Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623208569
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2623208569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bundzelovej a sudkýň

JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov- matka: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F.
XXXX/X, právne zastúpená: Advokátska kancelária LEGALION s. r. o., IČO: 55 070 396, so sídlom
Senica, Hviezdoslavova 309/1 a otec: D. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. I., B. XXX, Česká
republika, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky
maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 25P/13/2023-194 z 27. novembra 2023,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II. a III.) a v závislom výroku
V. a VI. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. zveril maloleté dieťa A. B. do osobnej
starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok v bežných veciach. Výrokom II. zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou

110 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, a to s účinnosťou od
4.10.2022. Výrokom III. určil, že nedoplatok na zročnom výživnom na maloleté dieťa za obdobie od
4.10.2022 do 30.11.2023 vo výške 1 020,44 eura je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po
55 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod
následkom straty výhody splátok. Výrokom IV. súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravil. Výrokom
V. súd zrušil uznesenie Okresného súdu Skalica č. k. 9P/23/2023-12 zo dňa 17.4.2023 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/37/2023-57 zo dňa 29.5.2023. Výrokom VI. rozhodol

o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 1, 2, 4 a 5, § 25 ods. 1, § 36 ods.
1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá, § 77 ods. 1 z. č. 36/2005 Z.
z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 263 a § 52 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“). Vecne dôvodil, že zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného

dokazovania vyplýva, že je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti voči maloletému dieťaťu.
Mal za preukázané, že rodičia maloletej A. spolu nežijú, boli len v krátkodobom partnerskom zväzku,
ktorý ukončili ešte pred jej narodením. Rodičia sa nevedia dohodnúť na úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností, najmä pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca, uvedená úprava je preto vzáujme maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že starostlivosť o maloleté dieťa
od jej narodenia zabezpečuje výhradne matka, otec sa na osobnej starostlivosti o maloletú žiadnym
spôsobom nepodieľal. V starostlivosti zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky a u matky má

maloletá vytvorené stabilné rodinné zázemie. Vzhľadom na súhlasné stanovisko otca a odporúčanie
kolízneho opatrovníka súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky. Súd prihliadol na najlepší
záujem dieťaťa, ktoré bolo doposiaľ v kontakte len s matkou, otca vôbec nepozná. S poukazom na nízky
vek dieťaťa a jeho úzke citové väzby s matkou iná úprava zverenia dieťaťa v danom čase neprichádza
do úvahy. To však nevylučuje, aby otec maloletú navštevoval a postupne si s ňou budoval vzťah. Súd

zároveň určil, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných
veciach. Ďalším výrokom (IV.) súd neupravil styk otca s maloletým dieťaťom z dôvodu, že rodičia úpravu
styku nežiadali a tento navrhli ponechať na dohode rodičov. Uvedená úprava rodičovských práv a
povinností podľa názoru súdu rešpektuje právo maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
oboch rodičov.

3. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča súd prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné
rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie,
poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, pri starších deťoch tiež náklady spojené so
školskou dochádzkou, výdavky na školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúrne vyžitie. Výška týchto

výdavkov môže byť rôzna, je závislá predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a
duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia
v spoločenskom živote. Uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa je výraznou mierou bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na
ktoré súd tiež musí prihliadať pri rozhodovaní o výživnom. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to,

či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať úsilie dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí,
ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich
rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným
stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho
pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. V danom prípade sa jedná

o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od
konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného.

4. Súd v konaní skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že matka maloletej A. má v súčasnosti príjem z rodičovského príspevku, ktorý

poberá na maloletú vo výške 473,30 eur a z prídavkov na dve maloleté deti spolu vo výške 120,- eur
mesačne (z toho 60,- eur na maloletú A.). Krátko pred rozhodnutím vo veci samej matka nastúpila do
zamestnania, avšak výšku príjmu nevedela uviesť. Za posledných 12 mesiacov bol jej priemerný príjem
cca. 722,- eur (do apríla 2023 poberala dávku materské). K tomu poberá výživné od otca staršej dcéry
J. v mesačnej výške 200,- eur (od septembra 2023), uvedené výživné však slúži na uspokojovanie

potrieb len tohto dieťaťa. Mesačné výdavky na deti a domácnosť matka vyčíslila priemernou sumou
1.813,69 eur, a to nájomné 430,- eur, plienky a bežné potreby 142,64 eur, potraviny 450,38 eur, drogéria
a hygienické potreby 59,34 eur, domácnosť 73,17 eur, benzín 68,88 eur, oblečenie a obuv pre deti
128,80 eur, hračky 37,12 eur, lieky 45,86 eur, mobil, internet, televízia 24,55 eur, materská škola staršej
dcéry 81,- eur, výdavky na zariadenie domácnosti a mimoriadne výdavky (napríklad opravy) v priemere

271,95 eur. Z uvedených výdavkov podľa matky na maloletú A. pripadá suma 499,22 eur, z toho nájom
143,33 eur, plienky, hračky, hygienické potreby 100,02 eur, potraviny 150,12 eur, chod domácnosti 24,39
eur, benzín 22,96 eur, oblečenie a obuv 20,42 eur, lieky 29,80 eur, mobil, internet, televízia 8,18 eur.
Otec pracuje u zamestnávateľa Základná škola a praktická škola E., kde dosahuje priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 18.591,- Kč (763,05 eura), k tomu poberá príspevok na bývanie a príspevok

na deti, ktorých výška je variabilná (mení sa štvrťročne), v mesiaci november 2023 mu bola vyplatená
čiastka 7.743,- Kč titulom oboch príspevkov, v prvom kvartáli 2023 to bola suma 8.443,- Kč (mesačne),
priemerne mesačne tak možno rátať s príspevkami vo výške cca 8.093,- Kč (332,17 eur). Okrem toho
mu prispieva na splátku hypotéky jeho brat sumou 5.700,- Kč (233,95 eur) mesačne. Celkom tak príjmy
otca činia v priemere 32.384,- Kč, t.j. 1.329,17 eur po prepočte na eurá (kurz 1 EUR = 24,364 CZK zo

dňa 27.11.2023). Mesačné výdavky otca pozostávajú z nasledovných položiek: SIPO (voda, elektrina,
plyn, rozhlas) 6.717,- Kč, hypotéka 8.049,- Kč, úver spotrebný na auto 3.000,- Kč, telefón, internet
1.560,- Kč, stravné v škole pre deti 680,- Kč (1/2 z 1.360,- Kč prispieva bývalá manželka), stravné v
zamestnaní 650,- Kč, poistenie 966,- Kč (dom + úrazové poistenie), pohonné hmoty 1.600,- Kč, stravav domácnosti približne 8.000,- Kč, drogéria priemerne mesačne 1.000,- Kč, krmivo pre psa asi 400,- Kč,
ostatné výdavky sú bežné. Pravidelné mesačné platby ako aj príjem vo forme príspevkov od brata a z
úradu práce otec preukázal výpismi zo svojho účtu, ktoré boli doložené k odvolaniu proti neodkladnému

opatreniu (založené v spise sp. zn. SI-9P/23/2023, č.l. 21 - č.l. 31). Výdavky otca tak celkom predstavujú
čiastku cca 32.622,- Kč. Okrem vyživovacej povinnosti voči maloletej A. má ďalšie dve vyživovacie
povinnosti, a to k maloletému D., nar. 2012 a k maloletej A., nar. 2013, ktorí sú zverení do striedavej
starostlivosti otca a jeho bývalej manželky. Otec býva s deťmi v rodinnom dome, ktorý má v osobnom
vlastníctve, partnerku nemá, je rozvedený od 26.06.2018. Jeho mesačné výdavky spojené s fajčením a

príležitostným pitím alkoholu sú vo výške 200,- Kč až 300,- Kč.

5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd otcovi určil výživné na maloletú A. vo výške 110,- eur mesačne.
Súd takto určené výživné považuje za primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, ako aj
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa v jeho veku (13 mesiacov). Pri určení výšky vyživovacej
povinnosti súd vychádzal z príjmu otca za obdobie od októbra 2022 do októbra 2023 spolu s náhradami

pri dočasnej pracovnej neschopnosti, so štátnymi dávkami a s príspevkami od brata, t.j. zo sumy
1.329,17 eur (priemerný čistý príjem 18.591,- Kč = 763,05 eur, štátne príspevky na deti a bývanie
8.093,- Kč = 332,17 eur, príspevok od brata 5.700,- Kč = 233,95 eur). Pokiaľ ide o argumentáciu matky,
že súd by mal pri určení výšky výživného vychádzať z potenciálnych príjmov (to znamená príjmov,
ktoré by povinný potenciálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň

dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce), súd v tejto
súvislosti uvádza, že v danom prípade nebol priestor na uplatnenie princípu prednosti potencionality
príjmov osoby povinnej platiť výživné. Súd zistil, že otec pracoval do mája 2021 u zamestnávateľa C.
K., kde dosahoval príjem okolo 21.000,- Kč, t.j. príjem o niečo vyšší, ako má v súčasnosti. Zmenu
pôvodného zamestnania za zamestnanie menej výhodné otec odôvodnil objektívnou okolnosťou, a to

potrebou zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktoré má zverené do striedavej osobnej
starostlivosti s bývalou manželkou, a to najmä v čase ich prázdnin. Tento problém otec ako zamestnanec
školského zariadenia v súčasnosti nemá. V bývalom zamestnaní otec nevedel pokryť starostlivosť o
deti kvôli pracovnej dobe, pričom tu zohráva rolu aj fakt, že prípadná pomoc otcovi so starostlivosťou
o deti zo strany jeho príbuzných neprichádza do úvahy vzhľadom na vzdialenosť ich bydliska (40 km

od bydliska otca). Súd preto vychádzal pri určení výživného zo skutočného (faktického) príjmu otca zo
zamestnania, ktoré mu v súčasnosti umožňuje riadnym spôsobom zabezpečovať osobnú starostlivosť
o deti. To nevylučuje, že otec v budúcnosti zmení zamestnanie (snahu o uvedené už deklaroval na
pojednávaní), v ktorom bude dosahovať vyšší príjem a zároveň mu bude umožňovať riadne plnenie
si rodičovských povinností z hľadiska osobnej starostlivosti o deti. Podstatná zmena pomerov potom

môže byť dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výživnom. V súčasnosti však súd nepovažuje pomery otca
za natoľko dostatočné, aby mohol prispievať na výživu maloletého dieťaťa vyššou sumou. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine, v zmysle ktorého má dieťa právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov, t. j. dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov. Súd pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti zohľadnil aj ustanovenie § 62 ods. 5 zákona o rodine, podľa ktorého má

výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nutné nevyhnutne vynaložiť, t.j. napr. náklady na fajčenie a alkohol. Súd dodal, že pokiaľ by zobral
do úvahy aj príjem otca z masírovania, keď podľa jeho vyjadrenia mal naposledy príjem z uvedenej
pracovnej činnosti na jeseň 2022, a to vo výške 900,- Kč až 1.000,- Kč, uvedené navýšenie príjmu otca
bynemalovplyvnavýškuvyživovacejpovinnosti,keďžereálnebysajednaloonavýšenielenzamesiace

október 2022, prípadne november 2022, a výška priemerného mesačného príjmu otca v rozhodujúcom
období (od 10/2022 do 10/2023) by sa zvýšila len nepatrne (cca. na sumu 1.335,- eur; 82,- eur ako
príjem za dva mesiace po prepočítaní za obdobie 13 mesiacov).

6. Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k jeho príjmu, podľa zaužívanej

súdnej praxe sa výška výživného stanovuje ako suma rovnajúca sa 20 % až 30 % z čistého príjmu
povinného rodiča. Takto stanovený podiel z príjmu rodiča je potom určený na výživu všetkých detí, ku
ktorým má tento rodič vyživovaciu povinnosť. V danom prípade súd určil otcovi výživné pre maloletú
A. v sume o niečo vyššej ako v minimálnom rozsahu (t.j. 20 % z priemerného čistého mesačného
príjmu otca vo výške 1.329,17 eur), a to najmä s ohľadom na odôvodnené potreby maloletej súdom

uznané v sume 254,- eur, zohľadniac pritom počet vyživovacích povinností povinného otca (t.j. jedna
tretina zo sumy 266,- eur predstavujúcej 20 % z čistého príjmu povinného otca sa rovná sume cca. 89,-
eur). Takto určené výživné zároveň predstavuje 8,2 % z čistej mzdy povinného otca a možno ho teda
považovať za súladné s nezáväznou odporúčacou tabuľkou, ktorú vytvorilo Ministerstvo spravodlivostiČeskej republiky (otec maloletej je štátnym občanom Českej republiky) s cieľom zjednotiť rozhodovaciu
prax súdov v otázke určovania výšky výživného. Podľa tejto tabuľky podiel výživného na dieťa do
päť rokov by mal predstavovať 10 percent z príjmu povinného rodiča, ktorý má celkom tri vyživovacie

povinnosti, s poukazom na vek maloletého dieťaťa.

7. Výživné na maloleté dieťa vo výške 110,- eur súd považuje za primerané aj vo vzťahu k jeho
odôvodneným potrebám. Pokiaľ matka tvrdí, že žiadny z výdavkov na maloletú A. v celkovej výške
499,22 eur nejde nad rámec jej odôvodnených potrieb a jedná sa o nevyhnutné výdavky, súd sa s týmto

tvrdením nestotožňuje. Jednak sú v tejto sume zahrnuté výdaje, ktoré vzhľadom na vek maloletej a
charakter týchto výdavkov objektívne nemôžu slúžiť výhradne na uspokojovanie jej potrieb, resp. nie
v takom pomere, ako tvrdí matka (napr. mobil, internet, televízia, benzín), jednak sú niektoré výdavky
podľa názoru súdu nadhodnotené, napr. plienky a hygienické potreby pre jedno dieťa v sume 100,-
eur mesačne a potraviny pre trinásťmesačné dieťa v sume 150,12 eur mesačne. Pokiaľ má matka
mesačné výdavky na nákup potravín vo výške cca 450,- eur, nemožno súhlasiť s tvrdením, že z tejto

sumy jedna tretina pripadá na trinásťmesačné dieťa, teda rovnako ako 1/3 pripadajúca na dospelú
osobu (matku). Súd konštatoval, že aj keby akceptoval výšku výdavkov na maloleté dieťa tak, ako
tieto deklarovala matka, suma, akou sa môže otec podieľať na ich úhrade, je stále limitovaná jeho
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi. Ako už bolo uvedené vyššie, pod odôvodnenými
potrebami dieťaťa je nutné rozumieť základné potreby, ako sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť

nákladovzabývanie,poplatkyzalieky.Vkonanínevyšlonajavo,žemaloletábymalazhoršenýzdravotný
stav a s tým spojené zvýšené výdavky. Za výdavky primerané odôvodneným potrebám maloletého
dieťaťa (t.j. plienky, sunar, hračky, lieky, oblečenie, obuv, drogéria) súd považuje sumu vo výške cca.
110,-eurmesačnetak,akouviedlaajmatkavosvojejvýpovedipredsúdom,pričomjepotrebnézohľadniť
aj pomerné náklady na bývanie (nájom) vo výške cca. 144,- eur (1/3 zo sumy nájomného 430,- eur),

čo celkom predstavuje sumu cca. 254,- eur mesačne. Vychádzajúc z judikatúry (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo 88/2017) pri určovaní výšky výživného súd prihliada aj na tú skutočnosť, do
akej miery sú potreby maloletého dieťaťa hradené zo štátnych sociálnych dávok, t.j. v danom prípade z
rodinných prídavkov, ktorého výška je od 01.01.2023 v sume 60,- eur na nezaopatrené dieťa. Po jeho
odčítaní zo sumy 254,- eur sa potom rodičia musia spoločne podieľať na finančnom zabezpečovaní

potrieb maloletej sumou vo výške 194,- eur. Výživné určené otcovi vo výške 110,- eur predstavuje vyšší
podiel otca na úhrade týchto výdavkov, čo je však odôvodnené tým, že matka si svoju vyživovaciu
povinnosť sčasti plní formou poskytovania osobnej starostlivosti maloletému dieťaťu.

8. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca s účinnosťou od 04.10.2022, t.j. odo dňa narodenia maloletého

dieťaťa. Súd má za to, že matka osvedčila a preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
bolo možné priznať výživné spätne odo dňa začatia konania (§ 77 ods. 1 zákona o rodine). Súd vzhliadol
tieto dôvody v špecifických okolnostiach, ktoré nastali po narodení maloletej, keď matka musela sama
zabezpečovať osobnú starostlivosť a finančné pokrytie potrieb maloletej, a to bez akejkoľvek pomoci zo
strany otca. Matka mala zvýšené výdavky aj so zabezpečením prvotnej výbavy pre dieťa, na ktorú jej

otec taktiež neprispel. Starostlivosť o novonarodené dieťa je náročná aj pre rodičov, ktorý tvoria pár, o to
náročnejšia je potom pre osamelého rodiča. Zložitosť situácie matke ešte viac skomplikovali popôrodné
zdravotné ťažkosti. Súd neprijal argument otca, že nesúhlasí so spätným určením výživného, pretože
maloletú od jej narodenia nevidel a matka mu o nej nepodávala žiadne správy. Uvedená skutočnosť, ani
fakt, že medzi rodičmi maloletej bola narušená komunikácia, nič nemení na tom, že maloletá mala už od

svojho narodenia odôvodnené potreby spojené s výdavkami, na úhrade ktorých sa mal podieľať aj otec.

9. Keďže súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 04.10.2022 (t.j. v zmysle §
77 ods. 1 zákona o rodine), vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 04.10.2022 do
30.11.2023 vo výške 1.020,44 eur vypočítaný nasledovne: celkovo bolo povinnosťou otca zaplatiť za

dané obdobie na výživnom sumu 1.520,44 eura (110,- eur za mesiace november 2022 až november
2023, t.j. 13 x 110 eur + 99,44 eura za mesiac október 2022), pričom zo strany otca na výživnom bola
zaplatená suma 500,- eur, rozdiel predstavuje čiastku 1.020,44 eura. Súd otcovi v súlade s ustanovením
§ 232 ods. 4 CSP uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok v mesačných splátkach vo výške 55,- eur,
a to pod následkom straty výhody splátok, jednak s poukazom na jeho platobnú schopnosť, ako aj

s ohľadom na výšku nedoplatku. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že otec má príjem vo
výške cca 1.329,17 eur a deklarované výdavky približne v rovnakej výške (1.338,94 eur) a nedisponuje
tak finančnými prostriedkami potrebnými na jednorazovú úhradu nedoplatku na výživnom. Na základe
uvedených skutočností je potom žiaduce umožniť povinnému otcovi zaplatiť nedoplatok na bežnomvýživnomvsplátkach.Uvedenýmspôsobombudenedoplatoknavýživnomzaplatenýdo18mesiacovod
právoplatnosti rozhodnutia, čo súd považuje za primerané s poukazom na výšku nedoplatku a majetkové
a zárobkové pomery otca. Súd poukazuje na skutočnosť, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o ďalšie

dve maloleté deti (v striedavej osobnej starostlivosti), pričom po odrátaní nevyhnutných výdavkov na
domácnosť ako aj na starostlivosť o maloleté deti mu nezostáva žiadna suma. Vzhľadom na uvedené
výnimočné okolnosti prípadu je podľa názoru súdu suma mesačných splátok v najvyššej možnej výške,
akú možno povinnému otcovi určiť, aby na jeho strane nedošlo k výraznému zhoršeniu životnej úrovne,
čo by mohlo negatívne vplývať aj na starostlivosť o ďalšie maloleté deti povinného otca.

10. Súd zároveň podľa § 363 CMP rozhodol o zrušení uznesenia (neodkladného opatrenia) Okresného
súdu Skalica č. k. 9P/23/2023-12 zo dňa 17.4.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
č. k. 23CoP/37/2023-57 zo dňa 29.5.2023, nakoľko právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej dôjde k
zmene pomerov tým, že vstúpi do účinnosti nová úprava vyživovacej povinnosti otca voči maloletému
dieťaťu.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné
účastníkovi trovy konania priznať.

12. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku I. a II. podala včas odvolanie matka
maloletého dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Namietala,
že súd sa bez akéhokoľvek preukazovania stotožnil s tvrdením odporcu, podľa ktorého dôvodom jeho
voľby menej výhodného zamestnania je potreba zabezpečovania starostlivosti o jeho maloleté deti z
predošlého manželstva a vychádzal z neho pri svojom rozhodovaní. Súd sa však nevysporiadal so

skutočnosťou, že odporca má maloleté deti z predošlého manželstva zverené do striedavej osobnej
starostlivosti od roku 2019 a k zmene zamestnania odporca pristúpil až v máji 2021. Súd žiadnym
spôsobom nezisťoval, ako odporca zabezpečoval starostlivosť o maloleté deti v tomto období, pokiaľ
teda odporca tvrdí, že pomoc od príbuzných neprichádza do úvahy. Upozorňuje pritom na skutočnosť,
že v roku 2019 mali maloleté deti 6 a 7 rokov. Je teda nepochybné, že odporca starostlivosť o maloleté

deti musel zabezpečiť a aj vedel zabezpečiť. Odporca teda na jednej strane tvrdí, že dal výpoveď v
zamestnaní, kde mal príjem 21.000 Kč. Na druhej strane si však našiel zamestnanie, kde má príjem
18.000 Kč. Má preto za to, že súd nekriticky prevzal odporcove tvrdenia a bez akýchkoľvek dôkazov
postavil na ňom celé svoje rozhodnutie o nemožnosti uplatnenia princípu prednosti potencionality
príjmov osoby povinnej platiť výživné. V prvom rade považuje za potrebné podotknúť, že maloleté deti

sú v súčasnosti vo veku 11 a 12 rokov. Vzhľadom na to je zrejmé, že maloleté deti navštevujú základné
školy a teda väčšiu časť dňa sa nachádzajú v škole. Súd sa stotožnil s tvrdením otca, že pomoc jeho
príbuzných neprichádza do úvahy z dôvodu 40 km vzdialenosti. Takáto vzdialenosť totiž nie je žiadnou
objektívnou prekážkou. Pri svojom rozhodnutí mal preto súd jednoznačne vychádzať aj z možností a
schopností odporcu, a nie len z aktuálneho stavu. Odporca totiž nepreukázal, že zmena zamestnania nie

je možná. Napokon v priamom rozpore je skutočnosť, že na poslednom pojednávaní odporca uviedol,
že má podaný životopis do spoločnosti L. M. F. E. na pozíciu stavbyvedúci s príjmom 55.000,- Kč v
hrubom mesačne. Odporca očividne je schopný zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti aj v prípade
zmeny zamestnania. Súd však na túto okolnosť opäť neprihliadol.

13. Navrhovateľkou deklarované výdavky na maloletú predstavujú nevyhnutné výdavky. Výdavky na
benzín, internet, mobil a televíziu sa maloletej jednoznačne týkajú. Dovoľuje si však podotknúť, že
rovnaké výdavky súd akceptoval pri odporcovi, ale nie u navrhovateľky. Odporcovi súd dokonca
akceptoval aj také výdavky, ako je krmivo pre psa. Výdavky na pohonné hmoty súvisia s uspokojovaním
potrieb maloletej. Maloletá totiž chodí na lekárske vyšetrenia a kontroly, a to aj pri bežných detských

chorobách. Okrem toho musí byť súdu zrejmé, že sa takto malé dieťa pravidelne zúčastňuje lekárskych
prehliadok napr. u ortopéda, neurológia a pod. Nie je preto správne tvrdiť, že výdavky na pohonné hmoty
sa maloletého dieťaťa netýkajú. Navrhovateľka taktiež motorové vozidlo využíva aj k nákupu potravín a
bežných denných potrieb. Je teda nepochybné, že aj v danom prípade sa výdavky na pohonné hmoty
týkajú aj maloletej.

14. Napokon aj v prípade, ak by navrhovateľka chodila na lekárske vyšetrenia a nákupy hromadnou
dopravou, aj tak by to pre ňu predstavovalo výdavky. Do výdavkov na maloletú by teda nezahrnula
výdavky na pohonné hmoty, ale výdavky na hromadnú dopravu. Výdavky na internet a mobil sú taktiežvýdavkami, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb maloletej, hoci sa to tak na prvý pohľad nemusí javiť.
Navrhovateľka totiž prostredníctvom internetu a mobilného telefónu objednáva maloletú na vyšetrenia,
objednáva jej hygienické potreby (čo preukazujú aj priložené faktúry)a pod. Nemožno preto tvrdiť, že 1/3

uvedených výdavkov na maloletú nepredstavuje nevyhnutný výdavok. Napokon aj výdavok na televíziu
sa nepochybne týka aj maloletej. Navrhovateľka je totiž matkou, ktorá sa sama stará o dve maloleté deti.
Navrhovateľka teda okrem starostlivosti o maloleté musí variť a starať sa o čistotu domácnosti. Pokiaľ
však maloletá nespí, je pre ňu náročné uskutočňovať uvedené činnosti bez toho, aby maloletá plakala,
a aby tým maloletú nevystavovala nepohodliu. Maloletá je však malé dieťa, ktoré sa ešte samo nevie

zahrať. Počas upratovania a varenia preto navrhovateľka maloletú dáva do detskej ohrádky, prípadne
do postieľky a zapne jej na televízii rozprávky. Zdôrazňuje taktiež, že 1/3 výdavkov na mobil, internet
a televíziu predstavujú len sumu 8,18 eur mesačne. Výdavky na hygienické potreby a potraviny nie sú
nadhodnotené.

15. Súd ďalej vo svojom odôvodnení uvádza, že sú niektoré výdavky nadhodnotené, napr.: plienky a

hygienické potreby pre jedno dieťa v sume 100,- eur mesačne a potraviny pre trinásťmesačné dieťa v
sume 150,12 eur mesačne. Navrhovateľka spotrebuje mesačne minimálne 240 plienok. To predstavuje 5
balení plienok. Mesačný výdavok na plienky je preto minimálne v rozsahu 38 eur mesačne. K výdavkom
na plienky si však treba pričítať ďalšie položky, a to: vlhčené utierky, sudocrem, púder na prebaľovanie,
vrecká na plienky, detský sprchový gél, detský šampón, detské vatové tyčinky do uší (majú špeciálny

tvar), detskú zubnú pastu, detský hydratačný krém a pod. Nemožno sa preto stotožniť so záverom
súdu, že suma 100 eur je nadhodnotená. Výdavok na stravu maloletej v sume 150 eur mesačne nie
je nadhodnotený. Pokiaľ sa zameriame už na samotné umelé mlieko pre maloletú, suma 150 eur
zodpovedárealite.Ktejtosumejepritompotrebnépripočítaťajnasledovnépoložky:prvépríkrmy,detské
čaje, ovocie, snacky a pod. Navrhovateľka pritom svojim maloletým deťom nakupuje len bio zeleninu a

bio ovocie. Cena bio zeleniny a bio ovocia je pritom 3-krát drahšia.

16. Napokon zdôraznila, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni rodičov. Navrhovateľka
pritom nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a žije v nájme. Naopak, odporca vlastní motorové vozidlo a
rodinný dom spolu s pozemkom. Predmetný pozemok má pritom výmeru 753 m2. Má za to, že súd

postupoval pri rozhodovaní nesprávne, keď neposudzoval možnosti a schopnosti odporcu v súvislosti
s jeho zamestnaním. Odporca má pritom v ČR dostatok príležitostí nájsť si lepšie platenú prácu, ktorá
nebude vyžadovať dodatočnú kvalifikáciu alebo bude zodpovedať jeho kvalifikácií. Odporca si teda
dokáže vo svojom okolí nájsť prácu, v ktorej zarobí od 30 000 CZK až do 45 000 CZK a viac mesačne,
čo aj sám potvrdil. Na základe vyššie uvedených tvrdení a argumentov navrhuje odvolaciemu súdu, aby

výrok súdu I. inštancie o určení výživného (výrok II.) zmenil tak, že určí, že odporca je povinný prispievať
na výživu maloletého dieťaťa sumou 250 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám matky, a to s účinnosťou od 4.10.2022. Vzhľadom na uvedené zároveň navrhuje odvolaciemu
súdu, aby zmenil výroku súdu I. inštancie o určení nedoplatku na zročnom výživnom tak, že určí, že
nedoplatok na zročnom výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 4.10.2022 do 30.11.2023 vo výške

2.967,74 eur je odporca povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 55 eur splatných spolu s bežným
výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

17. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že navrhuje určenie výživného primerane
potrebám maloletej, finančným možnostiam a schopnostiam otca. Rozhodnutie o výške výživného a

výške splátok na dlžnom výživnom ponechá na úvahe súdu.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou - matkou maloletých detí (§ 359 a § 362 ods.
1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné

vadykonania,ibaakbymalizanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilného
mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného
mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené naúradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods.
3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

19. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej A. na základe návrhu matky, ktorá sa domáhala zverenia maloletej do svojej
osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca. S poukazom na dôvody matky
predostreté v odvolaní je úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správne určenej výške vyživovacej povinnosti zo strany otca.

20. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutých výrokoch, konania im predchádzajúceho, ako
aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav ohľadom určenia
vyživovacej povinnosti otca a dlžného výživného v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie.

Odvolacienámietkymatkyaniostatnýobsahspisunebolipodkladompreprivodeniezmenynapadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III., nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané
také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani
žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

21. V zmysle § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). Ak je maloleté dieťa zverené do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej
starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov výživné neurčuje (ods. 6).

22. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom
sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 ZR je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak
deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv
tedazahrňujezostranyrodičovzabezpečeniepodmienokmateriálnejinemateriálnejpovahyktomu,aby
sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v §

62 ods. 2 ZR.

24. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihladia len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale
vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať

vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého

dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.

25. Matka v odvolaní namietala výšku výživného s poukazom na to, že súd nezohľadnil princíp
potencionality u otca maloletej a navyše nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie v tom, ženezohľadnil všetky výdavky, ktoré prezentovala. Odvolací súd sa však nestotožňuje s týmito odvolacími
námietkami matky. Ako vyplýva z obsahu spisu otec maloletej pracoval cca 9 rokov v spoločnosti C. K. do
mája 2021, kde dosahoval príjem cca 21.000 Kč a následne pracoval u zamestnávateľa Základná škola

a praktická škola E., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 18.591,- Kč (763,05 eur), k
tomu poberá príspevok na bývanie a príspevok na deti, ktorých výška je variabilná (mení sa štvrťročne),
priemerne mesačne tak možno rátať s príspevkami vo výške cca 8.093,- Kč (332,17 eur). Okrem toho
mu prispieva na splátku hypotéky jeho brat sumou 5.700,- Kč (233,95 eur) mesačne. Ako uviedol súd
prvej inštancie, celkom príjmy otca činia v priemere 32.384,- Kč, t.j. 1.329,17 eur po prepočte na eurá

(kurz 1 EUR = 24,364 CZK zo dňa 27.11.2023) Matka namietala tú skutočnosť, že súd sa nevysporiadal
so skutočnosťou, že otec maloletej má maloleté deti z predošlého manželstva zverené do striedavej
osobnej starostlivosti od roku 2019 a k zmene zamestnania pristúpil až v máji 2021, pričom na jednej
strane tvrdí, že dal výpoveď v zamestnaní, kde mal príjem 21.000 Kč a na druhej strane si však našiel
zamestnanie, kde má príjem 18.000 Kč. K zmene zamestnania u otca prišlo v roku 2021, teda ešte pred
narodením maloletej A., preto pokiaľ aj keď sú rozpory v tvrdeniach otca v tom, že dal výpoveď z dôvodu

výšky príjmu a našiel si zamestnanie s nižším príjmom, uvedenú námietku nemožno akceptovať a to ani
s jej ďalšou argumentáciou v tom, že maloleté deti navštevujú základné školy, a teda väčšiu časť dňa
sa nachádzajú v škole a pomoc jeho príbuzných neprichádza do úvahy z dôvodu 40 km vzdialenosti,
keďže takáto vzdialenosť totiž nie je žiadnou objektívnou prekážkou. Súd prvej inštancie preto správne
postupoval, keď vychádzal pri určení výživného zo skutočného (faktického) príjmu otca zo zamestnania,

ktoré mu v súčasnosti umožňuje riadnym spôsobom zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti.

26. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s ďalšími odvolacími námietkami matky ohľadom toho, že súd
prvej inštancie neakceptoval a nepovažoval za primerané všetky jej vyčíslené výdavky na maloletú. Súd
prvej inštancie uviedol, že pokiaľ matka tvrdí, že žiadny z výdavkov na maloletú A. v celkovej výške

499,22 eur nejde nad rámec jej odôvodnených potrieb a jedná sa o nevyhnutné výdavky, súd sa s
týmto tvrdením nestotožňuje. V tejto sume sú zahrnuté výdaje, ktoré vzhľadom na vek maloletej a
charakter týchto výdavkov objektívne nemôžu slúžiť výhradne na uspokojovanie jej potrieb, resp. nie
v takom pomere, ako tvrdí matka (napr. mobil, internet, televízia, benzín), jednak sú niektoré výdavky
podľa názoru súdu nadhodnotené, napr. plienky a hygienické potreby pre jedno dieťa v sume 100,- eur

mesačne a potraviny pre trinásťmesačné dieťa v sume 150,12 eur mesačne. Za výdavky primerané
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa (t.j. plienky, sunar, hračky, lieky, oblečenie, obuv, drogéria)
súd považoval sumu vo výške cca. 110,- eur mesačne tak, ako uviedla aj matka vo svojej výpovedi pred
súdom, pričom je potrebné zohľadniť aj pomerné náklady na bývanie (nájom) vo výške cca. 144,- eur
(1/3 zo sumy nájomného 430,- eur), čo celkom predstavuje sumu cca. 254,- eur mesačne. Súd prvej

inštancie poukázal však aj na to, že pri určení výživného je limitovaný možnosťami otca. Je nepochybné,
že výdavky na maloletú, ktoré matka uviedla môžu existovať (môžu byť aj vyššie v závislosti od možnosti
rodiča), dôležité je však skúmať či ide o výdavky nevyhnutné a či ich výška je primeraná, keď aj
odvolací súd má za to, že vzhľadom na vek maloletej a charakter týchto výdavkov objektívne niektoré
(vyčíslené matkou (napr. mobil, internet, televízia, benzín) nemôžu slúžiť výhradne na uspokojovanie

potrieb maloletej, resp. nie v takom pomere ako tvrdí matka. Skutočnosť, že tieto výdavky má ešte
neznamená, že sú nutné a majú byť zahrnuté medzi bežnými výdavkami a vo výške ako uviedla. Z časti
sú výdavky hradené aj z prídavkov na dieťa, otec má možnosť stýkať sa maloletou, hoci styk nie je
upravený a súd prvej inštancie správne ustálil výšku výživného a to aj po zohľadnení ďalších okolností
na strane výživnou povinného otca ako napr. aj dvoch vyživovacích povinností na strane otca, resp. je

limitovaný jeho možnosťami.

27. V súvislosti s výškou výživného súd prvej inštancie správne poukázal aj na nezáväznú odporúčaciu
tabuľku, ktorú vytvorilo Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky v bode 27 a odvolací súd iba dopĺňa,
že je v súlade aj s Metodikou výpočtu výživného v Slovenskej republike.

28. Pokiaľ matka maloletej argumentuje životnou úrovňou otca, nie je zrejmé, že jeho životná úroveň
bola a je vyššia, resp. v čom. Skutočnosť, že matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a žije v nájme a
naopak, odporca vlastní motorové vozidlo a rodinný dom spolu s pozemkom, ešte nesvedčí o jeho vyššej
životnej úrovni. Sama uviedla, že svojim maloletým deťom nakupuje len bio zeleninu a bio ovocie, keď

cena bio zeleniny a bio ovocia je pritom 3-krát drahšia, čo zasa môže značiť to, že životná úroveň matky
maloletej môže byť vyššia a túto maloletej dokáže zabezpečiť matka.29. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia
požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu
SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej
judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil
III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje,
aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na

ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti výrok II. a III. a v závislom výroku V. a VI. v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného

sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože ide o konanie, v ktorom si
každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden z nich

nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek
podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku alebo podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku.
V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba
spravodlivého usporiadania veci.

32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).