Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123446482
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123446482.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore
žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO:35724803,zastúpenýRemediumLegal,s.r.o.,sosídlomPrievozská2,82109Bratislava-mestská
časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D.,

o zaplatenie 4 491,33 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 16Csp/28/2024-140 z 5. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 4 491,33 € s príslušenstvom, ktorú si žalobca ako postupník
uplatňoval voči žalovanému zamietol v celom rozsahu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu. Pri rozhodovaní o žalobe vychádzal z nesporných skutkových zistení, že žalovaný ako dlžník
uzatvoril s E. F. G. H. A. I. A., pobočka zahraničnej banky (ďalej len „banka“) zmluvu o spotrebiteľskom
úvere dňa 13.02.2019, ktorou bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6 152,- € s úrokovou sadzbou
4,4 % ročne, ktorý mal žalovaný splatiť v 96 mesačných splátkach po 76,13 € do 15. februára 2027,
dňa konečnej splatnosti úveru. V zmluve bolo dohodnuté, že banka je oprávnená požadovať zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie anuitnej splátky v trvaní dlhšom ako tri mesiace. Výzvou z 18.08.2021

vyzvala banka žalovaného na úhradu omeškaných splátok a upozornila ho na možnosť predčasného
zosplatnenia úveru. Žalovaný zostal napriek uvedenej výzve nečinný, preto banka listom z 18.10.2021
vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a súčasne vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy istiny
5 097,47 €, riadnych úrokov 241,76 €, úrokov z omeškania vo výške 2,85 €, poplatku za vedenie účtu
2,08 € a poplatku za predčasné zosplatnenie úveru s upozornením, že naďalej bude povinný platiť úroky
z omeškania. Oznámenie banky o zosplatnení úveru si prevzal žalovaný 02.11.2021. Následne banka

ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, čo
oznámila žalovanému listom z 15.12.2022.
1.1 Vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovení zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) o spotrebiteľských
zmluvách. Konštatoval, že zmluva o úvere z 13.02.2019 podlieha zákonu č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, postup banky pri zosplatnení úveru považoval

za súladný s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
1.2 Súd prvej inštancie považoval za preukázané uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
bankou a žalobcom a skúmal, či nastali jej účinky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka,
keď podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj „zákon č. 483/2001 Z. z.“ alebo „zákon o bankách“) môže banka postúpiť svoju pohľadávku
tretím osobám za dodržania osobitných podmienok. Prvou z nich je písomná výzva banky voči klientovi

a omeškanie dlžníka viac ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho záväzku. Aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 (R 6/2022) skúmal z úradnejmoci a vyslovil pochybnosti o splnení prvej podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách, či bola žalovaná
strana zo strany banky písomne vyzvaná na splnenie omeškaného dlhu. Z uznesenia NS SR sp. zn.
4Cdo/75/2020 z 27.10.2022, v ktorom bolo odkazované na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/266/2020

z 31.03.2022 podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá
zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je klient v omeškaní so
splnením čo i len časti svojho záväzku a nemožno oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru priznať
aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, najmä, ak výzva na zaplatenie dlhu bola
v listine o predčasnom zosplatnení úveru uvedená len sekundárne a primárnym cieľom tejto výzvy

bolo oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Žalobca nepreukázal podľa názoru súdu prvej
inštancie, že žalovanému pred postúpením pohľadávky bola zaslaná výlučná a samostatná písomná
výzva, že žalovaný je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku. Súd prvej inštancie
nesúhlasil s názorom žalobcu, že za takúto výzvu je možné považovať vyhlásenie okamžitej splatnosti
úveru,keďbankavoznámeníozosplatneníúveru(nievýzvenazaplatenie)poukázalanato,žežalovaný
neplnil splátky podľa splátkového kalendára, bol vyzvaný na ich zaplatenie a keďže tak neurobil, banka

vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Len sekundárne v závere listu bol dlžník vyzvaný na úhradu dlhu.
Z tohto dôvodu považoval súd prvej inštancie postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu za neplatný
právny úkon podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom, tak ako to vyplýva z rozhodnutí NS SR sp. zn.
4Cdo/75/2020 a sp. zn. 2Cdo/266/2020. Rovnaký názor podľa okresného súdu vyjadril Krajský súd
v Banskej Bystrici už v rozhodnutiach č. k. 11CoCsp/8/2023-225 z 31.07.2023, č. k. 14CoCsp/12/2023

z 29.11.2023 a sp. zn. 15CoCsp/41/2023.
1.3 Súd prvej inštancie v ďalšom texte odôvodnenia uviedol, že je mu známe rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023, ktorým žalobca argumentoval k svojej
aktívnej vecnej legitimácii v žalobe, v ktorom s poukazom na iné rozhodnutie NS SR sp. zn.
7Cdo/191/2021 vyslovil najvyšší súd záver, že za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno

považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ak je jej obsahom aj výzva na
zaplatenie, avšak rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 a sp. zn. 2Cdo/266/2020 podľa názoru
súdu prvej inštancie podrobnejšie precizovali podmienky, ktoré musí spĺňať tzv. banková výzva pred
postúpením pohľadávky. Ani z nich nie je možné vyvodiť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
nemožno považovať za tzv. bankovú výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, za podstatné však

považovali, že táto výzva nemôže z celkového kontextu listiny vyplývať len sekundárne, ako je to v tejto
prejednávanej veci. Porovnaním obsahu rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/165/2022, sp. zn. 4Cdo/75/2020 a sp.
zn. 2Cdo/266/2020 dospel prvoinštančný súd k názoru, že si tieto rozhodnutia navzájom v záveroch
neodporujú, banková výzva podľa nich môže byť súčasťou oznámenia o predčasnej splatnosti úveru,
nesmie však vyplývať len sekundárne z povahy celého textu. Musí byť v nej konkrétne špecifikovaná

pohľadávka a táto listina sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka. Keďže však oznámenie
o predčasnej splatnosti úveru v tejto veci nesplnilo podmienky definované v rozhodnutiach NS SR sp.
zn. 4Cdo/75/2020 a sp. zn. 2Cdo/266/2020, súd žalobu zamietol.
1.4 Žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) nepriznal z dôvodu, že mu v konaní žiadne nevznikli.

2. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie s použitím odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku namietal, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci
v rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Oponoval súdu
prvej inštancie, že postupca dodržal všetky podmienky pre postúpenie pohľadávky, ktoré mu § 92 ods.

8 zákona o bankách ukladá. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením
čo len i časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
a bol postupcom vyzvaný na úhradu omeškaných splátok výzvou označenou ako Upomienka č. 2
z 18.08.2021, doručenie ktorej je preukázané doručenkou a druhou výzvou označenou ako Oznámenie
o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku dlhu – posledný pokus o zmier

z 18.10.2021, ktorej doručenie žalovanému je preukázané. Z aktuálnej rozhodovacej praxe NS SR
z rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/154/2022, sp. zn. 8Cdo/169/2020 a sp. zn. 9Cdo/165/2022 vyplýva, že za
výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je možné považovať aj oznámenie o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru za súčasnej podmienky, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie.
SúdySlovenskejrepublikytietonázoryrešpektujú.Ustanovenie§92ods.8zákonaobankáchpojednáva

len o písomnej výzve banky bez stanovenia akýchkoľvek osobitných náležitostí tejto výzvy a postup
súdu prvej inštancie, ktorým si „upravil“ zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v rozpore so
zákonom, keď uviedol, že žalobca nepreukázal súdu existenciu výzvy postupcu i napriek tomu, že vyššie
súdne autority považujú za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách aj oznámenie o vyhláseniepredčasnej splatnosti úveru je podľa názoru žalobcu v priamom rozpore s ústavným princípom
trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákona prináleží moci zákonodarnej (nie moci
súdnej). Súdom prvej inštancie vyslovený právny názor nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení.

Totožné právne posúdenie veci Okresným súdom Lučenec odmietol priamo nadriadený Krajský súd
v Banskej Bystrici v rozhodnutiach sp. zn. 17CoCsp/14/2024 z 29.05.2024 a súd prvej inštancie
tento názor nerešpektuje. Závery súdu prvej inštancie ohľadne neplatnosti postúpenia pohľadávky
a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sú nepreskúmateľné, vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu, sú v priamom rozpore s obsahom

dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a keď na ne súd prvej inštancie neprihliadol, znemožnil
žalobcovi uplatňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Žalobca navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, žalobe vyhovieť alebo ho
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods.
1 C. s. p. preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že zákonné podmienky pre jeho nariadenie splnené neboli a to v celom
rozsahu v súlade s odvolaním žalobcu a § 379 C. s. p., rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa

§ 380 ods. 1 C. s. p. (vady týkajúce sa procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 C. s. p. odvolací súd
nezistil) a po vyhodnotení odvolania žalobcu ako dôvodného rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Základný právny vzťah medzi bankou a žalovaným je preukázaný zmluvou o spotrebiteľskom úvere

č. 2019_SK_00117523-LUC2-SU a postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu zmluvou o odplatnom
postúpení pohľadávky č. 122022/1271/ZOPP/2022/CWR SK zo dňa 14.12.2022. Keďže súd prvej
inštancie založil právny názor na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na obsahu listiny
s názvom Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru – posledný
pokus o zmier zo dňa 18.10.2021, ktorú žalovaný podľa doručenky pripojenej k tomuto dokumentu

prevzal 02.11.2021 a po prijatí záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa nezaoberal
ostatnými tvrdeniami a dôkazmi žalobcu, postačilo pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu zhodnotiť, či súd
prvej inštancie z vykonaného dôkazu obsahom tejto listiny dospel k správnym skutkovým zisteniam a či
vec správne právne posúdil, keď porušenie práva na spravodlivý proces dáva žalobca do súvisu len
s nesprávnym vyhodnotením tohto dôkazu zo strany súdu prvej inštancie.

6. Z obsahu listiny v kópii na rube strany 34 spisu je zistiteľné, že dňa 18.10.2021 banka zaslala
žalovanému listinu s názvom Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého
zostatku úveru – pokus o zmier, v ktorej banka po úvodnom texte o identifikácii zmluvy o úvere
z 13.02.2019 oznámila žalovanému, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný dohodnutý splátkový plán

nedodržal a na písomné výzvy banky na zaplatenie omeškaných platieb s upozornením na možnosť
zosplatnenia zostatku úveru nereagoval, využila banka svoje oprávnenie požadovať zaplatenie celého
zostatku úveru s príslušenstvom a úver sa stal splatným dňa 18.10.2021. V ďalšom texte je uvedené:
„Vaše splatné záväzky voči banke vyplývajúce zo Zmluvy o úvere predstavujú k dnešnému dňu, t.
j. k 18.10.2021, istina vo výške 5 097,47 €, riadne úroky vo výške 241,76 €, úroky z omeškania vo

výške 2,85 €, poplatky za vedenie účtu vo výške 2,08 € a poplatok za predčasné splatenie úveru
vyčíslený nie je... Banka Vás týmto žiada o zaplatenie zostatku úveru s príslušenstvom a poplatku za
predčasné splatenie úveru v lehote troch dní odo dňa doručenia tejto výzvy.“. V závere banka upozornila
žalovaného, že ak nedôjde k úhrade splatnej pohľadávky, banka pristúpi k jej vymáhaniu využitím
dostupných právnych prostriedkov, resp. prostredníctvom tretej osoby.

7. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že písomnosť v kópii na č. l. 34 spisu je
primárne Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a len sekundárne výzva na úhradu dlhu
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď z hľadiska obsahu tejto písomnosti ide o jeden právny úkon,
cieľom ktorého bolo po zosplatnení úveru dosiahnuť jeho návratnosť.

8. Súd prvej inštancie oproti rozhodnutiu sp. zn. 16Csp/2/2023, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní (aj
oproti ďalšiemu rozhodnutiu sp. zn. 16Csp/128/2023, zrušeného uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 17CoCsp/26/2024) už netvrdí, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/75/2020, sp. zn. 2Cdo/266/2020 a sp. zn. 9Cdo/165/2022 sú v rozpore; uznáva, že všetky tri
rozhodnutia pripúšťajú, aby výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách bola obsiahnutá vo vyhlásení
o predčasnej splatnosti úveru, naďalej však tvrdí, že „nesmie vyplývať len sekundárne z povahy celého

textu“, pričom nevysvetľuje, čo pod textom „vyplýva len sekundárne z povahy celého textu“ rozumie.
Žalobca dôvodne v odvolaní namieta, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neurčuje, že by
výzva mala byť samostatná a výlučná, neustanovuje osobité náležitosti výzvy adresovanej žalovanému
a že súd prvej inštancie ide pri výklade tohto zákonného ustanovenia nad znenie a zmysel právnej
úpravy.

9. V bode 6.5. uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 najvyšší súd označil otázku zodpovedajúcim
spôsobom zadefinovanú dovolateľom, na ktorú v tejto konkrétnej veci mal odpovedať a znela: „Pri
splnení ktorých podmienok dochádza k platnému postúpeniu bankovej pohľadávky ?“ a odpovedal
na ňu poukazom na skoršie rozhodnutia dovolacieho súdu riešiacich túto otázku (7Cdo/26/2017,
1Cdo/147/2017) a doplnil, že v ním prejednávanom spore bola neplatnosť postúpenia pohľadávky

vyvodená zo skutkového zistenia, že písomná výzva banky z 10. júla 2013 uvažujúcej o postúpení riadne
nesplnenej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil, nebola riadne doručená, teda nebola
splnenájednazozákladnýchpodmienoknapostúpeniepohľadávkypodľa§92ods.8zákonaobankách.
V ďalšom texte odôvodnenia uznesenia sp. zn. 4Cdo/75/2020 najvyšší súd citoval z rozhodnutia NS
SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 z 31. marca 2022, v ktorom podstatnou bola otázka, či výzvu, ktorou sa

zároveň vyhlasuje okamžitá splatnosť pohľadávky možno považovať za výzvu podľa ustanovenia § 92
ods. 8 zákona o bankách a odcitoval záver, ku ktorému najvyšší súd v citovanom rozhodnutí dospel „že
obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú
výzvu banky, že je klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského
charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru

aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“ a práve tento citát z rozhodnutia NS SR sp.
zn. 2Cdo/266/2020 považuje odvolací súd za zavádzajúci pri výklade ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách, ktorý viedol súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby.

10. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá

je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o
úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. Aké skutkové okolnosti boli posudzované najvyšším súdom vo veci sp. zn. 2Cdo/266/2020 je
zistiteľné z rozhodnutí súdov nižšej inštancie, ktorých sa uvedené dovolacie konanie týka. Okresný

súd Humenné rozsudkom z 11. apríla 2018 sp. zn. 18C/229/2016 zamietol žalobu, ktorou sa právny
nástupca banky domáhal voči žalovaným zaplatenia dlžnej sumy z úveru pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie postupníka na uplatnenie tohto nároku. Záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
postupníka je odôvodnený tak, že na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu (banky) postúpená
pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie

je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu a zároveň
neboli naplnené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky
na žalobcu. V konaní nebolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že písomná výzva banky podľa §
92 ods. 8 zákona o bankách sa dostala do dispozičnej sféry oboch žalovaných. Súd prvej inštancie maldokonca za to, že písomná výzva banky na úhradu dlhu musí nasledovať po nepretržitom omeškaní so
splácaním splátok úveru dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Okresný súd sa k obsahu a forme výzvy podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách nevyjadroval.

11.1 O odvolaní žalobcu proti tomuto rozsudku v časti zamietajúceho výroku rozhodoval Krajský súd
Prešov rozsudkom z 11. apríla 2019 sp. zn. 20Co/77/2018 a potvrdil ho. Žalobca v odvolaní namietal, že
v konaní pred súdom prvej inštancie predložil vlastnoručne podpísané doručenky o prevzatí oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti oboma žalovanými a vytýkal súdu prvej inštancie, z akého dôvodu
nepovažoval oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu za nedoručené, resp. z akého dôvodu

neakceptuje oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu z 10. septembra 2014 ako výzvy
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Krajský súd s poukazom na judikatúru najvyššieho súdu
k zákonným podmienkam platného postúpenia pohľadávky z banky na iný subjekt (písomná výzva
klientovi, nepretržité omeškanie klienta viac ako 90 kalendárnych dní a splatnosť pohľadávky) uzavrel,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie naplnenia všetkých predpokladov možnosti
postúpenia pohľadávky, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách. V bode 12 odôvodnenia krajský

súd uviedol, že písomná výzva banky klientovi je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky
alebo jej časti na inú osobu. Žalobca predložil text výziev na úhradu dlžnej sumy (výzvy I. I., A. - obe
datované dňom 15. augusta 2014, ktoré boli adresované žalovanému 1/ a žalovanej 2/), avšak ich
zaslanie ani doručenie žalovaným preukázané nebolo. Ani odvolací súd sa nevyjadroval k možnosti
zahrnúť dva úkony nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt do

jedného formálneho prejavu.
11.2 Najvyšší súd v uznesení z 31.03.2022 sp. zn. 2Cdo/266/2020 rovnakým spôsobom reprodukoval
rozhodnutia súdov nižšej inštancie (zaslanie a doručenie výziev z 15. augusta 2014 preukázané nebolo).
Žalobca v dovolaní žiadal zodpovedať otázky „či výzva vo vyhlásení o mimoriadnej splatnosti úveru
predstavuje výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“ a či „je žalobkyňa povinná predkladať

doručenky výziev v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách aj v prípade, ak je postúpenie pohľadávky
a doručenie výziev medzi stranami nesporné“. Dovolací súd po zopakovaní podstatnej argumentácie
odvolacieho súdu, z čoho vyvodil nesplnenie predpokladov na postúpenie pohľadávky (výzvy z 15.
augusta 2014 neboli doručené žalovaným) konštatoval, že „za takto zisteného právneho stavu“ sa
odvolací súd svojim právnym posúdením v otázke nesplnenia podmienok pre postúpenie pohľadávky

vyplývajúcich z § 92 ods. 8 zákona o bankách neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu. Na otázku, či výzva vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti predstavuje výzvu v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách odpovedal, že ustanovenie § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá
výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho
záväzku a skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu

o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, tento text
však nasleduje po konštatovaní, že „z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č. l. 18
a 19 spisu) síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní so splatením
splátky úveru, ktoré trvá viac ako tri mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“.

11.3 Z takto formulovanej odpovede najvyššieho súdu na položenú otázku v dovolaní a popisu
skutkového stavu odvolací súd vyvodzuje, že v konkrétnej veci posudzovanej najvyšším súdom pod sp.
zn. 2Cdo/266/2020 nebolo možné považovať oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 10. septembra 2014 za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách vzhľadom na obsah a formuláciu
textu tejto písomnosti a nie že vo všeobecnosti musí vždy oznámeniu o zosplatnení predchádzať

výzva banky a tieto úkony nie je možné kumulovať do jedného dokumentu. Tento názor odvolacieho
súdu je podporený skutočnosťou, že žiadne iné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
okrem rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/75/2020, v ktorom je podľa názoru odvolacieho súdu text rozsudku sp.
zn. 2Cdo/266/2020 vytrhnutý z kontextu, neprevzalo argumentáciu o potrebe výlučnej a samostatnej
výzvy na splnenie dlhu a nemožnosti považovať za takúto výzvu obsiahnutú v oznámení o zosplatnení

dlhu. V rozsudku z 27.01.2022 sp. zn. 8Cdo/169/2020 nevytkol najvyšší súd Krajskému súdu v Nitre
vyslovený právny názor, že ak obsahom oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu bola aj
výzvažalovanýmnazaplateniepohľadávky,zákonnépodmienkynapostúpeniepohľadávkybankypodľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách splnené boli.

12. Dovolací súd v uznesení z 27.09.2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022 po námietkach dovolateľa, že
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neustanovuje osobitné náležitosti výzvy banky a že
súdy nižších inštancií nejednotne posudzujú obsahové náležitosti písomnej výzvy banky klientovi
pred postúpením pohľadávky a v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodujú rôzne, čo narúšaprincíp právnej istoty na otázku, aké podmienky musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky banky voči klientovi s odkazom na judikát R 60/2018 zdôrazňujúc jeho aktuálnosť s tým,
že nie je vzhľadom na znenie § 92 ods. 8 zákona o bankách namieste vyžadovať, aby výzva banky

adresovaná dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách obsahovala ďalšie osobitné náležitosti
než tie explicitne vyjadrené odpovedal, že banka je povinná tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v
omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Zákon ale pre výzvu v zmysle ustanovenia § 92
ods. 8 zákona o bankách neustanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti. Ak banka klienta/dlžníka

písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť
považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno
pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku.
Z výzvy nemusí výslovne vyplývať informácia o možnosti postúpiť pohľadávku, musí z nej však byť bez
akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Dovolací
súd poukázal na to, že túto otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého

vyplýva, že za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať
aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie
pohľadávky.
12.1 Odvolací súd opäť nesúhlasí s interpretáciou rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/191/2021 súdom
prvej inštancie pre prejednávanú vec. I keď rozhodujúcou otázkou pre posúdenie prípustnosti a

dôvodnosti dovolania vo veci sp. zn. 7Cdo/191/2021 bol spôsob doručenia výzvy podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách klientovi, nie je možné opomenúť, že aj vo veci posudzovanej dovolacím súdom pod
sp. zn. 7Cdo/191/2021 bola výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách súčasťou oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti dlhu a dovolací súd nevytkol bezvýznamnosť položenej otázky pre prejednávanú
vec s odôvodnením, že výzva nemôže byť súčasťou oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

13. Práve vec prejednávanú dovolacím súdom pod sp. zn. 9Cdo/165/2022 považuje odvolací súd za
porovnateľnú s vecou prejednávanou okresným súdom pod sp. zn. 16Csp/28/2024 a odvolacím súdom
pod sp. zn. 17CoCsp/30/2024 z dôvodu, že v jednej aj druhej veci súčasťou oznámenia o vyhlásení
predčasnej splatnosti bola aj výzva na zaplatenie konkrétnej dlžnej sumy, s ktorou bola žalovaná v

omeškaní. Neakceptovanie takejto výzvy súdom vyhodnotil dovolací súd vo veci sp. zn. 9Cdo/165/2022
ako nesprávne právne posúdenie veci. Zo záveru formulovaného dovolacím súdom v bode 41 uznesenia
sp. zn. 9Cdo/165/2022 jednoznačne vyplýva, že výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže
byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu, ak toto

oznámenie zároveň obsahovalo výzvu na úhradu dlhu.

14. Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru na rube strany 34 spisu je zároveň výzvou na úhradu
celého zostatku úveru a text obsahujúci výzvu na úhradu dlhu nie je skrytý ako nepodstatný. Listina je
označená nielen ako Oznámenie o zosplatnení dlhu, ale zároveň ako výzva a výzva na úhradu dlhu je

napísaná dokonca zvýrazneným písmom oproti ostatnému textu. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo
považuje súd prvej inštancie za „sekundárny text“.

15. Súd prvej inštancie na podporu svojho názoru poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 11CoCsp/8/2023, sp. zn. 14CoCsp/12/2023 a sp. zn. 15CoCsp/41/2023.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp. zn. 11CoCsp/8/2023 posudzoval odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 11Csp/21/2022-184 z 13.03.2023, ktorým bola žaloba o
zaplatenie peňažnej pohľadávky v prospech žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
ako postupníka, zamietnutá z dôvodu, že pôvodný veriteľ banka I. I., A., Bratislava neúčinne zosplatnila

úver s podporným názorom, že aj v prípade účinného zosplatnenia úveru by k platnému postúpeniu
pohľadávky na žalobcu nedošlo z dôvodu nesplnenia predchádzajúcej výzvy banky po tom, ako bol jej
klient nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 dní podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď doručenie
takejto výzvy do dispozičnej sféry dlžníka žalobca v konaní nepreukázal a výzvou v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách nemôže byť výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie

o zosplatnení úveru v zmysle rozhodnutí NS SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 a 4Cdo/75/2020. Za nosnú
odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd označil tvrdenie žalobcu o splnení zákonných podmienok
pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru jeho právnym predchodcom a následne aj splnenie
zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojenís § 17 zák. č. 129/2010 Z. z. a z toho vyplývajúcej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd
za správne považoval skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka do dispozičnej sféry dlžníka nedošla a bez doručenia tejto výzvy banky do dispozičnej sféry

dlžníka nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru, a tak nemohli byť splnené ani podmienky § 92
ods. 8 zákona o bankách. Len na okraj odvolací súd reagoval na žalobcovo tvrdenie, že za výzvu v
zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách bolo možné považovať aj oznámenie o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/169/2020, k čomu odvolací
súd uviedol, že skutočnosti konštatované žalobcom z predmetného rozhodnutia priamo nevyplývajú a

sám poukázal aj na iné rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/266/2020 a sp. zn. 4Cdo/75/2020,
podľa ktorých ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú
výzvu banky odlišnú od výzvy realizovanej podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, či oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru.
16.1 Aj vo veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 14CoCsp/12/2023 išlo o
vymoženie pohľadávky z dlžného úveru poskytnutého bankou, ktorá po vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru bola postúpená z banky na nebankový subjekt. Z popisu skutkových okolností prejednávanej veci
Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 11Csp/85/2022 je zistiteľné, že súd prvej inštancie považoval
zosplatnenie pohľadávky za platné a účinné. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo nesplnenie podmienok
na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona bankách, ktorý predpokladá výlučnú a samostatnú
písomnú výzvu banky, že klient je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku v zmysle

rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/75/2020 a sp. zn. 2Cdo/266/2020. Aj odvolací súd z rozsudku
sp. zn. 14CoCsp12/2023 z 31.7.2023 zameral vecný prieskum na existenciu aktívnej hmotnoprávnej
legitimácie žalobcu - ako postupníka s akcentom na právnu úpravu zákona o bankách. Odvolací súd sa
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nebola preukázaná prvá z dvoch kumulatívne vyžadovaných
zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to osobitná

samostatná písomná výzva banky, v ktorej banka v relevantnej časovej súvislosti pred samotným
uskutočnením postúpenia pohľadávky klienta na iný subjekt vyzve tohto klienta na eventuálne zaplatenie
a splnenie si zameškaného záväzku voči banke s upozornením, že ak bude klient naďalej v omeškaní
so splnením svojho záväzku nepretržite 90 dní, môže banka postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu klienta
inému subjektu.

16.2 Krajský súd v Banskej Bystrici sa v rozhodnutí sp. zn. 15CoCsp/41/2023 z 29.11.2023 stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/266/2020 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 predpokladá
výlučnú a samostatnú výzvu banky, že jej klient je v omeškaní so splnením čo i len časti záväzku a
ak z výzvy banky iba sekundárne vyplýva, že dlžník je v omeškaní so splácaním pohľadávky, avšak

primárne je predmetom tejto výzvy vyhlásenie predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, nie je možné
považovať oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách,ktorámusíbyťkvalifikovaná.Podľanázoruodvolaciehosúduvovecisp.zn.15CoCsp/41/2023,
aj keď zákon o bankách neustanovuje osobitné obsahové náležitosti výzvy podľa § 92 ods. 8, zo zmyslu
tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto

výzvou musí banka nielen vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní, ale ho
aj upozorniť, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný
subjekt, a to aj nebankový, bez jeho súhlasu.

17. Z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že v rozhodnutí sp. zn.

11CoCsp/13/2022 zo 17.08.2022 už odvolací súd pripustil, že za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách možno považovať aj výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj listinu o
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. V rozhodnutí z 13.03.2024 sp. zn. 15CoCsp/13/2023 už Krajský
súd v Banskej Bystrici zaujal odlišný názor než vo veci spisovej značky 15CoCsp/41/2023, že za
výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať aj výzvu zaslanú v zmysle § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, v ktorom na podporu svojich záverov odvolací súd poukázal na uznesenie NS
SR z 27.09.2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022 odkazujúce na skoršie rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021, z
ktorého má vyplývať, že za výzvu na plnenie pred postúpením pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ak jeho obsahom
je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky. Tento názor si podržal Krajský súd Banskej Bystrici aj vo

veci sp. zn. 15CoCsp/10/2024 z 27. marca 2024.
17.1 Vo veci sp. zn. 14CoCsp/9/2024 Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 31.07.2024 potvrdil
rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10Csp/126/2023 zamietajúci žalobu postupníka z dôvodu
nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie ako vo výroku vecne správny z dôvodu, že oznámenieo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neobsahovalo špecifikáciu splátky, pre ktorú veriteľ úver
mimoriadne zosplatnil, v dôsledku čoho vyhodnotil úkon zosplatnenia úveru ako absolútne neplatný
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V bode 16. odôvodnenia senát rozhodujúci v tejto veci pripustil, že

v určitých situáciách je dôvodné uvažovať o odklone od striktnej požiadavky na osobitnú a samostatnú
výzvu banky v zmysle názoru najvyššieho súdu prezentovaného v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/266/2020
a 4Cdo/75/2020 (napríklad v prípadoch, ak niektorá výzva na zaplatenie vyčísleného dlhu obsiahnutá
napríklad vo výzve pred zosplatnením alebo v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v
sebe obsahovala jednoznačné poučenie o možnosti banky postúpiť pohľadávku na tretie osoby v súlade

s § 92 ods. 8 zákona o bankách) a konštatoval, že v ním prejednávanej veci takáto osobitná situácia
nastala a na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie o nepreukázaní výzvy banky podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách
konštatoval, že žalobca preukázal v konaní existenciu výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách obsiahnutú vo výzve pred zosplatením, ako aj v oznámení o mimoriadnom zosplatnení úveru,
ktorej obsah zodpovedal poučeniu dlžníka o riziku postúpenia pohľadávky na tretí subjekt.

18. Z prehľadu rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici možno prijať záver, že Krajský súd
v Banskej Bystrici posudzuje osobitné skutkové okolnosti každej veci a z tohto dôvodu sa aj jeho
rozhodnutia vo vzťahu k náležitostiam výzvy a splnenia povinnosti banky podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách odlišujú.

19. Senát 17Co Krajského súdu v Banskej Bystrici zotrváva na názore vyslovenom už v rozhodnutí
sp. zn. 17CoCsp/14/2024 z 29. mája 2024 a v rozhodnutí sp. zn. 17CoCsp/23/2024 z 30. júla
2024, ako aj v rozhodnutí sp. zn. 17CoCsp/26/2024 zo 16. augusta 2024 prijatom pod vplyvom
rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022, že výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť

súčasťou oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu, ak v oznámení o vyhlásení predčasnej
splatnosti bola konkretizovaná suma, s ktorou je dlžník v omeškaní a na rozdiel od rozhodnutia sp. zn.
14CoCsp/9/2024, ktorý pod vplyvom rozhodnutia NS SR 5Cdo/2/2023 konštatoval, že súčasťou úkonu
zosplatnenia musí byť presne špecifikovaná konkrétna splátka, pre ktorú jednorazovo a predčasne
zosplatnil úverový veriteľ celý dlh uvádza, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, nie

je podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Podľa uznesenia NS SR z 30. januára 2024 sp.
zn. 1Cdo/123/2021 žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi
neukladá. Aktuálnosť rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 potvrdzuje aj ďalšie rozhodnutie NS
SR sp. zn. 1Cdo/154/2022 z 27.02.2024.

20. Na základe uvedeného v predchádzajúcej časti odôvodnenia odvolací súd uzatvára, že oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 18.10.2021 na rube strany 34 spisu, ktorého súčasťou je
výzva na úhradu konkrétnej výšky dlhu žalovaného, spĺňa podmienky výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách.

21. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie bude posúdiť, či je zostatok
úveru vykazovaný v správnej výške, keď súd prvej inštancie už k správnosti postupu právneho
predchodcu žalobcu pri zosplatnení úveru právny názor vyslovil a podľa § 391 ods. 2 C. s. p. je
súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu o tom, že výzva podľa § 92 ods.
8 bankou žalovanému doručená bola a vychádzajúc z dátumov doručenia výzvy banke žalovanému

02.11.2021 a uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky medzi bankou a žalobcom 14.12.2022 vyplýva,
že omeškanie žalovaného trvalo viac ako 90 dní. V novom rozhodnutí o veci samej rozhodne súd prvej
inštancie v súlade s § 396 ods. 3 C. s. p. aj o trovách odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).