Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/131/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124204530
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124204530.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. A. XXX/X, F. a E. B., nar,
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, G., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27. júna 2024, č.k. 21P/73/2024-22, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním určil otcovi povinnosť prispievať na výživu

maloletej A. sumou 90 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky (výrok I.), návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletej A. do osobnej starostlivosti
matky zamietol (výrok II.), poučil účastníkov, že majú možnosť podať návrh na začatie konania vo veci
samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (výrok III.) a ustanovil
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletej
A. v tomto konaní (výrok IV.). Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že dňa 04.06.2024 bol súdu

doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhla ponechať maloletú A. v jej
osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 160 eur mesačne
a s účinnosťou od 01.09.2024 sumou vo výške 190 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
do rúk matky. Matka návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nie sú manželia a vzhľadom na
nezodpovedný prístup otca existuje potreba bezodkladne upraviť pomery. Matka s maloletou odišla zo
spoločnej domácnosti vo februári 2024, nakoľko otec si našiel novú známosť. Otec dlhodobo pracoval

v Holandsku a prestal sa o rodinu absolútne zaujímať. Matka má okrem maloletej A. ešte ďalšie dve
vyživovacie povinnosti a to maloletú F. narodenú v roku 2009 a maloletého G. narodeného v roku 2010,
pričom otec maloletých prispieva na ich výživu sumou 140 eur na každé dieťa. Matka uhrádza výlučne
samavšetkynákladyspojenésvýživoumaloletejA.atoajnapriektomu,žeotecvHolandskuzarábalcca
4.000 eur mesačne. Matka v súčasnosti býva v 2-izbovom prenajatom byte. Maloletá A. bola na zápise
do materskej školy, od 01.09.2024 by mala túto navštevovať, nevie však či ju prijmú, podľa vyjadrenia

riaditeľky MŠ by však mala byť prijatá. Náklady spojené s návštevou MŠ sa pohybujú okolo 60 až
70 eur mesačne. Matka spláca pôžičku, ktorú čerpala za účelom kúpy motorového vozidla a pokrytia
bežných životných nákladov. Mala k dispozícii finančné prostriedky z dedičstva po otcovi, z ktorých kryla
všetky náklady, avšak tieto sa značne spotrebovali. V súčasnosti je to už neudržateľné. Poberá len
rodičovský príspevok a rodinné prídavky na tri maloleté deti. Otec maloletú A. videl naposledy v januári
204. má za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné na maloletú A.. Otec má ešte

dve vyživovacie povinnosti na maloletú H. narodenú v roku 2012 a maloletú I. narodenú v roku 2016,
ktoré sú zverené v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. S maloletou A. sa otec nestretáva,nezaujíma sa o ňu, matka preto navrhuje, aby maloletá A. zostala v jej osobnej starostlivosti, aby
otcovi bolo určené výživné v nevyhnutnej miere, čo vzhľadom na náklady maloletej A. vo výške 312
eur predstavuje sumu 160 eur mesačne a po nástupe do materskej školy sumu 190 eur mesačne.

Otcova finančná situácia bola v čase fungovania spoločnej domácnosti priaznivá, zarábal cca 4.000 eur
mesačne. Matka v súčasnosti nemá vedomosť o jeho príjme. Súd vec právne posúdil podľa § 2 ods.
1, § 360 ods. 2, § 366 CMP, podľa § 324, § 325, § 326, § 328, § 329, § 330 CSP, § 36, § 24 ods. 1,
§ 62, § 65, § 75 Zákona o rodine. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov
medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Účelom inštitútu neodkladného

opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu. Súd dospel k záveru, že návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Mal osvedčené, že rodičia maloletej
A. nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, matka žije s maloletou a jej dvomi ďalšími maloletými
deťmi F. a G. v prenajatom byte vo F. a s maloletou A. je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok 483 eur, prídavky na tri deti 180 eur a výživné na maloletú F. a maloletého G. na každého vo
výške 140 eur mesačne. Náklady spojené s bývaním predstavujú sumu 450 eur mesačne. Má ďalšie

výdavky na pohonné hmoty vo výške cca 100 eur mesačne. Matka spláca pôžičku vo výške 328 eur
mesačne. Mala k dispozícii finančné prostriedky z dedičstva po otcovi, z ktorých kryla náklady, avšak
tieto sa spotrebovali. Maloletá A. bola na zápise do materskej školy. Každomesačné náklady bežné
na stravu, bývanie, hygienu, ošatenie, obuv, hračky predstavujú mesačne sumu vo výške 312 eur.
Z návrhu mal súd ďalej osvedčené, že otec žije v prenajatom rodinnom dome v B., dlhšie obdobia

trávi v zahraničí, kde pracuje, podľa tvrdení matky dosahuje príjem 4.000 eur mesačne. Má vyživovaciu
povinnosť okrem maloletej A. k dvom maloletým deťom, maloletej H. a maloletej I., ktoré boli zverené do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždňových intervaloch. Výživné počas
striedavej starostlivosti určené nebolo. Súd v tomto konaní vychádzal zo skutočností, že otec pracoval
ako SZČO v oblasti stavebníctva a jeho čistý príjem bol 700 eur mesačne, čo mal súd preukázané

z rozsudku OS Piešťany, č.k. 9P/59/2020-351 zo dňa 29.03.2022. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd
zistil, že otec je evidovaný ako SZČO a hrubý vymeriavací základ je vo výške 566,50 eur. Zo štruktúry
miezd Štatistického úradu SR za rok 2022 súd zistil, že priemerná čistá mesačná mzda v stavebníctve
bola 994 eur. Otec sa o maloletú A. nezaujíma, nestretáva sa s ňou, vyživovaciu povinnosť k nej
si neplní. Vo vzťahu k návrhu matky na zverenie maloletej A. do osobnej starostlivosti matky súd

uviedol, že neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré súd nariadi v prípade potreby
bezodkladne upraviť pomery. Rodičia maloletej spolu nežijú, ktorá skutočnosť sama o sebe nezakladá
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Maloletá A. je v starostlivosti matky, jedná sa o pokojný stav,
keď matka neuvádza žiaden úkon, resp. správanie sa otca, ktoré by v súvislosti so starostlivosťou
o maloletú mohlo byť maloletej na ujmu. Práve naopak, matka uvádza, že otec sa o dcéru nezaujíma,

nedomáha sa ani stretávania s ňou, preto možno konštatovať, že súhlasí s tým, že maloletá je v osobnej
starostlivosti matky. Preto v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vo vzťahu
k návrhu matky na určenie výživného otcovi súd považoval návrh za dôvodný. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vzhľadom na to, že
otec na výživu neprispieva vôbec, hoci jeho schopnosti a možnosti sú podstatne lepšie ako pomery

a možnosti matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke a zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa,
považoval súd za dostatočne osvedčené, že v tejto časti je potrebné bezodkladne upraviť pomery
účastníkov. Hoci súd doposiaľ nemá preukázaný skutočný čistý mesačný príjem otca, vychádzal súd pri
určení výživného zo schopností a možností otca, ktorý pracuje ako živnostník v oblasti stavebníctva,
už v roku 2022 dosahoval čistý priemerný mesačný príjem 700 eur, tento sa plynutím doby určite

zvýšil, čo mal súd preukázané zo štruktúry miezd Štatistického úradu SR za rok 2022, podľa ktorej
priemerná čistá mesačná mzda v stavebníctve bola 994 eur, z ktorej sumy súd pri určení výživného
vychádzal. Nepovažoval za osvedčené tvrdenia matky o príjme otca 4.000 eur mesačne. Uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 90 eur mesačne, ktorá suma predstavuje 9%
z príjmu otca po zohľadnení jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností. Takto určeným výživným otca

spolu s výživným zo strany matky budú zabezpečené aspoň nevyhnutné výdavky maloletej, nakoľko
neodkladným opatrením je možné uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Matka žiadala
s účinnosťou od 01.09.2024 uložiť otcovi povinnosť platiť výživné vo vyššej výške z dôvodu, že maloletá
by mala nastúpiť do materskej školy, čím sa zvýšia i náklady na jej výživu. Súd o takomto zvýšení
do budúcnosti nerozhodol z dôvodu, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia

rozhodnutia a maloletá materskú školu nenavštevuje.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie, v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej
a to v časti určenia výživného. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie matky, že sa o dcéru nezaujíma.Opakovane sa domáhal stretnutia s dcérou, matka opakovane nesúhlasila, vždy bola odcestovaná.
Maloletá má dve nevlastné sestry, I. a H., ktoré s ňou majú pekný vzťah. Matka zabraňuje stretnutiu
maloletej A. aj so sestrami. Pokiaľ má zverené maloletú H. a I. v striedavej osobnej starostlivosti a nemá

určené výživné, neznamená to, že s výživou a výchovou maloletých dcér nemá žiadne výdavky. Je
potrebné platiť poplatky do školy, stravu, ošatenie, hygienu, obuv a lieky. Matka sa tiež odvoláva na
skutočnosť,žepracovalvzahraničí.Odfebruára2024savrátilnaSlovenskoabolnezamestnaný,keďže
je SZČO, v tomto období nemal žiaden príjem. Zamestnal sa až v júni v J. G., G., kde jeho príjem je 65
eur na deň. Býva v prenajatom dome, kde jeho náklady sú vo výške 900 eur mesačne. Platí dva lízingy

na autá, jeden vo výške 250 eur a druhý vo výške 180 eur, výška paušálu na telefón je mesačne 80
eur. Na základe týchto skutočností a jeho vysokých nákladov, žiada odvolací súd o zníženie vyživovacej
povinnosti na maloletú A..

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP) , oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP a § 7 ods. 1

CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a odvolateľ použil
zákonomprípustnéodvolaciedôvody,preskúmalnapadnutérozhodnutievcelomrozsahubezviazanosti
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 21P/73/2024 je nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,ktoréhosadomáhamatkaatoponechanímmaloletejvjejosobnejstarostlivosti
a určenia výživného otcovi maloletej v sume 160 eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2024 v sume
190 eur mesačne.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým nariadením neodkladného opatrenia určil výživné otcovi na maloletú A. v sume 90 eur mesačne.

6. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal

dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci (s prihliadnutím na charakter konania o nariadení
neodkladného opatrenia), výsledky dokazovania jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach správne
vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom rozsahu
zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý vec i správne právne posúdil a s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie

rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov prvoinštančného súdu ohľadne určenia výživného odchýliť a nemôže preto dať za
pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie udáva len nasledovné:

7. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch a to pri potrebe bezodkladne

upraviťpomeryapriobave,žeexekúciabudeohrozená.Vmimosporovýchkonaniachjeumožnenésúdu
nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej
záujem štátu. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak
účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a ak
osvedčí, alebo preukáže aspoň jeden z uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu

o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

8. V konaní o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť rodičovi neodkladným opatrením,
aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Toto opatrenie môže nariadiť vtedy, ak má osvedčené,
že rodič si voči maloletému dieťaťu neplní vyživovaciu povinnosť. Rozsah výživného sa zásadne

v neodkladnom opatrení odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné v nevyhnutnej miere
priznané výrokom neodkladného opatrenia je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb
oprávneného. Odvolací súd mal za to, že suma určená súdom prvej inštancie 90 eur mesačne je
primeraná na úhradu potrieb maloletej A. v nevyhnutnej miere. Argumenty otca uvádzané v odvolaní
odvolací súd nepovažoval za relevantné. Otec tvrdí, že od februára 2024 bol nezamestnaný, je však

SZČO, neuviedol žiaden objektívny dôvod, pre ktorý sa nemohol od februára 2024 riadne zamestnať,
navyše ak ako SZČO vykonáva práce v oblasti stavebníctva. V súčasnosti v odvolaní tvrdil, že od júna
2024 je zamestnaný v spoločnosti J. G., kde jeho priemerná mzda je vo výške 65 eur na deň. Odvolací
súd mal za to, že aj pri takto otcom tvrdenej mzde je otec schopný prispievať v nevyhnutnej mierena výživu svojej dcéry a to aj pri zohľadnení jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností sumou 90
eur mesačne. Sám otec pri svojich nákladoch tvrdí, že tieto sú 900 eur na bývanie, okrem toho platí
dva lízingy na autá 250 eur a 180 eur a telefón vo výške 80 eur mesačne. Odvolací súd tu poukazuje

na to, že len tieto ním uvedené výdavky, kde nie je zahrnutá strava a oblečenie, drogéria, prevyšujú
výšku deklarovaného príjmu otcom. Navyše vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletému dieťaťu je
vyživovacou povinnosťou prednostnou a prvoradou, preto si otec musí svoje náklady rozvrhnúť tak, aby
mohol uhrádzať výživné na maloletú A., navyše ak sa na jej výžive a výchove žiadnym iným spôsobom
nepodieľa.

9. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku I. z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 52 CMP.

11. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).