Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/118/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623201386
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6623201386.2

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu – sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku v právnej veci navrhovateľa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., XXX XX E. proti opatrovníčke: B.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., XXX XX E., o určenie otcovstva, o odvolaní dcéry navrhovateľa: G.
H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.. I. XX, XXX XX E., zastúpená splnomocneným zástupcom:

JUDr. Ing Mikuláš Práznovszky, CSc., advokát so sídlom Bočná 26, 940 02 Nové Zámky proti uzneseniu
Okresného Lučenec č. k. 17Pc/14/2023-231 zo dňa 14. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súdu“) uznesením č.
k. 17Pc/14/2023-231 zo dňa 14.08.2024 konanie zastavil (výrok I.). Zároveň rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnom konaní navrhovateľ žiadal určiť, že J. K. B. je otcom
navrhovateľa A. B.. Počas konania však navrhovateľ, ktorý žiadal určiť otcovstvo ku sebe samému
zomrel dňa XX.XX.XXXX (viď lustrácia v registri obyvateľov SR), čím stratil procesnú subjektivitu.

Vzhľadomkstrateprocesnejsubjektivitynavrhovateľaakoajosobitostikonania,ktorésazačalonanávrh
navrhovateľa (dieťaťa) ako oprávnenej osoby na podanie návrhu na určenie otcovstva, ktorý priebehu
konaniazomrelataktiežvzhľadomnaskutočnosť,ženeexistujesubjektdisponujúcipredmetomkonania,
ktorý by mohol podať takýto návrh, nakoľko aj matka navrhovateľa a taktiež aj muž, ktorého otcovstvo
malo byť určené sú už mŕtvi, konanie trpí nedostatkom procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť.
Súd preto konanie zastavil. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“, § 61, § 62 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“, § 7 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 63 ods. 1, 2, § 161 ods. 1, 2 CSP.
1.2 Výrok o trovách konania je založený na ust. § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie zo dňa 19.08.2024 dcéra navrhovateľa G. H.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. I. XX, XXX XX E. prostredníctvom splnomocneného zástupcu.
Uviedla, že súd zastavenie konania odôvodnil ustanovením § 62, § 63 a § 161 CSP, avšak opomenul
ustanovenie § 95 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“) podľa ktoré ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže
v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu. Citované ustanovenie je špeciálnym
ustanovením k všeobecnej úprave v CSP. Mala za to, že citované ustanovenie Zákona o rodine

kategorickým imperatívom ukladá súdu povinnosť pokračovať v konaní, ak o to prejaví záujem ďalšia
oprávnená osoba na podanie návrhu. Podľa § 95 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine je touto ďalšouosobou jedna z potomkov navrhovateľa. Odvolateľka uviedla, že zámerne v oznámení o pokračovaní
v konaní zo dňa 14.08.2024 neuviedla, že ide o návrh na pokračovanie v konaní lebo ust. § 95
ods. 2 prvá veta Zákona o rodine poskytuje súdu priestor na zvažovanie či bude s ňou konať alebo

nie. Je totiž pokračovateľom v konaní priamo ex lege, ak o to prejaví záujem, čo sa aj stalo. Súd
v tomto prípade vlastne ani nie je oprávnený vydávať uznesenie o pokračovaní v konaní. Za rozpor
napadnutého uznesenia so zákonom považovala aj skutočnosť, že podľa poučenia je proti tomuto
rozhodnutiu prípustné odvolanie, avšak jej nie jej známe, kto je vlastne oprávnený na podanie odvolania.
Svoju legitimáciu na podanie odvolania odvodzuje z ust. § 95 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine podľa

ktorého je pokračovateľom v konaní na aktívnej strane priamo zo zákona bez potreby rozhodnutia
súdu. Odvolateľka navrhla, aby o odvolaní rozhodol najprv súd prvej inštancie (§ 376 CSP) a vykonal
pojednávanie pôvodne nariadené na deň 12.09.2024, inak aby o odvolaní rozhodol odvolací súd tak
ako navrhuje v odvolaní.

3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení,

žeodvolaniebolopodanévčas(§359CSP),účastníkomkonaniavneprospechktoréhorozhodnutiebolo
vydané (§ 362 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. a/ CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

6. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

7. Podľa § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na
právne úkony.

8. Podľa § 105 CMP konaniami vo veciach určenie rodičovstva sú konanie o a/ určenie materstva, b/
určenie otcovstva, c/ zapretie otcovstva a d/ prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.

9. Podľa § 107 CMP konanie sa začína len na návrh.

10. Podľa § 108 ods. 2 CMP účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

11. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

12. Podľa § 95 ods. 1 Zákona o rodine ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva

proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.

13. Podľa § 95 ods. 2 Zákona o rodine ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní
pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu. Potomkovia môžu podať návrh na určenie
otcovstva do šiestich mesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem.

14. Návrhom zo dňa 19.04.2023 sa navrhovateľ domáhal určenia, že J. K. A. L. M. N. O. M. E. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. v meste O., P., dňa XX.XX.XXXX, je otcom navrhovateľa. Z obsahu spisu vyplýva,
že matka navrhovateľa D. H., C. P., nar. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie
z úradnej činnosti lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zo dňa 06.08.2024 (č. l. 235

spisu) zistil, že navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX zomrel. Na základe zistenia skutočnosti, že navrhovateľ
zomrel, napadnutým uznesením zo dňa 14.08.2024 súd konanie zastavil. Podaním zo dňa 14.08.2024
dcéra navrhovateľa oznámila súdu, že navrhovateľ zomrel (pripojila fotokópiu úmrtného listu) a pre účelypokračovania v konaní s ňou ako s osobou oprávnenou na podanie návrhu podľa § 95 ods. 1 veta prvá
Zákona o rodine predkladá súdu splnomocnenie advokáta na jej zastupovanie zo dňa 10.08.2024.

15. Podľa odvolacieho súdu ustanovenie § 95 ods. 2 Zákona o rodine rieši situáciu keď po začatí konania
zomrie osoba, ktorá podala žalobu o určenie otcovstva. V zásade smrť navrhovateľa nebráni ďalšiemu
postupu v konaní. Avšak v prípade konania o určenie otcovstva je nevyhnutná diferenciácia. Ak zomrie
matka, ktorá podala návrh určenie otcovstva, môže na jej miesto nastúpiť v zmysle § 95 ods. 2 Zákona
o rodine dieťa a to buď samo (ak je plnoleté), alebo zastúpené opatrovníkom (ak je maloleté). Podobne,

ak zomrie dieťa ako navrhovateľ, môže proti určenému mužovi pokračovať v konaní matka.

16. V posudzovanej veci návrh na určenie otcovstva podalo dieťa. V prípade, ak zomrelo dieťa
ako navrhovateľ, môže proti určenému mužovi (resp. ustanovenej opatrovníčke) pokračovať v konaní
matka. Z obsahu spisu bolo jednoznačne preukázané, že matka dieťaťa už nežije (D. H. zomrela dňa
XX.XX.XXXX). Odvolací súd má za to, že ďalšou osobou oprávnenou na podanie návrhu sú len osoby

taxatívne vymedzené v ust. § 94 ods. 1 Zákona o rodine, nie ako nesprávne uvádza dcéra navrhovateľa
v odvolaní, že takouto osobou je aj potomok dieťaťa. Jej tvrdenie, že je ďalšou osobou na podanie
návrhu na určenie otcovstva rozhodnutím súdu, a preto mal súd s ňou ex lege konať ako s právnym
nástupcom navrhovateľa, odvolací súd nepovažuje za správne. Uvádza tiež, že v čase rozhodovania
okresného súdu o zastavení konania, súd prvej inštancie nemal vedomosť o tom, že existuje potomok

navrhovateľa, ktorý má záujem o pokračovanie v konaní. Navyše okresný súd ani nemal povinnosť
zisťovať či nejaká osoba má záujem o pokračovanie v konaní. Pre súd prvej inštancie bola rozhodujúcou
skutočnosťou smrť navrhovateľa, ktorý bol dieťaťom a v čase rozhodnutia súdu neexistovala ďalšia
osoba, ktorá by bola oprávnená na podanie návrhu v zmysle § 94 ods. 1 Zákona o rodine a bolo možné
sňouvkonanípokračovať.Neboltaknikto,ktobydokonaniavstúpilakoprocesnýnástupca.Oznámenie

dcéry navrhovateľa o úmrtí navrhovateľa a predloženie splnomocnenia na jej zastupovanie v konaní
došlo okresného súdu po vydaní rozhodnutia. Okrem toho jej oznámenie nebolo postačujúce nakoľko
bolo nevyhnutné, aby preukázala právny záujem na určení otcovstva. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý konanie zastavil, za správny.

17.Napriekuvedenémujepotrebnéuviesť,žeodvolateľkajevzmysleust.§95ods.2vetydruhejZákona
o rodine oprávnená na podanie nového návrhu na určenie otcovstva rozhodnutím súdu v prekluzívnej
lehote 6 mesiacov odo dňa smrti dieťaťa (t.j. do XX.XX.XXXX), ak má na tomto určení otcovstva právny
záujem (resp. všetci potomkovia dieťaťa), ktorý je tiež nevyhnutné preukázať.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil v zmysle ust.
§ 378 ods. 1 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 2 ods. 1 CMP, § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 57,
§ 58 ods. 1, § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,

nakoľko nebol podaný návrh a ani zistené dôvody pre aplikáciu § 55 CMP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy
v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422
ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).