Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522200694
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7522200694.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek
senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zast.: Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, o zaplatenie 3.308,52 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice –

okolie zo dňa 10. novembra 2022 č. k. 16C/8/20022-72 v časti trov konania

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd)) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 3.308,52 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 983 eur od 28.12.2020 do zaplatenia a zo sumy 2.325,52 eur od 13.11.2021 do zaplatenia,
ktorú dlžnú sumu súd žalovanej povoľuje splácať v mesačných splátkach vo výške 100 eur, vždy do
20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade

nezaplatenia čo i len jednej splátky.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 50% s tým, že o výške trov rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.308,52 eur
s prísl. za zisteného skutkového stavu, podľa ktorého žalobca poskytol poistné plnenie z poistného

garančného fondu za škodu vzniknutú pri dopravnej nehode dňa 27.8.2020 spôsobenú žalovanou ako
vodičkou motorového vozidla značky VOLKSWAGEN PASSAT EČV: C. XXX D., ktorého je súčasne
držiteľkou, nakoľko išlo o nepoistené motorové vozidlo, keď pri dopravnej nehode vznikla jednak škoda
na motocykle, ktorého držiteľom bol E. F. a tiež škoda na zdraví tejto osobe a G. F., v celkovej výške
3.308,52 eur. Žalovaná v dôsledku uvedeného zodpovedá za škodu podľa § 427 a § 420 ods. 1 OZ a je
povinná požadované peňažné plnenie žalobcovi zaplatiť v zmysle nároku žalobcu uplatneného podľa

§ 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. Pretože žalovaná napriek opakovaným výzvam požadované peňažné
plnenie žalobcovi nezaplatila, je povinná zaplatiť mu tiež úrok z omeškania vo výške 5 % zo súm a
za obdobie vyplývajúce z výrokovej časti rozsudku, ktorú súd žalovanej povolil splácať v mesačných
splátkach vo výške 100 eur pod hrozbou straty výhody splátok.

3. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval § 255 ods. 1 a § 257 CSP,

ktoré odôvodnil majetkovými a osobnými pomermi žalovanej. Konštatoval, že žalovaná má v osobnej
starostlivosti 4 nezaopatrené osoby, jej jediný príjem je opatrovateľský príspevok (t. č. je jeho základnávýška 525,65 eur), ktorý poberá na zdravotne ťažko postihnutého syna a výživné po 50 eur mesačne
na každé dieťa. Nemá vlastné bývanie, s deťmi býva u svojich rodičov v ich rodinnom dome, ktorým
prispieva na náklady spojené s bývaním. Zohľadniac predmet sporu a zodpovednosť žalovanej, ako

aj jej majetkové a sociálne pomery v porovnaní s postavením žalobcu uzavrel, že nepriznanie plnej
náhrady trov konania žalobcovi nezasiahne značne do jeho majetkovej sféry, ale žalovanej zníži riziko
ohrozenia zabezpečovania základných životných potrieb sebe a jej detí. Žalobcovi preto priznal náhradu
trov konania proti žalovanej v rozsahu 50 %.

4. Proti rozsudku v časti výroku II. o trovách konania podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie
z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
v napadnutom rozsahu tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%,
resp., aby rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedol, že žalobca vykonal v konaní len úkony nevyhnutne potrebné pre uplatnenie
práva a dosiahnutie úspechu vo veci. Tieto úkony predstavujú náklady vynaložené výlučne za účelom

uplatnenia práva v konaní, ktoré inicioval z dôvodu, že žalovaná aj napriek výzvam a upozorneniam
z jeho strany dlžnú sumu nezaplatila ani z časti. Konštatoval, že v sporových konaniach sa v súvislosti
s náhradou trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu a žalobca plný úspech dosiahol svojim
procesným útokom. Nemôže byť na škodu žalobcu to, že žalovaná sa preukázateľne dopustila viny
a spôsobila dopravnú nehodu motorovým vozidlom, ku ktorému nemala platne uzatvorené povinné

zmluvné poistenie, pričom spôsobila jednak škodu na motocykle, ako aj škodu na zdraví dvoch osôb.
Žalovanábolapovinnásvojetvrdeniaodôvodochaplikácie§257CSPpodložiťrelevantnýmidôkazmi,čo
však neurobila. Súd vyhovel požiadavke žalovanej napriek tomu, že nemal bez akýchkoľvek rozumných
pochybností preukázané predmetné skutkové tvrdenia žalovanej. Mal za to, že § 257 CSP sa má
aplikovať len v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného

zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu
a nemalo by odporovať dobrým mravom. Malo by sa jednať o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť
v rozhodnutí aj náležite odôvodnený, pričom § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie
majetkových rozdielov medzi stranami. V konaní neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

by bolo dôvodné aplikovať § 257 CSP a súd preto vec nesprávne právne posúdil a zároveň dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, ak sa napriek nepreukázaniu
tvrdených skutočností zo strany žalovanej s týmito nekriticky stotožnil. Poukázal na to, že žalovaná
si bola vedomá svojho záväzku, na čo bola zo strany žalobcu opakovane upozorňovaná, vrátane
upozornenia na uplatnenie žalobcovho nároku v súdnom konaní. Žalovaná neuhradila dlžnú sumu ani

čiastočne, pričom ani nekontaktovala žalobcu za účelom mimosúdneho vybavenia veci. V dôsledku toho
bol žalobca nútený pristúpiť k podaniu žaloby, pričom je zrejmé, že inou než súdnou cestou by sa žalobca
svojho nároku nedomohol. Je krajne nespravodlivé a pre žalobcu neprimerane tvrdé, ak by správaniu
žalovaného (ktorý jednoznačne zavinil vznik sporu) bola poskytnutá právna ochrana. Akcentoval, že aj
podľa ustálenej rozhodovacej praxe aplikáciu § 257 CSP neodôvodňuje fakt, že strana nie je solventná,

prípadne,žezárobkováalebomajetkovásituáciastrany,ktorávsporeuspela,jelepšia.Totoustanovenie
neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu. Dodal, že súd mohol žalovanú
zaviazať aj na plnenie náhrady trov konania v splátkach v primeranej výške (podľa úvahy súdu), a to
aj bez návrhu strán sporu.

5. Žalovaná k odvolaniu uviedla, že je samoživiteľkou 4 detí a neuhradenie mesačných splátok po 100
eur bolo spôsobené tým, že boli Vianoce a musela uhradiť iné splátky, ktoré boli neodkladné. Zaviazala
sa, že od februára 2023 už bude splátky splácať riadne a včas.

6. Odvolanie bolo podané výlučne proti výroku II. o trovách konania napadnutého rozhodnutia, na

základe čoho výrok I. ako výrok nenapadnutý odvolaním nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom
odvolacieho prieskumu.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.8. Žalobca podstatu odvolania proti výroku o trovách konania učinil tvrdením, že súd vec nesprávne
právne posúdil, ak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval § 257 CSP, nakoľko v
konaní neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné výnimočne nepriznať žalobcovi

nárok na náhradu trov konania.

9.Úlohouodvolaciehosúdupretoboloposúdiť,čivprejednávanejvecijevčastivýrokuotrováchkonania
priestoru pre aplikáciu § 257 CSP.

10. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu

v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
§ 255 CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov konania celkom, alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v
rozhodnutí aj náležite odôvodnený. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k

určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného
zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli
strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia

prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

13.Zákonprerozhodnutieonepriznanínáhradytrovkonaniapodľa§257vyžadujekumulatívnesplnenie
dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočnosť okolností zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým

vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k
tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2020, sp. zn. 3MCdo/46/2012)
nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle
svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti náhrady trov

konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná
kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

14. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania napriek plnému úspechu žalobcu
v konaní vzhliadol naplnenie čiastočnej aplikácie § 257 CSP s poukazom na sociálnu a finančnú situáciu

žalovanej, ktorú napokon zohľadnil tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 50%.

15. Aj keď odvolací súd nevylučuje, aby dôvodom hodným osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257
CSP boli sociálne a majetkové pomery strany sporu, aj pre takýto prípad musí byť splnená podmienka
výnimočnosti prípadu, pretože aplikácia § 257 CSP by nemala vybočovať z podstaty tohto moderačného

práva súdu, ktorou je, že § 257 CSP predstavuje výnimku, nie pravidlo zo zásady úspechu v konaní.

16. V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na relevantné okolnosti prejednávaného sporu a to,
že žalovaná si nesplnila svoju zákonnú povinnosť – nemala uzavreté povinné zmluvné poistenie za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a napriek tomu motorové vozidlo použila a pri jeho

použití spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej došlo nielen ku škode na veci, ale aj na zdraví osôb.
Žalovaná bola opakovane žalobcom vyzývaná na úhradu dlžnej sumy a bola aj upozorňovaná na
možnosť uplatnenia pohľadávky v súdnom konaní. Napriek tomu zostala pasívna a k úhrade dlžnej sumy
nepristúpila ani sčasti, čo v konečnom dôsledku bolo dôvodom na to, aby sa žalobca domáhal svojho
nároku proti žalovanej súdnou cestou. Prejednávaný prípad preto podľa názoru súdu nevykazuje žiadnu

výnimočnosť z hľadiska aplikácie § 257 CSP.

17. Pokiaľ súd založil svoje rozhodnutie na podklade majetkovej a finančnej situácii žalovanej, je
potrebné podotknúť, že súd tak urobil výlučne na základe tvrdení žalovanej, ktoré si ale žiadnymspôsobom neoveril, hoci už na pojednávaní, na ktorom došlo k rozhodnutiu vo veci samej, žalobca
namietal aplikáciu § 257 CSP, teda bez toho, aby tieto boli žalovanou akýmkoľvek spôsobom
preukázané. Uvedené namietal odvolateľ aj v podanom odvolaní, teda oprávnene a odvolací súd musí

konštatovať, že žalovaná, ktorej bolo odvolanie doručené a ktorá sa k nemu aj písomne vyjadrila, svoju
tvrdenúzlúsociálnuamajetkovú(finančnú)situáciudodnešnéhodňažiadnymspôsobomnepreukázala.

18. Z doteraz uvedeného je potrebné uzavrieť, že jediný dôvod, pre ktorý súd aplikoval čiastočne § 257
CSP,atonepriaznivúsociálnuafinančnúsituáciunastranežalovanej,nebol preukázaný,aodvolacísúd

sám nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočnosť prípadu predpokladanom
v § 257 CSP, čím neboli naplnené zákonné predpoklady aplikácie § 257 CSP a to ani v časti.

19. Preto pokiaľ súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval § 257 CSP v časti tak, že plne
úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 50 %, jeho rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, čím bol naplnený odvolateľom uplatnený odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

20. Neboli však splnené podmienky na to, aby súd napadnutý rozsudok vo výroku II. potvrdil a ani by
ho zrušil, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o trovách zmenil tak, že
žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšujesumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).