskutočnil on, ale poprel, že by túto montáž
nevykonal riadne a že by v dôsledku ním vykonanej montáže došlo k zatečeniu bytu. Súd prvej inštancie
posudzoval, či činnosť žalovaného (montáž sifónu pod vaňou) je prevádzkovou činnosťou, alebo nie.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že činnosť žalovaného, ktorý v byte C. D. A. nainštaloval vaňu
vrátane odpadného potrubia pod vaňou nemala povahu prevádzkovej činnosti. Jednak sa nejedná o
činnosť,ktorábymalacharaktersústavnejaleboopakovanejčinnosti(hocijemožné,žežalovanývrámci
prevádzkovania svojej živnosti opakovane inštaluje odpadové potrubie, ale nie v zmysle opakovania
na rovnakom mieste) a jednak táto činnosť nie je taká, že by si vyžadovala komplexnejšie zapojenie
viacerých zložiek a krokov. Tiež činnosť inštalovania vane a odpadového potrubia pod vaňou nemožno
považovať za takú, ktorá by buď sama osebe (pre jej charakteristické vlastnosti a povahu) alebo vdôsledku technológií alebo postupov, ktoré sa pri nej používajú, niesla v sebe vždy riziko vzniku škody
a to aj za predpokladu, že je vykonávaná na základe zákonného oprávnenia či technologicky správne.
Žalobca napokon ani netvrdil konkrétne skutočnosti ohľadne povahy činnosti žalovaného, ktorú vykonal
v byte C. A., ktoré by nasvedčovali tomu, že táto činnosť mala charakter prevádzkovej činnosti, len bez
ďalších konkrétností žiadal, aby súd aplikoval na daný prípad ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Súd
prvej inštancie bol názoru, že činnosť inštalácie vane vrátane odpadového potrubia pod vaňou nespĺňa
žiadnu z charakteristík prevádzkovej činnosti a preto sa na daný prípad nedá aplikovať ust. § 420a
Občianskeho zákonníka.
2.
Súd prvej inštancie potom ako dospel k záveru, že na tento prípad zodpovednosti za škodu nemožno
aplikovať ust. § 420a Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkovou
činnosťou, zaoberal sa námietkou žalovaného voči žalobe ohľadne toho, že žalobca nepreukázal, že by
žalovaný spôsobil škodu, ktorá vznikla v byte C. A. v dôsledku zatečenia vodou.
3.
Zoznaleckéhoposudkuč.04/2018znalcaH.I.J.súdprvejinštanciezistil,žepodľaznalcazatečeniebytu
bolo spôsobené prasknutým gumovým tesnením - netesným spojom, ktorý sa nachádzal na odpadnom
PVC potrubí pod vaňou. Z doplnku k uvedenému znaleckému posudku súd zistil, že montáž odtokového
pripojovacieho potrubia kanalizácie bola vykonaná bez zjavných netesností, sifón - zápachový
uzáver pre zariaďovací predmet vaňu bol pripojený predpísaným nátrubkom, ale pravdepodobne bez
kontrolného výkonu podľa článku 12 Skúšanie kanalizácie v budove STN 73 6760, Kanalizácia v
budovách: 4/2009 a nebola odhalená netesnosť pripojovacieho potrubia v tomto mieste. Podľa znalca H.
J. dodatočne nie je možné stanoviť prasknutie tesnenia alebo inú príčinu chybnej montáže tohto spoja -
ktoroubolaspôsobenánetesnosťtohtospoja.Predprvouobhliadkoumiestaporuchybolatátonetesnosť
odstránená vymenením pripojovacieho nátrubku vrátane tesnenia. V dodatku k znaleckému posudku
ešte znalec uviedol, že počas zisťovania nebolo možné identifikovať dôvod prasknutého tesnenia, bolo
možné stanoviť za príčinu zatopenia bytu netesnosť spoja pripojovacieho nátrubku s tesnením. Táto
vada nemusela byť viditeľná, pretože tesnenie pripojovacieho nátrubku je skryté. Túto vadu bolo možné
zistiť po dokončení montáže pri skúške vodotesnosti. Podľa znalca mu nebol poskytnutý záznam o
vykonaní predpísanej skúšky vodotesnosti, ktorá je predpísaná STN 73 6760.
4.
Z odborného vyjadrenia Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o. so sídlom Studená 967/3,
Bratislava, č. 10-09/2022, v ktorom sa znalecká organizácia vyjadrila k znaleckému posudku H. I. J.
a jeho doplneniu a uviedla, že ak nebolo znalcovi umožnené vykonať obhliadku predmetu posúdenia,
znalec mal v takom prípade odmietnuť podanie znaleckého posudku, pretože posudok nemôže podať
riadne. Podľa odborného vyjadrenia je však vecou individuálneho prístupu znalca, či sa podujme na
podanie posudku. Ďalej v odbornom vyjadrení bolo uvedené, že obhliadka vykonaná znalcom v čase
prejavu poruchy sa dá pokladať za neopakovateľný znalecký úkon, potrebný na posúdenie/ustálenie
príčiny poruchy. V niektorých prípadoch sa aj na základe obhliadky následkov poruchy dá odhadnúť
príčina poruchy; predmetný prípad však za taký nepokladajú. Ďalej znalecká organizácia v odbornom
vyjadrení uvádza, že či už v podaných posudkoch alebo v záznamoch sa nikde taxatívne neuvádza typ
vaňového sifónu a jeho príslušenstva, ktorého údajnou poruchou mala byť zapríčinená škoda, riešená
v škodovej udalosti č. 3091081872 poisťovňou Generali Poisťovňa, a.s. a v žiadnej z týchto listín nie je
ani preukázaná príčina/príčiny vzniku škody. Znalecká organizácia ďalej uviedla, že ak predpokladajú,
že išlo o vaňový sifón výrobcu Mc ALPINE, typ HC31SF, resp. v odtokovej časti tvarovo zhodný,
potom by prasknutie gumeného tesnenia pritláčaného k plastovému potrubiu prevlečnou objímkovou
maticou nemalo spôsobiť pri vypúšťaní vane fatálne úniky veľkého množstva vody pod vaňu. Ďalej bolo
v odbornom vyjadrení uvedené (odpoveď na otázku č. 3), že ak predpokladajú, že dokumentácia z
montáže je autenticky zachytená na fotografiách, potom si zhotoviteľ na fotografii zdokumentoval stav
riadneho dotiahnutia prevlečnej objímkovej matice v spoji na rozdiel od vyobrazenia na obrázku 2 v
posudku. Ak bol spoj riadne dotiahnutý a nevyčnievali štyri závity, potom treba príčinu/príčiny vzniku
škody v byte č. 2-2208 skúmať/hľadať inde a nie v prasknutom gumenom tesnení alebo v uvoľnenom
spoji. Podľa znaleckej organizácie pri skúmaní príčiny/príčin vzniku škody a rozsahu zatečenia by bolo
vhodné vypočuť aj vlastníka susedného bytu č. 2-2209 a spresniť čas prvého zistenia prevlhnutia
stavebných konštrukcií. Z rozsahu zatečenia/prevlhnutia v posudku a fyzikálnych vlastností atakovanýchmateriálov stavebných výrobkov by sa dalo približne stanoviť/odhadnúť celkové vytečené množstvo
vody, čo by dokreslilo obraz o možných príčinách.
5.
Súd prvej inštancie na podklade vyššie uvedeného konštatoval, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať,
že ku vzniku škody došlo porušením povinnosti žalovaným. Žalobca tvrdil, že ku vzniku škody zatopením
bytu C. A. došlo tak, že žalovaný nesprávne nainštaloval odpadové potrubie pod vaňou, konkrétne sa
tam mal nachádzať netesný spoj, v dôsledku čoho došlo k úniku vody a zatečeniu bytu, no dôkazy,
ktoré predložil na preukázanie tohto tvrdenia - znalecký posudok H. I. J. a dodatok k nemu - boli
spochybnené ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä odborným vyjadrením, ktoré predložil žalovaný.
Znalecká organizácia v odbornom vyjadrení najmä vytkla znaleckému posudku, že znalec ho vyhotovil
bez toho, aby vykonal obhliadku predmetu posúdenia - ten v čase posúdenia už nejestvoval. Znalecká
organizácia tiež vyslovila názor, že obhliadka vykonaná znalcom v čase poruchy je neopakovateľný
znalecký úkon, potrebný na posúdenie príčiny poruchy a pokiaľ sa aj v niektorých prípadoch dá príčina
poruchy zistiť bez obhliadky, tento (prejednávaný) prípad medzi nepatrí. Súd stanovisko znaleckej
organizácie, ktorá vyhotovila odborné vyjadrenie, voči znaleckému posudku znalca H. J. ohľadne toho,
že bez obhliadky na mieste samom samotným znalcom ani nebolo možné vyhotoviť znalecký posudok,
považuje za podstatnú námietku voči znaleckému posudku H. J., s ktorou sa žalobca relevantne
nevysporiadal. Znalecká organizácia vo svojom odbornom vyjadrení znaleckému posudku H. J. vytýka
aj jeho nepresnosť, kedy znalec v posudku neuvádza, kedy sa objavilo zatekanie v susednom byte, ani
o aký susedný byt sa jedná. Znalecká organizácia vo svojom odbornom vyjadrení poprela záver znalca,
že k poruche došlo z dôvodu prasknutia gumeného tesnenia/netesnosti spoja pripojovacieho nátrubku
s tesnením, pretože v prípade riadneho dotiahnutia prevlečnej objímkovej matice v spoji by prasknutie
gumeného tesnenia nespôsobilo pri vypúšťaní vane fatálne úniky veľkého množstva vody pod vaňu. Z
výsluchov svedkov K. B. a C. L. mal súd prvej inštancie preukázané, že prevlečná objímková matica bola
riadne dotiahnutá - neboli nedotiahnuté štyri závity, ako je viditeľné na snímke, ktorá bola podkladom pre
znaleckýposudokH.I.J..Súdprvejinštancieposúdiltiežzadôvodnúnámietkužalovaného,ženedošlok
takému úniku vody, ako opísala vlastníčka bytu C. A., keď v rámci svojho výsluchu uviedla, že pod vaňou
bola 10 cm hladina vody, ale svedok L. M., ktorý ako prvý otvoril priestor pod vaňou uviedol, že pod vaňou
v čase, keď tam prvý krát nazrel, bola vlhká podlaha, nebola tam však žiadna vrstva vody. Žalovaný
tiež poukázal na to, že znalec H. I. J. sa nezaoberal tým, že zatečenie bytu mohlo byť spôsobené aj
únikom vody z iného zdroja - vodovodnej batérie nad vaňou, pretože ako vyplynulo z výpovede svedka
L. M., aj takýto zdroj vody sa na dotknutej navlhnutej priečke nachádzal. Súd poznamenáva, že síce
nebolo preukázané, že zdrojom úniku vody bola vodovodná batéria nad vaňou, pretože zo žiadneho
dôkazu (ani produkovaného žalovaným) nebolo preukázané, že by zdrojom zatečenia bola vodovodná
batéria nad vaňou, ale na to, aby žalobca splnil dôkaznú povinnosť, bolo potrebné jednoznačne a
bez pochybností preukázať porušenie povinností žalovaného spôsobom, aký žalobca tvrdí v žalobe,
t.j. nesprávnou inštaláciou odpadového potrubia pod vaňou tak, že sa tam nachádzal netesný spoj a
túto dôkaznú povinnosť žalobca nesplnil. Je nadbytočné, aby súd hodnotil úvahy žalovaného, akým
(iným než žalobcom tvrdeným) spôsobom naozaj došlo k úniku vody. Nemá to však žiadny vplyv na
zistenie, že žalobca svoju dôkaznú povinnosť netvrdil, pretože súd je viazaný žalobou aj v tom zmysle,
že je viazaný skutkovými tvrdeniami žalobcu, ktoré tvrdí v žalobe a teda súd sa zaoberal žalobcom
tvrdeným porušením povinnosti zo strany žalovaného, nie tým, akým spôsobom skutočne došlo k úniku
vody v byte C. A.. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že vzhľadom na to, že odborné vyjadrenie
znaleckej organizácie Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o. so sídlom Studená 967/3, Bratislava,
vylúčilo, že by príčinou poruchy - zatečenia bytu bolo prasknuté gumené tesnenie alebo uvoľnený spoj
na odpadovom potrubí pod vaňou, ktoré inštaloval žalovaný, nemožno považovať za bez pochybností
preukázané, že vznik škody na byte C. A. zapríčinil žalovaný porušením svojej povinnosti pri vykonaní
objednanej činnosti pre C. A.. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju priznal žalovanému, ktorý mal
v konaní úspech.
6.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, navrhol napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolanie odôvodnil podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), f), a h) CSP. Žalobca bol toho názoru, že v prípade výkonu činnosti žalovaným,
ktorá spočívala v jeho vlastnej organizácii všetkých potrebných činností a následnom faktickom výkone
konkrétnych prác u poškodenej, ktorá spočívala v osadení vane, jej upevnenia, sfunkčnenia jejodpadového systému vykonaním jeho odbornej montáže a riadnym pripojením do odtokového systému
a následných murárskych a obkladových prác mala charakter jeho prevádzkovej činnosti, t. j. činnosti,
ktorú vykonáva pravidelne v zmysle príslušného oprávnenia a za ktorú zodpovedá v zmysle § 420a
Občianskeho zákonníka. Išlo totiž o činnosť, ktorú žalovaný fakticky pravidelne vykonáva v rámci
svojej prevádzkovej činnosti, v súvislosti s ktorou disponuje aj príslušným živnostenským oprávnením.
Súd svoj záver o nemožnosti zodpovednosti žalovaného v zmysle ust.§ 420a Občianskeho zákonníka
vysvetlil tak, že v danom prípade nešlo o činnosť, ktorú žalovaný vykonáva opakovane a sústavne (v
zmysle opakovania na rovnakom mieste) ani o činnosť, ktorá by si vyžadovala komplexnejšie zapojenie
viacerých zložiek a krokov, a tiež, že činnosť žalovaného (inštalovanie vane a odpadového potrubia)
nemožno považovať za takú, ktorá by niesla v sebe riziko vzniku škody aj v prípade, že by bola vykonáva
na základe zákonného oprávnenia a technologicky správne. Odôvodnenie súdu prvej inštancie
považoval za nesprávne a nezrozumiteľné, pokiaľ ide o dôvody ním negatívneho vymedzenia dôvodov,
ktoré podľa súdu vylučujú povahu činnosti žalovaného ako prevádzkovej. Nesúhlasil so záverom súdu,
že označená činnosť žalovaného je činnosťou, ktorá si nevyžaduje komplexnejšie zapojenie viacerých
zložiek a krokov, ani s tým, že nejde o činnosť, s ktorou sa môže spájať potencionálne riziko vzniku
škody aj v prípade zachovania predpísaného technologického postupu. Vyjadril názor, že práve činnosť
žalovaného zahŕňajúca prípravu materiálov a komponentov, ich prehliadku a posúdenie ich vhodnosti
a následné realizačné činnosti sú komplexným súborom odborných krokov a predpísaných postupov,
ktorých vykonávanie v rôznych podmienkach a súvislostiach vždy môže niesť riziko vzniku škody pri
ich vykonávaní v konkrétnom prípade. Nemožno sa stotožniť ani so záverom, že nejde o činnosť
vykonávanú sústavne, opakovane na jednom mieste, pričom požiadavka jej nutného opakovaného
výkonu na rovnakom mieste z právneho predpisu nijako nevyplýva.
7.
Žalobca namietal, že súd prvej inštancie presvedčivým spôsobom nevysvetlil, ako všetky jednotlivé
dôkazy vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a zároveň, že ním vykonané hodnotenie dôkazov v
odôvodnení rozhodnutia je len parciálne, a v tomto rozsahu nepresvedčivé a nedostatočné. Žalobca
poukázal na to, že predložil znalecký posudok H. I. J., ktorý jednoznačne označil ako zdroj zatečenia
vody do priestorov bytu poškodenej netesný spoj, ktorý sa nachádzal na odpadovom PVC potrubí pod
vaňou, ktorý zhotovil pre poškodenú žalovaný. Poukázal na to, že vo svojej výpovedi znalec doplnil,
že podklady (fotodokumentáciu, ktorú použil v znaleckom posudku) zabezpečil poškodený/objednávateľ
posudku. Ďalej poukázal na to, že pri rozsahu zatečenia vyjadril znalec názor, že nemuselo ísť o
pretekanie vody veľkým prúdom, a to práve z dôvodu, že skladba podlahy v budove obsahuje vrstvu
anhydridu (8-10 cm), pričom ide o hygroskopický materiál, ktorý nasáva vodu ako špongia. Skladba
stavebných súčastí kúpeľne a ich materiál umožnili vtekanie vody do vrstiev podlahy vrátane zatečenia
do zvislých konštrukcií. Uviedol, že pri ohliadke síce videl len už opravený (vymenený) sifón, ale z
fotografií poškodenej mal k dispozícii pôvodný (stav), čo nič nemení na jeho závere, že sifón bol
zdrojom zatečenia. Ďalej poukázal na znalecký posudok EXPERTA, s.r.o. č. 44/2018 zo dňa 20.07.2018
(na str. 3) predloženom zo strany žalobcu uvádza znalecká organizácia, že poškodená pri ohliadke
(06.02.2018) uviedla, že voda zo sifóna zatekala cca tri týždne pred vznikom škody po nasťahovaní
do bytu, pričom znalcovi EXPERTA, s.r.o. bolo poskytnuté k nahliadnutiu video, kde bol evidentný únik
vody. Zo zápisnice z ohliadky po škodovej udalosti – NEHNUTEĽNOSŤ zo dňa 03.01.2018 vyplýva, že
v čase prvotnej ohliadky bolo už preukázateľne opravené potrubie sifónu (ktoré by nebol žiadny dôvod
vymieňať, pokiaľ by nebolo vadné) a ohliadajúci technik zaznamenal z mobilného telefónu masívne
tečenie vody. Svedkyňa C. A. uviedla, že v čase zistenia závady bolo dodané video, z ktorého bolo
zrejmé, že zateká kompletne pod vaňou, pričom uviedla, že tam bola asi 10 cm hladina vody. Aj svedok
M., ktorý vykonal otvor do obmurovania vane ako prvý, vypovedal, že celý priestor pod vaňou bol mokrý,
od vane to bolo zatečené na obe strany, pričom sadrová podlaha nasala vodu. Žalobca mal za to, že súd
prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevyporiadal s ostatnými dôkazmi produkovanými v
konaní ohľadom zisťovania zdroja zatečenia, najmä s obsahom údajov uvedených znaleckom posudku
znaleckej organizácie EXPERTA s.r.o., zápisnice z obhliadky po škodovej udalosti zo dňa 03.01.2018
ako aj so zhodnými výpoveďami svedkyne A. a svedka M., ktorí obaja potvrdili ako zdroj úniku vody sifón
vane. Z označených listinných dôkazov vyplýva, že v čase zistenia škody poškodenou bolo spracované
videozachytávajúcepretekanievodyzosifónapodvaňou,ktoréhoexistenciupotvrdilinezávislevkonaní
vypočutá poškodená, v znaleckom posudku znalecká organizácia EXPERTA, s.r.o. ako aj ohliadajúci
technik žalobcu v zázname o ohliadke zo dňa 03.01.2018. Žalobca namietal, že pre odôvodnenie
rozsudku nemôže byť z hľadiska ust. § 220 ods. 2 CSP postačujúce, ak súd vykonané dôkazy vodôvodnení síce vymenoval, ale v ďalšom už (vo väčšine z nich) neuviedol, čo konkrétne ich vykonaním
zistil.
Za nesprávne žalobca považoval aj skutkové závery, ktoré si súd prvej inštancie osvojil na základe
odborného vyjadrenia predloženého žalovaným a ktoré následne považoval za spôsobilé spochybniť
závery znaleckého posudku H. J. a ostatných žalobcom predložených a označených dôkazov. Žalobca
namietal, že je veľmi ťažko predstaviteľné, že poškodený pri prvotnom zistení takejto situácie, rieši
prioritne otázku prítomnosti znalca pred odstránením škody prípadne pred zabránením jej šírenia. Ďalej
namietali závery žalovaným predloženého odborného vyjadrenia, pričom poukázali na to, že znalec H.
J. predovšetkým popisoval prasknutie gumeného tesnenia len ako jednu z možností ním záverovanej
netesnosti vaňového sifónu a tiež, že aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozsiahle zavlhnutie
priestorov bytu v danom prípade nemuselo byť vôbec výsledkom fatálnych únikov vody, ale mohlo ísť aj o
menšie množstvá. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že odborné vyjadrenie znaleckej
organizácie vylúčilo že by príčinou poruchy – zatečenia by to bolo prasknuté gumené tesnenie alebo
uvoľnený spoj na odpadovom potrubí pod vaňou. Žalobca namietal overiteľnosť záverov samotného
odborného vyjadrenia a najmä obsahu podkladov, ktoré boli reálne znaleckej organizácii predložené,
keďže nie je zrejmé, čo bolo zobrazené na predložených snímkach v počte 16 ks, ktoré žalovaný
odovzdal ako podklad pre spracovanie odborného vyjadrenia ani čo bolo obsahom prílohy pod bodom 7
str. 2 odborného vyjadrenia. Absenciu takýchto podkladov (napr. vo forme príloh odborného vyjadrenia)
označil za zásadný nielen formálny ale najmä materiálny nedostatok takéhoto dôkazu, v dôsledku
ktorého nie je takýto dôkaz všeobecne preskúmateľný.
8.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Mal za to, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno, keď
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, čo bola príčina vzniku poistnej udalosti - zatečenia bytu.
Žalobca v podanej žalobe síce uviedol, že dňa 19.12.2017 došlo k poistnej udalosti - zatopeniu a
následne k poškodeniu bytu v dome na D. J. XXXX/X F. G. a príčinou zatopenia malo byť prasknuté
gumové tesnenie - netesný spoj, ktorý sa nachádzal na odpadnom PVC potrubí pod vaňou, pričom práce
pri výstavbe WC a kúpeľne realizoval žalovaný, pričom sa odvolával na závery Znaleckého posudku č.
4/2018 , ktorý Znalecký posudok vypracoval znalec H. I. J.. Žalovaný na súde prvej inštancie od počiatku
spochybňoval závery Znaleckého posudku, považoval ho za neodborný a nepreskúmateľný. Znalec vo
vypracovanom Znaleckom posudku za príčinu zatopenia bytu určil poškodený sifón, ktorého netesným
spojom malo dôjsť k úniku vody. Znalec H. I. J., ktorý vypracoval Znalecký posudok, sa vôbec nezúčastnil
osobnej obhliadky miesta vzniku poistnej udalosti a teda sa vôbec nezaoberal, že únik vody mohol byť z
iného zdroja napr. zabudovanej vodovodnej batérie nad vaňou, pretože aj taký zdroj vody sa na dotknutej
navlhnutej priečke nachádzal. Znalec vôbec neskúmal poškodený sifón, nakoľko ho nikdy nemal k
dispozícii. Znalec v Znaleckom posudku nešpecifikoval, o aký typ vaňového sifónu išlo, ktorého údajnou
poruchou mala byť zapríčinená škoda. Závery v znaleckom posudku ustálil znalec výlučne na základe
fotodokumentácie, ktorú mu predložil žalobca. Pôvod fotodokumentácie žalobca nevysvetlil, nevedel
zodpovedaťnaotázku,ktozabezpečilfotodokumentáciu.Žalobcanepredložilinélistinnédôkazy,ktorými
by preukázal príčinu vzniku poistnej udalosti a následne vzniknutej škody. Na základe jeho výpovede
svedkaM.jenesporné,ženebolanamiestepoistnejudalostizaznamenásúvislástojacavodatak,akosa
javilo na fotodokumentácii, ktorú mal znalec k dispozícii a bola podkladom pre vypracovanie Znaleckého
posudku. Žalovaný uviedol, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, čo bolo
príčinou vzniku poistnej udalosti a kedy k poistnej udalosti došlo a tiež nepreukázal porušenie právnej
povinnosti žalovaného.
9.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a
nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
10.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalobca, konštatuje, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci
a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťahmedzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s
požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového
stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho
rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Pokiaľ ide o námietku
nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú
právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú
právnu normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj CSP, preto
odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol
také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd pritom konštatuje, že iba samotná nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalobcu)
s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/
CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k
záveru, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP nie je daný.
11.
K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo
v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej sporovej
veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP,
majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods.
2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež
zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu
a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu
akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Žalobcom
uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Rovnako tak odvolací súd
je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí inou vadou, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci tak, ako to tvrdil žalobca, a preto nie je daný ani odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP.
12.
Odvolací súd konštatuje, že správny bol záver súdu prvej inštancie o tom, že činnosť žalovaného, ktorý
v byte C. D. A. nainštaloval vaňu vrátane odpadného potrubia pod vaňou, nemala povahu prevádzkovej
činnosti. Jednak sa nejedná o činnosť, ktorá by mala charakter sústavnej alebo opakovanej činnosti
(hoci je možné, že žalovaný v rámci prevádzkovania svojej živnosti opakovane inštaluje odpadové
potrubie, ale nie v zmysle opakovania na rovnakom mieste) a jednak táto činnosť nie je taká, že
by si vyžadovala komplexnejšie zapojenie viacerých zložiek a krokov. Tiež činnosť inštalovania vane
a odpadového potrubia pod vaňou nemožno považovať za takú, ktorá by buď sama osebe (pre jejcharakteristické vlastnosti a povahu) alebo v dôsledku technológií alebo postupov, ktoré sa pri nej
používajú, niesla v sebe vždy riziko vzniku škody a to aj za predpokladu, že je vykonávaná na základe
zákonného oprávnenia či technologicky správne. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že činnosť
inštalácie vane vrátane odpadového potrubia pod vaňou nespĺňa žiadnu z charakteristík prevádzkovej
činnosti, a preto sa na daný prípad nedá aplikovať ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Rovnako tak
správne vychádzal z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 32/2014 a sp.
zn. 5 Cdo 183/2018 zo dňa 28.9.2020 (zverejnený v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod
č. 7/2021) a v nich vyslovené právne názory, ktoré na vec aj správne aplikoval (viď ods. 6 strana 5
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Odvolací súd dodáva, že žalovaný vykonal pre poškodenú
dielo, pričom vykonanie diela (po jeho odovzdaní), nepredstavuje prevádzkovú činnosť žalovaného,
a to hoc by dielo bolo vyhotovené neodborne a z takto neodborného diela by vznikla škoda. Odvolací
súd ďalej konštatuje, že závery súdu prvej inštancie boli jasné, zrozumiteľné, správne a presvedčivé,
a preto námietky žalobcu v tejto časti nedôvodné. Rovnako tak bola nedôvodná námietka žalobcu
ohľadne nepresvedčivosti rozsudku vo vzťahu k predloženým dôkazom žalobcu. Žalobca mal za to,
že ním predložené dôkazy v podobe znaleckého posudku p. J., jeho doplnenia, fotografií a výpovedi
poškodenejspoľahlivopreukazujúvznikškody,akoajpríčinnúsúvislosťmedzivznikomškodyakonaním
žalovaného.
13.
Súd prvej inštancie správne uzavrel, že z vykonaného dokazovania sa žalobcovi nepodarilo preukázať,
že ku vzniku škody došlo porušením povinnosti žalovaným. Žalobca síce tvrdil, že ku vzniku škody
zatopením bytu C. A. došlo tak, že žalovaný nesprávne nainštaloval odpadové potrubie pod vaňou,
konkrétne sa tam mal nachádzať netesný spoj, v dôsledku čoho došlo k úniku vody a zatečeniu bytu, no
dôkazy, ktoré predložil na preukázanie tohto tvrdenia - znalecký posudok H. I. J. a dodatok k nemu - boli
spochybnené ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä odborným vyjadrením, ktoré predložil žalovaný.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôvodnosť záveru znaleckej organizácie v odbornom vyjadrení,
ktorá vytkla znaleckému posudku, že znalec ho vyhotovil bez toho, aby vykonal obhliadku predmetu
posúdenia - ten v čase posúdenia už nejestvoval. Rovnako tak, že obhliadka vykonaná znalcom v čase
poruchy je neopakovateľný znalecký úkon, potrebný na posúdenie príčiny poruchy a pokiaľ sa aj v
niektorých prípadoch dá príčina poruchy zistiť bez obhliadky, tento (prejednávaný) prípad medzi nepatrí.
Ak žalobca namietal, že vzhľadom na hroziacu škodu a jej odvrátenie, znalec nemohol byť privolaný,
tak takáto námietka nemôže obstáť. Škode bolo možné zabrániť, nenapúšťaním vane a tým by bol daný
priestor na to, aby znalec sa mohol dostaviť. Ak poškodený, resp. poisťovňa takto nepostupovali, sami
si vytvorili situáciu, v ktorej neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu príčinnej súvislosti medzi konaním
žalovaného a vznikom škody. Je nevyhnutné si uvedomiť, že pri náhrade škody je vždy potrebné
preukázať vznik škody a príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody, ak niektorá z týchto
zložiek chýba (hoc aj len jedna), tak nemožno žalovaného zaviazať na náhradu škody. V tomto prípade
nebolo preukázané, že konaním žalovaného došlo k vzniku škody tak, ako to uvádza žalobca.
14.
Ak žalobca namietal, že odborné vyjadrenie č. 10-09/2022 nepreukazuje tú skutočnosť, že by porucha
tesnenia nemohla spôsobiť škodu tak, ako je uplatnená žalobcom. Uvedená námietka je nedôvodná,
nakoľko súd prvej inštancie správne vyhodnotil uvedené vyjadrenie tak, že vylučuje popis vzniku škody
tak, ako ho uplatnil žalobca. V posudku je jasne uvedené, že prasknutie tesnenia nemohlo spôsobiť
také zatečenie ako tvrdil žalobca. Rovnako tak uzavrel, že pokiaľ bol spoj riadne dotiahnutý, nemožno
hľadať zatečenie v prasknutom gumenom tesnení, alebo nedotiahnutí spoja. Súd prvej inštancie s
ohľadom na fotodokumentáciu žalovaného (z osadenia), ako aj závery odborného vyjadrenia, ktoré
jasne poukazovalo na to, že fotky v posudku p. J. (štyri viditeľné závity), by preukazovali, že sifón vôbec
nebol dotiahnutý (bol úplne voľný) a vaňa v čase skúšky po vybúraní, by musela byť výrazne naplnená.
Vo odbornom vyjadrení bolo konštatované viď č.l. 475, že obrázok 2 posudku p. J. nepreukazuje
príčinu zatekania. Zo svedeckej výpovede poškodenej súčasne plynie, že nebola prítomná pri búraní,
a teda v tejto časti za takto zisteného skutkového stavu, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
konaním žalovaného a vznikom škody. Súčasne tvrdenie žalovanej o výške 10 cm vody pod vaňou
bolo vyvrátené výpoveďou svedka M., ktorý uvedené okolnosti neuviedol. Pokiaľ žalobca poukazuje na
existenciu videa, ktoré malo byť vyhotovené z rozhodného dňa vybúrania, tak uvedené video v konaní
nepredložil. Tvrdenie, že takéto video existuje, nie je spôsobilým dôkazom na vyhovenie žalobe. Video
by muselo byť v konaní predložené a vykonané ako dôkaz. Žalobca svoju možnosť, predložiť takýto
dôkaz nevyužil, a preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním vykonaných tvrdení. Pokiaľ žalobca
namietal, že súd prvej inštancie neuviedol, ako sa vysporiadal s jednotlivými dôkazmi ním predloženými,tak odvolací súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. Podstatným pre posúdenie bol posudok
p. J., ktorý však neobstál v porovnaní s odborným vyjadrením, pričom ak sa súd priklonil k záverom
odborného vyjadrenia, tak tento postup bol správny. Odborné vyjadrenie znegovalo dôkaz žalobcu v
podobe posudku p. J., ktorý nemohol zvrátiť ani jeho doplnok, pričom svedecká výpoveď poškodenej
nepreukázala, ňou tvrdené skutočnosti (10cm vody), lebo reálne ich osobne nevidela (nebola prítomná
pri vybúraní otvoru) a z jej svedeckej výpovede nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by bez pochybností
preukázali príčinnú súvislosť medzi osadením vaňového sifónu a vzniknutou škodou. Ak žalobca mal
za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s posudkom spoločnosti EXPERTA, s.r.o., tak
uvedená námietka je nedôvodná. Posudok spoločnosti EXPERTA, s.r.o. nerieši okolnosti vzniku škody
(kto je škodcom), ale jej výšku, a preto nepredstavoval taký dôkaz, s ktorým by sa musel súd prvej
inštancie zaoberať, keď dospel k záveru, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
konaním žalovaného. Všetky dôkazy predložené žalobcom neboli spôsobilé privodiť ten záver, že škoda,
ktorá vznikla poškodenej, bola v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v podobe zle namontovaného
sifónu. Rovnako tak zápisnica z ohliadky zo dňa 03.01.2018 nie je dôkazom preukazujúcim príčinnú
súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody.
15.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že nedôvodnou je aj námietka žalobcu, že zatečenie podľa znaleckého
posudku p. J. mohlo vzniknúť nielen z prasknutého tesnenia, ale aj iného dôvodu. Pokiaľ žalobca chce
uspieťvsporeonáhraduškody,musíjednoznačnepreukázaťnielenvznikškody,aleajpríčinnúsúvislosť
(konkrétnu) medzi konaní žalovaného a vznikom škody. Rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu
škody nemožno postaviť na dohadoch a nejasných predpokladoch, ale musí riadne preukázané, čo sa v
posudzovanom prípade nestalo, a preto súd prvej inštancie správne žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo
vzťahu k námietke žalobcu, že v odbornom vyjadrení neboli v prílohách predložené fotografie (v počte
16 kusov) odvolací súd konštatuje, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu odborného vyjadrenia je
jednoznačne zrejmé, ktoré konkrétne fotografie boli prevzaté do obsahu odborného vyjadrenia, aj ako sa
s nimi v odbornom vyjadrení vyhotoviteľ vysporiadal. Na ktoré okolnosti poukázal a ako ich vyhodnotil.
Uvedením konkrétnych fotiek do odborného vyjadrenia, ktoré boli podkladom pre jeho vypracovanie
si vyhotoviteľ odborného vyjadrenia splnil svoju povinnosť, aby odborné vyjadrenie bolo vyhotovené
riadne, pričom skutočnosť, že pôvodne mu bolo predložených 16 fotografií, nemá na uvedenú vec vplyv.
Ďalšie fotografie, resp. dokument, ktorý bol uvedený pod bodom 7 str. 2 (objednávka zo dňa 27.07.2017),
ktoré neboli predmetom posúdenia v odbornom vyjadrení, nemôžu privodiť záver, o nepreskúmateľnosti
posudku, alebo jeho nesprávnosti.
16.
Odvolací súd k námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie (jeho odôvodnenie) je v rozpore
s § 220 ods. 2 CSP konštatuje jej nedôvodnosť. Súd prvej inštancie sa jasne, dôkladne vysporiadal so
všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami veci, ktoré boli pre jej posúdenie podstatné, tieto riadne
ustálil aj správne právne posúdil. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
17.
K námietke nesprávneho procesného postupu odvolací súd tak, ako bolo uvedené už vyššie, uvádza,
že nevzhliadol v procesnom postupe súdu prvej inštancie také konanie, ktoré by odôvodňovalo prijatie
záveru o tom, že bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Skutočnosť, že súd prvej
inštancieneposúdilvecvsúladesnázoromžalobcu,neznamenáporušenieprávanaspravodlivýproces,
ako ani vyhodnotenie jednotlivých tvrdení a dôkazov. Rovnako tak odvolací súd nevidí žiadne porušenie
článku 17 CSP, nakoľko z obsahu spisu je potrebné prijať záver, že súd prvej inštancie konal v súlade
s článkom 17 CSP.
18.
Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a
odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§
380 ods. 2 CSP) a plne sa stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia, preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
19.O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.
20.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.