Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322203238
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8322203238.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členiek senátu JUDr.

Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci oprávneného z výživného T. T.,
nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Y., za účasti rodičov C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Y. a J. N., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, Y.,
o zmenu osobnej starostlivosti, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
10P/260/2022 - 118 zo dňa 31.1.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie proti výroku o zverení mal. T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a
proti výroku o zastupovaní maloletého a správe jeho majetku.

II. Mení rozsudok vo výroku o výživnom tak, že mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. 10P
79/2020 zo dňa 3.11.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 19CoP 2/2022 a 19CoP
3/2022 zo dňa 23.8.2023 vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. T. sumou
vovýške100eurmesačnezaobdobieod19.10.2022do10.07.2024asumouvovýške150eurmesačne
od 11.07.2024 do budúcna, pričom výživné za ten - ktorý mesiac je splatné vždy do posledného dňa
predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol takto:
I.SúdmenírozsudokOkresnéhosúduHumennéč.10P79/2020zodňa3.11.2021vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Prešove č. 19CoP 2/2022 a 19CoP 3/2022 zo dňa 23.8.2023 a rozsudok Okresného
súdu Humenné č. 19P 252/2009 zo dňa 17.8.2009 v časti úprav práv a povinností rodičov k maloletému
T. T., nar. XX.X.XXXX tak, že maloletý sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá
sa bude vykonávať v týždňových intervaloch.

II. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 100 eur mesačne vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od podania návrhu od 19.10.2022.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že otec maloletého sa podaným návrhom domáhal, aby súd maloletého T.
(ďalej aj „oprávnený z výživného“) zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvýkrát
o tomto návrhu rozhodol rozsudkom zo dňa 10.02.2023 a návrh otca zamietol. Krajský súd v Prešoveuznesením zo dňa 28.09.2023 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že vzhľadom na vek maloletého a jeho vyjadrený názor nebolo
možné zamietnuť návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť len s poukazom na to, že rodičia nie

sú schopní spolu komunikovať. Uložil súdu prvej inštancie zohľadniť vyslovený súhlas maloletého so
striedavou osobnou starostlivosťou. Súd vychádzal z toho, že otec poberá invalidný dôchodok vo výške
555 eur mesačne a jeho príjem z práce bol cca 500 eur mesačne. Matka maloletého je zamestnaná v
spoločnosti R., s.r.o., jej príjem je vo výške minimálnej mzdy 650 eur mesačne v čistom. Čistý príjem
otca za obdobie január až apríl 2023 bol 574,76 eur mesačne, za rok 2022 čistý príjem otca bol vo

výške 559,25 eur mesačne. Čistý príjem matky za október 2023 bol vo výške 650,34 eur, za august
2023 651,90 eur. Matka poberá rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne a náhradné výživné vo
výške 150 eur mesačne. Súd uviedol, že v konaní bolo zistené, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť
najmenej od roku 2021 neplní a matka podala návrh na výkon rozhodnutia. Súd vychádzal z toho,
že maloletý opakovane uviedol, že mu model striedavej starostlivosti vyhovuje. Počas týždňa je na
internáte a víkendy je striedavo u rodičov. Taktiež aj prázdniny u rodičov má rozdelené na polovicu. Aj

keď rodičia spolu nekomunikujú, striedavá osobná starostlivosť sa vykonáva. Preto s prihliadnutím na
názor maloletého súd ho zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V súvislosti s určením
výživného súdu poukázal na to, že otec maloletého si dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť.
Preto u otca nie je záruka toho, že bez určenia výživného sa bude podieľať na úhrade nevyhnutných
nákladovspojenýchsoštúdiommaloletéhonastrednejškole,akosúnákladynainternát,školsképotreby

a ďalšie. Rodičia maloletého hradia maloletému jeho výdavky na stravu, ošatenie, obuv, lieky, bývanie a
ďalšie v čase, keď je maloletý u nich. Taktiež obaja rodičia dávajú maloletému vreckové cca po 100 Eur
mesačne. Poplatky za internát, MHD v T., na stužkovú však hradí iba matka, ktorej príjem je oproti príjmu
otca nižší. Tieto náklady sú v sume cca 200 Eur mesačne, preto súd určil výživné zo strany otca v sume
100 eur mesačne, aby boli pokryté rovnomerne aj výdavky rodičov na pobyt maloletého na internáte

a aby tieto výdavky neznášala iba matka maloletého. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie
podľa § 52 CMP. Výživné súd určil od podania návrhu pretože už v čase podania návrhu otcom rodičia
maloletého realizovali striedavú osobnú starostlivosť.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec a to proti výroku III.,

ktorým súd určil platenie výživného. Uviedol, že nerozporuje výšku nákladu na starostlivosť o syna
spočívajúceho v nutnosti úhrady poplatku za internát asi vo výške 180 eur mesačne a úhrady MHD asi
vo výške 12,50 eur mesačne. Súd sa nezaujímal, či tieto náklady v celkovej výške cca 200 eur mesačne
vôbec eviduje a zároveň sa nezaujímal ako si predstavuje podieľanie sa jeho osoby na úhrade týchto
nákladov. Považuje za nespravodlivé takto určené výživné, nakoľko v rámci kalendárneho roka jeho syn

neobýva internát po celý rok, avšak otec by bol povinný výživné vo výške 100 eur v týchto mesiacoch,
v ktorých syn nebýva na internáte, aj tak hradiť. Navrhuje, aby súd na účel úhrady hore uvedených
mesačných nákladov na internát a MHD zaviazal na úhradu týchto nákladov oboch rodičov spoločne
a nerozdielne. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol že jeho návrh považuje za
nevykonateľný a prípadné rozhodnutia za nevymožiteľné.

4. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj matka. Uviedla, že cieľom otca je
vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Z celého konania navrhovateľa vyplýva len toto jedno a to vyhnúť
sa plateniu výživného. Navrhovateľ výživné neplatí už 4 roky, pričom jeho príjem je dostatočný na
platenie výživného. Otec má na syna negatívny vplyv. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie zohľadniť

vyslovený súhlas v otázke striedavej starostlivosti. Na maloletého je neustále zo strany otca vyvíjaný
nátlak a preto je aj zo strany maloletého postoj k striedavej starostlivosti taký, ako prezentoval pred
súdom. Súd v tomto prípade nekonal v záujme maloletého a preto je jeho rozhodnutie v rozpore
so základnými princípmi, na ktorých spočíva ochrana práv maloletých. Matka nesúhlasí so zmenou
vyživovacej povinnosti, pretože je úplne v rozpore s princípom spravodlivosti by súd rozhodol o znížení

výživného, pričom navrhovateľ neplatil výživné súdom určené za posledné 4 roky a nezaplatil do dňa
podania odvolania ani zameškané výživné. V tomto smere navrhovateľka vníma negatívne rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktoré vôbec nerieši správanie otca, jeho nerešpektovanie súdneho rozhodnutia.
Celé prijaté rozhodnutie súdu nechráni záujmy maloletého, ale len navrhovateľa. Navrhuje ponechať
výživné vo výške 150 eur, ktoré poberá ako náhradné výživné a uviedla, že matka zabezpečuje výdavky

maloletého vo väčšej miere ako navrhovateľ. Výrok súdu o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho
majetku je absolútne v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Vzhľadom na nemožnosť dohodnúť sa
s otcom na ničom, je tento výrok v praxi neuplatniteľný a nevykonateľný. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok zmenil tak, že návrh otca zamietne.5.Kolíznyopatrovníksavyjadrilkodvolaniumatkyauviedol,žerešpektujerozhodnutievotázkezverenia
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a čo sa týka vyživovacej povinnosti zo strany otca,

kolízny opatrovník považuje za správne zaviazať otca povinnosťou hradiť polovicu nákladov spojených
so štúdiom, čo predstavuje 100 eur mesačne.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že ak by mal. T. nesúhlasil so striedavou starostlivosťou,
takýto návrh by ani nepodal. V prípade nevykonateľnosti svojho petitu ho prosí upraviť podľa najlepšieho

vedomia súdu tak, aby bola zachovaná objektivita nákladov na starostlivosť o syna a zároveň, aby syn
netrpel do budúcna rozpormi rodičov.

7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že zníženie výživného podania návrhu je
neakceptovateľné, syn ani matka nemôžu doplácať na správanie otca, ani na zdĺhavé konanie súdu.
Syn XX.XX.XXXX dovŕši 18 rokov a toto rozhodnutie bude absolútne zbytočné, nakoľko bude dospelý a

rozhodnutie súdu bude nevykonateľné. O vzťahu k výživnému pre syna, ktoré súd znížil na 100 eur, súd
svojim rozhodnutím spôsobí len to, že otec bude povinný zaplatiť menej a súd tak podporí neplatenie
výživného zo strany otca. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že návrh otca zamietne.

8. Počas odvolacieho konania maloletý T. dovŕšil plnoletosť a na výzvu súdu uviedol, že navrhuje súdu

aby určil výživné vo výške 150 eur mesačne a to aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti. Výživné v tejto
výške už bolo súdom priznané a nevidí dôvod na jeho zmenu, nakoľko výdavky na školu a základné
životné potreby stále rastú.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že

odvolanie otca aj matky je potrebné čiastočne odmietnuť a výrok o výživnom je potrebné zmeniť.

10. Napadnutým rozsudkom súd zmenil pôvodný rozsudok o úprave práva a povinností rodičov k vtedy
maloletému T. tak, že ho zveril do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch a zaviazal
otca prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne počnúc od 19.10.2022. Súd tiež rozhodol,

že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodne maloletý T. počas odvolacieho konania dosiahol plnoletosť,
vydané rozhodnutie o jeho zverení do striedavej osobnej starostlivosti aj vo výroku o jeho zastupovaní
a správe jeho majetku (aj keď neprávoplatné) zaniklo dňom jeho plnoletosti.

12. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo 306/2009 zo dňa 14.01.2010 „Rozhodovacia prax súdov
pripúšťa,ževydanérozhodnutiesúduoúpravevýkonuprávapovinnostírodičovkmaloletémudieťaťu(§
36 zákona o rodine) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza
na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie

spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982).“ Podľa názoru odvolacieho súdu tiež platí,
že nadobudnutím plnoletosti dieťaťa sa stane neúčinným rozhodnutie o jeho zverení do starostlivosti
niektorého rodiča alebo do striedavej osobnej starostlivosti ako aj rozhodnutie o zastupovaní a správe
jeho majetku. Rozhodnutie o uvedených právach má význam len do času plnoletosti dieťaťa, plnoleté
dieťa si spravuje svoj majetok samo, koná samo vo vlastnom mene a nie je možné, aby bolo zverené

inej osobe.

13. V čase rozhodovania odvolacieho súdu už nemalo žiaden praktický význam rozhodovať o striedavej
osobnej starostlivosti ani o zastupovaní a správe majetku oprávneného z výživného, pretože toto
rozhodnutie by sa nikdy nemohlo uplatniť.

14. Odvolací súd teda konal aj o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré pred rozhodnutím odvolacieho
súdu zaniklo. Ustanovenia CSP ani CMP takúto situáciu neupravujú, čo by znamenalo, že je potrebné
napadnuté rozhodnutie riadne preskúmať aj napriek tomu, že vydané meritórne rozhodnutie by malo
len akademický význam.

15. Odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 187/2021 z 29.11.2021, v ktorom
NS SR uviedol v obdobnej situácii (odvolací súd konal o odvolaní proti neodkladnému opatreniu,
ktoré zaniklo uplynutím času), že: „Účelom odvolacieho konania je v zásade preskúmať vecnúsprávnosť napadnutého rozhodnutia, a tak ustáliť právny vzťah medzi stranami konečným rozhodnutím
odvolacieho súdu. V prípade zaniknutého neodkladného opatrenia takýto prieskum neprichádza do
úvahy, pretože predmet odvolacieho konania odpadol...

Civilný sporový poriadok tak výslovne neupravuje spôsob rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu o
nariadení neodkladného opatrenia, ktoré zaniklo uplynutím času, na ktoré bolo nariadené, o podanom
odvolaní je však potrebné rozhodnúť...
Dovolací súd k uvedenému poukazuje na to, že v danej veci rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky
(ďalej aj ako „ústavný súd“) uznesením sp. zn. II. ÚS 14/2021 z 21. januára 2021, kde konštatoval,

že ústavnú sťažnosť (ktorú v tomto konaní podal odporca) voči postupu Krajského súdu v Prešove
v konaní vedenom pod sp. zn. 22Co/42/2020 jeho uznesením z 9. septembra 2020 odmieta ako
zjavne neopodstatnenú. Odporca ako sťažovateľ považoval aplikáciu analógie práva krajským súdom
za nesprávnu a porušujúcu jeho práva zakotvené v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republikyačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Ústavnýsúdvuvedenom
rozhodnutí uviedol, že „treba argumentáciu krajského súdu opierajúcu sa o čl. 4 ods. 1 a 2 Základných

princípov Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. e) skôr platného
a účinného Občianskeho súdneho poriadku považovať za dostatočnú a presvedčivú, a to najmä s
poukazom na zásadné závery krajského súdu uvedené v odseku 16 opierajúce sa o odbornú literatúru,
ale aj o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. ústavného súdu. Ústavný súd osobitne
zdôrazňuje, že podľa § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas,

na ktorý bolo nariadené. Táto okolnosť výrazným spôsobom posilňuje argumentáciu krajského súdu,
podľaktorejneprichádzadoúvahypreskúmavaťvodvolacomkonanízaniknuté(právneužneexistujúce)
uznesenie."

16. Odvolací súd sa stotožňuje s vyššie uvedenými závermi, že neprichádza do úvahy v odvolacom

konaní preskúmavať zaniknuté rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd vo výroku o striedavej
osobnej starostlivosti a vo výroku o tom, že právo zastupovať T. T. a spravovať jeho majetok majú obaja
rodičia, odvolanie oboch rodičov odmietol postupom podľa čl. 4 Základných zásad CSP. Použitie čl. 4
CSP je možné aj v konaniach vedených podľa ustanovení CMP (§ 2 ods. 1 CMP), v tomto prípade najmä
z dôvodu, že nedostatok právnej úpravy (ako naložiť s odvolaním proti rozhodnutiu, ktoré zaniklo pred

rozhodnutím odvolacieho súdu) sa dotýka všetkých rozhodnutí, nielen rozhodnutí vydaných v režime
CMP.

17. Podľa čl.4 Základných zásad CSP:

(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,
právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by

bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

18. Odvolací súd za normu, podľa ktorej vec prejednal, považuje nasledovnú normu: „Odvolací súd

odmietne odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré zaniklo pred rozhodnutím o odvolaní.“ Jedná sa obsahovo
o normu totožnú s ustanovením § 218 ods. 1 písm. e) zrušeného Občianskeho súdneho poriadku.

19. Rozhodnutie o výživnom, ktoré je taktiež zmenou pôvodného rozhodnutia o výživnom a je vlastne
znížením výživného zo sumy 150 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, má pre účastníkov konania

význam a tohto rozhodnutia sa netýka vyššie uvedený argumentácia. Preto odvolací súd rozhodnutie o
výživnom a súvisiaci výrok o trovách konania preskúmal.

20. Odvolací súd vychádza z toho, že v čase keď bol oprávnený z výživného právoplatným rozhodnutím
súdu zverený do osobnej starostlivosti matky, rodičia na základe vzájomnej dohody a s prispením

vtedy maloletého T. realizovali fakticky striedajú osobnú starostlivosť, keď voľný čas T. sám delil
rovnomerne medzi oboch svojich rodičov. Takýto model podľa názoru odvolacieho súdu však nie je
možné nazvať striedavou osobnou starostlivosťou, pretože zo spisu vyplýva, že náklady T. nehradili
rodičia rovnomerne (náklady súvisiace so školou a internátom hradila len matka), viac sa na nákladochpodieľala matka. Preto odvolací súd považuje za vecne správne, že počas obdobia faktickej striedavej
osobnej starostlivosti bolo otcovi určené výživné v sume 100 eur mesačne.

21. Oprávnený z výživného navrhol, aby odvolací súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca aj
za obdobie od jeho plnoletosti, a preto odvolací súd neobmedzil svoje rozhodnutie len na obdobie
maloletosti dieťaťa (Cpj 13/1984). Od plnoletosti T. T. odvolací súd považuje za primerané výživné
sumu 150 eur. Zistený príjem otca je dostatočný na platenie takéhoto výživného a takéto výživné len
čiastočne pokrýva potreby oprávneného z výživného. Otec je povinný prospievať na výživu oprávneného

z výživného nielen v časti nákladov na internát, ale vo všetkých jeho potrebách. Nie je preto dôvodná
námietka, že v rámci kalendárneho roka T. neobýva internát po celý rok. Otcov príjem je vo výške spolu
cca 1100 eur (dôchodok a mzda), sú z neho vykonávané zrážky cca 90 eur. Takýto príjem by umožňoval
určenie aj vyššieho výživného, oprávnený z výživného však žiadal výživné 150 eur mesačne.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil výrok o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na

výživu mal. T. sumou vo výške 100 eur mesačne za obdobie od 19.10.2022 do 10.07.2024 a sumou
vo výške 150 eur mesačne od XX.XX.XXXX do budúcna. Splatnosť výživného odvolací súd stanovil na
posledný deň predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, aby výživné bolo platené mesačne vopred, tak
ako to stanovuje zákon (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine).

23. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP a §
52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach
vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno
sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa
iných ustanovení CMP.

24. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).