Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Beniačová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/109/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124204890
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5124204890.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci žalobcu: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXX, D. E. F., právne zastúpený: JUDr. Michal Roštár, advokát so
sídlom Turzovka, ul. Pod Brehom 71, proti žalovaným: 1/ G. H., I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E.
C. XXX, K., 2/ L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E. C. XXX, K., obaja právne zastúpení: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Čadca, Ul. 17. Novembra 3215, IČO: 50 473
522, o návrhu žalovaných 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/
a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 16C/38/2024-74 zo dňa 11. júla 2024, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu mení tak, že žalobca je povinný odstrániť z pozemku CKN parcela č. 5755,
ostatná plocha o výmere 1129 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území J. E. C., zapísaného na
liste vlastníctva č. XXXX, hromadu štrku nachádzajúcu sa pred garážou postavenou na tomto pozemku
tak, aby bol umožnený prístup a vjazd do garáže motorovým vozidlom.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalovanej 1/ zo dňa 13.6.2024 a návrh žalovaného 2/ zo
dňa 20.6.2024 na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Okresný súd na danú vec aplikoval ust. § 123, § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 2, §
329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Konštatoval, že žalovaná 1/ a žalovaný
2/ sa samostatne podanými návrhmi, na základe takmer identických tvrdení, domáhali voči žalobcovi
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by mu bola uložená povinnosť odstrániť z CKN parcely č.
5755 – ostatná plocha o výmere 1129 m2, katastrálne územie J. E. C., zapísanej na liste vlastníctva
č. XXXX hromadu štrku nachádzajúcu sa pred garážou postavenou na uvedenom pozemku, ktorá
je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ tak, aby bol umožnený prístup a vjazd do
garáže motorovým vozidlom. Vychádzal zo zistenia, že na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. J. E.
F. je ako vlastník CKN parcely č. 5755 vedený žalobca, že medzi stranami je nesporné umiestnenie
garáže vo vlastníctve žalovaných na predmetnom pozemku. Z fotografie predloženej žalovanou 1/ mal
preukázané, že pred garážou žalovaných je navezený štrk. Z podaných návrhov žalovaných 1/
a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia nemal preukázanú ujmu, ktorá by mala hroziť samotnej
žalovanej 1/ ani žalovanému 2/, ktorý spornú garáž po rozvode manželstva vôbec neužíva (nie je
zrejmé aká ujma mu bezprostredne hrozí). Uviedol, že navezením štrku došlo zo strany žalobcu
k znemožneniu vjazdu, výjazdu resp. parkovania v garáži, avšak prístup pešo (nie vozidlom) evidentne
možný je. Ďalej uviedol, že z návrhu nevyplývalo, či žalovaná 1/, ktorá má po rozvode užívať predmetnú
garáž, vôbec vozidlo vlastní, či ide o jediné miesto pre parkovanie vozidla a aká iná ťažká ujma,
naviac nenapraviteľná, tak vzniká. Uviedol, že z fotografií vyplýva, že garáž je umiestnená mimo
zastavaného územia obce a v bezprostrednej blízkosti nie je žiadny rodinný dom a ani z tvrdení
žalovanej 1/ nevyplýva, že by v blízkosti garáže mala inú nehnuteľnosť, resp. že by garáž využívala naparkovanie vozidla na dennej báze. Konštatujúc, že nakoľko zo strany žalovaných nebolo osvedčené
také bezprostredné nebezpečenstvo hroziacej ujmy, pre ktoré by musel súd bezodkladne uložiť
žalobcovi splnenie povinnosti v rozsahu žalovanými navrhovaným neodkladným opatrením, zamietol
návrh žalovaných 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní
a žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodovanie. Namietali nesprávne posúdenie predmetnej veci súdom a uviedli, že súd
de facto akceptuje praktiky z 90. rokov, ktoré uplatňujú ľubovoľnú a neúmernú svojpomoc, kedy
namiesto toho, aby sa uplatňovali prostriedky práva, tak sa vysypávajú štrky pred cudzie nehnuteľnosti,
budú sa klásť betónové zátarasy alebo parkovať autá tak, aby niekto nemohol otvoriť brány. Uviedli,
že podľa ich názoru je takéto konanie absolútne neakceptovateľné, pričom zo strany žalobcu mohlo
dôjsť k jednoduchej žalobe o vypratanie nehnuteľnosti, ktorá aj prebieha a na základe právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia súdu mohli byť vykonávané ďalšie úkony. Samotná povaha takéhoto
skutku nesie jednoznačné znaky neprimeranosti, nátlaku a snahy donútiť konať niekoho iného tak, ako si
žalobca želá, čo nie je v právnom štáte akceptovateľné. Uviedli, že snaha súdu odôvodniť takéto konanie
je neprimeraná a je absolútne irelevantné, či žalovaný 2/ predmetnú garáž využíva. K tvrdeniu súdu, že
nebolopreukázané,čijetotojedinémiestonaparkovanieuviedli,žezosamotnejpovahygaráževyplýva,
že v garáži sa má parkovať auto, čo znamená, že je irelevantné, či je ku garáži prístup peši. Podľa
nich je nesporné, že ku každej garáži by mal byť zabezpečený prístup motorovým vozidlom. K tvrdeniu
súdu, ktorým vyslovil pochybnosti, či žalovaní vlastnia osobné motorové vozidlo uviedli, že mohol
urobiť jednoduchý dopyt na dopravný inšpektorát a zistil by, že ho vlastnia. Ďalej uviedli, že predmetnú
garáž využívali na dennej báze na parkovanie a uskladňovanie všetkých motoristických potrieb, napr.
pneumatík a podobne, čo preukázali aj čestným vyhlásením susedov, ktorí o tejto skutočnosti majú
vedomosť. K preukázaniu bezprostredného nebezpečenstvá uviedli, že samotné používanie takýchto
praktíkjeznakomprotiprávnostitým,ževámzabraňujevyužívaťvlastnúnehnuteľnosťavlastnýmajetok.
Na podporu svojich argumentov poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp.
zn. 6Cdo/98/2017.
4. Podľa § 329 ods. 1 veta druhá CSP ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu
o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.
6. V zmysle ustanovenia § 331 ods. 1 veta druhá CSP okresný súd vzhľadom na zamietnutie návrhu
žalovaných 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, nedoručoval predmetné uznesenie druhej
sporovej strane, t. j. žalobcovi. Keďže žalovaní voči tomuto uzneseniu podali odvolanie, odvolací súd
v zmysle § 329 ods. 1 veta druhá CSP pred rozhodnutím o odvolaní žalovaných, doručil odvolanie
žalovaných žalobcovi a umožnil mu k tomuto sa vyjadriť.
7. Žalobca sa k odvolaniu žalobcov vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací
súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 11.07.2024 sp. zn. 16C/38/2024 v celom
rozsahu. Stotožnil sa s rozhodnutím okresného súdu a poukázal na skutočnosť, že žalovaní zhodne
vo svojich vyjadreniach vo veci samej uviedli, že od roku 2009, kedy došlo k rozvodu manželského
vzťahu medzi žalovanými, predmetný objekt drevenej garáže užíva výlučne žalovaná 1/. Žalovaná
1/ netvrdila a neosvedčovala také skutočnosti, na základe ktorých by bolo nutné neodkladne upraviť
pomery účastníkov. Dodal, že pokiaľ sa žalovaná 1/ prostredníctvom svojho odvolania snaží dodatočne
osvedčovať alebo preukazovať skutočnosti vytknuté súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení, na
dodatočne predložené doklady (napr. predložený technický preukaz o vozidle vo vlastníctve žalovanej)
by odvolací súd nemal neprihliadať. Žalovaná 1/ mala možnosť tieto dôkazy pripojiť už vo svojom prvom
podaní a pokiaľ tak neurobila, mala na účely ich použitia v odvolacom konaní osvedčiť skutočnosti,
prečo tak neurobila bez svojej viny.8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním (§ 379
a § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného
súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
9. Z návrhu žalovaných vyplýva, že potrebu dočasnej úpravy pomerov sporových strán videli v
svojvoľnom správaní žalobcu, ktorý na ochranu svojho vlastníctva k pozemku, ktorého vypratania sa
domáha, použil neprípustné nátlakové praktiky voči ich osobe, ktorými im bez toho, aby mal na to vážny
dôvod, znemožnil užívať garáž v ich vlastníctve. V podanom odvolaní primárne na tieto okolnosti, ktoré
vymedzili už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, poukazovali.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných skutočnosť, že z jeho strany bol vysypaný štrk pred
dvere garáže žalovaných nespochybňoval. K tvrdeniam žalovaných, že na jeho strane neexistuje žiaden
rozumný dôvod, pre ktorý takto postupoval sa nevyjadril. Vlastnícke právo žalovaných ku garáži, ktorá
stojí na pozemku, ku ktorému je vlastnícke právo v katastri nehnuteľnosti vedené na žalobcu medzi
stranami nebolo sporné.
11. Krajský súd zdôrazňuje, že v právnom štáte (ktorým v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenská
republika je) má práve štát monopol na vynucovanie povinností. V oblasti občianskeho práva sa tento
prejavuje formou exekúcie podľa Exekučného poriadku a výkonom rozhodnutia na základe príslušných
ustanovení Civilného mimosporového poriadku. Jedinou výnimkou z tejto zásady je svojpomoc podľa
§ 6 Občianskeho zákonníka. Naše právo však v žiadnom prípade nepripúšťa útočnú, takzvanú
uchopovať si ju svojpomoc, za účelom zmocniť sa svojho práva od osoby, ktorej toto právo nepatrí (viď.
rozsudok NS SR sp. zn. 2Obo 33/2000). Pre jej aplikáciu je však nevyhnutné zistenie bezprostredného
neoprávneného zásahu; čo v konkrétnostiach súdeného prípadu nie je dané.
12. V okolnostiach prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že navezením štrku bezprostredne
pred dvere garáže vo vlastníctve žalovaných, jediným cieľom žalobcu bolo poškodiť žalovaných. Ako už
bolo uvedené vyššie, žalobca vlastnícke právo žalovaných ku garáži nepopieral, svojimi nenáležitými
krokmi však zasiahol do ich vlastníctva a odvolací súd považoval za dôvodný návrh žalovaných
na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože vzhľadom na správanie žalobcu, ktoré má znaky
šikanózneho výkonu práva, vznikla potreba úpravy pomerov strán sporu. Keďže návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia bol podaný v konaní začatom na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáha
ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – pozemku, na ktorom stojí garáž žalovaných,
odvolací súd pri rozhodovaní o zmene napadnutého uznesenia a nariadení neodkladného opatrenia
už neukladal žiadnej zo sporových strán povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP
a contrario) a ani ich nepoučoval o možnosti podať žalobu (§ 337 ods. 1 CSP) a contrario.
13. O trovách tejto časti konania odvolací súd nerozhodoval, pretože v zmysle § 262 ods. 1 CSP bude
o nich rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej skončí.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.