Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoPr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720202481
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8720202481.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc.

JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobkyne Mgr. B. F., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v E. č. XXX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 2, IČO: 00 151 866, o zaplatenie funkčného platu s prísl., o
odvolanížalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduPopradzodňa17.júla2023č.k.20Cpr13/2020-260,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti náhrady funkčného platu za obdobie 36
mesiacov od 01.02.2014 s príslušným úrokom z omeškania a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Prvoinštančnýsúdnapadnutýmrozsudkomžalobuzamietolažalovanémupriznalvočižalobkyniprávo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bardejov
vydaným vo veci 1Cpr 3/2013 bolo určené, že výpoveď, ktorou žalovaný skončil štátnozamestnanecký
pomer žalobkyne je neplatná a že štátnozamestnanecký pomer medzi žalobkyňou a žalovaným

trvá, resp. trval do 31.03.2021, kedy v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. k) zákona č. 55/2017
Z.z. zanikol zo zákona dovŕšením 65. roku veku žalobkyne. Za obdobie od neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru do jeho skončenia mala žalobkyňa nárok na funkčný plat. V konaní
nebolo sporné, že žalobkyňa po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti výpovede dňa 09.06.2020
opätovne nastúpila na výkon štátnej služby u žalovaného a spornou zostala otázka nároku na náhradu
funkčného platu a ďalších uplatnených nárokov žalobkyne.

3. Zamestnanec, ktorý sa domáhal na súde určenia, že rozviazanie pracovného pomeru je neplatné,
môže v žalobe zároveň (súčasne) uplatniť aj nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania
pracovného pomeru. Prisúdenie tohto nároku však nie je možné skôr, než súd rozhodol o neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru, nakoľko rozhodnutie o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru
predstavuje nevyhnutnú podmienku, bez splnenia ktorej nie je možné rozhodnúť o nároku na náhradu
mzdy. Súd v takom prípade spravidla rozhodne v rozsudku nielen o určení neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru, ale aj o uplatnenej náhrade mzdy, pričom od výroku o neplatnosti rozviazania

pracovného pomeru je výrok o náhrade mzdy závislý. Ak je to účelné, môže súd najskôr rozhodnúť
o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a následne (po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia)
rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy. Nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného
pomeru môže však zamestnanec uplatniť nielen súčasne so žalobou o neplatnosť rozviazaniapracovného pomeru, ale aj neskôr s rizikom prípadného úspešného namietania premlčania takéhoto
nároku žalovaným (napr. R 8/2003).

4. Inštitút premlčania má stimulovať oprávneného k tomu, aby svoje právo vykonal v primeranej
(premlčacej) dobe tak, aby po časovo neobmedzenú dobu neboli dlžníci vystavení donucujúceho
zákroku (vynútiteľnosti) zo strany súdov. Tým zákon bráni existencii dlhotrvajúcich práv a povinností.

5. Premlčaniu nepodlieha každé subjektívne právo oprávneného. Podľa ust. § 100 ods. 2

Občianskeho zákonníka, premlčaniu zásadne podliehajú majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Majetkovým právom je právo na poskytnutie plnenia, ktoré má pre oprávnený subjekt majetkový
obsah alebo majetkovú (peniazmi oceniteľnú) hodnotu. Márne uplynutie premlčacej doby ako objektívna
právna skutočnosť má za následok premlčanie práva, o ktoré ide. Za premlčané sa považuje právo,
ktoré sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom. Pod vykonaním práva má ust. § 100 ods. 1 vety
prvej Občianskeho zákonníka na mysli podanie žaloby na súde. Nevykonanie práva v rámci zákonom

stanovených premlčacích dôb má za následok oslabenie práva veriteľa (jeho premlčanie) s možným
dôsledkom, že mu právo nebude priznané súdom. Z ustanovenia § 100 ods. 1 vety druhej Občianskeho
zákonníka vyplýva, že právne účinky premlčania nenastávajú samotným premlčaním, ale je potrebné,
aby sa druhá strana (subjekt povinnosti) premlčania výslovne dovolala. Tohto práva sa nemožno vzdať.

6. Náhrada mzdy aj funkčného platu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote. Pre tento hroziaci
nepriaznivý dôsledok pre žalobcu sa neodporúča neuvážene dlho vyčkávať s uplatnením tohto
peňažného nároku na súde, napr. až dovtedy, kým bude právoplatne rozhodnuté o žalobe o určení
neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Možnosť uplatnenia tohto nároku nijako teda neobmedzuje
skutočnosť, že v tom čase ešte o žalobe o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru nie

je rozhodnuté. Pre náhradu mzdy (bez rozlišovania, či ide o náhradu mzdy z neplatného rozviazania
pracovného pomeru alebo o inú náhradu mzdy alebo funkčného platu) je stanovená mesačná splatnosť.

7. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba prestane plynúť vtedy, keď veriteľ za účelom uspokojenia
alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje za začatie súdneho konania

alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Konanie je začaté dňom, kedy došla súdu žaloba (čl.
7 ods. 1 C.s.p.). Prerušenie behu premlčacej lehoty spočíva v tom, že v priebehu súdneho konania
premlčacia lehota neplynie. Na plynutie premlčacej lehoty však má vplyv skutočnosť, že v súdnom
konaní nebolo rozhodnuté vo veci samej, t.j. keď nebolo o uplatnenom práve rozhodnuté vôbec. V takom
prípade platí, že premlčacia lehota neprestala vôbec bežať.

8. Žaloba o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bola na Okresný súd
Bardejov doručená dňa 31.12.2013 a vec bola vedená pod sp. zn. 1Cpr/3/2013. V tejto veci
sa žalobkyňa od počiatku náhrady funkčného platu nedomáhala. Na pojednávaní dňa 24.11.2016
bola žalobkyni uložená povinnosť v lehote 3 týždňov predložiť presnú špecifikáciu nárokov, ktoré

uplatňuje.Podanímdoručenýmdňa01.02.2017žalobkyňapredložilašpecifikáciunárokovzaobdobieod
01.08.2013 do 31.07.2017. Uznesením zo dňa 23.03.2018, č.k. 1Cpr/3/2013-217, Okresný súd Bardejov
zmenu žaloby nepripustil a rozsudkom zo dňa 22.05.2020, č.k. 1Cpr/3/2013-324 určil, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne je neplatné a štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá.

9. Ak vo vyššie uvedenom konaní sa nerozhodovalo o nároku na náhradu funkčného platu a žalobkyňa
sa žalobou podanou na Okresnom súde Bardejov nedomáhala okrem určenia neplatnosti výpovede a
určenia ďalšieho trvania štátnozamestnaneckého pomeru aj priznania nároku na náhradu funkčného
platu, nemožno prezumovať prerušenie premlčacej lehoty a jednotlivé platové nároky sa premlčali v
zákonnej trojročnej lehote.

10.Vzhľadomnavyššieuvedenúargumentáciujezrejmé,žežalobkyňabymohlabyťúspešnálenvčasti
nárokovzaobdobietrochrokovpredpodanímžaloby,avšakust.§79ods.2Zákonníkapráceobmedzuje
obdobie možného priznania nároku na obdobie 36 mesiacov od neplatného skončenia pracovného
pomeru. Služobný pomer žalobkyne bol skončený k 31.10.2013, hoci neplatne. V zmysle uvedeného ust.

§ 79 Zákonníka práce teda mala žalobkyňa nárok na náhradu funkčného platu za obdobie od novembra
roku 2013 maximálne do novembra roku 2016. Nárok na posledný funkčný plat sa premlčal uplynutím
troch rokov, t.j. v príslušný výplatný deň v mesiaci december roku 2019, žaloba o zaplatenie náhradyfunkčného platu bola prvoinštančnému súdu doručená dňa 20.08.2020 a teda nárok žalobkyne bol v
čase podania žaloby premlčaný v celom rozsahu.

11. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalobu v
celom rozsahu zamietol.

12. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 C.s.p.

13. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v časti náhrady funkčného
platu za obdobie 36 mesiacov od 01.02.2014 s príslušným úrokom z omeškania podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok v tejto časti zmeniť tak, aby žalovanému bola
uložená povinnosť vyplatiť žalobkyni náhradu funkčného platu za obdobie 36 mesiacov od 01.02.2014
s príslušným úrokom z omeškania v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ako dôvod uviedla, že
prvoinštančný súd po zrušení rozsudku vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni

funkčný plat s príslušným úrokom z omeškania a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
vo veci vydal nový rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Toto nové rozhodnutie je diametrálne odlišné a
presne opačné ako bol jeho pôvodný rozsudok, v ktorom sa vysporiadal s otázkou premlčania, a to tak,
že jednotlivé platové nároky žalobkyne sa nepremlčali. V ďalšom konaní už mal súd prvej inštancie iný
názor, a to aj napriek tomu, že žalovaný nepredložil žiadny listinný a ani iný dôkaz k premlčaniu nároku.

14. Nové rozhodnutie je v rozpore s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.04.2023 č.k.
7CoPr 1/2022 - 237, ktorý v bode 5. uvádza, že rozsudok priznávajúci náhradu mzdy z neplatného
rozviazania pracovného pomeru má povahu deklaratórneho rozsudku, teda iba potvrdzuje už jestvujúce
hmotné práva a povinnosti. Ďalej v bode 7. tohto rozhodnutia Krajského súdu v Prešove je uvedené, že

pokiaľsažalobkyňapodanoužaloboudomáhalaokremurčenianeplatnostivýpovedeajurčeniaďalšieho
trvania pracovného pomeru, možno prezumovať prerušenie premlčacej doby a jednotlivé platové nároky
žalobkyne sa tak nepremlčali. Prvoinštančný súd sa s právnym názorom krajského súdu nestotožnil, aj
keď je ním viazaný.

15. Krajský súd v Prešove v rámci ďalšieho konania zaviazal prvoinštančný súd, aby v rámci súčinnosti
od žalovaného zabezpečil oznámenia o výške a zložení funkčného platu zamestnanca, ktorý je
zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi 1x ročne vždy pri dovŕšení ďalšieho roku výkonu štátnej
služby.Tietooznámeniaprvoinštančnýsúdnezabezpečilauspokojilsasostanoviskomzamestnávateľa,
že ich nemá.

16. V čase podania výpovede žalobkyni bola na trhu práce veľmi nepriaznivá a ťažká situácia. Celý
zamestnanecký spor trvá už 10 rokov a žalobkyňa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
pričom za celý čas jej nebola ponúknutá práca primeraná jej vzdelaniu a zdravotnému stavu, ani
akákoľvek iná práca. Našla si prácu manuálnej pracovníčky v tlačiarni a len na pol roka v roku 2013

a potom na chránenej dielni od 02.07.2018 v oblasti cestovného ruchu. Aby mohla uhradiť všetky
svoje finančné náklady spojené s bývaním, zdravotnou starostlivosťou, stravovaním, ako aj náklady na
ošatenie, drogériu a náklady spojené so štúdiom syna v W. W., musela sa zadlžiť a zobrať si spotrebný
úver vo výške 4.200 eur. Predpokladala, že súdny spor sa v priebehu kalendárneho roka vyrieši, ale
keďže sa tak nestalo ani po 18 mesiacoch, musela zastaviť byt v W. a zobrať si hypotekárny úver v sume

35.000 eur v júni v roku 2014. Spotrebný úver má splatený, avšak na hypotekárnom úvere je zostatok
približne 15.000 eur. Aby mohla naďalej tento úver splácať aj napriek pretrvávajúcim a prehlbujúcim
sa zdravotným ťažkostiam, aj teraz vykonáva brigády pre spoločnosť Dantem vykonávajúcu nočné
inventúry pre obchodné reťazce.

17. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

18. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

19. Vo veci pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným sa v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojilnáležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.

20. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne poukazujúce na skutočnosť, že prvoinštančný súd sa neriadil
právnym názorom Krajského súdu v Prešove, vysloveným v bodoch 5. a 7. odôvodnenia rozsudku zo
dňa 24.04.2023 č.k. 7CoPr 1/2022 - 237, s týmito nie je možné sa stotožniť. V bodoch 5. a 7. vyššie
uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sú len zopakované závery prvoinštančného súdu, ku
ktorým došiel pri vydávaní rozsudku zo dňa 18.05.2021 č.k. 20Cpr 13/2020-104.

21. Pokiaľ ide o otázku premlčania, k tejto sa Krajský súd v Prešove vyjadril v bode 41. rozsudku zo
dňa 24.04.2023 č.k. 7CoPr 1/2022 - 237 a to tak, že prijatý záver o nepremlčaní nároku na funkčný plat
žalobkyne označil za nepreskúmateľný.

22. V prebiehajúcom spore určenie neplatnosti výpovede a ani určenie ďalšieho trvania

štátnozamestnaneckého pomeru predmetom sporu nebolo. Tieto nároky si žalobkyňa uplatnila v konaní
vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1Cpr 3/2013, ohľadne ktorých mala plný úspech. Až v
priebehu konania vo veci 1Cpr 3/2013 Okresného súdu Bardejov si žalobkyňa uplatnila finančné nároky
z titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Zmena žaloby však pripustená nebola,
čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 23.03.2018 č.k. 1Cpr 3/2013-217.

23. K riadnemu uplatneniu finančných nárokov z titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru došlo až v prebiehajúcom konaní podaním žaloby zo dňa 18.08.2020 došlej prvoinštančnému
súdu dňa 20.08.2020.

24. Na prejednávaný spor bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenie zákona č. 400/2009 Z.z. v znení
účinnom ku dňu doručenia spornej výpovede a súvisiace ustanovenia Zákonníka práce a Občianskeho
zákonníka,hocizákonč.400/2009bolsúčinnosťoukudňu01.06.2017zrušenýzákonomč.55/2017Z.z.
o štátnej služby v znení neskorších predpisov, pretože tento neobsahuje na spor dopadajúce prechodné
ustanovenia.Zákonč.400/2009Z.z.vpríslušnomzneníspolusoZákonníkomprácepredstavujehmotné

právo aplikovateľné na prejednávaný spor.

25. Súčasťou slovenského právneho poriadku je zásada zákazu retroaktivity právnych noriem. Princíp
retroaktivity vychádza zo zásady lex retro non agit znamenajúcej, že zákon nepôsobí naspäť. Právna
teória, legislatívna a aplikačná prax pritom rozlišuje retroaktivitu pravú a nepravú. Pri pravej retroaktivite

zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých skutkových a právnych vzťahov.
Nepravá retroaktivita je stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce
pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred
nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov,
ktoré boli predtým späté s ich uzavretím. Časový stret dvoch právnych noriem rieši nepravá rektroaktivita

tak, že podľa skorších platných noriem sa určuje vznik a platnosť právnych vzťahov, ich obsah sa
určuje podľa normy účinnej v dobe, keď sa o týchto vzťahoch rozhoduje. Preto pri posudzovaní práva
žalobkyne na funkčný plat štátneho zamestnanca sa mali správne aplikovať ustanovenia zákona č.
400/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu doručenia výpovede, napriek tomu, že k vyhláseniu rozsudku
došlo za účinnosti zákona č. 55/2017 Z.z. Tento záver vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vydaného dňa 27.01.2021 vo veci 5Cdo 75/2020.

26. V priebehu konania bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania žalobkyňou
uplatneného nároku na funkčný plat. V zmysle ust. § 123 zákona č. 400/2009 Z.z. na premlčanie a
počítanie času sa použijú ust. § 100 ods. 1 a 2, § 101 až § 103, § 106, § 107, § 110 až 113 a § 122

Občianskeho zákonníka.

27. Pokiaľ ide o štátnozamestnanecký vzťah vzniknutý medzi žalobkyňou a žalovaným, na tento je
potrebné primerane aplikovať aj ustanovenie § 79 Zákonníka práce, čo priamo vyplýva z ust. § 120
zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom ku dňu doručenia výpovede žalobkyni.

28. Podľa ust. § 79 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovnýpomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý
by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť
zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť,
prípadnenáhradumzdyzačaspresahujúci12mesiacovzamestnancovivôbecnepriznať.Náhradamzdy

môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

29. Predpokladom vzniku práva na náhradu funkčného platu v zmysle citovaného ust. § 79 Zákonníka
práce je neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením
alebo skončením v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Právo na náhradu funkčného platu pri neplatnom rozviazaní štátnozamestnaneckého pomeru preto

nemôže vzniknúť skôr ako zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej
zamestnávaný. Takéto oznámenie sa môže vzťahovať iba k zamestnávaniu v dobe po dni, kedy
by podľa rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal štátnozamestnanecký pomer medzi účastníkmi
skončiť. Uvedené oznámenie môže zamestnanec urobiť, ak má mať význam z hľadiska ust. §
79 Zákonníka práce, najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti rozviazania

štátnozamestnaneckého pomeru. Právo na náhradu funkčného platu možno po prvý raz uplatniť, keď
sa táto náhrada stane splatnou, t.j. keď nastane čas jej splnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu
funkčného platu stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom a od tohto okamihu začína plynúť
trojročná premlčacia lehota v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka.

30. Z ust. § 129 Zákonníka práce primerane použiteľného v súlade s ust. § 120 zákona č. 400/2009
Z.z. v znení účinnom ku dňu doručenia výpovede žalobkyni aj na štátnozamestnanecké vzťahy
vyplýva, že mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nesledujúceho
kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Premlčujú
sa preto jednotlivé náhrady funkčného platu za ten, ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala

splatnosť. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu funkčného platu pri neplatnom rozviazaní
štátnozamestnaneckého pomeru, teda začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady za ten-
ktorý mesiac, za ktorý je požadovaná.

31. S možnosťou uplatnenia práva na náhradu funkčného platu pri neplatnom rozviazaní

štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá nastáva jeho splatnosťou, nijako nesúvisí skutočnosť,
že v tej dobe prípadne ešte nie je rozhodnuté o žalobe na určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, ktorej podanie v lehote vyplývajúcej z hmotného práva je inak
nevyhnutné na riešenie otázky neplatnosti rozväzovacieho úkonu ako hmotnoprávneho predpokladu
pre vznik tohto práva. Na tom závere nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že nárok na náhradu

funkčného platu pri neplatnom rozviazaní štátnozamestnaneckého pomeru nemožno priznať skôr ako
je isté, či skutočne ide o neplatné rozviazanie štátnozamestnaneckého pomeru, teda že uvedený
nárok nemožno prisúdiť, kým nie je právoplatným rozhodnutím súdu určené, že právny úkon, ktorým
mal byť štátnozamestnanecký pomer skončený, je neplatný. Samotným právoplatným rozhodnutím o
určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým mal byť skončený štátnozamestnanecký pomer, právo na

náhradu funkčného platu ako hmotnoprávny nárok nevzniká. Týmto deklaratórnym rozhodnutím sa len
rieši otázka platnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá v konaní o zaplatenie náhrady
funkčného plátu nemôže byť riešená ako predbežná. Ak by totiž v lehote zákonom stanovenej nebola
podaná žaloba o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, platila by fikcia, že
štátnozamestnanecký pomer skončil platne, aj keby išlo o neplatný rozväzovací úkon. Aj keď teda pre

rozhodnutie súdu o priznaní nároku na náhradu funkčného platu je potrebné, aby otázka platnosti bola
vyriešená v samostatnom konaní na základe žaloby, na uplatnenie tohto nároku je postačujúce, aby
uplynul termín splatnosti náhrady funkčného platu. Treba totiž rozlišovať medzi možnosťou uplatnenia
tohto práva (nároku) a možnosťou jeho priznania rozhodnutím súdu. Premlčacia lehota na uplatnenie
nároku na náhradu funkčného platu preto začne plynúť od jeho splatnosti bez ohľadu na to, či v tej dobe

už bolo rozhodnuté o neplatnosti rozväzovacieho právneho úkonu.

32. V prejednávanej veci, v čase podania žaloby zo dňa 18.08.2020, už uplynula trojročná premlčacia
doba počítaná od splatnosti každej jednotlivej náhrady funkčného platu za žalobkyňou v odvolacomkonaní požadované obdobie 36 mesiacov počítaných od 01.02.2014. V dôsledku vznesenia námietky
premlčania zo strany žalovaného nebolo možné žalobkyni takto premlčané právo priznať.

33. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s výrokom o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

34. Zároveň žalovanému majúcemu v odvolacom konaní plný úspech, bola priznaná i náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2

C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).