Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2023

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18C/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420202606
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:4420202606.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobkyne: B.. G.. B. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R. námestie XXXX/XX, XXX XX U. Q., občan SR, právne zastúpená: Advokátska
kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813
401 proti žalovanému: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. cesta XX, XXX XX U. Q., občan SR, právne
zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO:
47 241 543, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 k celku nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území U. Q., obec U. Q., okres U. Q. a to rozostavanej stavby na

parcele reg. „C“ parc.č. 4404/1 záhrada o výmere 450 m2 zameranej geometrickým plánom č. 71/2018
vyhotoveným geodetom Ing. Jozef Ürge dňa 08.08.2018 úradne overeným Okresným úradom Nové
Zámky Ing. Agnešou Jankovskou dňa 22.08.2018 pod č. 1083/18.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania súd rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na súd dňa 11.06.2020 sa žalobkyňa cestou svojej právnej zástupkyne domáhala,
aby súd určil, že žalobkyňa G.. B.. B. E., rod. E., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom R.

nám.XX,XXXXXU.Q.jepodielovouspoluvlastníčkouvpodiele1/2kcelkunehnuteľnostinachádzajúcej
savkat.úz.U.Q.,obecU.Q.okresU.Q.,atorozostavanejstavbynaparceleregistra„C",parc.č.4404/1,
záhradaovýmere450m2,zameranejgeometrickýmplánomč.71/2018vyhotovenýgeodetomIng.Jozef
Ürge dňa 8.8.2018, úradne overeným OU Nové Zámky, Ing. Agnešou Jankovskou dňa 22.8.2018 pod
č. 22.8.2018 a aby žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobu odôvodnila
tým, že žalobkyňa a žalovaný žili v období od roku 2004 do roku 2016 ako druh a družka. V roku 2007 sa
žalobkyňa so žalovaným dohodli, že si postavia spolu rodinný dom. Za týmto účelom žalobkyňa kúpila

na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.3.2007 pozemok v kat. úz. U. Q. vedený na LV č. XXXX ako parc.č.
4404/1 o výmere 450 m2. Následne žalobkyňa so žalovaným požiadali o vydanie stavebného povolenia
na realizáciu stavby, ktoré im bolo Rozhodnutím č. 9060/2007-4-Br zo dňa 22.10.2007, právoplatným
dňa 28.11.2007 aj vydané. Napriek tomu, že žalobkyňa bola v tom čase výlučnou vlastníčkou pozemku
pod stavbou, o stavebné povolenie žiadali spoločne so žalovaným a spoločne ako stavebníci sú uvedení
aj v stavebnom povolení. V roku 2007 začali strany sporu so stavbou rodinného domu. Stavba mala byť
financovaná čiastočne z úspor žalovaného, z vlastných zdrojov oboch strán sporu a čiastočne z úveru,

ktorý čerpali zo Y. na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0285378145 zo dňa 16.7.2008 vo výške 1
250 000 Sk. Prostriedky z úveru boli v časti (vo výške 1.050 000 Sk) vyplatené stavebnej firme SAFEKO,
spol. s r.o., ktorá však stavbu nezačala realizovať pre insolventnosť a následne ukončila podnikateľskú
činnosť. Strany takto fakticky prišli o celú sumu zaplatenú stavebnej firme a museli stavbu realizovaťod počiatku z vlastných zdrojov, čo bolo aj dôvodom že dom sa staval pomerne dlho. V lete v roku
2012 sa doň žalobkyňa so žalovaným presťahovali. Vkladom žalobkyne do spoločného bývania mať byť
predovšetkým pozemok, parc.č. 4404/1 o výmere 450 m2, LV č. XXXX, ktorý kúpila zo svojich vlastných

prostriedkov. Zároveň sa strany sporu dohodli, že žalovaný vzhľadom na tento vklad bude z väčšej
miery financovať stavbu rodinného domu s tým, že v konečnom dôsledku sa obaja stanú podielovými
spoluvlastníkmi stavby a pozemku v podiele 1 k celku. Existenciu takejto dohody viackrát potvrdil aj
samotný žalovaný, okrem iného aj v rámci svojho vyjadrenia v konaní, ktoré prebiehalo na Okresnom
súde Nové Zámky, č.k. 15C/15/2019, vyjadrenie zo dňa 18.9.2019.

2. Uviedla ďalej, že v roku 2011 žalobkyňa darovala celý pozemok pod stavbou žalovanému. Urobila tak
z dôvodu, že žalovaný sa finančne podieľal na stavbe domu vo väčšej miere ako ona a chcela, aby bol
vklad oboch do spoločného bývania približne rovnaký, majúc za to, že si so žalovaným budujú spoločné
bývanie, preto jej nevadilo, že nebude vlastníčkou pozemku. Okrem tohto vkladu sa však žalobkyňa
podieľala na stavbe domu aj priebežne, keď dom bol stavaný z veľkej miery svojpomocne a pokiaľ bolo

potrebné niečo nakúpiť, či už materiál alebo zariadenie podľa svojich možností tieto nákupy priebežne
realizovala aj ona, čo považovala za prirodzené, keďže sa malo jednať aj o jej rodinný dom. Taktiež po
celú túto dobu viedla a starala sa o spoločnú domácnosť. Ďalším vkladom žalobkyne do spoločného
bývania bola značná faktická pomoc od jej strýka, ktorý im na stavbe pomáhal a realizoval takmer všetky
obkladové práce. Toto tiež robil s vedomím, že pomáha na dome svojej netere, pričom takúto výpomoc

realizoval ešte aj v roku 2015. V čase výstavby rodinného domu boli príjmy žalobkyne a žalovaného
približne rovnaké a keď sa minuli úspory žalovaného, ktoré na začiatku v nejakom rozsahu mal a z
ktorých financoval základy stavby, zvyšné náklady na stavbu domu sa už uhrádzali priebežne, pričom
strany sporu, keďže viedli spoločnú domácnosť už presne nerozdeľovali, čo kto kúpil. Strany sporu sa
do domu sťahovali v roku 2012, teda 5 rokov po vydaní stavebného povolenia. Po celú túto dobu s

výnimkou 3 mesiacov, keď boli odlúčení, žili ako druh a družka a viedli spoločnú domácnosť. Žalobkyňa
(a v tom čase aj žalovaný) mala za to, že po dokončení domu sa stane jeho podielovou spoluvlastníčkou
v podiele 1 k celku, ako boli so žalovaným dohodnutí. Takto sa do domu so žalovaným spolu v roku 2012
presťahovali (v tom čase bol už dom obývateľný, avšak nebol ešte celkom dokončený, preto nebola
doriešená kolaudácia stavby). Žalobkyňa a žalovaný spolu žili ako partneri ešte ďalšie 4 roky až do roku

2016, kedy sa rozišli a žalobkyňa bola nútená opustiť spoločnú domácnosť a z domu sa vysťahovať.
Ešte v roku 2014 žalobkyňa so žalovaným spolu žiadali o predĺženie lehoty výstavby tak, ako to vyplýva
zo žiadosti zo dňa 3.2.2014. Po rozchode strán sporu v roku 2016 žalobkyňa chcela, aby sa majetkovo
vysporiadali ohľadom práv k rodinnému domu, ako aj iných nárokov, keďže žalovaný ostal v dome bývať
a žalobkyňa z domu odvtedy nepožíva žiadne úžitky. Žalovaný však zmenil postoj, začal deklarovať,

že stavbu domu realizoval sám a od tej doby popiera akékoľvek vlastnícke práva žalobkyne k stavbe.
Uvedená situácia mu zjavne vyhovuje, keďže celý dom užíva pre seba.

3. Uviedla, že súčasný právny a faktický stav je taký, že stavba je neskolaudovaná, stavebné povolenie
je vydané spoločne na žalobkyňu a žalovaného a žalovaný v dome býva, pravdepodobne už so svojou

novou partnerkou. Stavba nie je zapísaná na liste vlastníctva. Žalobkyňa žiadala žalovaného, aby
poskytol súčinnosť a doriešili kolaudáciu stavby, čo však žalovaný odmietol, zjavne s vedomím, že
by musela byť na liste vlastníctva zapísaná aj žalobkyňa. Žalobkyňa nemá z domu žiadne úžitky,
keďže ho nemôže užívať. Pozemok pod stavbou žalovaný „pre istotu" previedol na svoju sestru p.
N. N., nar. XX.XX.XXXX, a to kúpnou zmluvou, vklad vlastníckeho práva v konaní V 5083/2019 bol

povolený dňa 30.8.2019. V tomto čase totiž žalobkyňa podala voči žalovanému žalobu o vrátenie daru.
V tomto konaní nebola úspešná, žaloba bola súdom prvej inštancie zamietnutá a v súčasnosti je v štádiu
odvolacieho konania. Žalobkyňa má za to, že má so žalobcom uzavretú dohodu o založení podielového
spoluvlastníctva, ktorú dohodu potvrdil aj žalovaný. Žalobkyňa tiež má za to, že dohoda bola z jej strany
naplnená tým, že ona svoj vklad do spoločného bývania dala, keď darovala žalovanému svoj pozemok,

a to dokonca v celosti, tiež sa podieľala na stavbe rodinného domu priebežnými nákupmi, ale aj prácou
tak, ako je to uvádzané vyššie.

4. Poukázala na to, že k zrušeniu ani zmene tejto dohody medzi stranami sporu nikdy platne nedošlo, a
teda je zrejmé, že dohoda je platná a žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo zatiaľ k rozostavanej stavbe

v podiele 1 k celku podľa dohody o založení podielového spoluvlastníctva tým, že ju postavili spoločne
so žalovaným. Medzi stranami sporu prebehla pred začatím konania rozsiahla mimosúdna komunikácia,
v rámci ktorej žalovaný opakovane popiera vlastnícke práva žalobkyne. Pritom argumentuje tým, že
stavba, ktorá reálne stojí na pozemku parc.č. 4404/1 by mala byť inou stavbou ako je tá, o ktorejsa mali so žalobkyňou dohodnúť. Toto svoje tvrdenie zakladá na tom, že z dôvodu nerealizovania
stavby spoločnosťou SAFEKO, spol. s r.o. strany sporu začali stavať svojpomocne neskôr „inú" stavbu.
Medzičasom sa mali rozísť a majetkovo vysporiadať. Toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde. Už

v čase zaplatenia zálohy pre spoločnosť SAFEKO, spol. s r.o. bola postavená základová doska. Je
pravdou, že skutočnosť, že spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. sa zaplatila záloha vo výške cca 34.000,-
eur a táto spoločnosť nezrealizovala nič, spôsobila časový sklz pri výstavbe, nakoľko sa už nestaval
montovaný dom, ale riadny tehlový. Jednalo sa však len o technické zmeny, ktoré nemali vplyv na
dohodu strán sporu a ktoré žalovaný v súčasnosti účelovo využíva vo svoj prospech. Rovnako účelové

tvrdenie je tvrdenie žalovaného, že strany sa v roku 2011 rozišli a finančne vysporiadali, preto žalobkyňa
previedla na žalovaného celý svoj pozemok. Faktom je, že strany boli pár mesiacov rozídení, ale bolo
to v roku 2010 a jednalo sa o časové obdobie cca 3 mesiace. Následne koncom roka 2010 spolužitie
obnovili a do domu sa spolu v roku 2012 spoločne nasťahovali. Tvrdenie žalovaného o finančnom
vysporiadaní nemá v skutočnosti ani logický základ, keď žalobkyňa by nemala žiaden dôvod prevádzať
na žalovaného celý svoj pozemok, keby ako protihodnotu nemala dostať nič. Pokiaľ žalovaný tvrdí

alebo bude tvrdiť v tomto konaní, že vysporiadanie súviselo s tým, že v tom čase prevzal celý úver na
seba, ani toto tvrdenie neobstojí, pretože práve prostriedky z úveru mali byť vkladom žalovaného do
spoločného bývania a v skutočnosti tento úver už od počiatku aj sám splácal, preto prevzatie úveru v
roku 2011 bolo len formálnou záležitosťou a súviselo s podnikateľskou činnosťou žalovaného, nie so
vzájomným vysporiadaním. Žalovaný síce v rámci mimosúdnej komunikácie deklaroval, že je ochotný

sa so žalobkyňou vysporiadať, avšak jeho návrh, v zmysle ktorého by vyplatil žalobkyni sumu 3.000,- eur
titulom ich úplného vyrovnania je pre žalobkyni neakceptovateľný a vzhľadom na množstvo finančných
prostriedkov a energie, ktoré do nehnuteľnosti investovala celkom neprimeraný.

5. Uviedla, že na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobkyňa v tomto konaní domáha určenia

vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe na parc.č. 4404/1 v kat.úz. U. Q. v podiele 1 k celku, stavba nie
je zapísaná na liste vlastníctva. Za účelom preukázania, že stavba je už v takom štádiu rozostavanosti,
že môže byť zapísaná ako rozostavaná stavba žalobkyňa predkladá geometrický plán č. 71/2018
vyhotovený geodetom Ing. Jozef Ürge dňa 8.8.2018, úradne overený OU Nové Zámky, Ing. Agnešou
Jankovskou dňa 22.8.2018 pod č. 22.8.2018. Stavba nie je zapísaná na liste vlastníctva ako rozostavaná

stavba z dôvodu, že k takémuto zápisu je potrebná súčinnosť oboch stavebníkov, pričom žalovaný takúto
súčinnosť poskytnúť odmieta. Z rovnakého dôvodu nebola dosiaľ doriešená ani kolaudácia stavby.

6. Uviedla, že existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobkyňa preukazuje
tým, že jej postavenie je bez takéhoto určenia neisté a žalovaný jej vlastnícke právo preukázateľne

popiera, pričom v danom prípade nemá žalobkyňa k dispozícii žiaden iný prostriedok nápravy ako
práve podanie určovacej žaloby. Navyše žalovaný nespolupracuje ani v otázke zápisu stavby na list
vlastníctva. V prípade, že súd žalobe vyhovie, bude rozsudok podkladom pre zápis vlastníckeho práva
k rozostavanej stavbe v katastri nehnuteľností.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 04.12.2020 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že skutkové tvrdenia
žalovanéhovzásadekorešpondujústvrdeniamižalobkyneaždobodu,kedydošlokdarovaniupozemku
pod stavbou žalobkyňou žalovanému. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sa tak malo stať na základe údajnej
ústnej dohody o vyporiadaní vzájomných práv, žalovaný nie len že zavádza, ale zásadným spôsobom
zneužíva postoj žalobkyne, ktorá mu v čase obnovenia spolužitia v dobrej viere darovala celý pozemok

pod stavbou. Pritom tak spravila nie preto, že malo dôjsť k vyporiadaniu (v tom čase už strany sporu
opätovne žili ako partneri v jednej domácnosti), ale preto aby vyrovnala svoj vklad do spoločného
bývania, keďže hodnota polovice pozemku bola nižšia ako hodnota polovice domu a takýmto spôsobom
to chcela kompenzovať.

8. Tvrdenie žalovaného, že on mal za to prevziať na seba celý úver, ktorý strany čerpali na výstavbu
domu je v rozpore s jeho vlastnými tvrdeniami vo vyjadrení (ako aj v rozpore so skutočným stavom),
keďže tento úver mal od počiatku financovať sám žalovaný, pretože to mal byť zase jeho vklad do
spoločného bývania. Nebol preto dôvod, aby žalobkyňa žalovaného za prevzatie úveru akýmkoľvek
spôsobom vyplácala alebo finančne kompenzovala. Čo sa týka údajného záväzku ohľadom prerobenia

bytu žalobkyne, k tomuto žalobkyňa uvádza, že je pravdou, že sa prerábka realizovala, na tejto sa však
finančne podieľali spoločne obe strany sporu, ale napríklad aj matka žalobkyne, pričom sa jedná o malý
1-izbový byt, kde celá prerábka nebola v hodnote viac ako 3000 - 4000,- eur. Navyše v čase prerábky
bytu strany sporu žili spolu a je prirodzené, že sa spoločne podieľali aj na prerábke bytu. Prerábka nikdynebola realizovaná ako nejaká kompenzácia pre žalobkyňu. Žalobkyňa nepopiera, že niektoré práce
dojednával žalovaný a že ním uvádzané osoby mohli tieto práce realizovať, nakoľko sa jedná viac-menej
o kamarátov žalovaného, avšak na výdavkoch na tieto práce sa podieľali spoločne, niektoré práce ani

platené neboli, nakoľko ich realizovali kamaráti žalovaného.

9. Uviedla, že ohľadom faktickej výstavby rodinného domu, ku ktorému sa žalobkyňa domáha určenia
vlastníckeho práva v tomto konaní, žalobkyňa sa podieľala aj na výdavkoch v súvislosti s výstavbou
domu, teda neostalo len pri vklade formou pozemku. Okrem pomoci formou práce zo strany rodinných

príslušníkov (strýka G. G.) sa jednalo aj o úhradu priebežných výdavkov v súvislosti s výstavbou domu.
Je potrebné poukázať na to, že v čase výstavby rodinného domu mali obe strany sporu približne rovnaký
mesačný príjem, keď žalobkyňa pracovala Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave 1, Sasinkova 23, 812
13Bratislavasmesačnýmpríjmomcca1.000,-euražalovanýpracovalvspoločnostiFerMis.r.o.,Zelená
Alej 16, Nové Zámky a jeho príjem podľa vedomostí žalobkyne bol tiež cca 1.000,- eur mesačne. Navyše
žalobkyňa mala ešte príjem z prenájmu bytu. Celý tento svoj príjem žalobkyňa priebežne používala na

chodspoločnejdomácnostianáslednenaúhradunákladovspojenýchsvýstavboudomu,čohodôkazom
je aj to, že v čase rozchodu strán sporu žalobkyňa nemala žiadne úspory z týchto svojich príjmov.

10. Zdôraznila, že za rozhodujúcu právnu skutočnosť v tejto veci považuje žalobkyňa práve dohodu
o spoločnej výstavbe rodinného domu a založení podielového spoluvlastníctva v podiele 1 k celku

pre obe strany sporu, existenciu ktorej žalovaný jednoznačne potvrdil vo svojom vyjadrení k žalobe.
Žalobkyňa mala po celú dobu spolužitia so žalovaným za to, že táto dohoda je platná, čoho dôkazom
bolo aj spoločné stavebné povolenie a s vedomím, že sa stane podielovou spoluvlastníčkou rodinného
domu práve na základe tejto dohody k výstavbe rodinného domu aj pristupovala. Tvrdenia žalovaného
o údajnej nerealizácii dohody sú ničím nepodložené a vychádzajú z toho, že v súčasnosti mu už

dohoda prirodzene nevyhovuje. To však na jej záväznosti nič nemení. Faktom tiež je, že počas celej
doby výstavby domu strany sporu žili spolu ako dlhoroční partneri - druh a družka a pokiaľ by aj
dohoda o založení podielového spoluvlastníctva neexistovala, bolo legitímnym očakávaním žalobkyne,
že sa stane podielovou spoluvlastníčkou domu na výstavbe ktorého sa podieľala spoločne so svojim
partnerom, a to finančne aj fakticky.

11. V priebehu konania právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že sa v celom rozsahu pridŕža písomne
podanej žaloby ako aj vyjadrenia zo dňa 4.12.2020. Žalobkyňa a žalovaný žili od roku 2001 do roku
2016 ako druh a družka s tým, že v roku 2007 sa dohodli, že si postavia spolu rodinný dom. Za týmto
účelom kúpila žalobkyňa do svojho výlučného vlastníctva dňa 07.03.2007 pozemok na parc. č. 4404/1

k.ú. U. Q. a následne spoločne so žalovaným požiadali o stavebné povolenie a začali výstavu rodinného
domu. Stavba mala byť financovaná čiastočne z úspor, čiastočne z vlastných zdrojov oboch strán a
čiastočne z úveru. Úver bol čerpaný zo E. 1 250 000 SK, pričom z tohto úveru časť vo výške 1 050 000
SK bola vyplatená spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o., ktorá však zbankrotovala, stavbu nerealizovala a
o tieto fin. prostriedky strany prakticky prišli. Čiže z čerpaného úveru bola do nehnuteľnosti, ktorá bola

v konečnom dôsledku postavená v ďalšom období, investovaná táto časť vo výške 200 000 SK. Vo
zvyšnej časti už bola výstavba financovaná z vlastných zdrojov oboch strán. Strany sa dohodli, že sa
stanú podielovými spoluvlastníkmi stavby a pozemku. Túto dohodu nemali písomne, ale jej existencia
vyplýva aj zo samotných vyjadrení žalovaného, poukazujem na vyjadrenie zo dňa 18.09.2019, kde takto
vypovedal žalovaný v rámci svojej výpovede sp. zn. 15C/15/2019 na OS NZ. V roku 2011 žalobkyňa

darovala celý svoj pozemok žalovanému a to z dôvodu, že mu chcela dokázať a kompenzovať hodnotu
rodinného domu, ktorý mal v konečnom dôsledku vyššiu hodnotu ako hodnota pozemku. Dohoda strán
bola taká, že vklad žalobkyne do spoločného bývania bude spočívať predovšetkým v pozemku s tým, že
žalovaný bude financovať stavbu domu, zároveň sa však žalobkyňa bude podieľať na stavbe rodinného
domu, podľa svojich možností, a to prostredníctvom pomoci zo strany jej rodinných príslušníkov ako aj

prostredníctvom bežných nákupov počas stavby nehovoriac o tom, že v tom čase viedla so žalovaným
spoločnúdomácnosť.Počastohtoobdobiavýstavbyrodinnéhodomubolipríjmyžalovanéhoažalobkyne
približne rovnaké a takto spoločne rodinný dom dostavali, takže sa do neho v roku 2012 presťahovali a
následne ešte ďalšie 4 roky v spoločnej domácnosti a v tomto dome spoločne bývali. Žalobkyňa sa teda v
tomtokonanídomáhaurčeniavlastníckehoprávakrozostavanémurodinnémudomu,ktorýtohočasunie

jezapísanýnaLVzdôvodu,žežalovanýneposkytolsúčinnosť,abysatakmohlostaťavzhľadomktomu,
že stavebné povolenie bolo vydané na oboch k akýmkoľvek úkonom k stavbe je potrebná súčinnosť
oboch strán sporu. Právne žalobkyňa poukazuje predovšetkým na dohodu o založení podielového
spoluvlastníctva a skutkovo na jej vlastnú súčinnosť k stavbe rodinného domu s tým, že nami uvedenéskutočnosti budeme dokazovať výsluchom strán sporu a výpoveďou svedkov. Existenciu naliehavého
právneho záujmu žalobkyňa preukazuje tým, že bez takého určenia je jej postavenie právne neisté a
súčasnosti nemá k dispozícii iný prostriedok, ktorým by sa vedela domáhať svojho práva.

12. V písomnom vyjadrení zo dňa 05.10.2022 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa mala
priemerný mesačný príjem v roku 2010 vo výške 1.159,15 eur, v roku 2011 vo výške 1.366,70 eur, v roku
2012 vo výške 1.432,82 eur, v roku 2013 vo výške 1.437,97 eur, v roku 2014 vo výške 1.501,55 eur, v
roku 2015 vo výške 1.529,04 eur a v roku 2016 vo výške 1.635,93 eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé,

že žalobkyňa bola po celú dobu spolužitia so žalobcom riadne zamestnaná a mala nie zanedbateľný
príjem, ktorým sa podieľala na chode spoločnej domácnosti.

13. Uviedla ďalej, že žalobkyňa preukázala, že úver na byt čerpala pred tým, ako došlo k prefinancovaniu
spoločného úveru žalovaným, nie je teda pravdou, že by bez toho nedostala nový úver. Uvedené je
logické aj s prihliadnutím na príjem žalobkyne, ktorá mala v roku 2011 priemernú mzdu viac ako 1.300,-

eur a teda bola dostatočne bonitná na to, aby mala dva menšie hypotekárne úvery (splátka na byt bola
v tom čase 137,83 eur). Tiež nie je pravdou, že by v čase, keď došlo k prevzatiu úveru žalovaným
boli strany ako partneri rozídení. Ako vyplýva z výpovedí strán sporu aj svedkov, žalovaný pomáhal
žalobkyni s prerábkou bytu a následne spolu v byte bývali, v tom čase už opätovne tvorili pár. Tiež
však považuje za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa podstatnú časť prác a materiálu súvisiaceho

s prerábkou bytu financovala samostatne. Z predložených dokladov ďalej vyplýva, že žalobkyňa sa
podieľala aj na stavbe rodinného domu, a to nie len vkladom pozemku, ale aj zabezpečovaním prác
prostredníctvom svojich známych a rodinných príslušníkov, nákupom drobného stavebného materiálu a
zariaďovacích predmetov a v neposlednom rade vedením spoločnej domácnosti v čase výstavby. Táto
skutočnosť nemôže byť opomenutá už aj z toho dôvodu, že výstavba bola realizovaná z veľkej časti

svojpomocne, teda prostriedky ktoré strany priebežne zarábali sa museli použiť na dom. Žalovaný nemal
(hoci potvrdenia o zárobku nám zatiaľ neboli doručené), ale ani netvrdí že mal taký vysoký príjem, aby
z tohto vedel financovať aj stavbu rodinného domu aj vedenie spoločnej domácnosti. Vzhľadom k tomu,
že príjem žalobkyne bol po celú domu porovnateľný s príjmom žalovaného, je potrebné zohľadniť aj jej
vklad do spoločného bývania, a to aj v rámci starostlivosti o spoločnú domácnosti bez ohľadu na ostatné

vklady, ktorými sa o nadobudnutie spoločného bývania pričinila.

14. Záverom právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha
určenia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 k celku k nehnuteľnosti, a
to stavbe rodinného domu popísaného v žalobe. Žalobkyňa od počiatku tvrdí, že jej patrí vlastnícke

právo k rodinnému domu v podiele 1/2 k celku, a to jednak titulom uzavretej dohody o podielovom
spoluvlastníctve a jednak titulom spoločného vytvorenia novej veci, spoločnej výstavby rodinného domu,
ktorú výstavbu realizovali spoločne so žalovaným počas ich partnerského spolužitia, zo spoločných
prostriedkov s tým, že v dome budú spoločne bývať a bude sa jednať o ich spoločný rodinný dom.
Čo sa týka uzavretej dohody o založení podielového spoluvlastníctva, uzavretie tejto dohody nebolo v

konaní sporné, keď uvedené potvrdila aj žalovaná strana v tomto konaní, rovnako ako aj v inom konaní
o vrátenie daru, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 15C/15/2019. Strany teda
uzavreli dohodu o založení podielového spoluvlastníctva, k realizácii ktorej malo prísť takým spôsobom,
že žalobkyňa do spoločného bývania investovala nehnuteľnosť - pozemok a žalovaný mal zabezpečiť
výstavbu rodinného domu, pričom prostriedky na túto výstavbu mal čerpať z úveru, ktorý mu aj reálne

bol poskytnutý bankou E. Do tohto bodu je možné považovať výpovede strán sporu za zhodné. Žalovaný
však v konaní tvrdil, že k výstavbe spoločného domu nikdy nedošlo, že bola spoločne vybudovaná len
základová doska a rodinný dom, ktorý v konečnom dôsledku bol postavený je už úplne iným rodinným
domom, pričom tvrdí, že pri tomto údajne inom dome sa už o podielovom spoluvlastníctve nedohodli.

15. Uviedla, že s uvedeným však nemožno súhlasiť, a to z viacerých dôvodov, ktoré boli v konaní aj
preukázané. Stavebné povolenie bolo vydané len raz, a to v roku 2007, na základe tohto stavebného
povolenia bol dom aj postavený, pričom stavebné povolenie bolo vydané pre dvoch stavebníkov -
žalobkyňu aj žalovaného. Žalovaný nikdy nepožiadal o zmenu stavebného povolenia, či už počas
výstavby domu z dôvodu, že „veď stavebníkom je len on sám" ako sa snaží tvrdiť, ale ani z dôvodu,

že „sa jedná o iný rodinný dom ako je uvedené v stavebnom povolení". Pokiaľ žalovaný uvádzal, že
sa so žalobkyňou dohodli sa spoločnej stavbe rodinného domu, je potrebné uviesť že táto dohoda
neobsahovala dohodu o konkrétnom rodinnom dome. Z toho dôvodu má žalobkyňa za to, že je
nerozhodné, či sa v konečnom dôsledku postavil dom murovaný alebo montovaný. Strany sporu počascelej výstavby rodinného domu vystupovali a konali spoločne, čoho dôkazom sú aj opakované spoločné
žiadosti o predlženie lehoty stavby, ktoré boli predkladané na stavebný úrad, posledná ešte v roku 2017,
teda v čase keď už strany nežili v spoločnej domácnosti a netvorili pár.

16. Uviedla, že žalovaný v konaní tvrdil, že vzájomné záväzky so žalobkyňou týkajúce sa okrem
iného aj spoločnej stavby vysporiadal takým spôsobom, že prevzal na seba spoločný úver, za čo mu
žalobkyňa mala darovať pozemok. Toto tvrdenie, hoci sa na prvý pohľad môže javiť logické, nemá
logický základ, pretože žalobkyňa nemala žiadnu povinnosť žalovanému úver kompenzovať nemala by

ani motiváciu, keby za to nemala dostať primeranú protihodnotu, v tomto prípade protihodnotu vo forme
spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome. Úver, o ktorý sa jedná čerpal totiž primárne žalovaný (čo
vyplýva aj z jeho výpovede - uvádza: „ja som čerpal úver") a prostriedky z úveru mal použiť na svoj
vkladdospoločnéhobývania.Žalobkyňabolaspoludlžníčkouúverulenformálne,keďpríjemžalovaného
nepostačoval na získanie úveru, úver ale splácal žalovaný od počiatku. Navyše bol úver zabezpečený
rodičovským bytom žalovaného, nie majetkom žalobkyne, takže ani z tohto dôvodu by nemala žalobkyňa

motiváciu sa úveru zbavovať. Právna zástupkyňa žalovaného v prednese žaloby zdôrazňovala, že
vysporiadanie malo byť takým spôsobom, že „žalovaný sa zaviazal žalobkyni, že sám dospláca celý úver
E.". Tu si však treba uvedomiť, že takáto dohoda tu bola od počiatku, to nebola žiadna nová dohoda.
Žalovaný mal sám dosplácať spoločný úver od E., pretože to bol jeho vklad do spoločného bývania.
Žalobkyňa mala pozemok, žalovaný mal časť peňazí v hotovosti a časť z úveru. Tieto hodnoty mali

vytvoriť spoločné bývanie. Akú má potom logiku tvrdenie, že žalobkyňa dala žalovanému pozemok (celý,
nie len polovicu) a nemá za to dostať nič? Žalovaný tiež v konaní tvrdil, že on musel spoločný úver
prevziať aj preto, aby mohla žalobkyňa čerpať iný úver, a to úver na byt. Aj toto tvrdenie v konaní vyvrátili,
keď z predložených dôkazov, konkrétne z kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa nadobudla byt a z potvrdenia
banky je zrejmé, že úver na byt čerpala a kúpnu cenu zaplatila ešte predtým (20.12.2010), ako došlo

k prevzatiu úveru žalovaným (k tomuto došlo až vo februári 2011). Navyše aj z príjmov žalobkyne je
zrejmé, že mala dostatočne vysoký a pravidelný príjem na to, aby mohla čerpať ďalší úver. A v konečnom
dôsledku je potrebné konštatovať, že k prevzatiu úveru došlo v roku 2011 a strany spolu dom stavali
predovšetkým v roku 2012 a až do roku 2017 a spoločne konali aj vo vzťahu k stavebnému úradu.

17. Uviedla, že ak by aj prijali záver, že žalobkyňa sa darovaním pozemku mala spolupodieľať
na spoločnom úvere, o to skôr potom musí byť určená ako podielová spoluvlastníčka dotknutej
nehnuteľnosti, keď aj prostriedky z tohto úveru (hoci nie v celom rozsahu), ale v nezanedbateľnej časti
boli použité na výstavbu rodinného domu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že suma úveru bola 1
250 000 Sk. Z toho iba časť, a to 850 000 Sk bolo vyplatené spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o., zvyšná

časť 400 000 Sk sa investovala do výstavby domu, teda pokiaľ sa mala žalobkyňa spolupodieľať na
úvere, musí sa spolupodieľať aj na tom, čo bolo z úveru nadobudnuté.

Uviedla, že čo sa týka tvrdenia, že žalovaný mal žalobkyni prerobiť byt ako odplatu za prevzatie úveru,
toto tvrdenie žalobkyňa popiera. Je pravdou, že sa na prerábke bytu podieľali aj kamaráti žalovaného,

ale bolo to z toho dôvodu, že sa jednalo o osoby, ktoré práve v dôsledku dlhoročných priateľstiev
vedel žalovaný zabezpečiť a práce teda boli urobené lacnejšie. Z dôkazov, ktoré do konania predložili
(potvrdenie o úhrade za kuchynskú linku, pokladničné bloky o nákupe materiálu) je preukázané,
že žalobkyňa za práce a materiál v súvislosti s prerábkou bytu riadne platila. Žalovaný uviedol vo
svojej svedeckej výpovedi, že prerábka ho mala stáť 7.000,- eur, ale takúto sumu žiadnym spôsobom

nepreukázal. Svedok T. uviedol, že dostal zaplatené cez 1.000,- eur, doklad o úhrade však žalovaný
nepredložil.

18. Uviedla, že pokiaľ by sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že dohoda o založení podielového
spoluvlastníctva medzi stranami z roku 2007 mala zaniknúť vysporiadaním v roku 2011, žalobkyňa má

za to, že aj v takomto prípade je potrebné ju posúdiť ako podielovú spoluvlastníčku nehnuteľnosti, a
to titulom spoločného vytvorenia novej spoločnej veci - rodinného domu. Z vykonaných dôkazov bolo
bez pochybností preukázané, že strany sporu žili ako partneri od roku 2001 do roku 2016, teda 15
rokov. Tiež obaja zhodne potvrdili, že počas tohto obdobia (s výnimkou 3 mesiacov - ktorý časový
horizont opätovne potvrdil žalovaný) viedli spoločnú domácnosť, boli dokonca zasnúbení. Ďalej bolo v

konaní preukázané, že k stavbe rodinného domu sa vrátili v roku 2011 s tým, že tento budú realizovať
z vlastných zdrojov priebežne, t.j. nečerpali už na výstavbu ďalší úver. A nakoniec bolo preukázané,
že žalobkyňa počas celého rozhodného obdobia bola riadne zamestnaná a mala príjem porovnateľný
so žalovaným. Tu treba poukázať na to, že žalovaný za rok 2012, t.j. rok kedy sa predovšetkýmfinancovala výstavba domu nepreukázal žiaden príjem, resp. bol vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie. Finančné prostriedky, ktoré žalovaný preukazoval mal v období, keď už bol rodinný dom
postavený, aj tieto však použil v podstatnej miere na svoje podnikanie, nie na výstavbu domu. Je teda

zrejmé, že pokiaľ sa stranám podarilo postaviť rodinný dom bez čerpania dodatočného úveru, museli
sa na výdavkoch podieľať spoločne. Nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa sa na žiadnych
výdavkoch nepodieľala, alebo podieľala len v minimálnej miere. Dokonca si žalovaný v tomto smere
aj sám v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 6.9.2022 protirečil, keď na jednom mieste tvrdí,
že žalobkyňa sa podieľala na chode domácnosti len minimálne, na ďalšom mieste však uvádza, že aj

keď poberal len minimálnu mzdu, riadne prispieval na domácnosť. Žalovaný uviedol, že „prispieval",
nie platil za celú domácnosť, čo je rozdiel. Takto je to bežné v prípade vedenia spoločnej domácnosti.
Žalobkyňa síce v konaní nepopierala, že časť nákladov na stavbu domu znášal žalovaný, keď mala
za to, že jej vklad je naplnený vkladom pozemku, to však neznamená, že neznášala žiadne náklady.
Zo svedeckých výpovedí vrátane výpovedí svedkov na poslednom pojednávaní dňa 19.5.2023 bolo
jednoznačne preukázané, že žalobkyňa v rámci svojich možností a rodinných známych zabezpečovala

čiastkové stavebné práce, dokonca aj prostredníctvom známostí svojej rodiny, tak ako to vypovedal
svedok F. L. (platila mu za materiál matka žalobkyne) a tiež krstný otec žalobkyne, ktorý na dome
vykonával dokončovacie práce, čo potvrdil aj žalovaný. Žalobkyňa sa na stavbe domu podieľala aj
ďalšími činnosťami ako starostlivosť a varenie pre robotníkov, popri tom všetkom riadne chodila do
práce.Tiežzdokladov,ktorébolidokonaniapredloženéjepreukázané,žečiastkovénákupystavebného

materiálu, resp. zariaďovacích predmetov zabezpečovala aj žalobkyňa, na stavbu domu dala aj svoje
príležitostné úspory (napríklad pri prefinancovaní úveru).

Uviedla, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by podstatnú časť výstavby rodinného domu financoval
výlučne on. Nepreukázal ani také finančné prostriedky, z ktorých by takúto výstavbu vedel financovať.

Dokonca aj ohľadom výberov z účtu, o ktorých tvrdil, že mali slúžiť k výstavbe rodinného domu na
dodatočné otázky priznal, že súviseli s vkladom do základného imania jeho spoločnosti. V neposlednom
rade nie je zanedbateľná skutočnosť, že počas celého obdobia výstavby viedla žalobkyňa so žalovaným
spoločnú domácnosť, starala sa o domácnosť, nakupovala, varila a vykonávala všetky súvisiace práce.
Z príjmov strán ako boli v konaní preukázané iná alternatíva ani neprichádza do úvahy, keď príjmy

žalovaného neboli v takej výške, aby všetky tieto aspekty spoločného života vedel pokryť z vlastných
zdrojov. Žalovaný tiež potvrdil, že boli so žalobkyňou zasnúbení, preto je veľmi nepravdepodobné jeho
následné tvrdenie, že neplánovali svadbu, ani sa nerozprávali o stavbe nového domu. Takéto tvrdenie
sa javí vzhľadom na dĺžku partnerského spolužitia strán sporu skôr ako účelové.

19. Uviedla ďalej, že má za to, že nárok, ktorý si uplatňuje žalobkyňa v tomto konaní preukázala v celom
rozsahu, a to jednak dohodu o založení podielového spoluvlastníctva, ktorá nebola nikdy kvalifikovane
zrušená, vypovedaná alebo zmenená, a zároveň aj vlastným pričinením o spoločné bývanie, kúpou
pozemku, poskytnutím reálnych finančných prostriedkov (časť úveru vo výške 400 000 Sk investovaná
do domu), nákupom materiálu, prácou prostredníctvom známych a rodinných príslušníkov a vedením

spoločnej domácnosti počas celej doby výstavby domu, vlastnými prácami a prácami rodinných
príslušníkov, pričom všetko toto robila s vedomím, že stavia dom aj pre seba. Nakoniec je potrebné
uviesť, že aj sám žalovaný vo vyjadreniach z roku 2019 ešte komunikoval so žalobkyňou ohľadom
podielového spoluvlastníctva -vyjadrenie z 23.2.2019, z ktorého vyplýva „pán L. trvá na svojom návrhu,
v zmysle ktorého prevezme nadstavbu rodinného domu do výlučného vlastníctva...", ďalej posledný

odsek vyjadrenia: ,,pán L. nemá záujem o riešenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti v zmysle ktorého by jeho podiel pripadol do vlastníctva G.. B.. E.." Teda v tomto období
si aj žalovaný myslel, že sa jedná o podielové spoluvlastníctvo, len časom tento názor zjavne zmenil.
Všetkytietoskutočnostivosvojichvzájomnýchsúvislostiachpodľanázoružalobkynevdostatočnejmiere
preukazujú, že strany sporu stavali spoločný rodinný dom a preto sa žalobkyňa oprávnene domáha

určenia podielového spoluvlastníctva k tomuto rodinnému domu tak, ako je to uvedené v žalobe. Vo
vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu žalobkyňa uvádza, že bez určenia vlastníckeho
práva formou tejto žaloby je jej právne postavenie neisté a žalovaný jej vlastnícke právo preukázateľne
popiera, pričom v danom prípade nemá žalobkyňa k dispozícii žiaden iný prostriedok nápravy ako práve
podanie určovacej žaloby. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby súd žalobe vyhovel v celom

rozsahu a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

20. Žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že od roku 2001 do roku 2016 tvorili so žalovaným pár. Od
roku 2005 spolu už aj žili, to znamená bývali v spoločnej domácnosti, v podnájme v 1-izbovom byte. Vroku 2007 kúpila pozemok s tým, že sa dohodli že na tomto pozemku postavia spoločne dom. Dohodli
sa tak, že ona kúpi pozemok a žalovaný zafinancuje stavbu. Vybrali si spoločnosť, ktorá mala dom
realizovať, ale skrachovala. Od roku 2007 do roku 2011 sa na stavbe nič nedialo. Bola postavená akurát

základová doska, ktorú postavili spoločne, podmienkou spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. bolo, že pred
stavbou montovaného domu musí byť postavená základová doska. Financovanie základovej dosky bolo
zo zdrojov žalovaného. Ona sa na stavbe podieľala tak, že fyzicky pracovala pri klčovaní v rámci jej
možností,navarilamajstrom.Stavbazákladovejdoskysarealizovalavmarcivroku2008,trvalapribližne
2 až 3 týždne. Po výstavbe základovej dosky stále komunikovali so spoločnosťou SAFEKO, spol. s r.o.,

viackrát boli v Holíči. Spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. zaplatili zálohu, jedna suma vo výške 200 000
SK bola zo zdrojov žalovaného, druhá časť zálohy vo výške 850 000 SK bola zo zdrojov úveru, ktorý
si zobrali zo E.. Zmluva o splátkovom úveru bola uzatvorená 18.07.2008. Záloha vo výške 850 000
SK bola zaplatená 28.07.2008. So žalovaným sa rozišli na obdobie troch mesiacov. Bolo to začiatkom
alebo koncom leta v roku 2010. Stále bývali v 1-izbovom byte, mala tam veci, tri mesiace bývala u
rodičov. Dňa 31.12.2010 ju žalovaný požiadal o ruku, ona súhlasila. Nezobrali sa, lebo nedostavali dom.

Pretože im spoločnosť SAFEKO, spol. s r.o. dom nepostavila, navrhla, aby si kúpili byt. Žalovaný s
kúpou bytu nesúhlasil. Byt si kúpila teda ona sama, zaplatila ho z hypotekárneho úveru. Náklady na
splátku hypotéky a bývanie v byte boli rovnako vysoké ako nájomné. Byt kúpila v decembri v roku 2010.
V januári 2011 sa presťahovali do jej bytu. Je pravdou že jej žalovaný pomáhal pri rekonštrukcii bytu.
V byte bolo potrebné zrekonštruovať kúpeľňu, kuchyňu a menila sa rozvodová skriňa, dala prebrúsiť

parkety. Celá rekonštrukcia podľa mňa nej stála od 3000 do 4.000,- eur. Všetok vstavaný nábytok teda
kuchynskúlinku,skriňuvpredsieniaroldorovédverezaplatilaona.RealizovaltopánF.,stolár.Čosatýka
kúpeľne to robil kamarát žalovaného, to sa asi neplatilo, teda nevie o tom. Byt maľoval A. G., kamarát
žalovaného, myslí si. že to bolo bezplatné. Pán Štauberg brúsil parkety, to platila ona. Rekonštrukcia
sa ukončila v januári 2011 a do bytu sa spoločne nasťahovali. Obidvaja mali záujem postaviť si dom, tá

myšlienka ich neopustila od počiatku. Vzhľadom ku krachu spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. sa rozhodli,
že to zvládnu svojpomocne. Už v tom čase sa rozprávali kto a čo vie zabezpečiť. Ponúkla, že obklady
a dlažby zabezpečí jej krstný, ktorý je murár. Musel byť realizovaný nový projekt, preto, že spoločnosť
SAFEKO, spol. s r.o. mala realizovať montovaný dom, stavba mala byť podľa ich dohody murovaná
a bolo potrebné vypracovať nový projekt, na novom projekte sa dohodli so žalovaným. Na stavebnom

úrade sa nerealizovalo nové stavebné povolenie, pretože to mali od počiatku dohodnuté tak, že to
budú realizovať úradne zmenou stavby pred dokončením a odporučil im to projektant. Preto si myslí,
že tvrdenie, že sa jedná o iný dom nie je založené na pravde. Zdalo sa jej neprimerané, že by mala do
domu prispieť len polovicou pozemku za predpokladu, že celý dom bude financovať žalovaný, preto sa
rozhodla previesť na žalovaného darovacou zmluvou celý pozemok. Absolútne nemala pochybnosť o

tom, že to nie je férové preto, že sa malo jednať aj o jej dom. Pozemok na žalovaného previedla niekedy
v roku 2011. Pokiaľ ide o prevzatie úveru zo E. žalovaným bolo to preto, že úver bol fixovaný na 3 roky,
nie je si celkom istá. Podľa nej žalovaný úver navyšoval z titulu svojho podnikania. Starý úver splatil a
zobral si nový, došlo teda k refinancovaniu úveru, ktorý si brali spoločne. V novom úverovom vzťahu
figuroval žalovaný sám, ona ani nevie aká bola výška nového úveru. Myslí si, že bola vyššia ako istina

prechádzajúceho úveru. Nevie uviesť aký zostatok bol na úvere, ktorý si brali spoločne v roku 2011.
Tvrdenie, že žalovanému darovala pozemok preto, že on refinancoval ich spoločný úver nie je pravdivé.
jej krstný otec realizoval v dome obklady a dlažby, nevidí preto dôvod, aby tieto práce realizoval ak by
dom nemal byť aj jej. Dom sa začal stavať v roku 2011 a dom zväčša financoval žalovaný. Žili však v
spoločnej domácnosti a časť nákladov sa realizovala aj z jej prostriedkov. Čo mohla, to zabezpečila.

Po postavení hrubej stavby jej krstný otec realizoval obklady kúpeľní a položil dlažbu v celom dome.
Obklad štítu domu krstný otec realizoval v čase, keď boli v dome nasťahovaní, do domu sa nasťahovali
niekedy koncom roku 2012. Rozišli sa v septembri 2016. Zo spoločnej domácnosti odišla kvôli tomu,
že žalovanému pomáhala v jeho podnikaní, on sa k nej, podľa jej názoru, zachoval neférovo, robil
schválnosti a preto z domu odišla. Z domu odišla iba so svojimi osobnými vecami.

21. Uviedla ďalej, že v roku 2001 bola študentka, školu skončila v roku 2004, od roku 2005 pracuje ako
vyšetrovateľka Policajného zboru SR, momentálne zarobí 1800 netto. Momentálne nevie uviesť aký bol
jej nástupný plat. Mala ako študentka úspory, robila v zahraničí. Za tie peniaze v podstate kúpila ten
pozemok. Pozemok stál cca 500 000 SK. So žalovaným sa chcela dohodnúť, pristúpila by na vyrovnanie

v hodnote pozemku, teda 65.000,- eur. Ak by sa tvrdenie žalovaného zakladalo na pravde nevidí dôvod,
prečo by prevádzal pozemok pod domom o ktorom tvrdí, že je jeho, na svoju sestru. Ďalej nevidí dôvod,
prečo by v inom konaní požadoval auto a 10.000,- eur.22. Uviedla, že celý úver si mal brať žalovaný sám, bol tam problém s bonitou tak vstúpila do
úverového vzťahu ako spoludlžníčka. Splátky sa splácali z účtu žalovaného. Hospodárili spolu, ona som
natankovala auto, on zaplatil úver. Každý z nich mal svoj účet. Nespomína si, či bola ste v čase keď si

brala úver na kúpu jej bytu ešte spoludlžníčkou v E.. Na otázku v akom pomere, čo sa týka nehnuteľnosti
aj pozemku a aj domu malo byť rozdelenie v dohode o spoločnej výstavbe rodinného domu v roku 2007
a v roku 2011?Odpovedala, že obidvaja mali mať dom aj pozemok spoločne, to znamená každý jednu
polovicu. Celý pozemok previedla kvôli tomu, aby z jej strany bola zachovaná férovosť aj v tom, že na
výstavbe domu dostatočne participovala. Bolo to v roku 2011 po obnovení spolužitia sa rozhodli, že

výstavba domu bude drahšia ako keď im mala dom stavať spoločnosť SAFEKO, spol. s r.o., tak aby to
bolo férové, tak žalovanému darovala celý pozemok. V čase keď ste si brali hypotekárny úver nežili v
spoločnej domácnosti.

23. Uviedla, že kým nedostavali dom, v byte bývali. Do domu sa presťahovali v roku 2012. Po
presťahovaní do domu splátky úveru za byt splácala stále ona. Byt mala v prenájme na základe dohody

o užívaní bytu. Všetky náklady z bytu sa zaplatili z nájmu.

24. Uviedla ďalej, že práce, ktoré vykonal na stavbe jej krstný otec boli vykonané bezodplatne.
Zabezpečovala sa strava, dávala mu peniaze na pohonné hmoty, za práce ako také sa neplatilo. Ona
pri výstavbe rodinného domu Zabezpečila kúpu klébra, alebo lišty, alebo kýblik farby alebo navarila tri

guláše pre majstrov, alebo priniesla kávu alebo čaj. Nevie sa z odstupom času vyjadriť k tomu, koľko
fin. prostriedkov do domu investovala Investovala pozemok, práce svojho krstného otca a v rámci jej
možností na stavbe osobne robila. A dokupovala drobnosti a zabezpečovala stravu majstrom.

25. Právna zástupkyňa žalovaného sa k žalobe vyjadrila písomne, podaním zo dňa 09.10.2020. Uviedla,

že žalovaný považuje žalobu žalobkyne v plnom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa ju stavia
na opise skutkového stavu, ktorý zodpovedá skutočnosti len čiastočne. Je pravdou, že žalobkyňa a
žalovaný žili vo vzťahu družky a druha a že sa v roku 2007 dohodli, že si postavia rodinný dom na
pozemku, ktorý vlastnícky patril žalobkyni. Podľa tejto dohody sa žalovaný zaviazal, že výstavbu nového
rodinného domu, ktorý bude patriť do podielového spoluvlastníctva strán sporu, zafinancuje on sám,

a žalobkyňa sa na oplátku zaviazala, že na žalovaného prevedie spoluvlastnícky podiel k stavebnému
pozemku a to vo veľkosti 1, čím mal byť dosiahnutý stav, v ktorom by sa obe strany sporu žijúce
ako druh a družka stali podielovými spoluvlastníkmi všetkých nehnuteľností slúžiacich na ich spoločné
bývanie, teda aj pozemku aj domu, vznik ktorého podielového spoluvlastníctva zas mal byť odrazom tej
skutočnosti, že sa obidve strany svojou mierou pričinili na zabezpečení spoločného bývania (žalobkyňa

zabezpečením pozemku a žalovaný zabezpečením financovania výstavby domu). Pravdou je tiež, že za
týmto účelom strany sporu spoločne podali na príslušný stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného
povolenia na stavbu tohto domu, ktorá stavba bola stavebným úradom povolená a že so žiadosťou o
realizáciu stavby tohto rodinného domu sa obrátili na stavebnú firmu SAFEKO, spol. s r.o. V čase, keď
tak urobili, bola spoločne vybudovaná základová doska, na ktorej mal dom stáť a vypracovaná bola

aj stavebná dokumentácia, podľa ktorej mal byť dom v zmysle dohody strán sporu postavený. Všetky
uvedené kroky boli vykonané v súčinnosti oboch strán sporu, reflektovali ich vzájomnú dohodu, dokonca
strany sporu spoločne na základe zmluvy o úvere zo dňa 16.07.2008 požiadali aj o čerpanie bankového
úveru vo výške 1.250.000,- Sk v E. nevyhnutného na financovanie objednaných prác spoločnosti
SAFEKO, spol. s r.o. tak, ako žalobkyňa v žalobe uvádza. Okrem týchto úverových prostriedkov mal

žalovanýkdispozíciiajvlastnépeňažnéprostriedky,ktorédovýstavbydomuvložil.Eštedňa16.03.2007,
teda pred čerpaním úverových zdrojov, žalovaný zaplatil z týchto vlastných prostriedkov spoločnosti
SAFEKO, spol. s r.o. zálohovú platbu vo výške 200.000,- Sk, na základe faktúry č. 16070005. Následne
bola tejto spoločnosti dňa 28.07.2008 poukázaná ďalšia zálohová platba vo výške 850.000,- Sk, na
základe faktúry č. 16080117. Táto platba bola financovaná už zo zmienených úverových zdrojov, ktoré

strany sporu spoločne čerpali od E.. K zhotoveniu stavby rodinného domu uvedenou stavebnou firmou
však napriek zaplatenej zálohe nedošlo, keďže táto spoločnosť sa dostala do finančných problémov, v
dôsledku ktorých ani nerealizovala svoje záväzky a v roku 2017 bola ex offo vymazaná z obchodného
registra bez toho, aby prostriedky zo zaplatenej zálohy boli žalovanému vrátené.

26. Uviedla, že k naplneniu uvedenej dohody o spoločnej výstavbe domu však nikdy nedošlo. Jednak
za to mohol, ako už bolo uvedené, krach stavebnej firmy SAFEKO, spol. s r.o., kedy strany sporu prišli o
veľkúčasťprostriedkovurčenýchnafinancovaniestavby,alehlavnevzájomnéodlúčeniearozchodstrán
sporu koncom roku 2010, ktoré trvalo až do roku 2011. Dôsledkom tohto rozchodu bolo, že žalobkyňasi zabezpečila vlastné bývanie kúpou bytu v Nových Zámkoch, pričom kúpu tohto bytu financovala
z prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý za týmto účelom čerpala. Je potrebné uviesť, že v čase
rozchodustránsporubolažalobkyňastálevýlučnouvlastníčkoupozemkupar.č.4404/1,tedaženedošlo

k splneniu záväzku žalobkyne z dohody o spoločnej výstavbe domu. Po rozchode strán sporu bola teda
situácia taká, že z ich dohodnutého budúceho spoločného domu bola vybudovaná len základová doska,
peniaze určené na výstavbu domu pochádzajúce z vlastných zdrojov žalovaného i zo spoločného úveru
odE.boliutopenévskrachovanejfirmeSAFEKO,spol.sr.o.avšakspoločnýzáväzokvočiE.,spočívajúci
v povinnosti vrátiť úverové prostriedky, pretrvával naďalej. Túto situáciu bolo potrebné riešiť, preto sa

strany sporu ústnou formou dohodli na vyporiadaní vzájomných práv súvisiacich s ich spolužitím a
následným rozchodom. Týmto vyporiadaním sa žalovaný žalobkyni zaviazal, že sám dospláca celý úver
poskytnutýE.,zaktorýmúčelomzmluvouuzavretousbankoudňa24.02.2011prevzalnasebapovinnosť
splatiť celý záväzok z existujúcej úverovej zmluvy, čím oslobodil žalobkyňu spod tohto úverového vzťahu
a súčasne sa žalobkyni zaviazal na vlastné náklady zrekonštruovať byt, ktorý si žalobkyňa, ako už
bolo uvedené, kúpila po rozchode so žalovaným (nakoľko žalobkyňa z dôvodu splácania predmetného

hypotekárneho úveru už nemala prostriedky na potrebnú rekonštrukciu bytu), pričom protihodnotou za
splnenie uvedených záväzkov žalovaného sa žalobkyňa zaviazala previesť na žalovaného vlastnícke
právo k pozemku parc. č. 4404/1, teda pozemku, na ktorom mal byť podľa pôvodnej dohody postavený
spoločný dom strán sporu. K tomuto prevodu došlo dňa 25.02.2011 uzavretím darovacej zmluvy, ktorej
vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V-744/11. Ako je zrejmé z časovej následnosti

vykonaných právnych úkonov, predmetná darovacia zmluva bola uzatvorená deň po tom, ako na seba
žalovaný zmluvne prevzal záväzok dosplácať úver poskytnutý Slovenskou sporiteľnou, a.s., z čoho
je zrejmé, že prevod vlastníckeho práva k predmetnému pozemku zo žalobkyne na žalovaného bol
realizovaný z dôvodu plnenia záväzkov vyplývajúcich z vyššie uvedeného majetkového vyporiadania
strán sporu a nie z dôvodu splnenia záväzku žalobkyne vyplývajúceho z dohody o spoločnej výstavbe

domu,akotožalobkyňaprezentujevžalobe.Okremzrejmejčasovejnáslednostimedziprávnymúkonom
žalovaného - prevzatím povinnosti splatiť celý spoločný úver od E. a právnym úkonom žalobkyne -
darovacou zmluvou, vypovedá o súvislosti medzi týmito úkonmi aj skutočnosť, že v čase vykonania
týchtoúkonovbolskutkovýstavohľadomstavbydomupresnetakýistý,akovčaserozchodustránsporu,
teda že bola vybudovaná len základová doska domu, čiže pokiaľ žalobkyňa za tejto situácie nepreviedla

na žalovaného pozemok parc. č. 4404/1 v priebehu rokov 2007 až 2010 v rámci plnenia jej záväzku
vyplývajúceho z dohody o spoločnej výstavbe domu, nemožno sa ani domnievať, že by sa žalobkyňa
za skutkovo nezmenenej situácie z ničoho nič rozhodla tento záväzok plniť.

27. Uviedla, že žalovaný jednoznačne popiera tvrdenie žalobkyne, že mala žalovanému darovať

pozemok parc. č. 4404/1 ako vklad do spoločného bývania v zmysle dohody o spoločnej výstavbe
domu z roku 2007, a uvádza, že žalobkyňa tak urobila z dôvodu plnenia záväzku z vyššie označenej
dohody o majetkovom vyporiadaní strán sporu, ktorú strany sporu uzavreli v roku 2011 po vzájomnom
rozchode, teda že sa jednalo o protiplnenie žalobkyne za plnenie žalovaného, v rámci ktorého žalovaný
v zmysle uvedenej dohody prevzal na seba povinnosť splatiť celý spoločný úver od a zabezpečil a

zafinancoval rekonštrukciu bytu žalobkyne. Ďalšou skutočnosťou, ktorá svedčí o pravdivosti tvrdenia
žalovaného o dôvode darovania pozemku parc. č. 4404/1 žalovanému je i to, že žalobkyňa previedla na
žalovaného výlučné vlastníctvo k celému predmetnému pozemku, zatiaľ čo v zmysle dohody o spoločnej
výstavbe domu z roku 2007 sa zaviazala previesť naňho len spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1, čiže
ak by právny úkon darovania mal byť realizáciou dohody z roku 2007, ako tvrdí žalobkyňa, previedla by

žalobkyňa na žalovaného len uvedený polovičný spoluvlastnícky podiel k pozemku a nie celý pozemok
ako taký. Po právnej stránke možno konštatovať, že na základe uvedených skutočností (darovania
pozemku žalovanému z titulu dohody o majetkovom vyporiadaní z roku 2011) došlo k zániku dohody o
spoločnej výstavbe domu z roku 2007, pretože táto dohoda už pre nemožnosť žalobkyne podieľať sa na
spoločnom bývaní dohodnutým spôsobom - vkladom pozemku, nemohla byť viac naplnená, teda došlo k

nemožnosti plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka, pričom medzi stranami sporu nebola uzavretá
žiadnaďalšiadohoda,ktoroubydošlokmodifikáciipôvodnejdohodyzroku2007,tedakzmenepôvodne
dohodnutej formy majetkového vnosu, ktorým mala žalobkyňa na spoločnom bývaní participovať.

28. Uviedla ďalej, že ako strany sporu spolu komunikovali vo veci týkajúcej sa uvedeného majetkového

vyporiadania, začali sa medzi nimi postupne obrusovať hrany existujúce v čase ich rozchodu, čo
napokon viedlo až k tomu, že strany sporu po určitom čase obnovili svoje spolužitie a žalovaný
sa nasťahoval k žalobkyni do bytu, ktorý si kúpila po ich vzájomnom rozchode. Keďže išlo len o
malý byt, ktorý nepostačoval potrebám plnohodnotného bývania dvoch osôb, rozhodol sa žalovaný,že bude pokračovať vo výstavbe rodinného domu na pozemku par. č. 4404/1, v ktorom by mohol
spolu so žalobkyňou bývať. Tentokrát však už medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu žiadnej
dohody o spoločnej výstavbe či o podielovom spoluvlastníctve k stavbe, nakoľko z dôvodu splácania

hypotekárneho úveru žalobkyňou nebolo v jej finančných možnostiach akokoľvek sa finančne podieľať
na výstavbe tohto domu, pričom na rozdiel od roku 2007, kedy mala žalobkyňa do spoločného bývania
zabezpečiť stavebný pozemok, nemala už k dispozícii ani žiadny majetok, ktorým by k spoločnému
bývaniu strán sporu prispela. Výlučným vlastníkom stavby sa preto mal ako jej jediný investor stať
žalovaný.

29. Poukázala na to, že stavba domu, ktorú začal žalovaný na pozemku parc. č. 4404/1 v roku 2011
realizovať, je stavbou úplne odlišnou od stavby domu, ktorá sa mala realizovať podľa projektovej
dokumentácie vyhotovenej v roku 2007 v čase uzavretia pôvodnej dohody o spoločnej výstavbe stavby
a to čo do dispozície, výšky, projektovaného stavebného materiálu a ďalších parametrov stavby, o čom
svedčí jednak projektová dokumentácia súčasného domu v porovnaní s projektovou dokumentáciou

vytvorenou v roku 2007 a tiež odborný posudok zo dňa 12.02.2020 vyhotovený spoločnosťou SGS
Czech Republic, s.r.o. Jediná časť domu, ktorá je totožná s domom, ktorý bol predmetom dohody o
spoločnej výstavbe z roku 2007, je len základová doska domu. Zhrnúc uvedené je teda potrebné dospieť
k záveru, že žalobkyňa nie je podielovou spoluvlastníčkou domu ležiaceho na pozemku parc. č. 4404/1 a
to jednak z dôvodu, že dohoda o spoločnej výstavbe domu z roku 2007 zanikla ešte predtým, ako došlo

k výstavbe domu, určenia vlastníctva ku ktorému sa žalobkyňa podanou žalobou domáha a ako sa tento
dom stal vecou v zmysle práva a tiež z dôvodu, že dom, voči ktorému žaloba smeruje, nie je totožný s
domom, ktorý bol objektom dohody o spoločnej výstavbe z roku 2007, naopak, ide o dom celkom iný,
vo vzťahu ku ktorému žiadna dohoda o spoluvlastníctve uzatvorená nebola.

30. K argumentácii žalobkyne, že prevod pozemku na žalovaného nemohol byť kompenzáciou
za prevzatie povinnosti splatiť spoločný úver žalovaným, lebo prostriedky úveru mali byť vkladom
žalovaného do spoločného bývania a že išlo len o formálne prevzatie úveru, ktorý v skutočnosti žalovaný
splácalodpočiatkusám,žalovanýuvádza,žetátoargumentácianeobstojíatozdôvodu,žeopredmetné
prostriedky strany sporu prišli v dôsledku krachu spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. bez toho, aby

boli reálne investované do spoločného bývania, pričom žalovaný sa dohodou o spoločnej výstavbe
z roku 2007 zaviazal financovať náklady potrebné na reálnu stavbu domu a nie niesť zodpovednosť
za nepredvídateľné riziká s výstavbou spojené. Strany sporu žiadali o poskytnutie úveru spoločne, vo
vzťahu k boli solidárnymi dlžníkmi, čo vyplýva aj z predloženej úverovej zmluvy a teda žalobkyňa
mala voči banke právne vynútiteľnú povinnosť poskytnutý úver splácať. Tým, že žalovaný prevzal na

seba povinnosť splatiť celý úver, odbremenil žalobkyňu od tejto povinnosti voči banke, čím jej poskytol
majetkovú výhodu rovnajúcu sa polovici výšky úveru a jeho príslušenstva. Táto majetková výhoda
vysoko presahovala sumu 20.000,- eur. Pre porovnanie, kúpna cena, za ktorú žalobkyňa nadobudla
pozemok parc. č. 4404/1, bola vo výške 18.600,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia žalobkyne
o tom, že na základe majetkového vyporiadania z roku 2011 by nemala žiaden dôvod prevádzať

na žalovaného pozemok, sú len tvrdeniami účelovými. O tom, že žalobkyňa prekrúca skutočnosti
a úmyselne formuluje účelové a zavádzajúce tvrdenia svedčí napr. aj to, že zatiaľ čo v konaní o
vrátenie daru sp. zn. 15C/15/2019, na ktoré aj žalobkyňa v žalobe poukázala, tvrdila, že od poskytnutia
úveru zo v roku 2008 až do prevzatia celého úveru žalovaným v roku 2011 sa podieľala na platení
pravidelných mesačných splátok úveru v rovnakom rozsahu ako žalovaný (viď vyjadrenie žalobkyne zo

dňa 21.11.2019), v tomto konaní, asi po uvedomení si toho, že toto svoje tvrdenie, keďže je lživé, by pred
súdom nevedela preukázať, už tvrdí, že predmetný úver od počiatku splácal výlučne žalovaný. Zároveň
žalovaný znovu podotýka, že okrem prevzatia povinnosti splatiť celý úver, zabezpečil a zafinancoval v
zmysle dohody o majetkovom vyporiadaní z roku 2011 aj rekonštrukciu bytu vo vlastníctve žalobkyne,
čím žalobkyni poskytol ďalšiu majetkovú hodnotu, protihodnotou za ktorú žalobkyňa previedla na

žalovaného vlastníctvo k pozemku parc. č. 4404/1. Pokiaľ bude žalobkyňa uvedené tvrdenie žalovaného
spochybňovať, žalovaný navrhuje, aby súd za účelom preukázania uvedeného tvrdenia žalobcu vypočul
ako svedkov osoby, ktoré pracovali na rekonštrukčných prácach, a ktoré žalobca za túto ich robotu
vyplácal a to: F. R. (murárske, podlahárske a vodoinštalačné práce), A. T. (maliarske práce), D. L.
(stolárske práce), D. H. (brúsenie parkiet), W. G. (elektroinštalačné práce), A. E. - RM ELEKTRO

(nákup vstavaných spotrebičov).Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že sa mala na stavbe domu podieľať
a že realizovala nákupy stavebného materiálu a zariadenia, žalovaný ho výslovne popiera, nakoľko sa
opäť jedná o tvrdenie nepravdivé. Žalobkyňa sa totiž na stavbe rodinného domu nepodieľala žiadnym
spôsobom, všetky stavebné práce a stavebný materiál objednával a financoval žalovaný. Ohľadomfaktickej výpomoci strýka žalobkyne žalovaný uvádza, že tento skutočne vypomáhal pri obkladových
prácach na dome, konkrétne vykonal položenie keramickej dlažby v dome, za ktorú prácu mu žalovaný
aj zaplatil finančnú odmenu. Okrem toho ešte urobil tehličkový obklad na čelnom štíte domu a zadnom

podpernom stĺpiku, ktorú prácu urobil bezodplatne vzhľadom na skutočnosť, že je v príbuzenskom
vzťahu so žalobkyňou a že sa jednalo o dom, v ktorom žalobkyňa spoločne bývala so žalovaným až
do ich definitívneho rozchodu, ktorý iniciovala žalobkyňa. Dôkazom o existencii dohody o podielovom
spoluvlastníctvenapokonniejaanižiadosťopredĺženielehotynadokončeniestavbyzodňa03.02.2014,
ktorú žalobkyňa predložila spolu so žalobou a to jednak z dôvodu, že túto žiadosť v skutočnosti podával

len žalovaný, čo vyplýva zo skutočnosti, že len on je na predmetnej žiadosti podpísaný (v hlavičke
žiadosti sú uvádzané obe strany sporu z dôvodu, že stavebné povolenie z roku 2007 bolo vydané
na mená oboch strán sporu) ale hlavne z dôvodu, že obsah stavebného povolenia, prípadne iných
individuálnych správnych aktov vydaných v stavebnom konaní nie je určujúci pre posúdenie otázky
vlastníckeho práva k stavbe. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhla, aby súd po vykonanom
dokazovaní žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu a aby žalobkyni uložil povinnosť nahradiť

žalovanému trovy konania.

31. V písomnom podaní zo dňa 08.02.2021 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobkyňa
v predmetnom vyjadrení popiera tvrdenia žalovaného o tom, že žalovanému darovala pozemok
parc. č. 4404/1 ako kompenzáciu/protihodnotu za prevzatie nesplateného zostatku úveru E. E.. a

za zabezpečenie a zafinancovanie rekonštrukcie bytu vo vlastníctve žalobkyne, pričom tvrdí, že
darovanie tohto pozemku bolo plnením žalobkyne vyplývajúcim z dohody o podielovom spoluvlastníctve
rodinného domu, ktorým žalobkyňa vyrovnala svoj vklad do spoločného bývania, keďže hodnota
polovice pozemku bola nižšia ako hodnota polovice domu, ktorú skutočnosť chcela žalobkyňa týmto
darovaním kompenzovať. K predmetnému tvrdeniu žalobkyne žalovaný uvádza, že sa jedná o zjavne

účelové a zavádzajúce tvrdenie žalobkyne, keďže toto tvrdenie úplne ignoruje okolnosti, za ktorých k
darovaniu pozemku došlo i správanie sa žalobkyne predchádzajúce tomuto darovaniu. Práve existenciu
okolností, za ktorých k darovaniu došlo, je nevyhnutné vziať do úvahy pri posudzovaní právneho úkonu
darovania pozemku a účelu tohto právneho úkonu, keďže v samotnej darovacej zmluve uzavretej
medzi stranami sporu kauza právneho úkonu, ktorá by potvrdzovala či už verziu žalobkyne, alebo

verziu žalovaného, vyjadrená nie je. Žalovaný síce poukázal na tieto okolnosti už v prvom vyjadrení k
žalobe, ale vzhľadom na opakované zavádzajúce vyjadrenia zo strany žalobkyne je tieto potrebné znova
zdôrazniť, že keď sa žalobkyňa a žalovaný niekedy koncom roka 2010 rozišli, zo spoločne plánovaného
rodinného domu, ktorý mal byť vybudovaný na základe projektovej dokumentácie zhotovenej v roku
2007, bola vybudovaná len betónová základová doska, pričom peňažné prostriedky žalovaného a

peňažné prostriedky zo spoločne čerpaného úveru E. prvotne vložené do výstavby tohto domu boli
„utopené" v zbankrotovanej firme, ktorá mala výstavbu domu zabezpečovať. To znamená, že v danom
čase stavba domu neexistovala a strany sporu boli v čistej finančnej strate spôsobenej existenciou
peňažného záväzku voči banke, ktorý bolo potrebné naďalej plniť, resp. tento záväzok medzi stranami
sporu v súvislosti s ich rozchodom vyporiadať. Tu je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa v období rokov

2007 až 2009, kedy strany sporu spoločne podnikali reálne kroky k výstavbe rodinného domu (podanie
žiadosti o vydanie stavebného povolenia, čerpanie spoločného úveru z banky, atď.) nepristúpila k
splneniu jej záväzku previesť na žalovaného vlastnícke právo k pozemku parc. č. 4404/1 vyplývajúceho
z dohody o výstavbe tohto domu, zrejme z dôvodu, že to vzhľadom na existujúce pomery nepovažovala
za vhodné/potrebné. Ak potom žalobkyňa nepovažovala za vhodné/potrebné pristúpiť k splneniu tohto

záväzku v čase, kedy boli reálne vykonávané kroky k spoločnej výstavbe rodinného domu, prečo by
zrazu považovala za vhodné/potrebné pristúpiť k splneniu tohto záväzku práve v čase, keď už vedela,
že plánovaná výstavba domu bola zmarená v dôsledku bankrotu stavebnej firmy a že v dôsledku tejto
skutočnosti strany sporu prišli aj o financie do tejto výstavby investované? Veď by to bol úplný nezmysel
absolútne postrádajúci akýkoľvek právny, ekonomický, či logický základ. Ako môže žalobkyňa tvrdiť, že

žalovanému v danom čase darovala pozemok, aby tým vyrovnala svoj vklad do spoločného bývania,
keďže hodnota polovice pozemku bola nižšia ako hodnota polovice domu, keď žiadny dom, ktorého
hodnota by sa dala určiť, ani vôbec neexistoval, a keď bolo zrejmé, že výstavba tohto domu bola z vyššie
uvedených dôvodov zmarená? Pritom v čase realizácie prevodu vlastníctva k predmetnému pozemku
neexistovala medzi stranami sporu ani žiadna dohoda o obnovení zmarenej výstavby domu, ani strany

sporu nevykonali žiadne úkony smerujúce k jej obnoveniu, práve naopak, strany sporu jednoznačne
a preukázateľne vykonali len úkony smerujúce k vyporiadaniu tých záväzkov, ktoré tu po zmarenej
výstavbe domu ostali. Obsah tohto vyporiadania spočívajúci v prevzatí povinnosti dosplácať existujúci
spoločný úver voči E. žalovaným a v zabezpečení a zafinancovaní rekonštrukcie bytu žalobkyne zostranyžalovanéhonajednejstraneavzáväzkužalobkynepreviesťvlastníctvokpozemkunažalovaného
na strane druhej, už žalovaný podrobne rozviedol a odôvodnil v rámci svojho prvotného vyjadrenia k
žalobe. Žalobkyňa ďalej vo svojom vyjadrení znova opakuje argumentáciu, ktorú v rovnakom znení

uvádzala už aj v žalobe, podľa ktorej tvrdenie žalovaného, že mal na seba prevziať zostatok úveru E.
v rámci uvedeného vyporiadania záväzkov medzi stranami sporu, má byť v rozpore s jeho tvrdením,
že v zmysle počiatočnej dohody o spoločnej výstavbe domu sa zaviazal financovať gro výstavby domu
a sám aj predmetný úver od počiatku splácal. K tejto argumentácii žalobkyne sa žalovaný vyjadril už
vo svojom prvotnom vyjadrení k žalobe, kde deklaroval, že tieto tvrdenia žalovaného nie sú v rozpore,

pretože o peňažné prostriedky z úveru prišli strany sporu v dôsledku likvidácie stavebnej firmy a bez
toho, aby boli reálne investované do stavby spoločného domu, pričom žalovaný sa dohodou o spoločnej
výstavbe domu zaviazal financovať náklady slúžiace na reálnu stavbu domu, a nie niesť zodpovednosť
za nepredvídateľné riziká spojené s výstavbou domu, ani za škodu spôsobenú treťou stranou pri jeho
výstavbe. Napriek uvedenému vyjadreniu žalovaného naň žalobkyňa žiadnym spôsobom nereagovala
a v predmetnom vyjadrení znova a zbytočne opakuje len to isté, čo uviedla už v žalobe. Len na margo

dôveryhodnosti a konzistentnosti tvrdení žalobkyne žalovaný uvádza, že zatiaľ čo v tomto súdnom spore
žalobkyňa prevzala argumentáciu žalovaného o tom, že spoločný úver E. splácal od počiatku on (celkom
zrejme v snahe použiť túto skutočnosť v argumentačnej línii žalobkyne proti žalovanému), tak ešte v
súdnom konaní o vrátenie daru vedenom medzi stranami sporu na Okresnom súde Nové Zámky pod
sp. zn. 15C/15/2019, ktoré bolo medzičasom právoplatne skončené zamietnutím žaloby žalobkyne,

žalobkyňatvrdila,ženasplácanítohtoúverusaodpočiatkupodieľalavrovnakomrozsahu,akožalovaný,
čo uviedla v podaní „vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného" zo dňa 21.11.2019. I z uvedeného je zrejmé,
ako žalobkyňa pracuje s pravdou, ako kriví ňou opisovaný obraz skutkového stav a snaží sa ho
prispôsobiť pre svoje potreby podľa toho, ako jej to práve vyhovuje a akú argumentáciu v konaní sa
práve rozhodne zvoliť.

32. Opätovne poukázala na to, že rekonštrukciu bytu žalobkyne v plnom rozsahu financoval žalovaný,
preto tvrdenia, že sa na nej mala podieľať aj žalobkyňa, či dokonca jej matka, nie sú pravdivé. Nie
je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že rekonštrukcia bytu bola vykonaná v hodnote 3.000 - 4.000,- eur,
pretože len kuchynská linka so vstavanými spotrebičmi stála 4.000,- eur, pričom okrem toho bola v rámci

rekonštrukcie vykonaná aj kompletná prerábka kúpeľne so zariadením, kompletná výmena elektrického
vedenia, položenie dlažby v byte, či inštalácia vstavanej skrine rol-door a celková cena rekonštrukcie
bytu sa tak pohybovala na úrovni približne 7.000,- eur. Všetky práce, ktoré boli na byte žalobkyne
vykonané, boli platené, v žiadnom prípade nešlo o práce bezplatné, ako naznačuje žalobkyňa. Tieto
práce síce vykonávali zväčša remeselníci - kamaráti žalovaného, ale vykonávali ich v rámci výkonu

svojho pracovného povolania, a v rámci ich pracovného času a ako už bolo uvedené, za odplatu, ktorú
im zaplatil žalovaný. Žalovaný aj v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že vo vyššie označenom
súdnom konaní sp. zn. 15C/15/2019 ešte žalobkyňa tvrdila, že žalovaný rekonštrukciu jej bytu vôbec
nezabezpečoval (vyššie označené vyjadrenie zo dňa 21.11.2019), pričom teraz už tvrdí, že sa na nej
žalovaný podieľal, čiže opätovne sa tu prejavuje nekonzistentnosť v skutkových tvrdeniach žalobkyne

naznačujúca, že zo strany žalobkyne dochádza k účelovému prekrúcaniu pravdy.

33. Uviedla, že žalobkyňa ďalej vo svojom vyjadrení opakovanie tvrdí, že sa podieľala aj na výdavkoch
v súvislosti s výstavbou rodinného domu v súčasnosti ležiaceho na pozemku parc. č. 4404/1. Toto
tvrdenie nie je pravdivé. Napriek tomu, že žalovaný už v rámci prvého vyjadrenia k žalobe poprel, že

by sa žalobkyňa akokoľvek finančne podieľala na výstavbe predmetného rodinného domu, žalobkyňa
neprodukuje žiadne dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia, iba danú skutočnosť opakovane tvrdí. Za
zbytočné zo strany žalobkyne považuje žalovaný taktiež opakované poukazovanie na práce vykonané
na dome pánom G., Žalovaný predsa už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe potvrdil, že pán G.
skutočne vypomáhal na stavbe domu a to konkrétne položením keramickej dlažby v dome, za ktorú

prácu mu však žalovaný aj riadne zaplatil finančnú odmenu, a následne i nalepením tehličkového
obkladu na čelnom štíte domu a zadnom podpernom stĺpiku, ktorú prácu menovaný vykonal bezodplatne
vzhľadom na skutočnosť, že je v príbuzenskom vzťahu so žalobkyňou a že sa jednalo o dom, v ktorom
žalobkyňa bývala spoločne so žalovaným. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že popri podieľaní sa na výdavkoch
súvisiacich s výstavbou rodinného domu (doposiaľ nepreukázaných), mala celý svoj príjem používať

aj na chod spoločnej domácnosti. Aj v tomto prípade žalobkyňa opätovne súd zavádza a toto tvrdenie
nie je pravdivé, pretože naposledy sa žalobkyňa podieľala na chode spoločnej domácnosti ešte v čase,
keď strany sporu bývali v byte žalobkyne, kde žalobkyňa uhrádzala réžiu bytu, no na druhej strane je
potrebné uviesť, že žalovaný v tom čase uhrádzal nákupy spoločnej stravy, platil spoločné dovolenky,či služby internetu a televízie v danom byte, dokonca žalobkyni zaplatil aj jeden semester štúdia na
právnickej fakulte, na ktorej študovala. Následne, keď sa strany sporu presťahovali do domu, ktorý
žalovaný postavil, celú réžiu domu uhrádzal od počiatku výlučne žalovaný, pričom naďalej financoval aj

nákup stravy a spoločné dovolenky. Žalobkyňa sa v tom čase podieľala na chode spoločnej domácnosti
asi tým, že jeden-dvakrát za týždeň spravila menší nákup potravín. Ničím iným sa žalobkyňa na
chode spoločnej domácnosti nepodieľala. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že celý svoj príjem používala na chod
spoločnej domácnosti, tak nech svoje tvrdenia riadne preukáže, napr. predložením potvrdení, že platila
za služby spojené s užívaním domu, t.j. réžiu domu (voda, elektrina, tv, internet a pod.). Žalobkyňa

však takéto dôkazy predložiť nemôže, pretože sa na chode spoločnej domácnosti podieľala, ak sa to
tak vôbec dá nazvať, len v tom rozsahu, ako uviedol žalovaný. Ak žalobkyňa tvrdí, že dôkazom jej
podieľania sa na chode spoločnej domácnosti a na výstavbe domu má byť skutočnosť, že pri rozchode
so žalovaným nemala žiadne úspory, tak takéto tvrdenie považuje žalovaný až za úsmevné. To predsa
nie je žiadny dôkaz o podieľaní sa žalobkyne na chode spoločnej domácnosti a na stavebných prácach
na dome, ale je to dôsledok neschopnosti žalobkyne hospodáriť so svojimi vlastnými financiami, ktoré

žalobkyňa používala prevažne len na svoje osobné potreby a na splácanie vlastného úveru použitého
na kúpu jej bytu. Pokiaľ ide o príjmy žalovaného, v danom období mal žalovaný pravidelný mesačný
príjem vo výške asi 1.500,- eur netto, pričom ako spoločníkovi spoločnosti FerMi s.r.o. mu bol každý
štvrťrok vyplácaný podiel na zisku vo výške do 4.000,- eur, čiže príjem žalovaného v danom období bol
na úrovni do 30.000,- eur ročne. O presnej výške príjmu žalobkyne žalovaný nemá prehľad, nakoľko so

žalobkyňou nikdy nehospodárili spoločne.

34. Opätovne uviedla, že medzi žalobkyňou a žalovaným pôvodne existovala dohoda o spoločnej
výstavbe rodinného domu. Na základe tejto dohody bol vypracovaný stavebný projekt domu (žalovaný
ho dokladal k vyjadreniu k žalobe ako projektovú dokumentáciu z roku 2007), bola podaná žiadosť o

vydanie stavebného povolenia a bol aj čerpaný úver zo a zazmluvnená stavebná firma na výstavbu
domu. Táto dohoda a plány na výstavbu naprojektovaného rodinného domu sa však nikdy nenaplnili,
lebo stavebná firma skrachovala, strany sporu sa rozišli a preto vyvstala potreba vyporiadať nároky
strán sporu, i nároky tretích osôb, ktoré tu v dôsledku uvedených skutočností zostali. Nakoľko v
dôsledku uvedených skutočností bol reálne stratový predovšetkým žalovaný (prišiel o peniaze, ktoré

z vlastných zdrojov zaplatil stavebnej firme a sám platil aj splátky úveru ) došlo medzi stranami sporu
k vyrovnaniu a kompenzácii týchto strát žalovaného spôsobom, ktorý žalovaný už niekoľkokrát opísal,
teda prevodom pozemku parc. č. 4404/1 do vlastníctva žalovaného, prevzatím povinnosti dosplácať
celý zostatok úveru žalovaným a zabezpečením rekonštrukcie bytu žalobkyne žalovaným. V čase tohto
vyrovnania bolo zrejmé, že plán výstavby rodinného domu naprojektovaného v roku 2007, k výstavbe

ktorého strany sporu smerovali spoločné kroky, sa v dôsledku uvedených skutočností nezrealizuje,
pričom medzi stranami sporu neexistovala žiadna dohoda o obnovení výstavby toho domu ani žiadna
dohoda o výstavbe iného domu. Dom, ktorý v súčasnosti leží na pozemku parc. č. 4404/1, je stavbou
odlišnou od stavby, na ktorú bola v roku 2007 vypracovaná projektová dokumentácia a vydané stavebné
povolenie a ktorá mala byť výsledkom spoločných úkonov realizovaných stranami sporu. Dom, ktorý v

súčasnosti leží na uvedenom pozemku, je stavbou, ktorej výstavbu zabezpečoval i financoval výlučne
žalovaný bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody so žalobkyňou a na základe úplne novej projektovej
dokumentácie, ktorá bola vypracovaná na základe objednávky žalovaného až niekoľko mesiacov od
vzájomného vyporiadania sa strán sporu nadväzujúceho na zmarenú výstavbu spoločne plánovaného
rodinného domu, pričom aj odborným posudkom zo dňa 12.02.2020, ktorý žalovaný predkladal ako

dôkaz v rámci jeho prvého vyjadrenia k žalobe, bolo preukázané, že sa jedná o úplne inú stavbu
v porovnaní so stavbou projektovanou v roku 2007. V posudku bolo tiež konštatované, že odlišnosť
posudzovaného domu od projektu z roku 2007 je taká výrazná, že stavebník mal na jeho stavbu
žiadať aj vydanie osobitného stavebného povolenia. Čiže žalovaný výslovne popiera, že by medzi
stranami sporu existovala akákoľvek dohoda o výstavbe či spoluvlastníctve tej stavby, ktorá v súčasnosti

leží na pozemku parc. č. 4404/1 a ktorá bola realizovaná na základe projektovej dokumentácie z
roku 2011. Takáto dohoda medzi stranami sporu existovala len vo vzťahu k stavbe, ktorá mala byť
realizovaná na základe projektovej dokumentácie z roku 2007, k realizácii ktorej stavby však z dôvodov
už niekoľkokrát uvedených nikdy neprišlo. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa mýli, pokiaľ tvrdí, že
žalovaný mal potvrdiť existenciu dohody o spoločnej výstavbe rodinného domu a založení podielového

spoluvlastníctva vo vzťahu k tej stavbe, ku ktorej sa žalobkyňa domáha určenia spoluvlastníctva. K tejto
stavbe medzi stranami sporu žiadna dohoda nikdy neexistovala a to nielen dohoda výslovná, ale ani
konkludentná.Stavbupostavilnavlastnénákladyžalovaný,pretoknejvzmysleObčianskehozákonníka
nadobudol originárne vlastnícke právo. Skutočnosť, že žalovaný predmetný dom postavil, aby v ňommohol vytvoriť so žalovanou spoločnú domácnosť, a že táto spoločná domácnosť v danom dome aj
reálne vytvorená bola, nemá pre posúdenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti žiadny právny
význam. Vzhľadom na uvedené žalovaný zotrváva na tom, že žaloby, ktorú voči nemu žalobkyňa podala,

je nedôvodná a preto navrhuje, aby ju súd zamietol.

35. V priebehu konania právny zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný považuje žalobu žalobkyne
v plnom rozsahu za nedôvodnú a nesúhlasí s opisom skutkových skutočností ako to uvádza žalobkyňa
vo svojej žalobe. Jediné čo zodpovedá skutočnosti resp. jej pravdou, že obaja účastníci spolu žili vo

vzťahu druh a družka a že sa v roku 2007 dohodli na výstavbe rodinného domu na pozemku, ktorý
vlastnícky patril žalobkyni. Podľa tejto dohody sa žalovaný zaviazal, že uskutoční výstavbu rodinného,
ktorý bude patriť do podielového spoluvlastníctva strán sporu, zafinancuje ju on sám, pričom žalobkyňa
sa zaviazala že na žalovaného prevedie spoluvlastnícky podiel k stavebnému pozemku a to v podiele
1, čím mal byť dosiahnutý stav, v ktorom by sa obe strany žijúce ako druh a družka stali podielovými
vlastníkmi slúžiacimi na ich spoločné bývanie, teda domu aj pozemku, vznik ktorého zase mal byť

odrazom tej skutočnosti, že sa obe strany pričinili spoločného bývania. Na základe tejto skutočnosti
nasledovalo podanie žiadosti na vydanie stavebného povolenia, ktorá stavba bola stavebným úradom
povolená, avšak stavebná firma SAFEKO, spol. s r.o. skrachovala, pričom napriek úspešnému súdnemu
sporu, ktorý viedol žalovaný, neboli prostriedky z vyčerpaného úveru žalovanému vrátené a to ani
prostredníctvom exekúcie vedenej od roku 2011 na exekútorskom úrade JUDr. Bednárikovej v Nových

Zámkoch v dôsledku zrušenia povinného a jeho výmazu z obchodného registra. V čase, keď sa
obaja účastníci dohodli tak ako uviedla, bola spoločne vybudovaná iba základová doska, na ktorej
mal dom stáť a bola vypracovaná aj stavebná dokumentácia, podľa ktorej mal byť dom postavený
podľa dohody účastníkov. Podľa úverových prostriedkov tak ako to uvádza aj žalobkyňa vo výške 1
250 000 SK mal žalovaný k dispozícii aj vlastné finančné prostriedky, ktoré do výstavby domu vložil.

A to zálohovú platbu vo výške 250 000 SK pre firmu SAFEKO, spol. s r.o. Vzhľadom na uvedené k
naplneniu dohody o spoločnej výstavbe domu však nikdy nedošlo, jednak z dôvodu krachu stavebnej
firmy SAFEKO, spol. s r.o., kedy strany sporu prišli o veľkú časť finančných prostriedkov na financovanie
rodinného domu, ale hlavne pre vzájomné rozlúčenie strán sporu v roku 2010, ktoré trvalo až do roku
2011. Žalobkyňa si po rozchode zabezpečila vlastné bývanie kúpou bytu v Nových Zámkoch, pričom

kúpu tohto bytu si financovala z prostriedkov hypotekárneho úveru. Je potrebné uviesť, že v čase
rozchodu strán bola žalobkyňa stále vlastníčkou pozemku na parc. Č. 4404/1, teda že nedošlo k splneniu
záväzku žalobkyne z dohody o spoločnej stavbe domu. Po rozchode strán sporu bola situácia taká,
že z ich dohodnutého budúceho spoločného domu bola vybudovaná len základová doska, peniaze
určené na výstavbu domu pochádzajúce z vlastných zdrojov žalovaného i zo spoločného úveru od

boli utopené v skrachovanej firme SAFEKO, spol. s r.o., avšak spoločný záväzok voči spočívajúci v
povinnosti vrátiť úverové prostriedky pretrvával naďalej. Keďže túto situáciu bolo treba riešiť, sporové
strany sa ústnou dohodou dohodli na vyporiadaní vzájomných práv súvisiacich s ich spolužitím a ich
rozchodom. Týmto vyporiadaním sa žalovaný žalobkyni zaviazal, že sám dospláca celý úver , za ktorým
účelom zmluvou uzavretou s bankou dňa 24.02.2011 prevzal na seba povinnosť platiť celý záväzok z

existujúcej úverovej zmluvy, čím žalobkyňu oslobodil od tohto úverového vzťahu a zároveň sa zaviazal
žalobkyni zrekonštruovať na vlastné náklady byt ktorý nadobudla do výlučného vlastníctva po rozchode
so žalovaným. A to aj z toho dôvodu, že žalobkyňa v dôsledku splácania hypotekárneho úveru by
už nemala z čoho uhrádzať náklady na rekonštrukciu zakúpeného bytu. Žalobkyňa sa zaviazala ako
protihodnotu za splnenie uvedených záväzkov žalovaného previesť na žalovaného vlastnícke právo

k pozemku pac. č.4404/1, teda pozemku, na ktorom mal byť podľa pôvodnej dohody rodinný dom
strán sporu. K tomuto prevodu došlo 25.2.2011 uzatvorením darovacej zmluvy, a ako je zrejmé za
časovej následnosti právnych úkonov, predmetná darovacia zmluva bola uzatvorená deň po tom ako
na seba žalovaný zmluvne prevzal záväzok dosplácať úver poskytnutý , z čoho je zrejmé, že prevod
vlastníckeho práva predmetného pozemku zo žalobkyne na žalovaného bol realizovaný zo dôvodu

plnenia záväzkov vyplývajúcich z vyššie uvedeného majetkového vyporiadanie strán sporu a nie z
dôvodu splnenie záväzku žalobkyne vyplývajúceho z dohody výstavby domu ako to prezentuje v žalobe
žalobkyňa. Okrem zrejmej časovej následnosti medzi právnym úkonom žalovaného prevziať spoločný
úver a právnym úkonom žalobkyne darovacou zmluvou vypovedá o súvislosti medzi týmito úkonmi aj
skutočnosť, že v čase vykonania týchto úkonov bol skutkový stav ohľadom výstavby domu taký istý ako

počas rozchodu strán sporu, teda že bola vybudovaná len základová doska domu, čiže pokiaľ žalobkyňa
za tejto situácie nepreviedla na žalovaného pozemok v priebehu roku 2007 až 2010 v rámci plnenia
je záväzku vyplývajúceho z dohody o spoločnej výstavbe domu, nemožno sa ani domnievať, že by sa
žalobkyňa sa skutkovo nezmenenej situácie z ničoho nič rozhodla tento záväzok plniť. Z uvedenéhodôvodu žalovaný jednoznačne popiera tvrdenie žalobkyne, že mala žalovanému darovať pozemok ako
vklad do spoločného bývania v zmysle dohody na spoločnej výstavbe domu z roku 2007. Po právnej
stránke možno konštatovať na základe uvedených skutočností a darovania pozemku žalovanému z titulu

dohody o majetkovom vyporiadaní z roku 2011 došlo k zániku dohody o spoločnej výstavbe domu z
roku 2007, pretože táto dohoda už pre nemožnosť žalobkyne podieľať sa na spoločnom bývaní podľa
dohodnutého vkladom pozemku nemohla byť viac naplnená, teda došlo k nemožnosti plnenia podľa §
575 občianskeho zákonníka, pričom medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna iná dohoda, ktorou by
došlo k modifikácii pôvodnej dohody z roku 2007, teda k zmene pôvodnej dohodnutej formy majetkového

vnosu,ktorýmalažalobkyňanaspoločnombývanípacifikovať.Jepotrebnéuviesť,žestavbadomu,ktorý
začal žalovaný na pozemku parc. č. 4404/1 v roku 2011 realizovať, je stavbou úplne odlišnou od stavby
domu, ktorá sa mala realizovať podľa z roku 2007, o čom svedčí projektová dokumentácia súčasného
domu v porovnaní s projektovou dokumentáciou vytvorenej v roku 2007 a tiež odborný posudok zo dňa
12.02.2020, ktorý bol doložený ako dôkaz v tomto spore. Zhrnúc uvedené je potrebné dospieť k záveru
že žalobkyňa nie je podielovou spoluvlastníčkou domu ležiaceho na pozemku parc. č. 4404/1 a to jednak

z dôvodu dohoda o výstavbe spoločného domu z roku 2007 zanikla ešte predtým ako došlo k výstavbe
domu a určenie vlastníckeho práva ku ktorému sa žalobkyňa domáha a ako sa tento dom stal vecou v
zmysle práva a tiež z dôvodu, že dom voči ktorému žaloba smeruje nie je totožný s domov, ktorý bol
objektom dohody o spoločnej výstavbe z roku 2007. K argumentácii žalobkyne že prevod pozemku na
žalovaného nemohol byť kompenzáciou za prevzatie povinnosti splatiť úver žalovaným lebo prostriedky

úveru mali byť prostriedky žalovaného do spoločného bývania a že išlo len o formálne prevzatie úveru,
ktorý v skutočnosti žalovaný splácal od počiatku sám uviedla, že táto argumentácia neobstojí z dôvodu,
že o spoločné prostriedky prišli strany sporu z dôvodu krachu stavebnej spoločnosti, tým že žalovaný
prevzal na seba povinnosť platiť celý úver a odbremenil žalobkyňu od tohto voči banke, jej poskytol
majetkovú výhodu rovnajúcu sa polovici úveru a jeho príslušenstva. Táto majetková výhoda vysoko

presahovala výšku 20.000,- eur. Pre porovnanie suma, za ktorú žalobkyňa nadobudla pozemok bola
v sume cca 18.000,- eur. O tom, že žalobkyňa prekrúca skutočnosti a úmyselne formuluje účelové a
zavádzajúce tvrdenia, svedčí aj to, že zatiaľ čo v konaní o vrátenie daru sp. zn. 15C/15/2019, na ktoré
aj žalobkyňa v žalobe poukázala tvrdila, že od poskytnutia úveru zo v roku 2008 až do prevzatia celého
úveru žalovaným v roku 2011 sa podieľala na platení pravidelných splátok úveru v rovnakom rozsahu

ako žalovaný. Poukazuje na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 25.02.2020 v tomto konaní a po uvedomení si
toho, že toto svoje tvrdenie, keďže je lživé, by pred súdom nevedela preukázať už tvrdí, že predmetný
úver od počiatku splácal výlučne žalovaný. Čo sa týka ďalších nepravdivých skutočnosti, ktoré uvádzala
žalobkyňa v žalobe a žalovaný ich považuje za nepravdivé ich vyjadril vo vyjadrení k žalobe žalobkyne
zo dňa 09.10.2020. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd žalobu žalobkyne v plnom

rozsahu zamietol.

36. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.11.2022 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobkyňa
poukazuje na listinu z č. listu 17 pripojeného súdneho spisu sp. zn. 15C/15/2019 označenú ako ,,Návrh
mimosúdneho riešenia kauzy - stanovisko zo dňa 23.02.2019", ktorú nesprávne interpretuje. Žalobkyňa

poukazuje na tú časť listiny, v ktorej vtedajší právny zástupca žalovaného uvádza, že v zmysle
prvotnej dohody o podielovom spoluvlastníctve sa žalovaný zaviazal financovať výstavbu rodinného
domu, ktorý bol predmetom tejto dohody a žalobkyňa sa zaviazala previesť na žalovaného 1 pozemku
parc. č. 4404/1, pričom žalobkyňa s poukazom na toto vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného
považuje za celkom nelogické tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mala žalobkyňa na žalovaného

previesť vlastníctvo k celému pozemku ako kompenzáciu za prevzatie úveru, keďže prostriedky z
tohto úveru chcel žalovaný aj tak použiť na výstavbu rodinného domu, ktorá výstavba mala byť od
počiatku financovaná žalovaným. Žalovaný uvádza, že na jeho tvrdení o tom, že žalobkyňa naňho
previedla vlastníctvo k pozemku ako kompenzáciu za prevzatie bankového úveru (ako aj zabezpečenie
rekonštrukcie jej bytu), nie je nič nelogické, pričom podstatu a logiku tohto tvrdenia žalovaný vysvetlil

už vo svojom prvotnom písomnom vyjadrení k žalobe. Ako totiž už žalovaný uviedol vo vyjadrení k
žalobe, žalovaný sa zaviazal financovať výstavbu rodinného domu, ktorý bol predmetom dohody o
podielovom spoluvlastníctve. Ani prvá zálohová platba stavebnej firme SAFEKO, spol. s r.o. vo výške
200.000,- Sk, ktorú žalovaný hradil zo svojich prostriedkov pred čerpaním úveru, ani následná zálohová
platba tejto firme vo výške 850.000,- Sk, ktorú žalovaný hradil už z prostriedkov spoločného úveru,

totiž neboli v žiadnom rozsahu použité na výstavbu predmetného rodinného domu, keďže uvedená
stavebná firma skrachovala a nevykonala absolútne žiadne stavebné práce. Tieto prostriedky v súhrnnej
výške 1.050.000,- Sk teda boli doslova vyhodené do vzduchu a žalovaný za ne nedostal žiadne
protiplnenie, teda tieto prostriedky v žiadnom prípade nemožno posúdiť ako náklady na výstavburodinného domu, ktoré sa žalovaný dohodou zaviazal platiť zo svojho. Naopak, vynaloženie týchto
prostriedkov predstavovalo čistú stratu strán sporu, ktorú sa dohodou o podielovom spoluvlastníctve
nezaviazala financovať žiadna z nich, pretože strany sporu v dohode o podielovom spoluvlastníctve

s takouto eventualitou ani vôbec nepočítali. Inak povedané, prostriedky zo spoločného úveru neboli
vynaložené na účel sledovaný dohodou o podielovom spoluvlastníctve a preto na ne ani nemožno
vztiahnuť záväzok žalovaného financovať výstavbu domu vyplývajúci z tejto dohody a tvrdiť, že tieto
výdavky bol povinný znášať žalovaný. Naopak, tieto výdavky boli v podobe povinnosti dosplácania
spoločného bankového úveru povinné znášať obe strany sporu, teda tak žalobkyňa, ako aj žalovaný.

Preto keď žalovaný na seba pri vzájomnom majetkovom vyporiadaní strán sporu prevzal na seba
záväzok dosplácať zostatok spoločného úveru, poskytol tým žalobkyni majetkovú hodnotu, ktorá bola
zo strany žalobkyne kompenzovaná bezodplatným prevodom vlastníctva pozemku parc. č. 4404/1 na
žalovaného. Taktiež z predmetného stanoviska vtedajšieho právneho zástupcu žalovaného nevyplýva,
ako to tvrdí žalobkyňa, že žalovaný akceptuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k spornej stavbe
rodinného domu. Nikde v listine nie je uvedené, že by žalovaný uznával existenciu spoluvlastníctva k

predmetnej stavbe a nikdy to netvrdil ani žiadny jeho právny zástupca tak v súdnej ako ani v mimosúdnej
komunikácii. Nikde v tejto komunikácii nebolo uvedené, že by mal žalovaný záujem zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, či vyplatiť žalobkyňu z jej spoluvlastníckeho podielu na
nej, naopak žalovaný v rámci mimosúdnej komunikácie opakovane prejavoval svoju vôľu poskytnúť
žalobkyni určité majetkové plnenie výlučne za účelom, ktorý spor spočíval práve v rozdielnych postojoch

oboch účastníkov na danú vec, keď žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nie je podielovým spoluvlastníkom
predmetného domu, zatiaľ čo žalobkyňa tvrdila, že jeho podielovým spoluvlastníkom je. Tvrdenie
žalobkyne, podľa ktorého by mal žalovaný akceptovať stav podielového spoluvlastníctva k rodinnému
domu na základe toho, že sa snažil spor so žalobkyňou urovnať, je absurdné, keďže v takom prípade
by medzi stranami žiadny spor neexistoval a neexistoval by ani dôvod viesť mimosúdnu komunikáciu

na urovnanie tohto sporu. Návrh, podľa ktorého „pán L. prevezme stavbu domu do svojho výlučného
vlastníctva" je teda vyjadrením stavu, ktorý chce žalovaný mimosúdnym urovnaním dosiahnuť, stavu,
v ktorom bude právne ošetrené to, čo žalovaný v rámci mimosúdnej komunikácie tvrdil, teda že
stavba rodinného domu je jeho výlučným vlastníctvom a že žalobkyňa nemá k tejto nehnuteľnosti
žiadne majetkové práva. Takýto výklad vyplýva aj z kontextu celej mimosúdnej komunikácie strán

sporu, naopak výklad použitý žalobkyňou, okrem toho, že by popieral dôvod samotného sporu, je
výkladom aplikovaným po vytrhnutí určitých slov z kontextu a teda evidentne nesprávny a účelový. V
prípade uzavretia mimosúdnej dohody by bolo potrebné zmluvne konštatovať výlučné vlastnícke právo
žalovaného k stavbe (v danom prípade navrhnutou formou „prevzatia stavby do výlučného vlastníctva
žalobcu), keďže len na základe zmluvy potvrdzujúcej výlučné vlastníctvo žalovaného by mohla byť

stavba zapísaná ako jeho výlučné vlastníctvo aj do katastra nehnuteľností, pretože na inej vkladu
schopnej listine, ktorou je v prípade novej stavby stavebné povolenie, figurujú ako stavebníci obe strany
sporu. Ďalšie slovné spojenie použité v stanovisku: ,,pán L. nemá záujem o riešenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle ktorého by jeho podiel pripadol do vlastníctva G..
B.. E.", je len zamietavou odpoveďou právneho zástupcu žalovaného na predchádzajúci návrh právneho

zástupcu žalobkyne na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá (narozdiel od žalovaného)
vychádzala vo svojej mimosúdnej komunikácii z názoru, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného
rodinného domu, a teda sa zo strany žalobkyne opätovne jedná o účelové vytŕhanie slov z celkového
kontextu mimosúdnej komunikácie strán sporu. Žalovaný v pokračovaní tohto vyjadrenia navrhuje, aby
súd vykonal výsluch osôb: D. F., o ktorom žalobkyňa tvrdí, že realizoval kuchynskú linku na rodinnom

dome, ku ktorej aj žalobkyňa platila zálohu a že mu platila aj za realizáciu kuchynskej linky na jej byte
(dôvod:celúkuchynskúlinkuvbytežalobkyne,jejvýrobuimateriálnaňuplatilžalovaný;kuchynskúlinku
vrodinnomdomenevyhotovilD.F.,aleA.R.-kčomužalovanývprílohepodaniazodňa06.10.2022(prvý
dokument v zložke „výdaje - všetko ostatné") predložil i príjmový pokladničný doklad zo dňa 20.10.2013
vovýške2.000,-eur)aosobyF.L.,oktoromžalobkyňatvrdí,žepreňugrátisakorodinnýpriateľvyhotovil

posuvné dvere rol-door v spálni rodinného domu (dôvod: F. L. nie je rodinným priateľom žalobkyne,
uvedenú prácu nevykonal grátis, platil mu ju žalovaný, rovnako ako materiál na skriňu).

37. Uviedla ďalej, že zostatok úveru vo výške 400.000,- Sk nebol použitý na výstavbu hrubej stavby. Z
tejto časti úveru sa použila iba suma vo výške 150.000,- Sk na nákup betónu na základovú dosku domu,

ktorú si žalovaný vyhotovil svojpomocne (viď príjmové doklady z roku 2008 od spoločnosti ONYX spol.
s r.o. (taktiež doložené žalovaným v podaní zo dňa 06.10.2022 v zložke (výdaje ONYX). Po realizácii
základovej dosky v roku 2008 sa na stavbe spoločne plánovaného domu už nepokračovalo (krach
stavebnej firmy SAFEKO, spol. s r.o.) a v roku 2011 došlo k niekoľkokrát uvedenému vzájomnémumajetkovému vyporiadaniu strán sporu. Základová doska potom bola žalovaným použitá až pri výstavbe
druhého domu realizovaného žalovaným, ku ktorému domu už neexistovala žiadna dohoda strán sporu
o podielovom spoluvlastníctve. Ako už bolo uvedené, spoločný úver od splácal od počiatku výlučne

žalovaný, následne pri vzájomnom vyporiadaní aj prevzal zostatok celého úveru na seba. Nie je preto
zrejmé, na základe čoho by suma 400.000,- Sk mala predstavovať vklad žalobkyne do spoločného
rodinného domu, keďže žalobkyňa nevynaložila na tento úver ani korunu.

38. Opätovne poukázala na to, že žiadosť o predĺženie lehoty stavby zo dňa 24.03.2015 nie je

potvrdením toho, že strany sporu stavali spoločný dom. Žalovaný uviedol už vo svojom vyjadrení k
žalobe, že stavebné povolenie bolo vydané na pôvodný dom, vo vzťahu ku ktorému existovala dohoda
o podielovom spoluvlastníctve, aj to, že dom podľa tohto stavebného povolenia sa nikdy nezrealizoval.
Druhý dom, ktorý začal stavať sám žalovaný bez dohody strán sporu o podielovom spoluvlastníctve,
bol celkom odlišný od pôvodného domu a nebol realizovaný v súlade s vydaným stavebným povolením,
čo konštatuje aj odborný posudok zo dňa 12.02.2020, ktorý žalovaný doložil do súdneho spisu spolu s

vyjadrením k žalobe. Ani žiadosť o predĺženie lehoty tohto stavebného povolenia predložená žalobkyňou
teda nie je potvrdením, že strany sporu spoločne stavali dom, keďže medzi stavebným povolením a
skutočne postaveným domom nie je vecná súvislosť (žiadosť bola podaná len z dôvodu, aby žalovaný
získal priestor na budúcu legalizáciu stavby) a tiež preto, že v zmysle ustálenej judikatúry obsah
individuálnych správnych aktov vydaných v stavebnom konaní nie je určujúci pre posúdenie vlastníckych

vzťahov k stavbe.

39. Záverom právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že podľa názoru žalovaného, vykonaným
dokazovaním bol preukázaný skutkový stav, ktorý žalovaný tvrdil vo svojich vyjadreniach v priebehu
celého súdneho konania. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pred začatím výstavby rodinného

domu, ktorá mala byť realizovaná stavebnou firmou SAFEKO, spol. s r.o. uzatvorili dohodu, predmetom
ktorej bolo založenie právneho vzťahu podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k tomuto
domu. Každý občianskoprávny vzťah má však určité podmienky svojho vzniku, zmeny alebo zániku.
Týmito podmienkami sú: a) subjekty vstupujúce do právneho vzťahu, b) objekt právneho vzťahu - veci,
hodnoty, správanie, alebo výsledky tvorivej duševnej činnosti, vzhľadom na ktoré subjekty do právneho

vzťahu vstupujú a napokon c) právna skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik, zmenu alebo zánik
právnehovzťahu.Toznamená,žesubjektyvstupujúdoobčianskoprávnychvzťahovvždykvôlinejakému
objektu, ku ktorému chcú viazať úpravu svojich práv a povinností. V danom prípade bola týmto objektom
nehnuteľná vec - rodinný dom, ktorého stavbu, ako už bolo uvedené, mala realizovať stavebná firma
SAFEKO, spol. s r.o. Z listinných dôkazov doložených do súdneho spisu (technická správa vypracovaná

Ing. Jaromírom Rybárom a stavebné povolenie mesta Nové Zámky č. 9060/2007-4-Br, právoplatné dňa
28.11.2007) vyplynulo, že sa jednalo o stavbu jednopodlažného montovaného drevodomu s označením
EVO1 a že práve vo vzťahu k tomuto domu, identifikovanému aj v stavebnom povolení vydanom obom
stranám sporu ako jeho stavebníkom, chceli strany sporu založiť svoje podielové spoluvlastníctvo.
Z ďalších listinných dôkazov doložených do súdneho spisu (súhrnná technická správa vypracovaná

Martou Fialovou a záverečná správa vypracovaná SGS Czech Republic, s.r.o.) však tiež vyplynulo, že
stavba rodinného domu EVO1 podľa projektu Ing. Jaromíra Rybára (ďalej len „projekt č. 1") a podľa
stavebného povolenia nebola realizovaná a že stavba rodinného domu podľa projektu Márie Fialkovej
(ďalej len „projekt č. 2"), ktorý sa na pozemku parc. č. 4401/1, kat. územie U. Q. skutočne nachádza,
a ktorý je aj predmetom žaloby žalobkyne, je celkom odlišnou stavbou v porovnaní so stavbou, na

ktorú bolo vydané stavebné povolenie a teda, že stavby podľa projektu č. 1 resp. projektu č. 2 sú inými
vecami aj v právnom význame, pričom žalovaný od počiatku tvrdil, že do právneho vzťahu založenia
podielového spoluvlastníctva vstúpili strany sporu práve vo vzťahu k domu (objekt právneho vzťahu),
ktorý ako vec v právnom význame bol zadefinovaný v stavebnom povolení a projekte č. 1, avšak vo
vzťahu k domu zadefinovanému v projekte č. 2 do takéhoto vzťahu so žalobkyňou nikdy nevstúpil. Z

uvedeného zároveň vyplýva, že rodinný dom, vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáha určenia
spoluvlastníctva, nie je stavbou, resp. je inou stavbou v porovnaní s tou, na ktorú bolo vydané stavebné
povolenie, čo vyplýva aj zo záveru záverečnej správy SGS Czech Republic, s.r.o., v ktorej sa na str.
14 uvádza: „Porovnáním obou projektů a dle výše uvedené tabulky lze konstatovat, že zrealizované
dílo je zcela odlišné od původního projektu (projekt č. 1), na který bylo vydáno stavební povolení (viz

příloha č. 3) a že „změna stavby před dokončením" dle našeho názoru nepostačuje. Změny oproti
původnímu projektu jsou natolik rozsáhlé (změna dispozice, výšek, materiálových skladeb atd.), že
dle našeho názoru mělo být započaté nové stavební řízení." Je pritom potrebné uviesť, že žalobkyňa
tvrdenia žalovaného o odlišnosti oboch projektovaných stavieb v priebehu konania nerozporovala anenamietala ani dôkazy, ktoré žalovaný na preukázanie odlišnosti týchto stavieb ako vecí podľa práva
a odlišných potencionálnych objektov právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným predložil. Práve
z dôvodu odlišnosti oboch stavieb ako potencionálneho objektu právneho vzťahu spoluvlastníctva strán

sporu musí byť preukázané, aby vôbec mohla byť žalobkyňa v konaní úspešná, že strany sporu do tohto
právneho vzťahu vstúpili práve kvôli tomu objektu (veci), ktorý je predmetom žaloby, pričom nositeľkou
tohto dôkazného bremena je žalobkyňa, keďže uvedenú skutočnosť tvrdí. Z výsledkov vykonaného
dokazovania však skutkový záver o uzavretí dohody o spoluvlastníctve rodinného domu podľa projektu
č. 2 nevyplynul. Nepostačuje v tomto smere vyjadrenie žalobkyne, že žalovaný potvrdil uzavretie dohody

o založení podielového spoluvlastníctva so žalobkyňou k domu, keďže žalovaný od samotného začiatku
konania vymedzil uzavretie dohody o spoluvlastníctve vo vzťahu ku konkrétnej veci, ktorou bol rodinný
dom podľa projektu č. 1 a naopak, uzavretie akejkoľvek dohody vo vzťahu k inej veci - rodinnému domu
podľa projektu č. 2, so žalobkyňou výslovne vylúčil. Žalobkyňa zároveň neoznačila v konaní žiadny
dôkaz, ktorým by preukazovala vznik právneho vzťahu podielového spoluvlastníctva k stavbe rodinného
domu, ktorého určenia sa v konaní domáha a je preto potrebné konštatovať, že bremeno svojho tvrdenia

o uzavretí dohody o založení podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnej veci neuniesla.

40. Uviedla ďalej, že záver o tom, že nehnuteľná vec, ktorá mala byť objektom vzťahu spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného na základe nimi uzatvorenej dohody a nehnuteľná vec, určenia spoluvlastníctva
ktorej sa žalobkyňa podanou žalobou domáha, nie sú totožné veci, alebo inak, že existujúca stavba

rodinného domu nebola predmetom tej dohody strán sporu o založení podielového spoluvlastníctva,
existenciu ktorej žalovaný nepoprel, pritom nie je odôvodnený len samotnou odlišnosťou oboch
projektovaných rodinných domov, ktorá z nich robí aj odlišné veci (objekty právneho vzťahu) v právnom
zmysle, ale je odôvodnený aj celkom rozdielnymi skutkovými okolnosťami, ktoré existovali v čase, keď sa
strany sporu rozhodli spoločne postaviť - napokon nikdy nezrealizovaný dom, v porovnaní so skutkovými

okolnosťami existujúcimi v čase, kedy začala výstavba domu, ktorý je predmetom žaloby. Žalovaný
na rozdielnosť týchto skutkových okolností poukázal predovšetkým vo svojom písomnom vyjadrení k
žalobe a v písomnej duplike. V čase, kedy sa strany sporu rozhodli postaviť spoločne dom, boli v
partnerskom vzťahu, ktorý dovtedy nebol poznačený žiadnymi nezhodami. V danom čase zároveň obe
strany disponovali určitou majetkovou hodnotou, ktorá mala byť z ich strany do spoločnej nehnuteľnosti

vložená - na strane žalovaného to boli určité peňažné úspory, na strane žalobkyne vlastníctvo pozemku,
na ktorom mal byť dom postavený. Rozhodnutie postaviť dom spoločne preto bolo logickým vyústením
jednak vývoja vzťahu strán sporu a jednak ich majetkových pomerov. Vôľa strán sporu v čase ich
rozhodnutia o spoločnej výstavbe domu pritom smerovala k tomu, aby sa žalovaný a žalobkyňa stali
rovnodielnymi spoluvlastníkmi tak pozemku, ako aj rodinného domu, čo v konaní nebolo nesporné.

Za účelom realizácie výstavby predmetného rodinného domu vykonali strany sporu spoločne viaceré
úkony (vybudovanie základovej dosky z úspor žalovaného, zaplatenie prvotnej zálohy stavebnej firme
SAFEKO, spol. s r.o. z úspor žalovaného, podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia, čerpanie
bankového úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s.), pričom objektom všetkých týchto úkonov strán sporu
(teda vecou, vo vzťahu ku ktorej strany sporu tieto úkony vykonávali) bol dom, parametre ktorého boli

zadefinované v stavebnom povolení a v príslušnej projektovej dokumentácii - dom vyššie označený
ako dom podľa projektu č. 1. Výstavbu tohto domu podľa projektu č. 1 mala zabezpečiť stavebná firma
SAFEKO, spol. s r.o., ktorej strany sporu zaplatili na zálohových platbách (platbách pred začatím prác na
stavbe) sumu 1.050.000,- SK (200.000,- SK z úspor žalovaného; 850.000,- SK zo spoločne čerpaného
bankového úveru, ktorý splácal výlučne žalovaný). Zhotoviteľ však napriek prevzatiu peňažnej zálohy

svoje záväzky zo zmluvy o dielo ani čiastočne nesplnil a pre strany sporu nevykonal žiadne stavebné
práce. Zaplatené peňažné prostriedky pritom nebolo možné pre následný zánik zhotoviteľa a jeho
výmaz z obchodného registra získať naspäť a to ani na základe súdneho rozhodnutia a exekúcie. Tieto
skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Koncom roka 2010 došlo v partnerskom vzťahu žalovaného a
žalobkyneknezhodám,ktorévyústilidoichrozchodu.Situáciaohľadomvýstavbyspoločneplánovaného

domuvtomčase(približnetrirokyodvydaniastavebnéhopovolenia)bolataká,žedompostavenýnebol,
vybudovaná bola len základová doska plánovaného domu, ktorú zo svojich prvotných úspor financoval
žalovaný, zvyšok prvotných úspor žalovaného spoločne s majoritnou časťou úveru od E. ktoré mali
predstavovať rozpočet na výstavbu spoločného domu, boli „utopené" v skrachovanej stavebnej firme
strany sporu boli zaťažené úverom od E., ktorý splácal žalovaný. Tento skutkový stav nebol medzi

stranami sporný.

41. Uviedla, že pokiaľ v priebehu trvania partnerského vzťahu dôjde spoločným konaním partnerov, resp.
konaním napĺňajúcim spoločnú vôľu partnerov (v danom prípade boli takým konaním úkony smerujúcek výstavbe spoločného domu) k vzniku nejakých záväzkov alebo práv, tak je len pochopiteľné a celkom
prirodzené, že pri ukončení tohto partnerského vzťahu by malo dôjsť aj k vyporiadaniu týchto záväzkov
a práv. Ako už bolo uvedené, v danom prípade v čase rozchodu žalovaného a žalobkyne koncom

roka 2010 existovala pohľadávka E. E. voči obom stranám sporu z poskytnutého úveru, ktorý úver od
počiatku splácal žalovaný, ako aj finančná strata žalovaného spôsobená „prepadnutím" prostriedkov z
jeho úspor, ktoré mali slúžiť na výstavbu spoločného domu, teda na naplnenie vôle a záujmu oboch
partnerov. Inými slovami povedané, ťarcha stroskotaného plánu výstavby spoločného domu ležala v
danom čase v celom rozsahu na pleciach žalovaného (žalobkyňa v súvislosti s výstavbou spoločného

domu reálne nevynaložila a teda ani neprišla o žiadne peňažné prostriedky), preto bolo potrebné a
spravodlivé,abyžalobkyňažalovanémutietostratykompenzovalatým,žesananichbudesvojímdielom
podieľať, teda aby došlo k majetkovému vysporiadaniu medzi stranami sporu. K tomuto majetkovému
vyporiadaniu strany sporu aj pristúpili, ako to žalovaný uvádzal už v priebehu konania, začiatkom roka
2011 a spočívalo v tom, že žalovaný prevzal na seba celú ťarchu následkov stroskotaného projektu
výstavby spoločného domu a to nielen vo vzťahu žalovaný - žalobkyňa navzájom, ale aj vo vzťahu k

veriteľovi strán sporu, keď trojstrannou Zmluvou o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o splátkovom
úvere uzavretou dňa 24.02.2011 s veriteľom E. E. a so žalobkyňou, postúpila žalobkyňa na žalovaného
všetky svoje práva a povinnosti z úverového vzťahu, čím žalobkyni zaniklo postavenie dlžníka voči E.
E. - vo finančnom vyjadrení táto ťarcha predstavovala sumu prevyšujúcu 1.050.000,- SK (34.854,- eur),
keďže k tejto sume predstavujúcej súčet zálohových platieb stavebnej firme SAFEKO, spol. s r.o. je

potrebné pripočítať aj náklady na úrok, ktorý musel žalovaný zaplatiť E. E. K. za poskytnutie úveru,
žalovaný na vlastné náklady zrekonštruoval 1-izbový byt žalobkyne na H. Z.. X, ktorý si žalobkyňa kúpila
po rozchode so žalovaným, žalobkyňa darovacou zmluvou zo dňa 25.01.2011 darovala žalovanému
pozemok parc. č. 4401//1. Uskutočnenie majetkového vyporiadania v uvedenom rozsahu pritom vyplýva
nielen z časovej následnosti jednotlivých úkonov, ktorými bolo vzájomné vyporiadanie realizované -

medzi uzavretím Zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o splátkovom úvere, ktorou žalovaný
oslobodil žalobkyňu od peňažného záväzku voči veriteľovi (uzavretá dňa 24.02.2011) a darovacou
zmluvou, ktorou žalobkyňa previedla na žalovaného vlastníctvo k pozemku parc. č. 4401/1 (uzavretá
dňa 25.02.2011) bol časový odstup len jeden deň, čo nasvedčuje kauzálnej súvislosti (rovnakému
hospodárskemu dôvodu) oboch úkonov, ale aj z vykonaného dokazovania, kedy existenciu dohody o

vzájomnom majetkovom vyporiadaní sa strán sporu potvrdili čestným prehlásením rodičia žalovaného
a F. R. a vo výpovedi pred súdom aj svedok A. T., pričom je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa obsah
týchto čestných prehlásení v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybnila, ani sa k nim nijak
nevyjadrila.

42.Uviedla,žezovšetkýchoznačenýchdôkazovzároveňvyplynulo,žežalovanýzabezpečilafinancoval
v prospech žalobkyne rekonštrukciu jej bytu na H. Z.. X ako súčasť tohto majetkového vyporiadania
medzi stranami sporu. V súvislosti so skutkovými tvrdeniami strán sporu týkajúcimi sa tejto rekonštrukcie
žalovaný už v rámci svojej dupliky poukázal na skutočnosť, pričom ju znovu zdôrazňuje aj pri tomto
záverečnom zhrnutí priebehu súdneho sporu, že zatiaľ čo v konaní sp. zn. 15C/15/2019, ktorou sa

žalobkyňa domáhala od žalovaného vrátenia daru - pozemku parc. č. 4401/1, ešte žalobkyňa tvrdila, že
žalovaný v žiadnom rozsahu nezabezpečoval rekonštrukciu jej bytu na H. Z.. X, tak v konaní o určenie
spoluvlastníctva k stavbe už tvrdila, že sa na nej podieľal aj žalovaný. Je tu teda zrejmá nekonzistentnosť
vo vyjadreniach žalobkyne týkajúcich sa rovnakých skutkových okolností prezentovaných v rôznych
súdnych konaniach, pričom žalovaný je presvedčený, že na túto nekonzistentnosť treba pri rozhodovaní

súdu prihliadať ako na prejav účelovosti tvrdení žalobkyne. Nejedná sa pritom o jedinú takúto
nekonzistentnosť, pričom tej ďalšej sa žalovaný bude venovať v inom kontexte tohto vyjadrenia. Pokiaľ
žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že žalovanému darovala pozemok parc. č. 4401/1 nie titulom
ich vzájomného majetkového vyporiadania, ale titulom plnenia svojho záväzku z dohody o založení
podielového spoluvlastníctva k domu, ktorú strany uzavreli ešte v roku 2007 a ktorou sa žalobkyňa

zaviazala previesť na žalovaného spoluvlastnícky podiel k tomuto pozemku, takéto tvrdenie žalobkyne
vzhľadom na skutkový stav, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, neobstojí. K darovaniu pozemku
žalobkyňou žalovanému došlo v čase po ich rozchode, v čase, keď peňažný rozpočet určený účastníkmi
dohody na výstavbu spoločného domu bol vyčerpaný bez akéhokoľvek výsledku. V tomto čase teda
bolo zrejmé, že účastníkmi dohody prijatý a aj realizovaný plán výstavby spoločného domu zlyhal,

resp. že bol zameraný nepredvídanými okolnosťami. Ak potom žalobkyňa vedela, že dovtedajšie úkony
vykonané účastníkmi dohody neviedli k vzniku rodinného domu, ku ktorému malo byť dohodou založené
jej spoluvlastníctvo a že na realizáciu týchto úkonov účastníci minuli aj peňažné prostriedky určené
na výstavbu domu, tak nie je dosť dobre možné očakávať, že by žalobkyňa práve s vedomím, žedom, ktorý bol predmetom dohody, nevznikne, splnila svoj vlastný záväzok vyplývajúci z tejto dohody,
pokiaľ tento záväzok nemala záujem splniť skôr, teda v čase, keď ešte bolo možné domnievať sa,
že úkony realizované účastníkmi dohody skutočne povedú k vzniku predmetného domu a kedy by

plnenie tohto záväzku žalobkyňou ešte malo logický, ekonomický a právny zmysel. Dohodou o založení
podielového spoluvlastníctva, ktorú účastníci uzavreli vo vzťahu k rodinnému domu podľa projektu č.
1, sa žalobkyňa žalovanému zaviazala, že naňho prevedie spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.
č. 4401/1 vo veľkosti 1, pričom takýto obsah záväzku vyplývajúceho z dohody tvrdila aj žalobkyňa,
teda nebol medzi stranami sporný. Pokiaľ však žalobkyňa darovacou zmluvou previedla na žalovaného

nie tento spoluvlastnícky podiel k pozemku, ale pozemok ako taký, tak už vyhodnotením samotného
predmetu darovania je potrebné dospieť k záveru, že žalobkyňa darovacou zmluvou neplnila svoj
záväzok z dohody o založení podielového spoluvlastníctva, ale iný záväzok (záväzok zo žalovaným
tvrdeného majetkového vyporiadania). Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, že medzi stranami
sporu nedošlo k majetkovému vyporiadaniu, žalovaný by nemal žiadny právny ani iný dôvod na to,
aby deň pred darovaním pozemku žalobkyňou uzavrel Zmluvu o postúpení práv a povinností zo

Zmluvy o splátkovom úvere, ktorou od žalobkyne prevzal celú na ňu pripadajúcu finančnú záťaž
z úverového vzťahu so E. E., ktorá sa rovnala polovici nesplateného zostatku úveru, keďže opäť
nie je dosť dobre možné predpokladať, že by ktokoľvek v pozícii žalovaného takýto úkon vykonal
bez poskytnutia primeranej kompenzácie. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že nemôže obstáť
tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého žalovaný mal na seba prevziať záväzok žalobkyne voči E. E. titulom

plnenia svojho vlastného záväzku vyplývajúceho z dohody o založení podielového spoluvlastníctva
z roku 2007, ktorou sa mal zaviazať zafinancovať výstavbu domu, pretože prostriedky čerpaného
úveru, o ktoré sa v danom prípade jedná (dlžníctvo ku ktorým bolo predmetom Zmluvy o postúpení
práv a povinností zo Zmluvy o splátkovom úvere), napokon neboli a z dôvodov, ktoré už žalovaný
tak v tomto vyjadrení ako aj vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach niekoľkokrát zopakoval, ani

nemohli byť použité na výstavbu domu, ale boli bez dosiahnutia akéhokoľvek výsledku odovzdané firme
SAFEKO, spol. s r.o., ktorá ich nikdy nevrátila, teda sa jednalo o čistú majetkovú stratu vzniknutú v
súvislosti s realizáciou spoločného zámeru a vôle strán sporu, ktorú majetkovú stratu sa však žalovaný
dohodou o založení podielového spoluvlastníctva rozhodne nezaviazal znášať zo svojho. V súvislosti so
skutočnosťou, že žalovaný od počiatku splácal sám úver, ktorý bol stranám poskytnutý E. E., žalovaný

opäť poukazuje na nekonzistentnosť skutkových tvrdení žalobkyne, ktorá v tomto konaní o určenie
podielového spoluvlastníctva k stavbe prevzala argumentáciu žalovaného, že on od počiatku splácal
sám predmetný úver, a to evidentne len preto, lebo jej toto tvrdenie pasovalo do jej argumentácie, podľa
ktorej sa žalovaný dohodou o založení podielového spoluvlastníctva k domu zaviazal financovať jeho
výstavbu a preto podľa názoru žalobkyne, keď na seba prevzal záväzok dosplácať celý úver od E. E.

tak vlastne žalobkyňu neoslobodil od žiadnej peňažnej povinnosti, ale iba fakticky potvrdil stav, ktorý
mal platiť podľa tejto dohody (ako však žalovaný uviedol, takýto výklad záväzkov žalovaného z dohody
o založení spoluvlastníctva nemôže prichádzať do úvahy, keďže ťarcha tohto konkrétneho úveru sa
viazala k prostriedkom, ktoré z objektívnych dôvodov neboli použité na výstavbu domu, ale ktoré boli bez
akéhokoľvek stavebného výsledku odovzdané spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o., pričom takéto náklady

sa žalovaný v žiadnej dohode zo svojho znášať nezaviazal). Žalovaným poukazovaná nekonzistentnosť,
ktoráopätovnenasvedčujeúčelovostitvrdenížalobkyne,pritomspočívavtom,žekrovnakýmskutkovým
okolnostiam sa žalobkyňa v konaní sp. zn. 15C/15/2019 o vrátenie daru vyjadrila tak, že na splácaní
predmetného úveru sa od počiatku podieľala spoločne so žalovaným a v rovnakom rozsahu ako
žalovaný, teda diametrálne odlišne v porovnaní s jej vyjadrením v tomto konaní. I z uvedeného je zrejmé,

ako žalobkyňa pracuje s pravdou, ako kriví opisovaný obraz skutkového stavu a prispôsobuje ho svojej
potrebe podľa toho, ako sa jej to v tom ktorom konaní hodí. Opísané nekonzistentnosti v skutkových
vyjadreniach žalobkyne podľa názoru žalovaného vážnym spôsobom narúšajú celkovú dôveryhodnosť
tvrdení žalobkyne a samé o sebe spochybňujú dôvodnosť ňou uplatneného žalobného návrhu.

43. Uviedla ďalej, že v čase, kedy žalovaný začal s výstavbou domu podľa projektu č. 2, už bol vzťah
medzi ním a žalobkyňou poznačený ich prvým rozchodom, plán výstavby spoločného domu podľa
projektu č. 1 bol zmarený a rozpočet určený na jeho výstavbu vyčerpaný. Preto aby vôbec bolo možné
uvažovať o spoluvlastníctve strán sporu k rodinnému domu podľa projektu č. 2, ktorý bol celkom inou
vecou v porovnaní s rodinným domom podľa projektu č. 1 a ku ktorému sa v porovnaní s domom podľa

projektuč.1nepochybneviazaliajcelkominé,okremďalšíchajekonomicképodmienkyvýstavby(márne
vyčerpanie pôvodného rozpočtu na výstavbu), muselo by medzi stranami sporu nevyhnutne dôjsť k
súhlasnémuprejavuvôlezaložiťspoluvlastníctvoajvovzťahukrodinnémudomupodľaprojektuč.2(ako
novému objektu ich právneho vzťahu) v nových - zmenených podmienkach výstavby, pretože zmenaobjektu výstavby ako aj podmienok výstavby by medzi stranami sporu zakladala kvalitatívne odlišný
občianskoprávny vzťah v porovnaní s tým občianskoprávnym vzťahom, ktorý medzi nimi vznikol v roku
2007 vo vzťahu k rodinnému domu podľa projektu č. 1 a za okolností existujúcich v roku 2007. Takáto

dohoda však stranami sporu nikdy uzavretá nebola, žalovaný v priebehu konania existenciu takejto
dohody výslovne poprel a žalobkyňa jej existenciu dokonca ani netvrdila a už vôbec ju nepreukázala
žiadnymi dôkazmi. Naopak, žalovaný sa s úmyslom mať dom pre seba, rozhodol rodinný dom podľa
projektu č. 2 postaviť sám, bez účasti žalobkyne. Na tom nič nemení skutočnosť, že po jeho vybudovaní
mal dom slúžiť na vytvorenie spoločnej domácnosti pre žalovaného a žalobkyňu, keďže táto skutočnosť

nemá právny význam pre posúdenie vlastníctva stavby. Žalovaný v konaní predložil súdu rozsiahly
dôkazový materiál (pokladničné doklady, faktúry, objednávky, dodacie listy,...), ktorý preukazuje, že
obstarával a platil materiál aj práce potrebné na stavbu predmetného rodinného domu. Žalovaný
poukazuje v tejto súvislosti aj na svedeckú výpoveď A. T. a tiež čestné prehlásenie F. R. (obsah ktorého
nebol žalobkyňou nijak spochybnený), z ktorých vyplynulo, že uvedené osoby vykonávali stavebné
práce na dome pre žalovaného a na jeho náklady. Všetky označené dôkazy podporujú záver, že

žalovaný staval dom, ktorý je predmetom žaloby, s úmyslom mať ho pre seba, teda že žalovaný bol
jeho stavebníkom a vlastníkom. Žalobkyňa naopak v konaní nijak nepreukázala, že by na výstavbu
domu vynaložila akékoľvek investície (žalobkyňou predložené pokladničné doklady o nákupe riadov,
čistiacich prostriedkov, prípadne iného spotrebného materiálu a zariadenia spoločnej domácnosti, aj
to v hodnote rádovo pár desiatok eur, nie sú dôkazom o tom, že by žalobkyňa vynakladala zo svojho

peňažné prostriedky za tým účelom, aby sa stala vlastníkom domu, ale takéto výdavky sú naopak plne
odôvodniteľné vedomím žalobkyne, že predmetný dom bude slúžiť ako aj jej obydlie), resp. že by v
súvislosti s výstavbou domu vykonávala také úkony, ktorými by naplnila obsah pojmu stavebníka stavby
v občianskoprávnom zmysle slova - t.j. osoby, ktorá stavbu stavia s úmyslom mať ju pre seba. V tejto
súvislosti žalovaný poukazuje na to, že dokonca i svedok G. G., ktorého výsluch navrhla žalobkyňa,

pred súdom vypovedal, že podľa jeho vedomostí dom, na ktorom vykonával obkladačské práce, patril
žalovanému a že mu to tak bolo prezentované aj zo strany rodičov žalovaného, pričom nevylúčil
ani to, že by mu žalovaný poskytol finančnú odmenu za vykonané práce. S poukazom na uvedené
sa žalovaný domnieva, že vykonaným dokazovaním bola potvrdená skutková verzia žalovaného a
vyvrátená skutková verzia žalobkyne.

44. Uviedla, že na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa mala na základe
právoplatného stavebného povolenia postavenie stavebníka podľa predpisov stavebného práva.
Skutočnosť, na koho je vydané stavebné povolenie, je pre posúdenie toho, kto je stavebníkom stavby
v občianskoprávnom zmysle, úplne bez právneho významu (viď napr. rozsudok Nejvyššího soudu

ČR zo dňa 05.11.2002, sp. zn. 22Cdo/1174/2001, podľa ktorého: „Vlastnictví k nově zhotovené věci
nabývá originárně ten, kdo věc vytvořil. Jde-li o stavbu, nabývá k ní takto vlastnictví stavebník v
občanskoprávním smyslu, tedy ten, který stavbu uskutečnil s (právně relevantně projeveným) úmyslem
mít ji pro sebe (viz například nález Ústavního soudu ze dne 25. 9. 1997, sp. zn. III ÚS 336/96). Není
rozhodné, komu bylo adresováno rozhodnutí o stavebním povolení."; Stavebné povolenie bolo vydané

na stavbu rodinného domu podľa projektu č. 1. Tento dom však nikdy postavený nebol. Dom podľa
projektu č. 2, ktorý bol postavený a ktorý je aj predmetom žaloby žalobkyne, je vecou odlišnou od
domu podľa projektu č. 1, na stavbu tohto domu stavebné povolenie vydané nebolo. Výstavba tohto
domu bola realizovaná v rozpore s existujúcim stavebným povolením. V súlade s predpismi stavebného
práva by bolo možné dom podľa projektu č. 2 postaviť len na základe osobitného stavebného povolenia

vydaného na túto stavbu (nepostačuje zmena stavby pred jej dokončením), ktorý záver vyplýva aj zo
záverečnej správy vypracovanej SGS Czech Republic, s.r.o. S poukazom na uvedenú argumentáciu,
teda že pre posúdenie nadobudnutia vlastníctva podľa občianskoprávnych predpisov nie je rozhodujúce,
kto je stavebníkom podľa predpisov stavebného práva, nemožno ani spoločnú žiadosť o predĺženie
lehoty na dokončenie stavby zo dňa 14.02.2017 predloženú žalobkyňou v rámci jej písomného podania

zo dňa 30.11.2022, považovať za dôkaz svedčiaci o jej vlastníckom práve. Z tejto listiny pritom nemožno
vyvodiť ani len záver o spoločnom postupe strán sporu pri výstavbe domu, keďže ako je zrejmé aj z
ďalších listín, ktoré žalobkyňa v označenom písomnom podaní predložila, tejto žiadosti predchádzala
žiadosť len samotného žalovaného o predĺženie lehoty zo dňa 01.02.2017, na základe ktorej však
príslušný stavebný úrad vydal stanovisko, podľa ktorého, aby bolo možné vyhovieť tejto žiadosti, musí

sa k nej pripojiť aj druhý stavebník, t.j. žalobkyňa, preto bolo potrebné podať túto žiadosť oboma
stavebníkmi, čiže podpis žalobkyne pod touto žiadosťou bol výlučne účelový, inak by žalovaný ako
stavebník stavby v občianskoprávnom zmysle predĺženie lehoty nedosiahol. Zároveň je potrebné uviesť,
že ak stavba rodinného domu podľa projektu č. 2 bola uskutočnená v rozpore s vydaným stavebnýmpovolením (ktoré bolo vydané na stavbu domu podľa projektu č. 1), jedná sa o nepovolenú stavbu
(stavbu postavenú v rozpore so stavebnými predpismi). Podľa článku 20 Ústavy SR: „Každý má právo
vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok

nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje." Ak potom
existujúca stavba rodinného domu bola postavená (nadobudnutá) v rozpore s právnym poriadkom (so
stavebnýmipredpismi),ideovec,ktoráspoukazomnačlánok20ÚstavySRnepožívaochranu,zktorého
dôvodu by súd ani v prípade, že by žalobkyňa v konaní preukázala, že spolu so žalovaným predmetnú
stavbu postavila s úmyslom mať ju pre seba, čo však žalobkyňa nepreukázala, nemohol určiť žalobkyňu

ako podielovú spoluvlastníčku stavby a týmto poskytnúť ochranu žalobkyňou tvrdenému vlastníckemu
právu, keďže by to bolo v rozpore s citovaným článkom Ústavy SR. Žalovaný sa taktiež domnieva, že
z rovnakého dôvodu nemôže mať žalobkyňa ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení jej
podielovéhospoluvlastníctvakstavbe.Pokiaľžalobkyňadôvodila,ženazákladerozsudkuurčujúcehojej
spoluvlastníctvo k stavbe ju príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, zapíše ako vlastníka do katastra
nehnuteľností, dôvodila nesprávne, pretože predpokladom zápisu stavby do katastra nehnuteľností je

existencia právoplatného rozhodnutia, ktorým sa povoľuje užívanie stavby. Kolaudačné rozhodnutie
na užívanie stavby však doposiaľ vydané nebolo, pričom žalobkyňa nepreukázala (ani netvrdila), že
by ako stavebník stavby (podľa stavebného práva) o jeho vydanie požiadala, teda že by vôbec mala
a právne aprobovaným spôsobom prejavila záujem splniť predpoklady pre zápis stavby do katastra
nehnuteľností, pritom, keďže má postavenie stavebníka stavby v stavebnom konaní, tak mohla učiniť

a tým privodiť zápis stavby a seba ako jej spoluvlastníka do katastra nehnuteľností, keďže Katastrálny
zákon č. 162/1995 Z.z. vychádza z princípu, že do katastra nehnuteľností sa ako vlastník stavby zapíše
stavebník, resp. osoba uvedená v kolaudačnom rozhodnutí, pokiaľ inou verejnou alebo inou listinou
nie je preukázané vlastníctvo inej osoby (viď § 46 Katastrálneho zákona). Žalobkyňa preto nemôže
dosiahnutie cieľa, ktorý je ako stavebník spôsobilá dosiahnuť v stavebnom konaní (postupom na to

určeným stavebnými predpismi), sledovať súdnym rozhodnutím. Žalobkyňa nemôže mať na takomto
rozhodnutí naliehavý právny záujem práve preto, že tu existuje iný (zákonom predvídaný) spôsob,
ktorýmmôžecieľsledovanýžaloboudosiahnuť.Súdjepovinnýexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmu
skúmať aj bez námietky žalovaného a žalobu zamietnuť, pokiaľ naliehavý právny záujem preukázaný
nie je. S poukazom na skutočnosti a argumentáciu použitú žalovaným v tomto vyjadrení ako aj v jeho

predchádzajúcich vyjadreniach žalovaný navrhuje, aby súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol
a aby žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.

45. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že so žalobkyňou boli spolu 16 rokov, momentálne si presne
nespomína kedy presne začali spolu žiť, ale roky, ktoré uvádzala žalobkyňa zhruba súhlasili. Súhlasí aj

to, že spolu bývali na M. ulici v podnájme v 1-izbovom byte. Je pravdou, že sa spolu rozprávali o stavbe
rodinného domu. Mal našetrené nejaké finančné prostriedky z predchádzajúcich zamestnaní. Bolo to
okolo 300 000 SK. Pracoval vtedy pre českú firmu SPIDO CZ, kde mal čistý príjem cca 2.000,- eur
mesačne. Nevie presne povedať, v ktorých rokoch pre túto firmu pracoval. Už spolu žili so žalobkyňou.
Mohlo to byť okolo roku 2005. Rozhodli sa, že kúpime pozemok s tým, že sa následne mala realizovať

stavba montovaného dreveného domu. Čo sa týka základovej dosky, základová doska stála cez 120 000
SK. Mohla stáť do 150 000 SK, bolo to aj s prípojkami na siete. Úprava základovej dosky trvala asi pol
roka, zistili že nás firma zavádzala a skončilo to. Boli so žalobkyňou dohodnutí, že si spolu postavíme
dom s tým, že on čerpal úver vo výške cca 1 250 000 SK s tým, že žalobkyňa bola ako ručiteľka a
samozrejme nikto by im nedal úver vyšší ako hodnota pozemku, preto musel založiť byt jeho rodičov, byt

je dodnes založený. Je pravdou, že prišlo k refinancovaniu úveru, úver v sa vyplatil úverom z inej banky.
Prvý krát sa rozišli na prelome rokov 2010 až 2011, tam došlo k prvotnému vysporiadaniu. Dohodli sa,
že on žalobkyni zafinancuje kompletnú prerábku bytu na H. ulici a dospláca aj úver, ktorý aj tak splácal
iba on a na oplátku toho ona prevedenie na neho darom pozemok, čo sa v tom období aj stalo. Myslí si,
že v roku 2010 až 2011 bola nesplatená ešte polovica úveru.. Keď sa rozišli, tak žalobkyňa bola v strate

500 000 SK a ja on 1,2 mil SK. Väčšia strata teda cca 700 000 SK ostala u neho a k tomu ešte prerobil
celý 1-izbový byt. Prerábka bola cca 7.000,- eur, všetko platil on. Prerábka trvala minimálne mesiac.
Kamaráti tam nerobili mesiac zadarmo. Stolára platil on, teda platil celú prerábku. Je pravdou, že sa po
troj až štvor mesačnom odlúčení dali dohromady, nie je pravdou, že by sa dohodli opätovne na stavbe
rodinného domu. Povedal žalobkyni, že on chce dostavať ten dom. On sám začal riešiť celú projektovú

dokumentáciu nového domu. So žalobkyňou o stavbe nového domu nekomunikoval. Žalobkyňa tak 2x
niekomu navarila a to bolo celé. Je pravdou že na dome pracoval jej krstný otec. Súhlasí, že urobil
kompletné obklady a dlažby. On to platil. Jediné čo urobil krstný otec ako dar pre žalobkyňu bol vonkajší
tehličkový obklad. Krstnému otcovi zaplatil cez 1.000,- eur, bola to platba na ruku. So žalobkyňou sado domu nasťahovali v roku 2012 až 2013. Žalobkyňa bola uzrozumená o tom, že sa po dokončení
stavby nasťahuje do domu. Stavbu financoval z vlastných finančných prostriedkov. Čo sa týka réžií
domu, všetky platby vykonal sám. Rozišli sa v roku 2016. Rozbiehal firmu, dosť veľa jazdil, v auguste

mali spoločnú dovolenku v Chorvátku, bola to jeho najkrajšia dovolenka so žalobkyňou. O dva týždne
mali ísť na chalupu. V deň odchodu na chalupu, teda v piatok, sa dohodli nech žalobkyňa nachystá veci.
Žiadne veci neboli nachystané, žalobkyňa mu povedala, že pre neho nebude robiť slúžku a potom to
postupne skončilo. Je pravdou, že sa chcel so žalobkyňou finančne vyrovnať, nemá potrebu chodiť po
súdoch a preto je bol ochotný dať 30.000,- eur, nie preto, že by mala na ne nárok. V čase, keď sme

zoznámili pracoval v Nových Zámkoch vo firme BD TRADE, tam zarábal 1.500,- eur v čistom. Potom
nastúpil do spoločnosti SPIDO CZ, tam boli jeho príjmy cca 2.000,- eur netto. Pracoval tam asi do roku
2009, 2010. Popri tejto firme rozbiehal firmu FerMi s.r.o., kde mal ďalší príjem. Potom nastúpil do firmy
FerMi s.r.o., kde mal cca 1.500,- eur netto a vyplácali si štvrťročné odmeny cca 3.000 až 4.000,- eur.
Následne nastal rozkol vo firme, to bolo niekedy v roku 2015. Je pravdou, že bol vyplatený, bolo to
75.000,- eur. Potreboval na rozbehnutie podnikania 30.000,- eur. Po troch mesiacoch začala firma tak

produkovať tak, že si dal výplatu. Na začiatku to bola minimálna mzda. To obdobie kým rozbiehal firmu,
financoval všetky splátky za dom a prispieval na chod domácnosti, čo sa týka financií nebola z moje
strany žiadna výluka.

46. Uviedol ďalej, že so žalobkyňou sa dohodli, že preberá na seba splátky celého úveru a ona mu

darovala pozemok. A boli pritom aj jeho rodičia, keď sa o tom bavili. Rodičia sa zaujímali sa o to, čo
je s ich vzťahom, nakoľko bol založený ich byt, pýtali sa ako sa vysporiadali. Pokiaľ ide o náklady
súvisiace s domom všetko bolo v jeho réžií. Z peňazí ktoré mala žalobkyňa z nájmu z bytu sa na
výstavbe nepodieľala. Je pravdou, že žalobkyňu požiadal o ruku, bolo to 24.12. na Vianoce a nie na
Silvestra. Podľa neho to nebol rok 2010, bolo to skôr. Svadbu neplánovali. Spoločnú domácnosť počas

ich spolužitia viedli. Na M. hospodárili spoločne, keď bývali v nájme, to bola polovica. On platil skoro
všetkozjehofinancií,rádbyvedel,čoplatilasamotnážalobkyňa.Nemalpoňatiakoľkozarábažalobkyňa.
Ona vedela presne koľko on zarába. Keď žili na H., teda v byte žalobkyne, ona platila nájom, on platil
káblovku s internetom full. To platil ešte pár mesiacov po rozchode, platil pracie prostriedky atď. V dome
platil celú réžiu on. Platil 3 nákupov. Žalobkyňa sa podieľala na chode domácnosti minimálnymi nákupmi.

47. Nevie, či pracoval v spoločnosti FerMi s.r.o. v roku 2011, keď ste začali stavať. Bol zamestnancom
a konateľom. Pôvodná dohoda o prvom dome, lebo iná nebola bola taká, že ona zafinancuje pozemok
a on kompletne zafinancuje stavbu aj s prípravou. Stavbu mal financovať z vlastných zdrojov a z úveru.
Administratívu na stavebnom úradu, keď ste v roku 2011 pokračovali v stavbe domu neriešili, V roku

2011 ešte nebolo čo riešiť. Nevie presne, koľko ho stála výstavba. nevie, kedy previedol pozemok na
sestru, pozemok sestre predal. Bolo to preto, že mu požičala peniaze. Uviedol ďalej, že v období od
04/2009 až 12/2011 mal aj iné príjmy zo spoločnosti FerMi s.r.o. 1.000,- eur mesačne, príjem mal od
augusta 2011, doklad o tom nemá. V období 01/2012 až 12/2012 bol na úrade práce evidovaný ako
nezamestnaný. Mal príjem zo spoločnosti FerMi s.r.o., ktoré boli vyplácané na ruku. V bankovom výpise

budú tieto sumy uvedené na účte.

48. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, kúpnou zmluvou zo dňa 07.03.2007,
rozhodnutím mesta Nové Zámky zo dňa 22.10.2007, vyjadrením žalovaného v konaní 15C/15/2019 zo
dňa 18.09.2019, žiadosťou o predĺžení výstavby zo dňa 03.02.2014, rozhodnutím Okresného úradu

Nové Zámky zo dňa 30.08.2019, kópiou geometrického plánu na zameranie rozostavanej stavby,
určením trhovej ceny nehnuteľnosti, zálohovými faktúrami spoločnosti SAFEKO BPO a.s., záverečnou
správou spoločnosti SGS Czech Republic s.r.o. vypracovanej vo februári 2020, potvrdením spoločnosti
SAFEKO, spol. s r.o. zo dňa 08.04.2009, výzvou na úhradu zo dňa 05.06.2017, zmluvou o postúpení
práv a povinností zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.02.2011, zmluvou o splátkovom úvere zo

dňa 16.07.2008, čestným prehlásením F. R., prehlásením N. L. a C. L., z návrhu na mimosúdne riešenie
veci zo dňa 23.02.2019, listinami nachádzajúci sa v pripojenom spise Okresného súdu Nové Zámky č.k.
15C/15/2019,potvrdenímopríjmežalobkynenaroky2010až2016,kúpnouzmluvouzodňa21.12.2010,
potvrdením W. banky zo dňa 04.10.2022, zmluvou o úvere zo dňa 16.12.2015, dodatkom č. 1 k dohode o
užívaníbytu,príjmovýmpokladničnýmdokladomzodňa25.02.2011,príjmovýmpokladničnýmdokladom

spoločnosti Garniland, cenovou ponukou zo dňa 19.08.2016, čestným vyhlásením zo dňa 25.09.2022,
rozpisom prác na kuchynskú linku a príjmovým pokladničným dokladom, žiadosťou o predĺženie lehoty
zo dňa 24.03.2015, výplatnými listami žalovaného za obdobie 07/2005 až 03/2009, výplatnými lístkami
žalovaného za obdobie 04/2009 až 12/2011, výplatnými páskami žalovaného za obdobie 01/2013až 02/2014, výdavkovými dokladmi spoločnosti FerMi s.r.o., výplatnými páskami spoločnosti Parts
Park and Transport s.r.o., príjmovými dokladmi za obdobie január 2006 až február 2008, výpisom z
účtu žalovaného z W., dokladmi - dodacími listami a príjmovými pokladničnými dokladmi, zmluvou o

poskytnutí úveru zo dňa 02.11.2011, potvrdením sociálnej poisťovne zo dňa 30.09.2022, potvrdením
sociálnej poisťovne zo dňa 21.11.2022, žiadosťou o predĺženie lehoty stavby a jej doplnením, listom
mesta Nové Zámky zo dňa 20.02.2017, svedeckými výpoveďami G. G., A. T., F. L., D. F., ďalšími v spise
doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

49. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi G.. B. L. a jeho manželkou ako predávajúcimi a žalobkyňou ako
kupujúcou mal súd preukázané, že žalobkyňa kúpila nehnuteľnosť - záhradu nachádzajúcu sa v obci U.
Q. parc.č. 4404/1 o výmere 450 m2 za cenu 560 000 Sk. Zmluva bola uzavretá dňa 07.03.2007, vklad
povolený dňa 11.04.2007.

50. Z rozhodnutia mesta U. Q. zo dňa 22.10.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa28.11.2007 mal

súd preukázané, že mesto U. Q. ako príslušný stavený úrad povolilo stavebníkom, teda žalobkyni a
žalovanému stavbu rodinného domu, stavba mala byť umiestnená na L. ulici v U. Q. na parc.č. 4401/1.
Stavebné povolenie sa týkalo stavby rodinného domu označeného ako EVO I.

51. Z vyjadrenia žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod č. 15C/15/2019 zo

dňa 18.09.2019 mal súd preukázané, že žalovaný uviedol, že v roku 2011 došlo k darovaniu pozemku,
na ktorom je postavený rodinný dom a medzi stranami sporu existovala dohoda o prevode vlastníckeho
práva k tomuto pozemku na žalovaného za tým účelom, aby si na ňom strany sporu postavili dom, ktorý
bude v ich podielovom spoluvlastníctve s rovnakými podielmi. Podľa tejto dohody sa žalovaný zaviazal,
že výstavbu rodinného domu, ktorý bude patriť do podielového spoluvlastníctva strán sporu zafinancuje

on sám a žalobkyňa sa na oplátku zaviazala, že na žalovaného prevedie spoluvlastnícky podiel k
stavebnému pozemku vo veľkosti 1/2. Právna zástupkyňa žalovaného v tomto vyjadrení ďalej uviedla, že
stranysporuobnovilisvojdruhovskýpomer,pričomžilivspoločnejdomácnostiaždomesiacaseptember
2016. V priebehu toho druhého spolužitia strany sporu opäť obnovili myšlienku rodinného domu na
pozemku parc.č. 4404/1, avšak tentokrát bez uzatvorenia dohody o podielovom spoluvlastníctve.

52. Zo žiadosti o predĺžení lehoty výstavby zo dňa 03.02.2014 mal súd preukázané, že sporové strany
požiadali o predĺženie termínu dokončenia stavby rodinného domu EVO I na L. ulici v U. Q..

53. Z rozhodnutia Okresného úradu U. Q. zo dňa 30.08.2019 mal súd preukázané, že vlastnícke právo

k pozemku parc.č 4404/1 v kat.úz. U. Q. bolo na základe kúpnej zmluvy prevedené na N. N. (sestru
žalovaného).

54. Z geometrického plánu č. 71/2018 vyhotoveného dňa 08.08.2018 Ing. Jozefom Ürgem, ktorý bol
úradne overený dňa 28.08.2018 pod číslom overenia 1083/2018 mal súd preukázané, že na parcele

4404/2, ktorá bola oddelená z parc.č. 4404/1 sa nachádza rozostavaná budova (rodinný dom).

55. Z určenia trhovej ceny nehnuteľnosti, ktorú vypracovala realitná kancelária LIBRA TRADE s.r.o dňa
02.07.2020 mal súd preukázané, že na parc.č. 4404/1 na ulici L. v U. Q. je postavený rodinný dom bez
súpisného čísla. Hodnota rodinného domu bola odhadnutá na sumu 90.000,- eur.

56. Zo zálohovej faktúry spoločnosti SAFEKO BPO a.s. č. 16070005 splatnej dňa 16.03.2007 vystavenej
na odoberateľa C. L. mal súd preukázané, že spoločnosť SAFEKO BPO a.s. prijala od žalovaného
zálohu vo výške 200 000 Sk.

57. Zo zálohovej faktúry spoločnosti SAFEKO BPO a.s. č. 16080117 splatnej dňa 28.07.2008 vystavenej
na odoberateľa C. L. mal súd preukázané, že spoločnosť SAFEKO BPO a.s. prijala od žalovaného
zálohu vo výške 850 000 Sk.

58. Záverečnou správou spoločnosti SGS Czech Republic s.r.o. vypracovanej vo februári 2020 mal súd

preukázané, že porovnaním obidvoch objektov (prvého domu a druhého domu) je možné konštatovať,
že zrealizované dielo je úplne odlišné od pôvodného projektu, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie
a že „zmena stavby pred dokončením" podľa názoru spracovateľa tohto stanoviska nepostačuje. Zmenyoproti pôvodnému projektu sú natoľko rozsiahle, že by podľa názoru spracovateľa malo byť začaté nové
stavebné konanie.

59.ZpotvrdeniaspoločnostiSAFEKO,spol.sr.o.zodňa08.04.2009malsúdpreukázané,žespoločnosť
SAFEKO, spol. s r.o. evidovala zálohu na realizáciu rodinného domu EVO I v U. Q. vo výške 1 050
000 Sk.

60. Z výzvy na úhradu zo dňa 05.06.2017 vypracovanej JUDr. Petrou Bednárikovou, súdnym

exekútorom, mal súd preukázané, že exekúcia vedená voči spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o., bola
ukončená z dôvodu, že táto spoločnosť bola dňa 11.04.2017 zrušená.

61. Zo zmluvy o postúpení práv a povinností zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.02.2011 mal súd
preukázané, že povinnosti žalobkyne ako postupujúceho dlžníka zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
16.07.2008 prebral na seba žalovaný ako dlžník v plnom rozsahu.

62. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16.07.2008, mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný
ako dlžníci uzavreli so E. E. ako bankou zmluvou splátkovom úvere na nadobudnutie, úpravu a údržbu
nehnuteľnosti vo výške 1 250 000 Sk.

63. Z čestného vyhlásenia F. R., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo podpísané dňa 25.07.2022 mal súd
preukázané, že F. R. vykonával práce na rodinnom dome patriacemu C. L. na L. ulici v U. Q. (s výstavbou
sa začalo vo štvrtom kvartáli v roku 2011) a na rekonštrukčných prácach na byte na H. ulici X v U.
Q., ktorý patril žalobkyni. Podľa čestného vyhlásenia mala žalobkyňa povedať F. R., že rekonštrukciu
bytu financuje žalovaný, pretože sa tak dohodli v rámci vysporiadania. Mala mu povedať, že v rámci

vysporiadania sa dohodli tak, že žalobkyňa daruje žalovanému pozemok so základovou doskou na L.
ulici v U. Q. a žalovaný splatí celý úver a zaplatí kompletnú rekonštrukciu bytu na H. ulici X v U. Q..
Podľa čestného prehlásenia financovania stavebných prác na rodinnom dome a byte spolu s nákupom
stavebného materiálu zabezpečoval výlučne žalovaný.

64. Rodičia žalovaného v prehlásení, ktoré bolo podpísané dňa 06.09.2022 uviedli, že žalovaný si
mal postaviť dom za vlastné zarobené peniaze po tom ako sa so žalobkyňou rozišli na prelome rokov
2010 - 2011. Na poskytnutie úveru rodičia žalovaného založili vlastný byt, ktorý má byť stále založený.
Žalobkyňa a žalovaný sa mali začiatkom roku 2011 dohodnúť tak, že žalovaný prevezme na seba úver
a zaplatí rekonštrukciu bytu žalobkyne, žalobkyňa na oplátku prevedenie na žalovaného pozemok.

65. Z návrhu na mimosúdne riešenie veci zo dňa 23.02.2019 (založený v pripojenom spise Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 15C/15/2019) mal súd prekážané, že žalovaný sa chcel so žalobkyňou vyrovnať
tak, že okrem iného prevezme nadstavbu rodinného domu do výlučného vlastníctva, splatí úver do
úplného vyrovnania a zaplatí žalobkyni sumu 3000 až 5.000,- eur.

66. Vo vyjadrení právnej zástupkyne žalovaného 2019 (založené v pripojenom spise Okresného súdu
Nové Zámky č.k. 15C/15/2019) zo dňa 18.09.2019 právna zástupkyňa žalovaného popísala skutkový
stav týkajúci sa spolužitia sporových strán resp. názorov na ich vyporiadanie majetku tak ako v tomto
konaní.

67. Z potvrdenia o mzde žalobkyne za roky 2010 až 2016 vydaným Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky dňa 08.09.2022 mal súd preukázané, že žalobkyňa mala za mesiac za rok 2010 priemernú
hrubú mzdu vo výške 1.159,15 eur, za rok 2011 vo výške 1.366,70 eur, za rok 2012 vo výške 1.432,82
eur,zarok2013vovýške1.437,97eur,zarok2014vovýške1.501,55eur,zarok2015vovýške1.529,04

eur a za rok 2016 vo výške 1.635,93 eur.

68. Z kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2010 mal súd preukázané, že žalovaná ako kupujúca kúpila od G..
D. L. ako predávajúceho jednoizbový byt s príslušenstvom za sumu 28.000,- eur.

69. Z potvrdenia W. banky zo dňa 04.10.2022, mal súd preukázané, že žalobkyni bol dňa 20.12.2010
poskytnutý úver za účelom kúpy bytu v sume 26.300,- eur.70. Zo zmluvy o úvere zo dňa 16.12.2015 mal súd preukázané, že žalobkyňa ako dlžník a Z. R. ako
banka uzavreli zmluvu o úvere vo výške 28.840,- eur na refinancovanie pôvodného úveru žalobkyni.
Rozdiel medzi pôvodným úverom a novým úverom vo výške 4.000,- eur mal byť podľa tvrdenia právnej

zástupkyne žalobkyne použitý na financovanie spoločnej domácnosti so žalovaným.

71. Z dodatku č. 1 k dohode o užívaní bytu, ktorý bol uzavretý dňa 31.08.2015 mal súd preukázané, že
žalobkyňa prenajímala od 01.09.2014 byt na ulici H. v U. Q., za nájom bytu poberala sumu 250,- eur.

72. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25.02.2011 mal súd preukázané, že D. F. prevzal
od žalobkyne sumu 1.300,- eur ako platbu za kuchynskú linku, tvrdenie žalovaného o falšovaní tohto
dokladu súd preukázané nemal.

73. Z príjmových pokladničným dokladov spoločnosti Garniland zo dňa 11.07.2013 resp. 17.07.2013 a
z výpovede žalobkyne mal súd preukázané, že žalobkyňa kúpila do rodinného domu garniže a záclony.

74. Z cenovej ponukou zo dňa 19.08.2016 a z výpovede žalobkyne mal súd preukázané, že žalobkyňa
objednávala do domu dlažbu.

75. Z čestného vyhlásenia po dňa 25.09.2022 mal súd preukázané, že F. L. potvrdil, že pre žalobkyňu

zhotovil v rodinnom dome na L. ulici bezodplatne policový systém v šatníku a šatníkové dvere. Tvrdenie
žalovaného, že mal zaplatiť pánovi L. za tieto práce súd preukázané nemal.

76. Z rozpisu prác na kuchynskú linku a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 09.10.2012 mal
súd preukázané, že montáž kuchynskej linky a jej platbu v hodnote 1.500,- eur realizovala žalobkyňa.

Tvrdenie žalovaného, že kuchynskú linku mal objednať on u pána R. a pánovi R. za ňu aj zaplatiť súd
preukázané nemal.

77. Zo žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 24.03.2015 mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný
požiadali mesto U. Q. ako stavebný úrad o predĺženie lehoty na ukončenie výstavby rodinného domu

(stavebné povolenie zo dňa 22.10.2007) do decembra 2016.

78. Z výplatných listov žalovaného za obdobie 07/2005 až 03/2009 a z výpovede žalovaného mal súd
preukázané, že žalovaný v uvedenom období pracoval pre spoločnosť SPÍDO CZ s.r.o., jeho priemerný
čistý mesačný príjem bol 37 878 Kč.

79. Z výplatných lístkov žalovaného za obdobie 04/2009 až 12/2011 a z výpovede žalovaného mal súd
preukázané, že žalovaný v uvedenom období pracoval pre spoločnosť SPÍDO CZ s.r.o., jeho priemerný
hrubý mesačný príjem v tejto spoločnosti bol 1.333,- eur. Tvrdenie žalovaného, že v uvedenom období
mal od augusta 2011 príjem zo spoločnosti FerMi s.r.o. vo výške 1.000,- eur mesačne súd preukázané

nemal.

80. Z výplatných pások žalovaného spoločnosti FerMi s.r.o. za obdobie 01/2013 až 02/2014, a z
vyjadrenia žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný mal v uvedenom období spoločnosti FerMi
s.r.o. priemernú hrubú mzdu vo výške 1.377,- eur.

81. Z výdavkových dokladov spoločnosti FerMi s.r.o. mal súd preukázané, že v roku 2014 boli
žalovanému vyplatené podiely na zisku spoločnosti FerMi s.r.o., za rok 2008 vo výške 2.237,89 eur a
za rok 2009 vo výške 2.762,11 eur.

82. Z výplatných pások spoločnosti Parts Park and Transport s.r.o. za obdobie august 2014 až december
2015 a z vyjadrenia žalovaného mal súd preukázané, že v uvedenom období bol zamestnaný v
spoločnosti Parts Park and Transport s.r.o. a zarábal minimálnu mzdu vo výške cca 304,- eur mesačne.

83. Z príjmových dokladov za obdobie január 2006 až február 2008 a z výpovede sporových strán mal

súd preukázané, že žalovaný v uvedenom období platil nájomné za spoločné bývanie sporových strán
na M. ulici v U. Q..84. Z výpisu z účtu žalovaného v W. za obdobie január 2016 až december 2017 mal súd preukázané, že
žalovanému bol dňa 22.05.2013 zaplatený podiel na zisku spoločnosti FerMi s.r.o. vo výške 6.800,- eur
a dňa 27.02.2014 podiel z rozdelenia spoločnosti FerMi s.r.o. vo výške 65.000,- eur. Dňa 08.06.2012

bol žalovanému vyplatený podiel na zisku spoločnosti vo výške 4.000,- eur, dňa 01.10.2012 podiel na
zisku vo výške 1.000,- eur, dňa 13.11.2012 podiel na zisku vo výške 1.500,- eur, dňa 02.01.2013 podiel
na zisku vo výške 1.000,- eur, dňa 17.06.2013 podiel na zisku vo výške 2.400,- eur, dňa 12.07.2013
podiel na zisku vo výške 4.900,- eur.

85. Súd nepripustil listinné dôkazy založené na č.l. 355 až 359, 363 až 367, 385 až 393 - predložené
pokladničné bloky nepreukazovali, že by materiál na nich uvedený zaplatila žalobkyňa. Súd zamietol
návrh na doplnenie dokazovania vyjadrením spoločnosti FerMi s.r.o. o vyplácaných podieloch na zisku
žalovanému preto, že výplatu podielu na zisku mal dostatočne preukázanú z výpisu z účtu žalovaného
v W. a.s. Z uvedeného dôvodu súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania potvrdením spoločnosti
Parts Park and Transport s.r.o. o vklade finančných prostriedkov vybratých z účtu žalovaného v hotovosti

dňa 05.03.2014 v sume 5.200,- eur - žalovaný nepoprel, že tieto finančné prostriedky do základného
imania tejto spoločnosti vložil.

86. Doklady - dodacie listy a faktúry založené na č.l. 551 až 575 vystavené na príjemcu F. R. na
odoberateľa F. R. súd neakceptoval preto, že z nich nemal preukázané, že by materiál na nich uvedený

bol kupovaný na stavbu rodinného domu na L. ulici. V tejto súvislosti súd zamietol návrh na výsluch F.
R., ktorý sa mal k uvedeným dokladom vyjadriť z toho dôvodu, že doklady boli vystavované v roku 2011
resp. 2012 a svedok by sa k týmto dokladom podľa názoru súdu nevedel vyjadriť.

87. Súd neakceptoval doklady založené na č.l. 589 až 654 preto, že sa jedná o listinné dôkazy vystavené

na mená rôznych osôb bez akéhokoľvek súvisu so žalovaným. Tvrdenia žalovaného, že materiál na
týchto dokladoch mali platiť zhotovitelia a on ich mal vyplácať na ruku súd nemal žiadnym spôsobom
preukázané.

88. Zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 02.11.2011 mal súd preukázané, že žalovaný ako dlžník a

W. a.s. ako banka uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 43.200,- eur poskytnutého na splatenie
iného skôr poskytnutého úveru.

89. Z potvrdenia sociálnej poisťovne zo dňa 30.09.2022 mal súd preukázané vymeriavacie základy
žalovaného na účely sociálneho poistenia, uvedené vymeriavacie základy potvrdzujú, že žalovaný mal

v roku 2010 hrubý príjem vo výške 16.614 eur, v roku 2011 hrubý príjem vo výške 16.277,- eur, v roku
2013 príjem vo výške 18.288,- eur, v roku 2014 príjem vo výške 3.443,- eur, v roku 2015 príjem vo výške
4.560,- eur a v roku 2016 príjem vo výške 2.190 eur.

90. Z potvrdenia sociálnej poisťovne zo dňa 21.11.2022 mal súd preukázané, že žalovaný bol v období

10.11.2012 až 07.01.2013 nezamestnaný. V období od 10.01.2012 až do 09.07.2012 mu bola vyplatená
dávka vo výške 4.047,90 eur.

91. Súd neakceptoval listinné dôkazy - fragmenty výpisu z účtu žalobkyne v spoločnosti W. a.s. za roky
2012 až 2013, ktorými žalobkyňa chcela preukázať, že sa podieľala na chode spoločnej domácnosti

preto, že z týchto listinných dôkazov nie je zrejmé čo konkrétne mala žalobkyňa do spoločnej domácnosti
kúpiť.

92. Zo žiadosti o predĺženie lehoty stavby a jej doplnenia zo dňa 01.02.2017 resp. 14.02.2017 mal súd
preukázané, že sporové strany požiadali mesto U. Q. o predĺženie lehoty na výstavbu rodinného domu

na L. ulici.

93.ZrozhodnutiamestaU.Q.zodňa20.02.2017malsúdpreukázané,žemestoU.Q.akostavebnýúrad
predĺžil sporovým stranám lehotu na dokončenie stavby (rodinného domu EVO I uvedenú v rozhodnutí
vydanom dňa 22.10.2007) do 31.12.2017.

94. Z výpovede žalovaného mal súd preukázané, že o vydanie nového stavebného povolenia na inú
stavbu, ktorú podľa neho postavil nepožiadal. Žalovaný ďalej potvrdil, že z finančných prostriedkov, ktorému boli vyplatené ako podiel pri predaji spoločnosti FerMi s.r.o. použil na rozbehnutie podnikania v roku
2015 sumu 30.000,- eur.

95. Svedok G. G., nar. XX.XX.XXXX k veci uviedol, že žalobkyňa je neter po najmladšej sestre, žalovaný
je jej bývalý priateľ. Spor sa vedie podľa jeho vedomostí o majetku teda o dome, on na ňom vykonával
obkladačsképráce.Robilvnútornéobklady,horechodbuapracovňu,boltamvonkajšíbalkónavonkajšia
terasa. Neskôr pracoval na vstupe s klingerkou to je malá tehlička, to je časovo náročná práca. Pracoval
sám, pomáhali mu aj kolegovia, ktorí mu boli dačo dlžní za výmenu. Oslovila ho žalobkyňa či by vedel

pomôcť, má ešte staršiu sestru ktorá má netere, pomohol, ako vedel. Žalobkyňa a žalovaný bývali v
spoločnej domácnosti. Peniaze dostal za dopravu, lebo má chalupu v Rastislaviciach a potom dostal
stravné. Peniaze mu dávala väčšinou neter. Nepamätá sa či mu žalovaný niečo zaplatil. Kamaráti mu
pomáhali preto, že im pomáhal on. Bolo mu to tlmočené tak že to je dom žalovaného povedala mu
to jeho mama, to isté mu potvrdil aj otec žalovaného, že žalobkyňa tam nemá nič. Otec žalovaného
chodil na stavbu ale nepracoval, lebo bol ťažko chorý. Počas práce sa s inými robotníkmi okrem jeho

kamarátov nestretol, lebo obkladači sú posledné štádium pri výstavbe. Nevylučuje, že mu niečo platil
aj žalovaný, nepamätá si to.

96. Svedok A. T., nar. XX.XX.XXXX k veci uviedol, že žalobkyňa je bývalá partnerka žalovaného.
Žalobkyňu pozná z bývalého spoločného vzťahu žalovaného a žalobkyne. So žalovaným spolu vyrastali.

Myslel si, že spor medzi sporovými stranami je už doriešený. Vie o tom, že žalobkyňa a žalovaný žili v
spoločnej domácnosti. Nevie ako dlho to bolo. Žalovaný ho oslovil aby vykonával práce - stierkovanie,
škrabanie, maľovanie na 1-izbovom byte, ktorý vlastnila žalobkyňa. A potom ho oslovil na ďalšie práve
na rodinnom dome. Tam vykonával sadro-kartonárske a maliarske práce a finálne natiahnutie omietky
fasády. Na byte s ním pracoval kolega F. R. a financoval to C. L.. Na dome pracoval s F. L. a tiež to

financoval C. L.. Žalobkyňa na byte riešila obklady s F. R. a na rodinnom dome sa riešilo všetko s C.
L.. Žalobkyňa mu neplatila nič. Žalobkyňa na byte bola asi 2x za týždeň, na dome vôbec, nepamätá sa
že by sa tam v dobe keď pracoval zdržiavala. Pokyny na rekonštrukciu mu asi nedávala, skôr dávala
pokyny R.. On riešil obklady a ona to s ním konzultovala. So žalobkyňou ohľadne rodinného domu asi
nekomunikoval. Na stavbe rodinného domu videl otca žalovaného. Vie o tom, že byt 1-izbový čo sa

prerábal hradil pán L. a ešte vie o tom že doplatil úver. Vie o tom, lebo sa o tom bavili. Pred ním sa o
tom nebavili, dopočul sa o tom. F. R. s pani B. boli dosť dobrí kamaráti a boli zvedaví, prečo sa to tak
robí že pán L. platí byt, zvedavý som bol on a pán R.. F. sa pýtal B., že prečo to C. platí a ona že s ním
sa vysporiadajú, zato sa čudoval že to doteraz nie je vysporiadané. Bol prítomný pri tom keď sa pán R.
pýtal B.. Počul odpovedať B., bolo to asi v prvom alebo druhom mesiaci v roku 2011. Za práce dostal

zaplatené okolo 1000 až 1.200,- eur, pracuje ako živnostník, príjmy vie preukázať. K vysporiadaniu malo
dôjsť ukončením toho bytu, teda marec 2011. Vysporiadanie malo byť prerábkou bytu a vysporiadaním
úveru, ktorý sa bral na prvý dom. Medzi pánom R. a stranami sporu je kamarátsky vzťah. Pán R. pozná
žalovaného od malička, viac o tom nevie, od roku 2012 sa so žalovaným nestretáva.

97. Svedok F. L., nar. XX.XX.XXXX k veci uviedol, že sporové strany pozná. Žalobkyňa je jeho známa,
jeho manželka pracovala s jej mamou 10 rokov. Žalovaného pozná z videnia. O pojednávaní viem od
žalobkyne, po doručení predvolania jej volal. Upresňuje, že jej volala jeho manželka. Presne o spore
nevie nič. Pracoval u žalobkyne a žalovaného v dome a montoval nejaké posuvné poličky. Robili si to oni,
mal to sprostredkované od manželky. Nevedel či je to ich spoločný dom, keď to zameriaval boli pri tom

obidvaja. Nepamätá sa v ktorom roku to bolo. Platbu mu uhrádzala žalobkynina mamička, zaplatila mu
zamateriálazaprácunebralžiadnepeniaze.Bolitoblokyzamateriál,drevotrieska,presnesinepamätá.
Je to 9 alebo 10 rokov dozadu. Nepamätá si, kde mu odovzdávala mamička žalobkyne peniaze. Zmluvu
o dielo nemal uzatvorenú. Nepamätá si, či mu dal nejaké peniaze pán L..

98. Svedok D. F., nar. XX.XX.XXXX k veci uviedol že Pozná aj žalobkyňu, aj žalovaného. Robil im
nábytky a tam sa stretli. Po doručení predvolania zavolal žalobkyni a pýtal sa, čo je vo veci. Robil nejaké
nábytky, bol aj na L., aj na H., to je všetko. Žalobkyni volal po doručení predvolania preto, že na ňu má
kontakt, na žalovaného nie. Na L. išiel zamerať, oni mali rozrobený dom. Oslovili ho kvôli kuchynskej

linke. Vypracoval cenovú kalkuláciu, bol som ešte 2x, kvôli tomu ako to má vyzerať, nevie presne či
som to robil on alebo nie. Bolo to 10 rokov dozadu. Na H. robil kuchynskú linku, nejaké nábytky do
predizby a rolldoor. H. si pamätá preto, že tam robil viacerým zákazníkom, časový rozdiel mohol byť 2 až
3 roky. Rok, kedy to bolo si nepamätá. Za prácu na H. ho vyplácala žalobkyňa., určite jej dal potvrdenie.Nevie, kto ho vyplácal na L., bol tam aj žalovaný, ale nevie povedať, či to vôbec fyzicky robil. Faktúry
nevie vyhľadať, predtým než to robil mal firmu, medzičasom firmu zrušil. Mal účtovníčku, ktorá zomrela
a všetky papiere zostali u nej. Volala sa Y. L., všetko ostalo u nej. Nepamätá sa že robil kuchynskú linku

na L., pamätá si, že asi nevedel dostať rohovú skriňu dovnútra. To sa mu vybavuje. Linku robil sám.

99. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé
zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

100. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so
zemou pevným základom.

101. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

102. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

103. Podľa § 6 ods. 1 písm. c/ bod 3 zákona číslo 162/1995 Z.z. v platnom znení v katastri sa evidujú

stavby spojené so zemou pevným základom, a to prienikom so zemským povrchom alebo priemetom
ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch, ktoré sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom,
zmenou alebo zánikom práva k nim

104. Podľa § 46 ods. 3 zákona číslo 162/1995 Z.z. v platnom znení (prvá veta) rozostavaná stavba sa

do katastra zapíše ak z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické usporiadanie
a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.

105. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu

106. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

107. Súd v prvom rade skúmal, či je rozostavaná stavba postavená na parc. č. 4404/1, k.ú. U. Q., ktorá

je predmetom konania, vecou v zmysle Občianskeho zákonníka.

108. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v čase začatia konania bola stavba, ktorá je
predmetom konania riadne identifikovaná. Bola identifikovaná geometrickým plánom č. 71/2018 (pozri
bod 58 odôvodnenia toho rozsudku), určením trhovej ceny nehnuteľností, ktorý vypracovala realitná

kancelária Libra Trade s.r.o v roku 2020 (pozri bod 59 odôvodnenia tohto rozsudku) a záverečnou
správou spoločnosti SGS Czech Republic s.r.o., ktorá bola vypracovaná v roku 2020 (pozri bod 62
odôvodnenia tohto rozsudku).

109. Skutočnosť, či bola stavba, ktorá je predmetom tohto konania postavená v rozpore s vydaným

stavebným povolením, na ktorú poukazuje právna zástupkyňa žalovaného, v tomto prípade nie je
predmetom konania a o tejto skutočnosti môže rozhodnúť iba príslušný orgán štátnej správy (stavebný
úrad). Z občianskoprávneho hľadiska nie je rozdiel medzi stavbami, ktoré boli postavené na základe
stavebného povolenia a stavbami postavenými bez tohoto povolenia. Ku vzniku vstavby dochádza vtedy,
keď je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné

práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. Týmto minimálnym okamihom
je u nadzemných stavieb stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V tomto okamihu vznikne i vlastnícke právo k stavbe.
(pozri napríklad rozsudok NS ČR zo dňa 20.06.2005, sp.zn.: 22Cdo 1135/2005, alebo rozsudok NS
ČR zo dňa 05.02.2002sp.zn. 22 Cdo 2534/2000). Podľa príslušných ustanovení katastrálneho zákona

je rozostavaná stavba stavbou, ktorá je schopná vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Rozostavaná stavba, ktorá je predmetom tohto konania je teda vecou v zmysle citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a ako taká je spôsobilá byť predmetom sporového konania na súde.110. Žaloba podaná žalobkyňou je nepochybne určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ C.s.p., súd
teda skúmal, či mala žalobkyňa na podaní žaloby naliehavý právny záujem. Základným predpokladom
úspechu určovacej žaloby podanej podľa § 137 c/ C.s.p. je potreba preukázania naliehaného právneho

záujmu ak naliehavý právny záujem na podanej žalobe nevyplýva z osobitného predpisu. Podľa
uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 56/2009 existenciu naliehavého právneho záujmu musí
v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v
čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 OSP). Nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby

sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti
uplatneného nároku).

111. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p. (teraz § § 137 písm. c/ C.s.p.), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj

ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale

len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem
na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ

chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie) (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

16.12.2012, sp.zn.: 5 Cdo 31/2011).

112.Súdkonštatuje,ževuvedenomprípademalpreukázanýnaliehavýprávnyzáujemnapodanížaloby.
Len súd môže v civilnom sporovom konaní určiť, či je žalobkyňa spoluvlastníčkou rozostavanej stavby
ktorá je predmetom tohto konania a v akom pomere, naliehavý právny záujem na podaní žaloby teda

súd považuje v tomto konaní za preukázaný.

113. Z hľadiska posúdenia skutkového stavu v uvedenej veci je dôležité poznať chronológiu spolužitia
sporových strán a jednotlivých úkonov, ktoré žalobkyňa a žalovaný v priebehu roka 2001 až 2019
vykonali. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že spolu začali žiť v roku 2001. Od roku 2005 bývali

sporové strany spolu v prenajatom byte na M. ulici v U. Q.. V marci 2007 žalobkyňa kúpila pozemok, na
ktorom je postavená sporná nehnuteľnosť za sumu 560 000 Sk (cca 18.000,- eur) a žalovaný zaplatil
spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. prvú splátku na stavbu domu v sume 200 000 Sk. Dňa 28.11.2007
bolo právoplatné stavebné povolenie. Dňa 16.07.2008 uzavreli sporové strany zmluvu o splátkovom
úvere na sumu 41.000,- eur. Dňa 28.07.2008 zaplatili sporové strany spoločnosti SAFEKO, spol. s

r.o. druhú splátku za stavbu rodinného domu v sume 850 000 Sk. V roku 2010 v lete sa žalobkyňa
a žalovaný nakrátko (asi na dobu troch mesiacov ) rozišli. Dňa 20.12.2010 bol žalobkyni poskytnutý
úver na byt. Dňa 21.12.2010 žalobkyňa kúpila jednoizbový byt na ulici H.. Dňa 31.12.2010 požiadal
žalovaný žalobkyňu o ruku. Od 01.01.2011 žili žalobkyňa a žalovaný spolu v byte na H. ulici. Dňa
24.12.2011 došlo k podpisu zmluvy o prevode práv z úveru, na základe ktorej žalovaný prevzal úver na

seba, a žalobkyňa bola zbavená povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Dňa 25.02.2011 žalobkyňa
podpísala darovaciu zmluvu, ktorou darovala žalovanému pozemok parc.č. 4401/1. Dňa 04.11.2011
žalovaný podpísal úverovú zmluvu, ktorou si zobral nový úver, týmto úverom bol splatený pôvodný úver,
ktorý mali spoločne žalobkyňa a žalovaný. V roku 2011 začali sporové strany stavať na základovej
doske dom. V roku 2012 sa sporové strany do domu nasťahovali. Dňa 03.02.2014 podali sporové stany

žiadosť o predĺženie stavebného povolenia, takú istú žiadosť podali aj dňa 24.03.2015. V septembri
2016 sa žalobkyňa z domu, ktorý je predmetom konania, odsťahovala. Dňa 01.02.2017 resp. 14.02.2017
požiadali sporové strany mesto U. Q. o predĺženie lehoty na výstavbu rodinného domu na L. ulici.
Rozhodnutím zo dňa. 20.02.2017 mesto U. Q. ako stavebný úrad predĺžilo sporovým stranám lehotuna dokončenie stavby rodinného domu EVO I.V roku 2019 žalovaný predal pozemok parc.č. 4404/1
svojej sestre.

114. Z hľadiska vyhodnotenia skutkového stavu je dôležité poznať príjmy sporových strán v období rokov
2010 (v tomto roku sporové strany obnovili spolužitie) až roku 2016 (sporové strany sa v tomto roku
rozišli). Výstavba domu, ktorý je predmetom konania sa uskutočňovala v rokoch 2011 až 2012, dom sa
priebežne dorábal do roku 2015, do dňa rozhodovania súdu v tomto konaní nebol skolaudovaný.

115. Súd mal preukázané, že žalobkyňa bola v uvedenom období zamestnaná ako vyšetrovateľ PZ SR.
V roku 2010 mala žalobkyňa hrubý mesačný príjem v sume 13.900,- eur, v roku 2011 príjem vo výške
16.400,- eur, v roku 2012 príjem vo výške 17.193,- eur, v roku 2013 príjem vo výške 17.255,- eur, v roku
2014 príjem vo výške 18.018,- eur, v roku 2015 príjem vo výške 18.348,- eur a v roku 2016 príjem vo
výške 19.631,- eur. Za obdobie rokov 2010 až 2016 teda žalobkyňa zarobila v hrubom sumu 120.754
eur. V uvedenom období mala žalobkyňa príjem aj z prenájmu bytu na H. ulici, tento príjem však podľa jej

slov používala na splátku hypotéky, ktorú si na kúpu bytu zobrala, preto ho súd z hľadiska prejedávaného
prípadu nepovažuje za dôležitý.

116. Žalovaný mal v uvedenom období príjmy pozostávajúce z platu v spoločnosti SPÍDO CZ s.r.o.,
FerMi s.r.o. a Parts Park and Transport s.r.o., ďalej príjmy z poberania dávky v nezamestnanosti a príjmy

ako podiel na zisku v spoločnosti FerMi s.r.o. resp. podiel z rozdelenia tejto spoločnosti. Žalovaný mal
teda v roku 2010 príjem vo výške 16.614,- eur, v roku 2011 príjem vo výške 16.277,- eur, v roku 2012
príjem vo výške 10.547,- eur, v roku 2013 príjem vo výške 33.388,- eur, v roku 2014 príjem vo výške
68.443,- eur, v roku 2015 príjem vo výške 4.560,- eur a v roku 2016 príjem vo výške 2.190,- eur. Celkový
hrubý príjem žalovaného za obdobie rokov 2010 až 2016 bol 151.596,- eur. Súd zohľadnil skutočnosť,

že žalovaný podľa jeho vlastných slov použil na rozbeh podnikania sumu 30.000,- eur.

117. Pri rozhodovaní uvedeného prípadu bol súd z hľadiska ustálenia skutkového stavu odkázaný na
tvrdenia sporových strán (žiadna písomná dohoda o spoluvlastníctve domu, ktorý je predmetom tohto
konania ani o prípadnom zániku tejto dohody neexistovala) ktoré sa nezhodovali v tom, že žalobkyňa

mala kompenzovať žalobcovi prevzatie úveru darovaním pozemku, na ktorom je stavba postavená.
Súd je toho názoru, že názor žalovanej strany po kompenzácii možno v tomto prípade akceptovať.
Je nepochybné, že sporové strany si spolu zobrali úver na stavbu domu v sume 1 250 000 Sk. Je
tiež nepochybné, že sporové strany investovali do stavby „prvého rodinného domu" na preddavkoch
spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. sumu 1 050 000 Sk. Žalovaný vložil do spoločnosti SAFEKO, spol. s

r.o. z vlastných prostriedkov sumu 200.000 Sk a spoločne z prostriedkov úveru vložili sporové strany
do tejto spoločnosti sumu 850.000 Sk. Za situácie keď žalovaný preukázateľne na seba prebral úver
je možné ustáliť, že prevod vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom stojí sporná stavba mohol byť
zo strany žalovaného vnímaný ako kompenzácia, teda majetkové vyrovnanie zo strany žalobkyne. V
období, keď k takémuto vyrovnaniu došlo, teda v roku 2011 sporové strany obnovili spolužitie, je celkom

pravdepodobné, že chceli svoje vzťahy nanovo usporiadať a že takáto kompenzácia mohla byť súčasťou
ich obnovených vzťahov.

118. Súd nie je toho názoru, že uvedenou kompenzáciou zanikla dohoda sporových strán o stavbe
rodinného domu. Žalobkyňa a žalovaný v roku 2011 žili spolu, žalovaný žalobkyňu dokonca požiadal

o ruku - je vysoko pravdepodobné, že za uvedenej situácie sa sporové strany snažili o postavenie
spoločného rodinného domu, v ktorom chceli po jeho dokončení bývať a v ktorom od roku 2011 až
do roku 2016 skutočne bývali. Súd nepovažuje za reálne, aby sa za danej situácie žalobkyňa vôbec
nevyjadrovala k tomu aký dom si spolu postavia, ako ho dispozične usporiadajú, kto bude na stavbe
pracovať - súd ešte raz zdôrazňuje, že žalobkyňa a žalovaný žili v období stavby domu, teda roku 2011

až roku 2012, ako druh a družka v spoločnej domácnosti, žalovaný žalobkyňu požiadal o ruku a plánoval
s ňou spoločnú budúcnosť.

119. Súd nemal preukázané, že by žalovaný v rámci kompenzácie financoval prerábku bytu žalobkyne,
v ktorom spolu so žalobkyňou bývali. K prerábke bytu došlo v roku 2011 - príjem žalovaného a

príjem žalobkyne bol v uvedenom roku približne rovnaký. Žalovaný teda nemal dostatok finančných
prostriedkov, z ktorých by úpravu bytu financoval sám navyše svedeckými výpoveďami a príjmovými
pokladničnými dokladmi mal súd preukázané, že časť prác na prerábke bytu dohadovala a financovala
žalobkyňa z vlastných prostriedkov.120. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by žalovaný financoval stavbu domu, ktorý
je predmetom konania z vlastných finančných prostriedkov. Súd mal jednoznačne preukázané, že príjem

žalobkyne a žalovaného bol v dobe keď spolu žili a stavali dom približne rovnaký. Nie je teda reálne, aby
žalovaný financoval stavbu domu z vlastných finančných prostriedkov. Je potrebné zobrať do úvahy, že
žalovaný a žalobkyňa žili v období rokov 2011 až 2016 ako pár v spoločnej domácnosti (ešte v roku 2016
bolinaspoločnejdovolenkevChorvátsku,ktorúžalovanýnazvalakonajkrajšiudovolenku),jednoznačne
teda znášali náklady na spoločnú domácnosť spoločne. Tvrdenie žalovaného o tom, že mal stavbu

rodinného domu financovať sám je podľa názoru súdu vzhľadom na jeho finančnú situáciu v rozhodnom
období krajne nepravdepodobné a nepreukázané.

121. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dom, ktorý je predmetom konania nie je zo
stavebno-technického hľadiska domom, ktorý mal byť postavený na základe projektovej dokumentácie,
podľa ktorej bolo vydané v roku 2007 stavebné povolenie. Súd však nemal preukázané,, že sporové

strany sa v roku 2007 dohodli na stavbe konkrétneho rodinného domu - žalobkyňa a žalobca boli
dohodnutí na tom, že postavia spoločne rodinný dom, v ktorom budú spoločne bývať. Táto dohoda
nebola podľa názoru súdu zrušená ani po vzájomnej majetkovej kompenzácii v roku 2011. Tvrdenie, že
sa sporové strany nedohodli na stavbe domu, ktorý je predmetom tohto konania preto, že je zo stavebno-
technického hľadiska odlišný od projektovej dokumentácie vypracovanej v roku 2007, súd nepovažuje

za relevantné. Tento názor súdu podporuje aj skutočnosť, že sporové strany viackrát v roku 2014, 2015
a 2017 požiadali mesto U. Q. ako stavebný úrad o predĺženie stavebného povolenia, na základe ktorého
bol dom postavený. O predĺženie stavebného povolenia žiadali vždy spoločne a rozhodnutia mesta U.
Q. ako stavebného úradu o predĺžení stavebného povolenia sa vždy vzťahujú na pôvodné stavebné
povolenie vydané v roku 2007.

122. Z vykonaného dokazovania mal súd teda preukázané, že rozostavaná stavba, ktorá je predmetom
konania je vecou v zmysle platných právnych predpisov Slovenskej republiky a ako taká môže byť
predmetom Civilného sporového konania. Súd mal preukázaný naliehavý právny záujem na podaní
určovacej žaloby v uvedenom prípade. Súd je toho názoru že v roku 2011 došlo medzi sporovými

stranami k majetkovému vyrovnaniu - žalovaný prevzal na seba spoločný úver a žalobkyňa mu za to
previedla vlastnícke právo k pozemku, na ktorom je rozostavaná stavba postavená. Súd je toho názoru,
že uvedenou majetkovou kompenzáciou nedošlo k zrušeniu pôvodnej dohody, podľa ktorej sa sporové
strany dohodli na postavení spoločného rodinného domu.

123. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k
domualeboinejstavbepostavenejspoločnoučinnosťouviacerýchosôbjerozhodujúcadohodauzavretá
medzi nimi o založení spoluvlastnícky vzťahov. Táto dohoda nemusí byť písomná. Nie je ani potrebné,
aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z
obsahu však musí byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe napr. s tým,

že veľkosť podielov bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení
stavby. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké. (pozri rozhodnutie R16/1983). Z
obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu sa aj s prihliadnutím
na ďalšie okolnosti vopred dohodli (teda skôr, než sa začalo so stavbou), na založení podielového
spoluvlastníctva k stavbe (rozsudok NS SR 4 Cdo 93/99, rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1456/2003).

Nie je ani potrebné, aby sa účastníci vopred dohodli aj o výške spoluvlastníckych podielov. Vlastníctvo k
novo zhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu postavil s (právne relevantne prejaveným) úmyslom
mať ju pre seba. Pokiaľ takto uskutoční spoločne stavbu viac osôb, bez toho, aby medzi nimi bola
ohľadom právnych vzťahov k vytvorenej stavbe uzatvorená výslovná dohoda, v takom prípade nemožno
proste konštatovať, že spoluvlastníctvo nevzniklo, pretože by nebolo zrejmé, ktorá z viacerých osôb

vytvárajúcichvlastnoučinnosťoustavbusastanejejvlastníkom.Pretopokiaľstavbuvykonávaviacosôb,
ktoré o vlastníctvo k novej stavbe neuzavreli výslovnú dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že
malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, stavebníkom sú všetky tieto osoby, ktoré
sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby (rozsudok NS ČR sp zn. 22 Cdo 349/2004).

124. Súd ďalej poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 349/2004 podľa ktorého vlastníctvo k
novo zhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu postavil s (právne relevantne prejaveným) úmyslom
mať ju pre seba. Pokiaľ takto uskutoční spoločne stavbu viac osôb, bez toho, aby medzi nimi bola
ohľadom právnych vzťahov k vytvorenej stavbe uzatvorená výslovná dohoda, v takom prípade nemožnoproste konštatovať, že spoluvlastníctvo nevzniklo, pretože by nebolo zrejmé, ktorá z viacerých osôb
vytvárajúcichvlastnoučinnosťoustavbusastanejejvlastníkom.Pretopokiaľstavbuvykonávaviacosôb.
ktoré o vlastníctvo k novej stavbe neuzavreli výslovnú dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že

malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, stavebníkom sú všetky tieto osoby, ktoré
sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby.

125. Podobne podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5Co/135/2014 „na základe takto
citovanej platnej judikatúry a ustanovení Obč. zákonníka dospel súd prvého stupňa k záveru, že medzi

účastníkmi došlo k dohode o založení podielového spoluvlastníctva a to ešte pred začatím stavby
rodinného domu. Vyplýva to jednoznačne z okolností, za akých k tejto dohode došlo. Účastníci pred
začatím stavby rodinného domu žili spoločne a viedli niekoľko rokov spoločnú domácnosť. Spoločne sa
dohodli, že si kúpia pozemok a postavia rodinný dom, čo potvrdili viacerí svedkovia. Skutočnosť, že sa
vzájomne dohodli na založení podielového spoluvlastníctva preukazuje predovšetkým bezprostredná
kúpa pozemkov, na ktorých sa dohodli, že si postavia rodinný dom. Tieto pozemky si kupovali do

podielového spoluvlastníctva a to v podiele každý v jednej polovici. Dohoda bola uzavretá jednak ústne
pri kúpe pozemkov, kde obaja účastníci vyslovili svoj zámer spoločne si postaviť rodinný dom - vybrali
si projekt domu, spoločne požiadali o vydanie stavebného povolenia, na mená oboch účastníkov bolo
vydanéoznámenieozahájenístavbyaspoločnepripravovalifinancovaniestavbyrodinnéhodomu.Ďalej
bola potvrdená samotným konkludentným konaním oboch účastníkov„.

126. Podľa názoru súdu z hľadiska prejednávanej veci nie je dôležité, že dom, ktorý je predmetom
konania nie je zhodný v projektovou dokumentáciou, ktorá bola súčasťou stavebného povolenia v roku
2007. Majetkové pomery žalovaného nenasvedčujú tomu že by z vlastných finančných prostriedkov
financoval úpravu bytu, v ktorom so žalobkyňou býval a už vôbec nie stavbu domu, ktorý je predmetom

tohto konania. Súd teda konštatuje, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom tohto konania.

127. Pri určení veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne súd vychádzal z majetkových pomerov
obidvoch sporových strán. Keďže (po zohľadnení vkladu finančných prostriedkov zo strany žalovaného

do jeho podnikania v sume 30.000,- eur) boli príjmy sporových strán v období rokov 2010 až 2016
približne rovnaké, je možné rozumne predpokladať, že sporové strany prispeli na stavbu domu rovným
dielom. Súd preto určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti v 1/2.

128. Súd berie do úvahy skutočnosť, že takýmto určením vlastníckeho práva nedôjde ku konečnému

vyporiadaniu majetkových pomerov medzi sporovými stranami. Ak by rozsudok súdu nadobudol
právoplatnosť, sporové strany budú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti v pomere 1/2
a 1/2. Po úspešnom skončení kolaudačného konania, resp. zápise rozostavanej stavby do katastra
nehnuteľností bude pravdepodobne nasledovať spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z
hľadiska racionality by bolo lepšie rozhodnúť tak, že by bol vypracovaný ZP, na základe ktorého by

bola určená hodnota spornej nehnuteľnosti, nehnuteľnosť by bola prikázaná do výlučného vlastníctva
žalovaného (pretože v nej býva) a žalovaný by žalobkyni vyplatil finančnú čiastku rovnajúcu sa
polovici hodnoty spornej nehnuteľnosti. V uvedenom prípade je však súd viazaný petitom žaloby, preto
naznačeným spôsobom rozhodnúť nemohol.

129. O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p s prihliadnutím na 262 ods.
l C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, súd jej preto priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie
exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zákona číslo 233/1995 Z.z.).