Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Antónia Kandravá

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých a Vyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200127
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722200127.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi, v právnej veci navrhovateľky: U. R., narodená
XX.XX.XXXX, bytom R., O. F. XXX/XX, právne zastúpená Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátka,
Murgašova86/1,05801Popradprotiosobepovinnejzplateniavýživného:V.L.,narodenýXX.XX.XXXX,
bytom R. V., X. H. XXX, právne zastúpený AK Hudzík & Partners, s.r.o. Mnoheľova 830/15, Poprad, v

konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Poprad,
č. k. 15P/6/2022 - 100 zo dňa 07.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie výživného pre plnoletú navrhovateľku. Navrhovateľka žiada zvýšiť
výživné zo strany povinného poukazujúc na to, že došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na
jej strane. V čase podania návrhu matkou bola maloletá a bola študentkou strednej školy a v priebehu
konania nadobudla plnoletosť a stala sa študentkou vysokej školy.

2. Povinný z platenia výživného s návrhom nesúhlasil a to s poukazom na svoje možnosti a schopnosti.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia.

3. Okresný súd Poprad rozsudkom č.k. 15P 6/2022-100 zo dňa 7.02.2024 rozhodol tak, že:

„I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 15P/239/2013 - 23 zo dňa 27.11.2013, pokiaľ ním
bolo rozhodnuté o výživnom na v tom čase maloletú U. R. tak, že toto výživné sa z v y š u j e zo strany
odporcu V. L. voči navrhovateľke U. R. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu eur 170,- eur mesačne,
počnúc dňom 1.9.2023, ktoré je odporca p o v i n n ý platiť do rúk U. R. vždy do 15. dňa v mesiaci.

II. Zaostalé výživné za obdobie od 1.9.2023 do 31.1.2024 v sume 350,- eur je odporca p o v i n n ý

uhradiť v 30,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.4. Súd svoje rozhodnutie odvodňuje tým, že naposledy bolo o výživnom vo vzťahu k maloletej zo strany
otca rozhodované v roku 2013 vo výške 100 eur mesačne. V tom čase bola oprávnená z výživného
žiačkou 4. ročníka základnej školy, matka pracovala ako predavačka s príjmom 350 eur mesačne a

otec bol živnostníkom, neprináležala mu podpora v nezamestnanosti a nemal dávku v hmotnej núdzi. V
súčasnosti navštevuje navrhovateľka J. ročník O. H. F. N. M. a H. v V., odbor marketingová komunikácia.
Za bývanie hradí sumu 160,- eur mesačne. Ďalej má bežné výdavky na štúdium, cestovné, stravné,
telefón, internet a podobne. Pre účely štúdia hradí program Adobe v sume 20,- eur mesačne, v rámci
voľnočasových aktivít navštevuje fitness, kde permanentka stojí 30,- eur mesačne. Hľadá si brigádu,

aby si mohla privyrobiť počas štúdia. Doposiaľ všetky tieto výdavky hradila matka navrhovateľky. Vo
vzťahu k pomerom povinného súd zistil, že je toho času poberateľom invalidného dôchodku 274,60 eur
mesačne . Býva v podnájme, za ktorý hradí 250,- eur mesačne. Na lieky zatiaľ nedopláca. V priebehu
minulého roku si privyrobil v zahraničí po dobu troch mesiacov pracoval ako montážny robotník, kde jeho
príjem predstavoval 4000,- eur mesačne, z čoho mu strhávali za ubytovanie sumu 600,- eur mesačne.
Toho času nie je evidovaný na úrade práce. V dôsledku exekučného konania sa toho času rieši rozvrh

výťažku, ktorý bol získaný predajom podielu na nehnuteľnosti a tento výťažok bol vo výške 66 000,-
eur. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére, ktorá študuje na vysokej škole, na ktorú má určené
výživné v sume 100,- eur mesačne. A v prípade potreby dcére prispieva aj vyššou čiastkou a uhradí
jej sumu 200,- eur.

5. Súd konštatoval , že na strane navrhovateľky došlo k výraznej zmene pomerov jej nástupom na
vysokú školu. V súčasnosti má výdavky spojené so štúdiom, s bývaním, výdavky na cestovné, stravné,
ale aj na úhradu voľnočasových aktivít a ďalšie výdavky v súvislosti so zdravotným stavom a podobne,
vychádzajúc z bežných potrieb študenta vysokej školy. Na strane povinného pri určení výživného
vychádzal z potenciality jeho príjmu. V priebehu konania bolo preukázané, že má možnosť vykonávať aj

inú prácu v zahraničí v X. pracoval ako montážny robotník a jeho príjem dosahoval 4000,- eur mesačne.
Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že v rámci exekučného konania sa momentálne rieši rozvrh výťažku,
ktorý bol získaný predajom podielu na nehnuteľnosti a ktorý výťažok predstavoval sumu 66 000,- eur.
Súd uzavrel , že vychádzajúc z potenciality príjmu je možnostiach povinného platiť výživné vo výške
170,- eur mesačne, ktoré aspoň čiastočne zodpovedá nákladom pri štúdiu na vysokej škole, ktoré má

navrhovateľka.

6. Vo vzťahu k dlžnému výživnému súd konštatoval, že výživné od 1.9.2023 do 31.1.2024 predstavuje
sumu 350,- eur (70 eur mesačne krát 5 mesiacov) a túto sumu súd povolil odporcovi splácať v 30,-
eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

8. Svoje rozhodnutie právne súd odôvodňuje s poukazom na § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods.
1 a 3 Zákona o rodine.

III. Obsah odvolaní a vyjadrení k odvolaniu

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka. Súd nedostatočne zistil skutočný
stav veci, a to s poukazom na to, že rozhodnutie súdu nie odôvodnené vo vzťahu k priznaniu výživného

iba od 1.9.2023. Súd nepriznal výživné aj za obdobie, ktoré predchádzalo nástupu na štúdium vysokej
školy napriek tomu, že to v tomto období preukázateľné pomery na jej strane boli zmenené a to výrazne.
Rozhodnutie súdu o tom, že otec nemôže prispievať v súčasnosti na výživu dcéry sumou 200 eur a nie
je to v jeho reálnych schopnostiach a možnostiach, nie je správne. Na strane jednej súd zisťuje aké sú
oprávnené výdaje otca a už na prvý pohľad jeho príjem nezodpovedá jeho výdajom. Otec preukázal

vo svojej výpovedi, že sa zamestnal ako montážny robotník v zahraničí s príjmom 4.000 eur mesačne.
Navrhuje zmeniť rozsudok, priznať výživné zo strany otca mesačne sumou 200 eur mesačne od podania
návrhu s tým, že dlžné výživné sa zaviaže povinný uhradiť v celosti do 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie aj osoba povinná z výživného, ktorá poukazuje
na to, že súd nedostatočne zistil skutočný stav a nesprávne posúdil oprávnenosť životných nákladov
navrhovateľky. Nevyrovnáva sa s tým, že došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, a
to je zhoršené zdravie, majetkové pomery sa zmenili, bytové pomery, nastala na jeho strane stratanehnuteľností, ktoré vlastnil a to v dôsledku exekučného konania. Nemá reálne možnosti si zvýšiť
vzhľadom na svoj zdravotný stav svoje príjmy a tak súd nedostatočne posudzuje jeho schopnosti a
možnosti. Navrhuje aby súd odvolací rozsudok zmenil, návrh zamietol a priznal mu náhradu trov

odvolacieho konania.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.

1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario a zistil, že sú splnené predpoklady pre zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. podľa a 388 písm. b C.s.p..

12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania
a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky odvolateľov považuje skutočný
stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie
námietky oboch účastníkov konania odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci
považuje za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali

im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento
nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti
súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd,
proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Svoje
rozhodnutie argumentuje nasledovne.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre stanovenie rozsahu výživného zo strany povinného z platenia výživného (ďalej
aj ako „otec“) pre navrhovateľku tak ako rozhodol súd prvej inštancie.

14. V kontexte uplatnených odvolacích námietok je potrebné dospieť k záveru aj o nedostatočnosti
skutkových záverov súdu prvej inštancie predovšetkým vo vzťahu k správnemu zisteniu príjmov otca aj
pokiaľ ide o potenciálny príjem a jeho životnej úrovne, oprávnených výdajov. V rozhodnutí absentuje
stanovenie príjmu povinného otca , ktoré by vychádzalo zo skutočného stavu veci a ako aj zdôvodnenie

zamietnutia návrhu v časti. Súd sa vo svojom rozhodnutí nevyrovnal s rozhodujúcimi kritériami určovania
vyživovacej povinnosti rodičia voči dieťaťu, čím svoje rozhodnutie učinil nepreskúmateľným. Odvolací
súd pritom argumentuje nasledovne.

15. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o rodine“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

17. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

18. Podľa § 62 ods. 2, 4 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

21. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z.

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom
ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka
res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu
dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery.
Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu
vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

22. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane oprávneného dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým

spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

23. V zmysle citovaných ustanovení zákona o rodine, súd pri určení výživného vychádza z
odôvodnených potrieb detí, tiež možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. V

civilných mimosporových konaniach sa súčasne uplatňuje vyhľadávacia zásada. Súd je povinný zistiť
skutočný stav veci, aj keď sú účastníci konania nečinní. Zmyslom tejto súdnej úpravy je v prípade
vyživovacejpovinnostizabezpečiťdeťomživotnúúroveňsvojichrodičovauspokojenieichnevyhnutných
životných potrieb.

24. Z obsahu Y. dokazovania nateraz možno ustáliť, že naposledy bolo rozhodované o výživnom pre
navrhovateľku, v tom čase maloletú, súdnym rozhodnutím, a to rozsudkom Okresného súdu Poprad,
č.k. 15P/239/2013. V tom čase bola navrhovateľka žiačkou X.ročníka základnej školy. V čase podania
návrhu bola študentkou R.koly, a to D. v Z. H.. V priebehu konania sa stala študentkou dennej
formy bakalárskeho študijného programu marketingová komunikácia, v študijnom odbore mediálne

a komunikačné štúdia. V čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom maloletá žila v spoločnej
domácnosti s matkou, ktorá zabezpečovala jej potreby a výlučnú osobnú starostlivosť. Matka pracovala
v tom čase s priemerným mesačným príjmom 350 eur. Povinný rodič bol nezamestnaným, nepoberal
podporu v nezamestnanosti. Rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú sú schválil.

25. V súčasnosti otec poberá invalidný dôchodok v sume 274,60 eur mesačne. Otec bol vlastníkom
nehnuteľností, resp. spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnostiach, katastrálnom území R. V., ktoré boli
zapísané na LV č. XXX. V roku 2018 bol súdom schválený príklep súdneho exekútora udeleným na
dražbe konanej 22.11.2021. Ďalej z obsahu dokazovania vyplýva, že povinný podal trestné oznámenie
vo veci zneužívania právomoci verejného činiteľa v súvislosti s predajom podielového spoluvlastníctva

v rodinnom dome v R. V.. Priemerná mzda matky ako povinného rodiča je 976,61 eur v roku 2023 ako
to vyplýva z potvrdenia B. G. G. H. s.r.o., L..

26. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie pri ustálení odôvodnených potrieb
oprávnenej U. poukazuje na jej potreby vo vzťahu k potrebám, ktoré súvisia s návštevou vysokej školy,

náklady na bývanie, cestovné, stravné, telefón, záujmová činnosť. Poukazuje na to, že všetky výdavky
hradila matka.

27. Pri ustálení odôvodnených potrieb správne zohľadnil súd prvej inštancie dobu, ktorá uplynula od
posledného rozhodovania o určení vyživovacej povinnosti. Za obdobie od poslednej úpravy U. celkom

nepochybne dospela, prirodzene sa vyvinula, s čím sa nevyhnutne spájajú zvýšené výdavky. Relevanciu
majú pritom výdavky na stravné, ošatenie, obuv či hygienické potreby, kozmetické . Nemožno prehliadať
prechod v rámci stupňov strednej a vysokej školy dochádzky, tiež jej spoločenské vyžitie. V nadväznosti
na tieto okolnosti je potrebné uviesť, že v rozhodnutí súdu absentuje vyrovnanie sa s odôvodnenýmipotrebami navrhovateľky v čase podania návrhu až do 1.9.2023, kedy súd považoval za dôvodné
navýšenie výživného. Súd bol povinný sa zaoberať pri zisťovaní skutočného stavu veci aj odôvodnenými
potrebami navrhovateľky za obdobie, od kedy sa návrhom požaduje zvýšenie výživného do 1.9.2023.

28. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinného z platenia výživného, z odôvodnenia bodu 19.
napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vychádzal pri určení výživného z potenciality príjmu povinného
rodiča. V danom smere rovnako nemožno považovať rozhodnutie súdu za dostatočne odôvodnené.
To znamená, že súd prvej inštancie nepovažoval zdravotný stav otca za diskvalifikujúci ho zamestnať

sa a dosahovať príjem. Odvolací súd nespochybňuje invaliditu otca a zníženú mieru jeho schopnosti
pracovať. Je však potrebné pre náležité zistenie skutočného stavu, aby súd prvej inštancie dané tvrdenia
overil. V rozhodnutí súdu absentuje zdôvodnenie postupu súdu, pokiaľ nevyhovel návrhu navrhovateľky
na zabezpečenie rozhodnutia o zníženej miere schopnosti na strane otca a o výške jeho invalidného
dôchodku. Každopádne je dané dôkazy potrebné zabezpečiť. Súd sa musí vyrovnať s návrhmi na
dokazovanie, ktoré boli predložené navrhovateľkou (čl. 72).

29. Pokiaľ súd stanovuje otcov príjem ako potencionálny, absentuje zdôvodnenie výšky, ustálenie toho
príjmu, z ktorého súd vychádza. Súd musí uviesť presvedčivé argumenty pre závery o možnostiach
otca dosahovať príjem z pracovnej činnosti a jeho výšku príjmu, teda tak, aby sa mohol k ním účastník
konania vyjadriť a v celosti ich preskúmať mohol odvolací súd.

30. Odvolací súd si je samozrejme vedomý toho, že potencialita príjmov povinného rodiča sa
zakladá na hypotéze, tá však musí byť racionálne zdôvodniteľná konkrétnymi skutočnosťami. V
odôvodnení rozsudku toto však absentuje. Možno konštatovať, že v prejednávanej veci nebolo
splnené, že na by základe uvedeného vymedzenia príjmu otca, súd bol schopný urobiť dostatočnú

predstavu o jeho majetkových pomeroch. Zhrnúc teda doposiaľ uvedené, súd prvej inštancie sa v nie
dostatočnom rozsahu zaoberal zákonnými kritériami určovania výživného, čím učinil svoje rozhodnutie
nepreskúmateľným.

31. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a

schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou
pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov. Pri uplatnení
princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len
na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z

jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. (z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa
20.02.2019).

32. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí z 29. mája 2024 sp. zn. 7CdoR/13/2023 konštatoval, že :
„Základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine sa vzťahujú na
všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych
konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej
osoby.

33. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV.

ÚS 14/07).

34. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

35.Zdôvodunepreskúmateľnostirozsudkupristúpilodvolacísúdkjehozrušeniupostupomvyplývajúcim
z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.36. Po vrátení veci úlohou súdu prvej inštancie náležite zaoberať sa predostretými výhradami
odvolacieho súdu, tiež námietkami účastníkov, ktoré predniesli v priebehu odvolacieho konania a
opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu,

uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým
zákon o rodine.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.