Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Ivan
Forma rozhodnutia – Trestný rozkaz
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/49/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224010374
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:4224010374.1
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1
Trestného poriadku tento
r o z h o d o l :
Obvinený
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. na D., E. D., doručovanie písomností prostredníctvom
Obvodného oddelenia Policajného zboru Zemianska Olča, na slobode,
j e v i n n ý, že
hoci mu ako rodičovi zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svojho nezaopatreného syna F. B.,
narodeného XX.XX.XXXX, pričom v zmysle rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 12P/44/2021
z 15.02.2022, s právoplatnosťou od 03.03.2022, ktorým súd schválil dohodu oboch rodičov dieťaťa, sa
obvinený zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 100,-€, ktoré mal platiť na účet
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno a ktoré výživné bolo následne rozsudkom Okresného
súdu Komárno sp. zn. 9Pc/3/2023 z 27.03.2023, s právoplatnosťou dňom 26.04.2023, znížené na
sumu 80,- € mesačne, ktoré mal uhrádzať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc od
právoplatnosti rozsudku, v období do 03.03.2022 do rúk starej matky dieťaťa G. B., bytom ako dieťa D.
H. D. I. XXX a od 03.03.2022 na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, túto svoju zákonnú
povinnosť si zavinene bezdôvodne neplnil tak v mieste svojho bydliska, ako tiež všade tam, kde sa
počas celej doby zavineného neplatenia výživného zdržiaval, a to od 01. januára 2020, hoci počas celej
tejto doby nemal žiadnu legálnu ani stálu prácu, živil sa len ako príležitostný brigádnik s nedostatočnými
príjmami na to, aby výživné na svoje nezaopatrené dieťa platil riadne a včas, pričom v rámci predbežnej
otázkymalamoholplatiťvýživnéminimálnevovýške30%zosumyaktuálnehoživotnéhominima,ktorou
bola do 30.06.2020 suma vo výške 28,78 € mesačne na jedno dieťa, do 30.06.2021 to bola suma vo
výške 29,42 € mesačne na jedno dieťa, do 30.06.2022 to bola suma vo výške 29,87 € mesačne na jedno
dieťa, do 30.06.2023 to bola suma vo výške 32,11 € mesačne na jedno dieťa, do 30.06.2024 to bola
suma vo výške 36,83 € mesačne na jedno dieťa a od 01.07.2024 je to suma vo výške 37,53 € mesačne
na jedno dieťa, výživné žiadne neplatil, čím zaostal na výživnom v nasledovných obdobiach: od 01.
januára 2020 do 03. marca 2022 zaostal na výživnom v sume najmenej vo výške 767,66 €, ktoré dlhuje
starej matke dieťaťa G. B., od 04. marca 2022 do 02.10.2022 zaostal na výživnom v sume najmenej vo
výške 213,82 €, ktoré dlhuje Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, Nám. M. R. Štefánika 9,
945 01 Komárno a v období od 03. októbra 2022 doposiaľ, s výpočtom zaostalosti k 30.06.2024, dlhuje
výživné už dospelému synovi F. B., ktorý sa ďalším štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, v
sume najmenej vo výške 727,73 €,
teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, v úmyselnej forme zavinenia.
Za to ho súd
o d s u d z u j e
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd obvinenému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia podľa svojich schopností zaplatil k rukám:
- G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. H. D. I. XXX,
- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, Nám. M. R. Štefánika č. 9,
- F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. H. D. I. XXX zameškané výživné.
o d ô v o d n e n i e :
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,
osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola
priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi
vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný
právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými
v trestnom rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak
poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže
uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá
iná oprávnená osoba.
Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v
§ 211 Trestného poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených
v § 355 odsek 1 Trestného poriadku.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba,
ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na
hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.
Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol
obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená
osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho
prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená
osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu
písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3
Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede
navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak
ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová
okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,
treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo
možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho
vykonanie navrhol.
Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho
prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho
totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 odsek 4 Tr. por.).
V prípadoch podania odporu má obvinený právo namietať vady prípravného konania, a to v lehote piatich
pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby.
Podľa § 252 odsek 2 písmeno a) Trestného poriadku v neprítomnosti môže súd hlavné pojednávanie
vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť
aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas
predvolaný, alebo ak sa predvolanie na hlavné pojednávanie považuje za doručené podľa § 66 ods.
3 alebo 4, aj keď sa o ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol
o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený,
b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným
v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený
bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie dokazovania alebo
skráteného vyšetrovania,
c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,
d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,
osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola
priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi
vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný
právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými
v trestnom rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak
poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže
uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá
iná oprávnená osoba.
Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v
§ 211 Trestného poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených
v § 355 odsek 1 Trestného poriadku.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba,
ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na
hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.
Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol
obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená
osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho
prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená
osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu
písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3
Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede
navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inakich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová
okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,
treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo
možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho
vykonanie navrhol.
Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho
prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho
totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 odsek 4 Tr. por.).
V prípadoch podania odporu má obvinený právo namietať vady prípravného konania, a to v lehote piatich
pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby.
Podľa § 252 odsek 2 písmeno a) Trestného poriadku v neprítomnosti môže súd hlavné pojednávanie
vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť
aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas
predvolaný, alebo ak sa predvolanie na hlavné pojednávanie považuje za doručené podľa § 66 ods.
3 alebo 4, aj keď sa o ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol
o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený,
b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným
v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený
bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie dokazovania alebo
skráteného vyšetrovania,
c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,
d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.