Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124206650
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124206650.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom v C., D. XXXX/X,
v súčasnosti ÚVV a ÚVTOS Ilava, proti žalovanému v rade 1/ E. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. F.,
E. F. G. XXX a v rade 2/ F. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom v I., J. F. K. G. XXX/XX, v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 27.5.2024 podal na tunajší súd podanie, ktoré nazval žiadosť o vydanie neodkladného
opatrenia, v ktorom uviedol, že dňa 16.10 2023 bol zadržaný vyšetrovateľom PZ, a to v kancelárii
č. XX na parc. č. 1166/1 v k.ú. L. a následne bol dňa 18.10.2023 rozhodnutím sudcu pre prípravné
konanie vzatý do väzby, ktorú vykonáva dodnes. Pri vykonaní prehliadky iných priestorov boli zaistené
rôzne veci vyšetrovateľom PZ, no množstvo vecí v týchto priestoroch (kancelárii 16) zostalo a následne
boli zástupcom prenajímateľa odcudzené. Veci zaistené vyšetrovateľom PZ nie sú predmetom tohto

návrhu. Vo svojom návrhu ďalej uviedol, že prenajímateľom je spoločnosť LOCO Expo, s.r.o., IČO:
36 300 861, so sídlom v Trenčíne, K výstavisku č. 623. Od tohto prenajímateľa mal v nájme aj
garážový priestor č. 9, v ktorom neprebehla prehliadka iných priestorov, pričom z tohto priestoru boli
odcudzené takmer všetky veci, ktoré sa tam dňa 16.10.2023 nachádzali. Ďalej uviedol, že žalovaný
v rade 1/ je synom konateľky spoločnosti prenajímateľa a aj jedným zo spoločníkov prenajímateľa.
Táto osoba mala podľa žalobcu odcudziť všetky veci z kancelárie č. XX, a to titulom fiktívneho dlhu

žalobcu voči spoločnosti LOCO Expo, s.r.o. a titulom vymysleného zádržného práva tejto spoločnosti
voči žalobcovi. Tento vymyslený titul uviedol žalovaný v rade 1/ v rámci svojho výsluchu v konaní G.:
M./C.. Žalobca poukázal na jeho výpoveď: „ ... toho času mám v zádržnom práve 3 ks monitorov, 1
ks TV, 1 ks tlačiarne, 1 ks reproduktory, 1 ks zváračská prilba, 1 ks zváračská fľaša, nakoľko má A.
B. voči mojej fyzickej osobe uznaný dlh vo výške 13.000,- € a vzhľadom k tomu, že za nič neplatí, tak
mi boli tieto veci odovzdané jeho splnomocnencom N. N. do záložného práva, pričom ak bude A. B.

ochotný mi uhradiť dlžnú sumu, tak mu tieto veci vrátim, nakoľko ich mám odložené a nepoužívam ich.“
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v rade 1/ nie všetky veci, ktoré zadržal, aj uviedol, pričom žalovaný
v rade 1/ nie je prenajímateľom priestorov, pričom samotné vykonanie zádržného práva bolo vykonané
v rozpore so zákonom, keďže bolo vykonané na základe generálneho plnomocenstva a čestného
prehlásenia o vyprataní priestorov. Generálne plnomocenstvo, na základe ktorého bolo podpísané
čestné prehlásenie o vyprataní priestorov, je neplatné z dôvodu absencie podpisu, notárskej overovacej

doložky a podľa znenia tohto plnomocenstva by mohol splnomocnenec konať len v mene právnických
osôb splnomocniteľa, a nie v mene splnomocniteľa ako fyzickej osoby. Žalobca tiež poukázal na to, žeho prenajímateľ ako nájomcu o ničom neinformoval a že súpis vecí nevykonala osoba poverená súdom.
Žalobca ďalej uviedol, že súpis vecí držaných vo fiktívnom zádržnom práve neobsahuje tieto veci:
masívny epoxidovo drevený stôl s kovovými nohami, kávovar zn. Nescafé spolu s kávovými náplňami

a stojanom, reklamné predmety od spoločnosti Blanco a Franke, biela presklená skrinka, 3 ks tonerov
do tlačiarne HP Color Laser MFP 178n, Vysoká biela skriňa, v ktorej sa nachádzali rôzne dokumenty
a veci súvisiace s IT činnosťou žalobcu, nízky drevený stolík, počítačová myš a klávesnica, zbierka fliaš,
rôzne bližšie nešpecifikované dokumenty. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenie o neuhradení nájomného
nie je pravdivé.

Čo sa týka žalovaného v rade 2/, žalobca poukázal na jeho výpoveď zo dňa 28.2.2023 (správne má
byť 28.12.2023) a k tomu uviedol, že v zmluve „Vec“ znamená značku Umyjem Ti Car s kompletným
príslušenstvom a vybavením, ktorého detailný popis je súčasťou tejto zmluvy. Poukázal tak na rozpor
tvrdení žalovaného v rade 2/ a zmluvy, keď tvrdil, že predmetom nájmu nebol priestor č. 9, ale len značka
(sbližšieneidentifikovanýmpríslušenstvom).Žalobcatiežtvrdil,žežalovanývrade2/úmyselneodstránil

zo zmluvy predmetnú prílohu. Rovnako uviedol, že vo svojom fiktívnom zádržnom práve drží nasledovné
veci: tepovač zn Kärcher SE4001, veľkú aj malú leštičku LE, vysávač zn. BigBoi Pro, pričom ostatné
veci nízkej hodnoty vydal bez súhlasu žalobcu žalovanému v rade 1/. Podľa tvrdení žalobcu zádržné
právo nie je možné aplikovať v prípade žalovaného v rade 2/.

Žalobca tiež spomenul svoj predošlý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol
prejednávaný v konaní Okresného súdu Trenčín pod sp.zn. 17C/14/2024, ktorý bol súdom zamietnutý,
hoci v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/35/2024 mal byť odmietnutý pre
nedostatok náležitostí. Preto teraz podaný návrh podľa žalobcu netvorí prekážku rozhodnutej veci.

Žalobca petit svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia naformuloval nasledovne: súd
na návrh žalobcu ukladá žalovanému v rade 1/ , aby vydal všetky veci, ktoré drží vo svojej moci
neoprávnene, ďalej s nimi nenakladal a podľa prílohy návrhu žalobcu všetky veci vydal a žalovanému
v rade 2/ taktiež ukladá povinnosť ďalej nenakladať s vecami, ktoré tvoria prílohu tohto návrhu a ktoré
má žalovaný v rade 2/ neoprávnene vo svojej moci a rovnako zaväzuje vydať žalovaného v rade 2/ veci

tvoriace prílohu tohto návrhu.

Nakoľko podanie žalobcu obsahovalo o.i. nezrozumiteľný žalobný návrh – žalobca sa vo svojom podaní
domáha vydania vecí, ktoré označuje odkazom na bližšie neidentifikovanú prílohu, súd ho vyzval na
doplnenie tohto návrhu.

Dňa 13.6.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že dňa 4.1.2022 uzatvoril
nájomnú zmluvu so spoločnosťou LOCO Expo, s.r.o., IČO: 36 300 861. Konateľka predmetnej
spoločnosti posielala svojho syna – žalovaného v rade 1/ pre úhradu nájomného za prenajaté priestory,
ktoréžalobcauhrádzalnamesačnejbáze.Dňa16.10.2023došlokobmedzeniuosobnejslobodyžalobcu

a v rovnaký deň bola vykonaná prehliadka kancelárie č. 16. Žalobca mal do konca mesiaca október
zaplatené nájomné za oba prenajaté priestory – kanceláriu č. 16 a garáž č. 9. Dňa 18.10.2023 bol
žalobca vzatý do väzby, ktorú vykonáva dodnes. Následne bol zo strany syna konateľky spoločnosti
LOCO Expo, s.r.o., vymyslený fiktívny titul zádržného práva, pričom žalovaný v rade 1/ odstránil zo
všetkých prenajatých priestorov všetky veci, ktoré začal predávať. Z tohto dôvodu, nakoľko na to nemal

žiadneprávo,podalžalobcanaňhotrestnéoznámeniepretrestnýčinkrádeže.Následnežalovanývrade
1/ si vymyslel titul zádržného práva a spísal zoznam vecí, ktoré týmto titulom zadržiava. To, že neboli
splnené podmienky pre takéto konanie a že neexistuje titul na vznik zádržného práva už popísal v podaní
zo dňa 23.5.2024. Vzhľadom na to, že žalovaný v rade 1/ poškodzuje bez právneho nároku majetkové
práva žalobcu je nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, aby bola neodkladne vykonaná úprava

majetkových pomerov žalobcu.

Vo vzťahu k nároku proti žalovanému v rade 2/ uviedol, že žalobca prenajal žalovanému v rade 2/
vybavenie garáže č. 9, ktoré po vzatí žalobcu do väzby bolo obdobným titulom zádržného práva vzaté
a jediná možnosť neodkladnej úpravy pomerov je vydanie neodkladného opatrenia. K porušovaniu

majetkových práv žalobcu dochádza neoprávnenou držbou vecí v moci žalovaného v rade 1/ a 2/.
Hodnovernosť ich tvrdení je overiteľná z priložených príloh. Petit svojho návrhu upravil nasledovne:
Žalobca žiada, aby žalovaný v rade 1/ vydal veci podľa zoznamu vecí, ktoré neoprávnene drží vo svojej
moci E. A. a podľa zoznamu vecí, ktoré drží vo svojej moci E. A., ktoré mu vydal A. N.. Voči žalovanémuv rade 2/ sa domáha vydania nasledovných vecí: tepovač Kärcher, malá a veľká leštička a vysávač zn.
BigBoi.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa

popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha.

Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku k návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.

Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

Neodkladným opatrením je potrebné riešiť situáciu, keď nastane taký právny a faktický stav, ktorý

vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nová právna úprava neodkladných
opatrení upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení
navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Súd môže pri nariadení
neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v
určitej lehote žalobu vo veci samej, ale ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť

trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť iba z dvoch dôvodov ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
budeohrozená.Priobochskupináchneodkladnýchopatreníjepotrebnéskúmať,čijenárokosvedčenýa
čijeneodkladnéopatreniepotrebné.Potrebabezodkladnejúpravypomerovmusíbyťnaliehaváaúprava
pomerov sa nemôže vzťahovať na čas minulý. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak

sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a žalobca opíše
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Pre tento inštitút platí osobitný postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na
záujem o včasnú ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu, nemusí byť dodržaný úplný formálny
postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej.

Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych
pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo
aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo
je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie.

Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti
umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako
i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov
strán sporu by bolo právo strany sporu ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd
pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného

rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe
žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnostiprípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Je
preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné
skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného

neodkladného opatrenia.

V posudzovanej veci žalobca navrhol nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím
konania, ktorým sa domáhal, aby súd žalovaným v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť vydať mu hnuteľné
veci špecifikované vo svojom návrhu - voči žalovanému v rade 1/ ide o zoznam z č.l. 26 a 27 a voči

žalovanému v rade 2/ - ide o veci tepovač zn. Kärcher SE4001, veľká a malá leštičku bez bližšieho
označenia, vysávač zn. BigBoi.

Vzhľadom na existenciu uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 8.3.2024, č.k. 17C/14/2024-3
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 7.5.2024, č.k. 5Co/35/2024-23 súd sa v prvom
rade sústredil na posúdenie existencie či neexistencie prekážky res iudicata.

Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
„procesné podmienky“).

Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 230 Civilného sporového poriadku ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
a rozhodovať znova.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá sa v odbornej verejnosti nazýva tiež prekážka rei iudicatae
alebo res iudicata je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Ak by sa teda začalo konanie
o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu
konania, súd takéto konanie podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku s poukazom na § 230
Civilného sporového poriadku zastaví. Podmienka existencie tých istých strán je splnená aj vtedy, ak v

konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež
vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia strán už skončeného konania a totožnosť
predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých
skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti

predmetu konania musia byť splnené súčasne.

Súd po preskúmaní týchto skutočností však dospel k záveru, že takáto prekážka v konaní nie je daná,
nakoľko aj napriek vydanému rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
mázato,žesúdonariadeníneodkladnéhoopatrenianerozhodolzdôvodunedostatkunáležitostínávrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj odvolací súd a preto sa
stotožňuje s názorom žalobcu, že v danej veci takáto prekážka neexistuje resp. že prijatie opačného
záveru by bolo príliš formalistické, ak by súd prihliadal len na výrok rozhodnutia bez súvislosti s jeho
odôvodnením.

Súd preto pristúpil v predmetnej veci k vecnému prieskumu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.Súdvprvomradepoukazujenato,žeopisvecíniejevykonanýtakýmspôsobom,abytietoboli
nezameniteľnésinými,pričomakbydošlokichoznačeniuvsúdnomrozhodnutítakýmtospôsobom,bolo
by súdne rozhodnutie nevykonateľné (ide napr. šach veľký, šachovnica malá, kožený gauč, šedý gauč,
policový regál – 2 ks,...). Žalobca žiada od osôb žalovaných veci, ktoré by mu mali patriť, aj keď z jeho

vyjadrení nie je úplne zrejmé, či patria jemu ako fyzickej osobe alebo jeho právnickej osobe. V návrhu
totiž uvádza, že žalobca (označený ako fyzická osoba) uzavrel nájomnú zmluvu s prenajímateľom
spoločnosťou LOCO Expo, s.r.o., IČO: 36 300 861, avšak túto skutočnosť nijakým spôsobom neosvedčil,
pričom z výpovede žalovaného v rade 1/ vyplýva popretie tejto skutočnosti, nakoľko nájomný vzťah bol
dohodnutý medzi spoločnosťami WebMates, s.r.o.. a spoločnosťou LOCO Expo, s.r.o. bez ohľadu na

uvedené žalovaný v rade 1/ sa pred vyšetrovateľom vyjadril, že veci zadržal na základe dlhu žalobcu
ako fyzickej osoby voči nemu ako fyzickej osobe. Ku skutočnostiam ohľadom prípadného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným ako fyzickými osobami sa žalobca nevyjadril. Rovnako žalobca uviedol, že
žalobca (označený ako fyzická osoba) prenajal žalovanému v rade 2/ vybavenie garáže, pričom akoprílohu priložil zmluvu, kde ako prenajímateľ nevystupuje fyzická osoba, ale spoločnosť WebMates,
s.r.o. Žalobca sa domáha vydania hnuteľných vecí ako ich vlastník, pričom vlastníctvo k predmetným
hnuteľným veciam nijakým spôsobom ani neosvedčil. Za takejto situácie nie je možné mu poskytnúť

požadovanú ochranu, ktorá navyše má byť trvalého charakteru, keď súd nemá ani len osvedčené
(nieto ešte preukázané) komu označené veci patria. Je síce pravdou, že pre nariadenie neodkladného
opatrenia nie je potrebné tvrdené skutočnosti dokázať, a že postačuje len ich osvedčenie, v danom
prípade však vzhľadom na navrhovaný výrok neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiada vydať
hnuteľné veci označené v návrhu, je potrebné preukázať, že tieto veci skutočne vlastní. Žalobca tak

neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Súd má rovnako za to, že žalobca neosvedčil ani naliehavosť potreby nariadiť neodkladné opatrenie,
keď neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov
strán sporu by bolo právo strany sporu ohrozené. Hoci tvrdil, že dochádza k predaju zadržaných vecí,
túto skutočnosť nijakým spôsobom neosvedčil.

Z ustanovenia § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyplýva, že ak to povaha veci pripúšťa,
súd môže nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci
samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa
povaha veci. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. S prihliadnutím na citované

ustanovenie nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú
nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej, avšak, ako to vyplýva z výkladu
citovanej právnej normy, spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých musia byť súčasne
splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Okruh potenciálnych
nárokov z daného hľadiska tým nie je vyčerpaný, argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej

veci si vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných okolností prípadu, avšak z povahy veci je zrejmé,
že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o
zaplatenie peňažnej sumy a pod. (Civilný sporový poriadok, komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.
a kolektív).

Bez ohľadu na neosvedčenie vyššie uvedených skutočností súd zastáva názor, že vzhľadom na právnu
úpravu obsiahnutú v § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, povaha prejednávanej veci nepripúšťa
vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože ide priamo o nárok na plnenie, o vydanie
hnuteľných vecí, kde až na základe riadne vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej je možné
posúdiť jeho opodstatnenosť. Ide o obdobný výrok ako o uloženie povinnosti zaplatiť peňažnú sumu,

kde uložením povinnosti v rámci neodkladného opatrenia by sa rozhodlo o tom, čo má byť na základe
vykonaného dokazovania posúdené v konaní vo veci samej. Ak by súd vyhovel takémuto návrhu a uložil
by splnenie povinnosti už priamo v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, konanie o veci samej by stratilo
svoj zmysel, resp. nebolo by o čom konať, lebo o tom, čo je medzi účastníkmi sporné, by sa rozhodlo
už nariadením neodkladného opatrenia.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Vzhľadom na to, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, plne úspešnou sporovou

stranou sa stali žalovaní. Nakoľko títo s návrhom neboli oboznámení, žiadne trovy konania im nemohli
vzniknúť, a preto súd rozhodol o tom, že im trovy konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na
Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného
sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci,
- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 ods. 1 CSP).