Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4T/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223010249
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudovít Majerčík

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4223010249.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno pred samosudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom v trestnej veci obvineného A. C.

pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v
Komárne dňa 8. júna 2023

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
A. C., nar. XX. marca XXXX v E., F. oblasť, J. federácia, trvale bytom I. XX, G., C. oblasť, R., prechodne
bytom A. P. XX/XX, L. U., X., občan R., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Nitra od 15. marca 2023.

o d ô v o d n e n i e :

„dňa 15. marca 2023 ako vodič motorového vozidla značky B. eXX XXXd, striebornej farby, EČV:

PY-XXXXX, imatrikulované v X. v čase 23:15 hodiny cez hraničný prechod Slovenskej republiky s
Maďarskom umožnil štyrom osobám, a to D. O., narodený XX.XX.XXXX, Q. T., narodený XX.XX.XXXX,
M. R., narodená XX.XX.XXXX, F. C., narodený XX.XX.XXXX, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolene prekročiť štátnu
hranicu Maďarska a Slovenskej republiky a to takým spôsobom, že tieto osoby naložil dňa 15.03.2023
v bližšie nešpecifikovanom čase na nezistenom mieste na území Maďarska do osobného motorového
vozidla značky B. eXX XXXd, striebornej farby, EČV: PY-XXXXX, imatrikulované v X. a tieto previezol

cez hraničný prechod - Monoštorský most v Komárne na územie Slovenskej republiky a následne s nimi
chcel pokračovať cez Slovenskú republiku na neznáme miesto a dňa 15. marca 2023 v čase o 23:18
hodine hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Komárno predmetné motorové vozidlo zastavila
naHadovskejcestevKomárneoprotiumyvárkeáutpredmestskoučasťouO.zdôvodukontroly,priktorej
našla vo vozidle okrem vodiča štyri uvedené osoby pôvodom z tretích krajín, bez dokladov totožnosti a
platných víz umožňujúcich osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej
republiky.“

teda

v úmysle získať pre seba finančnú výhodu osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky
alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky pomáhal v nedovolenom prekročení
štátnej hranice Slovenskej republiky a prechode cez jej územie a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - na viacerých osobách,

čím spáchal,

zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona,s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona.

Za to

sa odsudzuje

Podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného
zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona

na trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá trest prepadnutia veci, a to

mobilného telefónu zn. IPhone XI 128 GB, červenej farby, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2:
XXXXXXXXXXXXXXX, pretože sa jedná o vec, ktorá patrila páchateľovi a bola použitá na spáchanie
trestného činu.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 7
(sedem) rokov.

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno podal na Okresný súd Komárno dňa 03.05.2023 obžalobu
pod sp. zn. 2Pv 106/23/4401-23 na obvineného A. C. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin
prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku, uvedeného v obžalobe. Súd preto obžalovanému položil otázky primerane podľa §
333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže
obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý

navrhol prijať jeho vyhlásenie o vine, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného
o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného
skutku sa nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy

zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania,
súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek
3 písmeno d) Trestného zákona, pretože v úmysle získať pre seba finančnú výhodu osobám, ktoré
nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej

republiky, pomáhal v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a prechode cez jej
územie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách (viacerými osobami sa
na účely Trestného zákona rozumejú najmenej tri osoby - § 127 odsek 12 Trestného zákona). Súd
nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym
konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane

druhej. Zákonné znaky žalovaného zločinu naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej (§ 11 odsek 2
Trestného zákona). V konkrétnom prípade je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a jeho
následkom vo sfére zákonom chráneného záujmu, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou
zavinenia obžalovaného a jeho pohnútkou.

Procesným postupom podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd po vyhlásení
obžalovanéhoovine,vykonalibadôkazysúvisiacesvýrokomotresteauloženímochrannéhoopatrenia,
a to najmä odpisu z registra trestov, ďalšími lustráciami, predovšetkým lustráciou v databáze súdov,
lustráciou v registri v REGOB, lustráciou v ZVJS. Súd zistil, že obžalovaný v dostupných databázach aani na území Slovenskej republiky nemal žiadny záznam v registri trestov a ani v centrálnej evidencii
priestupkov.

Na základe uvedeného, po naplnení vyššie uvedených procesných podmienok a postupov, sa súd pri
svojom rozhodovaní v ďalšom zameral už len na určenie druhu trestu a jeho výmery. V tomto smere
postupovala súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 1 a odsek 4 Trestného zákona.

Podľa§34odsek1Trestnéhozákona,trestmázabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,že

mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech;
ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody,
uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako

samostatný.

V rámci dokazovania súd u obžalovaného zistil tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, ako aj podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákonateda,žesakspáchaniutrestnéhočinupriznalatrestnýčinúprimneoľutovalazároveňsúdzobral

do úvahy aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť a to, že od začiatku trestného stíhania napomáhal orgánom
činným v trestnom konaní a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o tom, že sa cíti byť vinný,
tým pádom napomáhal aj súdu, pretože sa nemuselo vykonávať dokazovanie ohľadne viny, preto súd
aplikoval aj ustanovenie § 36 písmeno n) Trestného zákona. Súd u obžalovaného priťažujúcu okolnosť
nezistil.

Súd sa primárne nestotožnil s argumentom obhajoby v tom smere, že v danom prípade boli splnené aj
zákonné podmienky k prihliadnutiu na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona,
že by obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd je toho názoru,
že túto poľahčujúcu okolnosť je potrebné v každom jednotlivom prípade vyhodnocovať individuálne. Pre

jej naplnenie je však zo strany páchateľa potrebná aktívna spolupráca v zmysle jeho aktívnej účasti pri
vyšetrovaní trestnej činnosti, najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových
okolností daného trestného činu. Hodnotenie tejto spolupráce je závislé od toho, do akej miery páchateľ
sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. Súd nezistil zo strany obžalovaného,
okrem jeho výpovede v procesnom postavení obvineného a jeho vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek

1 písmeno b) Trestného poriadku, žiadne relevantné dôkazy nasvedčujúce jeho aktívnej spolupráci pri
objasňovaní svojej trestnej činnosti a tieto nevyplývajú ani z obsahu predloženého spisového materiálu.
Z týchto dôvodov podľa názoru súdu len samotné priznanie sa k trestnej činnosti obžalovaným v zmysle
vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, napĺňa len poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, nie súčasne aj poľahčujúcu okolnosťou podľa § 36 písmeno

n) Trestného zákona.

Základná sadzba trestu odňatia slobody za zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona
je 7 rokov až 10 rokov. Obžalovaný mal prevahu poľahčujúcich okolností k priťažujúcim 3:0 a preto súd
aplikovalustanovenie§38odsek3Trestnéhozákonaaznížilhornúhranicutrestuzločinuprevádzačstva

podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona o jednu tretinu s tým, že upravená trestná sadzba bola vo výmere
7 rokov až 9 rokov.

Podľa§39odsek1Trestnéhozákona,aksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.Podľa § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona
dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.

V predmetnom trestnom konaní súd aplikoval citované mimoriadne zmierňovacie ustanovenie v prípade
obžalovaného, pričom zistil také skutočnosti, ktoré ovplyvňujú povahu, charakter a iné objektívne
okolnosti spáchaného trestného činu, a to v znakoch skutkovej podstaty, ktoré však svojim charakterom
nevybočujú z obvyklých prípadov. Pri ukladaní trestu súd vyhodnotil aj konkrétny spôsob spáchania

trestného činu, ktorý bol výsledkom naplánovania a organizovania viacerými osobami, kde obžalovaný
mal pridelený osobitný mobilný telefón resp. dostal telefónny kontakt na osobu ktorej meno uviesť však
nevedel, napriek tomu bol riadený a kontrolovaný organizátormi. Jeho pohnútkou bolo získať finančný
prospech, hoci bol zamestnaný (podľa jeho vyjadrenia ešte počas prípravného konania mesačne
zarábal aj cca 800.- eur). Úmyselné zavinenie obžalovaného, charakter a mieru, ktorou porušoval
chránený záujem štátu, aby sa štátne hranice prekračovali v súlade so zákonom a medzinárodnými

dohovormi bolo (už v prípravnom konaní) v rámci dokazovania preukázané. Daný záujem štátu vyplýva z
potreby regulovať prisťahovalectvo, ako aj bojovať proti medzinárodnému zločinu. Obžalovaný pomáhal
osobám, ktoré neboli občanmi Slovenskej republiky ani na jej území nemali trvalý pobyt nedovolene
prekročiť štátne hranice z Maďarska na Slovensko, spôsobom odporujúcim zákonu, a to v úmysle
získať pre seba finančnú výhodu, čo je znakom už kvalifikovanej skutkovej podstaty označeného

trestného činu, naviac tak konal vo vzťahu k viacerým osobám, celkom 4 (štyrom), s čím zákonodarca
spája trestnú sadzbu odňatia slobody 7 rokov až 10 rokov a vyjadruje tým vysokú mieru závažnosti
predmetnéhozločinu.Nanaplnenieznaku„viaceréosoby“Trestnýzákonupravujenajmenej3(tri)osoby,
čo obžalovaný svojim protiprávnym konaním naplnil resp. aj prekročil. Na základe uvedeného preto súd
uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov, a to nevyhnutne ako trest

odňatia slobody nepodmienečný.

Súd možnosť aplikácie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia videl predovšetkým v pomeroch
páchateľa - obžalovaného, pretože dospel k záveru, že sa jednalo u neho o prvý a ojedinelý exces
resp. vybočenie z riadneho spôsobu života a teda trest uložený čo aj na samej spodnej hranici 7 rokov

by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a súčasne na zabezpečenie ochrany spoločnosti preto
postačuje aj trest kratšieho trvania, a to pod jeho dolnou hranicou. Za zákonný a primeraný trest odňatia
slobody súd považoval trest vo výmere 30 mesiacov, avšak nezistil splnenie zákonných podmienok pre
prípadný podmienečný odklad jeho výkonu na skúšobnú dobu, pretože nemal za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, predovšetkým

s prihliadnutím na vyššie opísané okolnosti prípadu.

Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaných
trestných činov nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin v

súlade s ustanovením § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.

Účelom trestu vyhostenia je páchateľovi trestného činu, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a
nespadá ani do ďalších kategórií osôb uvedených v § 65 odsek 1 Trestného zákona, zabrániť v páchaní
ďalšej trestnej činnosti na území Slovenskej republiky, pokiaľ z jeho strany hrozí nebezpečenstvo ľuďom,

majetkualeboinémuverejnémuzáujmu.Vyhostenímsarozumieodňatieprávacudzincovinaďalšípobyt
na území Slovenskej republiky (ak také právo mal) a jeho fyzické premiestnenie na územie iného štátu
alebo jeho predanie príslušným orgánom iného štátu za týmto účelom. Vyhostenie sa vzťahuje na celé
územie Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu boli splnené všetky zákonné podmienky pre uloženie
trestu vyhostenia obžalovanému. Pri ukladaní trestu vyhostenia súd použil ustanovenie § 65 odsek 1 a 4

Trestného zákona, pričom § 65 odsek 4 Trestného zákona upravuje trestnú sadzbu trestu vyhostenia na
1 rok až 15 rokov. Súd bol toho názoru, že na obžalovaného je potrebné po výkone nepodmienečného
trestu odňatia slobody pôsobiť trestom vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 7 rokov.

Uložená kombinácia trestov podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, ako aj k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Uložený trest súčasne vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Pri trestnom čine prevádzačstva podľa § 355 Trestný zákona ukladá súdu povinnosť uložiť trest
prepadnutia majetku, ak páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou
alebo z výnosu z trestnej činnosti. V danom prípade súd trest prepadnutia majetku podľa § 58 odsek

2 Trestného zákona obžalovanému neuložil, pretože z predloženého spisového materiálu, vrátane
záznamuzfinančnéhovyšetrovanianebolozistené,žeobžalovanýnadobudolmajetokaspoňvznačnom
rozsahu trestnou činnosťou alebo z výnosu z trestnej činnosti.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá
na spáchanie trestného činu.

Vo vzťahu k mobilného telefónu zn. IPhone XI 128 GB, červenej farby, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX,
IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, súd dospel k záveru, že sa jedná o vec, ktorá patrila páchateľovi a bola
použitá na spáchanie trestného činu, preto rozhodol, že v tomto prípade uloží trest prepadnutia veci a
vlastníkom prepadnutej veci sa v prípade nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku stane štát.

Podľa § 83 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v
§ 60 odsek 1, súd uloží zhabanie veci, ak nepatrí páchateľovi a bola určená alebo použitá na spáchanie
trestného činu.

Vo vzťahu k motorovému vozidlu značky B. eXX XXXd, striebornej farby, EČV: PY-XXXXX,

imatrikulované v X., toho času umiestnené na parkovisku v priestoroch OR PZ Komárno súd uvádza,
že podľa § 289 odsek 1 až 3 Trestného poriadku, ak súd rozhoduje vo veci samej a ak tento zákon
neustanovuje inak, vždy rozhodne o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia; to platí aj
v prípade, ak rozhoduje mimo hlavného pojednávania. Ak súd zistí u obžalovaného dôvod na uloženie
ochranného opatrenia, môže ho uložiť i bez návrhu prokurátora. Ak súd potrebuje na rozhodnutie

o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré nemôže byť vykonané ihneď, vyhradí
rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému zasadnutiu. Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy,
keď prokurátor urobil návrh na zhabanie veci nepatriacej obžalovanému.

Čo sa týka ochranného opatrenia uloženého súdom (mobilného telefónu a motorového vozidla), z

vykonaného dokazovania vyplývalo, že obžalovaný tieto veci dostal od osôb, s ktorými sa skontaktoval a
tieto veci boli použité na spáchanie trestného činu - navigovanie obžalovaného organizátormi trestného
činu formou správ a hovorov, pomoci pri nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky
osobám, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky prostredníctvom motorového vozidla, v ktorom prevážal 4 osoby t.j. nelegálnych

migrantov.

Uvedené motorové vozidlo nepatrilo páchateľovi - obžalovanému, ktorý záver vyplýva z vykonaného
dokazovania - výpovede obžalovaného a tiež správy na čl. 117 spisu, podľa ktorej motorové vozidlo
značky B. eXX XXXd, striebornej farby, EČV: PY-XXXXX, imatrikulované v X., bolo v databáze vozidiel

evidované na osobu J. A., narodený XX.XX.XXXX, ul. J. XX, X., X..

Súd zistil z predloženého spisového materiálu, že v predmetnom trestnom konaní možná zúčastnená
osoba, na ktorú je predmetné motorové vozidlo evidované, bola pre obžalovaného neznámou osobou.
Nakoľko ju však súd nevedel upovedomiť resp. neupovedomil, čím jej neumožnil uplatniť jej procesné

práva upravené ustanovením § 45 Trestného poriadku, o návrhu prokurátora podľa § 83 odsek 1
písmeno d) Trestného zákona uvedenom v podanej obžalobe nemohol rozhodnúť a svoje rozhodnutie s
poukazomna§289odsek2Trestnéhoporiadkuvyhradilnarozhodnutieoochrannomopatrení-zhabaní
veci na verejné zasadnutie, kde rozhodne a to pri zachovaní procesných práv tak zúčastnenej osoby,
ako aj ostatných procesných strán (§ 291 až § 298 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo (§ 311 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré

za obžalovaného podáva jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zazúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo v neprospech

obžalovaného.