Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/57/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123235938

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123235938.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 19C/57/2023

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXX/X, XXX XX D., 2. E. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpení JUDr. Ondrejom
Brlášom, advokátom, IČO: 42428521, so sídlom Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, proti žalovanému:
A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX G. – Přívoz, Česká republika, o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

2 19C/57/2023

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, nachádzajúce sa
v okrese: Nitra, obec: D., katastrálne územie: C. C., zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX (v
spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku) ako
A. rodinný dom (popis stavby: rodinný dom) so súpisným číslom XXX, na pozemku parcele registra „C“,
parcelné číslo 6,

B. parcela registra „C“, parcelné číslo 6, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera 180 m2
sú titulom vydržania v bezpodielovom spoluvlastníctve (t. j. v podiele 1/1 k celku) žalobcov v 1. a 2. rade.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

8 19C/57/2023

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 29.6.2023 domáhali, aby súd určil,

že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, nachádzajúce sa v okrese Nitra,
obci D., katastrálnom území C. C., zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX ako rodinný dom so
súpisným číslom XXX, H. F. I. X a táto parcela registra „C“, parcelné číslo 6, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, výmera 180 m2 sú titulom vydržania v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov.
Alternatívne žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosť vedená na Okresnom úradom Nitra – katastrálnyodbor, nachádzajúca sa v okrese Nitra, obci D., katastrálnom území C. C., zapísaná na liste vlastníctva
číslo XXXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, na pozemku parcele registra „C“, parcelné číslo
X, je titulom spracovania cudzej veci v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Žalobcovia sa súčasne

domáhali priznania nároku na náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedli, že žalovaný je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti vedenej Okresným
úradom Nitra, katastrálny odbor, nachádzajúcej sa v okrese Nitra, obci D., katastrálne územie C. C.,
zapísanej v liste vlastníctva číslo XXXX ako rodinný dom (popis stavby: rodinný dom) so súpisným

číslom XXX, na pozemku parcele registra „C“, parcelné číslo 6 a parcela registra „C“, parcelné číslo
6, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 180 m2. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo
k tejto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 2682/03. Pôvodná
stavba bola postavená pred viac ako 100 rokmi, pričom prvotné stavebné povolenie sa datuje približne
do roku 1930 v prospech B. J. a manž. C., A. D.. Následne túto v 80-tych rokoch 20. storočia mal kúpiť
p. K., ktorý mal predmetný rodinný dom „prerobiť“ na garáž s montážnou jamou avšak bez príslušných

stavebných žiadostí a povolení. Následne bola táto stavba spoločne s pozemkom v stave prerobenom
na „garáž“ predaná žalovanému za kúpnu cenu vo výške približne 10 000 Sk. Otec žalovaného L.
D., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX bol dlhoročným partnerom matky žalobcu v 1. rade L. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, okr. Poprad. V prvej polovici roku 2007 spomenul L. D. L. B., že predmetná
nehnuteľnosť sa bude predávať. Pôvodne túto zvažoval kúpiť on pre L. B., ako svoju družku, avšak keď

zistil, že žalobcovia majú možnosť zobrať si úver, tak predaj nehnuteľnosti bol ponúknutý žalobcom,
s čím L. B. súhlasila. Žalobkyňa v 2. rade z uvedeného dôvodu uzatvorila dňa 30.3.2007 s veriteľom
Poštová banka, a.s., so sídlom Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 zmluvu o úvere,
na podklade ktorej jej bol v rovnaký deň poskytnutý úver vo výške 50 000 Sk. Z predmetnej sumy
úveru bolo L. B. odoslaných 49 700 Sk na jej bankový účet vedený vo C. N. D., O. a z uvedenej

sumy L. B. na základe telefonického dohovoru medzi L. D. a žalovaným vyplatila v mene žalobcov
sumu 30 000 Sk, ktorú prevzala L. D., v tom čase manželka žalovaného. Na pozemku za stavbou
sa už niekoľko rokov nachádzal starý materiál, ktorý patril žalovanému, pretože žalovaný plánoval
vykonať rekonštrukciu a opravu stavby, avšak sa k tomu nedostal. Dohodlo sa, že suma vo výške
10 000 Sk bola uhradená žalovanému ako kúpna cena za predmetný materiál a suma vo výške 9

700 Sk sa použila na nákup stavebného materiálu kvôli zaplneniu montážnej jamy nachádzajúcej sa
uprostred stavby a na zabezpečenie stavebnej miešačky. Žalobcovia financovali kompletné prerobenie
nehnuteľnosti, vybudovali vnútorné miestnosti (kuchyňa, obývacia miestnosť, detská izba, kúpeľňa, WC,
prístrešok), vykonali stavebné práce ako izolácia, elektroinštalačné práce (pripojenie nehnuteľnosti k
odberu elektrickej energie), vodárenské práce (pripojenie k odberu pitnej vody a odvodu splaškových

vôd), sadrokartónové práce, obklady, oprava strechy. Časť prác sa realizovala svojpomocne a časť sa
realizovala prostredníctvom iných osôb. Za materiál sa platilo buď v hotovosti, čo žalobcovia preukazujú
výbermi značných súm peňažných prostriedkov z bankového účtu žalobkyne v 2. rade alebo tieto
uhrádzala L. B. zo svojho bankového účtu v súčinnosti s L. D., ktorej boli značné sumy zaslané na jej
bankový účet. Dňa 11.7.2007 uzatvorila žalobkyňa v 2. rade s veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s.,

Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155, ďalšiu zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na podklade
ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 84 000 Sk. Celkovo tak žalobcovia v súvislosti s predmetnou
nehnuteľnosťou čerpali úvery vo výške 450 000 Sk. Stavebné povolenie na elektrickú a vodovodnú
prípojku podal žalovaný, keďže nehnuteľnosť bola v čase žiadosti vedená ako jeho vlastníctvo, avšak
úhrady boli vykonané napríklad žalobcom v 1. rade. Žalobcovia ukončili generálnu rekonštrukciu a

zmenu predmetnej stavby na konci roku 2007, od konca roku 2007 v tejto aj bývali a od roku 2008 boli v
nehnuteľnosti prihlásení na prechodný pobyt, čo preukazujú potvrdenia z obecného úradu Branč zo dňa
11.11.2019 č. 55/2019, 13.09.2022 č. 44/2022. Žalobcovia začali platiť za nehnuteľnosť aj miestnu daň
odroku2008asprávalisaktejtoakokvlastnejvpresvedčení,žetútokúpiliodžalovaného.Vzhľadomna
skutočnosť, že matka žalobcu v 1. rade L. B. bola v tom čase družkou L. D., žalobcovia boli presvedčení,

že predmetnú nehnuteľnosť v stave, v akom sa nachádzala v roku 2007, kúpili do svojho vlastníctva aj
keď nebola uzatvorená písomná kúpna zmluva. Žalobcovia neskôr zistili, že voči žalovanému bolo v roku
2007 vedených viacero exekučných konaní. Prvotne boli v roku 2007 vedené dve exekučné konania,
avšak exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Milanom Strieškom bola ukončená a exekučné
záložné právo bolo ku koncu roku 2007 vymazané, avšak zostalo vedené druhé exekučné záložné právo

zriadené súdny exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom. Žalobcovia si približne v roku 2019 uvedomili,
že napriek svojmu presvedčeniu a vynaloženiu značných finančných prostriedkov a prác nie sú formálne
vlastníkmi nehnuteľnosti. Vec sa snažili riešiť žalovaným aj mimosúdne, avšak aj ku dňa 21.1.2020 bolo
voči nemu vedených viacero exekučných konaní. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že dohodnutákúpna cena za prevod nehnuteľností bola vo výške 30 000 Sk, bola riadne uhradená, pričom do
kompletnej rekonštrukcie a prerábky investovali následne približne 420 000 Sk. Nemohlo sa jednať o
dočasné užívanie, pretože žiaden „nájomca“ by neinvestoval takú vysokú sumu do cudzej nehnuteľnosti.

Podľa žalobcov ich dobromyseľnosť vyplýva jednak z vyššie uvedeného skutkového stavu, ako aj zo
skutočnosti, že žalovaný vo vzťahu k stavebným prácam, kde sa žiadalo o vydanie stavebných povolení
(elektrická a vodovodná prípojka), poskytoval žalobcom plnú súčinnosť. Po skončení stavebných a
rekonštrukčných prác začali žalobcovia nehnuteľnosť riadne užívať v presvedčení, že táto im patrí
a že uzatvorili ústnu kúpnu zmluvu, keď aj riadne zaplatili kúpnu cenu. Uvedený stav trvá podľa

predložených dôkazov a vyššie uvedených skutočností viac ako 15 rokov. Žalovaný voči žalobcom
nepodnikol žiaden právny úkon, aby od nich žiadal vydanie nehnuteľnosti. Žalobcovia v prvom rade
poukazujúnazákonnéustanoveniaovydržaní,pretožedobromyseľnenadobudlidodržbynehnuteľnosť,
túto kompletne prerobili z garáže na rodinný dom s presvedčením, že uzatvorili ústnu kúpnu zmluvu a
zaplatili kúpnu cenu, pričom nehnuteľnosť im bola aj riadne odovzdaná a v jej užívaní neboli žiadnym
spôsobom rušení. Pre prípad, že by sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdeniami žalobcov uvedenými

vyššie o nadobudnutí ich vlastníckeho práva vydržaním, poukazujú žalobcovia na ustanovenie § 135b
Občianskeho zákonníka a domáhajú sa určenia vlastníckeho práva titulom spracovania nehnuteľnosti
ako cudzej veci.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd spor prejednal na pojednávaní za účasti žalobcov, ich právneho zástupcu a v neprítomnosti
žalovaného, ktorý sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavil. Na pojednávaní súd
vykonal výsluch žalobcov a svedkyne L. B.. Pokiaľ ide o ostatný obsah spisu, podľa § 204 CSP súd
dokazovanielistinaminachádzajúcimisavsúdnomspisečítanímichobsahunapojednávanánevykonal,

pretože jednotlivé listinné dôkazy tvoriace obsah súdneho spisu, boli stranám sporu zaslané.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal žalobe vyhovieť.
6. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že v roku 2007 chceli s manželkou riešiť bytovú otázku.
Ako pracujúci s manželkou dostali z banky ponuku na úver. Nedarilo sa im nájsť niečo na bývanie.

Jeho mama mu spomenula, že existuje nejaký dom, resp. garáž, ktorá by bola na predaj a po dohode
s manželkou do toho išli. Dohodli sa s mamou a s jej priateľom L. D., že vyplatia a prebudujú celú
garáž na obytný dom. S A. D. sa dohodli na sume 30 000 Sk, ktorá sa mu odovzdala, preberala to jeho
manželka. Začali riešiť rekonštrukciu, kupovali materiály, niečo bolo na pozemku. Po vyplatení chceli
v roku 2007 urobiť prepis, ale zistilo sa, že nehnuteľnosť má exekúcie. Začali čerpať úver, začalo sa

robiť. Keď sa prišlo na to, že sa nedá s tým prepisom nič spraviť, tak sa dohodli, že počkajú, že si to pán
A. D. vyplatí a po zaplatení exekúcie sa dorieši prevod. V čase kúpy nehnuteľnosti nebola ani jedna z
obvodových stien dostavaná, boli tam medzery. V prostrednej časti bola montážna jama, ktorá slúžila
na opravu áut, keďže to bola garáž. Strecha bola podopretá stĺpmi, aby sa nerozsypala, niekde bola
zadebnená doskami, preglejkami. Na pozemku boli vysypané asi dve vlečky bordelu, plasty. Vnútri bolo

staré rozobraté auto. Obývateľné to nebolo vôbec, nebola tam voda, elektrina, žiadna omietka. V tom
čase mala stavba jednu miestnosť s tou montážnou jamou. Kúpnu cenu vo výške 30 000 Sk v tej dobe
považoval za primeranú. A. D. sa na rekonštrukcii nepodieľal. Podieľal sa iba jeho otec L. D., keď bolo
niečo potrebné pripojiť, napr. vodu, elektrinu. To mal L. D. na starosti samozrejme za odmenu.

7. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní vypovedala, že súhlasí so všetkým, čo jej manžel na pojednávaní
povedal. Dodala, že zrúcanina nebola obytná vôbec. Bolo to v hroznom stave, keď tam prišli, nedalo sa
na to ani pozerať. Keby sa dala dole jedna doska, strecha by sa rozpadla.

8. Svedkyňa L. B. objasnila, že žalobca v 1. rade je jej syn, žalobkyňa v 2.rade je jej nevesta, žalovaný bol

jej nevlastný syn, keďže žila s jeho otcom L. D.. S L. D. žila 15 rokov, asi od roku 2001. L. D. a A. D. boli
dohodnutí, že im predajú dom v Branči. Mali ho predať jej a potom ona svojmu synovi. Syn a nevesta si
zobrali pôžičku a dohodli sa s A. a L. D. na predaji domu za 30 000 Sk. Bola tam záťaž, ale A. D. im o nej
nepovedal. On chcel získať peniaze. Pred 5-timi rokmi L. D. zomrel, a potom A. D. povedal jej synovi, že
mu ten dom zoberie. Kúpnu cenu 30 000 Sk jej dal syn a ona ich vyplatila L. D., bývalej žene A. D.. Ešte

potom dali 10 000 Sk M. D. za materiál, čo tam bol. M. D. je jej bývalý manžel, aj on už zomrel. V roku
2007 bola len garáž, nedalo sa tam bývať. Jej syn tam musel veľa investovať. Vykonal rekonštrukciu
stavby, pomáhal mu M. D.. Všetko dal do poriadku jej syn zo svojich peňazí, platil aj bezdomovcov za
prácu, platil okná, všetko. V tejto nehnuteľnosti býva jej syn s manželkou od doby, kedy mala ich dcéraC. B. 5 rokov, teraz má 21 rokov. Túto nehnuteľnosť užívajú nepretržite. Žalovaný povedal, že im to
predá. Verili mu, ona žila s jeho otcom, nevedela, že ich oklamú.

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Nitra,
obci D., katastrálnom území C. C., a to parcela reg. C“ parcelné č. 6 o výmere 180 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie a stavba – rodinný dom na parcele č. 6 vyplýva, že ako výlučný vlastník

týchto nehnuteľností je zapísaný žalovaný. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného je na
predmetnom liste vlastníctva uvedené Kúpna zmluva V 2682 – 20/03. V časti C aktuálneho výpisu z listu
vlastníctva nijaké ťarchy zapísané nie sú. Z výpisov z listu vlastníctva č. XXXX vyhotovených k 4.7.2007,
3.12.2007, 31.1.2020 vyplýva, že v časti C výpisu z listu vlastníctva boli evidované viaceré ťarchy, a to
exekučné záložné práva.

11. V emaily zo dňa 5.12.2019 adresovanom právnemu zástupcovi žalobcu pani M. P. z adresy E.
sa uvádza, že na LV XXXX je uvedený rodinný dom, RD bol postavený pred cca 200 rokmi, je to
nabíjanina, od pôvodného vlastníka to v 80. rokoch minulého storočia kúpil p. K., ktorý to „prerobil“
na garáž (bez stav. povolenia, resp. ohlásenia) a následne to predal okolo roku 2000 – 2001 p. D..
Súčasne je stavba opäť prerobená na rodinný dom, ale žiadne stavebné ani kolaudačné rozhodnutie

obcou vydané neboli, nebolo podané ani ohlásenie drobnej stavby, jediné, čo obec vydala bolo povolenie
na elektrickú a vodovodnú prípojku v roku 2007.

12. Z potvrdenia obce Branč zo dňa 13.9.2022 vyplýva, že v tejto obci, v katastrálnom území C. C., p. č. 6
sa nachádza rodinný dom s číslom súpisným 160. V zmysle evidencie bol rodinný dom postavený a daný

do užívania v 30. rokoch minulého storočia. Stavebníkom boli neb. B. J. a manž. C., A. D., naposledy
bytom D. XXX (v roku 1976 došlo k prečísľovaniu domov a bytov v obci Branč a danej nehnuteľosti bolo
pridelené súpisné číslo 160).

13. Zo zmluvy o úvere č. 5175934807 zo dňa 30.3.2017 uzavretej medzi veriteľom Poštová banka, a.s.

adlžníčkouE.B.,r.č.XXXXXX/XXXXbolopreukázané,ževeriteľdlžníčkeposkytolúvervovýške50000
Sk, ktorý sa dlžníčka zaviazala splácať v zmysle dojednaných podmienok.

14.VýpiszúčtuIBAN:E.vedenéhovF.D.O.namenoE.B.,XXX,XXXXXO.,bolopreukázanéčerpanie
úveru vo výške 50 000 Sk dňa 30.7.2007.

15. Z potvrdenia o prevzatí príkazu zo dňa 2.4.2007 vyplýva zadanie príkazu na úhradu sumy 49 700
Sk z účtu platiteľa XXXXXXXX/XXXX na účet príjemcu XXXXXXXXXX/XXXX.

16. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 000928711220507 uzavretej dňa 22.5.2007 medzi

Všeobecnou úverovou bankou a.s. ako veriteľom a žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi bolo
preukázané, že žalobcom bol zo strany banky poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 316 000
Sk.

17. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo Všeobecnej úverovej banke a.s. na meno E.

B. vyplýva, že dňa 22.5.2007 bola na tento účet pripísaná suma 316 000 Sk.

18. Dňa 11.7.2007 uzavreli žalobcovia ako dlžníci a Všeobecná úverová banka a.s. ako veriteľ zmluvu
o poskytnutí flexipôžiičky, na základe ktorej im bol poskytnutý bezúčelový úver v sume 84 000 Sk.

19. Z projektu stavby s názvom Oprava rodinného domu, Branč, Veľkoveská 160/9 zo dňa 22.8.2007
vyplýva posúdenie projektu elektrickej prípojky predmetného rodinného domu.

20.ZvyjadreniaobceBrančzodňa13.8.2007vyplýva,žeobecpovolilauskutočneniestavbyvodovodnej
a elektrickej prípojky, ktorej stavebníkom je A. D., adresa staveniska D. XXX, Veľkoveská ul. 13 na

pozemku parc. č. 6, v katastrálnom území C. C..21. Z potvrdenia obce Branč zo dňa 11.11.2019 bolo preukázané, že žalobca v 1. rade je prihlásený
k prechodnému pobytu v obci D., C. Q. XXX/X, kde aj býva od roku 2008, platí poplatky za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady.

22. Obec Branč ďalej v potvrdení zo dňa 13.9.2022 potvrdila, že žalobca v 1. rade je užívateľom
nehnuteľnosti v katastrálnom území C. C., parcelné č. 6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128
m2, obytné domy o výmere 52 m2. Žalobca v 1. rade je v obci Branč prihlásený na adrese C. XXX
od 7.1.2008. Na dané nehnuteľnosti má od roku 2008 podané daňové priznanie, v zmysle ktorého sa

mu každoročne vyrubuje daň z nehnuteľnosti za jej užívanie. Obec k potvrdeniu priložila rozpis platieb
dane z nehnuteľnosti podľa jednotlivých platových výmerov, z ktorého vyplýva, že všetky výmery boli
uhradené.

23. Z dodacieho listu subjektu Nábytok Unibyt, Vráble vyplýva dodanie kuchynskej linky, drezu, stola so
6 stoličkami, obývacej izby, zloženia obývacej steny a konferenčného stolíka žalobkyni v 2. rade v cele

spolu 71 260 Sk dňa 16.7.2007.

24. Z príjmového pokladničného dokladu ALAS SLOVAKIA s.r.o. zo dňa 13.9.2007 vyplýva vyúčtovanie
ceny za kamenivo do betónu v sume 2 235 Sk.

25. Žalobcovia súdu predložili fotografie exteriéru aj interiéru rodinného domu, na ktorých je chodba,
kuchyňa, kúpeľňa s WC, kotlom a práčkou, spálňa, obývacia miestnosť a ďalšia miestnosť. Jednotlivé
miestnosti sú zariadené nábytkom, pôsobia čisté a upratané.

26. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou možno

požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

28. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

29. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

30. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

31. Podanú žalobu súd posudzoval podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP ako žalobu o určenie, či
tu právo je alebo nie je. Podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby je preukázanie naliehavého

prvávneho záujmu žalobcu na takomto určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo

ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na
určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chcežalobca osvedčiť naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,

ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho
usporiadanie). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súd sa musí
zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania,
pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase jeho rozhodovania,
čím dochádza k rešpektovaniu zásady hospodárnosti, keď súd v prípade nepreukázania naliehavého

právneho záujmu vec meritórne neposudzuje.

32. V zmysle konštantnej judikatúry súdov je naliehavý právny záujem daný vtedy, ak existuje aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nie je pritom rozhodujúce ako táto
neistotavznikla(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cdo/49/2003).Vtomtokonaní

žalobcovia tvrdia, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, pričom na liste vlastníctva je ako ich výlučný
vlastník zapísaný žalovaný. Hodnovernosť údajov evidovaných v katastri nehnuteľností je spochybnená,
pričom k odstráneniu tejto pochybnosti môže dôjsť práve rozhodnutím súdu. Vzhľadom na uvedené
súd konštatuje, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, ktorého sa
v tomto konaní domáhajú.

33. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

34. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

35. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

36. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Ide o spôsob nadobudnutia
vlastníctva na základe „iných skutočnosti ustanovených zákonom“ (§ 132 ods. l Občianskeho

zákonníka). K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené
súčasne zákonné predpoklady. Z ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladom
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k veci na základe vydržania je oprávnená držba veci po zákonom
stanovenú dobu. Z citovaného ustanovenia § 130 Občianskeho zákonníka je možné vyvodiť, že za
oprávnenú držbu sa považuje taká držba veci, kedy je možné vzhľadom na všetky okolnosti usudzovať,

že držiteľ veci je držiteľom dobromyseľným, teda je subjektívne presvedčený, že vec, ku ktorej má
vlastnícke právo nadobudnúť vydržaním, užíva s tým, že táto vec mu patrí. Posúdenie toho, či držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu

na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej
predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo
všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,
ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva,

ktorého obsah vykonáva. Zavŕšením vydržania je nadobudnutie vlastníctva. Týmto spôsobom možno
vlastníctvo nadobudnúť, len ak tieto zákonom predvídané skutočnosti nastanú, teda, sú výsledkom
oprávnenej držby a nie cieľom. K nadobudnutiu vlastníctva dochádza zo zákona, ale vyžaduje sa jeho
deklarovanie úradným orgánom na to stanoveným.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný v roku 2007 odpredal žalobcom
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Branč, katastrálnom území C. C., pričom sa jednalo o parcelu č. 6
anatejtoparcelepostavenústavbu,ktorútvorilajednamiestnosťsmontážnoujamouslúžiacaakogaráž.
Písomnú zmluvu k predaju nehnuteľnosti žalobcovia a žalovaný neuzavreli, táto skutočnosť však nebolav konaní sporná, potvrdili ju tak žalobcovia ako aj svedkyňa L. B. a žalovaný toto tvrdenie nepoprel.
Bolo zároveň preukázané, že žalobcovia v čase kúpy nehnuteľnosti v priebehu roku 2007 v roku čerpali
viaceré úvery a nehnuteľnosť podstatne zrekonštruovali. Neobývateľnú „garáž“ nenapojenú ani na vodu

aelektrinuprestavalinarodinnýdom,vktoromodkoncaroka2007bývajúaodroku2008sútuprihlásení
k prechodnému pobytu, z tejto nehnuteľnosti platia obci Branč aj miestnu daň. Z vyjadrenia žalobcov
vyplynulo, že nehnuteľnosť nadobudli v roku 2007, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností však nepodali z dôvodu, že k nehnuteľnostiam boli v katastri nehnuteľností vyznačené
záložné práva, pričom žalovaný im mal prisľúbiť, že zabezpečí ch výmaz. K uvedenému však nedošlo

a hoci žalobcovia do nehnuteľnosti investovali, kompletne ju zrekonštruovali a počnúc rokom 2008 ju
užívajú, ako vlastníci nie sú v katastri nehnuteľností zapísaní.

38. Súd dospel k záveru, že žalobcovia splnili podmienky podľa § 134 Občianskeho zákonníka, keď
preukázali, že na základe ústnej zmluvy uzavretej so žalovaným v roku 2007 od neho nadobudli
nehnuteľnosti, a to parcelu č. 6 a na tejto parcele postavenú stavbu nachádzajúce sa v obci Branč,

katastrálnom území Veľká vec. Žalobcovia zároveň preukázali, že tieto nehnuteľnosti začali od roku
2007 užívať tak, že ich najprv kompletne zrekonštruovali, existujúcu stavbu prestavali na rodinný dom,
ktorý od roku 2008 využívajú na bývanie svojej rodiny. Počnúc nadobudnutím nehnuteľnosti až doposiaľ
žalobcovia neboli v užívaní nehnuteľnosti nikým rušení a tieto nehnuteľnosti v dobrej viere a presvedčení
o svojom vlastníckom práve užívajú doposiaľ.

39. S ohľadom na uvedené súd má za to, že sú naplnené všetky predpoklady pre určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcov na základe vydržania, a preto súd žalobe vyhovel.

40. S poukazom na princípy dokazovania upravené v civilnom sporovom poriadku je potrebné poukázať

na procesnú pasivitu žalovaného v tomto konaní. Žalovaný sa v priebehu celého konania k žalobe
nevyjadril, tvrdenia žalobcov uvádzané v žalobe nenamietal, neuvádzal iné skutkové okolnosti ohľadom
predmetu sporu, nenamietal žiaden z predložených dôkazov a sám nepredložil nijaké dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ by nároky uplatnené podanou žalobou neuznával.

41. Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov k spornej
nehnuteľnosti na základe vydržania a žalobe vyhovel v zmysle žalobného návrhu uvedeného v petite č.
I., s poukazom na zásadu hospodárnosti sa ďalej v tomto konaní petitom č. II. nezaoberal.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V konaní
boli úspešní žalobcovia, ktorým súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania žalobcov voči žalovanému rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

2 19C/57/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.